Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100497
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100497.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast.: Podoba Legal s. r. o.,
Námestie sv. Anny 3, 911 01 Trenčín, IČO: 55 839 592, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, v konaní o preskúmanie
zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP1-2024/016691-002 zo dňa 17. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 29. septembra 2023 doručilo Obvodné oddelenie Policajného zboru Nitrianske Pravno
Okresnému úradu Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej ako „orgán verejnej správy
prvého stupňa“) Správu o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o priestupkoch“) spolu
so spisovým materiálom, z ktorej vyplynulo, že dňa 3. septembra 2023 bolo Obvodnému oddeleniu

PolicajnéhozboruNitrianskePravnooznámenéspáchaniepriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil žalobca ako podozrivý tým, že
dňa 3. septembra 2023 v čase okolo 17.00 hod. v obci Poluvsie pred rodinným domom č. 140 povedal
poškodenému E. C., nar. XXXX: „veď ty sa ešte zbadáš, ešte uvidíš čo s tebou narobím“ a vo svojom
vozidlecezstiahnutéoknopovedal:„tykokotvyjebanýtyešteuvidíš“,čímsadopustilhrubéhosprávania.
Orgán verejnej správy prvého stupňa vec posúdil a vydal Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.
OU-PD-OVVS-2023/035272-002 zo dňa 5. októbra 2023, proti ktorému žalobca podal v zákonnej lehote

odpor. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne vytýčil termín ústneho pojednávania na deň 5.
decembra2023,naktorépredvolalžalobcuakoobvineného,jehozástupcuasvedkovF.G.,E.C.aH.G.,
ktorý sa riadne a včas ospravedlnil. Prítomní svedkovia na ústnom pojednávaní podali svoje výpovede,
pričom žalobcovi bolo prostredníctvom jeho zástupcu umožnené klásť svedkom otázky. Žalobca zároveň
predložil ako dôkaz na svoju obranu zvukový záznam na USB. Orgán verejnej správy vytýčil na deň
18. januára 2024 druhý termín ústneho pojednávania, na ktorý predvolal žalobcu ako obvineného,
jeho zástupcu a svedka H. G.. Žalobca a jeho zástupca sa na ústne pojednávanie nedostavili bez

ospravedlnenia, pričom prítomný svedok H. G. podal svoju výpoveď. Orgán verejnej správy prvého
stupňa následne vyzval žalobcu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) na vyjadrenie sa pokladom
rozhodnutia.2. Orgán verejnej správy prvého stupňa vydal dňa 30. januára 2024 Rozhodnutie o priestupku č. OU-
PD-OVVS-2024/000025-014 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým

uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 3. septembra 2023 v čase okolo
17.00 hod. v obci Poluvsie pred rodinným domom č. 140 povedal E. C., nar. XXXX: „veď ty sa ešte
zbadáš, ešte uvidíš čo s tebou narobím“ a následne z vozidla cez stiahnuté okno mu povedal: „ty kokot
vyjebaný ty ešte uvidíš“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za

spáchaný priestupok uložil orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. a)
Zákona o priestupkoch pokarhanie a zároveň povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 16,00
eur. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh administratívneho
konania a výpovede vypočutých svedkov vrátane ich odpovedí na otázky zástupcu žalobcu. Orgán
verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že skutočný stav veci bol spoľahlivo zistený, pričom
žalobca naplnil svojím konaním znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal
zo svedeckých výpovedí E. C., F. G. a H. G., ktorí zhodne po zákonnom poučení potvrdili protiprávne
konanie žalobcu tak, ako je popísané vo výroku rozhodnutia. Žalobca spáchanie priestupku poprel,
avšak orgán verejnej správy prvého stupňa považoval jeho tvrdenie za účelové v snahe vyhnúť sa
zodpovednosti za protiprávne konanie. Žalobcom predložený zvukový záznam bol podľa orgánu verejnej

správy prvého stupňa nahrávaný utajeným spôsobom v rozpore s § 12 Občianskeho zákonníka a nemá
relevantnú výpovednú hodnotu, keďže nebolo preukázané, kedy a v akom čase bol záznam žalobcom
vyhotovený, či poskytnutý záznam je v celosti bez akýchkoľvek úprav a zmien a aké hlasy sú na ňom
zaznamenané. Akýkoľvek zvukový záznam nemôže bez pochybností preukázať, že slová, ktoré nie sú
na zázname počuť, ktoré ale počuli svedkovia, neboli v skutočnosti vyslovené. Žalobcom zaslaný doklad

o ošetrení jeho maloletej dcéry je vzhľadom na predmetný prejednávaný skutok podľa orgánu verejnej
správy prvého stupňa právne irelevantný. K uloženej sankcii orgán verejnej správy prvého stupňa
uviedol, že prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania verbálnym útokom, na následky
spôsobené narušením občianskeho spolunažívania, na okolnosti, pri ktorých bol skutok spáchaný
(odovzdávanie maloletej dcéry), na mieru zavinenia úmyselným konaním, na pohnútku žalobcu, kde

motívom bola pravdepodobne reakcia na priateľa jeho exmanželky, ktorý ho mal nazvať klamárom, ako
aj na skutočnosť, že žalobca nebol v minulosti za obdobný priestupok uznaný vinným, a preto mu bola
uložená najmiernejšia sankcia v zmysle príslušnej sadzby. Uloženú sankciu považoval orgán verejnej
správy prvého stupňa vzhľadom na okolnosti priestupku za primeranú z hľadiska represívneho a aj
preventívneho.

