Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100224
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zast.: JUDr. Ivan Glovniak,
advokátskakancelária,sosídlomD.Dlabača2748/28,01001Žilina,protižalovanému:Úradpreúzemné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina,
so sídlom Uhoľná 571/1, Žilina, za účasti: 1/ F. G. A., bytom C. B. XXXX, XXX XX E., 2/ H. I. A., H., J.,
bytom C. B. XXXX, XXX XX E., 3/ J. K., bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., 4/ J. K., bytom C. D. XXXX/
XXX, XXX XX E., 5/ G. K., bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., 6/ F. G. I., so sídlom Oravská Lesná

917, 029 57 Oravská Lesná, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru
výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2024/004720-008 zo dňa 13. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ďalší účastník 1/ a ďalšia účastníčka 2/ (spolu aj ako „stavebníci“) podali dňa 5. augusta 2022
Mestu Žilina (ďalej ako „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) ako príslušnému
stavebnému úradu podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“) žiadosť o vydanie
stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom Žilina, Alexandra Rudnaya“ so stavebnými objektmi SO
01 Rodinný dom a SO 02 Zatrubnenie prejazdu na potoku Všivák na pozemkoch C-KN parc. č. 4764/16,

4767/1,6017/26,4764/1a4731/1vk.ú.E.(ďalejako„Stavba“).Nakoľkosajednaloojednoduchústavbu
podľa § 139b ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, stavebný úrad spojil územné konanie o umiestnení
Stavby so stavebným konaním podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona. Vzhľadom k tomu, že pre
územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky navrhnuté na zastavanie Stavbou, je spracovaná a schválená
územnoplánovacia dokumentácia a pomery v území sú jednoznačné, stavebný úrad upustil podľa § 36
ods. 2 Stavebného zákona od ústneho pojednávania a stanovil, že účastníci konania môžu v lehote
15 dní od doručenia oznámenia uplatniť svoje námietky. Dňa 10. januára 2023 a 13. januára 2023

boli stavebnému úradu doručené námietky žalobkyne. Dňa 21. februára 023 stavebný úrad vykonal
ohliadku pozemkov C-KN parc. č. 4764/16, 4767/1, 6017/26, 4764/1 a 4731/1 v k. ú. E.. Stavebný
úrad následne listom č. 6465/2023-118135/2023-SÚ-OKU zo dňa 12. apríla 2023 oboznámil účastníkovkonania a dotknuté orgány s doplnenými podkladmi pre rozhodnutie v súlade s 33 ods. 2 Správneho
poriadku. Dňa 20. apríla 2023 boli stavebnému úradu doručené námietky žalobkyne.

2. Stavebný úrad dňa 26. mája 2023 vydal Rozhodnutie č. 6465/2023-126873/2023-SÚ-OKU (ďalej ako
„stavebné povolenie“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým podľa § 39, §
39a a § 66 Stavebného zákona povolil Stavbu. Stavebný úrad vo výroku stavebného povolenia zároveň
uviedol popis Stavby, určil podmienky pre jej umiestnenie a uskutočnenie a rozhodol o námietkach
žalobkyne. V odôvodnení stavebného povolenia stavebný úrad popísal priebeh administratívneho

konania a uviedol, že preskúmal žiadosť stavebníkov z hľadísk uvedených v § 37 a 62 Stavebného
zákonaazistil,žerealizáciouaužívanímStavbyniesúohrozenézáujmychránenéStavebnýmzákonom,
predpismi vydanými na jeho vykonanie a osobitnými predpismi. Stavebný úrad popísal doručené
stanoviská dotknutých orgánov a organizácií, pričom zistil ich vzájomný súlad a požiadavky zahrnul do
podmienok stavebného povolenia. Na str. 20 až 24 stavebného povolenia sa stavebný úrad vysporiadal
s námietkami žalobkyne, pričom uviedol svoju argumentáciu.

3. Dňa 25. júla 2023 vydal stavebný úrad Upovedomenie o oprave chyby v písaní, prostredníctvom
ktorého oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom a organizáciám opravu chyby v písaní na
str. 18 stavebného povolenia.

4. O odvolaní žalobkyne proti stavebnému povoleniu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby
a bytovej politiky ako právny predchodca žalovaného Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2024/004720-008
zo dňa 13. marca 2024 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne proti
stavebnému povoleniu zamietol a stavebné povolenie v spojení s opravou chyby v písaní potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia právny predchodca žalovaného popísal priebeh administratívneho konania,

obsah odvolania žalobkyne a vyjadrenia stavebníkov k odvolaniu žalobkyne. Ďalej uviedol, že
dňa 18. augusta 2023 mu bolo doručené podanie zo dňa 4. júla 2023 označené ako „Doplnenie
právneho posúdenia a procesných pochybení“, ktoré v mene žalobkyne podal jej právny zástupca
a ku ktorému sa následne vyjadrili stavebníci. Na uvedené podanie právny predchodca žalovaného
neprihliadol s odvolaním sa na koncentračnú zásadu v stavebnom konaní. Podľa právneho predchodcu

žalovaného si stavebný úrad splnil svoju poučovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení
Stavebného zákona. Argumentáciu žalobkyne, že v prípade doplnenia „právneho posúdenia a
procesných pochybení“ nevyplývajú obmedzenia z uplatňovania koncentračnej zásady, považoval
právny predchodca žalovaného za účelovú, nakoľko k právnemu zastúpeniu žalobkyne došlo až dňa
4. júla 2023, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Zástupca žalobkyne chcel uvedené podľa

právneho predchodcu žalovaného zhojiť práve argumentáciou, že ním namietané skutočnosti môže v
podstate namietať mimo lehôt na to určených. Podľa právneho predchodcu žalovaného je rozhodujúca
aj tá skutočnosť, že predmetné „Doplnenie právneho posúdenia a procesných pochybení“ bolo podané
až po dvoch mesiacoch odo dňa doručenia stavebného povolenia žalobkyni, teda po uplynutí zákonnej
lehoty na podanie odvolania. Ak žalobkyňa mala záujem doplniť svoje odvolanie, mala tak urobiť v lehote

určenejnajehopodanie.Ztohtodôvoduprávnypredchodcažalovanéhonepredložildoplnenieodvolania
žalobkyne ostatným účastníkom konania na vyjadrenie sa k jeho obsahu. K stavebnému povoleniu
právny predchodca žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nezistil dôvody pre
jeho zrušenie, stotožňuje sa s ním, pričom obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a vychádza
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

5. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobkyne právny predchodca žalovaného uviedol, že v prípade
odvolacej námietky týkajúcej sa nedostatočnej odstupovej vzdialenosti navrhovaného rodinného domu
stavebníkovodpozemkuvjejspoluvlastníctvejepotrebnétútoposúdiťindividuálnevovzťahukpozemku
nezastavanému Stavbou. Ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách
na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Vyhláška“) sa uplatní vtedy,
ak sa posudzuje odstupová vzdialenosť medzi protiľahlými stenami dvoch rodinných domov. V prípade
susedného pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, nie je možné aplikovať § 6 ods. 3, ods. 4 a

ods. 5 Vyhlášky, nakoľko tento pozemok nie je vôbec zastavaný a nie je možné posudzovať priestor,
ktorý by medzi sebou mali vytvárať rodinné domy. V danom prípade je možné aplikovať pre posúdenie
odstupu navrhovaného rodinného domu len § 6 ods. 1 Vyhlášky. Odstupová vzdialenosť navrhovaného
rodinného domu od hranice pozemku vo vlastníctve žalobkyne je dostačujúcou vzdialenosťou na to, abybola stavba uskutočňovaná a následne po jej kolaudácii aj udržiavaná z pozemku C-KN parc. č. 4764/16
beztoho,abybolovstupovanénasusednýpozemok.Umiestnenímrodinnéhodomunebudeobmedzené
a ani nijakým spôsobom zasiahnuté do užívania susedného pozemku s C-KN parc. č. 4764/10, druh

pozemku: „záhrada“, na určený účel. Právny predchodca žalovaného pri rozhodovaní prihliadal aj na
možné budúce umiestnenie rodinného domu na susednom pozemku C-KN parc. č. 4767/10, a to
vzhľadom na okolitú zástavbu a regulatívy záväznej časti platnej územnoplánovacej dokumentácie,
pričom pozemok môže byť využitý na výstavbu rodinného domu za predpokladu, že jeho osadenie
bude nadväzovať na už existujúcu zástavbu. Umiestnenie rodinného domu stavebníkov korešponduje

s existujúcou zástavbou. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa chybám v písaní v stavebnom povolení
právny predchodca žalovaného uviedol, že namietané zrejmé nesprávnosti v písaní boli odstránené
„Upovedomením o oprave chyby v písaní“ č. 6465/2023-136735/2023-SÚ-OKU zo dňa 25. júla 2023.
K nesúhlasu žalobkyne s dvomi hlavnými zdrojmi tepla v navrhovanej Stavbe (elektrické podlahové
kúrenie a pec/kachle na tuhé palivo) právny predchodca žalovaného uviedol, že z § 126 ods. 1
Stavebného zákona vyplýva, že ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka aj záujmov chránených

predpismi o opatreniach na ochranu ovzdušia, stavebný úrad rozhodne na základe záväzného
stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky na ochranu ním sledovaných
záujmov podľa osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je zákon č. 137/2010 Z. z. o
ovzduší v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ovzduší“). V danom prípade možno hovoriť o
malom zdroji znečistenia ovzdušia, pričom stavebníkmi bolo predložené súhlasné záväzné stanovisko

dotknutého orgánu (Mesta Žilina) č. 10145/2021-151407/2021-OSVPŽP-GAB zo dňa 18. júna 2021. V
súvislosti s námietkou k zachovaniu hygienických požiadaviek a požiadaviek na zachovanie pohody
právny predchodca žalovaného poukázal na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. susedské
práva). Dôvodom na zrušenie stavebného povolenia nemôže byť len subjektívny pocit žalobkyne,
pričom stavebnému úradu neprislúcha posudzovať námietky, ktoré súvisia s bežným správaním

sa vlastníka veci, resp. ich budúceho užívateľa. Ak by negatívne dôsledky správania sa osôb pri
užívaní Stavby prekročili primeranú hranicu, žalobkyňa sa môže domáhať ochrany svojich práv podľa
občianskoprávnych predpisov na príslušnom súde. K námietke žalobkyne, aby bola Stavba vytýčená
autorizovaným geodetom a aby po vykonaní výkopov bol nariadený štátny stavebný dohľad na kontrolu
umiestnenia Stavby, právny predchodca žalovaného uviedol, že stavebný úrad zaviazal stavebníkov

v stavebnom povolení, aby zabezpečili vytýčenie stavby rodinného domu fyzickou osobou alebo
právnickou osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti (§ 75 ods. 1 Stavebného
zákona). Zo žiadneho ustanovenia Stavebného zákona však nevplýva povinnosť pre orgán štátneho
stavebného dohľadu, aby vykonával priebežne na rozostavaných stavbách štátne stavebné dohľady. V
prípade, ak by bolo zrejmé, že stavebníci uskutočňujú stavbu rodinného domu v rozpore so stavebným

povolením, žalobkyňa môže svojím podnetom iniciovať vykonanie štátneho stavebného dohľadu.

6. K obsahu podania žalobkyne označenému ako „Doplnenie právneho posúdenia a procesných
pochybení“ právny predchodca žalovaného pre úplnosť uviedol, že ďalšia účastníčka 2/ je podľa listu
vlastníctva č. 10689 pre k.ú. E. ako jedna zo stavebníkov výlučnou vlastníčkou pozemkov C-KN s parc.

č. 4764/16, 4767/1 a 6017/26, na ktorých sa povoľuje Stavba. Stavebníci pre účely konania predložili
stavebnému úradu Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenú
podľa § 50a Občianskeho zákonníka medzi ďalšou účastníčkou 2/ ako budúcim povinným a ďalším
účastníkom 1/ ako budúcim oprávneným. Predmetom uvedenej zmluvy je dohoda o uzatvorení budúcej
zmluvy o zriadení vecného bremena na budúcej povinnej nehnuteľnosti – rodinnom dome s prístupovou

cestou. Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona iným právom k pozemku pre účely konaní
podľa tohto zákona je aj dohoda o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorej vyplýva právo
uskutočniť stavbu. Takáto zmluva bola stavebníkmi predložená, teda zo strany ďalšieho účastníka 1/
bolo preukázané iné právo k pozemkom, na ktorých sa má uskutočniť stavba rodinného domu. Vo
vzťahu k samotnej stavbe právny predchodca žalovaného uviedol, že z povahy manželského zväzku je

zrejmé, že majetok (hnuteľný/nehnuteľný) nadobudnutý za existencie manželstva (napr. rodinný dom)
je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka). Ďalej právny
predchodca žalovaného uviedol, že podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka vodná plocha nie je
súčasťou pozemku, teda vlastníctvo pozemku a vodného toku nemusí byť totožné. Ďalšia účastníčka
2/ je vlastníčkou pozemku C-KN s parc. č. 6017/26, na ktorom je evidovaný vodný tok (potok Všivák).

Stavebníci predložili pre účely konania vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátneho
podniku, Správy povodia stredného Váhu I., Púchov k prejazdu cez vodný tok L., ktorý s ním súhlasil
za dodržania ním stanovených podmienok. Prípojky inžinierskych sietí budú vedené cez pozemky C-KN
parc. č. 4731/1 a 4764/1, k. ú. E., ktoré sú podľa listu vlastníctva č. 9516 pre k. ú. E. vo vlastníctve F. K.K., bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E.. Na predmetnom liste vlastníctva je v „Časti C: Ťarchy“ zapísané
vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí (elektrické, kanalizačné a vodovodné
vedenie) a v práve vstupu za účelom vykonávania opráv a údržby, resp. prístupu v rozsahu vyznačenom

v Geometrickom pláne č. 48234494-23/2023 - G1-1487/2023. Právny predchodca žalovaného tak mal
riadne preukázané vlastnícke a iné právo k pozemkom, na ktorých sa povoľuje Stavba, vrátane prípojok
inžinierskych sietí.

Správna žaloba

7. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré má podľa jej názoru vady podľa § 191 ods. 1 písm. b), c),
d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“).

8. Konkrétne žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s uplatňovaním
koncentračnej zásady v územnom a stavebnom konaní, a to pre neprihliadnutie na „rôzne námietky
a závery“ právnym predchodcom žalovaného z dôvodu, že neboli vznesené v lehote určenej orgánom
verejnej správy prvého stupňa. Žalobkyňa poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžk/45/2018 zo dňa 22. septembra 2020 a namietala, že právny predchodca

žalovaného rozhodol nesprávne, ak koncentračnú zásadu vzťahoval aj k „právnemu posúdeniu
a procesným pochybeniam“ a nielen k skutkovému stavu. Právny predchodca žalovaného podľa
žalobkyne uplatnil koncentračnú zásadu iba v jej neprospech, pričom ju neuplatnil aj v neprospech
stavebníkov, čím podľa žalobkyne malo v konaní dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Orgán verejnej správy podľa žalobkyne

nemôže prihliadať na „doplnenia skutkového stavu“ po uplynutí „lehoty“, a to bez ohľadu na to, či
ich orgán verejnej správy zistil „z podaní navrhovateľa“ alebo vlastnou činnosťou, „nakoľko ostatní
účastníci konania tieto už nemajú možnosť v lehote namietať“. Žalobkyňa tvrdila, že právny predchodca
žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na Oznámenie o začatí spojeného
územného a stavebného konania zo dňa 21. decembra 2022, avšak nie je zrejmé, do ktorého „dátumu“

boli účastníci konania oprávnení „dopĺňať skutkový stav“ alebo podávať námietky proti „skutkovému
stavu“. Pokiaľ právny predchodca žalovaného odvodzoval „lehotu na zistenie skutkových okolností“
od predmetného oznámenia, táto lehota musela uplynúť niekedy v januári 2023. Právny predchodca
žalovaného podľa žalobkyne nijako nezdôvodnil, prečo orgány verejnej správy prihliadali na skutkové
okolnosti, ktoré nastali alebo boli zistené po uplynutí tejto lehoty. Pokiaľ právny predchodca žalovaného

neprihliadal na „niektoré závery a právne posúdenie“ žalobkyne, správne mal takýmto istým spôsobom
vyhodnotiť aj skutkové okolnosti, ktoré „nastali“ približne od februára 2023, a to aj stavebníkmi „doplnenú
zmenu stavby“, ktorá sa mala povoliť podľa projektovej dokumentácie doručenej stavebnému úradu až
dňa 27. marca 2023 a v niektorých „častiach“ až neskôr. Na počítanie danej „lehoty“ by malo mať podľa
žalobkyne vplyv aj to, že jej nebol sprístupnený kompletný administratívny spis, keďže v ňom bola iba

projektová dokumentácia, aj to už v neaktuálnej podobe, ktorá bola neskôr menená. Podľa žalobkyne
išlo o podstatné zmeny stavby a k „v podstate inej stavbe“ boli predložené aj vyjadrenia dotknutých
orgánov. Žalobkyňa ďalej namietala, že koncentračná zásada sa z podstaty veci nemôže vzťahovať
k právnemu posúdeniu veci alebo procesným pochybeniam orgánu verejnej správy a poukázala na
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/155/2018 zo dňa 11. septembra 2019. Právny

predchodca žalovaného podľa žalobkyne nesprávne aplikoval koncentračnú zásadu a dokonca ju sám
porušil,keď„prihliadalnaskutkovýstavzistenýpouplynutítejtolehoty“.Akopríkladžalobkyňavsprávnej
žalobe uviedla, že k zriadeniu prípojok inžinierskych sietí cez pozemky C-KN parc. č. 4731/1 a č. 4764/1
v k. ú. E. bola predložená zmluva o zriadení vecného bremena, avšak táto bola žalobkyni sprístupnená
prostredníctvomprávnehozástupcuaždňa26.júla2023,tedaažpotom,akosažalobkyňaotejtozmluve

dozvedela z doručeného stavebného povolenia. V otázke posúdenia práva stavebníkov na umiestnenie
„stavby“ na týchto pozemkoch potom právny predchodca žalovaného dospel k odlišnému „skutkovému
stavu“ ako stavebný úrad. Podľa názoru žalobkyne nemohol právny predchodca žalovaného vychádzať
„zo spisu, a v žiadnom prípade nie zo skutkového stavu zisteného v rámci uplatnenej koncentrácie
konania“, keďže ani dňa 29. júna 2023 nebol povolený vklad vecného bremena na liste vlastníctva

č. 9516. Žalobkyňa tvrdila, že „takýto list vlastníctva“ jej nemohol byť sprístupnený v lehote na
podanie námietok a právny predchodca žalovaného na túto skutočnosť nemal prihliadať. Stavebný úrad
podľa žalobkyne vychádzal z nesprávneho záveru, že samotná zmluva o zriadení vecného bremena
bez vkladu do katastra nehnuteľností oprávňuje kohokoľvek umiestniť stavbu na cudzom pozemku.Napadnuté rozhodnutie potom vychádza zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom
spise, a z nesprávneho záveru, že vecné bremeno oprávňovalo ďalšieho účastníka 1/ ako stavebníka na
„umiestnenie stavby na cudzom pozemku“. Na uvedenom príklade je podľa žalobkyne možné vidieť, že

od účastníka konania nemožno spravodlivo požadovať, aby už v krátkom čase po doručení oznámenia
o začatí konania mohol namietať nesprávne právne posúdenie veci alebo nesprávny procesný postup
orgánu verejnej správy, ktorý nastane až po uplynutí lehoty na podanie námietok. Pokiaľ by v tom
čase aj bola žalobkyni riadne sprístupnená zmluva o zriadení vecného bremena, nemohla by vopred
predpokladať, že orgán verejnej správy dospeje k záveru o „existencii práva bez povolenia vkladu

do katastra nehnuteľností“, teda že žalobkyňa musí „poskytnúť svoje správne právne posúdenie vo
všetkých otázkach alebo predpokladať dokonca to, že žalovaný nezákonným spôsobom až v priebehu
odvolacieho konania záhadným spôsobom bez bližšieho odôvodnenia zistí skutočnosť, ktorá ešte ani
v čase vydania prvostupňového rozhodnutia celkom jednoznačne neexistovala“.

9. Žalobkyňa ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti so skutočnosťou, že

pozemok, ktorý tvorí koryto vodného toku, nemôže byť vo vlastníctve stavebníkov. Žalobkyňa poukázala
na Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 284/2013 a Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/38/2007 a tvrdila, že stavebný úrad mal dospieť
k záveru, že stavebník nemôže byť vlastníkom pozemku, cez ktorý preteká vodný tok, ktorý má byť
dokonca premostený s priepustom, nakoľko tento pozemok môže byť iba vo vlastníctve Slovenskej

republiky. Podľa žalobkyne tak nemá stavebník zabezpečený prístup k hlavnej stavbe „a podobne“.

10. Žalobkyňa namietala nedostatok právomoci stavebného úradu ako všeobecného stavebného
úradu povoliť stavbu premostenia vodného toku, ktoré má slúžiť aj ako neverejná účelová cesta
(SO 02 Zatrubnenie prejazdu na potoku Všivák). Podľa žalobkyne mal v zmysle zákona č. 135/1961

Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o pozemných
komunikáciách“ v spojení s § 120 Stavebného zákona právomoc vydať stavebné povolenie na
predmetné premostenie iba špeciálny stavebný úrad pre pozemné komunikácie. Vyjadrenie „tohto
špeciálneho stavebného úradu“ č. 14987/2021-157459/2021-SÚ-MZR zo dňa 14. septembra 2021 sa
podľa žalobkyne vzťahuje iba k zriadeniu vjazdu z miestnej komunikácie, nie k výstavbe mostu cez potok

a účelovej cesty, ktorá má cez most prechádzať. Právny predchodca žalovaného tak podľa žalobkyne
nesprávne posúdil účelovú cestu a most cez potok „ako stavbu, ktorá nespĺňa zákonom stanovené
predpoklady pre posúdenie za účelovú cestu a most“. Žalobkyňa tvrdila, že stavebné povolenie vydal
orgán verejnej správy, ktorý na to nebol oprávnený, čo malo vplyv aj na posúdenie právneho predchodcu
žalovaného ako odvolacieho orgánu verejnej správy. Súhlasné stanovisko správcu vodného toku nie

je podľa žalobkyne „iným právom k pozemku“ v zmysle § 139 ods. 1 Stavebného zákona a právny
predchodca žalovaného tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobkyňa ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci právnym predchodcom žalovaného
vo vzťahu k nedodržaniu odstupovej vzdialenosti navrhovaného rodinného domu od pozemku vo

vlastníctve žalobkyne. Právny predchodca žalovaného podľa žalobkyne správne zistil, že navrhovaný
rodinný dom bude umiestnený iba 2 m od hranice pozemku vo vlastníctve žalobkyne, avšak dospel
k nesprávnemu záveru, že jeho umiestnením nebude obmedzené a ani nijakým spôsobom zasiahnuté
do práva žalobkyne na užívanie pozemku v jej vlastníctve. Právny predchodca žalovaného mal
podľa žalobkyne vykladať príslušné ustanovenia Vyhlášky tak, že bolo potrebné zachovať odstupovú

vzdialenosť 3,5 m od pozemku v jej vlastníctve, aby bola zachovaná vzdialenosť 7 m medzi rodinnými
domami podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky. Následne by podľa žalobkyne nebolo vôbec potrebné aplikovať
ustanovenia § 6 ods. 4 a 5 Vyhlášky, ktoré právny predchodca žalovaného podľa jej názoru aplikoval
nesprávne.

12. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia v súvislosti so zabezpečením vykurovania navrhovaného
rodinného domu stavebníkov žalobkyňa namietala „nesprávne posúdenie, nedostatočné odôvodnenie
a asi neporozumenie“ jej námietkam, ktorých podstata spočíva v tom, že v projektovej dokumentácii
rodinného domu sa ako hlavný zdroj vykurovania nesprávne uvádza elektrické vykurovanie podlahovými
fóliamiaakodoplnkovýzdrojvykurovaniakrbovékachle/krbsvýkonom7kW.Pokiaľbypodľažalobkyne

mal rodinný dom spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o energetickej hospodárnosti budov“), nie je možné, aby bol
trvalo vykurovaný iba podlahovými fóliami. Nemôže byť pravdivé tvrdenie stavebníkov, že vykurovaniekrbom alebo krbovými kachľami je iba doplnkové. Hlavným zdrojom vykurovania musí byť aj krb alebo
krbové kachle. Žalobkyňa namietala, že predložená projektová dokumentácia nespĺňa požiadavky podľa
§ 4 ods. 4 Zákona o energetickej hospodárnosti budov a navrhovaný rodinný dom je v rozpore s § 4

ods. 1 citovaného zákona. Právny predchodca žalovaného podľa žalobkyne nedostatočne odôvodnil
napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k uvedenej námietke a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so
samostatnou nadväzujúcou námietkou, že v takomto prípade „budova“ nespĺňa minimálne požiadavky
na energetickú hospodárnosť, keďže jej energetická trieda v žiadnom prípade nebude právnymi
predpismi požadovaná A0. Ďalej žalobkyňa namietala, že krbové teleso je v mestskom prostrední

neakceptovateľné. Pri výške komína 4,973 m sa nachádzajú okná obytných miestností rodinného domu
žalobkyne, do ktorého by tak prúdil kontaminovaný vzduch. Žalobkyňa tvrdila, že v správnom konaní
opakovane namietala voči Súhlasu Mesta Žilina č. 10145/2021-151407/2021-OSVPZP-GAB zo dňa 18.
júna 2021 ako záväznému stanovisku.

13. Vo vzťahu k záväzným stanoviskám Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. č. CS SVP

OZ PN 5180/2021/2 zo dňa 28. júna 2021 a č. CS SVP OZ PN 8814/2022//2 zo dňa 3. novembra
2022 žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že stavebný úrad odôvodnil zamietnutie jej námietok
aj odkazom na ich obsah. Žalobkyňa poukázala na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sžp/9/2011 a tvrdila, že záväzné stanoviská neboli riadne odôvodnené a sú preto
nepreskúmateľné. Žalobkyňa poukázala aj na vyjadrenie Útvaru hlavného architekta mesta Žilina zn.

15937/2022-147808/2022-ÚHA-KLA zo dňa 22. septembra 2022, z ktorého okrem iného vyplýva, že
dňa 11. januára 2022 bolo vydané zamietavé stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.
p., odštepný závod Piešťany k možnosti zriadenia prístupovej cesty cez potok Všivák a samotný Útvar
hlavného architekta mesta Žilina poukázal na rozpory vo vyjadreniach dotknutého orgánu. Dotknutý
orgán bez riadneho odôvodnenia uviedol, že je platné stanovisko zo dňa 28. júna 2021 a nie zo dňa

11. januára 2022. Žalobkyňa poukázala na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžp/22/2012 zo dňa 24. februára 2016. Podľa žalobkyne v nadväznosti na nedostatočné odôvodnenie
všetkých záväzných stanovísk je nedostatočne odôvodnené aj napadnuté rozhodnutie, keď na tieto
záväzné stanoviská odkazuje. Právny predchodca žalovaného podľa žalobkyne vôbec neodôvodnil
napadnuté rozhodnutie aj vo vzťahu k rozporu projektovej dokumentácie Stavby najmä so Záväzným

stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. č. CS SVP OZ PN 5180/2021/2 zo dňa 28.
júna 2021. Pokiaľ stavebný úrad považoval uvedené stanovisko za záväzné, podľa žalobkyne nijako
nevysvetlil, prečo sa necítil byť viazaný aj zistením, že celková navrhovaná dĺžka priepustu je 6,8 m je
„v rozpore s podmienkou maximálne 6,0 m“. Pokiaľ stavebný úrad poukazoval na vyjadrenie zo dňa 27.
júla 2022, toto sa týkalo výlučne rodinného domu a nie stavby zatrubnenia, priepustu alebo premostenia

vodného toku. Takéto odôvodnenie je podľa žalobkyne v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

14. Žalobkyňa namietala, že stavebný úrad postupoval v konaní v rozpore s § 140b ods. 5 Stavebného
zákona, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa uplatnila svoje námietky voči

záväznému stanovisku – Súhlasu Mesta Žilina, odboru správy verejného priestranstva a životného
prostredia č. 10145/2021-151407/2021-OSVPŽP-GAB zo dňa 18. júna 2021 a zopakovala ich aj
v odvolaní proti stavebnému povoleniu. Právny predchodca žalovaného dospel k záveru, že námietky
žalobkyne boli vyriešené predmetným záväzným stanoviskom podľa § 140a ods. 1 písm. a) Stavebného
zákona.Právnypredchodcažalovanéhopodľažalobkynenepostupovalpodľa§140bods.6Stavebného

zákona. Správne uviedol, že stavebné úrady sú viazané záväzným stanoviskom dotknutého orgánu,
avšak nereagoval na opakované námietky žalobkyne proti obsahu záväzného stanoviska, čím žalobkyni
odňal právo na jeho preskúmanie nadriadeným orgánom. Uvedené podľa žalobkyne platí aj pre
ďalšie záväzné stanoviská, keďže žalobkyňa namietala aj skutočnosti týkajúce sa riešenia vjazdu,
odvodnenia vjazdu, výpočtu zatrubnenia recipienta potoka Všivák. Vo vzťahu k týmto námietkam

stavebný úrad iba odkázal na Záväzné stanovisko Mesta Žilina, referátu špeciálneho stavebného úradu
č. 14987/2021-157459/2024-SÚ-MZR zo dňa 14. septembra 2021, ktoré bolo obsahovo v rozpore
s námietkami žalobkyne a dokonca sa vzťahovalo k inej stavbe.

15. Ďalšie vady napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP vzhliadala žalobkyňa

v tom, že právny predchodca žalovaného a stavebný úrad žalobkyni neumožnili riadne nazretie do
celého administratívneho spisu, vrátane možnosti vyhotovenia kópií, pričom stavebný úrad podľa
žalobkyne dokonca zatajoval podstatné skutočnosti, a to vykonanie ohliadky. Stavebný úrad oznámil
žalobkyni začatie konania s tým, že upúšťa od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, následnevšak Oznámením o vykonaní ohliadky zo dňa 8. februára 2023 oznámil vykonanie ohliadky výlučne
stavebníkom, pričom ostatným účastníkom konania, vrátane žalobkyne, jej vykonanie zatajil. Zo
Zápisnice z vykonania ohliadky vyplýva, že bola spísaná z ústneho pojednávania spojeného s miestnym

zisťovaním. Stavebný úrad konal v rozpore s § 38 ods. 3 Správneho poriadku, keď na ohliadku neprizval
žalobkyňu. Ohliadka je tak podľa žalobkyne nezákonne získaným dôkazom, pričom jej „závery“ nie je
možné v konaní použiť. Právny predchodca žalovaného sa s odvolacou námietkou žalobkyne v tomto
ohľade v odvolacom konaní nevysporiadal. Podľa žalobkyne má vykonanie ústneho pojednávania vplyv
na uplatnenie koncentračnej zásady. Ďalej žalobkyňa namietala, že právny predchodca žalovaného

dôsledne dodržiaval ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku vo vzťahu k stavebníkom, ale
„absolútne v podstatných veciach porušoval“ v prípade žalobkyne. Právny predchodca žalovaného
podľa žalobkyne dokonca zaslal stavebníkom na vyjadrenie aj podanie žalobkyne „Doplnenie právneho
posúdenia a procesných pochybení“, na ktoré neprihliadal. Žalobkyňa tvrdila, že právny predchodca
žalovaného jej nedal možnosť sa vyjadriť, napríklad k „povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností“
a aký dôkaz sa k tomu v administratívnom spise nachádza, „či táto skutočnosť bola zistená v rámci

koncentrácie konania“ a podobne. Žalobkyňa tvrdila, že jej dokonca nebola doručená listina pod č.
1614/2024-3648/2024-SÚ-OKU zo dňa 22. januára 2024, ktorou bolo oznámené vykonanie opravy chýb
vpísanívstavebnompovolení,apretonevie,vakomzneníbolostavebnépovolenienakoniecpotvrdené,
či sa skutočne jednalo len o chyby v písaní alebo išlo aj nejaké iné podstatné zmeny. Stavebníci tak boli
vzhľadom na uvedené pochybenia postupom stavebného úradu a právneho predchodcu žalovaného

zvýhodneníoprotižalobkyni.Žalobkyňaďalejtvrdila,žedňa28.marca2024zaúčelomprípravysprávnej
žalobya„preverenianovýchskutočnostíuvádzanýchvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia“požiadala
o nahliadnutie do administratívneho spisu, pričom jej toto právo bolo odopreté.

16. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala správny súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej správny súd priznal právo na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

Vyjadrenia žalovaného a stavebníkov k správnej žalobe

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24. júla 2024 stručne popísal priebeh
administratívneho konania, obsah správnej žaloby a uviedol relevantnú právnu úpravu. K žalobným
námietkam žalobkyne uviedol, že obsahom podania „Doplnenie právneho posúdenia a procesných
pochybení“ je v zásade rad námietok, ktoré podľa názoru žalovaného mohli byť uplatnené už v odvolaní
žalobkyne proti stavebnému povoleniu, pričom na ne nie je možné prihliadať z dôvodu ich oneskoreného

podania a taktiež ich považoval za irelevantné a účelové. Žalobkyňa podľa žalovaného neuviedla žiadne
ustanovenie zákona, ktoré by zodpovedalo jej argumentácii. Oznámenie o začatí spojeného územného
a stavebného konania zo dňa 21. decembra 2022 bolo žalobkyni v zmysle doručenky, ktorá je súčasťou
administratívneho spisu stavebného úradu, preukázateľne doručené dňa 23. decembra 2022, a teda
je zrejmé, že ak žalobkyňa v správnej žalobe tvrdí, že nebolo možné z uvedeného podania zistiť, v

akej lehote je potrebné podať námietky, ide o tvrdenie nezakladajúce sa na pravde. K tvrdeniu, že dňa
28. marca 2024 nebolo žalobkyni umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu, žalovaný uviedol,
že sa vzťahuje k obdobiu po nadobudnutí právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
Uvedený úkon nemohol mať žiadny vplyv na priebeh administratívneho konania a na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Právny zástupca žalobkyne po uvedenom termíne nikdy o nahliadnutie do

administratívneho spisu nežiadal. K námietke žalobkyne, že ďalší účastník 1/ nemá právny, resp.
vlastnícky vzťah k pozemkom pod dotknutou stavbou, žalovaný uviedol, že predmetná námietka
nebola nikdy predmetom odvolacieho konania a nebola nikdy v priebehu administratívneho konania
žalobkyňou uplatnená. Podľa žalovaného nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, pretože nebola
predmetom včas podaného odvolania. Napriek tejto skutočnosti sa z opatrnosti k veci vyjadril aj právny

predchodca žalovaného v napadnutom rozhodnutí. K námietkam žalobkyne voči obsahu záväzných
stanovísk dotknutých orgánov žalovaný uviedol s poukazom na § 126 ods. 1 Stavebného zákona,
že dotknuté orgány vydali súhlasné záväzné stanoviská, proti ktorým žalobkyňa nevzniesla počas
celého administratívneho konania žiadnu námietku. Tvrdenia žalobkyne v správnej žalobe považoval
žalovaný za účelové a v rozpore s obsahom administratívneho spisu. K námietke žalobkyne k dodržaniu

odstupových vzdialeností stavby rodinného domu žalovaný uviedol, že z ustanovení Vyhlášky je
zrejmé, že predmetom jej právnej úpravy sú výhradne odstupové vzdialenosti stavieb. Žalobkyňa
opakovane namieta zníženie hodnoty jej pozemku, na ktorom v dotknutej časti nestojí nehnuteľnosť,
a preto žalovaný považoval námietku za irelevantnú, pričom právny predchodca žalovaného sa s ňouv napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. Stavebníci vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 12. augusta 2024 uviedli, že žalobné
námietky žalobkyne nepovažujú za opodstatnené, pričom sa v jej prípade jedná o tzv. notorickú
sťažovateľku, ktorá sa snaží prostredníctvom stále nových podaní docieliť vydanie takého rozhodnutia,
ktoré bude zodpovedať jej predstave. Stavebníci len realizovali svoje právo na stavbu rodinného domu,
pričom rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy považujú za správne a zákonné. Zároveň uviedli,

že sa pridržiavajú ich vyjadrení v administratívnom spise.

19. Žalobkyňa nevyužila právo podať repliku k vyjadreniam žalovaného a stavebníkov.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20. Dňa 1. apríla 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 46/2024 Z. z., ktorým sa menil a doplnil okrem iného
aj zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie (ďalej
ako „zákon č. 608/2003 Z. z.“). Podľa § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. účinného do 31. marca
2025 vykonával regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (§ 1
ods. 1 písm. d/ zákona č. 608/2003 Z .z. účinného do 31. marca 2025) štátnu správu v druhom stupni

vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodovala obec ako stavebný úrad (v zmysle
Stavebného zákona), a to namiesto okresného úradu v sídle kraja (§ 4 ods. 1 písm. b/ prvý bod zákona č.
608/2003 Z. z. účinného do 31. marca 2024). Rovnako podľa § 118 Stavebného zákona v znení účinnom
do 31. marca 2025 vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný
úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni regionálny úrad. Rozhodovacia pôsobnosť Okresného

úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky teda prešla na Regionálny úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Žilina, správny súd ho preto s poukazom na § 180 ods. 3 SSP považoval za žalovaného.

21. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný
súd podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 26. februára 2026, na

ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, v neprítomnosti
žalobkyne, žalovaného a ďalších účastníkov. Žalobkyňa v podaní doručenom správnemu súdu dňa 10.
februára 2026 uviedla, že netrvá na jej vypočutí v súvislosti s realizáciou jej práva na nahliadanie do
administratívneho spisu a nežiada o nariadenie pojednávania, prípadne ospravedlňuje svoju neúčasť
na pojednávaní, pričom súhlasila s prejednaním veci a rozhodnutím bez jej prítomnosti a prítomnosti

právneho zástupcu. Žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 24. februára 2026 ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím bez jeho prítomnosti.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia spolu so stavebným povolením z dôvodov uplatnených v
správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

22. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané

rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

24. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť
v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno

posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu,
do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky
neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

28.Podľa§42ods.5Stavebnéhozákonavodvolacomkonanísaneprihliadananámietkyapripomienky,
ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný

úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.

29. Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného
konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho
pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť

námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

30. Podľa § 140b ods. 1, 5 a 6 Stavebného zákona (1) záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah

záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. (5) Pri riešení
rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136.
Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie
preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko

nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je
nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie
veci stavebným úradom. (6) Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu
záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší najviac na 30 dní a v odôvodnených prípadoch
najviac na 60 dní a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na

vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania
predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od
neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na
rozhodnutie o odvolaní.

31. Podľa 3b ods. 1 a 3 Zákona o pozemných komunikáciách (1) O pripájaní pozemných komunikácií,
zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení
pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti
rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej
príslušný cestný správny orgán. (3) Ak konanie podľa odseku 1 súvisí s umiestnením stavby alebo

využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa odseku 1
súčasťou územného konania. Cestný správny orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého
orgánu, ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej komunikácie záväzným
stanoviskom. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, stavebné
povolenie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo
znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny
súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom

žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie
žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej
lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodovpovažuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1
písm. e) SSP. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať
skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože

nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav,
t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

33. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
právneho predchodcu žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené stavebné
povolenie, ktorým stavebný úrad podľa § 39, § 39a a § 66 Stavebného zákona na návrh ďalšieho
účastníka 1/ a ďalšej účastníčky 2/ ako stavebníkov povolil stavbu „Rodinný dom Žilina, Alexandra
Rudnaya“ so stavebnými objektmi SO 01 Rodinný dom a SO 02 Zatrubnenie prejazdu na potoku Všivák
na pozemkoch C-KN parc. č. 4764/16, 4767/1, 6017/26, 4764/1 a 4731/1 v k. ú. E.. Žalobkyňa mala za

to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže má podľa jej názoru vady podľa § 191 ods. 1 písm.
b), c), d), e), f) a g) SSP.

34. Námietka žalobkyne týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci právnym predchodcom
žalovaného vo vzťahu k uplatňovaniu koncentračnej zásady v predmetnom spojenom územnom

a stavebnom konaní je nedôvodná. Koncentračná zásada je upravená v ustanoveniach § 36 (územné
konanie) a § 61 (stavebné konanie) Stavebného zákona. Účelom koncentračnej zásady v územnom
a stavebnom konaní je stanovenie limitov konania pre zabezpečenie jeho hospodárnosti a jej cieľom
je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok zo strany účastníkov konania, ktoré by v
konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky

v Rozsudku sp. zn. 6Sžp/1/2011 zo dňa 20. júla 2011: „V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom
konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa
na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré
sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto
skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok“.

V predmetnej veci stavebný úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona
a aj citovaného rozhodnutia, keď upustil od ústneho pojednávania, pričom v Oznámení o začatí
spojeného územného a stavebného konania č. s. 14767/2022-165245/2022-SÚ-OKU zo dňa 21.
decembra 2022 poučil účastníkov konania, že svoje námietky môžu podať v lehote 15 pracovných
dní od doručenia daného oznámenia. Predmetné oznámenie bolo podľa doručenky v administratívnom

spise riadne doručené žalobkyni dňa 23. decembra 2022. Žalobkyňa následne podľa Záznamu o nazretí
do spisov, ktorý sa nachádza v administratívnom spise stavebného úradu, dňa 9. januára 2023
nahliadla do administratívneho spisu a dňa 10. januára 2023 podala svoje námietky. Ďalší účastník
1/ následne podaniami doručenými stavebnému úradu dňa 24. januára 2023, 31. januára 2023 a 27.
marca 2023 doplnil žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad dňa 21. februára 2023

vykonal miestnu ohliadku pozemkov C-KN parc. č. 4764/16, 4767/1, 6017/26, 4764/1 a 4731/1 v k.
ú. E.. Keďže po podaní námietok žalobkyne došlo k doplneniu podkladov pre rozhodnutie, stavebný
úrad v „Oznámení o oboznámení s podkladmi rozhodnutia“ č. 6465/2023-11835/2023-SÚ-OKU zo
dňa 12. apríla 2023 opätovne umožnil účastníkom konania uplatniť svoje námietky, a to v lehote
7 pracovných dní od doručenia daného oznámenia. Predmetné oznámenie bolo podľa elektronickej

doručenky v administratívnom spise riadne doručené žalobkyni dňa 14. apríla 2023. Žalobkyňa následne
podľa záznamov o nazretí do spisov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise stavebného úradu,
v dňoch 19. a 20. apríla 2023 opätovne nahliadla do administratívneho spisu a dňa 20. apríla 2023
podala svoje námietky. Stavebný úrad následne vydal dňa 26. mája 2023 stavebné povolenie, v ktorom
sa vysporiadal s námietkami uplatnenými žalobkyňou. Uvedený postup stavebného úradu je rovnako

v súlade aj so závermi žalobkyňou citovaného Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžk/45/2018 zo dňa 22. septembra 2020. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že
právny predchodca žalovaného neprihliadol na námietky žalobkyne z dôvodu, že neboli uplatnené
v lehote určenej stavebným úradom, takéto tvrdenie nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia
a ani obsahu administratívneho spisu. Žalobkyňa jednak v správnej žalobe nekonkretizovala, s ktorými

jej námietkami sa právny predchodca žalovaného nezaoberal napriek tomu, že tak mala urobiť, čo
správny súd nie je oprávnený vzhľadom na ustanovenie § 134 ods. 1 SSP konkretizovať namiesto
žalobkyne, jednak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si v súlade s poučením
stavebného úradu uplatnila námietky podaniami doručenými stavebnému úradu v stanovenej lehote dňa10. januára 2023 a dňa 20. apríla 2023, pričom o nich rozhodoval stavebný úrad v stavebnom povolení
a nie právny predchodca žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, naopak, vyplýva,
že právny predchodca žalovaného neprihliadol na doplnenie odvolania žalobkyne proti stavebnému

povoleniu v podaní označenom ako „Doplnenie právneho posúdenia a procesných pochybení“ zo dňa
17. augusta 2023 s odvolaním sa na koncentračnú zásadu v stavebnom konaní a ďalej z dôvodu,
že predmetné doplnenie odvolania žalobkyne bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania
(právny predchodca žalovaného sa však napriek uvedenému konštatovaniu v napadnutom rozhodnutí
čiastočne vysporiadal aj s niektorými odvolacími námietkami žalobkyne uvedenými v predmetnom

doplnení odvolania). Žalobkyňa v tejto súvislosti v správnej žalobe namietala, že koncentračná zásada
sa nemôže vzťahovať k právnemu posúdeniu veci alebo procesným pochybeniam orgánu verejnej
správy. Správny súd uvádza, že pokiaľ právny predchodca žalovaného odôvodnil skutočnosť, že nie
je povinný prihliadať na doplnenie odvolania žalobkyne zo dňa 17. augusta 2023 s poukazom na
uplatňovanie koncentračnej zásady, takýto záver je mylný, keďže uplatňovanie koncentračnej zásady
v územnom a stavebnom konaní nemožno paušálne vykladať tak, že bráni účastníkovi konania

v odvolacom konaní namietať akékoľvek vady rozhodovania alebo postupu orgánu verejnej správy
prvého stupňa. Podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona sa v odvolacom konaní neprihliada len na také
námietkyapripomienky,ktoréneboliuplatnenévprvostupňovomkonanívurčenejlehote,hociuplatnené
mohli byť. Účelom daného ustanovenia je kontinuita uplatňovania koncentračnej zásady aj v odvolacom
konaní, aby účastník konania, ktorý neuplatnil námietky v konaní pred orgánom verejnej správy prvého

stupňa, hoci tak urobiť mohol, neobchádzal koncentračnú zásadu tým, že ich uplatní až v rámci
svojho odvolania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Avšak v prípade, keď sa
odvolacie námietky účastníka konania týkajú skutočností, ktoré nemohol uplatniť v lehote na uplatnenie
námietok v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, odvolací orgán verejnej správy na
ne nemôže neprihliadať s odvolaním sa na uplatňovanie koncentračnej zásady, keďže táto sa na ne

nevzťahuje (pôjde predovšetkým o vady rozhodovania orgánu verenej správy prvého stupňa týkajúce
sa nesprávneho právneho posúdenia veci v jeho rozhodnutí, nepreskúmateľnosti jeho záverov, ako
aj procesného postupu orgánu verejnej správy). Je preto potrebné rozlišovať námietky, ktoré účastník
konania mohol uplatniť v rámci koncentračnej lehoty v konaní pred orgánom verejnej správy prvého
stupňa a odvolacie námietky proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa ako také. Právny

predchodca žalovaného v tomto ohľade v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nekonkretizoval, na
ktoré námietky žalobkyne nemôže prihliadnuť z dôvodu uplatňovania koncentračnej zásady, pričom len
paušálny a všeobecný odkaz na uplatňovanie koncentračnej zásady v odvolacom konaní nemožno
považovať za náležitý. Uvedené však podľa správneho súdu nič nemení na zákonnosti postupu
právneho predchodcu žalovaného, keďže neprihliadanie na doplnenie odvolania žalobkyne v podaní

označenom ako „Doplnenie právneho posúdenia a procesných pochybení“ zo dňa 17. augusta 2023
právny predchodca žalovaného správne odôvodnil zároveň aj tým, že predmetné doplnenie bolo podané
po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Stavebné povolenie bolo podľa doručenky v administratívnom
spise doručené žalobkyni dňa 30. mája 2023, a teda posledným dňom na podanie odvolania proti
stavebnémupovoleniuboldeň14.jún2023.Žalobkyňavšakprostredníctvomprávnehozástupcupodala

doplnenie svojho odvolania právnemu predchodcovi žalovaného osobne až dňa 18. augusta 2023, teda
po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona.
Právny predchodca žalovaného tak správne skonštatoval, že na doplnenie odvolania žalobkyne zo dňa
17. augusta 2023 nebude prihliadať, keďže bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti
stavebnému povoleniu. Je potrebné podotknúť, že v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací

orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a teda odvolací orgán verejnej správy nie je
viazaný rozsahom odvolania účastníka konania. Uvedené však neznamená, že odvolací orgán verejnej
správyjepovinnýpreskúmaťnapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvéhostupňaajnazáklade
odvolacích námietok účastníka konania uplatnených po uplynutí lehoty na podanie odvolania, keďže
ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku ukladá odvolaciemu orgánu verejnej správy povinnosť

samostatne preskúmať napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, t. j. bez ohľadu na odvolacie
námietky účastníka konania, teda zakotvuje princíp tzv. úplnej apelácie v správnom konaní. Tento princíp
však nemožno vykladať tak, že odvolací orgán verejnej správy má povinnosť prihliadať na akékoľvek
námietky účastníka konania, t. j. aj na námietky, ktoré boli uplatnené po lehote na podanie odvolania.
V zmysle uvedeného preto nemožno konštatovať nezákonnosť v postupe a rozhodovaní právneho

predchodcu žalovaného. Pre úplnosť správny súd podotýka, že ak sa právny predchodca žalovaného,
zrejme z dôvodu posilnenia presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, rozhodol aj napriek skutočnosti,
že žalobkyňa doplnila svoje odvolanie podaním zo dňa 17. augusta 2023 po uplynutí lehoty na podanieodvolania proti stavebnému povoleniu, vysporiadať s niektorými argumentmi žalobkyne obsiahnutými
v predmetnom podaní, nespôsobuje to nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že právny predchodca žalovaného uplatnil koncentračnú
zásadu iba v jej neprospech, pričom ju neuplatnil aj v neprospech stavebníkov, keďže orgán verejnej
správy podľa žalobkyne nemôže prihliadať „na doplnenia skutkového stavu“ po uplynutí „lehoty“ zo
strany stavebníkov, čím podľa žalobkyne malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, uvedené tvrdenie nemožno považovať za

relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uvedenými
tvrdeniami žalobkyňa len vyjadrila svoj postoj a hodnotenie postupu a rozhodovania konajúcich orgánov
verejnej správy bez toho, aby konkrétne namietala, v čom spočíva nezákonnosť ich postupu alebo
rozhodovania. Takéto hodnotiace úsudky žalobkyne správny súd nemohol považovať za relevantné
žalobné námietky a vykonať v tomto ohľade súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. Podľa § 182
ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť

dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca
považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobkyne vymedziť
dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam
pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu

orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134
ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných
bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobkyňa uvádza na
podporu svojich tvrdení o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia namiesto žalobkyne vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z

administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobkyne. V
prípade, ak by správny súd za žalobkyňu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp.
ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti

rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a negoval by princíp materiálneho právneho štátu. Taktiež možno konštatovať, že podľa § 178 ods. 1
SSP je potrebné považovať za osobitnú náležitosť správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobkyne,
že bola ukrátená na svojich právach nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí
ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon

bol porušený, resp. že žalobkyňa sa so záverom alebo postupom orgánu verejnej správy nestotožňuje.
Žalobkyňa je povinná poukázať na skutočnosti, z ktorých vyvodzuje konkrétne porušenie zákona.
Obdobnenemožnozarelevantnúžalobnúnámietkupovažovaťanitvrdeniažalobkynevsprávnejžalobe,
že právny predchodca žalovaného nijako nezdôvodnil, prečo orgány verejnej správy prihliadali na
skutkové okolnosti, ktoré nastali alebo boli zistené po uplynutí lehoty na zistenie skutkových okolností.

