Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121398476
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121398476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: IS - Industry Solutions, a.s.,
Rosinská 9166/10, 010 08 Žilina, IČO: 47 373 288, právne zast. GARANT PARTNER legal s. r. o.,
Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: GRAND KOLIBA, s. r. o., Agátová
3406/7A,
841 01 Bratislava, IČO: 47 530 561, o zaplatenie 22.137,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/77/2021-144 zo dňa 24.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.

B1-39Cb/77/2021-144 zo dňa 24.10.2023 potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), zaviazal žalovaného na
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 22.137,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 %
denne zo sumy 22.137,18 eur od 22.02.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur. Druhým výrokom rozhodol, že žalobca má proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil a odôvodnil s

poukazom na ust. § 1 ods. 1, § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2 a 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 272 ods.
1, § 365 ods. 2, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„ObZ“), § 2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), § 37 ods.1, §
580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
22.137,18 eur s príslušenstvom, ktorá zodpovedá objemu prác a dodávok reálne dodaných a
vykonaných na základe objednávok žalovaného a zmluvy o dielo na dodanie tovarov a prác na stavbe
Vodojem Vtáčnik II.

3. Súd posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny, keď žalobca aj žalovaný
sú obchodnými spoločnosťami zapísanými do obchodného registra, pričom ide vzťah medzi dvoma

podnikateľskými subjektmi, ktorý vznikol v rámci ich podnikateľskej činnosti, preto sa spravuje právnym
režimom Obchodného zákonníka a v otázkach Obchodným zákonníkom neupravených predpismi
občianskeho práva.4. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si u žalobcu objednal dodávku tovarov a prác na stavbu Vodojem
Vtáčnik II na základe písomných objednávok a zmluvy o dielo. Žalobca finálnu dodávku tovarov a služieb
k predmetnému dielu reálna vykonal, čo žalovaný potvrdil v Zisťovacom protokole zo dňa 22.01.2021

5. Po vykonanom dokazovaní a z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že vykonanie
dodávky prác a tovarov v zmysle objednávky zo dňa 07.09.2020, v zmysle akceptácie ponuky zo dňa
25.03.2020 a v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 25.02.2020 v rozsahu Súpisu dodávok a vykonaných prác
za obdobie od 01.12.2020 do 18.12.2020 pre objekt Vodojem Vtáčnik II. - Grand Koliba, ako aj cenu

diela za príslušné práce, potvrdil žalovaný v Zisťovacom protokole o dodávkach a vykonaných prácach
za obdobie 01.12.2020-18.12.2020 zo dňa 22.01.2021, vyhotovenom v zmysle ust. čl. IV bod 2 VOP
žalovaného. Rovnako mal súd preukázané, že žalobca fakturoval žalovanému na základe Zisťovacieho
protokolu zo dňa 21.02.2021 v súlade s ust. čl. IV bod 1 VOP žalovaného cenu za dielo vo výške
24.596,86 eur, ktorá po odpočítaní zádržného a garančnej zábezpeky predstavovala sumu 22.137,18
eur. Nebolo sporné, že žalovaný nevykonal úhradu ceny fakturovaných a žalovaným v zisťovacom

protokole potvrdených prác ani len čiastočne. Z predložených listinných dôkazov, a to Zisťovacieho
protokolu zo dňa 22.01.2021, Súpisu dodávok a vykonaných prác za obdobie od 01.12 2020 do
18.12.2020, žalobcom vystavenej faktúry č. 1600003725, ako aj VOP žalovaného, a to najmä reflektujúc
čl. IV ods. 1 a 2 VOP, a to uvedených listinných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach,
mal súd bez rozumných pochybností preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako

objednávateľa na základe objednávky zo dňa 07.09.2020, emailu zo dňa 25.03.2020 a Zmluvy o dielo zo
dňa 25.02.2020 vykonal objednané práce v rozsahu ako boli spísané v súpise dodávok a prác, potvrdené
žalovaným v zisťovacom protokole a fakturované žalobcom vystavenou faktúrou na sumu (po odpočte
zádržného a garančnej zábezpeky) vo výške žalovanej istiny 22.137,18 eur.
6. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany sporoval, že žalobca dielo neodovzdal riadne a včas, v tejto

súvislosti súd konštatoval, že žalobou uplatnený nárok žalobcu sa týka časti vykonanej dodávky prác a
tovaru v rámci realizácie diela na základe troch samostatných titulov, a to objednávky zo dňa 07.09.2020,
objednávky zo dňa 25.03.2020 a Zmluvy o dielo zo dňa 25.02.2020. Žalovaný vyjadril súhlas s rozsahom
a cenou žalobcom fakturovaných prác za príslušné obdobie podpisom Zisťovacieho protokolu zo dňa
22.01.2021 tak ako to predpokladá čl. IV ods. 2 VOP žalovaného, pričom v rámci uvedeného žalovaný