3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný
Rozhodnutím č. OU-TN-OOP1-2024/016691-002 zo dňa 17. mája 2024 (ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania a obsah

odvolania žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Uviedol, že nezistil žiadne
pochybenia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý vykonal všetky dôkazy, ktoré vzhľadom na
závažnosť skutku a jeho náležité posúdenie boli potrebné. To, že žalobca povedal E. C.: „veď ty sa
ešte zbadáš, ešte uvidíš čo s tebou narobím“ a následne z vozidla cez stiahnuté okno mu povedal: „ty
kokot vyjebaný ty ešte uvidíš“, bolo žalobcovi preukázané svedeckými výpoveďami F. G. na ústnom

pojednávaní dňa 5. decembra 2023, E. C. na ústnom pojednávaní dňa 5. decembra 2023 a H. G.
na ústnom pojednávaní dňa 18. januára 2024, ktoré žalovaný považoval za hodnoverné. Svedkovia
boli pred podaním svedeckej výpovede riadne poučení podľa § 35 ods. 4 Správneho poriadku,
poučeniu porozumeli a vlastnoručne ho podpísali. Žalovaný sa stotožnil so záverom orgánu verejnej
správy prvého stupňa, že zvukový záznam predložený žalobcom bol nahrávaný utajeným spôsobom,

na jeho vyhotovenie nedali svedkovia súhlas a tento záznam nemá relevantnú výpovednú hodnotu.
V predmetnej veci bol podľa žalovaného presne zistený skutkový stav veci a žalobca naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu jeho úmyselným narušením
iným hrubým správaním. K námietke žalobcu, že svedkovia nevedeli opätovne popísať udalosť tak, ako
sa stala a odvolávali sa na svoje výpovede pred orgánmi polície, žalovaný skonštatoval, že svedok

E. C. na pojednávaní dňa 5. decembra 2023 uviedol, že v plnej miere trvá na svojom vyjadrení zo
dňa 3. septembra 2023 (záznam o podaní oznámenia) pred orgánom polície, ale súčasne na ústnom
pojednávaní opakovane popísal udalosti ohľadom prejednávaného priestupku a odpovedal na otázky
zástupu žalobcu. Aj svedok H. G. na ústnom pojednávaní dňa 18. januára 2024 uviedol, že v plnejmiere trvá na svojom vyjadrení zo dňa 10. septembra 2023 pred orgánom polície, ale súčasne na
ústnom pojednávaní opakovane popísal udalosti ohľadom prejednávaného priestupku. Žalobca a jeho
zástupca sa na ústne pojednávanie dňa 18. januára 2024 nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili

a nevyužili tak možnosť klásť svedkovi H. G. otázky. K námietke žalobcu, že nie je zrejmé, či vypovedal
H. G. I. alebo H. G. ml., žalovaný uviedol, že svedok H. G. svoju totožnosť preukázal pred orgánom,
ktorý priestupok objasňoval a aj pred orgánom, ktorý priestupok prejednával. V zápisnici o prejednávaní
priestupku je uvedený dátum jeho narodenia, trvalý pobyt a číslo občianskeho preukazu, t. j. vypovedala
osoba riadne stotožnená. Orgán verejnej správy prvého stupňa v jeho rozhodnutí pri ukladaní sankcie

nesprávne uviedol, že motívom žalobcu bola reakcia na priateľa jeho „exmanželky“, avšak sa jednalo
o bývalých partnerov. Uvedené nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Skutočnosťami uvádzanými žalobcom v jeho vyjadrení zo dňa 29. februára 2024, ktoré neboli
predmetom priestupkového konania, sa žalovaný nezaoberal. K druhu uloženej sankcie žalovaný
uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa riadne rozviedol svoju správnu úvahu, ktorou sa riadil
pri určení druhu sankcie podľa § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Uloženú sankciu považoval žalovaný

za dostatočnú a primeranú.

Správna žaloba

4. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca
v správnej žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania a namietal, že sa nedopustil
konania, ktoré mu bolo kladené v priestupkovom konaní za vinu. Dňa 3. septembra 2023 sa v čase
približne o 17.00 hod. síce nachádzal v obci Poluvsie pred rodinným domom č. 140, kde bol odovzdať
svoju maloletú dcéru J. jej matke F. G., avšak z jeho strany nedošlo k vyjadreniam na adresu jej

súčasného partnera E. C., ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa.Popretiespáchaniaskutkuzostranyžalobcupovažovalorgánverejnejsprávyprvéhostupňabez
bližšieho odôvodnenia za účelové. Orgán verenej správy podľa žalobcu bez akýchkoľvek pochybností
prevzal tvrdenia svedkov E. C., F. G. a H. G. a žiadnym spôsobom nevyhodnocoval, že u svedkov F. G.
a jej otca H. G. sa nejedná o náhodných okoloidúcich, resp. nezainteresované osoby, ale o osoby, ktoré

