Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 27, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6025200003
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šamuová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:6025200003.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Šamuovou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX C. B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 890 801 8471 0 zo dňa 18.11.2024, na
základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 890 801 8471 0 zo dňa 18.11.2024
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 890 801 8471 0 zo dňa 23.08.2024 a vec v r a c i
a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 890 801 8471 0 zo
dňa 23.08.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie

invalidného dôchodku podľa § 73, § 293fzg a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

2. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol Odborný posudok o invalidite zo dňa 15.08.2024 (ďalej
len „odborný posudok“), v zmysle ktorého posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Veľký Krtíš D. D. A. (ďalej len „posudkový lekár pobočky“), posúdením zdravotného stavu
žalobcu v jeho prítomnosti na základe odborných nálezov:

· psychiatrické vyšetrenie v dňoch 05.02.2024, 04.04.2024 a 06.06.2024, D. E.;
· psychologické vyšetrenie dňa 29.04.2024, D. F.;
· interné vyšetrenie v dňoch 13.02.2023, 24.05.2023 a 03.07.2024, D. G.;
· USG brucha dňa 31.01.2023, D. B.;
· pneumologické vyšetrenie dňa 30.04.2024, D. H.,
určil chorobu: obsesívno – kompulzívna porucha, iné úzkostné poruchy s poruchami správania,
hypochondricko - depresívna porucha, astma ľahká kortikodependentná a arteriálna hypertenzia. Na

základe uvedeného posudkový lekár pobočky stanovil podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení
· do 31.07.2023 za rozhodujúce zdravotné postihnutie:
· kapitola V – duševné choroby a poruchy správania,
· položka 4 – neurotické stresové a somatoformné poruchy,· písmeno b) –ťažké formy,
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60 %. Iné zdravotné postihnutie
nebolo stanovené.

· od 01.08.2023 za rozhodujúce zdravotné postihnutie:
· kapitola V – duševné choroby a poruchy správania,
· položka 4 – neurotické stresové a somatoformné poruchy,
· písmeno c) –ťažké formy, obsedantne – kompulzívne poruchy
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60 %. Iné zdravotné postihnutie

nebolo stanovené.

3. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie dňa 16.09.2024, ktorým žiadal
zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu s opätovným posúdením zdravotného stavu, nakoľko
nedošlo k prehodnoteniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým zvýšeniu
invalidného dôchodku.

4. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 890 801 8471 0 zo dňa 18.11.2024
(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul závery
prvostupňového orgánu, poukázal na závery posudkového lekára pobočky a vzhľadom na odvolaciu

námietku žalobcu poukázal na záver prijatý posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici D. I. J. (ďalej len „posudkový lekár ústredia“), ktorý
vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a potvrdil určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Žalovaný konštatoval, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia boli
dostatočne ozrejmené posudkovým lekárom pobočky, jeho závery boli dostatočne podložené odbornými

vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou a sú úplné, bez nejasností a vnútorných
rozporov. V nadväznosti na uvedené tak žalovaný dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania,
keďže neboli preukázané žiadne skutočnosti majúce vplyv na spôsob rozhodnutia.

5. Podkladom rozhodnutia žalovaného bol Posudok zo dňa 13.11.2024 (ďalej len „posudok“)

posudkového lekára ústredia, ktorý vyšetrením žalobcu a z predložených odborných nálezov:
· USG brucha dňa 31.01.2023, D. B.;
· interné vyšetrenie v dňoch 13.02.2023, 24.05.2023 a 03.07.2024, D. G.;
· interné vyšetreni dňa 14.10.2024, D. G.;
· psychiatrické vyšetrenie v dňoch 05.02.2024, 04.04.2024 a 06.06.2024, D. E.;

