Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Jana Matayová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 23Cos/2/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426203954
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426203954.1
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: DBC Slovakia s.r.o., so sídlom Majerská
14571/41, 821 07 Bratislava, IČO: 56 023 952, zastúpený: SMOLKA & LAMAČKA advokáti s.r.o., so
sídlom Mlynské Nivy 58, 821 05 Bratislava, IČO: 53 924 118, proti odporcovi: R.. K.. M. H., Y.., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXXX/XX, 821 06 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 27.03.2026
domáhal, aby súd nariadil odporcovi, aby sa vo verejnom priestore, najmä prostredníctvom tlačových
konferencií zdržal a/ zverejňovania nepravdivých skutkových tvrdení o navrhovateľovi, konkrétne
tvrdení, že navrhovateľ (i) avizoval odstúpenie od zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 07.11.2025
medzi navrhovateľom a Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú
ekonomiku alebo (ii) od tejto zmluvy odstúpil z dôvodu nesúhlasu so znížením dotácie, b/ zverejňovania
vyjadrení, z ktorých hoci aj nepriamo vyplýva, že navrhovateľovi nebude poskytnutá dotácia z Plánu
obnovy a znalostnú ekonomiku.
2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že za účelom realizácie
projektu, cieľom ktorého je eliminácia potreby odberu fyzickej krvi a jej následného laboratórneho
spracovania, podal navrhovateľ Úradu podpredsedu vlády žiadosť o poskytnutie dotácie na základe
Výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie pre projekty priemyselného výskumu a
experimentálneho vývoja v oblasti biotechnológií PK 1/2025, a to na účel projektu „Priemyselný
výskum na vývoj neinvazívneho systému krvnej diagnostiky na báze umelej inteligencie „Digital
Blood Ecosystem“ (ďalej len „Projekt“). Úrad podpredsedu vlády žiadosť navrhovateľa ohľadom
Projektu schválil. Následne bola dňa 07.11.2025 medzi navrhovateľom a Úradom podpredsedu
vlády uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie (ďalej len „Zmluva“) vo výške 1.453.917,60 Eur, na
základe ktorej má navrhovateľ nárok na poskytnutie dotácie v zmienenej výške. Dňa 10.12.2025 boli
na tlačovej konferencii odporcu, ako člena vlády povereného riadením Úradu podpredsedu vlády,
uvedené nepravdivé informácie o tom, že navrhovateľ avizoval odstúpenie od Zmluvy z dôvodu
nesúhlasu so znížením dotácie. Odporca sa opakovane, či už na tlačových konferenciách alebo iným
spôsobom v médiách vyjadroval, že navrhovateľ dotáciu nedostane z dôvodu (avizovaného) ukončenia
Zmluvy. Tieto informácie sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľ nielenže nikdy neuskutočnil žiaden
úkon smerujúci alebo naznačujúci odstúpenie od Zmluvy, ale takúto informáciu, resp. stanovisko
nikdy ani len nekomunikoval. Práve naopak, navrhovateľ v komunikácii so zamestnancami Úradupodpredsedu vlády vyjadril ochotu k rokovaniu o prípadnom uzavretí dodatku k Zmluve a má
veľký záujem na realizácii výskumu a úspešnom dokončení Projektu. Navrhovateľ realizuje výskum
zameraný na vývoj prototypového zariadenia, ktoré dokáže v reálnom čase merať hematologické
parametre pacienta úplne neinvazívnym spôsobom. Cieľom je úplne eliminovať potrebu odberu fyzickej
krvi a jej následného laboratórneho spracovania. V súčasnosti predstavuje unikátny a mimoriadne
inovatívny prístup v klinickej diagnostike s potenciálom zásadne transformovať zaužívané štandardy
zdravotnej starostlivosti. S cieľom podporiť financovanie uvedeného výskumu podal navrhovateľ Úradu
podpredsedu vlády žiadosť o poskytnutie dotácie, ktorá bola schválená dňa 23.10.2025. Dňa 07.11.2025
bola uzatvorená Zmluva, predmetom ktorej je úprava práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí
dotácie zo strany Úradu podpredsedu vlády ako poskytovateľa pre navrhovateľa ako príjemcu. Zmluva
bola uzatvorená na základe Výzvy PK 1/2025, a to na účel Projektu „Priemyselný výskum na vývoj
neinvazívneho systému krvnej diagnostiky na báze umelej inteligencie „Digital Blood Ecosystem“.
Zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 11.11.2025, pričom nasledujúci deň nadobudla
účinnosť. Podľa Oznámenia o schválení žiadosti o poskytnutí dotácie a aj podľa Zmluvy bola
navrhovateľovi schválená a poskytnutá dotácia vo výške 1.453.917,60 Eur (ďalej len „Dotácia“). Celkové
oprávnené výdavky Projektu predstavujú podľa článku 1 odsek 3 Zmluvy sumu 1.817.397,00 Eur.
