Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 30C/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124417102
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6124417102.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: Aid4U, s.r.o.

so sídlom Kaprova 42/14, Staré Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 194 15 583, právne
zastúpený:A.B.C.,advokátkasosídlomZelená881/11,Malinovo,protižalovanému:UNIQApojišťovna,
a.s. so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, Česká republika, IČO: 492 40 480,
konajúca prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so
sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, právne zastúpený:
CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie
287,65 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 237,65 € s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5% ročne zo
sumy 1.012,81 € od 08.03.2024 do 10.10.2024 a v sadzbe 9,5% ročne zo sumy 237,65 € od 11.10.2024
do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 65,2%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 287,65 € s príslušenstvom a náhrady

trov konania. Tvrdil, že 17.10.2023 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle s EČ: D.,
ktorého vlastníkom bola v čase vzniku škody spoločnosť Cori, s. r. o. Škoda vznikla v súvislosti s
prevádzkou motorového vozidla s EČ: E., poisteného u žalovaného z povinného zmluvného poistenia,
pričom k poškodeniu čelného skla vozidla poškodeného došlo vymrštením kameňa spod kolies vozidla
škodcu. Účastníci škodovej udalosti škodu riadne nahlásili žalovanému a vodič vozidla škodcu svoju
zodpovednosť za vznik škody písomne potvrdil v správe o nehode. Poškodený si dal vozidlo opraviť
prostredníctvom žalobcu ako opravcu, ktorý dňa 20.10.2023 vystavil faktúru za výmenu čelného skla

a súvisiace práce v celkovej sume 1.062,81 €. Poškodený následne zmluvou o postúpení pohľadávky
postúpil všetky práva a nároky z poistnej udalosti na žalobcu, o čom bol žalovaný riadne upovedomený.
Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody, pričom žalovaný po ukončení likvidácie
poistnej udalosti uhradil len čiastku 775,16 € a zvyšok odmietol plniť pre nepreukázanie niektorých
nákladov a neumožnenie obhliadky vozidla. Žalobca tvrdil, že všetky náklady na opravu, vrátane ceny
čelného skla, práce, kalkulácie opravy, spotrebného materiálu, normohodín aj likvidácie poškodeného
dielu, boli účelné, obvyklé a riadne zdokladované, pričom autoservis je oprávnený uplatniť primeranú

obchodnú maržu. Tiež namietal, že žalovaný neukončil šetrenie poistnej udalosti v zákonnej lehote.
Žalobca si preto uplatnil voči žalovanému nárok z rozdielu medzi skutočnými nákladmi na opravu a
vyplateným poistným plnením vo výške 287,65 €. Keďže žalovaný neplnil včas, požaduje aj úroky
z omeškania.2. Upomínací na žalovanú sumu vydal platobný rozkaz, no žalovaný podal odpor. V odpore žalovaný
tvrdil (č. l. 33), že nepoprel, že na vozidle poškodeného došlo dňa 17.10.2023 k poškodeniu čelného

skla v dôsledku vymrštenia kameňa spod kolies vozidla poisteného u žalovaného, rovnako ani to, že
poškodené vozidlo bolo opravené a že žalobcovi ako postupníkovi poskytol poistné plnenie vo výške
775,16 €. Spornou bola neuhradená časť uplatneného nároku. Tvrdil, že poškodený si nesplnil zákonnú
povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti bez zbytočného odkladu, keďže žalovaný sa o škodovej
udalosti dozvedel až dňa 20.11.2023 prostredníctvom e-mailu žalobcu, teda v deň, keď už bola oprava

vozidla vykonaná. Z tohto dôvodu žalovaný nemal možnosť vykonať obhliadku poškodeného vozidla
pred opravou a preveriť rozsah a charakter poškodenia v súlade s deklarovaným nehodovým dejom,
pričom oprava bola realizovaná bez jeho súhlasu. Poškodený podľa žalovaného zároveň nedoložil ním
požadovaný dotazník k doplneniu údajov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti ani doklad o nákupe
čelného skla. Ďalej tvrdil, že pri likvidácii poistnej udalosti nepriznal žalobcovi náhradu nákladov na
vypracovanie kalkulácie opravy vo výške 50 €, keďže tento náklad nepovažoval za náklad súvisiaci

so škodovou udalosťou. Rovnako primerane znížil poistné plnenie priznané za čelné sklo a viaceré
drobné položky z dôvodu, že ich cena bola podľa jeho názoru nadhodnotená oproti kalkulácii nákladov
na opravu. Žalovaný zastával názor, že navýšenie cien o maržu autoservisu nemožno považovať
za skutočnú škodu v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže medzi týmito nákladmi
a škodovou udalosťou absentuje príčinná súvislosť a autoservis má podľa jeho názoru náhradné

diely prefakturovať v nákupnej cene bez marže. Žalovaný zároveň spochybnil tvrdenia žalobcu o
obvyklej výške ceny normohodín v Bratislavskom kraji, keďže žalobcom predložené cenníky podľa neho
nepreukazujú miestnu obvyklosť cien alebo sa vzťahujú na iný druh prác. Poprel tiež opodstatnenosť
nákladu na likvidáciu poškodeného dielu vo výške 5 €, ktorý žalobca nijako nepreukázal. Ďalej namietal
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky s tým, že z jej obsahu nevyplýva dostatočne určité a

zrozumiteľné vymedzenie rozsahu postúpenej pohľadávky, čo podľa jeho názoru zakladá pochybnosti o
aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v konaní a má viesť k zamietnutiu žaloby. Čo sa týka omeškania, tvrdil,
že sa nedostal do omeškania, pretože poškodený mu vznik škodovej udalosti riadne a včas neoznámil.
Žalobu žiadal zamietnuť.

3.Žalobcavreplike(č.l.47)navrholpokračovanienamiestnepríslušnomsúde,nažalobezotrvalatvrdil,
že odpor je nedôvodný. K námietke žalovaného o porušení povinnosti oznámiť vznik škodovej udalosti
žalobca tvrdil, že povinnosť podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na poisteného
vo vzťahu k poisťovni, nie na poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody priamo voči
poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Zdôraznil, že nárok na

náhradu škody môže uplatniť poškodený aj osoba, na ktorú bola pohľadávka postúpená, a zákon o
povinnom zmluvnom poistení neukladá poškodenému povinnosť umožniť poisťovni obhliadku vozidla
pred opravou. Žalobca poukázal na to, že žalovaný poskytol poistné plnenie vo výške 775,16 €, čím
sám potvrdil vznik škody aj existenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a poškodením
motorového vozidla. Sporné je podľa žalobcu iba krátenie poistného plnenia, ktoré žalovaný odôvodňuje

pojmom skutočnej škody, avšak túto skutočnú škodu žalobca preukázal predloženou faktúrou za opravu,
zatiaľ čo žalovaný svoje tvrdenia o neprimeranosti nákladov nijako nedoložil. Žalobca ďalej tvrdil, že
číslo a špecifikácia čelného skla boli jednoznačne uvedené priamo vo faktúre za opravu a žalovaný
nepreukázal, že cena čelného skla nebola obvyklá. Dôvody vypracovania kalkulácie opravy vo výške
50 € žalobca považoval za opodstatnené a odkázal na ich podrobné vysvetlenie už v žalobe. Vo vzťahu

k cene normohodín žalobca uviedol, že predložil cenníky autoservisov preukazujúce obvyklosť cien
v Bratislavskom a Trnavskom kraji, pričom obvyklosť ceny je v praxi viazaná na región a v cenníku
spoločnosti HÍLEK a spol. sú uvedené všetky relevantné práce, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že ním
uplatnené ceny boli obvyklé. K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol,
že postúpená pohľadávka je v zmluve špecifikovaná jednoznačne a nezameniteľne, čo potvrdzuje

