Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123287206
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123287206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Mestská časť Ružinov, IČO: 35724803, zastúpený
Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Mestská časť Ružinov, IČO:
53255739, proti žalovanej: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A. - D. E., o
zaplatenie 19.871,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice,
č.k. 32Cb/26/2023-228 zo dňa 05.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 32Cb/26/2023-228 zo dňa 05.11.2024

v napadnutom I., II. a IV. výroku.

II. Odmieta odvolanie voči výroku III.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. MestskýsúdKošice(ďalejlensúdalebosúdprvejinštancie)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,že:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 25.311,74 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 10% ročne zo sumy 23.729,79 EUR od 15.12.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 40,- EUR titulom paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd pôvodne zaviazal spoločne a nerozdielne

žalovaného v 1. rade spoločnosť HBJ Business s.r.o. a žalovaného v 2. rade A. B., ktorá v čase podania
žaloby mala uvedený trvalý pobyt F. XXX/XX, XX XXX G. H. a v čase vyhlásenia rozsudku na adrese C.
XXX/XX, A. -D. E., na zaplatenie sumy 19.871,21 eur, vo výške úroku 3.910,72 eur, vo výške úroku z
omeškania 1.529,81 eur (spolu suma 25.311,74 eur - vyčíslená žalobcom v návrhu ). Zároveň žiadal, aby
súd oboch žalovaných zaviazal na zaplatenie príslušenstva, konkrétne úrokov z omeškania vo výške
10%p.a.zosumy25.311,74eurod15.12.2021dozaplateniaasumy40,-eurtitulomnákladovspojených
s uplatnením pohľadávky.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že sa stal veriteľom žalovaných na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 088/2021/CE zo dňa 14.12.2021 uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a
Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom. Žalobca poukázal na to, že zmluvný vzťah medzipostupcom ako veriteľom a pôvodne žalovaným v 1. rade spoločnosťou HBJ Business, s.r.o., ako
dlžníkom (ďalej len „dlžník“) vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 5136482646 zo dňa 18.10.2017 v
znení jej neskorších dodatkov (ďalej len „Zmluva o úvere“). Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie

kontokorentného úveru dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere; dlžník
sa v Zmluve o úvere zaviazal poskytnutý úver splatiť spolu s dohodnutým príslušenstvom a poplatkami
v zmysle dohodnutých podmienok. Žalobca zároveň uviedol, že zmluvný vzťah medzi postupcom a
žalovanou v 2. rade A. B. (fyzická osoba, v danom čase konateľ spoločnosti HBJ Business, s.r.o., )
vznikolnazákladeDohodyopristúpeníkzáväzkudlžníkauzavretejdňa18.10.2017(ďalejlen„Dohoda“),

v zmysle § 533 OZ ako pristupujúcej dlžníčky.
Z dôvodu riadneho neplnenia záväzku dlžníkom postupca (právny predchodca žalobcu) ako veriteľ
viackrát vyzval dlžníka a pristupujúceho dlžníka na nápravu - úhradu dlžnej sumy, ale bezvýsledne,
preto postupca listom zo dňa 23.06.2020 odstúpil od Zmluvy o úvere. Výška pohľadávky ku dňu
odstúpenia od Zmluvy o úvere predstavovala sumu 20.873,25 eur. Postupca následne vyzval dlžníka
a pristupujúceho dlžníka na úhradu dlžnej sumy (suma ním vyčíslená v zmysle zmluvy), ktorá ku dňu

08.09.2021 predstavovala sumu 24.434,08 eur a upovedomil ich o tom, že ak nedôjde k úhrade dlžnej
sumy, pohľadávka môže byť postúpená tretej osobe. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu
na postupníka, ktorým je žalobca a postúpená pohľadávka ku dňu postúpenia 14.12.2021 predstavovala
sumu vo výške 25.311,74 eur (istina - nesplatený úver vo výške 19.819,04 eur + riadny úrok vo výške
3.910,72 eur + úrok z omeškania vo výške 1.529,81 eur + poplatky vo výške 52,17 eur). Postupca

svojmu dlžníkovi a pristupujúcemu dlžníkovi oznámil postúpenie pohľadávky na postupníka - žalobcu.
Žalobca vyzval dlžníka a pristupujúceho dlžníka (žalovaná) na úhradu postúpenej pohľadávky, avšak
bezvýsledne.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, sp.zn. 18Up/598/2023 dňa 17.04.2023, ktorým