sú v partnerskom, resp. priateľskom vzťahu k E. C., čo podstatným spôsobom znižuje vierohodnosť
ich výpovede. Vzhľadom k tomu, že výpoveď žalobcu odporuje tvrdeniam E. C., orgán verejnej správy
prvého stupňa a žalovaný nemohli mať za jednoznačne preukázané, že sa žalobca dopustil skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu. Zákon o priestupkoch zakotvuje zásadu prezumpcie neviny, čo podľa
žalobcu znamená, že sa vyžaduje, aby vina obvineného bola preukázaná nad akúkoľvek rozumnú

pochybnosť. V pochybnostiach rozhoduje orgán verejnej správy v prospech obvineného v zmysle
zásady in dubio pro reo. Orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný boli podľa žalobcu v zmysle
uvedeného v dôkaznej núdzi a vec nesprávne právne posúdili, keď žalobcu uznali za vinného zo
skutku, ktorý mu kládli za vinu. Orgán verejnej správy prvého stupňa, resp. žalovaný, mal podľa žalobcu
podľa § 76 ods. 1 písm. c) konanie zastaviť, nakoľko spáchanie skutku nebolo žalobcovi jednoznačne

preukázané. V dôsledku uvedeného žalobca považoval rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa a rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

5. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd „pripojil“ spis Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-
OVVS2-2022/001086-015, kde sa orgán verejnej správy zoberal skutkovo veľmi podobnou situáciou,

pričom konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku obvineným nebolo preukázané.

6. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu
s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania.

7. Žalobca podaním zo dňa 15. júla 2024, ktoré doručil správnemu súdu v lehote na podanie správnej
žalobypodľa§181ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej ako „SSP“) dňa 17. júla 2024, doplnil správnu žalobu, pričom poukázal na „neobjektívnosť
a prípadnú zaujatosť“ orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ktorú zdôvodnil tým, že

v rozkaze orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 5. októbra 2023 je vidieť „nastavenie tohto
orgánu“, vo „vyjadrení“ uvádza slová ako „povedal E. C.“, avšak orgán verejnej správy prvého stupňa
nebol osobne prítomný v danej situácii, a teda nemôže zaujať nestranný postoj pri jej popisovaní. Ďalej
žalobca tvrdenú zaujatosť orgánu verejnej správy prvého stupňa zdôvodnil tým, že uviedol, že žalobcasa ku skutku priznal, pričom popretie spáchania skutku žalobcom označil bez bližšieho odôvodnenia
za účelové, čo sú podľa žalobu iba domnienky. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa žalobcu
opieral o nepodložené domnienky namiesto „predložených dôkazov o nevine“. Zaujatosť žalovaného

má podľa žalobcu vyplývať zo skutočnosti, že žalovaný na str. 3 ods. 1 svojho rozhodnutia uviedol, že
z predloženého zvukového záznamu vyplývalo, že žalobca sa nedopustil konania, ktoré mu bolo kladené
za vinu. K zvukovej nahrávke, ktorú žalobca predložil v konaní pred orgánom verejnej správy prvého
stupňa, žalobca uviedol, že nie je zakázané nahrávať samého seba, pričom sa nejedná o nahrávanie
iných osôb. Orgány verejnej správy mali zobrať predmetnú zvukovú nahrávku do úvahy, pričom ju

odmietli „iba na základe formulácie, ktorá sa hodila im“. Žalovaný podľa žalobcu „krivo označuje zvukový
záznam ako nahrávaný utajeným spôsobom. A nemal relevantnú výpovednú hodnotu“. Žalobca tvrdil,
že „nahrávku preukazujúcu nevinu“ považoval žalovaný za dôkaz bez relevantnej výpovednej hodnoty,
avšak príbuzenský vzťah „s preukázaním účelu krivej výpovede už za nerelevantné nepovažuje“.
K svedeckej výpovedi svedka H. G. žalobca namietal, že svedok mal tvrdiť, že žalobcova dcéra J.
mala počas pobytu u žalobcu kiahne, čo má preukazovať, že svedok sa „zamotáva do lží“. Podľa

žalobcu bola jeho dcéra doštípaná od komárov, keď mu ju matka odovzdávala, čo bol dôvod následnej
návštevy u lekárky. F. G. pri odovzdávaní tvrdila, že dcéra má kiahne. Krivosť výpovede svedka má
podľa žalobcu preukazovať aj jeho tvrdenie, že žalobca búchal päsťou po volante, pričom na nahrávke
nie je počuť žiadne búchanie. Predložená nahrávka sa začína pred zaparkovaním na danej adrese
a končí sa až v priebehu jazdy po odchode autom. Nahrávanie zvukov v aute nie je podľa žalobcu

zakázané, pričom je to dôkazový materiál, ktorý preukazuje krivú výpoveď svedka H. G. a tiež svedka
E. C., ktorý tiež vypovedal, že žalobca búchal päsťou po volante. Z uvedených rozporov vo svedeckých
výpovediach a zvukovej nahrávky má podľa žalobcu vyplývať, že skutok sa nestal. Žalobca namietal
záver žalovaného, že sa nezaoberal skutočnosťami uvádzanými žalobcom v jeho vyjadrení zo dňa 29.
februára 2024, keďže tieto neboli predmetom priestupkového konania, pričom tvrdil, že dané skutočnosti