· psychiatrické vyšetrenie dňa 16.10.2024, D. E.;
· psychologické vyšetrenie dňa 29.04.2024, D. F.;
· pneumologické vyšetrenie dňa 30.04.2024, D. H.;
· pneumologické vyšetrenie dňa 07.11.2024, D. H.;
určil chorobu: obsesívno – kompulzívna porucha; iné úzkostné poruchy s poruchami správania,

agorafóbia s panickými atakmi a vyhýbavým správaním; hypochondricko - depresívna porucha;
suspektná, chronický alkoholizmus, v anamnéze; astma bronchiále kortikodependentná perzistujúca
zle kontrolovaná; arteriálna hypertenzia; paroxyzmálna sínusová tachykardia; hepatopatiea, porucha
tukového metabolizmu. Na základe uvedeného posudkový lekár ústredia stanovil podľa prílohy č. 4
zákona o sociálnom poistení

· do 31.07.2023 za rozhodujúce zdravotné postihnutie:
· kapitola V – duševné choroby a poruchy správania,
· položka 4 – neurotické stresové a somatoformné poruchy,
· písmeno b) –ťažké formy,
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60 %. Iné zdravotné postihnutie

nebolo stanovené.
· od 01.08.2023 za rozhodujúce zdravotné postihnutie:
· kapitola V – duševné choroby a poruchy správania,
· položka 4 – neurotické stresové a somatoformné poruchy,
· písmeno c) –ťažké formy, obsedantne – kompulzívne poruchy

s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60 %. Iné zdravotné postihnutie
nebolo stanovené.

II.Súdne konanie

6. Správnou žalobou, doručenou najskôr Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 14.01.2025, ktorý

následne postúpil predmetnú vec príslušnému Správnemu súdu v Banskej Bystrici (doručená mu
dňa 07.02.2025), sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia
prvostupňového orgánu.

7. Dôvodom podania správnej žaloby je podľa žalobcu nesprávny záver žalovaného o

jeho stabilizovanom zdravotnom stave. Žalobca tvrdí, že mu boli diagnostikované nové (psychiatrické)
diagnózy, ktoré neboli zohľadnené, no na druhú stranu nesúhlasí s určenou diagnózou – chronickým
alkoholizmom. V rámci správnej žaloby žalobca poukázal na svoje diagnózy, a to: kortikodependentná
astma, stredne ťažká perzistujúca; stav po artoskopii pravého kolena; zlomenina vretennej kosti
s obmedzenou hybnosťou 90 %; hypertenzia a hepatopathia. Na preukázanie svojich tvrdení priložil
k správnej žalobe nasledovné dokumenty:

· správa o psychologickom vyšetrení zo dňa 29.04.2024, D. K. L. a D. M. F., D. (supervízia);
· správa o internom vyšetrení zo dňa 14.10.2024, D. G.;
· správa o psychiatrickom vyšetrení zo dňa 16.10.2024, D. E.;
· správa o chirurgickom vyšetrení zo dňa 19.06.2024, D. E., s poznámkou od D. B. o rehabilitačnej liečbe
(dňa 26.06.2024);

· správa o chirurgickom vyšetrení zo dňa 23.05.2024, D. E.;
· správa o chirurgickom vyšetrení zo dňa 29.05.2024, D. E.;
· pneumologické vyšetrenie zo dňa 17.12.2024, D. H.;
· rozhodnutie žalovaného;
· posudok.

8. Následne dňa 26.02.2025 bolo správnemu súdu doručené doplnenie správnej žaloby, v ktorom
žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, zdôraznil, že od priznania invalidného dôchodku, t. j.
dňa 11.09.2012 až doposiaľ bol posudzovaný nemenne, hoci jeho zdravotný stav nie je stabilizovaný
a má nové psychiatrické diagnózy a ochorenia. Žalobca preto naďalej žiadal zrušiť obe napadnuté

rozhodnutia. K nariadeniu pojednávania uviedol, že oň nežiada a súhlasí s prejednaním veci bez jeho
nariadenia. Prílohami doplnenia správnej žaloby boli dokumenty:
· uznesenie správneho súdu č. k. 28SasP/5/2025-23 zo dňa 17.02.2025 (výzva na odstránenie vád
podania);
· rozhodnutie žalovaného;

· posudok;
· rozhodnutie prvostupňového orgánu;
· lekárska správa s odborným posudkom zo dňa 136.11.2024.