žiadnymspôsobomnenamietalvadydiela,resp.nerozporovalriadnosťanivčasnosťdodaniapredmetnej
časti diela fakturovaného faktúrou č. 1600003725. Zároveň súd prvej inštancie zastáva názor, že ak by
aj zo strany žalobcu došlo k omeškaniu pri celkovom odovzdaní diela, daná skutočnosť nie je spôsobilá
relevantne ovplyvniť riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP žalovaného faktúrou uplatnený
nárok za žalobcom skutočne dodanú časť prác a dodávok, ktoré žalovaný potvrdil v zisťovacom

protokole.

7. V rámci procesnej obrany sa žalovaný vo vzťahu k neuhradeniu žalovanej pohľadávky žalobcu
vyplývajúcej z faktúry č. 1600003725 vystavenej žalobcom ďalej odvolával na započítací prejav zo dňa
08.02.2021 a tiež započítací prejav zo dňa 06.10.2021, z ktorých vyplynulo, že žalovaný pohľadávku

žalobcu, vyplývajúcu z faktúry splatnej dňa 21.02.2021 vo výške 22.137,17 eur, evidoval a jej existenciu
nerozporoval. Žalovaný dôvodil, že pohľadávka žalobcu zanikla na základe započítania voči pohľadávke
žalovaného zo zmluvy o dielo titulom zmluvnej pokuty v celkovej sume 12.031,47 eur.

8. Z predložených listinných dôkazov, a to započítacieho prejavu zo dňa 08.02.2021 a započítacieho

prejavu zo dňa 06.10.2021 vyplynulo, že započítacím prejavom zo dňa 08.02.2021 žalovaný započítal
pohľadávku vzniknutú titulom zmluvnej pokuty vo výške 12.031,47 eur voči pohľadávke žalobcu na
vrátenie garančnej zábezpeky a zádržného v celkovej výške 7.270,95 eur, pričom výslovne uviedol,
že pohľadávka žalobcu z faktúry zo dňa 21.02.2021, teda pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto
konania, nebola predmetnom započítania, nakoľko v danom čase nebola splatnou. Pohľadávka žalobcu,

voči ktorej žalovaný uskutočnil započítací úkon listom zo dňa 08.02.2021 teda nesúvisí s konaním
prebiehajúcimpredsúdom,nakoľkožalobouuplatnenýnárokvychádzazosumyfakturovanej faktúrouč.
1600003725sosplatnosťou21.02.2021(pozohľadneníodpočítaniagarančnejzábezpekyazádržného),
pričom je zároveň zrejmé, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, nebola do započítacieho
úkonu zo dňa 08.02.2021 zahrnutá. Následným započítacím prejavom zo dňa 06.10.2021 žalovaný

rovnako započítal svoju pohľadávku predstavujúcu žalovaným tvrdenú zmluvnú pokutu vo výške
12.031,47 eur (označená ako pohľadávka 7) voči pohľadávke žalobcu z nároku na vrátenie garančnej
zábezpeky a zádržného vo výške 7.270,95 eur (označená ako pohľadávka 8) a zároveň voči pohľadávke
žalobcu z faktúry č. 1600003725 zo dňa 21.02.2021 vo výške 22.137,17 eur (označenej ako pohľadávka9). Žalovaný uviedol, že predmetné pohľadávky, teda svoje pohľadávky voči zhotoviteľovi vyplývajúce zo
Zmluvy o dielo Vodojem (pohľadávku 7) započítava voči pohľadávkam zhotoviteľa voči objednávateľovi
(voči pohľadávke 8 a pohľadávke 9) v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky navzájom stretli a kryjú, t.j.

