Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200406
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Zuzana Berežná a členov senátu:

JUDr.MartinĽudevítFafaľákaMgr.SlavomírPodhorský,vprávnejvecižalobcu:POTRUBIESLOVAKIA,
spol. s.r.o., so sídlom Smreková 2, Malá Ida, IČO: 52 782 581, právne zastúpený: SD LEGAL, s.r.o.,
so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 51 717 395, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100666360/2021 zo dňa 21.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou dňa 21.06.2021, pôvodne Krajskému súdu v Košiciach, sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100666360/2021 zo dňa 21.04.2021, ktorým potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej ako „správca dane“) č. 100216809/2021 zo dňa 08.02.2021,
ktorým bola podľa ustanovenia § 69 b ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“) uložená povinnosť uhradiť daň z pridanej
hodnoty z predchádzajúceho stupňa v sume 49 500 eur, ktorú dodávateľ ručiteľa POTRUBIE, a.s., IČO:
36 175 421, so sídlom Mládežnícka 2, 040 15 Košice - mestská časť Šaca, za zdaňovacie obdobie júl

2020neuhradil.Žalobcasataktieždomáhalzrušeniatohtorozhodnutiasprávcudanezodňa08.02.2021,
ako aj práva na náhradu trov konania.

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 19.06.2020 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi záložným veriteľom ako predávajúcim
(spoločnosť Global Steel AG), konajúcim v mene záložného dlžníka POTRUBIE, a.s. a žalobcom.
Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie
A., obec B. - C., D. B. E., a to parcely č. 346/2 o výmere 1174 m2 a parcely č. 351/3 vo výmere 18 698 m2.

2. Za zdaňovacie obdobie júl 2020 žalobca podal dňa 20.08.2020 daňové priznanie DPH, v ktorom si
uplatnil odpočet dane vo výške 49 500 eur. Podkladom k uplatneniu odpočtu bola predložená faktúra č.

60200032 od spoločnosti POTRUBIE, a.s.

3. Za zdaňovacie obdobie júl 2020 spoločnosť POTRUBIE, a.s. podala dňa 25.08.2020 daňové priznanie
DPH, podľa ktorého bola celková vlastná daňová povinnosť uvedená na riadku 34 daňového priznaniavo výške 37 776,78 eur. Podľa údajov v kontrolnom výkaze DPH podaného spoločnosťou POTRUBIE,
a.s. za zdaňovacie obdobie júl 2020 bol žalobca príjemcom plnenia od tejto spoločnosti. Spoločnosť
POTRUBIE, a.s. daňovú povinnosť na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020, ktorej splatnosť bola

25.08.2020, neuhradila.

4. Spoločnosť POTRUBIE, a.s. dňa 30.07.2020 vystavila v zdaňovacom období júl 2020 žalobcovi
faktúru č. 60200032 s dátumom zdaniteľného plnenia 23.07.2020, so základom dane vo výške 247 500
eur a s DPH vo výške 49 500 eur.

5. Daňový úrad Košice ako správca dane rozhodnutím zo dňa 08.02.2021 podľa ustanovenia § 69b
ods. 2 zákona o DPH uložil žalobcovi ako ručiteľovi povinnosť uhradiť daň z pridanej hodnoty z
predchádzajúceho stupňa, ktorú dodávateľ ručiteľa POTRUBIE a.s. neuhradil sume 49 500 eur za
zdaňovacie obdobie júl 2020, pričom konštatoval splnenie obidvoch podmienok pre uplatnenie inštitútu
ručenia za daň z pridanej hodnoty uvedených v ustanovení § 69 ods. 14 zákona o DPH, nakoľko nedošlo

k zaplateniu vlastnej daňovej povinnosti a ani z vystavenej faktúry dodávateľa POTRUBIE, a.s. Voči
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

6. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.04.2021 rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Zhrnutie dôvodov napadnutého rozhodnutia

7. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že spoločnosť POTRUBIE, a.s.
preukázateľne nezaplatila daň uvedenú na faktúre a preto je opodstatnené konštatovanie správcu dane

o splnení prvej podmienky na uplatnenie inštitútu ručenia za daň. Samotné uzavretie kúpnej zmluvy
medzi záložným veriteľom a žalobcom ako kupujúcim bolo skutočnosťou, na základe ktorej sa správca
dane opodstatnenie domnieval, že žalobca, ktorému bol tovar dodaný, vedel, že celá daň alebo časť
dane nebude zaplatená. Už zo samotného charakteru kúpnej zmluvy, ktorým je predaj nehnuteľností,
ktoré sú predmetom výkonu záložného práva, zabezpečujúceho pohľadávku veriteľa, vyplýva značne

vysoké riziko nezaplatenia dane záložným dlžníkom, teda pôvodným vlastníkom nehnuteľností. Jednou
zo základných zásad podnikania je dodržiavanie obozretnosti, žalobca podpisom kúpnej zmluvy vstúpil
do obchodného vzťahu a mal si preveriť svojho obchodného partnera, či bude v budúcnosti schopný
zaplatiť daň. Žalobca v súvislosti s obchodnými partnermi mal sledovať skutočnosti povinne zverejnené
v Obchodnom vestníku, ako je konkurz, či reštrukturalizácia. Z uznesení publikovaných v Obchodnom

vestníku vyplýva, že návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti POTRUBIE, a.s. bol podaný Sociálnou
poisťovňou pred podpísaním kúpnej zmluvy, ako aj pred vystavením predmetnej faktúry. Žalobca teda
preukázateľne vedel už pred podpisom kúpnej zmluvy, že záväzok voči záložnému veriteľovi Global
Steel AG nie je jediným neuhradeným záväzkom dlžníka POTRUBIE, a.s.

III.
Správna žaloba

8. Žalobca v dôvodoch správnej žaloby uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§191 ods. 1 písm. e) SSP),
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).

9. Zdôraznil, že k dodaniu tovaru došlo na základe výkonu záložného práva. Výkon záložného práva
nemá nič spoločné s pohľadávkami štátu, či iných subjektov a žalobca ako daňový subjekt v daňovom
konaní nemá ako vedieť, či si záložný dlžník plní svoje povinnosti voči tretím subjektom. Žalobcovi bola
známa len skutočnosť, že spoločnosť POTRUBIE, a.s. neuhradila zabezpečovanú pohľadávku, nie aj

iné svoje záväzky. Žalovaný, ako aj správca dane aplikovali len akúsi hmlistú a nie istú domnienku o
vedomosti.Tým,ževočispoločnostiPOTRUBIE,a.s.nepôsobiliúčinkyzákonač.7/2005Z.z.okonkurze
a reštrukturalizácii, táto spoločnosť naďalej podnikala a mala aj zamestnancov, žalobca nemal možnosť
sadomnievať,žebytátospoločnosťnebolaschopnáplniťsvojezáväzkyvočifinančnejspráve.Argumentžalovaného o podanom návrhu zo strany Sociálnej poisťovne na vyhlásenie konkurzu je rovnako
absurdný, nakoľko ich návrh na vyhlásenie konkurzu bol zo strany súdu v tom čase odmietnutý, navyše
ide o údajné pohľadávky Sociálnej poisťovne a nie žalovaného, a teda pohľadávky nevyplývajúce z

daňovo právnych predpisov.

10. Existencia ťarchy nemôže prezumovať to, že táto spoločnosť neuhrádza svoje záväzky, ide len o
zabezpečenie týchto záväzkov. Dokonca zákon pripúšťa zriadiť záložné právo aj na budúce pohľadávky.
Z týchto záznamov preto nevyplýva existencia splatných pohľadávok daňového úradu a už vôbec

nie vedomosť žalobcu o týchto skutočnostiach. Pri výkone záložného práva došlo len k nezaplateniu
zabezpečovanej pohľadávky. Čo sa týka tvrdení o iných ťarchách tieto žalobca namieta ako neprípustné,
nakoľko neboli predmetom prvostupňového konania pred správcom dane.

11. Pokiaľ štatutárny zástupca žalobcu podal vyhlásenie o insolventnosti spoločnosti POTRUBIE, a.s.,
bolo to len konštatovanie stavu z roku 2015, v zmysle ktorého spoločnosť F., G. prechádzala stavom

reštrukturalizácie.