Navrhovateľ je podľa článku 1 odsek 5 Zmluvy povinný mať zabezpečené zdroje financovania Projektu
vo výške 363.479,40 Eur a zároveň zabezpečiť zdroje financovania na úhradu všetkých neoprávnených
výdavkov nevyhnutných na realizáciu Projektu. Po uzatvorení Zmluvy navrhovateľ žiadnym spôsobom
neinformoval žalovaného alebo Úrad podpredsedu vlády o tom, že by mal záujem od Zmluvy odstúpiť a
ani nevykonal žiadny úkon smerujúci k jej ukončeniu. Napriek tomu odporca dňa 10.12.2025 na tlačovej
konferencii uviedol nepresné a nepravdivé informácie, že navrhovateľ avizoval odstúpenie od Zmluvy
z dôvodu nesúhlasu so znížením Dotácie. Záznam z tlačovej konferencie je uverejnený na internetovej
stránke Televízie JOJ a na internetovej platforme YouTube, kanáli televízie TA3. Informácie z predmetnej
tlačovej konferencie boli zverejnené aj na stránkach internetových denníkov. Navrhovateľ nielenže nikdy
neuskutočnil žiaden úkon smerujúci alebo naznačujúci odstúpenie od Zmluvy, ale takúto informáciu,
resp. stanovisko nikdy ani len nekomunikoval. V čase predmetnej tlačovej konferencie ani samotný
Úrad podpredsedu vlády dokonca neinformoval navrhovateľa o tom, že Zmluva má byť ukončená alebo
že má byť výška Dotácie akýmkoľvek spôsobom upravená. Práve naopak, navrhovateľ v komunikácii
so zamestnancami Úradu podpredsedu vlády vyjadril ochotu k rokovaniu o prípadnom uzatvorení
dodatku k Zmluve, na požiadanie napr. poskytol dňa 04.12.2025 anotáciu k Projektu. Na zmienenej
tlačovej konferencii bolo potvrdené, že ani dodatočný audit a kontroly nespochybnili schválené projekty,
vrátane Projektu navrhovateľa. Skutočnosť, že audit nezistil zásadné systémové pochybenia potvrdil
odporca aj na následnej tlačovej konferencii dňa 11.02.2026. Odporca na ďalšej tlačovej konferencii dňa
17.12.2025 potvrdil svoju predchádzajúcu informáciu (naša poznámka: zo dňa 10.12.2025) o tom, ktoré
spoločnosti dotácie z Plánu obnovy dostanú a ktoré nie. V médiách bola dňa 23.12.2025 uverejnená
ďalšia informácia od odporcu, resp. Úradu podpredsedu vlády, že žalobca nepotvrdil súhlas so znížením
Dotácie, čo môže viesť k jeho odstúpeniu od výzvy. Ani táto informácia sa nezakladá na pravde,
nakoľko navrhovateľ v danom čase (23.12.2025) nemal žiadne informácie od Úradu podpredsedu
vlády o tom, že by Dotácia mala byť akýmkoľvek spôsobom znížená. Navrhovateľ pre objasnenie
situácie a potvrdenie záujmu realizovať Projekt adresoval odporcovi, ako osobe poverenej riadením
Úradu podpredsedu vlády, výzvu zo dňa 29.12.2025, v ktorej informoval o skutočnom a aktuálnom
stave veci. V predmetnej výzve navrhovateľ odporcu informoval, že riadne pokračuje v krokoch na
realizáciu Projektu, za týmto účelom vynakladá potrebnú aktivitu a náklady, pričom legitímne očakáva
poskytnutie Dotácie na základe účinnej Zmluvy. Okrem kontinuálneho postupu podľa Projektu, uviedol
navrhovateľ v zmienenej výzve už predtým uzatvorené zmluvy za účelom realizácie Projektu. Jednak išlo
o Zmluvu o spolupráci medzi navrhovateľom a Ústrednou vojenskou nemocnicou SNP Ružomberok -
fakultnou nemocnicou, pričom oba subjekty sú v úzkej komunikácii za účelom pokračovania spolupráce.
Ďalej má spoločnosť Digital Blood Corporation, spoločnosť personálne prepojená s navrhovateľom,
zabezpečenú zmluvnú spoluprácu s Univerzitou Komenského v Bratislave, Lekárskou fakultou, taktiež
za účelom rozvoja a realizácie Projektu. Počiatočné etapy výskumu navrhovateľa majú medzinárodný
charakter a prebiehali na Larkin University na Floride pod vedením konateľa navrhovateľa, pána T. V..
Napriek výzve navrhovateľa odporca neuviedol na svojich ďalších tlačových konferenciách informácie
ohľadom navrhovateľa na pravú mieru a v médiách boli naďalej uverejňované nepravdivé vyhlásenia
odporcu o tom, že navrhovateľ neodsúhlasil zníženie dotácie. Dňa 14.01.2026 Úrad podpredsedu vlády
oslovil navrhovateľa ohľadom možnosti akceptácie zvýšenia miery vlastného spolufinancovania, a to
vo výške 523.580,00 Eur, pričom priznaná dotácia by bola znížená na sumu 1.293.817,00 Eur (t.
j. zníženie dotácie o 160.100,60 Eur a potreba navýšenia vlastného spolufinancovania navrhovateľao túto sumu). Už táto jednostranná zmena podmienok, jednostranné zníženie dotácie a zvýšenie
spolufinancovania, nemalo vôbec žiadny právny základ a Úrad podpredsedu vlády naň nebol zmluvne,
ani zákonne oprávnený. Navyše, Úrad podpredsedu vlády žiadal navrhovateľa o predloženie informácie
o spôsobe zabezpečenia navýšenia spolufinancovania do 20.01.2026, teda v extrémne krátkej lehote
(4 pracovné dni). Navrhovateľ napriek uvedenému, v dobrej viere, skutočne za účelom zachovania a
pokračovania Projektu, vyjadril svoju ochotu akceptovať úpravu podmienok. Išlo o ústretový krok zo
strany navrhovateľa, ktorý úplne legitímne mohol „len“ trvať na plnení Zmluvy. V médiách boli pritom
naďalej uverejňované informácie od odporcu a Úradu podpredsedu vlády o tom, že jednotlivé dotácie už
boli prerozdelené, a teda že navrhovateľovi fakticky nebude Dotácia poskytnutá. Navrhovateľ predložil
Úradu podpredsedu vlády informácie o zabezpečení sumy vlastného spolufinancovania, pričom ale
Úrad podpredsedu vlády neurčil žiadne kritériá, ani spôsob, ako majú byť zdroje spolufinancovania
preukazované. Aj z uvedeného dôvodu navrhovateľ Úradu podpredsedu vlády uviedol, že vzhľadom
na absenciu uvedenia kritérií pre posudzovanie zabezpečenia financovania a pokiaľ je to potrebné, je
pripravený ďalej zdroje vlastného spolufinancovania preukazovať. Spolufinancovanie Projektu potvrdili
navrhovateľovi čestnými vyhláseniami spoločnosti GFG Capital & Financial Protection, s. r. o.,
ORTHODOM ŠKOLIAK s.r.o., Regál, s.r.o. a Strong Group s.r.o. Úrad podpredsedu vlády žiadnym
spôsobom na ústretové kroky a oznámenia navrhovateľa nereagoval, a to až do dňa 10.02.2026, kedy
bolo navrhovateľovi na stretnutí iniciovanom zamestnancami Úradu podpredsedu vlády oznámené, že
Úrad podpredsedu vlády zvažuje dotáciu jednoducho neposkytnúť, pričom Zmluva má byť zrušená.