9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.04.2025, ktorým poukázal na napadnuté

rozhodnutie žalovaného a podstatu a význam posudkovej činnosti posudkových lekárov, opierajúc sa
o príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaný má za to, že zdravotný stav žalobcu
bol posúdený správne, komplexne a v súlade s právnymi predpismi. Samotný posudok je presvedčivý,
úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení a jeho závery sú vecne
zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Rovnako

aj rozhodnutie žalovaného považuje za správne a zákonné, nakoľko z neho jasne a zreteľne vyplýva,
z akých dôkazných prostriedkov vychádzal, ako vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený
skutkový stav, z ktorého boli vyvodené právne závery. Námietky žalobcu preto žalovaný považoval za
nerelevantné, vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo ale nie je dôvodom na spochybňovanie
správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. V závere svojho vyjadrenia jednak navrhol

správnu žalobu zamietnuť, a zároveň uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania.

10. Na vyjadrenie žalovaného už žalobca v rámci tzv. repliky nereagoval.

III.

Relevantná právna úprava11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

16. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

19. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení

všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

22.Podľa§71ods.2zákonaosociálnompoistenídlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný

stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

23. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcuschopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti
poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

26. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

27. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd prv, než pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu, preskúmal splnenie procesných
podmienok podľa § 97 SSP a zistil o. i., že v danom prípade sa jedná o správnu žalobcu v sociálnych
veciach (§ 199 a nasl. SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), včas (rozhodnutie
žalovaného bolo oznámené žalobcovi dňa 22.11.2024 a správna žaloba bola podaná listinne dňa

14.01.2024) (§ 181 ods. 1 SSP) a správny súd je vecne a miestne príslušný súd na konanie o danej
správnej žalobe (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP).

29. Následne správny súd preskúmal správnu žalobu, vyjadrenia účastníkov konania ako aj žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane priebehu administratívneho konania, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu, na základe predloženého administratívneho spisu (pozostávajúceho z dávkového
a posudkového spisu), a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP, nakoľko sa v danom prípade jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, v prípade ktorej správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie
je viazaný žalobnými bodmi.

30. V predmetnej veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP,
v súlade s prejavenou vôľou oboch účastníkov konania, a keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by
bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie podľa § 170 ods. 1 SSP, správny súd postupom podľa § 137 ods.
4 SSP rozsudok verejne vyhlásil, a to najmenej päť dní po tom, čo bolo oznámenie o termíne a mieste

verejného vyhlásenia rozsudku zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.

31. Podstatou správnej žaloby bolo nesúhlasné stanovisko žalobcu s posúdením jeho zdravotného
stavu pre potreby rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku vzhľadom na jeho zdravotný stav, a teda
sporným v prejednávanej veci bolo, či zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívne a správne.

32. V tomto bode dáva správny súd do pozornosti, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánunamietanévžalobe,čiuvedenéprocesnépochybeniasprávnehoorgánusútakouvadoukonania

pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

33. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že správny súd sa nezaoberá posudzovaním zdravotného
stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, ktoré je vecouvýlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo
veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna
poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods.

1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového
lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho
odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých
pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda kľúčovým dôkazom, na ktorý je správny súd
odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v

rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver
ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015), avšak správne súdy skúmajú či obsah posudku nie je v rozpore
s obsahom lekárskych nálezov, alebo či niektoré lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje a či je svojou
celkovou skladbou lekársky posudok preskúmateľný. V kontexte uvedeného tak lekársky posudok ako

podklad rozhodovania správneho orgánu, musí byť jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý, a preto
posudkový lekár sa musí riadne vysporiadať so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými
skutočnosťami, prihliadne pri tom na účastníkove udávané ťažkosti a svoje posudkové závery náležite
odôvodní. Uvedený štandard lekárskeho posudku bol viackrát konštatovaný v judikatúre Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/29/2021 zo dňa 12.01.2023).

