Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-21Csp/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120422120
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6120422120.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D.,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 51,
Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený:
Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská
Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 1.800,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.800,- eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.800,- eur od 10.04.2019 do
zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 439,56 eur, a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.11.2020,
postúpenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.04.2021, proti žalovanému

domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.800,- eur s príslušenstvom.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako poistník, a žalovaný, ako poistiteľ, uzatvorili
dňa 21.10.2018 poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zn. VW Passat, VIN č.: E., r. výroky: 2007,
EČV: D.. Súčasťou poistnej zmluvy bol aj verejný prísľub žalovaného zo dňa
16.10.2017, ktorým rozšíril poistné krytie vzniknuté poistnou zmluvou, o krytie škôd pri
poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou na poistenom vozidle. V

priebehu trvania poistného vzťahu došlo dňa 18.11.2018 ku škodovej udalosti (zrážke so
zverou), pri ktorej bolo poškodené vozidlo žalobcu. Žalobca na opravu poškodeného
vozidla vynaložil v zmysle fa. č. 1019321084 náklady vo výške 3.245,05 eur. Listom zo
dňa 26.03.2019 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti s tým,
že odborné vyjadrenie znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody
spôsobom, ako to uviedol žalobca v písomnom uplatnení škody. Keďže sa žalobca
nestotožnil s uvedeným záverom žalovaného, požiadal dňa 01.04.2020 F. D.

B., znalca v odbore doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave o preskúmanie
nehodového deja. Dňa 07.04.2020 vypracoval F. B. znalecký posudok č. 38/2020, v
ktorom uviedol, že na základe vykonanej analýzy pohybu vozidla a zvery - srny v
nehodovom deji, posúdenia poškodenia vozidla, dostupných informácií,zadokumentovaných fotografií po škodovej udalosti, obhliadky miesta škodovej udalosti
je technicky prijateľné, aby vzniknuté poškodenia na vozidle žalobcu vzniklo tak, ako
žalobca popisuje.

3. V zmysle uvedeného sa žalobca domáha touto žalobou nároku vyplývajúceho z verejného
prísľubu žalovaného vo výške 1.800,- eur (podľa bodu iv) verejného prísľubu pre poistné
plnenie vyplývajúce z tohto verejného prísľubu platí spoluúčasť vo výške 10 %,
minimálne 200,- eur; maximálne poistné plnenie pre jednu a všetky poistné udalosti za
jedno poistné obdobie je 2.000,- eur; potom 2.000,- eur mínus 10 % spoluúčasť

predstavuje žalovanú sumu.). Zároveň si žalobca uplatnil nárok na preplatenie nákladov za
vypracovanie znaleckého posudku vo výške 439,56 eur ako nákladu spojeného
s uplatnením pohľadávky.
4. Žalovaný ukončil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti uhradiť
poistné plnenie dňa 26.03.2019. Posledný deň zákonnej lehoty na plnenie v zmysle § 797
ods. 3 OZ pripadol na 10.04.2019. Z uvedeného dôvodu je žalovaný v omeškaní

s poistným plnením odo dňa 11.04.2019. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj zákonný
úrok z omeškania so splnením peňažného záväzku žalovaného.
5. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.12.2020, sp. zn.
8Up/2041/2020, podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobou
uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalovaný dňa

16.10.2017 adresoval fyzickým a právnickým osobám, ktoré s ním majú uzavreté
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla verejný
prísľub na poskytnutie poistného plnenia v prípade poškodenia alebo zničenia poisteného
vozidla následkom stretu so zverou za podmienok uvedených vo verejnom prísľube,
pričom pre poistné plnenie vyplývajúce z tohto verejného prísľubu platí spoluúčasť vo

výške 10 % minimálne 200,- eur, maximálne poistné plnenie pre jednu a všetky poistné
udalosti za jedno poistné obdobie je 2.000,- eur. Nevyhnutnou podmienkou poskytnutia
plnenia z verejného prísľubu žalovaného je poškodenie motorového vozidla žalobcu
následkom stretu so zverou. Za stret sa považuje priama zrážka vozidla so zverou na
pozemnej komunikácii. Žalovaný vyjadril názor, že v prípade žalobcu nebola splnená

nevyhnutná podmienka na poskytnutie poistného plnenia z verejného prísľubu. Mal za to,
že zadokumentované poškodenie motorového vozidla žalobcu nevzniklo následkom stretu
so zverou.
6. Zhodne s tvrdením žalobcu žalovaný uviedol, že dňa 20.11.2018 si žalobca uplatnil u
žalovaného nárok na plnenie z dôvodu poškodenia motorového vozidla žalobcu, pričom

žalobca tvrdil, že poškodenia motorového vznikli následkom stretu s lesnou zverou. V
rámci prešetrovania potrebného na zistenie existencie povinnosti poskytnúť poistné
plnenie žalobcovi požiadal žalovaný o spoluprácu spoločnosť A3P s.r.o., vykonávajúcu
detektívnu službu. Označená spoločnosť vyžiadala od žalobcu vyplnenie dotazníka pre
účastníka škodovej udalosti, čo žalobca urobil dňa 13.02.2019. Následne žalovaný

požiadal znalca F. G. G. o vypracovanie znaleckého posudku, za účelom
preskúmania technickej prijateľnosti žalobcom popísaného priebehu škodovej udalosti zo
dňa 18.11.2018. Menovaný znalec v znaleckom posudku č. 23/2019 zo dňa 12.03.2019 v
časti „ZÁVER“ uviedol: „Z technického hľadiska možno jednoznačne konštatovať, že
priebeh nehodového deja, popísaný vodičom A. B. je z technického