Buď dohodou alebo príde k jej jednostrannému ukončeniu. Odporca následne pokračoval v poskytovaní
informácií médiám, a to či už v rozhovoroch alebo aj na tlačových konferenciách, o neposkytnutí
Dotácie navrhovateľovi. Odporca uviedol, že zmluvy o poskytnutí dotácií (vrátane Zmluvy) neuznal,
keďže jednotlivé subjekty nedokázali splniť prísnejšie podmienky spolufinancovania. Aj táto informácia
je nepravdivá, nakoľko Úrad podpredsedu vlády žiadne prísnejšie podmienky spolufinancovania neurčil
ani nešpecifikoval, a čo sa týka žiadosti o navýšenie spolufinancovania, odporca jasne odpovedal,
že je pripravený túto žiadosť akceptovať. Poskytol pritom prvotné dôkazy o zabezpečení vlastných
prostriedkov spolufinancovania, no transparentne zároveň uviedol, že je pripravený spolufinancovanie
ďalej preukazovať, na čo je však primárne potrebné základné určenie kritérií zo strany Úradu
podpredsedu vlády. Navrhovateľ na informácie odporcu a Úradu podpredsedu vlády reagoval opätovnou
výzvou na plnenie Zmluvy zo dňa 13.02.2026, ktorá bola adresovaná odporcovi ako osobe poverenej
riadením Úradu podpredsedu vlády. Navrhovateľ v opätovnej výzve informoval odporcu a Úrad
podpredsedu vlády, že s ukončením Zmluvy nesúhlasí a trvá na jej riadnom plnení. Navrhovateľ uviedol,
že postup zvažovaný Úradom podpredsedu vlády nemá žiadnu oporu v legislatíve, pričom realizácia
takéhoto postupu by predstavovala prejav absolútnej svojvôle, ktorá by nerešpektovala základné piliere
právneho štátu a bazálne pravidlá opierajúce sa o princíp dodržiavania zmlúv (pacta sunt servanda).
Navrhovateľ opätovne informoval odporcu, že aktuálne neexistuje žiaden dôvod na jednostranné
ukončenie Zmluvy. Práve naopak, navrhovateľ pracuje na Projekte, vynakladá naň prostriedky, a to
legitímne očakávajúc plnenie zmluvných záväzkov štátu ako zmluvného partnera. Navrhovateľ upozornil
odporcu, že aj vzhľadom na medializované informácie zo strany odporcu o dôvodoch neposkytovania
dotácií pre niektoré subjekty, je celkom zrejmé, že akákoľvek snaha o jednostranné ukončenie Zmluvy
by predstavovala výhradne účelový úkon, ktorým by sa len napĺňalo politické rozhodnutie. S takýmto
postupom štátu nie je v demokratickej spoločnosti možné súhlasiť. Odporca následne v médiách aj
napriek platnej Zmluve a výzvam navrhovateľa opätovne uvádzal, že navrhovateľ Dotáciu nedostane.
Odporca aj napriek preukázanej informácii od navrhovateľa o zabezpečení spolufinancovania v médiách
uviedol nepravdivú informáciu, že navrhovateľ svoju „primeranú finančnú silu“ nepreukázal a Úrad
podpredsedu vlády žalobcovi Dotáciu neposkytne. Odporca verejne uvádzal: (i) nepravdivé informácie
o odstúpení alebo plánovanom odstúpení navrhovateľa od Zmluvy; (ii) nepravdivé informácie o tom,
že navrhovateľ nesplnil podmienky spolufinancovania; (iii) informácie o tom, že navrhovateľovi nebude
priznaná Dotácia, a to napriek platnej a účinnej Zmluve a prebiehajúcej komunikácii navrhovateľa s
Úradom podpredsedu vlády. Takéto konanie odporcu: (i) poškodzuje dobrú povesť navrhovateľa; (ii)
komplikuje situáciu navrhovateľa vo vzťahu k jeho aktuálnym a potenciálnym obchodným partnerom; (iii)
reálne ohrozuje realizáciu Projektu a sťažuje jeho spolufinancovanie, pričom sa javí, že ide o vytváranie
systematického tlaku na navrhovateľ a tak, aby navrhovateľ odstúpil od Zmluvy a vzdal sa svojho nároku
na schválenú Dotáciu. Na základe nepravdivých verejných vyhlásení odporcu kontaktovali navrhovateľa
jeho obchodní partneri. Z ich vyjadrení je zrejmé, že nepravdivé tvrdenia odporcu poškodzujú dobrú
povesť navrhovateľa a ohrozujú financovanie a realizáciu Projektu. Navrhovateľ na základe vyššie
uvedených skutočností žiada o nariadenie neodkladného opatrenia. V danej veci je nespochybniteľné,
