Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010170
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4325010170.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti obžalovanému A.
B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Levice a o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 15.10.2025, sp. zn. 2T/9/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 5. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora a odvolanie obžalovaného A. B.
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len ,,súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej
len ,,obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: „dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 20:10 hod. v obývacej

izbe bytu na adrese C. D. XX v meste D. sa vyhrážal D. E., a to takým spôsobom, že počas toho ako
si čítal správy v jej mobilnom telefóne, tak ju chytil pod krk a povedal jej slová v znení „rozjebem ťa
a zaškrtím ťa, ak tam nájdem, čo hľadám", a následne toho dňa v čase približne o 21:30 hod. pred
vchodom do bytového domu na adrese C. D. XX, D. ju chytil pod krk a povedal slová v znení „zarežem
ťa ako kačicu a dám ti takú hlavičku, že budeš mať minimálne 12 cm rozbitú hlavu", čím u nej vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie“.

Za to mu bol podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a/
Trestnéhozákonazaradenýdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia.
Obžalovanému bola zároveň podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložená povinnosť nahradiť
poškodenej D. E. spôsobenú škodu vo výške 650 eur.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, a teda včas, podal odvolanie obžalovaný čo do výrokov
o vine aj treste, ktoré do dňa rozhodovania nadriadeného súdu bližšie neodôvodnil, pričom následne,
dňa 24.10.2025, a teda včas, podal odvolanie aj prokurátor voči výroku o treste.

Prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, že súd I. stupňa porušil zákon v ustanoveniach § 34 odsek

1, odsek 4 Trestného zákona a v § 38 odsek 2 Trestného zákona v prospech obžalovaného. Bol
názoru, že súd I. stupňa pri rozhodovaní o treste dostatočne nezohľadnil všetky okolnosti, na ktoré je
pri ukladaní trestu potrebné prihliadať. Poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát
súdne trestaný, pričom v jednom prípade išlo o majetkovú trestnú činnosť (trestný čin podielnictva)
a odsúdenie má zahladené, pričom skutok však spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
súdom v Rakúskej republike, D. F. C., rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXX G. XX/XXXXX,

právoplatným dňa 26.09.2023, a to za trestné činy – úmyselné spôsobenie ujmy na zdraví, vyhrážanie,
hrubý nátlak, nátlak, šikanovanie, obťažovanie alebo útok psychologického alebo emocionálnehocharakteru. Vzhľadom na uvedené obžalovaného označil ako špeciálneho recidivistu, pričom považoval
za nespochybniteľné, že ani toto jeho ostatné odsúdenie neviedlo k žiadnej náprave či prevýchove
jeho osoby. V súvislosti s jeho negatívnymi charakterovými vlastnosťami poukázal na psychologické

vyšetrenieobžalovanéhorealizovanéznalkyňouvprípravnomkonaní,zktorého,okreminého,vyplynulo,
že bola znalkyňou identifikovaná zvýraznená potreba zakrývať, neodhaliť sa, ukázať sa v lepšom
svetle, a taktiež znížená schopnosť vziať na seba zodpovednosť a bagatelizácia dôsledkov svojho
správania, pričom má tendenciu obviňovať iných a žiadať od nich aj nápravu. Opakované dopustenie
sa identickej násilnej trestnej činnosti (a to aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v spojení

s jeho charakterovými vlastnosťami (o ktorých svedčí aj jeho psychologické vyšetrenie), podľa názoru
prokurátora rezultuje v záver o jeho absolútne nekritickom postoji k páchaniu trestnej činnosti, pričom
prognóza jeho resocializácie a nápravy je negatívna, minimálna, a to aj s poukazom na absenciu
akejkoľvek ľútosti na strane obžalovaného. Z uvedených dôvodov mal za to, že súdom I. stupňa uložený
trest je neprimeraný, čo do výmery príliš mierny, teda v rozpore s účelom trestu, a preto ho považuje za
nezákonný. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno

d/, písmeno e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok.