hľadiska neprijateľný. Pri hodnotení plauzibility a kompatibility popisovaného deja sa
preukázalo, že poškodenia vozidla VW PASSAT EČ D. nevznikli spôsobom ako
to vodič popísal. Vznik zadokumentovaných poškodení vozidla popísaným spôsobom,
tzn. zrážkou so srnou pri čiastočnom prekrytí v rýchlosti cca 80 km/h, je možné vylúčiť.“
Žalovaný poukázal na časť X.X.X.X, v ktorej znalec okrem iného uviedol: „Podľa

vyjadrenia vodiča srna mu vbehla do jazdnej dráhy zľava, a vozidlo pred nárazom nebolo
vôbec poškodené. Keďže deklarované poškodenia sa nachádzajú aj na prednej časti
vozidla, možno dôvodne usudzovať na to, že ku stretu došlo pri minimálnom prekrytí, tzn.
srna musela kontaktovať aj prednú časť vozidla, keďže je tam rozbitá hmlovka, plast
vedľa hmlovky a tiež aj sklo ukazovateľa zmeny smeru jazdy. Tieto časti mohli byť

poškodené len kontaktom tejto oblasti vozidla najpravdepodobnejšie s prednými nohami
srny. (...) Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že srna pri kontakte s vozidlom
musela poškodiť ľavú hmlovku a plast okolo nej. Z predchádzajúceho obrázku však
vyplýva, že v tom prípade by musela svojim telom kontaktovať minimálne aj ľavýreflektor, ktorý by sa pri predpokladanom prekrytí celkom určite významne poškodil.
Podľa vykonanej ohliadky však ľavý reflektor poškodený vôbec nebol. Z uvedeného
obrázku tiež vyplýva, že otočenie srny po primárnom kontakte takým spôsobom, aby sa

jej hlava dostala do oblasti ľavého dolného rohu čelného skla je zo znázornenej
východiskovej polohy prakticky vylúčené.“ V časti X.X.X.X. znalec okrem iného uviedol:
„Tvrdenie o odchode zrazenej srny z miesta udalosti je rovnako prakticky vylúčené.
Tvrdenie o tom, že čelné sklo v ľavom dolnom rohu spôsobil náraz hlavy srny je vylúčený
jednak z dôvodu nereálnosti otočenia srny a jednak z dôvodu, že po udávanom náraze

hlavy srny do čelného skla v rýchlo 80km/h by došlo k jej usmrteniu.“ V časti 3.4.1.
znalec okrem iného uviedol: „Prekrytie vozidla a srny muselo byť na úrovni ako je
znázornené na obrázku č. 3. Len tak mohlo dôjsť k poškodeniu ľavej hmlovky a
plastového krytu okolo a tiež aj skla smerového svetla. Z uvedenej polohy je však
prakticky vylúčené, aby sa pri náraze vozidla rýchlosťou cca 80 km/h srna vytočila tak,
aby hlavou kontaktovala ľavý dolný roh čelného skla. Kontakt hlavy srny s ľavým dolným

rohom čelného skla by bol za určitých okolností možný v prípade, ak by srna kontaktovala
vozidlo len v oblasti ľavého predného blatníka. V takomto prípade je však vylúčené
poškodenie prednej časti vozidla.“ ... „Pri pohľade na obr. 15 je zrejmé, že na vozidle sú
zadokumentované poškodenia od rohu predného nárazníka, cez ľavý predný blatník, ľavé
predné dvere, ľavé zadné dvere až po ľavý zadný blatník. Podľa tvrdenia vodiča všetky

tieto poškodenia vznikli od kontaktu so srnou. Keďže k udávanému kontaktu došlo v
rýchlosti cca 80 km/h, srna musela byť odhodená už pri prvom kontakte s vozidlom.“ V
časti 3.4.2. znalec uviedol: „Vzhľadom na rozdiel hmotnosti a na popísaný charakter
vzájomného kontaktu je z technického hľadiska možné jednoznačne vylúčiť, aby na
vozidle vznikli poškodenia po takmer celej dĺžke vozidla, pričom to najintenzívnejšie sa

nachádza najďalej od udávaného miesta prvotného kontaktu. Pri kontakte vozidla
s hmotnosťou cca 1585 kg idúceho rýchlosťou cca 80 km/h so srnou s hmotnosťou cca 20
kg, by na vozidle vznikla maximálne jedna oblasť poškodenia v mieste prvotného
kontaktu, po ktorom by bola srna od vozidla okamžite odhodená nabok.“ Znalec v časti
4.1. v rámci celkového vyhodnotenia deja uviedol: „Pri vyhodnocovaní plauzibility. tzn.

hodnovernosti popísaného deja som konštatoval, že plauzibilita nehodového deja tak ako
ho vodič popísal je nedostatočná. Pri vyhodnotení geometrickej, ale aj energetickej
korešpondencie poškodení s popisovaným dejom som rovnako skonštatoval nedostatočnú
korešpondenciu. Nasvedčuje to skutočnosti, že zadokumentované poškodenie vznikli pri
inej udalosti, resp. pri iných udalostiach, a nie pri popisovanom náraze v rýchlosti cca 80

km/h do srny prebiehajúcej cez vozovku. Po vyhodnotení všetkých podkladov, ktoré som
mal k dispozícii som dospel k záveru, že priebeh udalostí tak ako ju popísal vodič
A. B. je z technického hľadiska neprijateľný. Zadokumentované poškodenia
vozidla vznikli iným, než popisovaným spôsobom.“
7. Žalovaný mal za to, že vecné závery znalca sú presvedčivé a vierohodné, náležite