34. Na základe súdneho spisu a administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že:
· žalobca je poberateľom invalidného dôchodku od 11.09.2012 na základe rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ústredie č. 890 801 8471 0 zo dňa 06.11.2013 (ďalej len „rozhodnutie o priznaní invalidného
dôchodku“),

·rozhodnutieopriznaníinvalidnéhodôchodkubolovydanénapodkladeOdbornéholekárskehoposudku
zo dňa 06.06.2013, ktorým bola posudkovým lekárom stanovená choroba: obsesívno – kompulzívna
porucha a iné úzkostné poruchy, na základe ktorej určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie:
· kapitola V – duševné choroby a poruchy správania,
· položka 4 – neurotické stresové a somatoformné poruchy,

· písmeno b) –ťažké formy.
Iné zdravotné postihnutie nebolo určené. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola posudkovým lekárom určená na úrovni 60 %. Termín
kontrolnej lekárskej prehliadky bol daný na jún 2015.
· v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, konanej dňa 02.02.2016, bola posudkovým lekárom

konštatovaná rovnaká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. úroveň 60 %,
s rovnako stanoveným rozhodným zdravotným postihnutím, bez určenia iného zdravotného postihnutia,
nakoľko u žalobcu nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Termín kontrolnej lekárskej prehliadky bol
daný na február 2019.
· výsledkom kontrolnej lekárskej prehliadky zo dňa 09.08.2019 bol rovnaký záver ako v predošlých

lekárskych prehliadkach a posudkoch, teda miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
úrovni 60 %, s rovnakým rozhodujúcim zdravotným postihnutím a bez určeného iného zdravotného
postihnutia, aj napriek tomu, že bola diagnostikovaná ďalšia choroba: astma – záduch. Termín kontrolnej
lekárskej prehliadky bol daný na august 2022.
· ďalšia kontrolná lekárska prehliadka sa uskutočnila dňa 22.02.2023, pri ktorej už nebola stanovená

choroba: astma – záduch, avšak v ostatných častiach bolo stanovisko posudkového lekára bez zmeny.
Termín kontrolnej lekárskej prehliadky bol daný na február 2025.
· žiadosťou, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Veľký Krtíš dňa 05.08.2024, žalobca žiadal
o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a zvýšenie invalidného dôchodku.
· o žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý bol vydaný na podklade

odborného posudku, pri ktorom došlo k zmene diagnostikovaných chorôb a určenia rozhodujúceho
zdravotného postihnutia (pozn. tak ako je to popísané v bode 2 tohto rozsudku) s tým, že to nemalo vplyv
na určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a teda zostala naďalej na úrovni 60
%,· závery prijaté prvostupňovým orgánom prevzal aj žalovaný, ktorý na podklade posudku vydal
rozhodnutie, ktoré následne žalobca napadol správnou žalobou.

35. Správny súd mal však z administratívneho spisu za preukázané aj vykonanie vyšetrení, na základe
doložených lekárskych správ, ktorých časť tvorila prílohu správnej žaloby, a teda posudkoví lekári mali
na posúdenie zdravotného stavu k dispozícií aj:
· pneumologické vyšetrenie zo dňa 01.02.2022, D. H.;
· psychiatrické vyšetrenie zo dňa 09.01.2023, D. E.;

· pneumologické vyšetrenie zo dňa 27.01.2023, D. H.;
· psychiatrické vyšetrenie zo dňa 06.03.2023, D. E.;
· psychiatrické vyšetrenie zo dňa 23.02.2024, D. E.;
· chirurgické vyšetrenie zo dňa 23.05.2024, D. E.;
· chirurgické vyšetrenie zo dňa 29.05.2024, D. E.;
· chirurgické vyšetrenie zo dňa 19.06.2024, D. E..