preukazujú krivosť svedeckých výpovedí. Účelové krivé obvinenie E. C. a svedkov má podľa žalobcu
priamy súvis s tým, že pokarhanie žalobcu bolo opätovne predmetom prednesu právneho zástupcu
matky v konaní o zverenie maloletej do starostlivosti. Žalobca tvrdil, že v danom konaní sa preukázali „aj
na pojednávaniach aj iným dokazovaním klamstvá F. G.. Ako aj krivé čestné prehlásenie H. G.“. Závery
orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného považoval žalobca za chybné a v rozpore s realitou,

pričom skutkový stav nebol spoľahlivo zistený, existujú „rozpory“. Žalobca ďalej tvrdil, že preukázal svoju
nevinu, „krivé výpovede“ a „účelovosť krivého obvinenia“.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal obsah správnej žaloby žalobcu a jej doplnenia zo
dňa 15. júla 2024 a uviedol, že nezistil žiadne pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa. K
námietkežalobcu,žežalovanýnemoholmaťjednoznačnezapreukázané,žežalobcasadopustilskutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, keď výpoveď žalobcu odporuje tvrdeniam E. C., žalovaný uviedol, že nešlo
iba o tvrdenie proti tvrdeniu, pri ktorom by orgán verejnej správy rozhodol v zmysle zásady „in dubio

pro reo“. V predmetnej veci bolo žalobcovi dostatočne preukázané spáchanie priestupku aj svedeckými
výpoveďami F. G. a H. G.. Vina žalobcu bola preukázaná svedeckou výpoveďou F. G., svedeckou
výpoveďou E. C. a svedeckou výpoveďou H. G., čo žalovaný považoval za dostačujúce. Popretie
spáchania priestupku žalobcom považoval žalovaný za účelové v snahe zbaviť sa zodpovednosti za
spáchaný priestupok. Svedkovia boli pred podaním svedeckej výpovede riadne poučení podľa § 35

ods. 4 Správneho poriadku o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať, poučeniu porozumeli
a vlastnoručne ho podpísali. Vypovedali o skutočnostiach, ktorých sa zúčastnili a boli ich priamymi
svedkami. Rozpory, na ktoré žalobca poukazoval, t. j. či mala jeho dcéra kiahne alebo bola doštípaná,
nie sú takého zásadného významu, aby svedčili o nevierohodnosti svedkov, ktorí sa nezhodovali len
v nepodstatných odchýlkach, čo nie je dôvodom pre rozhodnutie o nevine. Žalovaný sa stotožnil

so záverom orgánu verejnej správy prvého stupňa, že zvukový záznam predložený žalobcom bol
nahrávaný utajeným spôsobom, na jeho vyhotovenie nedali svedkovia súhlas a tento záznam nemal
relevantnú výpovednú hodnotu. Žalobca na otázku orgánu verejnej správy prvého stupňa na ústnom
pojednávanídňa5.decembra2023,čioznámilsvedkyniF.G.,žesirobízvukovýzáznamzodovzdávania
dcéry, uviedol, že neoboznamoval, teda bol nahrávaný utajovaným spôsobom. Na ústnom pojednávaní

dňa 5. decembra 2023 na otázku zástupcu žalobcu, koľko času ubehlo odvtedy ako prišiel žalobca
pred dom svedka do momentu ako odchádzal, svedok E. C. uviedol, že približne 7 až 10 minút a
svedkyňa F. G. uviedla, že približne 10 minút. Zvuková nahrávka žalobcu však trvá iba 2:37 minúty,
takže nemá relevantnú výpovednú hodnotu, ak zaznamenáva iba určitý časový úsek z incidentu.Súčasne žalovaný poukázal, že zo Záznamu o podaní vysvetlenia žalobcom zo dňa 19. septembra
2023 na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Novákoch vyplýva, že neuviedol, že vlastní zvukový
záznam z odovzdávania maloletej dcéry matke a ani ho nepredložil ako dôkaz. K tvrdeniu žalobcu,

že v rozhodnutí žalovaného malo byť na str. 3, ods. 1 uvedené: „z predloženého zvukového záznamu
vyplývalo, že som sa nedopustil konania, ktoré mi bolo kladené za vinu“, žalovaný uviedol, že predmetné
vyjadrenie je z ústneho pojednávania dňa 5. decembra 2023, na ktorom ho po zákonnom poučení k
veci uviedol žalobca a ako dôkaz predložil zvukový záznam zo dňa 3. septembra 2023 z odovzdávania
maloletej dcéry matke. K tvrdeniu žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa v Rozkaze o uložení

sankcie za priestupok č. OU-PD-OVVS-2023/035272-002 uviedol, že žalobca sa priznal ku skutku,
žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že orgán verejnej správy prvého stupňa
v Rozkaze o uložení sankcie za priestupok č. OU-PD-OVVS-2023/035272-002 pri ukladaní druhu
sankcie nesprávne uviedol, že žalobca sa ku skutku priznal. Uvedené však nemalo vplyv na zákonnosť
vydaného rozkazu a podaným odporom bol rozkaz zrušený. Skutočnosti uvedené žalobcom ohľadom
zverenia dcéry do starostlivosti podľa žalovaného nesúvisia s predmetom priestupkového konania,

a preto sa nimi nezaoberal. Spis Okresného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy č.
OU-TN-OVVS2-2022/001086 nesúvisí s predmetom priestupkového konania žalobcu, žalovaný ho
nemá k dispozícii, a preto ho nebude predkladať. Záverom žalovaný skonštatoval, že konanie žalobcu
je hrubým správaním a má schopnosť vzhľadom na jeho intenzitu a následok narušiť občianske
spolunažívanie a boli naplnené všetky štyrmi obligatórne znaky skutkovej podstaty predmetného

priestupku. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol podľa §
190 SSP ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

9. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu
verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci

dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods.
2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania,
pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 9. januára 2026.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. februára 2026 (§ 137 ods. 3 SSP).