odôvodnené a podložené obsahom nálezov.
8. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný neposkytol plnenie z verejného prísľubu, nakoľko
poškodenia motorového vozidla žalobcu nemohli vzniknúť pri žalobcom deklarovanom
strete so zverou.
9. Vzhľadom na rozdielne závery vyššie menovaného znalca a znalca F. D. B. v

znaleckom posudok č. 38/2020 (predložený žalobcom – pozn. súdu) žalovaný navrhol
vykonať dokazovanie výsluchom a konfrontáciou znalcov, resp. navrhol, aby súd nariadil
znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.
10. K uplatnenému nároku na náhradu úrokov z omeškania žalovaný uviedol, že nie je v
omeškaní s poskytnutím poistného plnenia. Vyjadril názor, že pokiaľ je sporné, či došlo k

poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba
považovať za skončené až dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím
súdu. Uviedol, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poisťovateľ
skončil šetrenie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jeho povinnosti plniť. Doba, po
ktorú môže poisťovateľ vykonávať šetrenie, nie je zákonom ustanovená, šetrenie však

musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť poistenia je stanovená
pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane
poisťovateľa, ktorý vykonáva šetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka
závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plneniapoisťovateľa, keď' už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže
splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou, je zrejmé, že vyšetrením poistnej

udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné
plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície
dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto
dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj
vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho

konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia
právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania
poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v občianskom zákonníku a ich
použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ.
11. Žalobca v žalobnej replike zo dňa 26.03.2021 v súvislosti s argumentáciou žalovaného
s poukazom na technické závery F. G. G., znalca z odboru doprava cestná,

odvetvie nehody v cestnej doprave, zo dňa 12.03.2019, č. 23/2019, poukázal na opačné
závery ako závery prezentované v znaleckom posudku F. D. B., znalca z
odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave zo dňa 07.04.2020, č. 38/2020,
v ktorom: „Znalec taktiež konštatuje, že na zdokumentovaných fotografiách tesne po
škodovej udalosti vodičom vozidla VW Passat, E. Č.: D., ktoré zdokumentoval

vodič A. B. boli zreteľne vidieť stopy srsti – obr. 15, 16, resp. trusu – obr.
21.“ Zároveň F. B. konštatuje: „Znalec na základe dostupných fotografií
poškodeného vozidla vyhotovených tesne po škodovej udalosti, zápisu o poškodení
motorového vozidla VW Passat, osobnej obhliadky predmetného vozidla po oprave,
výsledkov analýzy nehodového deja a ďalších skutočností považuje za technicky

prijateľné, aby od kopyta zvery – srny bola poškodená predná hmlovka, následne ľavý
predný blatník od tela zvery – srny a následne poškodené ľavé spätné zrkadlo, ľavé predné
a ľavé zadné dvere od tela zvery – srny.“ Žalobca mal za to, že znalecký posudok F.
B. osvedčil, že je technicky prijateľný aj priebeh škodovej udalosti opísanej žalobcom.
Žalobca sa pripojil k návrhu žalovaného, aby za účelom odstránenia rozporov v

znaleckých posudkoch, ešte pred vykonaním prípadného (ďalšieho) znaleckého
dokazovania, súd vykonal výsluch a konfrontáciu oboch znalcov.
12. V žalobnej duplike zo dňa 30.08.2021 žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvádzanej
v odpore a naďalej považoval uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný.
Zdôraznil, že pri zamietnutí poistného plnenia z verejného prísľubu vychádzal

z odborných záverov znalca, ktoré boli podľa jeho názoru presvedčivé, vierohodné,
náležite odôvodnené a podložené obsahom nálezov. Podľa jeho názoru žalovaný
postupoval s odbornou starostlivosťou a nie je teda dôvod, aby bol sankcionovaný úrokmi
z omeškania. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2022 poukázal na to, že už pri podanom
odpore proti platobnému rozkazu požiadal žalobcu o zaslanie elektronickej verzie
znaleckého posudku č. 38/2020, vypracovaný znalcom F. D. B., nakoľko
žalobcom predložený znalecký posudok bol žalovanému doručený nekvalitný, čiastočne
nečitateľný. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dôkazným bremenom sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých
a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena
strany sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť
aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Nakoľko je
žalobca v konaní zastúpený advokátom, musí si byť vedomý následkov neunesenia

dôkazného bremena, aj koncentrácie konania. Žalovaný navrhol, aby súd neprihliadol
na prípadné žalobcom dodatočne predložené (čitateľné) dôkazné prostriedky.
14. Žalobca reagoval podaním zo dňa 07.04.2022, v ktorom uviedol, že fotografiami v inej,
lepšej kvalite, nedisponuje. Pripustil, že na výzvu súdu môže doručiť originál znaleckého
posudku F. D. B.. Poukázal na to, že zo znaleckého posudku F. G.