v sume 12.031,47 eur, na základe čoho malo dôjsť k zániku pohľadávok a to tak, že stav pohľadávky
žalovaného (pohľadávka 7) je 0,00 eur a stav pohľadávok žalobcu (pohľadávka 8 a pohľadávka 9) je
17.376,65 eur. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že takýmto spôsobom špecifikovaný započítací
prejav žalovaného je možné považovať za nezrozumiteľný a neurčitý.
V tejto súvislosti možno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že nie je zrejmé, v akej sume žalovaný

započítal svoju pohľadávku voči jednotlivým pohľadávkam žalobcu, v akom rozsahu možno každú
jednotlivú pohľadávku žalobcu považovať za splnenú v dôsledku započítania, a teda v akom rozsahu
mali jednotlivé pohľadávky žalobcu zaniknúť a aký má byť ich zostatok. Vzhľadom na skutočnosť že
ide o pohľadávky, ktoré vznikli na základe rozdielnych právnych titulov, pričom predmetom sporu, je
len jedna z pohľadávok žalobcu - označená v započítacom prejave žalovaného zo dňa 06.10.2021 ako
pohľadávka 9, považoval súd za nevyhnutné, aby z jednostranného právneho úkonu, ktorým žalovaný

tieto pohľadávky žalobcu započítal voči svojej pohľadávke, bez akýchkoľvek pochybností vyplývalo,
akým spôsobom určil krytie jednotlivých pohľadávok, nakoľko ich zánik a splnenie môže vyvolávať
rozdielne právne následky. Zo žalovaným preloženého započítacieho prejavu zo dňa 06.10.2021
zároveň súd nemal preukázané ani tvrdenie žalovaného, že malo dôjsť k započítaniu pohľadávky
žalobcu, ktorá bola predmetom sporu s pohľadávkou žalovaného v rozsahu 4.760,52 eur. Toto tvrdenie

žalobcu z predloženého listinného dôkazu - započítacieho prejavu zo dňa 06.10.2021 vôbec nevyplýva,
naopak žalovaný v započítacom prejave uviedol, že po zápočte s pohľadávkou 7 žalovaného je
stav pohľadávok žalobcu, a to vo vzťahu k pohľadávke 8 aj pohľadávke 9 v sume 17.376,65 eur,
pričom z daného započítacieho prejavu vôbec nebolo zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok
žalobcu započítaním mala zaniknúť a ktorá nie. Súd tiež poukázal na to, že pokiaľ žalovaný vo svojich

tvrdeniach, ktoré však neboli preukázané predloženými listinnými dôkazmi, a teda žalovaný v tomto
rozsahu neuniesol dôkazné bremeno, argumentoval, že žalobou uplatnená pohľadávka mala zaniknúť
započítaním len v rozsahu 4.760,52 eur a zároveň, že mala zaniknúť v celosti, uvedené len potvrdzuje
neurčitosť a zmätočnosť započítacieho prejavu žalovaného, z ktorého nie je možné vyvodiť, v akom
rozsahu a či vôbec mala žalovaná pohľadávka žalobcu započítaním zaniknúť a ku ktorej aj sám žalovaný

v rámci procesnej obrany uviedol zmätočné tvrdenia.

9. Pokiaľ teda žalovaný v rámci procesnej obrany argumentoval, že pohľadávka, ktorá je predmetom
tohto konania zanikla z dôvodu započítania započítacím prejavom zo dňa 08.02.2021, resp. 06.10.2021,
má konajúci súd za to, že žalobcom uplatnená pohľadávka nebola predmetom započítania v zmysle

započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 08.02.2021 a jednostranný právny úkon žalovaného,
započítací prejav zo dňa 06.10.2021, je absolútne neplatný pre jeho neurčitosť. V danej veci sú
v predmetnom započítacom prejave zo dňa 06.10.2021 síce špecifikované pohľadávky, ktorých sa
započítanie má týkať, čo do ich výšky a právneho titulu, avšak nie je možné bez pochybností určiť akým
spôsobom a v akom rozsahu majú jednotlivé pohľadávky žalobcu kryť pohľadávku žalovaného, a teda v

akom rozsahu jednotlivé pohľadávky žalobcu, a teda aj pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto
sporu, mali zaniknúť. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Odo 215/2005
zo 07.09.2015.

10. S poukazom na vyššie uvedené závery súd tiež považoval za nehospodárne, neúčelné a

nedôvodné vykonať žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom žalovaného (prostredníctvom
konateľa) a navrhnutých svedkov, za účelom rozporovania pohľadávky žalobcu, nakoľko túto mal súd
preukázanú na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, ako aj za účelom preukazovania
dôvodnosti pohľadávok žalovaného, nakoľko súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil započítací
prejav žalovaného ako neplatný pre jeho neurčitosť. Preto ďalšie dokazovanie smerujúce k skúmaniu

dôvodnosti samotných tvrdených pohľadávok žalovaného by bolo rovnako neúčelné a v konaní
nadbytočné.