11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

16. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, aka) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

17. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší

občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

18. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú

vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016
o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým
sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) v znení neskorších predpisov

(ďalej ako „Nariadenie GDPR“) spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená
aspoň jedna z týchto podmienok:
a) dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré
konkrétne účely;
b) spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby

sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy;
c) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa;
d)spracúvaniejenevyhnutné,abysaochrániliživotnedôležitézáujmydotknutejosobyaleboinejfyzickej
osoby;
e) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone

verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;
f) spracúvanie je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia
strana, s výnimkou prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a
slobody dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobu dieťa.

20. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná
o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou,
čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1

SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej
žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší
žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba
smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých

konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné
(žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo
veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia.
Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza

zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané
orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.21. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa uznal
žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)

Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 3. septembra 2023 v čase okolo 17.00 hod.
v obci Poluvsie pred rodinným domom č. 140 povedal E. C., nar. XXXX: „veď ty sa ešte zbadáš, ešte
uvidíš čo s tebou narobím“ a následne z vozidla cez stiahnuté okno mu povedal: „ty kokot vyjebaný
ty ešte uvidíš“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za spáchaný
priestupok uložil orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o

priestupkoch pokarhanie a zároveň povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 16,00 eur. Orgány
verejnej správy mali za to, že spáchanie skutku žalobcom bolo dostatočne a nepochybne preukázané
svedeckými výpoveďami E. C., F. G. a H. G..

22. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej
správy prvého stupňa nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe

podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť.

23. Žalobca v správnej žalobe poprel spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu s tým, že z jeho
strany nedošlo k vyjadreniam na adresu súčasného partnera F. G. E. C., ktoré sú uvedené v skutkovej

vete rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Mal za to, že orgán verejnej správy prvého
stupňa bez akýchkoľvek pochybností prevzal výpovede svedkov E. C., F. G. a H. G. a nevyhodnotil,
že F. G. a H. G. sú v partnerskom, resp. priateľskom vzťahu k E. C. a nie sú nezainteresovaní. Orgán
verejnej správy tak podľa žalobcu nemohol mať za jednoznačne preukázané, že sa žalobca dopustil
spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, pričom v zmysle zásady in dubio pro reo mal rozhodnúť

v prospech žalobcu. Správny súd vyhodnotil uvedenú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Orgán verejnej
správy prvého stupňa vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu zo svedeckých výpovedí svedkov E. C.,
F. G. a H. G., ktorí rozhodné skutkové okolnosti ako ich priami účastníci popísali po zákonnom poučení
podľa § 35 ods. 4 Správneho poriadku v spojení s § 51 Zákona o priestupkoch obsahovo zhodne. E.
C. vo svojej výpovedi pred orgánom verejnej správy prvého stupňa uviedol, že dňa 3. septembra 2023

v čase okolo 17.00 hod. sa nachádzal pred rodinným domom č. 140 v obci Poluvsie spolu s priateľkou F.
G. a jej otcom H. G., lebo čakali na príchod priateľkinej dcéry J.. Ako žalobca nastupoval do auta, tak mu
povedal: „veď ty sa ešte zbadáš, ešte uvidíš čo s tebou narobím“. Následne žalobca otáčal svoje vozidlo
pred rodinným domom č. 140 v obci Poluvsie a z vozidla cez otvorené okno spolujazdca bolo počuť ako
mu vykrikoval: „ty kokot vyjebaný ty ešte uvidíš“ a zároveň búchal päsťou po volante a následne z miesta

odišiel. Na otázku zástupcu žalobcu koľko času ubehlo od príchodu žalobcu pred dom do momentu ako
odchádzal, svedok uviedol, že približne 7 až 10 minút. Svedkyňa F. G. vo svojej výpovedi pred orgánom
verejnej správy prvého stupňa uviedla, že dňa 3. septembra 2023 v čase okolo 17.00 hod sa nachádzala
pred rodinným domom č. 140 v obci Poluvsie, kde čakala na príchod žalobcu, ktorý jej mal doviesť
maloletú dcéru J.. Potom ako dcéru prebrala, začal žalobca provokovať jej priateľa E. C. slovami: „veď

ty sa ešte zbadáš, ešte uvidíš čo s tebou narobím“ a pritom ako žalobca nasadal do auta, vykrikoval cez
okno: „ty kokot vyjebaný ty ešte zbadáš“. Viac nepočula, čo z auta „hučal“, ale pravdepodobne žalobca
zabudol, že má otvorené okno, a preto všetko počuli. Na záver uviedla, že pri preberaní stála vonku pred
plotom a za plotom stáli jej priateľ E. C. a otec H.. Na otázku zástupcu žalobcu koľko času ubehlo od
príchodužalobcupreddomdomomentuakoodchádzal,svedkyňauviedol,žepribližne10minút.Svedok