G., ktorý si nechal vypracovať žalovaný, vyplýva, že žalovaný zrejme disponuje
dostatočnou fotodokumentáciou, keďže podkladom na vypracovanie znaleckého posudku
bolo tiež 96 ks fotografií. Zdôraznil, že úlohou žalobcu nie je doručovať dôkazné
prostriedky v kvalite podľa predstáv žalovaného. Nakoľko podania žalobcu boli podávanéelektronicky, je prirodzené, že v dôsledku skenovania listín došlo k zníženiu ich kvality.
Na rozdiel od žalovaného sa žalobca domnieval, že znalecký posudok F. B. je
čitateľný a navyše dňa 03.03.2022 doručil súdu 6 ks fotografii vo formáte „jpg“. Žalobca

označil na podporu svojich tvrdení dôkazné prostriedky a tiež sa pripojil k návrhu
žalovaného na výsluch a konfrontáciu oboch znalcov.
15. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 12.04.2024, na ktorom sa zúčastnil
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný podaním doručeným súdu
dňa 09.04.2024 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, vyjadril súhlas s prejednaním

veci v jeho neprítomnosti. Uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších písomných
podaní, nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, navrhuje žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Súd pojednával v neprítomnosti
žalovaného. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zopakoval podstatné
skutočnosti uvádzané v písomných podaniach. Súd v rámci predbežného právneho názoru
konštatoval, že obe sporové strany navrhli doplniť dokazovanie výsluchom znalcov a ich

prípadnou konfrontáciou. Nakoľko do konania boli predložené dva znalecké posudky,
v ktorých znalci dospeli k opačným záverom, mal súd za to, že prípadná konfrontácia
znalcov nebude postačujúca, nakoľko existuje reálny predpoklad, že obaja znalci budú
trvať na správnosti svojich záverov. Prítomná sporová strana reagujúc na predbežný
právny názor súdu navrhla doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom.

Doplniť dokazovanie týmto smerom navrhol vo svojich písomných podaniach
aj žalovaný.
16. Uznesením zo dňa 23.07.2024, č. k. B1-21Csp/42/2021 - 178, súd nariadil kontrolné
znalecké dokazovanie znaleckým ústavom - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline.

17. Znalecký ústav doručil súdu dňa 14.07.2025 znalecký posudok č. 101/2025.
18. Súd umožnil sporovým stranám vyjadriť sa k záverom znaleckého posudku.
19. Žalobca podaním zo dňa 28.08.2025 poukázal na to, že ústav konštatoval na základe
realizovaného posúdenia správne závery znaleckého posudku F. B.. Žalobca mal
za to, že priebeh škodovej udalosti bol jasne preukázaný, tak ako aj jeho nárok, a to už

v čase nahlasovania škodovej udalosti žalovanému. Znaleckým posudkom ústavu sa
v tomto konaní preukázalo, že žalovaný nedôvodne odmietol poskytnúť poistné plnenie
žalobcovi, na základe čoho žalovanému odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti
začala v zmysle § 797 ods. 3 OZ plynúť 15-dňová lehota na vyplatenie plnenia, ktorú
nedodržal. Z uvedených dôvodov trval na tom, že mu okrem nároku na zaplatenie istiny

uplatnenej touto žalobou zároveň vznikol nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania.
20. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo a v súdom stanovenej lehote sa k záverom
znaleckého posudku nevyjadril.
21. Na pojednávaní dňa 20.01.2026 sa zúčastnil len žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu; žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 16.01.2026,

oznámil splnomocnenie právneho zástupcu žalovaného v tomto konaní, ktorý však
z dôvodu kolízie svoju účasť na pojednávaní ospravedlňuje, vyjadril súhlas s prejednaním
sporu v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení a dôkazov
predložených v tomto konaní. Žalobca na pojednávaní neuviedol žiadne ďalšie
skutočnosti relevantné v prejednávanom spore, nemal žiadne návrhy na doplnenie

dokazovania.
22. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán,
ako aj predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový
a právny stav:
23. Medzi sporovými stranami bolo dňa 21.10.2018 na základe návrhu poistnej zmluvy č.

3539370179 na diaľku uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN PASSAR, EČV: D., VIN:
E., poistníka - žalobcu, so začiatkom poistenia dňa 20.10.2018;
na neurčito. Ako verejné prísľuby zahrnuté na zmluve boli uvedené: úraz, batožina, živel,
stret so zverou. (č.l. 8)

24. Dňa 16.10.2017 sa žalovaný verejným prísľubom zaviazal „rozšíriť poistné krytie
vzniknuté poistnou zmluvou, predmetom ktorej je povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, o krytie škôd
pri poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou na poistenom motorovomvozidle. Za vznik nároku na poistné plnenie sa považovalo poškodenie alebo zničenie
motorového vozidla, po splnení podmienok uvedených vo verejnom prísľube, pričom
k vzniku škody muselo dôjsť v období trvania PZP so žalovaným, najskôr od 01.11.2017

a najneskôr do 30.12.2019 vrátane. Podmienkou vzniku nároku bola skutočnosť,
že poistená osoba má na potvrdení o poistení pre príslušné poistné obdobie potvrdený
nárok na poistné plnenie z tohto verejného prísľubu – (v). Žalovaný mal poskytnúť
poistné plnenie, ak dôjde k poškodeniu alebo zničeniu poisteného motorového vozidla
v dôsledku stretu so zverou, pričom za stret sa považuje priama zrážka vozidla so zverou

na pozemnej komunikácií – (vi). Pre poistné plnenie vyplývajúce z verejného prísľubu
platila spoluúčasť vo výške 10 %, minimálne 200,- eur. Maximálne poistné plnenie
pre jednu a všetky poistné udalosti za jedno poistné obdobie bolo 2.000,- eur – (iv). (č.l.
17/2)
25. Dňa 23.11.2018 žalobca oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti, v oznámení
ktorom popísal vznik škody tak, že pri jazde mu náhle vbehla do jazdnej dráhy zver. (č.l.

