Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201418
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8224201418.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: Fio banka, a.s., so sídlom V Celnici 1028/10, 117 21 Praha
1, IČO: 61 858 374, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C., D. E.,
v súčasnosti obvyklý pobyt Česká republika, o zaplatenie 47.213,70 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci konať.

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.05.2024 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 47.213,70 Kč spolu s úrokom vo výške 14,30 % ročne z dlžnej sumy 47.213,70 CZK

od 01.05.2024 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 15,00 % ročne z dlžnej sumy
47.213,70 CZK od 01.05.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol trvalé
bydlisko žalovaného C. X, XXX XX C., D. E. a korešpondenčnú adresu žalovaného F. XXXX/X, XXX XX
G. X, H. E.. V Čl. I. žaloby žalobca s poukazom na článok 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady EU č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, majú v prejednávanej veci právomoc slovenské súdy. Dôvodom je

skutočnosť, že poskytnutý kontokorentný úver je svojou povahou spotrebiteľská zmluva, pričom súčasne
žalobca ako úverový podnikateľ zameriava svoju činnosť spočívajúcu okrem iného v poskytovaní úverov
na slovenský trh, kde má žalovaný svoje bydlisko.

2. V rámci prípravy na pojednávanie sa súd pokúsil doručiť žalobu s prílohami a poučeniami žalovanému
na adresu uvedenú žalobcom v žalobe ako korešpondenčnú adresu žalovaného: F. XXXX/X, XXX XX

G. X, H. E.. Na uvedenej adrese sa žalovanému nepodarilo doručiť súdnu zásielku a táto sa vrátila súdu.

3. Následne súd doručoval žalobu s prílohami žalovanému na adresu trvalého pobytu C. X, D. E.. Ani
na uvedenej adrese sa žalovanému nepodarilo doručiť súdnu zásielku, keďže si ju v odbernej lehote
neprevzal a táto bola vrátená súdu.

4. Emailovou správou doručenou súdu dňa 30.04.2024 žalovaný kontaktoval tunajší súd, s tým že mu
súd doručoval dopis, avšak pracuje v Českej republike a zásielku si nemôže vyzdvihnúť na pošte.
Následne na emailovú správu súdu, aby oznámil korešpondenčnú adresu, na ktorej si preberá zásielky,
žalovaný emailovou správou doručenou dňa 03.09.2024 oznámil, korešpondenčnú adresu v ČR: I. G.
XXX, J. K. G. XX, G. XXX XX.5. Tunajší súd prostredníctvom dožiadaného súdu Obvodního soudu pro Prahu 10 žalobu s prílohami,
súdne uznesenie a poučenia doručil žalovanému do vlastných rúk na adresu I. G. XXX, XXX XX G. XX
– J. K., čo preukazuje poštová doručenka.

6. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 04.07.2025 bolo tunajším súdom doručené
žalovanému na adresu I. G. XXX, XXX XX G. XX – J. K., čo preukazuje poštová doručenka.

7. Zo správy Obvodního soudu pro Prahu 7 zo dňa 15.07.2025 vyplýva, že v informačnom systéme

základných registrov bol zistený pobyt žalovaného a to F. XXXX/X, XXX XX G. – L., platnosť od
01.07.2020.

8. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov súdom zistené, že žalovaný má od 13.12.1990
evidovaný trvalý pobyt na adrese C. X, B. F..

9. Zo správy o povesti vystavenej obcou Gerlachov zo dňa 10.07.2025 vyplýva, že žalovaný má trvalý
pobyt na adrese C. X, XXX XX M., je slobodný, bezdetný. Na trvalom pobyte sa dlhodobo nezdržiava,
toho času žije v Prahe, ČR.

10. Na emailovú výzvu súdu na žalovaného, aby oznámil adresu svojho bydliska, žalovaný emailovou

správou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.09.2025 oznámil, že sa zdržuje v Českej republike na
adrese I. G. XXX, G. J. K.. Kvôli práci sa neplánuje vrátiť na Slovensko.

11. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Slovenská republika môže
medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo

na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku
úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná
zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy.

12. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), toto
nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony
a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

13. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

14. Podľa článku 17 ods. 1 nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely,

ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto
oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide:
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky;
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo

c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

15. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

16. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,

pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.17. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas
konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).

18.Podľa§161ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,akideonedostatokprocesnejpodmienkykonania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

19. Pretože konanie vo veci začalo po 10.01.2015, právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom je

potrebné posudzovať podľa nariadenia a to podľa článku 18 a 19 nariadenia, pretože prejednávaná vec
je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj
nárok proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko.
Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné
štáty, Českú republiku ako i Slovenskú republiku, a to počnúc od 10.01.2015. Splnená je i podmienka
vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor typovo zo zmluvy o úvere, ktorá je typickým vzťahom

spotrebiteľským, keďže žalovaný nebol v zmluve identifikovaný ako podnikateľ.

20. Bydliskom je v zásade miesto, kde sa osoba zdržiava väčšinu roka, kde býva a ktoré ona sama
označí za svoje bydlisko. V tomto zmysle trvalý pobyt, ktorý používajú predpisy správneho práva, nie je
možné stotožňovať s pojmom bydlisko. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19.02.2015

sp.zn. 4Cdo/40/2014 zo dňa 19.02.2015 konštatoval nasledujúce: “Bydliskom sa rozumie miesto, kde sa
osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko
a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste
trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať.“

21. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s
úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území Slovenskej republiky nemá, v mieste evidovaného trvalého
pobytu v obci C., okres F. sa dlhodobo nezdržiava, hoci tu má hlásený trvalý pobyt od narodenia, ale
býva v Českej republike. Ako vyplýva zo zistení súdu, tak od 01.07.2020 mal žalovaný evidovaný pobyt
v Českej republike na adrese F. XXXX/X, XXX XX G. – L., pričom v súčasnosti má bydlisko na adrese

I. G. XXX, G. – J. K., H. E., na ktorej sa trvale zdržuje a riadne si preberá aj súdne zásielky.

22. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle §
161 ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia
ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu.

23. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie vo všetkých svojich
ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva
žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť
žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia súd štátu, v ktorom má

žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 18 ods. 2 nariadenia
posilnený tak, že v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko.

24. Žalovaný je spotrebiteľom a v takom prípade sa právomoc súdov konať neposudzuje podľa pravidiel

o všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ale podľa pravidiel o obligatórnej právomoci
podľa článku 18 a 19 nariadenia, na základe ktorých právomoc konať vo veci podanej žaloby majú súdy
Českej republiky, keďže súd zistil, že žalovaný ako spotrebiteľ už v čase začatia tohto súdneho konania
mal bydlisko v Českej republike.

25. Za tohto stavu by tunajší súd mal právomoc vo veci konať iba podľa článku 26 ods. 1 nariadenia t.j.
ak by sa žalovaný konania zúčastnil, čo sa v danom konaní nestalo. Právomoc tunajšieho súdu podľa
článku 26 ods. 1 nariadenia tak založiť nemožno.

26. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci

súdu vo veci konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať
(I. výrok) a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil, keďže vec nepatrí do právomoci súdov
súdu Slovenskej republiky (II. výrok).27. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok
medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Českej
republike, kde je bydlisko žalovaného.

28. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v danom prípade platí, že žalobca procesne
zavinil zastavenie konania, a teda nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobu totiž podal na súde,
ktorý nemá právomoc o veci rozhodnúť. Preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému podľa
§ 256 ods. 1 C.s.p. Žalovanému však žiadne trovy konania preukázateľné nevznikli. Vzhľadom na túto

skutočnosť súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nárok na náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.