že tvrdenie odporcu na tlačovej konferencii zo dňa 10.12.2025 a jeho ďalšie mediálne vyhláseniao tom, že: (i) navrhovateľ avizoval odstúpenie alebo odstúpil od Zmluvy z dôvodu nesúhlasu so
znížením Dotácie, pričom žiadny takýto úkon navrhovateľ nielenže ani neurobil, ale ani neavizoval; (ii)
navrhovateľ nesplnil podmienky spolufinancovania Projektu, pritom žiadne podmienky jednak neboli
stanovené, jednak nie sú podmienkou čerpania dotácie, a ešte aj tieto podmienky je žalobca pripravený
(s)plniť; (iii) navrhovateľovi nebude priznaná Dotácia, sú absolútne nepravdivé. Nepravdivé tvrdenia boli
zverejnené na tlačovej konferencii, na ktorej boli prítomní zástupcovia najväčších médií (napr. TA3, JOJ
a ďalší) a následne sa informácie šírili prostredníctvom internetových stránok prístupných na celom
svete. Aj ďalšie nepravdivé vyhlásenia boli zverejnené či už v rozhovoroch, na tlačových konferenciách
alebo boli iným spôsobom poskytnuté médiám. Podmienky úspešného uplatnenia práva na ochranu
dobrej povesti navrhovateľa prostredníctvom neodkladného opatrenia sú naplnené, pretože odporca
skutočnevyvolal(spôsobil)neoprávnenýmzásahomobjektívnespôsobilýmvzniknutúnemajetkovúujmu
spočívajúcu v porušení, resp. ohrození dobrej povesti navrhovateľa. Určujúcim faktorom neoprávnenosti
informácie je jej difamujúci, dehonestujúci resp. degradujúci charakter. Porušenie práva na česť môže
byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu objektívne spôsobiť ujmu na cti dotknutého
subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Nie je však potrebné, aby
k takýmto tvrdeniam došlo s úmyslom pôsobiť difamačne. Úmysel je v tomto prípade nerozhodný,
záleží len na objektívnej spôsobilosti tvrdenia pôsobiť difamačne. Z vyššie uvedených skutočností je
zrejmé, že navrhovateľ aktívne komunikoval s odporcom a Úradom podpredsedu vlády a predkladal
Úradu podpredsedu vlády všetky požadované dokumenty, hoci aj nad rámec svojich povinností podľa
Zmluvy a platnej právnej úpravy. Odporca napriek tomu v médiách opakovane uvádzal o navrhovateľovi
nepravdivé tvrdenia. Z mediálnych vyjadrení odporcu sa navrhovateľ javí ako nedôveryhodný subjekt,
ktorému nebude dotácia poskytnutá preto, že buď odstúpil (čo nie je pravda) alebo nesplnil stanovené
podmienky (čo tiež nie je pravda, nakoľko žiadne podmienky spolufinancovania neexistujú, nie sú
podmienkou čerpania dotácie, ale i tie navrhovateľ splnil, resp. je pripravený plniť). Pre naplnenie
podmienky difamačnej povahy tvrdenia je postačujúce, ak takéto tvrdenie môže mať difamačný účinok
u určitej skupiny ľudí tvoriacich okolitý svet dotknutej osoby. Nie je teda nutné, aby tvrdenie bolo ako
difamujúce vnímané v spoločnosti ako takej. Nepravdivé tvrdenia odporcu o navrhovateľovi mali dopad
na širokú verejnosť, obchodných partnerov a vedeckú obec, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Nepravdivé tvrdenia o tom, že navrhovateľ nezabezpečil spolufinancovanie Projektu, sú spôsobilé
privodiť navrhovateľovi ujmu predovšetkým vo vzťahu k obchodným partnerom, ktorí písomne prisľúbili,
že sa na spolufinancovaní Projektu budú podieľať. Vyjadrenia odporcu na tlačovej konferencii dňa
10.12.2025 a aj jeho následné vyjadrenia ohľadom neposkytnutia Dotácie navrhovateľovi boli spôsobilé
poškodiť dobrú povesť navrhovateľa, a tým (o. i.) ohroziť aj financovanie Projektu z vlastných zdrojov
žalobcu a fakticky aj celkovú realizáciu Projektu. Výroky odporcu preto neoprávnene zasiahli do práva
na ochranu dobrej povesti navrhovateľa. Existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom,
je dostatočne osvedčená skutočnosťami uvedenými časti II. tohto návrhu. Medzi navrhovateľom a
odporcom existuje právny vzťah spočívajúci v tom, že: navrhovateľ je nositeľom práva na ochranu
dobrej povesti podľa § 19b OZ; odporca svojimi verejnými vyjadreniami do tohto práva zasiahol, resp.