31)
26. Poverený technik SLOVEXPERTA dňa 08.01.2019 vykonal obhliadku poškodeného
motorového vozidla, o čom vyhotovil zápis, z ktorého vyplýva konštatovanie potreby
výmeny dielov na ľavej strane motorového vozidla, vykonanie tmeliacich a lakovacích
prác. (č.l. 32)

27. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave,
Krajský dopravný inšpektorát, diaľničné oddelenie Policajného zboru Malacky zo dňa
13.02.2020 mal súd za preukázané, že dňa 18.11.2018 v čase o 23:10 hod. bola
na diaľnici D4 v km 41,000 smer diaľnica D2 preverovaná škodová udalosť, ktorej sa
zúčastnilo motorové vozidlo továrenskej značky A. H., EČV: D.. Nakoľko

preverovaním na mieste boli potvrdené a naplnené všetky znaky škodovej udalosti
v zmysle § 64 ods. 3 a § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, hliadka spracovala k
predmetnej škodovej udalosti záznam o preverení oznámenia - škodovej
udalosti evidovaný pod č. KRPZ-BA-KDI5 - 6 - 200/2018. (č.l. 32/2)
28. Z faktúry č. 1019 321084 zo dňa 11.01.2019, splatná dňa 25.01.2019, mal súd

za preukázané, že spoločnosť HÍLEK a spol. a. s., so sídlom Pezinská 33, Malacky,
vyfakturovala žalobcovi náhradné diely a materiál potrebný na opravu motorového
vozidla žalobcu v celkovej výške 3.245,05 eur. (č.l. 34) Úhradu predmetnej faktúry mal
súd za preukázanú pokladničným dokladom. (č.l. 35)
29. Žalovaný oznámil žalobcovi „Oznámením o riešení škodovej udalosti číslo 9851064820“

zo dňa 26.03.2019, že na základe doložených dokladov ku škodovej udalosti zo dňa
18.11.2018 ukončil dňa 26.03.2019 šetrenie. Uviedol, že v rámci objektívneho posúdenia
predmetnej škodovej udalosti dal vypracovať odborné vyjadrenie nezávislého znalca o
priebehu dopravnej nehody, ktoré vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako ho
žalobca uviedol v písomnom uplatnení škody. Na základe uvedených skutočností

žalovaný škodovú udalosť uzatvoril bez nároku na poistné plnenie. (č.l. 18)
30. Zo záverov znaleckého posudku č. 38/2020, vypracovaný F. D. B.,
znalcom v odbore Doprava cestná, dňa 07.04.2020 (do konania predložený žalobcom)
vyplýva, že na základe vykonanej analýzy pohybu vozidla a zvery - srny v nehodovom
deji, posúdenia poškodenia vozidla, dostupných informácií, zadokumentovaných

fotografii po škodovej udalosti, obhliadky miesta škodovej udalosti a vozidla znalec
konštatuje, že je technicky prijateľné, aby vzniknuté poškodenia na vozidle A. H.,
EČV: D. vzniklo tak, ako popisuje A. B. v žiadosti o vypracovanie
posudku, teda, že k poškodeniu vozidla došlo zrážkou vozidla so zverou (srnou)
na diaľničnom privádzači D4 medzi Záhorskou Bystricou a Devínskou Novou Vsou.

Znalec konštatoval, že na zadokumentovaných fotografiách tesne po škodovej udalosti
vodičom vozidla boli zreteľne vidieť stopy srsti. (č.l. 29)
31. Vypracovanie znaleckého posudku F. D. B. vyfakturoval žalobcovi faktúrou č.
38/2020, zo dňa 16.04.2020, splatná dňa 26.04.2020, v sume 439,56 eur. (č.l. 35/2)
Úhradu mal súd za preukázanú z „Detailu pohybu“ zo dňa 24.04.2020. (č.l. 36)

32. V „Dotazníku pre účastníka poistnej udalosti“ zo dňa 13.08.2019 žalobca uviedol, že dňa
18.11.2018 viedol svoje vozidlo zo Záhorskej Bystrice na D1 smer Malacky. V čase 22:35
išiel po D4 z čerpacej pumpy, kde asi 500 m a 2 km pred výjazdom D1 na rovnom úseku
cesty náhle vyskočila srna z ľavej strany priekopy, ktorú zachytil bokom predného ľavéhoblatníka a ľavým rohom nárazníka. Srnu videl vo vzduchu a prudko zabrzdil s vyhnutím
sa doprava ku krajnici. Privolal políciu, na mieste zver nenašli. Po šetrení odišiel
po vlastnej osi domov. Auto nechal opraviť v autorizovanom servise Hílek Škoda

Malacky. Vozidlo pred nehodou bolo absolútne v bezchybnom stave. Nárazom zveri
poškodilo predný blatník, hmlovku, zrkadlo so smerovkou, čelné sklo, obe ľavé dvere.
(č.l. 62)
33. Zo záverov znaleckého posudku č. 23/2019, vypracovaný F. G. C.,
znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický

stav vozidiel, zo dňa 12.03.2019 (do konania predložený žalovaným) vyplýva, že znalec
z technického hľadiska jednoznačne konštatoval, že priebeh nehodového deja popísaný
vodičom A. B. je z technického hľadiska neprijateľný. Pri hodnotení
plauzibility a kompatibility popisovaného deja sa preukázalo, že poškodenia vozidla
žalobcu nevznikli spôsobom ako to vodič popísal. Vznik zadokumentovaných poškodení
vozidla popísaným spôsobom, tzn. zrážkou so srnou pri čiastočnom prekrytí v rýchlosti

cca 80 km/h, je vylúčené. (č.l. 74)
34. Zo znaleckého posudku č. 101/2025, vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline, zo dňa 07.07.2025 (kontrolné znalecké dokazovanie
nariadené súdom v rámci konania) vyplýva, že na základe vykonaných analýz, posúdenia
rozsahu poškodenia a vyhodnotenia popisovaného nehodového deja je podľa názoru

znaleckého ústavu možné stotožniť sa so závermi znaleckého posudku F. B..
Dokumentované poškodenie vozidla Volkswagen Passat sú technicky vysvetliteľné
pri deklarovanom popise vzniku nehodového deja vodičom vozidla. Na otázku, či je
technicky prijateľný priebeh škodovej udalosti popísaný vodičom motorového vozidla
v dotazníku pre účastníka poistnej udalosti zo dňa 13.02.2019, znalecký ústav uviedol,

že popísaný priebeh nehodového deja je možné hodnotiť ako technicky prijateľný.
35. Podľa § 850 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), verejným
prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné
plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia
podmienky určené vo verejnom prísľube.

Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je
spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí
vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď
sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na
požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 517 ods. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne.

37. Mal za preukázané, že medzi sporovými stranami bolo dňa 21.10.2018 na základe návrhu
poistnej zmluvy č. 3539370179 na diaľku uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VW PASSAT, EČV: D., VIN:
E., so začiatkom poistenia dňa 22.10.2018, na dobu neurčitú.Návrh poistnej zmluvy zároveň obsahoval verejný prísľub žalovaného, že v prípade, ak v
období od 01.11.2017 do 30.12.2019 dôjde k poškodeniu alebo zničeniu poisteného
vozidla následkom stretu so zverou (za stret sa považuje priama zrážka vozidla so zverou

na pozemnej komunikácii), žalovaný poskytne oprávnenej osobe náhradu škody takto
na motorovom vozidle spôsobenej. Maximálne poistné plnenie pre jednu a všetky poistné
udalosti na jedno poistné obdobie bolo vo výške 2.000,- eur, za spoluúčasti vo výške 10 %
(minimálne 200,- eur).
38. Dňa 18.11.2016 v dôsledku škodovej udalosti došlo k vzniku škody na motorovom

vozidle žalobcu. Vznik škodovej udalosti žalobca oznámil žalovanému dňa 23.11.2018.
Predmetné motorové vozidlo si žalobca nechal opraviť v autorizovanom servise Hílek
a spol, a.s., Pezinská 33, Malacky. Servis vykonanú opravu vyfakturoval faktúrou č. 1019
321084 zo dňa 11.01.2019 v sume 3.245,05 eur. Faktúru žalobca uhradil v hotovosti.
39. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie, skutočnosť ktorú oznámil žalobcovi listom
zo dňa 26.03.2019. Zo stanoviska žalovaného vyplýva, že v rámci objektívneho posúdenia

predmetnej škodovej udalosti si dal vypracovať odborné vyjadrenie nezávislého znalca
k priebehu dopravnej nehody, ktoré v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody
spôsobom, ako ju žalobca uviedol v písomnom uplatnení škody.
40. Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné.
41. Ako jediná sporná otázka v prejednávanom spore bola otázka, či priebeh škodovej

udalosti, tak ako ho popisoval vodič motorového vozidla (žalobca) v hlásení o škode bol
technicky prijateľný, či ku škode na motorovom vozidle povinne zmluvne poistené u
žalovaného došlo v dôsledku zrážky so zverou, a teda či žalobcovi vzniká nárok
na poistné plnenie z verejného prísľubu žalovaného. Každá zo sporových strán svoje
tvrdenia opierala o závery znalcov uvedené v znaleckých posudkoch, ktoré zároveň boli

do konania predložené ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.
42. Znalecké dokazovanie vychádza z koncepcie epistemickej limitácie súdu. Súd je orgánom
aplikácie práva, nie nositeľom špecializovaných vedeckých poznatkov. Nakoľko spornou
v konaní bola odborná (skutková) otázka – otázka, ktorej zodpovedanie si vyžaduje
špecifické odborné poznatky mimo právnej vedy, závery vyplývajúce z predložených

znaleckých posudkov boli opačné (znalecký posudok do konania predložený žalobcom
konštatoval technickú prijateľnosť vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu v
dôsledku zrážky so zverou, a naopak znalecký posudok do konania predložený žalovaným
jednoznačne konštatoval, že priebeh nehodového deja popísaný žalobcom je z technického
hľadiska neprijateľný), súd vyhovel návrhu sporových strán a nariadil kontrolné znalecké

dokazovanie znaleckým ústavom - Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline (ďalej ako „Ústav“).
43. Ústav pri posudzovaní vychádzal, okrem iného, z fotografií vyhotovených mobilným
telefónom, pričom konštatoval dostatočnú výpovednú hodnotu, keď na fotografiách je
uvedený dátum a čas dokumentovania (č.l. 203). Z dokumentácie spoločnosti Slovexperta

identifikoval Ústav poškodenia ľavej spodnej časti predného nárazníka v oblasti ľavého
hmlového svetla, poškodenie ľavého predného blatníka, ľavej spodnej časti čelného skla
a poškodenie ľavých zadných dverí (č.l. 208). Dokumentované poškodenia na vozidle
ako celok hodnotil Ústav ako poškodenia začínajúce na ľavom prednom rohu vozidla,
kontaktnej ploche ľavého rohu predného nárazníka s pokračovaním po celej ľavej strane

vozidla s prvým markantným kontaktom so zatlačením na ľavom prednom blatníku
s plošnou deformáciou blatníka, kontaktom s tuhým predmetom v mieste ľavého dolného
rohu čelného skla s najväčšou pravdepodobnosťou s kolidujúcim predmetom oblého tvaru,
kontaktom ľavého spätného zrkadla a masívnym kontaktom v oblasti ľavých zadných
dverí a leme ľavého zadného blatníka. Dané poškodenia charakterom zodpovedajú

kontaktu s hmotným poddajných predmetom, kedy sa hmotnosť rozkladá na plochu
bez výrazných kontaktných stôp. V danom prípade boli dokumentované stopy nanesenia
srsti v konštrukčne vytvorenom priestore medzi ľavým predným blatníkom a kapotou v
medzere v oblasti priameho kontaktu a druhá stopa oterová s nanesením znečistenia
v oblasti tlaku na prechode ľavých zadných dverí a lemu zadného blatníka (č.l. 213).

44. Obraz možných poškodení po kontakte s telom zveri - srny Ústav vytvoril na základe
iných nehôd, kde došlo k obdobnému kontaktu. K uvedenému boli pripojené aj fotografie
na lepšiu ilustráciu (č.l. 214 - 217).
45. Na základe zdokumentovaného stavu v súvislosti s deklarovaným kontaktom so srnoua opísanými následkami kontaktu s poddajným hmotným telesom Ústav konštatoval dobrú
geometrickú zhodu zdokumentovaných poškodení. Poškodenie ľavého rohu nárazníka v
oblasti hmlového svetla zodpovedá kontaktu s prednými nohami srny, poškodenie ľavého

blatníka kontaktu po rotácii srny v dôsledku kontaktu prednými nohami telom k boku
vozidla plošnému kontaktu telom. V spodnej časti skla sa nachádza kontakt s hlavou
srny. V dôsledku rotácie po kontakte v prednej časti vozidla došlo nárazom v oblasti
predného blatníka a skla k následnej rotácii a kontaktu tela v oblasti predných a zadných dverí, kde ako
technicky prijateľný je možné hodnotiť taktiež kontakt kopytami

so zanechaním stopy kontaktu v prednej časti zadných dverí. Charakter vzájomných
poškodení je možné hodnotiť len zo stôp na vozidle, kde na vozidle sa nachádzalo
v prednej časti miesto so srsťou deklarovanej kontaktnej srny a v zadnej časti nanesený
materiál. Ostatné poškodenia mali charakter plošnej deformácie zodpovedajúcej kontaktu
s hmotným poddajných telesom, to z hľadiska deklarovaného spôsobu vzniku kontaktom
so srnou je možné hodnotiť ako zodpovedajúce. Pri energetickej korešpondencii je

podstatné posúdenie vzájomného pôsobenia kolidujúceho vozidla a deklarovanej srny,
kde aj na vyššie uvedené prípady poškodenia je možné hodnotiť poškodenia
dokumentované na vozidle ako energeticky zodpovedajúce kontaktu s hmotným
poddajným telom srny s deformáciou skla po kontakte s tvrdou lebkou zvieraťa. Celkové
zdokumentované poškodenie je možné hodnotiť ako geometricky, charakterovo

aj energeticky korešpondujúce deklarovanému spôsobu vzniku, t. j. kolízii so srnou (č.l.
218).
46. Pre posúdenie priebehu nehodového deja Ústav vychádzal len z informácií uvádzaných
vodičom v oznámení o vzniku škodovej udalosti, informácií nachádzajúcich sa vo
vyjadrení vodiča v znaleckom posudku znalca F. B. a informácií nachádzajúcich sa

v dotazníku k riešeniu škodovej udalosti. Za súčasného využitia mapových podkladov
Ústav realizovať orientačnú analýzu pohybu vozidla, nakoľko na detailnú analýzu
v podkladoch absentovalo zameranie miesta nehody a neboli zdokumentované stopy
na mieste. Technicky prijateľnú rýchlosť pohybu srny Ústav použil identickú
s parametrami v znaleckom posudku F. B., kde znalec určil ako technicky prijateľnú

rýchlosť na 35 km/h, výšku a hmotnosť na 75 cm a 24 kg (č.l. 219). Na základe
zdokumentovaných stôp na vozidle, popisovaného spôsobu vzniku a orientačnej analýzy
pohybu počas nehodového deja je možné konštatovať, že popisovaný vznik poškodenia
vodičom vozidla je z celkového hľadiska možno hodnotiť ako technicky prijateľný,
keď reakcia na zver vbiehajúcu do jazdnej dráhy z ľavej strany mohla byť najneskôr

v čase jej spozorovania pri vstupe, kde nie je možné vylúčiť reakciu na pohyb v rámci
periférneho videnia oka, kedy by reakcia prebehla o niekoľko desatín sekundy skôr, čo by
však na celkový priebeh nemalo zásadný vplyv. Z hľadiska hodnotenia subjektívnych
informácií udávaných vodičom k brzdeniu pred stretom a v čase stretu uvedených
v dotazníku a informácií o brzdení po náraze, keď srnu videl vo vzduchu, je potrebné

pristupovať tak, že boli podávané v rôznom časovo odstupe, čo môže mať vplyv
na skreslenie informácií (č.l. 222).
47. Ústav v zmysle záverov spracovania konštatoval, že sa môže stotožniť so záverom
znaleckého posudku F. B., ktorý konštatoval technickú prijateľnosť deklarovaného
spôsobu vzniku, podľa informácií vodiča motorového vozidla. Ako dôvody, pre ktoré sa