H. G. vo svojej výpovedi pred orgánom verejnej správy prvého stupňa uviedol, že dňa 3. septembra
2023 v čase okolo 17.00 hod. sa nachádzal pred rodinným domom č. 140 v obci Poluvsie spolu s dcérou
F. a jej priateľom E. C., nakoľko čakali na príchod vnučky Elizabethy. Ďalej uviedol, že počul ako sa
dcéra F. viackrát opýtala žalobcu u akej kožnej lekárky bol, keďže tvrdil, že počas pobytu u neho mala
J. kiahne a mala mať nastavenú liečbu od lekárky, na čo neodpovedal. Ďalej počul dcérinho priateľa

E. C. ako sa opýtal žalobcu doslovne: „ty sa nehanbíš takto pred svojou vlastnou dcérou klamať?“ Na
to žalobca odpovedal: „veď ty sa ešte zbadáš, ešte uvidíš čo s tebou narobím“, otočil sa a odišiel do
svojho vozidla. Ako sa otáčal so svojím vozidlom pred rodinným domom č. 140 v obci Poluvsie, na
vozidle mal stiahnuté spolujazdcove okno a bolo počuť z vozidla ako nadáva: „ty kokot vyjebaný ty ešte
uvidíš“ a bolo vidieť ako búcha päsťou po volante, pričom otočil svoje vozidlo a z miesta odišiel. Zo

Zápisnice o prejednaní priestupku č. OU-PD-OVVS-2024/000025-13 zo dňa 5. decembra 2023 vyplýva,
že svedkovia E. C. a svedkyňa F. G. boli pred podaným svedeckej výpovede písomne poučení podľa
§ 35 ods. 4 Správneho poriadku o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplne výpovede, pričom
na znak porozumenia písomné poučenie potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi. Rovnako aj svedokH. G. bol na pojednávaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa dňa 18. januára 2024 pred
podaným výpovede písomne poučený podľa § 35 ods. 4 Správneho poriadku o právnych následkoch
nepravdivej alebo neúplne výpovede, pričom na znak porozumenia písomné poučenie potvrdil svojím

vlastnoručným podpisom. Svedecká výpoveď je relevantným dôkazným prostriedkom, prostredníctvom
ktorého orgán verejnej správy zisťuje skutkový stav veci. V prípade, ak bolo dodržané ustanovenie §
35 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, predovšetkým ak bol svedok zákonným spôsobom pred podaním
svedeckej výpovede poučený o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a
nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede, je svedecká výpoveď

použiteľná v konaní na účel zistenia skutkového stavu. Svedecká výpoveď sama osebe nepredstavuje
nevyvrátiteľný dôkaz o skutočnostiach, ktoré boli obsahom výpovede svedka, keďže podlieha voľnému
hodnoteniu konajúceho orgánu verejnej správy podľa jeho úvahy spolu s inými dôkazmi podľa § 34
ods. 5 Správneho poriadku, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Svedecká výpoveď môže byť
spochybnená, ak vzhľadom na iné vykonané zákonné dôkazy nadobudne konajúci orgán verejnej
správy pochybnosti o skutočnostiach, ktoré boli predmetom výpovede svedka. V predmetnom prípade

svedecké výpovede, z ktorých orgán verejnej správy prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu
vychádzal, spĺňajú požiadavky v zmysle § 35 Správneho poriadku a sú použiteľné ako relevantný
a zákonný dôkazný prostriedok. Zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa nenadobudol pochybnosti
o pravdivosti a úplnosti predmetných svedeckých výpovedí a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že svedkovia E. C., F. G. a H. G. po zákonnom poučení zhodne potvrdili protiprávne konanie žalobcu.

Za hodnoverné považoval predmetné svedecké výpovede aj žalovaný. Správny súd sa stotožňuje
so závermi orgánov verejnej správy, keďže predmetné svedecké výpovede si v podstatnom obsahu
neodporujú a zhodne potvrdzujú, že žalobca sa dopustil skutku, ktorý napĺňa znaky skutkovej podstaty
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch.
Pokiaľ žalobca spochybňoval hodnovernosť predmetných svedeckých výpovedí tým, že svedkovia sú

vo voči sebe navzájom v partnerských, resp. priateľských vzťahoch, podľa správneho súdu len toto
tvrdenie žalobu samé osebe nespochybňuje ich hodnovernosť, keďže svedkovia vypovedali po poučení
o následkoch krivej výpovede a len samotná skutočnosť, že medzi svedkom E. C. a svedkyňou F.
G. je partnerský vzťah, resp. medzi svedkyňou F. G. a svedkom H. G. je rodinný vzťah (dcéra/otec),
neznamená bez ďalších iných dôkazov, že obsah ich výpovedí nezodpovedá skutočnosti. Keďže orgány

verejnej správy nenadobudli pochybnosť o hodnovernosti predmetných svedeckých výpovedí, pričom
v konaní neboli vykonané žiadne také dôkazy, ktoré by ich hodnovernosť vyvrátili, podľa správneho súdu
mohli bez dôvodných pochybností dospieť k skutkovému záveru, že žalobca sa konaním uvedeným
vskutkovejvetevýrokurozhodnutiaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňadopustilspáchaniapriestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Orgány verejnej

správy tak nemali dôvod postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo, keďže pochybnosť o skutkových
okolnostiach predmetnej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemali. Žalobca mal
možnosť v konaní predložiť, resp. označiť také zákonné dôkazy, ktoré by hodnovernosť predmetných
svedeckých výpovedí vyvrátili, resp. spochybnili, avšak okrem súkromnej nahrávky, ktorej zákonnosť
nebola preukázaná, a potvrdenia od lekárky o absolvovaní dermatologického vyšetrenia jeho maloletej

dcéry, ktoré však nesúvisí so skutkom žalobcu, tak žalobca neurobil.