Obžalovaný bol prítomný na verejnom zasadnutí dňa 05.03.2026. K dôvodom odvolania uviedol, že
ho podal z dôvodu, že je už 2 roky na Slovensku, má náramok. Žije v zahraničí a z tohto dôvodu sa
nevie starať o svoje 2 maloleté deti, má tam bývanie. Škodu poškodenej neuhradil, pretože má zákaz

sa s ňou kontaktovať. Má priateľku, s ktorou plánujú žiť v zahraničí. S odvolaním prokurátora nesúhlasí,
poškodená vedela, čo sa stalo v Rakúsku, zdôveril sa jej s tým a ona to proti nemu využila. V prípade, ak
ho súd uzná vinným navrhol zvýšenie podmienky alebo odpracovať si trest alebo finančný trest, nakoľko
sa potrebuje vrátiť do zahraničia.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania
z dôvodov v ňom uvedených a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, súd I. stupňa dospel k správnym
skutkovým zisteniam a preto odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné. Podľa § 321 odsek 1
písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322
odsek 3 Trestného poriadku a § 360 odsek 1 Trestného zákona, za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa

§ 37 písmeno m/ Trestného zákona, navrhol obžalovanému uložiť prísnejší trest odňatia slobody so
zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a odvolanie obžalovaného navrhol
podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenými osobami,

preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, proti ktorému obžalovaný a prokurátor podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného ani prokurátora nie sú dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok

dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia

Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd I. stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymiúvahamisaspravovalpriposudzovaníjehokonaniavotázkeviny,priukladanítrestuanáhrade
škody.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I.
stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdomI. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na
základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Krajský súd sa stotožňuje a poukazuje na
záver súdu I. stupňa, že zavinenie obžalovaného je preukázané najmä výpoveďou poškodenej, ktorá

ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní konzistentne a podrobne opísala okolnosti
spáchania skutku, agresívne verbálne aj fyzické správanie obžalovaného voči nej, v dôsledku čoho mala
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Odvolací súd s poukazom na znalecký posudok H. H. I., znalkyne
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 17/2024, z ktorého vyplynulo, že
všeobecná a špecifická vierohodnosť poškodenej bola zachovaná, zhodne so súdom I. stupňa výpoveď

poškodenej vyhodnotil ako vierohodnú. Odvolací súd taktiež poukazuje na znalecký posudok H. H. I., č.
22/2024, zameraný na psychologickú charakteristiku osobnosti obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že
obžalovaný má nízku frustračnú toleranciu, kedy sa v situáciách emočného napätia správa impulzívne,
výbušne a vo svojom priebehu aj agresívne. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na výpoveď
svedka J. K. z prípravného konania (č. l. 129), ktorá sčasti potvrdzuje výpoveď poškodenej, ako aj závery
znaleckého posudku vypracovaného na osobu obžalovaného, pretože tento na výsluchu v prípravnom

konaní uviedol, že v deň spáchania skutku bol s obžalovaným v osobnom kontakte po tom, čo ho
obžalovaný prostredníctvom mobilného telefónu poškodenej vylákal na stretnutie do bytu poškodenej,
pričom po príchode do bytu v ňom našiel len obžalovaného pod vplyvom alkoholu a videl rozhádzané
a porozbíjané veci, kedy mu obžalovaný popísal, čo sa medzi ním a poškodenou stalo. Obžalovaný na
hlavnom pojednávaní neuviedol žiadny dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie o jeho nevine potvrdil a využil svoje

zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať.