12. Záver žalovaného ohľadom existencie pohľadávok voči orgánom verejnej správy je neudržateľný,
nakoľko v takom prípade by sa na každú spoločnosť zverejnenú v „zozname dlžníkov“ musel uplatniť
režim ručenia, čo je rovnako porušenie zásady rovnosti a zásady legitímnych očakávaní. Žiaden

zákon neukladá žalobcovi povinnosť sledovať finančnú situáciu iných podnikateľov, a z toho zároveň
bezvýnimočne vyvodzovať záver o možnom vzniku ručenia za DPH.

13. Podľa názoru žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, v tomto prípade nie sú úplne splnené
podmienky zákonného ručenia za DPH v zmysle ustanovenia § 69 ods. 14 a ustanovenia § 69b zákona

o DPH, nakoľko protihodnota za plnenie uvedená na faktúre nie je bez ekonomického opodstatnenia
neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka a zároveň v čase vzniku daňovej povinnosti nebol jeho
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen
štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.

14. Z daňového konania nevyplynula vedomosť žalobcu o tom, že by spoločnosť POTRUBIE, a.s.
neuhradila alebo neuhradí DPH.

15. Rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, nakoľko žalovaný a správca
dane len jednoducho preberajú usmernenia z metodického pokynu k uplatneniu inštitútu ručenia za daň

z pridanej hodnoty z januára 2018 bez hlbších vlastných správnych a právnych úvah pri rešpektovaní
tohto skutkového a právneho stavu.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

16. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.09.2021, pričom uviedol, že dôvodom
pre potvrdenie rozhodnutia vydaného správcom dane bola skutočnosť, že došlo k splneniu obidvoch
podmienok pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň z pridanej hodnoty, teda dodávateľská spoločnosť

POTRUBIE, a.s. daň uvedenú na faktúre nezaplatila a žalobca vedel, resp. vedieť mal a mohol, že
celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebola zaplatená. Tým, že žalobca uzatvoril kúpnu
zmluvu so záložným veriteľom ako predávajúcim a predmetom fakturácie boli nehnuteľnosti, ktoré v
zmysle kúpnej zmluvy zabezpečujú pohľadávku, ktorá je predmetom výkonu záložného práva, žalobca
ako kupujúci si musel byť vedomý platobnej neschopnosti dodávateľskej spoločnosti a mohol vedieť, že

dodávateľ POTRUBIE, a.s. daň nezaplatí. Žalobca sa nielenže nezaujímal o finančnú situáciu a platobnú
schopnosť svojho obchodného partnera, ale preukázateľne si uplatňoval nárok na odpočítanie dane
v sume 49 500 eur, o ktorej v čase vzniku daňovej povinnosti mohol vedieť, že nebude do štátneho
rozpočtu spoločnosťou POTRUBIE, a.s. odvedená.

17. V predmetnej kúpnej zmluve v článku V. sú uvedené obmedzujúce ťarchy (záložné práva), ktoré
viaznu na predmete kúpnej zmluvy, medzi ktorými sú aj rozhodnutia Daňového úradu Košice o zriadení
záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku.18. Informáciu, týkajúca sa konkurzného konania voči dlžníkovi POTRUBIE, a.s. navrhnutého Sociálnou
poisťovňou, ktorá bola zverejnená v Obchodnom vestníku, žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí
z dôvodu, že žalobca sa v odvolaní vyjadril, že v súvislosti s obchodnými partnermi žalobca sleduje

len skutočnosti povinne zverejnené v Obchodnom vestníku, a z toho dôvodu si nebol vedomý iných
záväzkov dodávateľskej spoločnosti.

19. V Obchodnom vestníku č. 66/2020 bolo pod sp. zn. 31K/4/2020 zo dňa 03.04.2020 vydané
uznesenie, z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa podala návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi

POTRUBIE, a.s. Okresný súd Košice I. návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol až dňa 07.07.2020,
teda v čase podpísania kúpnej zmluvy dňa 19.06.2020 žalobca preukázateľne vedel, že záväzok voči
záložnému veriteľovi Global Steel AG nie je jediným neuhradeným záväzkom dlžníka POTRUBIE,
a.s. Následne bolo v Obchodnom vestníku č. 235/2020, publikovanom dňa 07.12.2020 pod sp. zn.
30K/10/2020 zverejnené uznesenie, ktorým sa začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi POTRUBIE, a.s.
na návrh Sociálnej poisťovne, teda sa nejedná o „údajné pohľadávky Sociálnej poisťovne“, ale o dlžnú

sumu v celkovej výške 555 286,03 eur zverejnenú aj na oficiálnom webovom sídle Sociálnej poisťovne.

20. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V.
Replika žalobcu

21. Žalobca následne replike zo dňa 04.11.2021 uviedol, že tvrdenia žalovaného ostávajú len v
rovine tvrdení bez jasného dôkazného prostriedku. Správca dane de facto postavil žalobcu do pozície,

aby preukazoval neexistujúcu skutočnosť (žalobca má preukazovať, že nemal vedomosť o možnom
neuhradení dane z pridanej hodnoty svojim obchodným partnerom). Žalovaný teda nútil žalobcu do
tzv. negatívnej dôkaznej pozície. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia,
existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby
preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti.

22. Zákon o DPH predpokladá len dve možnosti, za ktorých možno hovoriť o tom, že daňový
subjekt vedieť mal a mohol o týchto skutočnostiach a to, po prvé, že protihodnota za plnenie je bez
ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, po druhé, v čase vzniku
daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom

štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
s tým, že žiadna z týchto podmienok nebola preukázaná. Ostatné skutočnosti musí preukazovať
žalovaný a nie žalobca.

23. Naviac v čase predmetného zdaniteľného plnenia platili výnimočné opatrenia štátu z dôvodu

COVID-19, a teda viaceré zoznamy dlžníkov ostali bez aktualizácie. Žalovaný neprimerane prenáša
negatívnu dôkaznú povinnosť na žalobcu, ktorý túto povinnosť reálne nemôže splniť.

24. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 22.11.2021, žalovaný sa nevyjadril.

VI.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

25. Podľa § 69 ods. 14 zákona o DPH, platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v

tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň
uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej
povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň
alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ
vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená,

je skutočnosť, že a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia
neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, b) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho
orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.26. Podľa § 69b ods. 1 zákona o DPH, daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti
podľa § 78 neuhradil alebo uhradil len jej časť (ďalej len „nezaplatená daň“), je povinný uhradiť platiteľ,

ktorý ručí za daň podľa § 69 ods. 14 (ďalej len „ručiteľ“).

27. Podľa § 69b ods. 3 zákona o DPH, daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi (ďalej len „daňový
úrad dodávateľa“) rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.

28. Podľa § 69b ods. 6 zákona o DPH, ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý má byť vrátený
podľa § 79, daňový úrad dodávateľa použije na úhradu nezaplatenej dane alebo jej časti nadmerný
odpočet alebo jeho časť. O použití nadmerného odpočtu alebo jeho časti daňový úrad dodávateľa vydá
rozhodnutie. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Použitie
nadmerného odpočtu podľa tohto odseku má prednosť pred použitím nadmerného odpočtu podľa
osobitného predpisu.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§
134 ods. 1 a § 183 SSP) a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.03.2026, kde dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť v zmysle § 190 SSP.

30. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane, ktorým tento uložil žalobcovi ako ručiteľovi povinnosť uhradiť daň z pridanej hodnoty z
predchádzajúceho stupňa, ktorú dodávateľ ručiteľa POTRUBIE, a.s. neuhradil v sume 49 500 eur za
zdaňovacie obdobie júl 2020.

31. Podstatou žalobných námietok bolo tvrdenie žalobcu, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie
inštitútu ručenia za daň.

32. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, že s cieľom efektívneho boja proti daňovým

podvodom bol do zákona o DPH zavedený inštitút ručenia platiteľa prijímajúceho zdaniteľné plnenie
(odberateľ) za daň nezaplatenú platiteľom dane, ktorý v tuzemsku dodáva tovar alebo službu
(dodávateľ).Jehoprávnyzákladsanachádzavčlánku205smerniceoDPH,podľaktoréhomôžučlenské
štáty stanoviť, že iná osoba, ako osoba, ktorá je podľa príslušného ustanovenia smernice o DPH povinná
platiť daň (článok 193 až 200, 203 a 204) zo zdaniteľného obchodu, ručí spoločne a nerozdielne za

platbu DPH. Cieľom predmetného ustanovenia smernice o DPH je zabezpečiť pre správcu dane účinný
výber DPH. Samotný článok 205 pritom nespresňuje podmienky pre jeho aplikáciu, z čoho vyplýva, že
tieto si môžu ustanoviť členské štáty pod podmienkou dodržania základných zásad, ktorými je smernica
o DPH ovládaná. Daň možno požadovať len od priameho odberateľa, a to výlučne zo zdaniteľného
plnenia, z ktorého ju dodávateľ nezaplatil, hoci mal podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH povinnosť.

33. V kontexte znenia § 69 ods. 14 je prvým predpokladom uplatnenia inštitútu ručenia odberateľa za
daň existencia takého zdaniteľného obchodu uskutočneného v tuzemsku, z ktorého je podľa § 69 ods.
1 zákon o DPH osobou povinnou platiť daň dodávateľ tovaru alebo služby. Aplikácia ručenia za daň tak
podľa zákonného nastavenia prichádza do úvahy jedine v súvislosti s tuzemským dodaním tovaru alebo

služby uskutočneným platiteľom dane, okrem prípadu, že ide o také dodanie, na ktoré sa uplatní reverse
charge podľa § 69 ods. 2 a ods. 3, ods. 7, ods. 9, ods. 10 až 12 zákona o DPH. Nejedná sa pritom
len o zrealizované dodanie tovaru alebo služby, ale uplatnenie tohto inštitútu sa vzťahuje aj na prijatie
preddavku na budúce zdaniteľné plnenie, z ktorého vznikne dodávateľovi daňová povinnosť podľa § 19
ods. 4 zákona o DPH. Zároveň je logické, že musí ísť o iné ako oslobodené plnenie.

34. Ďalším z predpokladov je nezaplatenie dane dodávateľom, pričom, vzhľadom na sledovaný cieľ,
musí ísť o také nezaplatenie, ktoré je založené na zneužití mechanizmu DPH, keď dodávateľ vyberiedaň v cene plnenia od odberateľa, pričom dodávateľ už v čase vzniku daňovej povinnosti z predmetného
zdaniteľného plnenia, resp. pri prijatí preddavku, nemal v úmysle príslušnú sumu dane zaplatiť.

35. Ostatným, a mimoriadne dôležitým predpokladom uplatnenia inštitútu ručenia odberateľa za daň,
ktorý vychádza z logiky mechanizmu DPH a zo zásad proporcionality a právnej istoty, je zavinené
konanie odberateľa. Pri posudzovaní splnenia tohto predpokladu pri tom miera zavinenia odberateľa v
zásadenezohrávapodstatnúúlohu,keďnauplatnenieručeniazadaňpostačujetakékonanieodberateľa
tovaru alebo služby, na základe ktorého si správca dane môže urobiť úsudok, že odberateľ neprijal

všetky potrebné opatrenia na to, aby sa vyhol zapojeniu do podvodného konania dodávateľa. Preto aj
zákonné znenie vo svojej hypotéze obsahuje podmienku, podľa ktorej odberateľ ručí za daň nezaplatenú
dodávateľom len vtedy, ak o úmysle dodávateľa nezaplatiť daň z predmetného dodania v čase vzniku
daňovej povinnosti vedel alebo to na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol
(rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 2006, vo veci C-384/04).

36.Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,žespoločnosťPOTRUBIE,a.s.preukázateľnenezaplatila
daň uvedenú na faktúre, resp. stala sa neschopnou zaplatiť daň a preto je opodstatnené konštatovanie
správcu dane o splnení prvej podmienky na uplatnenie inštitútu ručenia za daň. Druhá podmienka sa
vzťahuje na vedomosť žalobcu, že v čase vzniku daňovej povinnosti vedel, vedieť mal alebo vedieť
mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.

37. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorou poukazoval, že v jeho prípade nebola
splnená druhá kumulatívna podmienka vyjadrená v § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z. prvej vety, a
to, že žalobca v čase vzniku daňovej povinnosti vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť
dane z tovaru nebude zaplatená.

38. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že z dikcie § 69 ods. 14 zákona o DPH, prvej
vety, vyplýva, že dôkazné bremeno skutočností uvedených v tomto ustanovení leží na správcovi dane.
To, že ručiteľ v okamihu uskutočnenia plnenia vedel alebo vedieť mal a mohol, že dodávateľ nezaplatí
daň musí správca dane, pokiaľ chce požadovať ručenie zo strany príjemcu plnenia, ručiteľovi náležite

preukázať. Nemožno mu pritom na ťarchu pričítať skutočnosti, ktoré nastanú až ex post, teda až po tom,
kedy k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo.

39. Tak, ako na to poukázal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia z verejne dostupných
zdrojov bolo možné zistiť, že spoločnosť POTRUBIE, a.s. mala v čase uskutočnenia zdaniteľného

plnenia, aj napriek skutočnosti, že v minulosti prešla reštrukturalizáciou, záväzky aj voči Sociálnej
poisťovni. Štruktúra a výška záväzkov spoločnosti POTRUBIE, a.s., s ohľadom na výšku kúpnej ceny,
bez ohľadu na to, či voči spoločnosti POTRUBIE a.s. pôsobili účinky vyhlásenia konkurzu, signalizovala,
že dodávateľ nebude schopný uhradiť svoje záväzky voči správcovi dane z predmetného zdaniteľného
plnenia. Sumarizujúc už uvedené, žalobca mohol aj aj mal pri bežnej miere obozretnosti vedieť, že celá

daň alebo časť dane z tovaru nebude jeho dodávateľom zaplatená. Vzhľadom na uvedené nemožno
záver žalovaného, že existovalo značne vysoké riziko nezaplatenia dane záložným dlžníkom (pôvodným
vlastníkom nehnuteľnosti), považovať za svojvoľný, nemajúci oporu v zistenom skutkovom stave.

40. Zo samotného charakteru kúpnej zmluvy - predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom výkonu

záložného práva, zabezpečujúceho pohľadávku veriteľa, vyplýva značne vysoké riziko nezaplatenia
dane záložným dlžníkom - pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti. Keďže záložný dlžník - spoločnosť
POTRUBIE, a.s. svoje záväzky riadne a včas neuhradil, bolo v súlade so zachovaním náležitej miery
obozretnosti zo strany odberateľa, ktorý podpisom kúpnej zmluvy vstúpil do obchodného vzťahu, aby
si preveril svojho obchodného partnera - spoločnosť POTRUBIE, a.s., či bude v budúcnosti schopný

zaplatiť daň. Z postavenia záložného dlžníka POTRUBIE, a.s. pri uzatvorení kúpnej zmluvy vyplýva, že
spoločnosť záväzky riadne a včas neuhrádzala, a to bol hlavný predpoklad, že v budúcnosti spoločnosť
POTRUBIE, a.s. nebude schopná uhradiť ani svoje budúce záväzky. Žalobca sa nezaujímal o finančnú
situáciu a platobnú schopnosť svojho obchodného partnera - dodávateľa POTRUBIE, a.s., a zároveň
si uplatňoval nárok na odpočítanie dane v sume 49 500 eur, o ktorej v čase vzniku daňovej povinnosti

mohol vedieť, že nebude do štátneho rozpočtu spoločnosťou POTRUBIE, a.s. odvedená.

41. A vo vzťahu k zachovaniu náležitej miery obozretnosti zo strany žalobcu správny súd uvádza, že
v Obchodnom vestníku č. 66/2020 bolo pod sp. zn. 31K/4/2020 dňa 03.04.2020 vydané uznesenie, zktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa podala návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi POTRUBIE,
a.s. V Obchodnom vestníku č. 235/2020 publikovanom dňa 07.12.2020 bolo pod sp. zn. 30K/10/2020
zverejnenéuznesenie,ktorýmsazačalokonkurznékonanievočidlžníkoviPOTRUBIE,a.s.Zuvedeného

vyplýva, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný Sociálnou poisťovňou pred podpísaním kúpnej
zmluvy, ako aj pred vystavením faktúry č. 60200032. Keďže návrh na vyhlásenie konkurzu bol
publikovaný v Obchodnom vestníku, teda vo verejnom registri, daňový subjekt preukázateľne vedel
už pred podpisom kúpnej zmluvy, že záväzok voči záložnému veriteľovi nie je jediným neuhradeným
záväzkom dlžníka POTRUBIE, a.s.

42. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že v článku V. kúpnej zmluvy, ako aj v časti C
znaleckého posudku boli vymenované ťarchy vzťahujúce sa k predmetu kúpnej zmluvy, medzi ktorými
boli uvedené aj jednotlivé rozhodnutia daňového úradu o zriadení záložného práva na zabezpečenie
daňového nedoplatku, pričom tieto predstavovali záväzky nielen súkromnoprávneho charakteru ale aj
verejnoprávneho charakteru. Žalobca tak mohol a mal vedieť, že jeho priamy dodávateľ má okrem

ďalších súkromnoprávnych záväzkov aj splatnú pohľadávku priamo voči správcovi dane vo forme
daňového nedoplatku. Podpisom kúpnej zmluvy žalobca vyhlásil, že v plnom rozsahu porozumel obsahu
kúpnej zmluvy a preto je jeho námietka, že nemal možnosť sa domnievať, že by spoločnosť POTRUBIE,
a.s. nebola schopná plniť svoje záväzky voči finančnej správe, nedôvodná.

43. Žalobca taktiež namietal, že zákon o DPH v ustanovení § 69 ods. 14 presne stanovuje len dva
prípady, kedy sa podmienka predpokladanej vedomosti a to vedieť mal a mohol uplatní a to zakotvených
v písm. a) a b) tohto zákonného ustanovenia.

44. V reakcii na túto námietku žalobcu správny súd poukazuje na to, že vyvodzovať zodpovednosť za

platenie daní voči inej osobe než tej, ktorej vznikla daňová povinnosť, je možné len v prípadoch, že
táto iná osoba vedela alebo mala vedieť, že daň z uskutočnenej transakcie zostane nezaplatená. Pod
písmenami a) a b) citovaného zákonného ustanovenia sú špecifikované domnienky, na základe, ktorých
možno vyvodiť prezumpciu vedomosti odberateľa, že daň nebude zaplatená a nie podmienky aplikácie
tohto zákonného ustanovenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, ako sa to mylne domnieva žalobca.

45. Prezentovaný výklad zodpovedá aj judikatúre najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Tak,
ako na to poukázal aj žalovaný, v napadnutom rozhodnutí správne orgány sú povinné skúmať nielen
splnenie podmienok zakotvených v písm. a) a b) citovaného zákonného ustanovenia, ale samostatne
aj splnenie kumulatívnych podmienok uvedených v § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z. prvej vety

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/13/2016, pozn.). Správny súd preto
uzatvára, že na uplatnenie inštitútu ručenia za daň podľa § 69 ods. 14 postačuje kumulatívne splnenie
podmienok vyjadrených v prvej vete tohto zákonného ustanovenia a preto túto námietku žalobcu
považuje za nedôvodnú.

46. V reakcii na námietku žalobcu o prekvapivosti napadnutého rozhodnutia, keď podľa názoru žalobcu
počas celého daňového konania nebol zrejmý zámer správcu dane uplatniť inštitút ručenia za daň,
správny súd poukazuje na podnet pre správcu dane (na č.l. 112 administratívneho spisu, pozn.), z
ktorého vyplýva záver, že správca dane preverí možnosť aplikovať § 69b – ručenie za daň. Vzhľadom
na uvedené aj túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

VIII.
Záver

47. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie
žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane uložil
žalobcovi ako ručiteľovi povinnosť uhradiť daň z pridanej hodnoty z predchádzajúceho stupňa, ktorú
dodávateľa žalobcu, spoločnosť POTRUBIE, a.s. neuhradil za zdaňovacie obdobie júl 2020, vzhľadom
na splnenie zákonných podmienok ručenia, vychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného

a riadne právne posúdeného skutkového stavu a preto správny súd postupom podľa § 190 SSP správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol.48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi

nepriznal.

49. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods.

1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej

sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).