doň bezprostredne zasahuje. Tento právny vzťah je daný už samotným neoprávneným zásahom do
práva navrhovateľa. Odporca ako predstaviteľ vlády Slovenskej republiky vystupoval vo verejnom
priestore a adresoval svoje tvrdenia voči navrhovateľovi, čím zasiahol do práv navrhovateľa, ktoré
sú predmetom súdnej ochrany. Je preto zrejmé, že medzi stranami existuje právny vzťah, ktorého
obsahom je právo navrhovateľa na ochranu dobrej povesti a korešpondujúca povinnosť odporcu zdržať
sa neoprávnených zásahov do tohto práva. Zákon umožňuje súdu prostredníctvom neodkladného
opatrenia promptne riešiť situáciu, ak je potrebný okamžitý zásah súdu. Je nepochybné, že neodkladné
opatrenie môže súd využiť v prípade, ak je úprava pomerov účastníkov je naliehavá, najmä k
zamedzeniuvznikuresp.pokračovaniuďalšejujmy.Vdanomprípadejepotrebnáúpravapomerovmedzi
navrhovateľom a odporcom neodkladným opatrením. Nepravdivé vyjadrenia odporcu, či už na tlačovej
konferencii dňa 10.12.2025, jeho ďalšie vystúpenia v médiách (napr. dňa 08.02.2026 a 11.02.2026)
alebo iné mediálne vyhlásenia (napr. články zo dňa 04.03.2026 a 23.03.2026) ohľadom neposkytnutia
Dotácie navrhovateľovi, sú spôsobilé ohroziť dobrú povesť navrhovateľa. Odporca uvádza nepravdivé
informácie o navrhovateľovi dlhodobo a sústavne od 10.12.2025, či už priamo svojimi vyjadreniami
alebo vyhláseniami pre médiá alebo prostredníctvom Úradu podpredsedu vlády, čím neustále priamo
poškodzuje dobú povesť navrhovateľa. Obchodní partneri navrhovateľa majú z dôvodu nepravdivých
vyhlásení odporcu už v súčasnosti vážne pochybnosti o financovaní a realizácii Projektu. V prípade
uverejnenia akýchkoľvek ďalších nepravdivých vyjadrení odporcu na adresu navrhovateľa hrozí úplné
zmarenie Projektu a trvalé poškodenie dobrej povesti navrhovateľa v očiach širokej verejnosti, jeho
obchodných partnerov a vedeckej obce na medzinárodnej úrovni. Uložením požadovanej povinnostije možné účinne a bezprostredne dosiahnuť ochranu práv navrhovateľa, ktorej sa týmto návrhom
domáha. Predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia je zákaz šírenia konkrétnych nepravdivých
skutkových tvrdení, ktoré sú priamou príčinou zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Ujma spôsobená
nepravdivými tvrdeniami odporcu spočíva v ohrození realizácie Projektu a závažného poškodenia dobrej
povesti navrhovateľa predovšetkým vo vzťahu k jeho obchodným partnerom, ktorí písomne prisľúbili
spolufinancovanie Projektu. Existuje priama príčinná súvislosť medzi konaním odporcu (verejné šírenie
nepravdivých tvrdení) a hroziacou ujmou na strane navrhovateľa, a preto odstránenie, resp. obmedzenie
tohtokonaniajespôsobilézabrániťďalšiemuprehlbovaniuujmy.Beznariadenianeodkladnéhoopatrenia
pritom hrozí pokračovanie zásahu, a to najmä vzhľadom na (i) verejnú funkciu odporcu, (ii) jeho prístup
k médiám a (iii) a opakovanú medializáciu predmetnej témy. Navrhované neodkladné opatrenie je
preto spôsobilé efektívne zabrániť ďalšiemu zásahu do práv navrhovateľa. Navrhovaným neodkladným
opatrením nedôjde k vytvoreniu nenávratného ani nezvratného stavu, keďže jeho obsahom je výlučne
uloženie povinnosti zdržať sa šírenia konkrétnych nepravdivých skutkových tvrdení o navrhovateľovi.
Uložená povinnosť neukladá odporcovi povinnosť aktívne konať, ani nezasahuje do jeho práv nad
nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie je zároveň vecne aj obsahovo presne vymedzené, keďže sa
týka len konkrétnych tvrdení o údajnom odstúpení navrhovateľa od Zmluvy a o súvisiacom neposkytnutí
Dotácie. Neodkladné opatrenie v danej veci je spôsobilé trvalo upraviť pomery medzi navrhovateľom
a odporcom, a preto je súd v zmysle § 330 ods. 2 CSP oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Naopak, v prípade nenariadenia neodkladného
opatrenia hrozí navrhovateľovi (i) pokračovanie zásahu do dobrej povesti navrhovateľa, (ii) strata
dôvery obchodných partnerov a (iii) a ohrozenie realizácie Projektu, pričom tieto následky môžu
mať nenapraviteľný charakter. Právo odporcu na slobodu prejavu nemôže byť v našom prípade
uprednostnené ani na základe tzv. testu proporcionality realizovaného bežne Ústavným súdom SR
pri posudzovaní zásahu do základných práv a slobôd. Ústavný súd SR pri zohľadnení judikatúry
ESĽP pri vyššie uvedenej kolízii práv realizuje test proporcionality, kedy sa zodpovedaním otázok
KTO?, O KOM?, ČO?, KDE?, KEDY? a AKO? (v posudzovanom prípade hovoril, resp. kritizoval)
vyhodnotí, či bolo uverejnenie určitej informácie spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu dobrej
povesti.(KTO?) odporcovi nepatrí privilegované postavenie (nejde o poslanca a jeho tlačová konferencia
bola mimo parlamentu); práve naopak, ako politik by mal vyvinúť väčšie úsilie ako bežný občan za
účelom zistenia pravdivosti skutkového základu jeho tvrdení; (O KOM?) navrhovateľ nie je verejne
známym podnikateľom, a teda nie je povinný znášať kritiku alebo uvádzanie nepravdivých tvrdení vo
vyššej miere ako bežná osoba; (ČO?) odporca na tlačovej konferencii dňa 10.12.2025 poukazoval na
otázky verejného záujmu, ale namiesto toho, aby pravdivo uvádzal informácie o stave Plánu obnovy,
uviedol širokej verejnosti nepravdivé informácie o navrhovateľovi; (KDE?) odporca predniesol výroky
na tlačovej konferencii, čím bola dosiahnutá najvyššia miera publicity; následne poskytoval informácie
na ďalších tlačových konferenciách a v rozhovoroch mienkotvorným médiám; (KEDY?) výroky odporcu
poškodzujú dobré meno navrhovateľa a aktuálne ohrozujú realizáciu Projektu; (AKO?) výroky odporcu
sú nepravdivými skutkovými tvrdeniami spôsobilými poškodiť dobré meno a povesť navrhovateľa. Aj
na základe testu proporcionality musí v danom prípade právo odporcu na slobodu prejavu ustúpiť
právu navrhovateľa na ochranu dobrej povesti. Je preto potrebné dať prednosť právu navrhovateľa.