zaviazal pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy
a príslušenstva. Nakoľko pôvodne žalovaný v 1. rade nepodal proti nemu odpor, nadobudol voči nemu
právoplatnosť dňa 19.05.2023.
Proti platobnému rozkazu podala odpor žalovaná, ktorá v ňom uviedla, že žalobcom uplatnený
nárok neuznáva, z dôvodu, že spoločnosť HBJ Business, s.r.o., je fungujúca spoločnosť a žalovaná

pohľadávka je jej záväzkom; úver bol poskytnutý predmetnej spoločnosti, ktorá s ním hospodári.
Poukázala na skutočnosť, že od septembra 2020 nie je konateľkou ani spoločníčkou v spoločnosti HBJ
Business, s.r.o., preto t.č. už nemá informácie o jej finančných tokoch, ale v čase, keď bola konateľkou
tejto spoločnosti tak sa predmetný záväzok riadne plnil, splácal. Ďalej uviedla, že je ochotná plniť tento
záväzok za pôvodne žalovaného v 1. rade v čiastke 100,00 eur, pretože vyššia suma je pre ňu likvidačná.

Zároveň uviedla, že zásielky žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu jej neboli doručené a teda nemá
ani vedomosť o postúpení pohľadávky; má za to, že žalobca a jeho právny predchodca mohli použiť aj
iné formy komunikácie napr. mohli ju osloviť telefonicky (telefonický kontakt bol uvedený).

5 Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými

stranami sporu a ich vyjadreniami ) zistil skutkový stav, podľa ktorého:

5.1. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti HBJ Business, s.r.o., IČO: 46724150, zistil, že žalovaná
- fyzická osoba A. B. bola konateľkou danej spoločnosti v období od 12.06.2012 do 29.09.2020 a teda
mala oprávnenie konať v mene dlžníka zo Zmluvy o úvere v znení jej dodatkov. Z listinných dokumentov

doložených žalobcom ohľadom preukázania existencie pohľadávky (napr. z dodatkov k Zmluve o úvere
č. 5136482646, z výpisu účtu evidovaného veriteľom pre svojho dlžníka) súd zistil, že zmluvnou stranou
žalobcu je pôvodne v žalobe označený žalovaný v 1. rade.
Z Dohody o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 18.10.2017 súd ďalej zistil, že bola uzavretá medzi
právnym predchodcom žalobcu (ďalej len „banka“) a žalovanou za účelom splatenia pohľadávky banky

z úverovej zmluvy, ktorá je špecifikovaná v článku I. tejto dohody (Zmluva o úvere č. 5136482646 zo
dňa 18.10.2017 v znení jej dodatkov uzavretá medzi bankou a dlžníkom - HBJ Business s.r.o., IČO:
46724150). Súd zistil, že v článku II. Dohody o pristúpení k záväzku je uvedený záväzok pristupujúceho
dlžníka (žalovanej) splatiť pohľadávku banky a jej príslušenstva, ktorú má voči dlžníkovi zo Zmluvy o
úvere, pričom pristupujúci dlžník sa stáva ďalším dlžníkom z Úverovej zmluvy popri dlžníkovi. Súd taktiež

zistil, že pristupujúci dlžník - žalovaná vyhlásil, že v prospech banky splní popri dlžníkovi pohľadávku
banky; banka je oprávnená požadovať splnenie svojej pohľadávky od ktoréhokoľvek z nich.5.2. Z listinných dôkazov doložených žalobcom, súd zistil skutočnosti tvrdené žalobcom ohľadom
neplnenia si povinnosti dlžníka (spoločnosť HBJ Business s.r.o.) zo Zmluvy o úvere smerujúce k
Odstúpeniu od zmluvy a vyčíslenia pohľadávky k dátumu 23.06.2020 vo výške 20.873,25 eur a že

pôvodný veriteľ dlžníka - banka písomne oznámila dlžníkovi a žalovanej ako pristupujúcemu dlžníkovi
postúpenie pohľadávky na žalobcu, pričom tieto písomnosti boli zasielané dlžníkovi na adresu sídla
spoločnostivyplývajúcejzvýpisuzobchodnéhoregistraanaadresužalovanej(pristupujúcidlžník),ktorú
uviedla; resp. ktorú aktualizovala, pretože napr. z Dohody o pristúpení k záväzku vyplýva iná adresa
bydliska žalovanej ako je uvádzaná na horeuvedených písomnostiach (napr. oznámenie o postúpení

pohľadávky).