Správny súd pre úplnosť v tomto ohľade podotýka, že Stavebný zákon nestanovuje žiadnu lehotu,
do uplynutia ktorej môžu konajúce orgány verejnej správy zisťovať skutkové okolnosti, vykonávať
dokazovanie, resp. zadovažovať podklady pre rozhodnutie, pričom po jej uplynutí by už nebolo
možné prihliadať na žiadne ďalšie dôkazy a skutočnosti. Je pravdou, že uplatňovanie koncentračnej
zásady v územnom a stavebnom konaní kladie na konajúci orgán verejnej správy zvýšené nároky

vo vzťahu k zisťovaniu rozhodnutých skutkových okolností a zadovažovaniu podkladov pre vydanie
rozhodnutia tak, aby účastníci konania mohli svoje právo uplatniť námietky do uplynutia lehoty v zmysle
koncentračnej zásady realizovať nielen formálne, ale aj materiálne, teda aby do jej uplynutia boli zistené
rozhodné skutočnosti a zadovážené všetky podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci a účastníci
konania tak mali možnosť ich namietať. Uvedené skonštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

v Rozsudku sp. zn. 1Sžk/45/2018 zo dňa 22. septembra 2020 (na ktorý v správnej žalobe poukázala
žalobkyňa), keď uviedol: „Z koncentračnej zásady, ktorá sa v zmysle vyššie uvedeného aplikuje aj v
predmetnom konaní vyplýva, že v konaní o povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre
rozhodnutie závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný
úrad môže prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a

k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným
úradom uplatnené“. Stavebný úrad však, ako už správny súd uviedol v bode 34. tohto rozsudku,
postupoval v súlade s citovaným rozsudkom, keď účastníkom konania umožnil uplatnenie ich námietok
v Oznámení o začatí spojeného územného a stavebného konania č. s. 14767/2022-165245/2022-SÚ-OKU zo dňa 21. decembra 2022 a keďže následne došlo v konaní k doplneniu podkladov rozhodnutia
(podaniami ďalšieho účastníka 1/ a vykonaním ohliadky pozemkov, ktoré mali byť zastavané Stavbou)
v „Oznámení o oboznámení s podkladmi rozhodnutia“ č. 6465/2023-11835/2023-SÚ-OKU zo dňa

12. apríla 2023 stavebný úrad opätovne umožnil účastníkom konania uplatniť svoje námietky, a to
v lehote 7 pracovných dní od doručenia daného oznámenia, čím neodňal účastníkom konania možnosť
materiálne realizovať ich právo na uplatnenie námietok v rámci koncentračnej zásady uplatňovanej
v konaní. Žalobkyňa opakovane nahliadla do administratívneho spisu, ktorý obsahoval všetky podklady
rozhodnutia, pričom následne aj využila svoje právo uplatniť námietky v lehote stanovenej stavebným

úradom. Po uplynutí lehoty na uplatnenie námietok v zmysle „Oznámenia o oboznámení s podkladmi
rozhodnutia“ č. 6465/2023-11835/2023-SÚ-OKU zo dňa 12. apríla 2023 už stavebný úrad nevykonal
žiadne ďalšie dokazovanie a ani nezadovážil žiadne nové podklady rozhodnutia a dňa 26. mája
2023 vydal stavebné povolenie, v ktorom sa aj vysporiadal s námietkami uplatnenými žalobkyňou.
Žalobkyni tak neboli postupom stavebného úradu upreté žiadne jej zákonné práva. Právny predchodca
žalovaného v odvolacom konaní žiadne ďalšie dokazovanie nevykonal. Pokiaľ žalobkyňa v správnej

žalobe poukázala na Zmluvu o zriadení vecného bremena medzi ďalšou účastníčkou 2/ ako oprávnenou
z vecného bremena a F. K. K., bytom C. D. XXXX/XX, 010 01 Žilina ako povinnou z vecného bremena
zo dňa 7. novembra 2022, ktorá sa týkala zriadenia vecného bremena za účelom realizácie prípojky
inžinierskych sietí cez pozemky C-KN parc. č. 4731/1 a 4764/1, k. ú. E. vo vlastníctve F. K. K.,
ktoré spočíva v práve uloženia inžinierskych sietí (elektrické, kanalizačné a vodovodné vedenie) a v

práve vstupu za účelom vykonávania opráv a údržby, táto je spolu s návrhom na vklad do katastra
nehnuteľnostíaGeometrickýmplánomč.93/2022vyhotoviteľaAVMONDO,s.r.o.,úradneoverenýmdňa
5. októbra 2022 pod č. G1-2125/2022, súčasťou administratívneho spisu stavebného úradu ako súčasť
podania stavebníkov doručeného stavebnému úradu dňa 21. novembra 2022, pričom žalobkyňa sa
s ňou mohla oboznámiť v rámci svojich opakovaných nahliadnutí do administratívneho spisu (súčasťou

administratívneho spisu bola už v čase, keď stavebný úrad oznámil účastníkom začatie spojeného
územného a stavebného konania a po prvý krát umožnil účastníkom konania uplatniť svoje námietky
vlehote15pracovnýchdníoddoručeniadanéhooznámenia).Rovnakobolosúčasťouadministratívneho
spisu ako súčasť podania stavebníkov doručeného stavebnému úradu dňa 21. novembra 2022 aj
čestné vyhlásenie ďalšej účastníčky 2/ zo dňa 7. novembra 2022, ktorým ako výlučná vlastníčka

pozemkov zastavaných Stavbou súhlasila s jej realizáciou, a to aj ďalším účastníkom 1/ ako jej
manželom. Dňa 20. decembra 2022, teda opätovne predtým, ako stavebný úrad oznámil účastníkom
začatie spojeného územného a stavebného konania a po prvý krát umožnil účastníkom konania uplatniť
svoje námietky v lehote 15 pracovných dní od doručenia daného oznámenia, bola stavebnému úradu
predložená Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 20.

decembra 2022 s úradným osvedčením pravosti podpisov medzi ďalšou účastníčkou 2/ ako vlastníčkou
pozemkov zastavaných Stavbou a ďalším účastníkom 1/, predmetom ktorej je uzatvorenie budúcej
zmluvy o zriadení vecného bremena in rem v prospech každého vlastníka rodinného domu a prístupovej
cesty k zastavaným pozemkom vo vlastníctve ďalšej účastníčky 2/. Z obsahu administratívneho spisu
tak vyplýva, že ďalší účastník 1/ preukázal stavebnému úradu pred vydaním stavebného povolenia

a pred upovedomením účastníkov konania o ich práve uplatniť námietky v rámci koncentračnej zásady
iné právo k pozemkom zastavaným Stavbou podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona a splnil tak
podmienku v zmysle § 58 ods. 2 Stavebného zákona. Žalobkyňa mala možnosť skutočnosti v súvislosti
s uvedenými podkladmi pre rozhodovanie stavebného úradu namietať v lehotách určených stavebným
úradom,pričomaktakneurobila,orgányverejnejsprávynebolipovinnévrámciuplatneniakoncentračnej

zásady na jej neskoršie námietky v danom ohľade prihliadať a nemôže tak urobiť ani správny súd.

36. K námietke žalobkyne, že stavebný úrad mal dospieť k záveru, že ďalšia účastníčka 1/ nemôže byť
vlastníčkou pozemku, cez ktorý preteká koryto vodného toku, ktorý má byť „premostený s priepustom“,
v dôsledku čoho stavebníci nemajú zabezpečený prístup k hlavnej stavbe (rodinnému domu), správny

súd uvádza, že nie je dôvodná. Z listu vlastníctva č. 10689 pre k. ú. E. vyplýva, že ďalšia účastníčka
2/ je výlučnou vlastníčkou pozemku C-KN parc. č. 6017/26 v k. ú. E., pričom sa jedná o pozemok, cez
ktorý preteká potok Všivák. V konaní preto bolo preukázané vlastnícke, resp. iné právo stavebníkov
k pozemkom zastavaným Stavbou (ktorej súčasťou je aj stavebný objekt „SO 02 Zatrubnenie prejazdu
na potoku Všivák“). Právny predchodca žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tejto

súvislosti uviedol, že podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka vodná plocha nie je súčasťou
pozemku, teda vlastníctvo pozemku a vodného toku nemusí byť totožné. Ďalšia účastníčka 2/ je podľa
právnehopredchodcužalovanéhovlastníčkoupozemkuC-KNsparc.č.6017/26,naktoromjeevidovaný
vodný tok (potok Všivák), pričom stavebníci predložili pre účely konania vyjadrenie Slovenskéhovodohospodárskeho podniku, štátneho podniku, Správy povodia stredného Váhu I., Púchov k prejazdu
cezvodnýtokVšivák,ktorýsnímsúhlasilzadodržanianímstanovenýchpodmienok.To,žesažalobkyňa
s uvedeným záverom právneho predchodcu žalovaného nestotožňuje a považuje ho za nezákonný,

nepostačuje na spochybnenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Je nepochybné, že samotný potok
Všivák nie je a ani nemôže byť vo vlastníctve ďalšej účastníčky 2/, avšak uvedené neznamená, že
ďalšia účastníčka zároveň nemôže byť vlastníčkou pozemku, cez ktorý vodný tok preteká. Pokiaľ
žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 284/2013 a Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/38/2007, správny

súd podotýka, že žalobkyňa uviedla len vybranú časť z ich odôvodnení, pričom súdne rozhodnutia
nepredstavujú v právnom v systéme Slovenskej republiky prameň práva a sú záväzné len v individuálnej
veci, v ktorej boli vydané. Rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako argumentačná podpora, avšak bez
toho, aby žalobkyňa konkretizovala, či je skutkový a právny stav v daných veciach zhodný, resp.
obdobný s prejednávanou vecou, a toho, ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a
právny stav prejednávanej veci, je takýto poukaz bezpredmetný. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len

poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobkyne relevantné, žalobkyňa
by musela ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet,
sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Výňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritéria nespĺňajú.
37. Námietka žalobkyne vo vzťahu k nedostatku právomoci stavebného úradu ako všeobecného

stavebného úradu povoliť stavbu „premostenia vodného toku, ktoré má slúžiť ako neverejná účelová
cesta“, keďže podľa jej názoru právomoc vydať stavebné povolenie na predmetné „premostenie“ má iba
špeciálny stavebný úrad pre pozemné komunikácie v zmysle Zákona o pozemných komunikáciách, je
nedôvodná. Ako vyplýva z výroku stavebného povolenia, súčasťou Stavby je aj stavebný objekt „SO 02
Zatrubnenie prejazdu na potoku Všivák“. Z obsahu stavebného povolenia a ani stavebníkmi predloženej

projektovej dokumentácie k predmetnému stavebnému projektu nevyplýva, že sa jedná o „premostenie“,
ktoré má zároveň slúžiť aj ako „neverejná účelová cesta“, pričom subjektívny názor žalobkyne ohľadom
charakteru predmetného stavebného objektu nie je v tomto ohľade relevantný. Z obsahu stavebníkmi
predloženého súhlasného Záväzného stanoviska Mesta Žilina č. 14897/2021-157459/2021-SÚ-MZR
zo dňa 14. septembra 2021 ako príslušného cestného správneho orgánu podľa § 3 ods. 2 a § 3b

ods. 1 Zákona o pozemných komunikáciách vyplýva, že v prípade predmetného stavebného objektu
ide o zriadenie vjazdu z príjazdovej komunikácie vyúsťujúcej na ul. Oravská cesta na pozemky vo
vlastníctve ďalšej účastníčky 2/. V prípade zriaďovania vjazdov z verejných pozemných komunikácií
na susedné nehnuteľnosti sa uplatňuje osobitná právna úprava podľa 3b ods. 1 a 3 Zákona o
pozemných komunikáciách, v zmysle ktorej o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z

cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných
komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom
na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný
správny orgán, pričom ak dané konanie súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom
rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je dané konanie súčasťou územného konania s tým,

že cestný správny orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu, ktorý v konaní
uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej komunikácie záväzným stanoviskom. V predmetnom
prípade tak v súlade s § 3b ods. 3 Zákona o pozemných komunikáciách rozhodol o zriadení vjazdu
z príjazdovej komunikácie vyúsťujúcej na ul. Oravská cesta na pozemky vo vlastníctve ďalšej účastníčky
2/ prostredníctvom stavebného objektu „SO 02 Zatrubnenie prejazdu na potoku Všivák“ stavebný

úrad, ktorý bol príslušný na vedenie spojeného územného a stavebného konania v predmetnej veci,
a to na základe Záväzného stanoviska Mesta Žilina č. 14897/2021-157459/2021-SÚ-MZR zo dňa 14.
septembra 2021, pričom Mesto Žilina ako príslušný cestný správny orgán podľa § 3 ods. 2 a § 3b
ods. 1 Zákona o pozemných komunikáciách malo v konaní podľa § 3b ods. 3 Zákona o pozemných
komunikáciách postavenie dotknutého orgánu. Tvrdenie žalobkyne v správnej žalobe, že právny

predchodca žalovaného nesprávne posúdil účelovú cestu a most cez potok „ako stavbu, ktorá nespĺňa
zákonom stanovené predpoklady pre posúdenie za účelovú cestu a most“ je opätovne len vyjadrením
subjektívneho názoru žalobkyne, ktorý nie je spôsobilý spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

38. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobkyne, že právny predchodca

žalovaného nesprávne právne posúdil dodržanie odstupovej vzdialenosti navrhovaného rodinného
domu stavebníkov od pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Právny predchodca žalovaného v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prípade susedného pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne
(pozemok C-KN parc. č. 4767/10, pozn. správneho súdu), nie je možné aplikovať § 6 ods. 3, ods.4 a ods. 5 Vyhlášky, nakoľko tento pozemok nie je vôbec zastavaný a nie je možné posudzovať
priestor, ktorý by medzi sebou mali vytvárať rodinné domy. Podľa právneho predchodcu žalovaného
v danom prípade je možné aplikovať pre posúdenie odstupu navrhovaného rodinného domu len § 6

ods. 1 Vyhlášky, pričom odstupová vzdialenosť navrhovaného rodinného domu od hranice pozemku vo
vlastníctve žalobkyne je dostačujúcou vzdialenosťou na to, aby bola stavba uskutočňovaná a následne
po jej kolaudácii aj udržiavaná z pozemku C-KN parc. č. 4764/16 bez toho, aby bolo vstupované
na susedný pozemok. Umiestnením rodinného domu nebude obmedzené a ani nijakým spôsobom
zasiahnuté do užívania susedného pozemku s C-KN parc. č. 4764/10, druh pozemku: „záhrada“,

na určený účel. Správny súd sa s uvedeným záverom právneho predchodcu žalovaného stotožňuje
apovažujehozadostatočný,zrozumiteľnýasúladnýsozákonom,Vyhláškouaajsozásadamilogického
uvažovania, pričom naň v celosti odkazuje. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že právny
predchodca žalovaného mal vykladať príslušné ustanovenia Vyhlášky tak, že bolo potrebné zachovať
odstupovú vzdialenosť 3,5 m od pozemku v jej vlastníctve, aby bola zachovaná vzdialenosť 7 m
medzi rodinnými domami podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky, pričom následne by tak nebolo vôbec potrebné

aplikovať ustanovenia § 6 ods. 4 a 5 Vyhlášky, ktoré právny predchodca žalovaného podľa jej názoru
aplikoval nesprávne, uvedené tvrdenie je opätovne len vyjadrením nesúhlasu žalobkyne s právnym
posúdením právneho predchodcu žalovaného, pričom samotný nesúhlas žalobkyne nepredstavuje
relevantnú žalobnú námietku spochybňujúcu zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

39. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala skutočnosti týkajúce sa zabezpečenia vykurovania
navrhovaného rodinného domu stavebníkov a jeho vplyvu na znečistenie životného prostredia, ktoré
boli predmetom posúdenia Mestom Žilina, Mestským úradom, odborom správy verejného priestranstva
a životného prostredia ako príslušného orgánu štátnej správy ochrany ovzdušia vo vzťahu k malým
zdrojom znečisťovania ovzdušia podľa § 27 ods. 1 písm. c) Zákona o ovzduší, a to súhlasným Záväzným

stanoviskom Mesta Žilina č. 10145/2021-151407/2021-OSVPŽP-GAB zo dňa 18. júna 2021, pričom
polemizovalasjehoobsahom.Právnypredchodcažalovanéhopodľažalobkynenedostatočneodôvodnil
svoje rozhodnutie vo vzťahu k jej námietkam. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa §140b
ods. 1 druhá veta Stavebného zákona je obsah záväzného stanoviska pre orgán verejnej správy
konajúci podľa Stavebného zákona záväzný. Právny predchodca žalovaného a ani stavebný úrad tak

nemohli prehodnocovať obsah predmetného záväzného stanoviska na základe námietok žalobkyne
a v tomto ohľade argumentovať v odôvodneniach svojich rozhodnutí vo vzťahu k námietkam žalobkyne.
Rovnako na žalobné námietky žalobkyne nemôže reagovať ani správny súd, keďže predmetné Záväzné
stanovisko Mesta Žilina č. 10145/2021-151407/2021-OSVPŽP-GAB zo dňa 18. júna 2021 nie je
predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tomto konaní. V zmysle § 27 ods. 1 prvá veta

SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie
vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie
alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Predmetné

záväzné stanovisko je možné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle citovaného
ustanovenia § 27 ods. 1 SSP, keďže sú splnené podmienky, že napadnuté rozhodnutie (a aj stavebné
povolenie) z obsahu predmetného záväzného stanoviska vychádzajú, je pre ich rozhodovanie záväzné
(§ 140b ods. 1 Stavebného zákona) a nie je možné ich samostatne preskúmať správnym súdom podľa
§ 6 ods. 2 SSP, keďže sa jedná o správne akty, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby, avšak SSP v citovanom
ustanovení požaduje výslovný návrh žalobcu na preskúmanie zákonnosti takéhoto opatrenia. Žalobkyňa
v správnej žalobe návrh podľa § 27 ods. 1 SSP neuplatnila, a preto správny súd nemôže preskúmať
zákonnosť predmetného záväzného stanoviska. Rovnaké závery platia aj vo vzťahu k namietaniu
obsahu záväzných stanovísk Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. č. CS SVP OZ PN

5180/2021/2 zo dňa 28. júna 2021 a č. CS SVP OZ PN 8814/2022//2 zo dňa 3. novembra 2022 zo strany
žalobkyne v správnej žalobe a žalobkyňou subjektívne vnímaným nedostatkom odôvodnenia rozhodnutí
stavebného úradu a právneho predchodcu žalovaného.

40. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobkyne, že stavebný úrad a právny

predchodca žalovaného postupovali v konaní v rozpore s § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona,
čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to tým, že konanie neprerušili a nevyžiadali
si stanovisko dotknutých orgánov k námietkam žalobkyne proti Súhlasu Mesta Žilina, odboru správyverejného priestranstva a životného prostredia č. 10145/2021-151407/2021-OSVPŽP-GAB zo dňa
18. júna 2021 a Záväznému stanovisku Mesta Žilina, referátu špeciálneho stavebného úradu č.
14987/2021-157459/2024-SÚ-MZR zo dňa 14. septembra 2021. Správny súd uvádza, že podľa § 140b

ods. 5 Stavebného zákona v prípade, ak „námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného
stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam.
Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného
stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania
neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom“. Obdobne podľa § 140b ods. 6 Stavebného

zákona „Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska,
odvolací orgán konanie preruší najviac na 30 dní a v odôvodnených prípadoch najviac na 60 dní a
vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného
stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný
úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo
zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní“.