To či uvedené vyšetrenia a z nich plynúce nálezy majú vplyv na posúdenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, bolo úlohou žalovaného skrz posudkového lekára ústredia, avšak
z napadnutého rozhodnutia žalovaného (a posudku) nevyplýva, či vôbec boli predmetom ich prieskumu
vzhľadom na zoznam nálezov tak ako boli uvedené v bode 5. tohto rozsudku, čo odôvodňuje pochybnosť
o komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobcu.

36. Čo sa týka žalobcom predloženého potvrdenia o vykonaní pneumologického vyšetrenia zo dňa
17.12.2024 ako prílohy správnej žaloby, tak vzhľadom na dátum vykonania vyšetrenia nebolo možné
zohľadniť dané vyšetrenie pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu s poukazom na dátum vydania
rozhodnutia žalovaného, t .j. dňa 18.11.2024 a dňa jeho právoplatnosti, t. j. dňa 22.11.2024, a rovnako ho

nebolo možné zohľadniť ani v rámci súdneho konania, nakoľko podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav konania v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
V kontexte uvedeného správny súd dáva do pozornosti aj rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 7Sk/12/2021 zo dňa 20.08.2022 a sp. zn. 6Ssk/42/2021 zo dňa
30.03.2022), v ktorým bolo konštatované, že v súdnom prieskume nie je možné použiť dôkazy (t. j.

lekárske nálezy), ktoré boli vyhotovené (resp. vyšetrenia uskutočnené) po právoplatnosti napádaného
rozhodnutia.

37. Ďalej sa správny súd zameral na obsahové zdôvodnenie posudkového lekára ústredia, ktoré však
považoval za nedostatočné na objektívne posúdenie zdravotného stavu. Posudkový lekár ústredia

uviedol cit.: „Vystupňovanie psychických ťažkostí v roku 2012 bolo objektivizované psychologickým
vyšetrením 11. septembra 2012, kde je konštatovaná ťažká neurotická regresia u psychastenickej
osobnosti: schizofrenný proces nie je pravdepodobný. Výrazné obsesie (nutkavé myšlienky) a konanie
aj kompulzie (astereotypné opakovanie určitej činnosti) a podľa psychiatrických nálezov zvýraznená
je agorafóbia (chorobný strach z pobytu v otvorenom priestore) s panickými atakami so sprievodnou

hypochondricko depresívnou poruchou. Na základe týchto vyšetrení bola stanovená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60% dňom 11. septembra 2012 (psychologické
vyšetrenie). Ostatné kontrolné psychologické vyšetrenie z apríla 2024 potvrdzuje úzkostne depresívne
prežívanie ťažkého stupňa u simplexnej, sociálne menej zrelej osobnosti, so zníženou frustračnou
toleranciou. Myslenie má paranoidné črty a prítomné sú sklony k impulzívnym reakciám. V kontinuálnej

psychiatrickej liečbe v objektívnych nálezoch nie je preukázaná podstatná zmena v zdravotnom stave
(ani v ostatnom vyšetrení zo 16. októbra 2024), v porovnaní s nálezmi uvedenými v Lekárskych správach
6.júna2013,ani22.februára2023.Vychádzajúcztýchtonálezovjemierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť naďalej na úrovni 60%, čo je dolná hranica možného rozpätia zodpovedajúca
ťažkým formám. Pridružené somatické ochorenia uvedené v anamnéze a diagnostickom závere

svojím charakterom a priebehom percentuálne zvýšenie neodôvodňujú“. Z uvedeného vyplýva, že
posudkový lekár ústredia všeobecne a stručne zhrnul vývoj zdravotného stavu žalobcu vo väzbe na jeho
rozhodujúce zdravotné postihnutie, rovnako všeobecne zhrnul nálezy (pozn. tak ako boli špecifikované
v bode 5. tohto rozsudku), ktoré ako uviedol, nespôsobujú podstatnú zmenu v zdravotnom stave, a teda
ani zvýšenie či zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to aj napriek tomu, že

z daných nálezov posudkový lekár ústredia určil ďalšie choroby, týkajúce sa rozhodujúceho zdravotného
postihnutia. Vysvetlenie ako dospel k takémuto záveru a akou úvahou sa spravoval však z posudku
nevyplýva. Takto formulovaný záver, t. j. časť posudku označenú ako „Celkový posudok“ následneprebral žalovaný do svojho rozhodnutia, a to doslovnou citáciou na strane 3 rozhodnutia žalovaného,
bez ďalšieho odôvodnenia vyjadrujúceho svoj názor na predmetnú vec.