aj samotný žalovaný, keď bez pochybností identifikoval predmetnú poistnú udalosť a kvalifikovane
sa k nej vyjadril. Zdôraznil, že zákon nevyžaduje, aby bola postúpená pohľadávka v zmluve určená
presnou sumou, ale aby bola nezameniteľne identifikovaná. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca
označilargumentáciužalovanéhozaneudržateľnúatrvalnauplatnenompríslušenstve.Zdôraznil,žepre
plynutie trojmesačnej lehoty podľa zákona je nepodstatné, či škodovú udalosť oznámi poškodený alebo

postupník, a poukázal na to, že žalovaný likvidoval poistnú udalosť od 20.11.2023 až do 10.10.2024,
teda takmer jeden kalendárny rok.4. Žalovaný v duplike tvrdil (č. l. 128), že povinnosť podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zaťažuje osobu, ktorej svedčí právo na poistné plnenie, teda v danom prípade poškodeného pred
postúpením pohľadávky. Ak poškodený vznik poistnej udalosti žalovanému neoznámil, nemôže to

byť na ťarchu žalovaného, keďže mu tým nebola daná možnosť včas preveriť rozsah a charakter
poškodenia prostredníctvom obhliadky vozidla, ktorá je podľa žalovaného kľúčovým nástrojom na
objektívne zistenie rozsahu škody, príčinnej súvislosti a primeranosti opravných prác. Tvrdil, že
oznámenie poistnej udalosti zo strany žalobcu nastalo až dňa 20.11.2023 prostredníctvom oznámenia
o postúpení pohľadávky, pričom poškodený dovtedy uskutočnil úkony súvisiace s poistnou udalosťou

bez účasti žalovaného. V dôsledku nemožnosti vykonať obhliadku žalovaný nemohol objektívne posúdiť
skutočný rozsah poškodenia, príčinnú súvislosť medzi deklarovaným nehodovým dejom a rozsahom
opravy, primeranosť navrhovaných prác ani nevyhnutnosť výmeny jednotlivých dielov. Žalovaný sa
nestotožnil s tvrdením žalobcu, že škoda bola dostatočne preukázaná fotodokumentáciou a faktúrou,
keďže fotodokumentácia podľa neho nemôže nahradiť odbornú obhliadku likvidátora a samotná faktúra
nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a rozsahom vykonaných opráv. Ďalej tvrdil,

že poskytnutie čiastočného poistného plnenia nemožno považovať za uznanie príčinnej súvislosti v
celom rozsahu uplatneného nároku, keďže poistné plnenie poskytol len v rozsahu nákladov, ktoré
považoval za preukázané, opodstatnené a dôvodné v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti. Podľa
žalovaného zákon vyžaduje, aby poškodený preukázal priamu príčinnú súvislosť medzi prevádzkou
poisteného motorového vozidla a vznikom škody, čo žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca ani v

priebehu konania nepredložil doklad o nákupe čelného skla ani kalkuláciu nákladov na opravu, ktoré
si žalovaný vyžiadal. Predložené cenníky autoservisov žalovaný považoval za irelevantné, keďže
pochádzajú z iných regiónov, než je Bratislavský kraj, prípadne sa týkajú prác, ktoré na poškodenom
vozidle vykonané neboli. Poukázal tiež na to, že žalobca nie je autorizovaný servis, napriek čomu si
účtovalnormohodinynaúrovniautorizovanýchservisov,ažecenynáhradnýchdielovuvedenévofaktúre

boli navýšené približne o 50% oproti pôvodnej kalkulácii, čo podľa žalovaného odporuje princípu náhrady
skutočnej škody a obvyklých cien. Z týchto dôvodov žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal obvyklosť
uplatňovaných cien a dôkazné bremeno v tomto smere ho zaťažovalo. Zotrval na pochybnostiach
o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a zotrval aj na stanovisku k nedôvodnosti príslušenstva.

(i) Dokazovanie

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými žalobcom, ktorými boli: výpis z obchodného
registra o zápise žalobcu (č. l. 6), technický preukaz (č. l. 7), správa o nehode (č. l. 8), faktúra č.
20231111 (č. l. 9), oznámenie o postúpení pohľadávky z 20.11.2023 (č. l. 10), zmluva o postúpení

pohľadávky z 20.11.2023 (č. l. 11), e-mail žalobcu (č. l. 12), e-mail žalobcu o uplatnení nárokov (č. l.
13), oznámenie o uzavretí škodovej udalosti zo 16.05.2024 (č. l. 14), oznámenie o registrácii škodovej
udalosti z 23.11.2023 (č. l. 15) kalkulácia (č. l. 16-17), oznámenie o výške poistného plnenia (č. l. 18),
cenník Hílek (č. l. 19), cenník RM jet (č. l. 20), rozsudok OS Bratislava I, sp. zn. 25Cb/9/2022 (č. l.
137-144), rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/183/2022 (č. l. 145-149).

6. Žalobca na pojednávaní navrhol výsluch svedka A. F. (manažéra vybavovania škôd z neživotného
poistenia) a štatutárnych zástupcov žalovaného a organizačnej zložky žalovaného (bez bližšej
identifikácie osôb), no súd tieto dôkazy nevykonal. Výsluch svedka A. F. by bola nadbytočná, pretože
hoci je na oznámení o uzavretí škodovej udalosti (č. l. 14) faksmile jeho podpisu, z ničoho nevyplýva,

že by menovaný konkrétne vykonával šetrenie danej poistnej udalosti. Inými slovami, nie je zrejmé, či
by táto výpoveď niečo konkrétne priniesla k dôvodom neposkytnutia poistného plnenia, najmä ak tieto
žalovaný v konaní relevantne ani netvrdil.

7. Čo sa týka výsluchu štatutárov, tento by bol relevantný len vtedy, ak by v procese likvidácie predmetnej

poistnej udalosti aktívne vystupovali, čo by im umožnilo objasniť konkrétne skutkové okolnosti veci.
Bez takejto aktívnej účasti sa ich výpoveď javí súdu ako všeobecná a nesmerujúca k objasneniu
okolností danej veci. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej strany, že otázky žalobcu smerovali
skôr k organizačnej a riadiacej štruktúre poisťovne a kompetenciám jednotlivých sekcií, čo sú informácie
všeobecného charakteru, ktoré nesúvisia priamo s riešením tejto konkrétnej škodovej udalosti. Štatutári

ako najvyšší orgán spoločnosti žalovaného títo musia poznať kompetencie svojich zamestnancov (napr.
manažéra likvidácie), pre správne rozhodnutie vo veci nie je potrebné takýmto spôsobom preverovať
vnútorné procesy žalovaného, ak to nesmeruje k objasneniu skutkového stavu nehody alebo samotného
nároku. Ďalej tiež súd vychádzal z toho, že bremeno tvrdenia ohľadom riadneho prešetrenia poistnejudalosti a dôkazné bremeno leží na žalovanom. Keďže výsluch štatutárnych zástupcov žalovaného
navrhol žalobca (na preukázanie svojich tvrdení o pochybeniach pri likvidácii), súd ho vyhodnotil ako
nadbytočný,pretoženiejeúlohoužalobcupreukazovaťskutkovétvrdeniažalovanéhootomakoprešetril

poistnú udalosť. Pre úplnosť súd uvádza, že tieto návrhy na doplnenie dokazovania boli tiež vznesené
až na pojednávaní, čo sa súdu javí v kontexte toho, že tieto návrhy mohli byť navrhnuté už skôr tak,
že ide o oneskorené návrhy v zmysle § 149 a § 153 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a súd ich nevykonal aj z tohto dôvodu.