Ústav nestotožnil so závermi znaleckého posudku F. G., uviedol technicky
nesprávne posúdenie zdokumentovaných poškodení jednotlivo a vo vzájomnej
korešpondencii s deklarovaným spôsobom vzniku. Menovaný znalec nesprávne posúdil
vplyv silového pôsobenia na telo srny, kde silové pôsobenia mimo ťažiska tela spôsobuje
na akomkoľvek telese rotačný pohyb, pri ktorom dochádza k odlišnému silovému

pôsobeniu ako pri pohybe s čistým sklzom, t. j. ku kolmému silovému pôsobeniu
a kontaktom s kolidujúcim povrchom telo dostáva ďalšie impulzy na rotáciu. Taktiež nie
je možné sa stotožniť s tvrdením, že pri takomto kontakte musí dôjsť k usmrteniu srny,
nakoľko toto nie je pravidlo a sú všeobecne známe prípady, kedy zver po kolízii
aj s vážnymi zraneniami dokáže opustiť miesto stretu a k uhynutiu dochádza na inom

mieste (č.l. 223).
48. Vychádzajúc zo záverov kontrolného znaleckého posudku, ktorý za technicky prijateľný
považoval spôsob vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu v dôsledku stretu so
srnou, v zhode so závermi znalca F. D. B., dospel súd k záveru, že žalobca sisvoj nárok na poistné plnenie, na ktoré sa žalovaný zaviazal verejným prísľubom, uplatnil
u žalovaného dôvodne. Škoda na motorovom vozidle žalobcu bola v podstatne vyššej
sume ako prisľúbené maximálne poistné plnenie v rámci jednej poistnej udalosti za jedno

poistné obdobie. Žalobcovi tak vzniká nárok na vyplatenie poistného plnenia,
pri zohľadnení spoluúčasti, v sume 1.800,- eur.
49. Žalovaný vykonal šetrenie, vyžiadal si odborné vyjadrenie nezávislého znalca k priebehu
dopravnej nehody a na základe nesprávnych záverov znalca F. G. G.
odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Žalobca si žalobou voči žalovanému

uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, dôvodnosť pre uplatnenie ktorých žalovaný
namietol.
50. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo
dňa 14.10.2021, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
145/2017 zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd skonštatoval, že „pokiaľ by skutočne poistiteľ
či poisťovateľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15

dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho
súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho
oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia. Účelom zákona č. 381/2001 Z. z. je
však zlepšiť postavenie poškodeného – veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný
priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu).

Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného
plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do
ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Treba pripomenúť, že právna
úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a
doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení
motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a
Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie).

Európsky zákonodarca chcel dosiahnuť zefektívnenie vyplácania
poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť včas
realizovať príslušné šetrenie, a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné
plnenie, keďže nereagovanie na žiadosť poškodeného o náhradu škody má byť primerane,
účinne a systematicky sankcionované a nad rámec štandardného poistného plnenia sa má

v prípade porušenia tejto povinnosti dostať poškodenej osobe aj osobitných úrokov.“
51. I keď sa vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR viaže k úrokom z omeškania v
súvislosti s omeškaním plnenia poisťovateľa nárokov poškodených z povinného
zmluvného poistenia, pričom predmetom tohto sporu je plnenie z verejného prísľubu
žalovaného (rozšírenie poistného krytia vzniknuté poistnou zmluvou, predmetom ktorej je

povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla o krytie škôd pri poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou,
okolnosť, ktorá nie je zákonom č. 381/2001 Z. z. upravená, a teda sa týmto režimom
neriadi), je podľa názoru súdu plne aplikovateľné aj v prejednávanom spore,
keďže žalovaný dôvodnosť uplatnených úrokov z omeškania vyvracal tvrdením,

že do omeškania sa žalovaný s plnením môže dostať až po právoplatnosti rozsudku,
ktorým bude stanovený rozsah škody. Žalobca má postavenie spotrebiteľa, teda slabšej
strany tak v rámci zmluvného vzťahu, ako aj súdneho konania, preto nemôže byť
znevýhodnený nesprávnym či neúplným postupom poisťovne pri šetrení poistnej udalosti,
keď ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, poisťovňa bola povinná plniť po skončení

šetrenia.
52. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti zo dňa 26.03.2019 vyplýva, že toho istého dňa
žalovaný ukončil šetrenie, 15-dňová lehota na plnenie v zmysle § 797 ods. 3 OZ uplynula
dňa 10.04.2019, žalovaný v tejto lehote neplnil, čiže neplnil riadne a včas, preto sa
nasledujúcim dňom žalovaný dostal do omeškania. Žalovaný výšku úrokov z omeškania

ani lehotu, od ktorej si žalobca nárok uplatnil, v konaní nenamietal, súd tak priznal
žalobcovi nárok aj na žalobou uplatnené príslušenstvo tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.
53. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
54. Za účelom preukázania svojho nároku bol žalobca nútený nechať si vypracovať znalecký
posudok č. XX/XXXX F. D. B.. Za znalecký úkon si znalec vyúčtoval

faktúrou č. 38/2020, zo dňa 16.04.2020, splatná dňa 26.04.2020, sumu vo výške
439,56 eur. Úhradu žalobca vykonal prostredníctvom bankového prevodu. Žalobou si
žalobca tento nárok, ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, voči žalovanému
uplatnil. Súd má zato, že žalobca vykonal vo vzťahu k uplatnenému nároku ešte
pred podaním žaloby všetky potrebné kroky, aby jeho dôvodnosť vo vzťahu k žalovanému

ako poisťovni preukázal. Tento náklad vynaložený zo strany žalobcu považoval súd
za účelný a preukázaný, preto žalovaného zaviazal na jeho zaplatenie.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči

žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením, v zákonnej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.