11. Sumarizujúc uvedené, mal súd, vychádzajúc z listinných dôkazov, nárok žalobcu v žalovanej sume
za preukázaný, a po vykonanom dokazovaní zároveň dospel k záveru, že jednotlivé započítacie úkony

žalovaného zo dňa 08.02.2021 a dňa 06.10.2021 sú neurčité a zmätočné (resp. započítací úkon
žalovaného zo dňa 08.02.2021 sa žalovanej pohľadávky žalobcu vôbec nedotýka), čo má za následok
ichabsolútnuneplatnosť,atospoukazomnaskutočnosť,žepreplatnéaúčinnézapočítaniepohľadávok
je nevyhnutné ich presné označenie, vrátane výšky pohľadávok a ich splatnosti, určenia výšky v akejsa pohľadávky stretli a aká časť a v koho prospech zostáva na zaplatenie. Na základe uvedeného
súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdenej procesnej obrane, a
naopak, žalobca svoj nárok na zaplatenie ceny za vykonané dodávky a práce preukázal predloženými

listinnými dôkazmi. Zároveň súd poukázal na to, že neplatnosť započítacieho prejavu má za následok
nespornosť pohľadávky žalobcu, preto bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi cenu za vykonané dielo
v rozsahu objednaných a vykonaných prác. V zmysle uvedeného súd žalobou uplatnený nárok žalobcu
na zaplatenie žalovanej istiny posúdil ako dôvodný a preukázaný, a žalovaného zaviazal na zaplatenie
istiny vo výške 22.137,18 eur.

12. Keďže si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi časť ceny diela riadne a včas, dostal
sa do omeškania ako dlžník s plnením svojho peňažného záväzku. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania
vo výške 0,02 % denne, s poukazom na dohodu strán obsiahnutú v čl. VI ods. 1 VOP žalovaného. Súd
zároveň zdôraznil, že úrok
z omeškania vo výške 0,02 % denne predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 7,30 %, teda

žalobcom uplatnená sadzba úrokov z omeškania nepresahuje, resp. je nižšia ako zákonný úrok
z omeškania. Pokiaľ žalovaný namietal, že neeviduje žiadnu výzvu žalobcu na plnenie žalovanej
pohľadávky žalobcu, súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný sa s platením žalobcom
fakturovanej ceny za dodávky a vykonané práce z titulu zmlúv o dielo (zo dňa 07.09.2020, zo dňa
25.03.2020 a zo dňa 25.02.2020) dostal do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti vystavenej

faktúry č. 1600003725, ktorá bola splatná dňa 21.02.2021, pričom žalovaný v rámci procesnej obrany
dĺžku splatnosti žalobcom vystavenej faktúry nenamietal. S poukazom na uvedené súd posúdil aj
žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako dôvodný a žalobcovi priznal nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 22.137,18 eur od 22.02.2021 do
zaplatenia istiny.

13. S poukazom na preukázanú skutočnosť, že žalovaný sa s plnením svojho záväzku voči žalobcovi
dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj požadované paušálne náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky vo výške 40,00 eur, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky.

14. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu žalobou uplatneného nároku. S
poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu a

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP.

16. Uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. Jeho procesnou obranou bol dôkaz o
započítaní pohľadávok žalovaného s pohľadávkami žalobcu, čím žalobcove pohľadávky zanikli.
Započítacie prejavy boli následne len deklaratórnym právnym úkonom, ktorý už len konštatoval samotné

započítanie vzájomných pohľadávok.

17. Odvolateľ zastáva názor, že vnímanie rozdielu medzi započítacím prejavom a započítaním
pohľadávok je podstatné pre správne rozhodnutie súdu vo veci. Vyjadril presvedčenie, že boli splnené
všetky zákonné predpoklady pre započítanie pohľadávok v posudzovanej právnej veci.

18. Namietal, že súd pri vykonávaní posudzovania predložených dôkazov a pri vedení konania venoval
neprimeranú pozornosť hľadaniu údaju, v ktorom dátume došlo ku stretu započítavaných pohľadávok
a či tieto vzájomne súviseli; hľadaniu čo bolo výsledkom započítania práve vo vzťahu k posudzovanej
žalovanej pohľadávke žalobcu, pričom konštatoval, že súd tak postupoval bez akejkoľvek opory v

príslušných právnych predpisoch, keďže predpisy nedefinujú tieto náležitosti ako podstatné definičné
náležitosti obsahu započítacieho prejavu. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil závery svojho
dokazovania - vo vzťahu k údajom o dátume stretu pohľadávok - uviedol, že moment stretu pohľadávok
je daný existenciou započítavaných pohľadávok a nepochybne vyplynul z ich existencie a je medzi
stranamizapočítanianespornýazrejmý;vovzťahukvýsledkuzapočítaniakonštatoval,ževzapočítacích

prejavoch boli definované na konci každého bloku a navyše na záver sumarizoval výsledky započítania.
Konštatoval preto, že započítacím prejavom boli splnené všetky zákonné predpoklady pre ich platnosť.19. Uviedol, že všetky právne úkony uzatvorené medzi stranami, možno považovať za z obchodného
pohľadu za rovnaké právne tituly, pretože sa vzťahujú k jednému a tomu istému projektu a osoby veriteľa
a dlžníka sú totožné, ide pritom o ten istý obchodný vzťah.