38. V tejto súvislosti správny súd neopomenul ani námietku žalobcu ohľadom určenej choroby:
chronický alkoholizmus, ktorá bola prvýkrát určená v posudku posudkového lekára ústredia, a u ktorej
žalobca popiera, že by ňou trpel. Skutočnosť či žalobca trpí chronickým alkoholizmom nezávisí od
posúdenia správneho súdu, ale od posúdenia príslušným odborníkom (v tomto prípade bola táto
diagnóza spomenutá v lekárskej správe zo dňa 16.10.2024 psychiatra D. E.), v nadväznosti na ktoré

následne posudkový lekár posúdi vplyv zistenej diagnózy na mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Teda správny súd nie je erudovaný na posúdenie medicínskych otázok, a preto
vyhodnotenie odborných nálezov posudkovým lekárom musí byť jednoznačne a nespochybniteľne
vyjadrené v posudku a musí tak dávať odpoveď na to, aký vplyv na určenie okruhu chorôb má ten-ktorý
nález, obzvlášť ako v tomto prípade chronický alkoholizmus, ktorého vplyv na posúdenie zdravotného
stavu a tým aj miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo záveru posudkového lekára

ústredia vôbec nevyplýva. Správny súd preto aj v tejto časti považoval posudok za nepreskúmateľný.

39. Pokiaľ ide o pridružené ochorenia, ich význam pre určenie celkovej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, bolo určené posudkovým lekárom strohým konštatovaním o ich
neodôvodnenosti. Z posudku tak nevyplýva, či sa odbornými nálezmi na ne vzťahujúcimi skutočne

aj posudkový lekár zaoberal, nie je vysvetlené aký vplyv majú na zdravotný stav žalobcu v korelácii
s určením rozhodujúceho zdravotného postihnutia alebo ich určenia ako iné zdravotné postihnutie,
prípadne spôsobujúceho zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, najmä keď aj v súvislosti s nimi došlo k rozšíreniu okruhu definovaných chorôb v posudku zo dňa
15.08.2024 oproti lekárskym správam vydaným od priznania invalidného dôchodku po žiadosť o jeho

zvýšenie. Z posudku (a v dôsledku prebratia záverov z posudku, ani z rozhodnutia žalovaného) tiež
nevyplýva, akou úvahou sa spravoval posudkový lekár pri skúmaní ostatných diagnóz, nezakladajúcich
určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, a ani iného zdravotného postihnutia. Správny súd
preto nepovažuje ani túto časť posudku za preskúmateľnú a spĺňajúcu štandard vysvetlený v bode 33.
rozsudku.

40. Vadu nepreskúmateľnosti zistil správny súd aj z rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorého
podkladom bol odborný posudok. V ňom posudkový lekár pobočky dospel v časti „Celkový posudok“
k záveru cit.: „35 ročný účastník konania so základným vzdelaním je invalidný s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od roku 2013 pre duševné ochorenie. V predchorobí

ľahká kortikodependentná priedušková astma, esenciálna hypertenzia 1 ESC/ESH. Pravidelne liečený
psychiatrom pre obsedantne kompulzívnu poruchu, agorafóbiu s panickými atakmi s vyhýbavým
správaním a pre hypochondricko depresívnu poruchu. V objektívnom náleze myslenie koherentné bez
porúch vnímania, pretrváva úzkostne depresívna symptomatologia s neurovegetatívnym doprovodom,
obsedantne fobickýmj myšlienkami, kompulzívnym správaním, osobnosť je introvertovaná s vyhýbavým