8. Súd vykonal na návrh žalovaného tiež dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov A. G. a H.
I., ako aj listinnými dôkazmi, ktoré navrhol vykonať žalovaný, a to: správa o nehode (č. l. 8), faktúra (č.
l. 9), zmluva o postúpení pohľadávky (č. l. 11), e-mail žalobcu o uplatnení nárokov (č. l. 13), oznámenie
o registrácii škodovej udalosti z 23.11.2023 (č. l. 15), oznámenie o postúpení pohľadávky z 20.11.2023
(č. l. 10), cenník J. (č. l. 19), cenník RM jet (č. l. 20), ako aj likvidačný spis žalovaného, tvoriaci tieto listiny:
žiadosť o zaslanie dokladov z 17.01.2024 (č. l. 85), dotazník – poškodenie čelného skla – poistený (č. l.

85), správa o nehode (č. l. 86), oznámenie škodovej udalosti PZP poistený (č. l. 86), e-mail žalovaného
z 26.10.2023 (č. l. 87), osoby a nároky poškodenej strany (č. l. 87), fotografie čelného skla (č. l. 88-89),
e-mail žalobcu z 20.11.2023 (č. l. 90), oznámenie o postúpení pohľadávky z 20.11.2023 (č. l. 90), správa
o nehode (č. l. 91), e-mail žalobcu z 20.11.2023 (č. l. 91), fotografia auta a interiéru (č. l. 92-97), faktúra č.
20231111 (č. l. 98, 99), dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok (č. l. 98), prevzatie vozidla (č. l. 99),

technický preukaz (č. l. 100), kalkulácia (č. l. 101-102), e-mail žalobcu z 24.11.2023 (č. l. 102), dodací list
k faktúre (č. l. 103), e-mail žalobcu z 21.12.2023 (č. l. 103), e-mail žalobcu z 08.01.2024 (č. l. 104), e-mail
žalobcu z 09.02.2024 (č. l. 105), e-mail žalobcu z 04.03.2024 (č. l. 105), žiadosť žalobcu z 03.06.2024 (č.
l. 106), e-mail žalobcu z 03.06.2024 (č. l. 106), e-mail žalobcu zo 17.06.2024 (č. l. 107), e-mail žalobcu zo
17.06.2024(č.l.108),e-mailžalobcuz07.08.2024(č.l.109),informáciažalovanéhooregistráciiPU(č.l.

110-112), oznámenie o registrácii škodovej udalosti z 23.11.2023 (č. l. 112), žiadosť o zaslanie dokladov
zo 17.01.2024 (č. l. 113), nevyplnený dotazník – poistený (č. l. 113), sprievodný e-mail žalovaného (č.
l. 114, 115, 118), žiadosť o zaslanie dokladov – urgencia (č. l. 114), oznámenie o uzavretí škodovej
udalosti zo 16.05.2024 (č. l. 116, 117), oznámenie o registrácii škodovej udalosti z 02.08.2024 (č. l. 118),
nevyplnený dotazník poškodeného (č. l. 119), oznámenie o výške poistného plnenia (č. l. 119-120, 127),

oznámenie o registrácii škodovej udalosti zo 17.01.2024 (č. l. 120), a nevyplnený dotazník poškodeného
(č. l. 121).

9.Žalovanýnavrholvykonaťvýsluchsvedka–likvidátoraškodovejudalosti,aleodtohtonávrhužalovaný
upustil a preto ho súd nevykonal.

10. Z takto vykonaného dokazovania (ods. 5-8) mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci.

(ii) Zistený skutkový stav veci

11. Zo správy o nehode (č. l. 8, 86, 91) je preukázané, že dňa 17.10.2023 o 18:00 na Hlavnej ulici
v Kráľovej pri Senci došlo k poškodeniu vozidla Škoda Superb s EČ: D., vedenom vodičom A. G.,
ktoré bolo poškodené na čelnom skle tak, že z druhého vozidla s EČ: E. vedeného vodičom H. I.,
idúceho pred ním, odletel kameň spod kolesa do čelného skla uvedeného vozidla vedeného vodičom G..
Z technického preukazu vozidla s EČ: D. (č. l. 7, 100) je preukázané, že vlastníkom a držiteľom vozidla

je spoločnosti Cori, s.r.o., IČO: 35 936 967.

12. Vodič H. I. oznámil škodovú udalosť žalovanému dňa 26.10.2023 o 15:55 h, čo je preukázané
z oznámenia škodovej udalosti a potvrdenia žalovaného z 26.10.2023 (č. l. 86-87). K oznámeniu pripojil
fotografie čelného skla (č. l. 88-89).

13. Z fotografií vozidla spoločnosti Cori, s.r.o. (č. l. 88-89, 92-97) je preukázané, že poškodené motorové
vozidlo Škoda Superb, evidenčné číslo D., sa nachádzalo v čase po vzniku škodovej udalosti v bežnom
prevádzkovom stave a že poškodenie bolo lokalizované výlučne na čelnom skle vozidla. Na fotografiách
je viditeľné bodové poškodenie čelného skla v podobe drobného úderu s viditeľným narušením skla,

ktorého charakter zodpovedá mechanickému poškodeniu spôsobenému nárazom drobného predmetu,
typicky kamienka vymršteného spod kolies iného vozidla. Zároveň z fotografií nevyplýva existencia
iných poškodení karosérie, svetiel, nárazníkov ani interiéru vozidla, ktoré by mohli nasvedčovať inému
mechanizmu vzniku škody alebo rozsiahlejšiemu poškodeniu. Fotografie ďalej preukazujú identifikáciuvozidla prostredníctvom evidenčného čísla, jeho celkový vzhľad a vybavenie, ako aj skutočnosť, že
poškodenie čelného skla sa nachádzalo v zornom poli vodiča, teda na mieste, kde je z hľadiska
bezpečnosti cestnej premávky oprava objektívne potrebná. Z detailných záberov čelného skla je

zároveň zrejmé, že poškodenie nebolo len povrchového charakteru, ale zasahovalo štruktúru skla,
čo odôvodňovalo jeho výmenu a neumožňovalo jednoduchú opravu bez zásahu do bezpečnostných
vlastností vozidla.

14. Nebolo sporné, že čelné sklo si dala spoločnosť K., L. opraviť u žalobcu. Z faktúry č. 20231111 (č. l.

9, 98, 99) je preukázané, že žalobca účtoval spoločnosti Cori, s.r.o. za výmenu čelného skla na vozidle
s EČ: D. 1.062,81 €, z toho rezací drôt za 22,28 €, náklady na likvidáciu dielov 5 €, prácu v počte 4,4
po 60 €, spolu za 264 €, drobný materiál 16,16 €, lepidlo na sklo 24,47 €, aplikátor primeru 5,78 €,
základná farba 15,65 €, odstraňovač lepidla 13,43 €, aktivátor 13,61 €, čelné sklo 568,26 €, sada káblov
dažďového senzora 50,88 €, vypracovanie kalkulácie na opravu v kalkulačnom systéme 50 €, čistiaci
prostriedok 13,29 €.

15. Zo zákazkového listu žalobcu č. 1377 (č. l. 99) je preukázané, že vozidlo bolo žalobcovi na opravu
odovzdané dňa 14.11.2023 a vydané bolo späť spoločnosti Cori, s.r.o. dňa 20.11.2023 o 12:00 h, čo je
potvrdené podpisom poškodenej spoločnosti a jej pečiatkou.

16. Z kalkulácie vytvorenej žalobcom k oprave (č. l. 16-17, 101-102) je preukázané, že je cena opravy
vypočítaná na sumu 1.087,97 € bez DPH, resp. 1.305,56 € s DPH, pričom táto kalkulácia bola vytvorená
až po odovzdaní vozidla poškodenej spoločnosti Cori, s.r.o. dňa 20.11.2023 o 16:53 h.

17. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.11.2023 (č. l. 11) je preukázané, že spoločnosť Cori,

s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
zmluvu, ktorej predmetom je odplatný prevod pohľadávky spol. Cori, s.r.o. voči žalovanému, ktorá sa
týka všetkých práv a nárokov zo škodovej/poistnej udalosti zo daň 17.10.2023 s miestom vzniku J., C. I.
L., medzi vozidlami EČ: D. a E., uplatňovanej z poistnej zmluvy evidovanej u žalovaného č. 8712403610,
na žalobcu za odplatu 1.062,81 €.

18. Z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok z 20.11.2023 (č. l. 98) je preukázané, že žalobca
a spol. Cori, s.r.o. započítali proti sebe pohľadávku žalobcu na úhradu odplaty za opravu motorového
vozidla vyúčtovanej faktúrou č. 20231111 v sume 1.062,81 € s inou (bližšie nešpecifikovanou)
pohľadávkou spol. Cori, s.r.o. voči žalobcovi v rovnakej sume.

19. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 20.11.2023 (č. l. 10, 90) je preukázané, že spoločnosť
Cori, s.r.o. oznámila žalovanému, že postúpila na žalobcu nároky voči žalovanému z poistnej/škodovej
udalosti, zahŕňajúci najmä, ale nielen nárok na zaplatenie poistného plnenia, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorá sa týka všetkých práv a nárokov zo škodovej/poistnej udalosti zo daň

17.10.2023 s miestom vzniku J., C. I. L., medzi vozidlami EČ: D. a E., uplatňovanej z poistnej zmluvy
evidovanej u žalovaného č. 8712403610. Oznámenie bolo odoslané žalovanému e-mailom žalobcu z
20.11.2023 o 17:55, čo je preukázané z tohto e-mailu (č. l. 12, 90).

20. Z e-mailu žalobcu z 20.11.2023 o 18:25 (č. l. 13, 91) je preukázané, že žalobca uplatnil u žalovaného

nároky na poistné plnenie s ohľadom na to, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu zo strany
spoločnosti Cori, s.r.o.

21. Poistná udalosť bola žalobcom zaregistrovaná, čo je preukázané z oznámenia žalovaného
z 23.11.2023 a e-mailovej informácie žalovaného (č. l. 15, 110 a 112).

22. Žalovaný vyzval žalobcu, aby predložil daňový doklad (faktúra – pokladničný doklad s uvedeným
ceny skla pred zľavou) za nákup čelného skla uvedeného vo faktúre č. 20231111 a kalkuláciu nákladov
na opravu – rozpis prác s uvedeným jednotlivých položiek v Nh, čo je preukázané z listu žalovaného
z 23.11.2023 (č. l. 112).

23. Žalobca zaslal dňa 24.11.2023 žalovanému dodací list k faktúre s vysvetlením položiek v kalkulácii,
čo je preukázané z e-mailu žalobcu (č. l. 102, 103).24. Žalobca urgoval u žalovaného skončenie šetrenia poistnej udalosti, čo je preukázané z e-mailu
z 21.12.2023 (č. l. 103).

25. Žalovaný vyzval H. I. dňa 17.01.2024 o vyplnenie dotazníka k likvidácii škodovej udalosti, čo je
preukázané z listu žalovaného zo 17.01.2024 (č. l. 85, 113).

26. Z dotazníka „Poškodenie čelného skla – poistený“ (č. l. 85) je preukázané, že na žiadosť žalovaného
vodič vozidla H. I. oznámil žalovanému, že k nehode došlo v obci Kráľová pri Senci v smere na Senec

dňa 17.10.2023 o 18:00 h, stav vozovky: dobrá, jeho rýchlosť bola 50 km/h, vzdialenosť vozidiel nevedel
uviesť, pričom išiel pred poškodeným vozidlom. Uviedol, že poškodený „blikal, predbehol ma, zastavili
sme,pozrelismenaoknoavypísalismesprávuonehode“.Uviedol,žezodpovedázaškoduvzniknutúna
vozidle poškodeného a na mieste spísali záznam o škode. S druhým účastníkom nie je v príbuzenskom,
pracovnom, či priateľskom vzťahu.

27. Žalovaný vyzval poškodeného Cori, s.r.o. o predloženie dotazníka doplnenia údajov potrebných
k likvidácii škodovej udalosti – poškodenie čelného skla, čo je preukázané z oznámenia žalovaného zo
17.01.2024 (č. l. 120). Nebolo sporné, že poškodený tento dotazník neposkytol.

28. Žalobca urgoval u žalovaného skončenie šetrenia poistnej udalosti, čo je preukázané z e-mailu

z 08.01.2024 (č. l. 104). Žalobca urgoval u žalovaného skončenie šetrenia poistnej udalosti, čo je
preukázané z e-mailu z 09.02.2024 (č. l. 105). Žalobca opakovane urgoval u žalovaného skončenie
šetrenia poistnej udalosti, čo je preukázané z e-mailu z 04.03.2024 (č. l. 105).

29. Žalovaný urgoval H. I. dňa 11.03.2024, aby predložil požadované doklady (zoznam dokladov nie je

špecifikovaný), čo je preukázané z urgencie z 11.03.2024 (č. l. 114).

30. Z oznámenia žalovaného zo 16.05.2024 (č. l. 14, 116, 117) je preukázané, že škodová udalosť bola
uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia.

31. Zo žiadosti žalobcu z 03.06.2024 (č. l. 106), zaslanej žalovanému e-mailom, je preukázané, že
žalobca požiadal žalovaného o zaslanie dotazníka pre poškodenú spoločnosť na vyplnenie z dôvodu,
že táto spoločnosť ho neobdržala. Žalobca žalovaného opakovane požiadal o zaslanie dotazníka, čo
je preukázané z e-mailu zo 17.06.2024 (č. l. 107). Žalobca žalovaného opakovane požiadal o zaslanie
dotazníka, čo je preukázané z e-mailu zo 26.06.2024 (č. l. 108).

32. Žalovaný vyzval poškodeného Cori, s.r.o. o predloženie dotazníka „Poškodenie čelného skla –
poškodený“ a videozáznam, z ktorého je zrejmé miesto, čas a priebeh vzniku škody a evidenčné číslo
vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, čo je preukázané z oznámenia žalovaného z 02.08.2024 (č. l.
118). Žalobca zaslal žalovanému vyplnený dotazník pre poškodeného dňa 07.08.2024 (č. l. 109), čo je

preukázané z e-mailu žalobcu z 07.08.2024 (č. l. 109).

33. Z oznámenia o výške poistného plnenia z 10.10.2024 (č. l. 18, 119-120) je preukázané, že žalovaný
dodatočne ukončil šetrenie poistnej udalosti s poskytnutím poistného plnenia v sume 775,16 €.

34. Z cenníka spol. HÍLEK platného od 01.11.2023 (č. l. 19) je preukázané, že táto spoločnosť účtuje
za opravu vozidiel Škoda Superb za mechanické, elektrické práce 110,66 €/Nh a za klampiarske
a lakovačské práce 115,06 €/Nh. Z cenníka spoločnosti RM JET účinného od 01.05.2023 (č. l. 20) je
preukázané, že táto spoločnosť účtuje pri vozidlách Škoda Superb bez DPH za mechanické práce,
elektrické práce, lakovnícke a klampiarske práce 50 €/h.

35. Z výsluchu konateľa žalobcu A. M. vyplynulo, že je kolegom svedka G., s ktorým zdieľa spoločnú
kanceláriu, a v predmetnej veci celú opravu aj komunikáciu s poisťovňou organizačne zabezpečoval.
K otázke neskorého nahlásenia škodovej udalosti uviedol, že podľa jeho právneho názoru má zákonnú
povinnosť nahlásiť udalosť predovšetkým škodca, zatiaľ čo poškodený si nárok uplatňuje bez zákonom

predpísanej formy, pričom žalobca v konaní zastupoval záujmy poškodeného. K vyhotovenej kalkulácii
nákladov konateľ vysvetlil, že je nevyhnutná pre dodržanie technologických postupov výrobcu (napr.
pri kalibrácii dažďových senzorov či tempomatov) a slúži aj ako kontrolný mechanizmus pre zákazníka,
aby vedel, aké diely boli reálne vymenené. Hoci zo spisovej dokumentácie vyplynulo, že kalkuláciabola vyhotovená až niekoľko hodín po odovzdaní opraveného vozidla, konateľ uviedol, že mohlo ísť
o kontrolnú kalkuláciu a presné detaily si vzhľadom na časový odstup nepamätá. Konateľ podrobne
opísal jednotlivé položky faktúry, vrátane sady káblov dažďového senzora, rezacieho drôtu, aktivátora

priľnavosti a nákladov na ekologickú likvidáciu starého skla. Zdôraznil, že na vozidlo bolo namontované
originálne čelné sklo, keďže išlo o zánovné auto a použitie dielu nižšej kvality by znížilo jeho hodnotu.
Doklady o nákupe dielov od dodávateľa odmietol predložiť s odkazom na obchodné tajomstvo, pričom
uviedol, že žalovaný nemá právo skúmať nákupné ceny opravcu. K namietanej výške cien konateľ
vysvetlil, že 50 % prirážka v kalkulačnom systéme pozostáva z vtedy platnej 20% DPH a 25% marže

servisu. Túto maržu odôvodnil administratívnymi nákladmi, zodpovednosťou za diely počas prepravy a
manipulácie, ako aj rizikom poškodenia pri montáži. Zároveň poukázal na to, že výsledná fakturovaná
suma bola nižšia ako suma v kalkulácii, čo bolo podľa jeho vyjadrenia v prospech žalovaného. Na
záver zdôraznil, že žalobca preukázal vznik škody aj zodpovednosť poistenca žalovaného, čo v procese
likvidácie čiastočne uznala aj samotná poisťovňa.

36. Z výsluchu svedka A. G. vyplynulo, že je kolegom konateľa žalobcu A. M., s ktorým zdieľa spoločnú
kanceláriu. K žalovanému nemá žiadny vzťah. Potvrdil, že predmetom sporu je poistná udalosť, ktorá sa
stalanavozidlepísanomnajehospoločnosťCORIs.r.o.Ksamotnejškodovejudalostizodňa17.10.2023
svedok vypovedal, že sa vracal z oslavy spoločného známeho, na ktorej bol aj pán I.. Cesta v obci
C. I. L. bola v tom čase v rekonštrukcii a bol na nej rozsypaný štrk. Svedok viedol svoje vozidlo za

pánom I. vo vzdialenosti približne 30 až 50 metrov. Pri vychádzaní z dediny odletel kamienok z pred
ním idúceho vozidla FIAT 500 priamo do jeho čelného skla. Následne na vodiča zablikal, obehol ho a
spoločne odstavili vozidlá na kraji cesty smerom na L., kde spísali správu o nehode. Svedok špecifikoval,
že na vozidle bolo poškodené výlučne čelné sklo, na ktorom vznikla „ďobka“ (prasklina) v spodnej časti
nastranevodiča.Inépoškodenianaauteneboli.Vznikškodyneoznamovalžalovanémuosobne,pretože

všetky jeho poistné udalosti rieši pán M.. Neskôr sa však s pánom I. stretli, aby spoločne vyplnili dotazník
pre poisťovňu. Svedok ďalej uviedol, že vozidlo odovzdal pánovi M., ktorý zabezpečil servis, nahlásenie
škody aj samotnú opravu. Konkrétny typ čelného skla ani výber servisu so svedkom konzultovaný nebol,
keďže prácu žalobcu pozná a dôveruje mu. K časovému odstupu medzi nehodou a fakturáciou (približne
mesiac) svedok vysvetlil, že vozidlo bolo napriek poškodeniu technicky spôsobilé na jazdu a bežne sa

používalo, kým nedošlo k oprave. Odhadovanú cenu opravy predpokladal na úrovni 800 až 1 000 €,
pričom vychádzal zo svojich skúseností, keďže jeho spoločnosť sa v minulosti zaoberala nákupom a
predajom vozidiel.

37. Z výsluchu svedka H. I. vyplynulo, že k účastníkom konania nemá žiadny pomer a so svedkom

G. sa pozná len z videnia. O predmete sporu mal len hmlistú vedomosť, ktorú si pred pojednávaním
overoval prostredníctvom internetového vyhľadávača. K okolnostiam vzniku škody vypovedal, že dňa
17.10.2023 sa vracal zo spoločenskej akcie v obci Kráľová pri Senci, pričom viedol vozidlo Fiat 500
modrej farby. Cesta v obci bola v tom čase v rekonštrukcii, bol na nej rozsypaný štrk a kládol sa nový
asfalt. Svedok uviedol, že jazdil rýchlosťou do 50 km/h a svedok G. išiel vo vozidle za ním. Podľa

výpovede svedka mu po chvíli jazdy svedok G. zablikal svetlami, následne ho predbehol a obaja zastavili
na kraji cesty smerom na Senec. Tam mu svedok G. oznámil, že zo zadného kolesa svedkovho vozidla
odletel kamienok, ktorý spôsobil prasklinu na čelnom skle jeho auta. Svedok I. potvrdil, že na čelnom
skle poškodeného vozidla osobne videl prasklinku. Správu o nehode spísali spoločne ihneď na mieste.
Neskôr, po doručení dotazníka od žalovaného sa svedkovia opätovne stretli v svedkovom zamestnaní,

kde tento dotazník spoločne vyplnili. Svedok ďalej uviedol, že po predmetnej udalosti mu žalovaný zvýšil
poistné (PZP) o desiatky eur, čo pripisuje práve porušeniu bezškodového priebehu v súvislosti s touto
škodovou udalosťou. Na záver výsluchu svedok uviedol, že si nárok na svedočné neuplatňuje.

38. Tieto listinné dôkazy a výsluchy hodnotil súd podľa § 191 ods. 1 CSP podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Konkrétne, hodnotil skutkové okolnosti zistené z vykonaných listinných
dôkazov v kontexte skutočností vyplývajúcich z výsluchov žalobcu a svedkov I. a G..

39. S ohľadom na to možno zhrnúť, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že dňa 17.10.2023

došlo v obci C. I. L. k poškodeniu motorového vozidla Škoda Superb, evidenčné číslo D., ktorého
vlastníkom bola spoločnosť Cori, s. r. o., a to v dôsledku vymrštenia kamienka spod kolies motorového
vozidla Fiat 500, evidenčné číslo E., vedeného vodičom H. I.. Táto skutočnosť bola preukázaná najmä
správou o nehode, výpoveďami oboch vodičov (svedkov G. a I.), ako aj fotografickou dokumentácioupoškodeného čelného skla. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že škoda vznikla výlučne na
čelnom skle poškodeného vozidla a že k jej vzniku došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla
poisteného u žalovaného.

40. Potreba dosiahnuť absolútnu istotu o určitom jave by zaťažovala stranu objektívne neprekonateľným
dôkazným bremenom. Inak povedané, v kontexte daných skutkových okolností nemožno na žalobcu
klásť bremeno preukázať, že kameň bol skutočne vymrštený spod auta vodiča H. I., pretože tento dej nie
jezaznamenanýnažiadnom(napr.audiovizuálnomzázname)anemožnoanipožadovať,abypredmetný

dej pozoroval svedok G. alebo iná osoba zrakom, pretože ľudské oko žalobcu, ani inej osoby to,
akokoľvek by žalovaný chcel, pre fyziologické obmedzenia nedokáže. Rovnako nie je objektívne možné
preukázať napríklad to, že daný kameň nepriletel z vesmíru alebo z iného zdroja (napr. z kameňolomu
v okolí), ak taký zdroj vôbec existuje, a pod. Žalobca a vodič poisteného vozidla H. I. sa nachádzali
na danom mieste, došlo k poškodeniu čelného skla, čo postrehol vizuálne aj zvukovo svedok G. počas
jazdy za vozidlom H. I. a v opačnom jazdnom pruhu sa žiadne auta nenachádzali (nič také tvrdené,

ani preukázané žalovaným nebolo). Z dokazovania nevyplynula relevantná pochybnosť o uvedenom
priebehudeja,ktorýžalobcapopisuježalobe.Skutočnosť,žekonateľžalobcujekolegomsvedkaG.,síce
môže evokovať zvýšenú opatrnosť pri hodnotení ich vzájomných výpovedí, avšak zároveň racionálne
objasňuje dôvod postúpenia pohľadávky na žalobcu, keďže poškodený mohol oprávnene očakávať, že
osoba s odbornou skúsenosťou v oblasti likvidácie poistných udalostí zabezpečí jej riadne a efektívne

uplatnenie. Súd tiež na základe fotodokumentácie dospel k záveru, že táto vierohodne a v súlade s
ostatnými vykonanými dôkazmi preukazuje vznik, lokalizáciu a rozsah poškodenia čelného skla, ako aj
primeranosť postupu spočívajúceho v jeho výmene, pričom z nej nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by
spochybňovali tvrdený priebeh škodovej udalosti alebo dôvodnosť vykonanej opravy.

41. Ďalej je preukázané, že poškodené vozidlo bolo opravené žalobcom, ktorý za výmenu čelného skla
a súvisiace práce vystavil faktúru č. 20231111 v celkovej sume 1.062,81 €. Z vykonaného dokazovania,
najmä zo zákazkového listu a faktúry, bolo preukázané, že oprava bola skutočne vykonaná, jednotlivé
fakturované položky korešpondovali s charakterom poškodenia a neboli preukázané žiadne iné
poškodenia vozidla, ktoré by s predmetnou poistnou udalosťou nesúviseli. Žalovaný v konaní

nepreukázal, že by niektorá z fakturovaných položiek (s výnimkou položky za vypracovanie kalkulácie
v sume 50 €) bola vykonaná nad rozsah potrebný na odstránenie následkov poistnej udalosti. Bremeno
tvrdeniaabremenodôkaznévtomtosmerezaťažovaložalovaného.Zároveňjepreukázané,žežalovaný
poistnú udalosť evidoval, vykonával jej likvidáciu a dňa 10.10.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo
výške 775,16 €. Tým žalovaný implicitne uznal vznik poistnej udalosti, zodpovednosť svojho poistenca

aj existenciu príčinnej súvislosti medzi prevádzkou poisteného vozidla a vznikom škody. Spornou medzi
stranami zostala výlučne otázka rozsahu poistného plnenia. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného,
že by nemožnosť vykonať obhliadku vozidla pred opravou mala za následok nepreukázanie vzniku
škody alebo jej rozsahu. Zo správy o nehode, fotodokumentácie a zhodných výpovedí oboch vodičov
vyplynul jasný, konzistentný a vierohodný opis vzniku škody. Súd nepovažoval za preukázané ani

tvrdenie žalovaného, že by fakturované ceny práce a materiálu neboli obvyklé, keďže žalobca predložil
porovnateľné cenníky autoservisov a žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by obvyklosť týchto cien
relevantne spochybnil.

42. Za nepreukázanú však súd považoval účelnosť nákladu vo výške 50 € za vypracovanie kalkulácie

opravy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kalkulácia bola vyhotovená až po odovzdaní
opraveného vozidla poškodenému, pre opravu nebola potrebná, teda nemohla slúžiť ako podklad pre
rozhodovanie o rozsahu alebo spôsobe opravy, a ani ako nevyhnutný podklad pre samotnú realizáciu
opravy. Existenciu inej kalkulácie žalobca nepreukázal. Súd preto dospel k záveru, že tento náklad nebol
účelne vynaložený v príčinnej súvislosti s odstraňovaním následkov poistnej udalosti.

43. Z ostatných vykonaných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. Na
takto zistený skutkový stav aplikoval súd nasledovnú právnu úpravu.

(iii) Relevantná právna úprava

44. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom do 31.07.2024 (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) poistený má z poistenia zodpovednostiprávo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

45. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody

preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

46. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

47. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.21) Poznámka pod čiarou k odkazu 21 odkazuje na § 799 Občianskeho
zákonníka.

48. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

49. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

50. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

51. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

52.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

54. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému

55. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

56. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vznikua rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti

57. Aplikujúc citovanú právnu úpravu dospel súd k záveru, že žaloba je z väčšej časti dôvodná.

(iv) Aplikácia relevantnej právnej úpravy na zistený skutkový stav veci

a) Aktívna vecná legitimácia žalobcu

58. Súd sa primárne zaoberal námietkou žalovaného smerujúcou k tvrdenej neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky pre jej neurčitosť. Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná.

59. V zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ postúpiť svoju pohľadávku inému aj bez
súhlasu dlžníka, ak to neodporuje dohode s dlžníkom alebo povahe pohľadávky. Zákon neustanovuje

osobitné formálne náležitosti vymedzenia postúpenej pohľadávky, vyžaduje však, aby bola pohľadávka v
zmluveidentifikovanátak,abybolaurčiteľnáanezameniteľná.Určitosťpostúpenejpohľadávkynemožno
vykladať formalisticky tak, že by pohľadávka musela byť v zmluve exaktne vyjadrená konkrétnou
sumou alebo matematicky presným opisom jej rozsahu. Postačuje, ak je pohľadávka určiteľná podľa
objektívnych kritérií, teda ak je z obsahu zmluvy alebo z okolností prípadu možné bez pochybností zistiť,

o ktorú pohľadávku ide.

60. V prejednávanej veci bola postúpená pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky vymedzená
tak, že: (i) smeruje voči konkrétnemu dlžníkovi (žalovanému ako poisťovateľovi), (ii) týka sa nárokov
zo škodovej (poistnej) udalosti vzniknutej dňa 17.10.2023, (iii) viaže sa na konkrétne miesto vzniku

škody, (iv) súvisí s presne identifikovanými motorovými vozidlami a (v) a je viazaná na konkrétnu poistnú
zmluvu evidovanú u žalovaného. Takéto vymedzenie postúpenej pohľadávky vylučuje jej zameniteľnosť
s inou pohľadávkou a umožňuje jej jednoznačnú identifikáciu bez potreby ďalších domnienok. Súd v
tejto súvislosti považuje za významné aj to, že žalovaný bol na základe tejto zmluvy zjavne schopný
pohľadávku bez akýchkoľvek pochybností identifikovať, viesť k nej likvidačný spis, vykonávať úkony

smerujúce k likvidácii poistnej udalosti a napokon k nej aj poskytnúť čiastočné poistné plnenie. Trvať v
takejto situácii na ešte podrobnejšom alebo formálnejšom vymedzení pohľadávky by podľa názoru súdu
predstavovalo neodôvodnený formalizmus, ktorý by neprimerane zasahoval do autonómie zmluvných
strán a popieral by praktický zmysel inštitútu postúpenia pohľadávky, osobitne v oblasti nárokov z
poistných udalostí, ktorých presná výška je často známa až po ukončení likvidácie alebo po súdnom

rozhodnutí.

61. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa požiadavku určitého a
zrozumiteľného vymedzenia postúpenej pohľadávky v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a
žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný na základe postúpenia pohľadávky spoločnosti Cori,

s.r.o. na žalobcu v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

b) Základ nároku

62. Súd na základe zisteného skutkového stavu veci súd posudzoval uplatnený nárok podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z.

63. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predchodca žalobcu Cori, s.r.o. viedol svoje osobné
motorové vozidlo, pričom pred ním bolo vedené motorové vozidlo vodiča I., ktorého zodpovednosť
za škodu spôsobenú jeho prevádzkou bola poistená u žalobcu. Počas jazdy spod kolies motorového

vozidla poisteného u žalovaného odletel kameň, ktorý zasiahol a rozbil predné čelné sklo motorového
vozidla predchodcu žalobcu. Touto skutočnosťou bola spôsobená škoda. Táto škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré vyplávajú z povahy prevádzky cestného motorového vozidla, keďže na cestách
dochádzakjavu,keďodkoliesmotorovýchvozidielodlietajúvysokourýchlosťoukameneainépredmety,
ktoré sa náhodne nachádzajú na cestných komunikáciách. Kameň vymrštený spod kolies idúceho

vozidla je typickým rizikom cestnej premávky, ktoré má pôvod v prevádzke motorového vozidla.

64. Preto za túto škodu zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho
zákonníka, pričom svojej zodpovednosti sa zbaviť podľa § 428 Občianskeho zákonníka nemôže, keďžeodlietanie kameňov spod kolies motorového vozidla je javom, ktorý má objektívny charakter v prevádzke
motorových vozidiel po cestných komunikáciách a žiadnym spôsobom nesúvisí s konaním osoby, ktorá
viedla motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Treba odmietnuť prípadné úvahy

spochybňujúce priebeh deja, keďže prevádzku motorového vozidla si rovnako ako bez motora, či jeho
bŕzd nemožno predstaviť bez cesty a prípadne bez kameňa na ceste. Žalobca ako právny nástupca po
predchodcovi žalobcu Cori, s.r.o. podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka má právo na náhradu tejto
škody proti žalovanému, keďže u tohto bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, a to podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a to vo výške zistenej dokazovaním

(ods. 59 nižšie a nasl.).

c) Výška nároku

65. Žalobca si v spore splnil povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť tým, že tvrdil a preukázal
výšku vynaložených nákladov na opravu vozidla. Prirodzene výška vynaložených nákladov v súvislosti s

poškodením motorového vozidla nemusí byť nevyhnutne rovná výške povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie, poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie nad rámec skutočnej škody, ktoré
je determinovaná aj účelnosťou vynaloženia nákladov na jej odstránenie. Avšak bolo povinnosťou
poisťovateľavtejtosúvislostiprodukovaťskutkovétvrdeniaanavrhovaťdôkazynasvojuobranu,tedana
preukázanie skutočnej výšky nároku na poistné plnenie. Až v prípade účinného uplatnenia prostriedkov

procesnej obrany žalovaným by znovu nastúpila povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť žalobcu.

66. Súd poukazuje na to, že subjektom konania, ktorý v bežných prípadoch nesie v civilnom sporovom
konaní dôkazné bremeno, resp. jeho rozhodujúcu časť, je často žalobca. Z uvedeného však nie je
možné vyvodzovať univerzálne pravidlo. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno spočíva na tom

subjekte konania, ktorý od existencie ním tvrdených skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky, a ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010). To, ktorá strana v spore nesie dôkazné bremeno, predovšetkým
vyplýva z hmotného práva; ním je ustanovené (alebo implikované) nielen to, aké skutočnosti sú pre vznik
určitého nároku podstatné, ale spravidla z neho vyplýva (možno z neho vyvodiť) aj subjekt, v ktorého

záujme alebo priamo koho povinnosťou je ich existenciu preukázať. V určitých právnych vzťahoch môže
hmotné právo dôkazné bremeno rozdeľovať alebo úplne prenášať, čo je aj prípad danej veci.

67. Náhrada škody poskytovaná poisťovateľom poškodenému má charakter poistného plnenia. Hoci
ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého je poškodený povinný svoj nárok

na náhradu škody preukázať, môže navádzať k vyvodeniu záveru o tom, že dôkazné bremeno v
prípadnom súdnom spore zaťažuje poškodeného, dotknuté ustanovenie nemožno vykladať osamotene.
Predovšetkým je potrebné zohľadniť, že zákon č. 381/2001 Z. z. priamo pri tomto ustanovení
prostredníctvom poznámky pod čiarou odkazuje na § 799 Občianskeho zákonníka; v prvej vete jeho
odseku 2 je ustanovená povinnosť toho, kto má právo na plnenie, bez zbytočného odkladu poistiteľovi

písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Povinnosť poškodeného preukázať
svoj nárok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. teda vo svojej podstate znamená povinnosť
poskytnúť poisťovateľovi súčinnosť či už sprístupnením pravdivých informácií alebo potrebných
dokladov. Je to tak preto, že pri každej oznámenej poistnej udalosti poisťovateľ vykonáva jej vyšetrenie,

a to bez ohľadu na to, či ide o poistenie, ktoré je plne v režime Občianskeho zákonníka (porovnaj §
797 ods. 3) alebo či ide o poistenie upravené v špeciálnom predpise - zákone č. 381/2001 Z. z. (§ 11
ods. 6), podľa ktorého je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Podkladom pre vyšetrenie poistnej udalosti
sú vysvetlenia a doklady predložené poškodeným, ale aj vlastná činnosť poisťovateľa. Je to teda

poisťovateľ, kto je povinný (vzhľadom na svoje postavenie) s odbornou starostlivosťou kvalifikovane
vyšetriť poistnú udalosť, v rámci čoho okrem iného musí ustáliť výšku poistného plnenia a za výsledok
tejto svojej odbornej činnosti nesie aj zodpovednosť. Vyšetrovanie poistnej udalosti môže byť v zásade
skončené oznámením poškodenému o výške poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný [§ 11 ods. 6 písm. a) zákona č.

381/2001 Z. z.] alebo písomným vysvetlením dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť alebo
pre ktoré znížil poistné plnenie alebo písomným vysvetlením k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúťpoistné plnenie a výška poistného plnenia [§ 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.] (napr. rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/59/2024).

68. Podaním žaloby, ktorou sa poškodený domáha poistného plnenia voči poisťovateľovi, sa nič
na vyššie načrtnutej hmotnoprávnej úprave vzťahu medzi poškodeným a poisťovateľom nemení.
Poisťovateľ sa tým nezbavuje povinnosti s odbornou starostlivosťou vyšetriť poistnú udalosť, preto
je to on, kto nesie dôkazné bremeno o výške poistného plnenia. Pokiaľ na základe vyšetrovania
nebolo poistné plnenie poskytnuté, je to znova poisťovateľ, kto nesie dôkazné bremeno v súvislosti

s preukázaním dôvodov (oznámených poškodenému), pre ktoré nebolo poistné plnenie celkom alebo
sčasti poskytnuté (cit. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/59/2024). Toto bremeno
žalovaný v danom spore uniesol len v menšej časti.

69. V danej veci súd dospel k záveru, že žalobca (ako postupník poškodeného) splnil svoju
povinnosťpreukázanianárokuvrozsahupožadovanomzákonom.Vznikškody,jejmechanizmus,rozsah

poškodenia aj príčinná súvislosť s prevádzkou poisteného vozidla boli preukázané správou o nehode,
výpoveďami oboch účastníkov dopravnej udalosti, ako aj fotografickou dokumentáciou. Tieto dôkazy
boli vzájomne konzistentné, logické a nevyvolávali pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu.

70. Poškodený nie je povinný vyčkať s opravou poškodeného vozidla až do momentu, kým mu

poisťovateľ udelí súhlas s opravou, keďže takáto povinnosť nevyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom
poistení ani z Občianskeho zákonníka. Ani námietku žalovaného, že mu nebola umožnená obhliadka
vozidlapredopravou,súdnepovažovalzadôvodnú.Zákonč.381/2001Z.z.,aleaniObčianskyzákonník
neukladajú poškodenému povinnosť vyčkať s opravou vozidla na obhliadku poisťovateľa, najmä ak ide o
poškodenie, ktoré je zjavné a zdokumentované, a ak je vozidlo potrebné uviesť do prevádzkyschopného

stavu. Nemožnosť vykonať obhliadku nemôže automaticky viesť k záveru o nepreukázaní škody, najmä
ak poisťovateľ disponuje inými relevantnými podkladmi a napokon sám poskytne čiastočné poistné
plnenie.

71. Súd sa ďalej zaoberal otázkou výšky uplatnenej škody a pojmom „skutočná škoda“. Skutočná škoda

v zmysle občianskeho práva predstavuje majetkovú ujmu, ktorá spočíva v nákladoch potrebných na
uvedenie veci do pôvodného stavu. V prípade poškodenia motorového vozidla ide spravidla o náklady
na opravu, ktoré boli účelne a primerane vynaložené.

72. Žalobca preukázal výšku škody v sume 1.012,81 € predložením faktúry za opravu, ktorá detailne

špecifikovala jednotlivé položky práce, materiálu a náhradných dielov. Konkrétne išlo o náklady za
výmenu čelného skla na vozidle s EČ: D. 1.062,81 €, z toho rezací drôt za 22,28 €, náklady na likvidáciu
dielov 5 €, prácu v počte 4,4 po 60 €, spolu za 264 €, drobný materiál 16,16 €, lepidlo na sklo 24,47 €,
aplikátor primeru 5,78 €, základná farba 15,65 €, odstraňovač lepidla 13,43 €, aktivátor 13,61 €, čelné
sklo 568,26 €, sada káblov dažďového senzora 50,88 € a čistiaci prostriedok 13,29 € (ods. 14 vyššie).

Ako súd uvádza nižšie, zvyšok škody v sume 50 € za vypracovanie kalkulácie na opravu z hľadiska
nutnosti a účelnosti preukázaný nebol.

73. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by tieto náklady v sume 1.012,81 € boli neprimerané,
neobvyklé alebo že by presahovali rozsah potrebný na odstránenie následkov poistnej udalosti.

Samotná skutočnosť, že ceny účtované žalobcom sa líšili od interných kalkulácií a predstáv žalovaného,
nepostačuje na záver o neprimeranosti škody. Za situácie, keď dôkazné bremeno o dôvodnosti
krátenia poistného plnenia zaťažovalo žalovaného súd očakával, že žalovaný bude ku každej z
fakturovaných položiek – najmä k cene čelného skla, normohodinám práce, použitému materiálu,
nákladom na likvidáciu dielov a ďalším súvisiacim nákladom – konkrétne tvrdiť, v čom spočíva ich

neprimeranosť alebo neúčelnosť, a tieto tvrdenia podloží vlastnými likvidačnými závermi, odborným
posudkom, porovnateľnými cenníkmi, technologickými normami výrobcu alebo inými relevantnými
dôkazmi; namiesto toho však žalovaný svoje závery nijako nekonkretizoval, nepreukázal a nesprávne
prenášal dôkazné bremeno na žalobcu, hoci práve žalovaný bol povinný opodstatnenosť neposkytnutia
poistného plnenia preukázať.

74. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej by žalobca nemal právo účtovať
obchodnúmaržupridodávkenáhradnýchdielov.Skutočnáškodasaposudzujezpohľadupoškodeného,
nie z pohľadu nákupných cien opravcu. Poškodený má právo zvoliť si servis, ktorý opravu vykoná,a poisťovateľ nemôže jednostranne vnucovať model likvidácie založený na nákupných cenách alebo
interných normách poisťovne. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku nemá právny význam
ani skutočnosť, či poškodený využil autorizovaný servis, keďže právna úprava povinného zmluvného

poistenia neukladá poškodenému povinnosť opravu realizovať výlučne v autorizovanom servise a
poisťovateľ nemôže viazať rozsah náhrady škody na takúto voľbu.

75. Za opodstatnené súd považoval námietky žalovaného týkajúce sa nákladu vo výške 50 € za
vypracovanie kalkulácie opravy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a preto na to súd musel

prihliadnuť, že kalkulácia bola vyhotovená až po ukončení opravy a po odovzdaní vozidla poškodenému
(ods. 16 vyššie), teda nemala význam pre samotný proces opravy ani pre rozhodovanie o jej rozsahu. Za
tejto situácie súd dospel k záveru, že tento náklad nebol nutne a účelne vynaložený v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou.

76. Žalovaný plnil žalobcovi sumu 775,16 € a domáhal sa zvyšku poistného plnenia v sume 287,65 €.

Vzhľadom na to, že žalobcovi patrí poistné plnenie len vo výške 1.012,81 €, dôvodný je zvyšok poistného
plnenia len vo výške 237,65 € (t. j. žalovaná istina po odčítaní neúčelných a nie nutných nákladov na
kalkuláciu v sume 50 €). Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 237,65 € vo výroku
I. Vo zvyšku žalobu zamietol v časti o zaplatenie istiny 50 € v rámci výroku II.

d) Príslušenstvo

77. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie
náhrady škody, ktorá mu reálne patrí riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka do omeškania. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce

náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti
a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne
povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú relatívne samostatné právne povinnosti.

78. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému

oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť
náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí riadne a včas. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť
plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia),
dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok
uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (v tomto zmysle nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 263/2022).

79. Žalovaný mal podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť žalobcovi plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania. Šetrenie poistnej udalosti žalovaný mal skončiť najneskôr dňa 20.02.2024
(t. j. tri mesiace od doloženia dokladov, k čomu došlo dňa 20.11.2023). Preto mal poistné plnenie

poskytnúť najneskôr 06.03.2024. Nasledujúcim dňom sa podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
dostal do omeškania. Preto je žalovaný povinný plniť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v úrokovej sadzbe o 5% vyššej než bola
platná základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania dňa 06.03.2024 (4,5%), t. j. 9,5% ročne.
Časť plnenia v sume 775,16 € plnil žalovaný dňa 10.10.2024 (ods. \* MERGEFORMAT 32 vyššie).

80. Preto súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania v sadzbe 9,5% ročne zo sumy
1.012,81 € (t. j. žalovanej sumy 1.062,81 € znížená o nepreukázanú sumu 50 €) od 08.03.2024, čo je
neskôr ako žalobca žiadať mohol, až do 10.10.2024, a tiež v tejto sadzbe 9,5% ročne z nezaplateného
zvyšku preukázaného nároku 237,65 € od 11.10.2024 až do zaplatenia.

81. V rámci výroku \* MERGEFORMAT II. zamietol žalobu súd vo zvyšku žalovaného úroku z omeškania
v sadzbe 9,5% ročne zo sumy 50 € od 08.03.2024 do zaplatenia, pretože žalobca nemá nárok na úrok
z omeškania k časti istiny v sume 50 €, ktorá nie je dôvodná.

e) Lehota na plnenie

82. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.83. O trojdňovej lehote na plnenie vo výroku I. rozhodol súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP, pričom
dokazovaním nevyšli najavo žiadne skutočnosti, pre ktoré by išlo o odôvodnený prípad, aby súd určil

dlhšiu lehotu na plnenie. Sám žalovaný netvrdil existenciu žiadnych takýchto dôvodov.

(v) Trovy konania

84. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

85. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

86. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

87. Žalobca žaloval istinu 287,65 €, no úspešný bol len v rozsahu sumy 237,65 €, t. j. v rozsahu 82,6%.
Žalovaný bol úspešný v rozsahu 17,4%. Celkovo bol teda žalobca úspešný len v rozsahu 65,2% (t. j.
úspech žalovaného 17,4% sa odčíta od úspechu žalobcu 82,6%). Žalobcovi preto súd v súlade s § 255
ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 65,2%.

88.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho

doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.