20. K nesprávnemu posúdeniu súdom uviedol, že odôvodnenie zamietnutia skutkovej a právnej
argumentácie obsahoval len bod 38. odôvodnenia rozsudku, kde namietal, že súd neuviedol, ktoré
pohľadávky napr. v prípade zmluvy o dielo o vodojem, sa započítali, a čo bolo výsledkom započítania.
Zo sumarizácie započítania vyplynulo presne v akom rozsahu boli vzájomné pohľadávky započítané, a

to aj že pohľadávky žalobcu čiastočne zanikli a čiastočne nezanikli, lebo prevyšovali vo svojom súčte
pohľadávky žalovaného, čo však nemôže byť považované za neplatný právny úkon z dôvodu jeho
neurčitosti.

21. Namietal, že rozsudok obsahuje veľmi zjednodušené a krátke odôvodnenie, súd posudzoval len
určitosťzapočítacíchprejavov,ksamotnýmpohľadávkamžalovanéhoadôvodovichvznikuaplatnostisa

nevyjadroval, tieto však ani nerozporoval. Namietal, že súd neuviedol údaj, ktoré pohľadávky stoja voči
sebe, moment stretu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, výsledok započítania vzájomných
pohľadávok. Namietal tiež, že súd sa odmietol zaoberať dôvodnosťou pohľadávok, ktoré vo svojich
vyjadreniach rozporoval aj žalobca, a odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkom, ktorých navrhoval
žalovaný. Uvedené považuje za procesné pochybenia, pretože sa súd zaoberal inými otázkami, ako

namietal žalobca a žalovaný vo svojich podaniach.

22. Konštatoval, že na nesplatné pohľadávky zádržnej a garančnej zábezpeky žalobcu použil žalovaný
v započítacích prejavoch ust. Čl. VIII bod 4 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o dielo, ktoré tvorili súčasť
každej jednej zmluvy/objednávky, v zmysle ktorých žalovanému jednoznačne vyplývalo právo započítať

svoje splatné pohľadávky voči nesplatnej zádržnej a garančnej zábezpeke, čo však pre vedenie súdneho
konania nie je podstatné, nakoľko zádržné a garančná zábezpeka netvorí žalovanú pohľadávku.

23. V závere odvolania žalovaný zdôraznil, že nesúhlasí a nestotožňuje sa so závermi súdu, že
započítacie prejavy sú neurčité a z tohto dôvodu neplatné. Zastáva právny názor, že započítacie prejavy

boli správne, určité a teda platné a obsahovali všetky zákonom vyžadované náležitosti, preto žiadal
odvolací súd, aby po prejednaní veci zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania,
ktoré mu vznikli.

24. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolacie námietky žalovaného
považuje za nedôvodné v celom rozsahu. Mal za to, že súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom sporu
a jeho rozhodnutie považuje za zákonné.

25. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k záveru súdu o

absolútnej neplatnosti právneho úkonu započítania učineného žalovaným 8.2.2021 a následne aj dňa
6.10.2021. Žalobca považoval námietku žalovaného za nedôvodnú. Súd prvej inštancie svoj právny
názor dostatočne podrobne a zrozumiteľne odôvodnil najmä v bode 36. až 38. odôvodnenia rozsudku
sp. zn.
B1-39Cb/77/2021 zo dňa 24.10.2023. Zo započítacích prejavov žalovaného zo dňa 8.2.2021 a následne

aj dňa 6.10.2021 (konkrétne časť B) vôbec nevyplývalo, že v tomto súdnom konaní žalobcom žalované
pohľadávky mali zaniknúť. Napr. žalovaný po vykonaní započítacieho prejavu tvrdil, že žalobca má
po započítaní údajnej pohľadávky 7 žalovaného (ktorej existenciu žalobca popiera) voči žalovanému
pohľadávky 8 a 9 spolu v sume 17.376,65 eur. No nie je zrejmé, koľko z tejto sumy po započítaní má
pripadať na pohľadávku 8 a koľko na pohľadávku 9. Teda ako konkrétne (v akej časti) mala byť údajná

pohľadávka7žalovanéhozapočítanánapohľadávku8žalobcuavakejčastiprotipohľadávke9žalobcu.

26. Žalobca tiež poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/94/2021
zo dňa 22.4.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/131/2022-191 zo
dňa 15.2.2023, kde sa medzi rovnakými sporovými stranami riešila ako predbežná otázka ne/platnosti

započítacích prejavov žalovaného zo dňa 8.2.2021 a zo dňa 6.10.2021. Predmetom započítania boli iné
pohľadávky ako v tomto súdnom konaní, avšak vady započítacieho prejavu sú v podstate rovnaké.
V danom prípade súd záväzným spôsobom vyriešil a rozhodol, že započítací prejav žalovaného zo dňa
8.2.2021 a zo dňa 6.10.2021 (k pohľadávkam uvedeným v časti A ktoré bola predmetom sporu) súabsolútne neplatné právne úkony (viď body 24. a 25. odôvodnenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
25Cb/94/2021 zo dňa 22.4.2022, bod 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/131/2022-191 zo dňa 15.2.2023).

27. Medzi sporovými stranami nebol sporný vznik pohľadávok žalobcu (čo vyplynulo aj zo samotného,
hoci neplatného, právneho úkonu započítania), ale je sporná otázka zániku žalovaných pohľadávok.
Nakoľko právne úkony započítania žalovaného zo dňa 8.2.2021 a zo dňa 6.10.2021 sú absolútne
neplatnéprávneúkonypreichneurčitosť,žalovanýneuniesolsvojedôkaznébremenokjehotvrdeniamo

zániku pohľadávok žalovaných žalobcom. Predmetom súdneho konania nebolo preukazovanie splnenia
ďalších podmienok pre platnosť započítania žalovaným (napr. existencia pohľadávok žalovaného, ktoré
mali byť predmetom jeho zamýšľaného započítania), nakoľko za zisteného právneho stavu by to bolo,
podľa názoru žalobcu, nadbytočné a neúčelné.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III
sp. zn.B1-39Cb/77/2021 zo dňa 24.10.2023 v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nad rámec už uvedeného doplnil, že žalobca
neuviedol žiadnu právnu argumentáciu k jeho odvolacím námietkam, ku ktorým by bolo potrebné sa
vyjadriť. Odkázal preto na obsah odvolania a zopakoval, že nesúhlasí so závermi súdu, že započítacie

prejavy sú neurčité a z tohto dôvodu neplatné.

29. Dňa 23.10.2024 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovaného označené ako Predloženie
nových dôkazov, ktoré bez zavinenia žalovaného nemohol žalovaný predložiť počas konania na súde
prvej inštancie. Súčasťou podania je Znalecký posudok 14/2023 a Znalecký posudok 39/2023 ako aj

výsledok lustrácie prebiehajúcich súdnych konaní z Mestského súdu Bratislava IV.

30. Podanie bolo doručené na vedomie žalobcovi, ktorý naň nereagoval.

31. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

(§ 379 CSP)
adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci

neboli naplnené odvolacie dôvody, preto je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správne v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP.

32. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným sa spravuje predpismi obchodného práva, pretože ide o vzťah medzi dvoma

podnikateľskými subjektmi, ktorý vznikol v rámci ich podnikateľskej činnosti, a zároveň v otázkach
neupraveným Obchodným zákonníkom, sa bude spravovať ustanoveniami občianskeho práva.

33. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, ak zaviazal
žalovaného na zaplatenie ceny diela v rozsahu faktúrou č. 1600003725 fakturovaných prác, a to po

odpočítaní zádržného v rozsahu 5 % a garančnej zábezpeky rovnako vo výške 5 % v sume 22.137,18
eur s príslušenstvom.

34. Podľa § 1 ods. 1 ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

35. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.36. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

37. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

38. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

39. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za

porovnateľné dielo
v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

40. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním

diela.