Z povahy veci a zásahu odporcu do práva navrhovateľa na ochranu dobrej povesti je zrejmé, že
sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ale len neodkladným opatrením.
Vzhľadom na všetko, čo bolo vyššie uvedené, je dostatočne osvedčené, že výroky odporcu sú spôsobilé
poškodiť dobrú povesť navrhovateľa. Pre dosiahnutie okamžitej úpravy vzájomných pomerov medzi
stranami a pre elimináciu rizika ohrozenia dobrej povesti navrhovateľa a realizáciu Projektu nie je
iná možnosť, než uloženie zákazu odporcovi vyjadrovať sa na osobu navrhovateľa vo verejnom
priestore, najmä na tlačových konferenciách, zverejňovaním nepravdivých výrokov, obsahom ktorých
je tvrdenie, že navrhovateľ avizoval odstúpenie alebo odstúpil od Zmluvy z dôvodu nesúhlasu so
znížením dotácie a zákazu zverejňovať vyjadrenia, z ktorých hoci aj nepriamo vyplýva, že navrhovateľovi
nebudeposkytnutáDotáciazPlánuobnovyaznalostnúekonomiku.Vyššiepopísanýmkonanímodporca
spôsobuje neodvratnú ujmu na právach navrhovateľa vyplývajúcich z titulu ochrany dobrej povesti
navrhovateľa.Odporcanatlačovejkonferenciidňa10.12.2025ananáslednýchtlačovýchkonferenciách,
v rozhovoroch a pri informovaní médií uviedol tvrdenia nezakladajúce sa na pravde, teda svojimi
výrokmi naplnil skutkovú podstatu neoprávneného zásahu, ktorého bezprostredná hrozba opätovného
uskutočnenia naďalej trvá. Vzhľadom na viacnásobné zásahy odporcu do dobrej povesti navrhovateľa
nie je možné vylúčiť ďalšie opakovanie neoprávneného zásahu v budúcnosti. Táto hrozba opakovania
neoprávneného zásahu do dobrej povesti navrhovateľa je navyše umocnená potrebou realizovať Projekt
a zabezpečiť jeho spolufinancovanie v priebehu najbližších mesiacov a rokov. Akékoľvek uvedenieďalších nepravdivých informácii o navrhovateľovi, jeho záujme získať Dotáciu a de facto realizovať
Projekt, je spôsobilé ohroziť postavenie navrhovateľa v očiach verejnosti, jeho obchodných partnerov
a aj v očiach vedeckej obce na medzinárodnej úrovni. Prostredníctvom neodkladného opatrenia zákon
umožňuje promptne riešiť situáciu, ak je potrebný okamžitý zásah súdu. Je nepochybné, že neodkladné
opatreniemôžesúdvyužiťvprípade,akjeúpravapomerovúčastníkovjenaliehavá,najmäkzamedzeniu
vzniku resp. pokračovaniu ďalšej ujmy. V danom prípade je potrebná dočasná úprava pomerov medzi
stranami neodkladným opatrením. Predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov.
Navrhovateľ má za to, že vyššie uvedené skutočnosti dostatočne osvedčujú danosť jeho práva v
súvislosti s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia.
3. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil listinné dôkazy: oznámenie o
schválení žiadosti o poskytnutie dotácie zo dňa 23.10.2025, zmluvu o poskytnutí dotácie č. 236/2025,
článok z H. - Y. po minúte zo dňa XX.XX.XXXX „Minister M. H. sa chystá pokračovať v podpisovaní
zmlúv väčšiny projektov z výziev, pre ktoré vo funkcii skončil T. V.“, anotáciu zo dňa 04.12.2025, článok
z H. N zo dňa 23.12.2025 „H. už podpísal zmluvy zo sporných inovačných výziev. Vyradil projekt
exporadcu prezidenta, ktorý zvažuje právne kroky“, výzvu na plnenie zmluvy zo dňa 29.12.2025, zmluvu
o spolupráci zo dňa 13.01.2026, zmluvu o spolupráci zo dňa 10.02.2023, článok z Denníka N zo dňa
05.01.2026 „Firemný newsfilter: H. skúša čistiť inovačné granty, odchádzajúci šéf Dusla pochováva
veľké fabriky a Biedronka sa konečne rozbehla“, e-mailovú komunikáciu na č.l. 58-62 v súvislosti so
žiadosťou o preukázanie zabezpečenia vlastných zdrojov spolufinancovania projektu, článok z H. N
zo dňa 16.01.2026 „Inovačné granty za H.: L. a T. si vynovia fabriky, prelomových projektov je málo“,
odpoveď na žiadosť o preukázanie zabezpečenia vlastných zdrojov spolufinancovania projektu zo dňa
26.01.2026, čestné vyhlásenia na č.l. 79-86, článok z H. N - Minúta po minúte zo dňa 11.02.2026 „štát
nevyplatí dotácie úspešným uchádzačom v kontroverzných inovačných výzvach“, článok z H. N zo dňa
13.02.2026 „Hlas V. inovačné výzvy dlho bránil, no H. ich v polovici utína a 115 miliónov eur sa využije
inak“, opätovnú výzvu na plnenie zmluvy zo dňa 13.02.2026, článok z H. zo dňa 04.03.2026 „Na škandál
s V. výzvou doplatili aj seriózne firmy v biotechnológii, peniaze museli zhánať narýchlo inde“, článok z
H. N zo dňa 23.03.2026 „H. dá inovačné dotácie ďalším dvom firmám, hoci predtým už škandalóznu V.
výzvu uzavrel“, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 26.03.2026, list zo dňa 26.02.2026.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov strán
alebo obava, že by exekúcia bola ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení
je ich dočasný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania alebo obava z ohrozenia
exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia z
dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí
právny vzťah medzi stranami, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je
potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami.
9. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli
byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté, je potrebné prihliadať na možnénásledky nariadeného opatrenia, najmä s dôrazom na vznik neprimeranej ujmy osobe, ktorá je povinná
z nariadeného opatrenia a tiež musí súd skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza
k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou.
10. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného charakteru vyplýva,
že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo
byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.
11. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladného opatrenia. Pri
ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní
(konanie o vydanie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie
týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa
neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa
neodkladného opatrenia na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce
pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra
2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
12. Navrhovateľ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má povinnosť osvedčiť súdu
základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčiť aj pravdepodobnosť možného ohrozenia. Potrebu
úpravy pomerov navrhovateľ odôvodňoval tým, že v dôsledku zverejnenia nepravdivých informácií
o avizovanom odstúpení od zmluvy zo strany navrhovateľa, nepravdivých informácií o nesplnení
podmienok spolufinancovania a informácii o tom, že navrhovateľovi nebude priznaná dotácia aj napriek
platnej a účinnej zmluve a prebiehajúcej komunikácii medzi navrhovateľom a Úradom podpredsedu
vlády dochádza k poškodeniu dobrej povesti navrhovateľa, komplikuje situáciu navrhovateľa k jeho
aktuálnym a potencionálnym obchodným partnerom a reálne ohrozuje realizáciu projektu a sťažuje jeho
spolufinancovanie s cieľom vytvoriť tlak na navrhovateľa, aby odstúpil od zmluvy a vzdal sa svojho
nároku na schválenú dotáciu.
13. Podľa § 19b ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka právnické osoby majú svoj názov,
ktorý musí byť určený pri ich zriadení. Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno
domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí
primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
14. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah
je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. K porušeniu práva na dobrú povesť, môže
dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy; ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní
primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci
úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.
Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby
chránené v zmysle § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka; môže ním byť však aj kritika,
ak presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti
zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach,pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno
tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé
(tzv. dôkaz pravdy). Od skutkových tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; existenciu
faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy. Hoci
hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať
z dostatočného faktického základu. Samotné uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúce sa dobrej
povesti právnickej osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásah do takejto dobrej povesti. Na druhej
strane každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať takýto zásah; takýto zásah
je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej
spoločnosti nemožno tolerovať (viď uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2021, sp. zn.
16Co 29/2021).
15. Pri nariadení neodkladného opatrenia je nevyhnuté osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce
jeho nariadenie, a to osvedčenie nároku v miere potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia
ako aj naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu a osvedčiť obavu z ohrozenia prípadnej
budúcej exekúcie. Inštitút neodkladného opatrenia je inštitút mimoriadny a výnimočný, prichádzajúci do
úvahy až za stavu reálneho ohrozenia osvedčeného nároku navrhovateľa podloženého konkrétnymi
skutočnosťami. Navrhovateľ preto, ak má byť úspešný, musí uviesť v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia také skutočnosti, ktorými jednak osvedčí svoj nárok a zároveň, ktoré potvrdia
reálne ohrozenie jeho nároku. V danom prípade má súd za to, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu okamžitého zásahu súdu na úpravu pomerov strán sporu. V
prvom rade pokiaľ ide o skúmanie samotného nároku, súd po oboznámení sa s predloženými článkami
z H. N nedospel k záveru o existencii nároku navrhovateľa, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana
formou neodkladného opatrenia. V článku H. N - Y. po minúte zo dňa 10.12.2025 „Minister M. H. sa
chystá pokračovať v podpisovaní zmlúv väčšiny projektov z výziev, pre ktoré vo funkcii skončil T. V.“,
ktorý nasledoval po tlačovej besede po rokovaní vlády vyplýva, že viacerí úspešní uchádzači podľa
ministra odstupujú od zmlúv sami, pretože sa úrad vicepremiéra rozhodol dotácie znížiť v priemere o
11%. Ďalších päť firiem podľa H. uviedlo, že v projektoch nebudú pokračovať, pretože dotácie sú nižšie,
než bolo pôvodne oznámené. V uvedenom článku odporca nebol žiadnym spôsobom špecifikovaný.
16. V článku z H. N zo dňa XX.XX.XXXX „H. už podpísal zmluvy zo sporných inovačných výziev.
Vyradil projekt exporadcu prezidenta, ktorý zvažuje právne kroky“, sa uvádza „ďalších päť úspešných
spoločností zatiaľ nepotvrdilo súhlas so znížením dotácie a zvýšením spolufinancovania, čo môže viesť
k ich odstúpeniu od výzvy“ - uvedenú citáciu mal podľa článku odprezentovať Úrad pre plán obnovy (nie
samotný odporca). Ďalej sa v článku uvádza, že „Ide zrejme o firmy ..... DBC Slovakia. Tieto totiž majú
kontrakty o poskytnutí dotácie zverejnené v registri zmlúv, ale bez dodatkov a nie sú ani v zozname 33
úspešných firiem, ktoré zverejnil úrad pre plán obnovy.“ Tento záver je podľa názoru súdu už výsledkom
autora článku a nie samotného odporcu. Obdobne je to aj vo vzťahu k článku z H. N zo dňa 05.01.2026
„Firemný newsfilter: H. skúša čistiť inovačné granty, odchádzajúci šéf Dusla pochováva veľké fabriky a
Biedronka sa konečne rozbehla.“ V článku z H. N zo dňa 16.01.2026 „Inovačné granty za H.: L. a T.
si vynovia fabriky, prelomových projektov je málo“, je uvedená analýza podpísaných projektov z výziev,
pričom navrhovateľ tu nie je ani len spomenutý. V článku z H. N - Minúta po minúte zo dňa 11.02.2026
„štát nevyplatí dotácie úspešným uchádzačom v kontroverzných inovačných výzvach“, sa uvádza, že
štát nevyplatí dotácie úspešným uchádzačom v kontroverzných inovačných výzvach na automatizáciu a
biotechnológie, pričom v článku nie je uvedený názov firmy navrhovateľa ani presný dôvod nevyplatenia
dotácií. V článku z H. N zo dňa 04.03.2026 „Na škandál s V. výzvou doplatili aj seriózne firmy v
biotechnológii, peniaze museli zhánať narýchlo inde“, sa uvádza, že H. oznámil, že Seerling a ďalšie
štyri firmy dotáciu nedostanú, keďže nedokázali splniť prísnejšie podmienky financovania a zmluvy chce
anulovať. V uvedenom článku však nie je nikde uvedený navrhovateľ.
17. V článku z H. N zo dňa 13.02.2026 „Hlas V. inovačné výzvy dlho bránil, no H. ich v polovici utína
a 115 miliónov eur sa využije inak“ sa uvádza, že päť firiem získalo zmluvy ešte keď úrad viedol V.,
no H. ich zmluvy neuznal, keďže nedokázali splniť prísnejšie podmienky spolufinancovania. Pokiaľ ide
o ďalšiu časť článku, kde sa konkretizujú firmy, s ktorými sa bude doťahovať rušenie zmlúv a kde je
špecifikovaný aj odporca, podľa názoru súdu ide o záver autora článku (čo je zrejmé aj z použitého
výrazu „pravdepodobne“) a toto nepredstavuje citáciu samotného odporcu. Napokon v článku z Denníku
N zo dňa 23.03.2026 „H. dá inovačné dotácie ďalším dvom firmám, hoci predtým už škandalóznu V.
výzvu uzavrel“, sa uvádza: „Iné tri firmy so zmluvou o T. V. už svoju primeranú finančnú silu štátu podľaE. L. nepreukázali a tie úrad definitívne nedotuje. Ide o spoločnosti DBC Slovakia....“ Je teda zrejmé, že
o uvedenom informovala štátna tajomníčka úradu E. L. a nie samotný odporca.
18. Pokiaľ ide o samotnú tlačovú besedu po rokovaní vlády zo dňa 10.12.2025 zverejnenú napríklad
na joj24.noviny.sk tam odporca na otázky médií uviedol, že: „z informácií, ktoré mám ktoré avizovali
odstúpenie z dôvodu, že nesúhlasia so znížením ....... DBC Slovakia s.r.o. ....“. To, či v danom prípade
ide o nepravdivý výrok, ktorý by bol spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby (prípadne aj
ďalšie výroky odporcu), a teda skúmanie kolízie práva odporcu na slobodu prejavu a práva žalobcu na
ochranu dobrej povesti právnickej osoby presahuje konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ale
môže byť skúmané v rámci konania vo veci samej, kde bude vykonané riadne dokazovanie a prípadné
výroky odporcu (prezentované aj v ďalších mediálnych výstupoch) bude možné podrobiť prísnemu
testu proporcionality, teda skúmať základné o otázky o tom, KTO zásah do práva na ochranu dobrej
povesti navrhovateľa vykonal, o KOM boli namietané výroky a do KOHO oprávneného záujmu odporca
zasahoval, ČO bolo obsahom výrokov odporcov, KDE a KEDY boli tieto výroky uverejnené. V prípade
difamačných sporov je možné až po vykonaní dokazovania posúdiť, či zverejnené informácie sú alebo
nie sú pravdivé a či sú alebo nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva navrhovateľa. Nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovanej povahy je prípustné skôr výnimočne, keď pôjde napr. o prípady
výrokov nenávistných, podnecujúcich k násiliu, netolerantných, t.j. takých, ktoré by aj v podmienkach
konania o neodkladnom opatrení viedli k presvedčivému záveru o vzniku ťažko napraviteľnej majetkovej
či nemajetkovej ujmy, t.j. vyžadovali by si bez akýchkoľvek väčších pochybností okamžitý zásah súdu.
19. V danom prípade súdu z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj jeho príloh
nevyplývalo, že by navrhovateľom namietané nepravdivé tvrdenia spadali do kategórie nenávistných
prejavov podnecujúcich k násiliu či intolerancii, a teda že by v danom prípade vznikla potreba ochrany
práva navrhovateľa formou nariadenia neodkladného opatrenia smerujúceho k zdržaniu sa týchto
výrokov. Nejedná sa totiž o taký výnimočný prípad, kde akékoľvek oneskorenie by spôsobilo ťažko
napraviteľnú ujmu majetkovú či nemajetkovú, ktorú by nebolo možné uplatniť si v riadnom súdnom
konaní.
20. Na viac pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ
domáhal voči odporcovi zdržania sa zverejňovania vyjadrení, z ktorých hoci aj nepriamo vyplýva, že
navrhovateľovi nebude poskytnutá dotácia z plánu obnovy a znalostnú ekonomiku, súd v tejto časti
považoval návrh za neprípustný, nakoľko nie je možné do budúcna vylúčiť, že nastanú okolnosti či už
na strane navrhovateľa alebo úradu, pre ktoré môže dôjsť k ukončeniu zmluvy o poskytnutí dotácie, a
teda takéto obmedzenie prejavu odporcu by nemalo oporu v zákonnej úprave.
21. Po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu a po dôkladnom zvážení
všetkých okolností danej veci dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah
súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia voči odporcovi, ktorým by súd nariadil odporcovi
zdržať sa zdržal zverejňovania nepravdivých tvrdení o navrhovateľovi a zdržať sa zverejňovania
vyjadrení, z ktorých hoci aj nepriamo vyplýva, že navrhovateľovi nebude poskytnutá dotácia z plánu
obnovy, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov
konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky,
by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky
vynaložené v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Mestský súd
Bratislava IV v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.