5.3. Z vyjadrenia žalobcu a z výpisov z účtu vedeného bankou pre dlžníka súd prvej inštancie ďalej zistil,
že žalovaná pohľadávka pozostávala ku dňu odstúpenia od zmluvy (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru), 23.06.2020 zo sumy istiny (nesplatený úver z kontokorentu) vo výške 19.819,04 eur; zo sumy
poplatkov vo výške 52,17 eur; zo sumy riadneho úroku vo výške 925,07 eur a zo zmluvného úroku z

omeškania vo výške 76,97 eur. Súd následne zistil, že žalovaná pohľadávka v zmysle žaloby je v sume
25.311,74 eur (vyčíslenie žalobcu do dňa postúpenia pohľadávky, ku dňu 14.12.2021) a pozostáva zo
sumy istiny (nesplatený úver z kontokorentu) vo výške 19.819,04 eur; zo sumy poplatkov vo výške
52,17 eur; zo sumy riadneho úroku vo výške 3.910,72 eur a zo zmluvného úroku z omeškania vo výške
1.529,81 eur.

5.4. Z lustrácie v Registri obyvateľov a zo Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalovaná mala uvedenú
adresu trvalého pobytu na F. XX, G. H. a odo dňa 18.12.2023 má adresu trvalého pobytu na C. XXX/
XX, A. - D. E.. Súd taktiež zistil, že má pravidelný mesačný príjem (od 12/2022 do dňa rozhodnutia)
vo výške od 126,00 eur do 250,00 eur od zamestnávateľa HBJ Energy Company s.r.o., IČO: 50 799

622. Nakoniec z vyjadrenia žalovanej prednesom na pojednávaní zistil, že žalovaná je živnostníčkou s
nepravidelným mesačným príjmom; žije v nájme spolu s plnoletým synom; došlo k úmrtiu jej manžela a
preto aj k zníženiu príjmu rodinu a možnosť splácať záväzok za žalovaného vo výške 100,00 eur, ktorú
uviedla v písomných vyjadreniach t.č. považuje za vysokú, likvidačnú.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 6 písm. d), ods. 7,
§ 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 506, § 324 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1
ObZ a § 533 OZ žalobe v časti o zaplatenie sumy 25.311,74 eur, s úrokom z omeškania vo výške 10%
ročne zo sumy 23.729,79 eur od 15.12.2021 do zaplatenia a paušálnej náhrady vyhovel, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.

6.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na predmet sporu -
zaplatenie istiny titulom nesplateného zostatku úveru poskytnutého Zmluvou o úvere č. 5136482646 s
príslušenstvom dlžníkom zo zmluvy o úvere a pristupujúcim dlžníkom - žalovanou k všetkým záväzkom
dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že žalovaná

strana nepoprela skutkové okolnosti existencie samotnej kauzy a z nej vyplývajúcu pohľadávku, dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je v časti uplatnenej istiny vo výške 25.311,74 eur dôvodná s poukazom
na citované hmotnoprávne ustanovenia obchodného a občianskeho práva. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaná strana sa s úhradou svojho dlhu dostala do omeškania, priznal súd žalobcovi v zmysle
citovaných ustanovení nárok aj na príslušenstvo pohľadávky, ktoré v zmysle § 121 ods. 3 OZ tvoria

úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, ktorých výška je
špecifikovaná v § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 ObZ v spojení s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z..
Súd prvej inštancie vzhľadom na žalobný návrh žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca žiada istinu spolu
s príslušenstvom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a jeho vyjadrenie, ktorým špecifikoval
jednotlivé položky žalovanej istiny, dospel po oboznámení sa s judikatúrou v obdobných veciach

(napr. pozri uznesenie NS SR zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo/42/2020) k záveru, že súdna prax
sa vysporiadala so súbehom požadovaného príslušenstva k pohľadávke v zmysle hmotnoprávnych
ustanovení občianskeho a obchodného práva špecifikujúce pojem pohľadávka a jej príslušenstvo. Súd
z vykonaného dokazovania mal nepochybne preukázané z akých súm pozostáva žalovaná istina a tiež
charakter týchto súm, preto žalobu v zmysle už ustálenej súdnej praxe v časti priznania príslušenstva

k sume nad istinu vo výške 23.729,79 eur považoval za nedôvodnú; dospel k záveru, že nie je možné
požadovať úrok z omeškania k už vyčíslenému úroku z omeškania (úrok z omeškania vyčíslený sumou
1.529,81 eur do 14.12.2021) a vyčíslenému poplatku (vyčíslené v sume 52,17 eur).7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP a žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania voči žalovanej, s prihliadnutím na jej osobné a majetkové pomery.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP. Odvolateľka navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8.1. Žalovaná v odvolaní uviedla, že nemala vedomosť o žiadnom postúpení pohľadávky od pôvodného

veriteľa s tým, že ak by ju mala, daný problém by riešila. Zároveň uviedla, že spoločnosť HBJ Business
s.r.o. je fungujúca spoločnosť a záväzok je v prvom rade záväzkom spoločnosti a hospodári aj danými
finančnými prostriedkami, ktoré žalobca požaduje od nej, hoci dané finančné prostriedky od spoločnosti
nemá. Opätovne vyjadrila ochotu plniť záväzok žalovaného v 1. rade v splátkach po 100,- eur.
Súčasne uviedla, že súd prvej inštancie mal vykonať dôkazy, prečo žalobca nemal záujem o skutočné
skontaktovanie sa s jej osobou, aby mala možnosť ešte pred podaním na súd vyjadriť sa k plneniu

záväzku za spoločnosť. Poukázala na to, že mala vedomosť o tom, že spoločnosť HBJ Business s.r.o je
fungujúcou spoločnosťou a v prvom rade si ona má plniť záväzky. O neplnení sa dozvedela až zo súdu,
pričom v opačnom prípade by totižto mohla nastať situácia, že druhá zmluvná strana by sa proti tomu
nemohla účinne brániť, keďže sa jedná o negatívnu dôkaznú teóriu.

9. K doručenému odvolaniu žalobca uviedol, že súd prvej inštancie ku všetkým namietaným
skutočnostiam podal v napadnutom rozsudku vyjadrenie, ktoré aj riadne odôvodnil, preto navrhol, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e), t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie
meritórne prejednal.

12. Neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, je v sporovom konaní
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že

súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že
nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý
- hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,

súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

13.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke

krajského súdu.

15. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovanou tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,

vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP ), pričom
odvolacie dôvody tvrdené žalovanou v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje
za naplnené.

17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovanej, odvolací

súd uvádza:

17.1. Žalovaná v odvolaní namietala predovšetkým tú skutočnosť, že nemala vedomosť o postúpení
pohľadávky na žalobcu od pôvodného veriteľa. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ak nebol dlžník
notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu iba zmluvou

o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia žalovanému dlžníkovi, a to
buď súdnym doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou (prípadne pri inom úkone) alebo vykonaním
tohto listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP) a pokiaľ postupník svoj nárok v konaní nepreukáže, jeho návrhu
nemožno vyhovieť.

V danom prípade z obsahu spisu, konkrétne č.l. 135 však jednoznačne vyplýva, že žalovanej boli spolu
s platobným rozkazom doručené dňa 02.05.2023 i prílohy k žalobe, okrem iného aj predmetná zmluva
o postúpení pohľadávky a teda minimálne týmto spôsobom žalobca v súlade s § 526 OZ splnil svoju
notifikačnú povinnosť. Súčasne v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že zmluvné
dojednania medzi postupcom a postupníkom nemajú žiaden vzťah k právnej pozícii dlžníka postúpenej

pohľadávky a nemôžu mať vplyv na jeho povinnosť plniť postúpenú pohľadávku postupníkovi v zmysle
§ 524 a § 526 OZ.
K ochote žalovanej uhrádzať dlžnú sumu v splátkach po 100,- eur mesačne, vzhľadom na jej osobné
a majetkové pomery, odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť súd prvej inštancie premietol do
rozhodnutia o trovách konania ako dôvody hodné osobitého zreteľa.

17.2. Zároveň odvolací súd k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e)
CSP podotýka, že v podanom odvolaní žalovaná žiadnym spôsobom neoznačila dôkaz, ktorý, hoci mal
byť ňou navrhovaný, nebol vykonaný a súčasne neuviedla žiadne právne významné skutočnosti, ktoré,
hoci mali byť ňou tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval.

18. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie voči výrokom I., II. a IV., je nedôvodné,
nakoľko procesný postup súdu prvej inštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia s tým, že odvolací súd má súčasne

za to, že súd prvej inštancie formuloval svoje skutkové a právne závery, ktoré sú zrozumiteľné a
pre rozhodnutie dostatočné. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Navyše
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné a zmluvné ustanovenia,

ktoré boli v prejednávanom prípade relevantné pre rozhodnutie, pričom naplnenie odvolacích dôvodov
žalovaná nepreukázala, preto podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny.19. Súčasne odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP, odmietol odvolanie žalovanej voči výroku III., ako
podané neoprávnenou osobou, nakoľko odvolanie podľa § 359 CSP môže podať len strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Uvedeným výrokom súd prvej inštancie však rozhodol v prospech

odvolateľa, keď vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §

427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,

alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).