41. Podľa § 272 ods. 1 ObZ, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba
v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní
o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

42. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

43. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý
z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

44. Podľa § 387 ods. 1-3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal
v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

45. Základom odvolacej argumentácie žalovaného bol poukaz na skutočnosť, že súd prvej inštancie
neakceptoval jeho procesnú obranu, ktorou bol dôkaz o započítaní pohľadávok žalovaného s
pohľadávkami žalobcu, čím, podľa jeho názoru, pohľadávky žalobcu zanikli. Odvolací súd považuje za
preukázané, že zo započítacieho prejavu zo dňa 08.02.2021 a započítacieho prejavu zo dňa 06.10.2021

je zrejmé, že započítacím prejavom zo dňa 08.02.2021 žalovaný započítal pohľadávku vzniknutú titulom
zmluvnej pokuty vo výške 12.031,47 eur voči pohľadávke žalobcu na vrátenie garančnej zábezpeky
a zádržného v celkovej výške 7.270,95 eur, pričom uviedol, že pohľadávka žalobcu z faktúry zo dňa
21.02.2021, teda pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, nebola spôsobilá na započítanie z
dôvodu, že v danom čase ešte nebola splatnou. Pohľadávka žalobcu, voči ktorej žalovaný uskutočnil

započítací úkon zo dňa 08.02.2021 nijako nesúvisí s aktuálnym konaním. Odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, v akej sume žalovaný započítal svoju pohľadávku
voči jednotlivým pohľadávkam žalobcu, v akom rozsahu možno každú jednotlivú pohľadávku žalobcu
považovať za splnenú v dôsledku započítania, teda v akom rozsahu mali jednotlivé pohľadávky žalobcuzaniknúť, a aký má byť ich zostatok. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že žalovaný v konaní
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

46. Odvolací súd sa rovnako tak stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na
to, že pokiaľ žalovaný vo svojich tvrdeniach, ktoré však neboli preukázané listinnými dôkazmi, a teda
žalovanývtomtorozsahuneuniesoldôkaznébremeno,argumentoval,žežalobouuplatnenápohľadávka
mala zaniknúť započítaním len v rozsahu 4.760,52 eur, zároveň tvrdil, že pohľadávka mala zaniknúť v
celosti, potvrdzuje neurčitosť započítacieho prejavu žalovaného, z ktorého nie je možné vyvodiť v akom

rozsahu, a či vôbec mala pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní zaniknúť, a ku ktorej aj sám
žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol zmätočné tvrdenia.

47. Odvolací súd zastáva názor, že v posudzovanej právnej veci bolo jasne preukázané, že žalobcom
uplatnená pohľadávka nebola predmetom započítania v zmysle započítacieho prejavu žalovaného
zo dňa 08.02.2021 a jednostranný právny úkon žalovaného, započítací prejav zo dňa 06.10.2021 je

absolútne neplatný pre jeho neurčitosť. Prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej prejav vôle
smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý.

48. Započítací prejav môže mať povahu hmotnoprávneho úkonu alebo procesného úkonu. Započítací

prejav ako hmotnoprávny úkon je spravidla jednostranným právnym úkonom smerujúcim k započítaniu,
pričom účinnosť nadobúda doručením jeho adresátovi. Započítací prejav zásadne nie je viazaný na
predpísanú právnu formu, avšak prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý v zmysle
ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, to znamená, že musí z neho vyplývať, akej pohľadávky sa týka a v akej
výške sa na započítanie uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa smeruje, prípadne v akej výške tieto

pohľadávky zanikajú. Po tomto prejave nastáva zánik pohľadávky, ktorý zákon viaže k okamihu stretu
vzájomných pohľadávok. Právny úkon započítania, ktorým dlžník započítava proti pohľadávke veliteľa
viac svojich pohľadávok prevyšujúcich vo svojom súčte pohľadávku veriteľa bez toho, aby z neho bolo
zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok započítaním zanikla
a ktorá nie, je podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný pre neurčitosť. Odvolací súd preto zastáva názor, že

neobstojí tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie venoval „nadbytočnú a neprimeranú“ pozornosť
určeniu, kedy došlo k stretu započítavaných pohľadávok a čo bolo výsledkom započítania práve vo
vzťahu k posudzovanej žalovanej pohľadávke.

49.Aplikujúcuvedenénaposudzovanúprávnuvec,jemožnéustáliť,žeprávnymnásledkomzapočítania

je zánik obidvoch vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa kryjú zánik pohľadávok nastáva okamihom, keď
sa tieto stretnú, čo však pri započítaní žalovaného nie je možné zistiť. Pre platné a účinné započítanie
pohľadávokjenevyhnutnépresnéoznačeniepohľadávky,jejvýšky,kedysapohľadávkastalasplatnou,v
akej výške sa pohľadávky stretli, a teda započítavajú, a aká časť pohľadávky a v koho prospech zostáva
na zaplatenie. Uvedené náležitosti započítacieho úkonu žalovaného neboli naplnené, preto uvedený

prejav žalovaného trpí vadou nejasnosti a zmätočnosti, čo má za následok jeho neplatnosť.

50. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2MCdo 18/2007 , podľa ktorého: „Započítanie v

zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 580 OZ ) je
forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním
vzájomných pohľadávok u veriteľa a dlžníka a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia
vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Jeho význam spočíva

najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného
plnenia. Započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa
stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, a to za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a)
vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom,
b) skutočnosť, že plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného

druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t.j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom
ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov, ani povahou vzájomných pohľadávok a napokon d)
existencia prejavu smerujúceho k započítaniu, ako jednostranného právneho úkonu z obsahu ktorého
musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávkeveriteľa smeruje. Tento prejav nemožno urobiť skôr, než sa pohľadávky stretnú. Ak niektorá z vyššie
uvedených podmienok chýba alebo ak prejav smerujúci k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné
pohľadávky stretli, účinky započítania nenastanú. … Z hľadiska účinnosti započítania pohľadávky

treba uviesť, že stretnutie vzájomných pohľadávok samo osebe nemá právne účinky, tieto nastanú
až kompenzačným prejavom ku dňu stretnutia pohľadávok (ex tunc). Tento kompenzačný prejav je
jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno
vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa
pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. K zániku

pohľadávok v dôsledku započítania dôjde v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryjú. Ak je
niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky“.

51. Žalovaný tiež namietal bod 38. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, kde sa nestotožnil s postupom
konajúceho súdu, ktorý podľa neho nesprávne naštudoval dôkazy, nakoľko má za to, že započítacie
prejavy riadne uvádzali, ktoré pohľadávky sa započítavali a čo bolo výsledkom započítania. Odvolací

súd sa v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou žalobcu prezentovanou vo vyjadrení k odvolaniu,
ktorý poukázal napríklad na vadu, keď žalovaný pri vykonaní započítacieho prejavu tvrdil, že žalobca
má po započítaní údajnej pohľadávky 7 žalovaného (ktorej existenciu žalobca popiera) voči žalovanému
pohľadávky 8 a 9 spolu v sume 17.376,65 eur. Nie je zrejmé, koľko z tejto sumy po započítaní má
pripadať na pohľadávku 8 a koľko na pohľadávku 9. Inými slovami, ako konkrétne mala byť pohľadávka

7 žalovaného započítaná na pohľadávku 8 žalobcu a v akej časti proti pohľadávke 9 žalobcu.

52. K výhrade žalovaného o posúdení a nevykonaní niektorých dôkazov odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté
dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd prvej

inštancie musí iba dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový
poznatok tvrdený účastníkom, ak tento nebude preukazovať iným dôkazom. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten ktorý
dôkaz. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia odvolania žalovaného nie je zrejmé, aké navrhnuté
dôkazy súd nevykonal, nakoľko v odvolaní neboli špecifikované.

53. Žalovaný namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Odvolací súd zastáva právny názor, že súd prvej inštancie jasne uviedol, prečo považoval
za nehospodárne, neúčelné a nedôvodné vykonať žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom
žalovaného a navrhnutých svedkov. Odvolací súd považuje toto rozhodnutie súdu prvej inštancie za

riadne odôvodnené a preskúmateľné a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Odvolací súd pripomína, že
započítací prejav žalovaného je neplatný, a preto ja javí aj odvolaciemu súdu ako nadbytočné skúmanie
dôvodnosti samotných pohľadávok, pretože toto skúmanie by neprispelo k inému rozhodnutiu ako tomu,
ktoré vydal súd prvej inštancie.

54. Odvolací súd pripomína, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových
stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že

dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov,
ktoré súd vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z
24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009).

55. V súvislosti s podaním žalovaného súdu doručeným dňa 23.10.2024 odvolací súd uvádza, že v ňom
uvedenej skutočnosti, ako aj priložené znalecké posudky vo veci posúdenia technického stavu strešných
konštrukcií na E. S. R. - X. X, XA, XB G. E. (č.l. 200) a vo veci posúdenia technického stavu terás a
balkónov na E. S. R. - X. X, XA, XB G. E. (č.l. 272) nemali žiadny vplyv na správnosť skutkových zistení
súdu prvej inštancie a ich právne hodnotenie, t.j. nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli zo strany
žalovaného naplnené odvolacie dôvody, preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok Mestského
súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/77/2021-144 zo dňa 24.10.2023 potvrdil.57. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti

žalovanému, pretože bol v odvolacom konaní úspešný a trovy mu v odvolacom konaní bezpochyby
vznikli. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

58. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).