Vzhľadom na uvedené nadriadený súd udáva, že o existencii príčinnej súvislosti medzi konaním
obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na objekte
(záujme) chránenom ustanovením § 360 Trestného zákona (sloboda rozhodovania a psychická

integrita) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými
v § 34 odsek 1 – 4 Trestného zákona. Správne u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 Trestného zákona a správne u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
m/ Trestného zákona, pretože obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (rozsudok D. F.. C. zo dňa
XX.XX.XXXX, sp. zn. XXX G. XX/XXXXX, právoplatný dňa 26.09.2023). V posudzovanom prípade, pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, je základná sadzba stanovená
v rozpätí až do jedného roka. S poukazom na kritéria ukladania trestu ustanovené v § 34 Trestného

zákona, súd I. stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, na výkon ktorého
bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.
V súvislosti s odvolacou námietkou prokurátora, že súd I. stupňa porušil zákon v ustanoveniach §
34 odsek 1, odsek 4 z dôvodu, že uložený trest odňatia slobody je neprimeraný, príliš mierny, teda

v rozpore s účelom trestu a nezákonný, nadriadený súd udáva, že súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu
odôvodnil druh a výmeru trestu, kedy v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného
zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, ako aj možnosť jeho nápravy. Súd I. stupňa
s poukazom na § 7b odsek 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu správne prihliadol na cudzozemské

odsúdenie obžalovaného Krajinským súdom F. C. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným
dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania druhovo rovnakej trestnej
činnosti násilného charakteru ako v prejednávanom prípade, kedy sa voči svojej bývalej partnerke,
matke ich spoločných detí, dopustil trestných činov kvalifikovaných rakúskym Trestným zákonníkom
ako hrubý nátlak, nátlak, šikanovanie, obťažovanie alebo útok psychologického alebo emocionálneho

charakteru, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky. V nadväznosti na uvedené, najmä skutočnosť, že obžalovaný
sa dopustil aktuálne prejednávaného skutku počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
uloženého horeuvedeným cudzozemským rozhodnutím, súd I. stupňa pri určovaní druhu trestu dospel
ksprávnemuzáveru,ževprípadeobžalovanéhoneprichádzalodoúvahyuloženietrestuodňatiaslobody

s podmienečným odkladom jeho výkonu. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu odňatia slobody v trvaní
4 mesiace je odvolací súd názoru, že táto výmera trestu bude na splnenie výchovného účelu, ako aj
na splnenie účelu individuálnej a generálnej prevencie, splnená. V tejto súvislosti sa nemožno stotožniť
s odvolacou námietkou prokurátora, že výmera trestu odňatia slobody je s poukazom na negatívnu,resp. minimálnu prognózu resocializácie obžalovaného neprimeraná, príliš mierna a v rozpore s účelom
trestu. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na závery znaleckého posudku č. 22/2024
vypracovaného znalkyňou H. H. I. (č. l. 235), z ktorých vyplynulo, že v prípade preukázania viny

obžalovaného môže byť prognóza resocializácie pravdepodobne hodnotená ako dobrá, pričom jeho
kognitívne funkcie sú neporušené a postačujúce na to, aby pochopil následky svojho konania za
predpokladu, že pochopí a zmení svoj postoj k dôsledkom svojho správania, napríklad prostredníctvom
psychologickej intervencie. Taktiež je potrebné uviesť, že výchovno-resocializačné pôsobenie na
obžalovaného v intramurálnych podmienkach trestu odňatia slobody bude pre neho novou skúsenosťou,

vzhľadom na čo existuje dôvodný predpoklad, že trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace bude pre
obžalovaného pôsobiť dostatočne odstrašujúco, resp. individuálno-preventívne, a bude predstavovať
v prípade osoby obžalovaného efektívny nástroj na zamedzenie pokračovania v páchaní trestnej
činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace (takmer v polovici trestnej sadzby) bude obžalovaný pociťovať ako dostatočnú
ujmu, pričom nebudú porušené zásady ukladania trestu v intenciách § 34 Trestného zákona a súčasne

bude zohľadnená v dostatočnom rozsahu osoba páchateľa ako aj okolnosti spáchania trestného činu
a jeho závažnosť.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/
až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine ,výroku o treste

a náhrade škody odvolaním obžalovaného a odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku súdu I.
stupňa,odvolaniaobžalovanéhoaprokurátorapodľa§319Trestnéhoporiadkuakonedôvodnézamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.