Žalobkyňa síce v jej námietkach uplatnených v konaní pred stavebným úradom zo dňa 9. januára 2023
a zo dňa 20. apríla 2024, ako aj v odvolaní proti stavebnému povoleniu zo dňa 6. júna 2023, uviedla
argumentáciu, ktorou vyjadrila svoj nesúhlas s vykurovaním navrhovaného rodinného domu stavebníkov
a napojením Stavby na miestnu komunikáciu zatrubnením potoka Všivák, avšak nenamietala obsah
konkrétnych záväzných stanovísk uvedených v správnej žalobe a ani nežiadala, aby konajúce orgány

verejnej správy uplatnili postup podľa § 140b ods. 5 (stavebný úrad) a ods. 6 (právny predchodca
žalovaného) Stavebného zákona. Citované ustanovenia § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona si
podľa správneho súdu nemožno extenzívne vykladať tak, že orgány verejnej správy v konaní podľa
Stavebného zákona musia vždy vyhodnocovať, či účastníkom konania všeobecne uplatnené námietky
podľa svojho obsahu smerujú aj k spochybneniu obsahu konkrétneho záväzného stanoviska dotknutého

orgánu, ak účastník konania toto záväzné stanovisko neidentifikuje, t. j. vykonať vyhľadávaciu činnosť
s následným postupom podľa citovaných ustanovení § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona aj bez
návrhu účastníka konania, keďže takýto výklad by viedol k značnému predĺženiu konania a oslabeniu
jehohospodárnosti,prípadneažkparalizovaniučinnostistavebnýchúradov.Stavebnéúradyaodvolacie
orgány verejnej správy by tak v konaniach podľa Stavebného zákona museli vždy každú námietku

účastníka konania preskúmať aj s ohľadom na to, či neodôvodňujú postup podľa § 140b ods. 5 a 6
Stavebnéhozákona,t.j.čipodľaichobsahunesmerujúajprotiobsahukonkrétnehozáväznéhostaviska,
čo nemožno akceptovať. Ak žalobkyňa mienila iniciovať postup podľa § 140b ods. 5 a 6 Stavebného
zákona, mala svoje námietky formulovať dostatočne konkrétne tak, aby z nich bolo zrejmé, že namieta
obsah presne identifikovaných záväzných stanovísk. To však žalobkyňa v jej námietkach uplatnených

v konaní pred stavebným úradom zo dňa 9. januára 2023 a zo dňa 20. apríla 2024, ako ani v odvolaní
proti stavebnému povoleniu zo dňa 6. júna 2023 neurobila. Stavebný úrad a právny predchodca
žalovaného sa s námietkami žalobkyne v rozsahu, ktorý im zákon umožňoval, vysporiadali a svojím
postupom neodňali žalobkyni žiadne práva.

41. Ani ďalšie námietky žalobkyne vo vzťahu k tvrdeným procesným pochybeniam konajúcich
orgánov verejnej správy nepovažoval správny súd za dôvodné. Žalobkyňa tvrdila, že konajúce orgány
verejnej správy jej neumožnili riadne nazretie do celého administratívneho spisu, vrátane možnosti
vyhotoveniakópií.Uvedenétvrdeniežalobkynenezodpovedáobsahuadministratívnehospisu.Zobsahu
administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa opakovane nahliadala do administratívneho spisu

stavebného úradu, a to osobne v dňoch 9. januára 2023, 19. apríla 2023 a 20. apríla 2023 a dňa
26. júla 2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, o čom svedčia žalobkyňou, resp. jej
právnym zástupcom vlastnoručne podpísané záznamy o nazeraní do spisov. Z ich obsahu nevyplýva,
že by žalobkyňa pri nahliadaní namietala, že jej nie je sprístupnený celý spisový materiál, resp. že
by jej nebolo umožnené si vyhotoviť kópie jeho súčastí. Z obsahu Záznamu o nazeraní do spisov

zo dňa 26. júla 2023 vyplýva, že nahliadajúcemu právnemu zástupcovi žalobkyne boli poskytnuté
kópie administratívneho spisu v počte 138 strán, vrátane vyjadrení dotknutých orgánov a projektovej
dokumentácie. Žalobkyňa ani v konaní pred správnym súdom žiadnym dôkazom nepreukázala uvedené
tvrdenia, že jej nebol sprístupnený celý administratívny spis a nebolo umožnené vyhotovenie kópií jeho
súčastí. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že dňa 28. marca 2024 požiadala o nahliadnutie do administratívneho

spisu, čo jej nebolo umožnené, bez dôkazov preukazujúcich tvrdené skutočnosti im nie je možné
prisvedčiť. Napokon, správny súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že k tvrdenému neumožneniu
nahliadnutia do administratívneho spisu malo dôjsť po nadobudnutí právoplatnosti správnou žalobou
napadnutéhorozhodnutia,tedavčase,keďboloužsprávnekonanieskončené.Keďžesprávnoužalobousa možno domáhať súdneho prieskumu zákonnosti rozhodovania a konania orgánov verejnej správy,
pričom súčasne musí dôjsť k nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníka
konania, správny súd nemôže preskúmavať tie tvrdené skutočnosti, ktoré mali nastať po skončení

správneho konania a ktoré nemohli mať dopad na práva a právom chránené záujmy účastníka v danom
konaní.

42. Nemožno prisvedčiť ani dôvodnosti námietky žalobkyne, že stavebný úrad žalobkyni neoznámil
vykonanie ohliadky pozemkov určených k zastavaniu dňa a v rozpore s § 38 ods. 3 Správneho

poriadku na danú ohliadku neprizval aj žalobkyňu, čím zasiahol do jej práv. Správny súd z obsahu
administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad skutočne zaslal Oznámenie o vykonaní ohliadky č. s.
6465/2023-7815/2023-SÚ-OKU zo dňa 8. februára 2023 len stavebníkom, čím porušil ustanovenie §
38 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého „Na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka
konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať“. Podľa Zápisnice z ohliadky zo
dňa 21. februára 2023 sa okrem zamestnankyne stavebného úradu zúčastnil len ďalší účastník 1/.

Uvedené procesné pochybenie stavebného úradu však nedosahuje takú intenzitu, aby odôvodňovalo
zrušenie napadnutého rozhodnutia (zrušenia stavebného povolenia sa žalobkyňa podľa petitu správnej
žaloby nedomáhala), keďže správny súd môže podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušiť rozhodnutie
orgánu verejnej správy len vtedy, ak v konaní „došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo

opatrenia vo veci samej“. Nestačí teda akékoľvek porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ale musí ísť o podstatné porušenie procesného predpisu, ktoré svojím následkom zaťaží
aj samotné rozhodnutie vo veci samej, navyše musí mať tiež vplyv na práva a právom chránené
záujmy žalobcu (§ 2 ods. 1 a 2 SSP). Vplyv na zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy nemá
akákoľvek vada v konaní, ale len taká vada, ktorá je podstatná do tej miery, že vydané rozhodnutie

neobstojí z hľadiska zákonnosti, čo sa v predmetom prípade nestalo. Úlohou správneho súdu nie
je nachádzať akékoľvek pochybenia orgánu verejnej správy s následkom zrušenia jeho rozhodnutia,
ale zabezpečiť skutočnú materiálnu ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania,
do ktorých bolo nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy zasiahnuté. Ak by
výsledkom zrušenia rozhodnutia žalovaného správnym súdom malo byť len formálne zopakovanie

konania s vykonaním predmetnej ohliadky za účasti žalobkyne bez toho, aby to mohlo pre žalobkyňu
skutočne privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, správny súd by neposkytol žalobkyni materiálnu
ochranu práv a právom chránených záujmov a rozsudok správneho súdu by bol len formalistický,
čo by v konečnom dôsledku viedlo k nehospodárnemu predlžovaniu konania pred orgánmi verejnej
správy. Ako uviedol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa

28. marca 2024: „Úlohou správnych súdov (vrátane kasačného súdu) nie je reparovať také prípadné
procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu
konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu“. Navyše,
ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu stavebného úradu, žalobkyňa po vykonaní predmetnej
ohliadky osobne dňa 19. apríla 2023 nahliadla do administratívneho spisu, kde sa mohla oboznámiť so

Zápisnicou z ohliadky zo dňa 21. februára 2023 vrátane jej príloh (farebné fotografie pozemkov určených
na zastavanie v počte 3 ks) a následne aj mohla vzniesť svoje námietky v lehote 7 pracovných dní od
doručenia „Oznámenia o oboznámení s podkladmi rozhodnutia“ č. 6465/2023-11835/2023-SÚ-OKU zo
dňa 12. apríla 2023. Žalobkyni tak neboli postupom stavebného úradu z materiálneho hľadiska odňaté
žiadne práva.

43. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že právny predchodca žalovaného dôsledne dodržiaval ustanovenie § 33
ods. 2 Správneho poriadku vo vzťahu k stavebníkom, ale „absolútne v podstatných veciach porušoval“
v prípade žalobkyne, takéto tvrdenie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keďže právny
predchodca žalovaného v odvolacom konaní nevykonal žiadne dokazovanie a nedoplnil podklady

rozhodnutia, a preto nebol dôvod na postup podľa § 33 ods. 2 Správneho priadku. Ako už správny
súd opakovane uviedol, subjektívne presvedčenie žalobkyne o nezákonnosti rozhodovania a postupu
konajúcich orgánov verejnej správy nie je spôsobilé spochybniť ich zákonnosť. Tvrdenie žalobkyne
v správnej žalobe, že jej nebola doručená listina pod č. 1614/2024-3648/2024-SÚ-OKU zo dňa 22.
januára 2024, ktorou bolo oznámené vykonanie opravy chýb v písaní v stavebnom povolení, a preto

nevie, v akom znení bolo stavebné povolenie nakoniec potvrdené, či sa skutočne jednalo len o chyby
v písaní alebo išlo aj nejaké iné podstatné zmeny, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu,
keďže podľa elektronickej doručenky v administratívnom spise jej bola predmetná listina doručená dňa
7. augusta 2023.44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
odvolacieho orgánu v spojení so stavebným povolením a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov

uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa §
190 SSP zamietol.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčastiúspešný.Žalobkyňanebolavkonaníúspešná,pretojejsprávnysúdprávonanáhradutrovkonania
pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná
verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý
nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,
ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh

priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Keďže správny súd neuložil ďalším účastníkom žiadnu
povinnosť, nebola splnená podmienka pre priznanie práva na náhradu ich trov konania podľa § 169
prvej vety SSP.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§

444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu
jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141 SSP).