24.Pokiaľžalobcaspochybňovalskutkovézisteniaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa(predovšetkým
hodnovernosť svedeckých výpovedí) predložením súkromnej nahrávky na USB kľúči na ústnom
pojednávaní dňa 5. decembra 2023, správny súd uvádza, že orgán verejnej správy prvého stupňa

a rovnako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď na predmetnú nahrávku neprihliadli,
a to z dôvodu jej neprípustnosti ako nezákonného dôkazu. V trestnom konaní tak súdnom, ako aj
správnom, je nevyhnutné dbať na to, aby rozhodnutie vychádzalo len z takých dôkazov, ktoré sú v
súlade s požiadavkou ich legality. Legalita dôkazov v trestnom konaní znamená, že všetky dôkazy musia
byť získané, predložené a aj vykonané v súlade s platnými zákonmi, čo zabezpečuje ochranu práv

obvinených aj poškodených. Dôkazy získané nezákonným spôsobom nie sú prípustné, čo znamená,
že orgán verejnej moci ich nemôže použiť ako podklad pre svoje rozhodnutie. Zákonnosť dokazovania
je nevyhnutným predpokladom pre vydanie zákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, keďže za
dôkaz v trestnom konaní môže slúžiť len to, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v zmysle zákona,
a to nielen v zmysle základného procesného predpisu, podľa ktorého orgán verejnej moci vedie trestné

(súdne alebo správne) konanie, ale aj osobitných zákonov. Dôkaz musí byť získaný v súlade so
zákonom z takého zdroja, ktorý zákon stanovuje alebo pripúšťa. Ak je dôkaz nezákonný, je zároveň aj
neprípustný v konaní a konajúci orgán verejnej moci ho nemôže vykonať a jeho prostredníctvom zisťovať
skutkový stav, pričom naň musí pozerať tak, ako keby vôbec neexistoval. Otázke zákonnosti dôkazuje potrebné venovať osobitnú pozornosť predovšetkým v prípade súkromne zhotovených zvukových
alebo obrazových záznamov, ktoré predloží účastník konania, keďže ich zhotovovanie v prípade,
ak zachytávajú prejavy fyzických osôb osobnej povahy, podlieha právnej úprave, ktorá jednoznačne

stanovuje podmienky, za splnenia ktorých možno považovať zhotovený záznam za zákonný. Ako
správne poukázal orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, v zmysle
§ 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka „písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a
obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením“. Výnimky z tohto pravidla, t. j. prípady, keď je možné

zhotoviť záznam bez privolenia dotknutej fyzickej osoby, upravuje § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka. Žalobca tvrdil, že ním predložená zvuková nahrávka zachytáva odovzdávanie jeho maloletej
dcéry matke F. G. dňa 3. septembra 2023 pred rodinným domom č. 140 v obci Poluvsie, pričom
zachytáva celý priebeh od príchodu žalobcu v osobnom motorovom vozidle až po jeho odchod.
Orgán verejnej správy prvého stupňa priamo na ústnom pojednávaní dňa 5. decembra 2023 položil
žalobcovi otázku, či oznámil svedkyni (A. Beláňovej), že si robí zvukový záznam z odovzdávania

dcéry, na čo žalobca odpovedal, že ju neoboznamoval. Žalobca tak nedisponoval súhlasom F. G.
s vyhotovením zvukového záznamu zachytávajúceho jej prejav osobnej povahy podľa § 12 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pričom neboli dané ani výnimky v zmysle § 12 ods. 2 (vyhotovovanie
záznamov na úradné účely na základe zákona) alebo ods. 3 (tzv. zákonné licencie na účely vedecké,
umelecké a spravodajské) Občianskeho zákonníka. Bez preukázania, že žalobca disponuje súhlasom

dotknutých fyzických osôb, ktorých prejavy sú na zvukovom zázname zachytené, nie je možné zvukový
záznam predložený žalobcom považovať za vyhotovený zákonným spôsobom, a teda prípustný na
účely dokazovania. Správny súd sa vzhľadom na tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, resp. v jej
doplnení zo dňa 15. júla 2024, oboznámil s predmetnou zvukovou nahrávkou, ktorá je súčasťou
predloženého administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom z jej obsahu

vyplýva, že zachytáva ústne prejavy viacerých fyzických osôb (ženského a mužského pohlavia). Žalobca
nepreukázal a ani v správnej žalobe netvrdil, že disponuje súhlasom dotknutých fyzických osôb so
zhotovením predmetného zvukového záznamu. Správy súd zároveň konštatuje, že hlasový prejav
fyzickej osoby je jej osobným údajom tak, ako ho vymedzuje Nariadenie GDPR v čl. 4 ods. 1, v zmysle
ktorého „osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej

fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno
identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo,
lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre
fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej
osoby. Vyhotovovanie zvukových záznamov zachytávajúcich hlasové prejavy fyzických osôb ako ich

osobné údaje preto spadá pod pojem „spracúvanie“ osobných údajov (čl. 4 ods. 2 Nariadenia GDPR,
v zmysle ktorého „spracúvanie“ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi
osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie,
prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením
alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie

alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými
prostriedkami). Nariadenie GDPR v čl. 6 („Zákonnosť spracúvania“) ods. 1 jednoznačne stanovuje,
že spracúvanie osobných údajov je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň
jedna z podmienok podľa písm. a) až f). Žalobca nepreukázal zákonnosť spracúvania osobných údajov
vyhotovením a prechovávaním predmetného zvukového záznamu existenciou právneho základu podľa

čl. 6 ods. 1 Nariadenia GDPR. Konajúce orgány verejnej správy preto konali v súlade so zákonom, keď
na predmetnú nahrávku predloženú žalobcom v rámci dokazovania neprihliadli.

25. Správny súd sa rovnako stotožňuje s odôvodnením orgánu verejnej správy prvého stupňa, že
predmetná žalobcom predložená súkromná zvuková nahrávka nemá relevantnú výpovednú hodnotu,

keďže nebolo preukázané, kedy a v akom čase bol záznam žalobcom vyhotovený, či poskytnutý záznam
je v celosti bez akýchkoľvek úprav a zmien a aké hlasy sú na ňom zaznamenané. V súčasnosti sú širokej
verejnosti ľahko dostupné programové prostriedky na editovanie digitálnych zvukových a zvukovo-
obrazových záznamov, ktoré umožňujú aj z pôvodne spojitého záznamu vystrihnúť jeho časť. Bez toho,
aby žalobca (mimo zákonnosti vyhotovenia predmetného zvukového záznamu) hodnoverne preukázal

ajto,kedyaakobolpredmetnýsúkromnýzvukovýzáznamvyhotovený,čineboleditovanýačizachytáva
tvrdený skutkový dej v celosti bez prerušenia, nie je možné naň prihliadať.26. Vzhľadom na uvedené správny súd nepovažuje tvrdenia žalobcu uvedené predovšetkým v jeho
doplnení správnej žaloby zo dňa 15. júla 2024 (opísané v bode 7. tohto rozsudku, predovšetkým
vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a vyjadrenia nesúhlasu žalobcu s postupom a závermi konajúcich

orgánov verejnej správy) za relevantné žalobné námietky. V zmysle § 6 ods. 1 SSP správne
súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda žalobca musí prostredníctvom svojich žalobných bodov konkrétne namietať zákonnosť
rozhodovania alebo postupu konajúcich orgánov verejnej správy, teda v čom konkrétne orgány verejnej
správy pochybili ako konkrétne porušili zákon, inak jeho tvrdenia predstavujú len vyjadrenie vlastného

hodnotenia rozhodovania a postupu orgánov verejnej správy, čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny
súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ žalobca namietal „neobjektívnosť a prípadnú zaujatosť“ konajúcich
orgánov verejnej správy, uvedené nemožno namietať vo vzťahu k orgánu verejnej správy ako takému,
ale len voči konkrétnym zamestnancom orgánu verejnej správy postupom podľa § 9 až 13 Správneho
poriadku. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca uplatnil námietku zaujatosti voči

konkrétnemu zamestnancovi konajúcich orgánov verejnej správy v súlade so zákonom.

27. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd „pripojil“ spis Okresného úradu Trenčín č. OU-
TN-OVVS2-2022/001086-015,kdesaorgánverejnejsprávyzoberalskutkovoveľmipodobnousituáciou,
pričom konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku obvineným nebolo preukázané. Správny súd

predmetný návrh žalobcu na vykonanie dokazovania nepovažoval za relevantný a neprihliadol naň.
Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že na dodržiavaní zákonnej zásady rovnakého rozhodovania
v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch (§ 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku) je
potrebné bezpodmienečne trvať, nakoľko to vyžaduje zachovanie právnej istoty účastníkov konaní
pred orgánmi verejnej správy. Princíp právnej istoty patrí medzi základné princípy demokratického a

právneho štátu, v ktorom je právo a rozhodovanie orgánov verejnej moci predvídateľné. Správny súd
však nemohol vykonať dokazovanie a ani súdny prieskum vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobcu,
pretože žalobca vec iného účastníka správneho konania, na ktorú poukázal, bližšie nekonkretizoval a
nevymedzil, v čom mal byť skutkový stav totožný a v čom konkrétne sa konajúce orgány verejnej správy
odklonili od rozhodovania v iných skutkovo zhodných alebo podobných veciach. Správny súd nemôže

pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy vychádzať z domnienok o obsahu
žalobných námietok. Správny súd preto nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu pripojením
spisOkresnéhoúraduTrenčínč.OU-TN-OVVS2-2022/001086-015,keďžežalobcahooznačillenčíslom
bez bližšej špecifikácie skutkovej a právnej zhodnosti alebo podobnosti veci.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im
predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je
dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému.

30. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu
jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141 SSP).