správaním. Na základe dokladovaných kontrolných psychiatrických nálezov a psychologického
vyšetrenia z 29.4.2024 posudkový lekár konštatuje stabilizáciu duševných ochorení na ambulantnej
liečbe. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % naďalej. Uvedené percento
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj v súlade s novelou Prílohy č. 4 k
zákonu č. 461/2003 - § 293 fzg) - došlo ku zmene písmena aj percentuálneho rozpätia“. Teda aj

v tomto prípade bolo možné konštatovať nedostatočné odôvodnenie prijatého záveru posudkovým
lekárom pobočky vzhľadom na odborné nálezy, k ktorých vychádzal (pozn. popísané v bode 2. tohto
rozsudku). Aj posudkový lekár pobočky stručne zhrnul dovtedajšie stanovené diagnózy, a hoci rozšíril
zoznam zistených diagnóz, nijako to nebolo vysvetlené v rámci odôvodnenia. Správny súd neposudzuje
medicínske otázky, a preto majú byť vysvetlené v rámci posudkovej činnosti, v tomto prípade posudkový

lekár len konštatoval stabilizáciu duševných ochorení a zotrvanie na určenej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, avšak toto stručné zhrnutie nemožno považovať za preskúmateľné,
najmä keď sa nijakým spôsobom nevyjadril k ostatným ním zisteným diagnózam, prečo nemajú vplyv
na rozhodujúce zdravotné postihnutie či vplyv na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

41. Nad rámec uvedeného správny súd dopĺňa, že odborný posudok bol vypracovaný a prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané v čase, kedy už boli vykonané vyšetrenia, na ktoré poukázal (a aj potvrdenia
o nich priložil) žalobca v správnej žalobe, a ktoré boli súčasťou aj administratívneho spisu (pozn. bod35. rozsudku), napriek tomu ich posudkový lekár nezahrnul do odborného posudku a nevysporiadal sa
s nim v rámci odôvodnenia, čím nemožno považovať, že u žalobcu došlo k objektívnemu a úplnému
posúdeniu zdravotného stavu.

42. V nadväznosti na vyššie uvedené tak správny súd mohol konštatovať, že len taký lekársky posudok
možno považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení
zdravotného stavu dotknutého subjektu, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom
nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. V danom prípade ako odborný posudok (ktorý
bol podkladom rozhodnutia prvostupňového orgánu), tak aj posudok (ktorý bol podkladom rozhodnutia
žalovaného) uvedené nespĺňajú, čím sú nepreskúmateľné a v dôsledku prevzatia ich záverov sú
zaťažené touto vadou aj na ne vzťahujúce sa rozhodnutia. Zároveň v oboch prípadoch správny súd
nemal za preukázané ani vykonanie navrhovaných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu,
čím došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. Správny súd dospel preto k názoru, že oboma

rozhodnutiami došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu, sú nezákonné a napĺňajú tak zákonný
dôvodnaichzrušenie.Nakoľkojepotrebnéopätovnéposúdenienárokužalobcunazvýšenieinvalidného
dôchodku, správny súd zároveň (aj bez návrhu žalobcu) vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie.

V.
Záver a rozhodnutie o trovách konania

43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP

zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP (výrok I).

44. Úlohou prvostupňového orgánu tak bude opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu aj v kontexte
možnéhozvýšeniainvalidnéhodôchodkuadostatočneapresvedčivoodôvodniťsvojprijatýzáver,najmä
akými úvahami sa riadil pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom

na zistený zdravotný stav, ktoré nálezy mali vplyv na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, a ktoré nie, za súčasného odôvodnenia svojho stanoviska, a následne na základe
prijatého záveru vo veci znova rozhodnúť. To všetko pri viazanosti právnym názorom správneho súdu
formulovaným v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

45. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II).

46. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP, a teda po

právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania ) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).

O kasačnej sťažnosti rozhodne podľa § 438 ods. 2 SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V Banskej Bystrici dňa 27. apríla 2026

JUDr. Monika Šamuová
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: