Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216208994
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1216208994.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: M. U. Q. B. H. L. X.
N. Á. , H. M. X.X.XXXX, R. C. C., S. Č.. XXXXX/X, zastúpená advokátkou: Mgr. Renáta Dobrovodská,
Bratislava, Rožňavská č. 22, proti žalovaným: v 1. rade: DUPOS dražobná spol. s r. o., IČO: 36 233
935, Trnava, Tamaškovičova č. 17/2742, zastúpený spoločnosťou: PETKOV & Co s.r.o., IČO: 50 430
742, Bratislava, Šoltésovej č. 14, za ktorú koná: Mgr. Ivan Petkov, v 2. rade: Československá obchodná
banka, a.s., IČO: 36 854 140, Bratislava, Žižkova č. 11 (ako právny nástupca v dôsledku zlúčenia s OTP
Banka Slovensko, s.r.o., IČO: 31 318 916, Bratislava, Štúrova č. 5) a v 3. rade: Z.. Z. E. F. Ú. Č. B. Q. P.

E. , H. M. X.X.XXXX, R. C. C., S. Č.. XXXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa
24. marca 2017, č. k. 50C/95/2016-155, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 24. marca
2017, č. k. 50 C 95/2016-155,
- vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ,
- vo výroku, ktorým žalovaným v 1. až v 3. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, m e n

í tak, že žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok
na náhradu trov konania.

II. Žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvého a
tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým rozsudkom zo dňa 24.3.2017, č.k. 50 C 95/2016-155, súd prvej inštancie vo výroku I.

žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovaným v 1. až 3. rade domáhala určenia neplatnosti opakovanej
dobrovoľnej dražby konanej dňa 6.4.2016, s miestom konania Hotel a Ubytovňa Prim**, Stará Vajnorská
č. 37, Bratislava, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti označené vo výroku tohto rozsudku, zamietol a
vo výroku II. žalovaným v 1. až 3. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1, § 11
ods. 1 a ods. 4, § 12 ods. 6, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5, § 19 ods. 1 písm. a) a k), §

21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), § 4 ods. 1, § 7 ods. 1, § 18 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „daňový poriadok“) a § 7 ods. 1 zákona č. 42/2004 Z. z. o obchodnom vestníku. V odôvodnení
uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná bezdôvodne. V prvom
rade posúdil žalobkyňou uvádzané pochybenie žalovaným v 1. rade pri označení rozdielneho miesta

realizácie opakovanej dražby vyššie uvedenej nehnuteľnosti dňa 6.4.2016 ako porušenie ustanovenia
§ 17 ods. 1 písm. f) dražobného zákona. Je nepochybné, že zverejnenie dvoch rôznych adries
konania dražby žalovaným v 1. rade je nesúladné a v rozpore s uvedeným ustanovením dražobného
zákona, avšak s prihliadnutím na to, že opakovanej dražby predmetnej nehnuteľnosti sa zúčastnilo
11 dražiteľov a oznámenie o opakovanej dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli Miestneho úradu

Podunajské Biskupice a bolo oznámené daňovému subjektu, má za to, že takéto porušenie vzniknuté
administratívnou chybou samo o sebe nie je dôvod na určenie neplatnosti tejto dražby. Stotožnil sa
so stanoviskom žalovaného v 1. a 2. rade, podľa ktorého nemohli byť dotknuté práva žalobkyne,
pretožepredmetdražbybolvydraženýzavyššiusumuakobolonajnižšiepodanie.Navyšeargumentácia
žalobkyne ako predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, sa netýka jej práv, ale práv hypotetických
tretích osôb, ktoré by mali možno záujem zúčastniť sa na dražbe. Ďalej mal za preukázané, že konkrétny

záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti pred konaním opakovanej dražby mal Q. H., ktorý cez e-
mailovú komunikáciu so žalovaným v 2. rade od 4.4.2016, t. j. 2 dni pred konaním dražby preukazoval,
že prostredníctvom Tatra banky, a.s., ktorá mu poskytne úver, môže uhradiť žalovanému v 2. rade
sumu 67.000,- € pred konaním dražby ako kúpnu cenu tejto nehnuteľnosti. Postup žalovaného v 2.
rade považoval za adekvátny danej situácii, nakoľko z e-mailovej komunikácie zo dňa 5.4.2016, t. j.

deň pred konaním dražby mal preukázané, že Q. H. nezrealizoval v tento deň úhradu sumy 5.200,- €
(náklady spojené s dražbou) na účet žalovaného v 2. rade, pričom je zrejmé, že žalovaný v 2. rade mal
záujem vyjsť menovanému v ústrety. Ak banka Q. H. skutočne schválila úver a túto skutočnosť oznámil
žalovanému v 2. rade dňa 5.4.2016 o 16.40 hod., nemožno žalovanému vyčítať, že nekonal s odbornou
starostlivosťou, ak mu boli navyše doručované len čiastočné podklady. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil,

že oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 1.3.2016 žalovaný v 1. rade doručoval dňa
13.3.2016 Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a dňa 11.3.2016 Miestnemu úradu
Podunajské Biskupice. Na úradnej tabuli obce bolo vyvesené od 14.3.2016 do 6.4.2016. Neobstojí preto
tvrdeniežalobkyne,žežalovanýporušilustanovenie§17ods.5písm.f)zákonaodobrovoľnýchdražbách
tým, že nedoručil predmetné oznámenie na adresu daňového správcu, keďže žalovaný v 1. rade doručil

toto oznámenie Magistrátu hlavného mesta Bratislavy ako správcovi dane príslušnému podľa § 4 ods.
1 daňového poriadku, aj keď nebolo adresované konkrétne oddeleniu miestnych daní a poplatkov, a to
s poukazom na § 18 daňového poriadku. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil žalobu ako
nedôvodnú najmä z poukazom na nesplnenie podmienky stanovenej v ustanovení § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že bola dotknutá na svojich právach. Byt

bol vydražený za vyššiu hodnotu ako bolo najnižšie podanie a dražby sa zúčastnilo 11 dražiteľov a
skutočnosť, že v Obchodnom vestníku bolo uverejnené iné miesto dražby vyhodnotil ako okolnosť
nemajúcu povahu zásahu do práv žalobkyne. V danom prípade tak nedošlo k príčinnej súvislosti medzi
porušením ustanovenia § 17 ods.1 písm. b) v spojení s § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách
a vznikom ujmy na právach žalobkyne, pretože jej žiadna ujma nevznikla. Do úvahy pritom vzal aj

vedomosť žalobkyne o mieste dražby a reálnu možnosť informovať o mieste dražby potencionálneho
záujemcu o predmetný byt Q. H., ktorý so žalobkyňou uzatváral zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy
pred konaním dražby. Žalobkyňa v konaní iné konkrétne porušenia zákona o dobrovoľných dražbách
neuviedla a len z opatrnosti žiadala predložiť ďalšie listiny z dražobného spisu, preto súd prvej inštancie
z dôvodu hospodárnosti konania dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého dražobného spisu

nevykonal. Navyše žalobkyňa sa pred podaním žaloby oboznámila s podstatnou časťou dražobného
spisu a iné konkrétne dôvody neplatnosti opakovanej dražby neuviedla.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovaným v 1., 2.
a 3. rade náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko boli v konaní úspešní.

4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) v rozsudku zo dňa 18.12.2019, č. k. 15 Co
302/2017-229, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol,
potvrdil a vo výroku o trovách konania rozsudok zmenil tak, že žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na
náhradu trov konania každému v rozsahu 100 % a vo výroku II. žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi
rozsudku ako vecne a právne správnymi a skonštatoval, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ichzáklade dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil.
V procesnom postupe súdu prvej inštancie neboli zistené žiadne vady, na ktoré by mal odvolací súd
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Aj podľa právneho názoru odvolacieho

súdu nesprávne uvedenie miesta konania dražby, vzhľadom na všetky uvádzané rozhodujúce právne
skutočnosti, neodôvodňovalo také závažné porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo
majúce za následok jej neplatnosť. Žalobkyni ujma nevznikla a nie je tak daná ani príčinná súvislosť
medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na jej právach. Rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, majúci aj charakter súvisiaceho výroku odvolací súd

zmenil tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie každému
v rozsahu 100 %, keďže u nich nejde o nerozlučné spoločenstvo podľa § 388 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Súd prvej inštancie pochybil, keď v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
nerozhodol najprv o nároku, pričom toto pochybenie odvolací súd napravil predmetným rozhodnutím.
Žalovaným v 1. až 3. rade úspešným aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania každému v rozsahu 100 % v nadväznosti na ustanovenie § 396 ods. l, § 255 ods.

l, § 262 ods. l C.s.p.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.10.2023, sp. zn. 1 Cdo 27/2022 ako
súd dovolací skonštatoval, že pokiaľ došlo k nezhode v oznámení o vyhlásení konania dražby v tom
rozsahu, že boli uverejnené dve rôzne miesta konania dražby, nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že

miestom konania dražby v oznámení o opakovanej dražbe boli uvedené priestory „Hotel a ubytovňa
Prim“, na adrese Stará Vajnorská č. 37, Bratislava, avšak v Obchodnom vestníku č. 48/2016 bolo
uvedené miesto konania dražby iné („opakovaná dražba sa uskutoční v Hoteli 21, Nerudova 8,
Bratislava“), tak potom je nutné považovať takého vyhlásenia dražobníka o výkone dražby za nesúladne
s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách. V odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho, ale aj prvoinštančného súdu úplne absentuje vysporiadanie sa s touto skutkovou a právnou
argumentáciou žalobkyne (bez ohľadu na bod 10.4 odôvodnenia odvolacieho súdu). Podľa dovolacieho
súdu uverejnenie dvoch rozdielnych miest uskutočnenia dobrovoľnej dražby je spôsobilým dôvodom
na určenie neplatnosti takejto dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobkyni mohla vzniknúť ujma spôsobená
tým, že na dobrovoľnej dražbe sa mohlo zúčastniť viac dražiteľov a mohla byť vydražená vyššia

suma za draženú nehnuteľnosť. V tomto smere dovolací súd prisvedčil žalobkyni, že potvrdzujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu je v tomto smere nedostatočne odôvodnené a došlo teda k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C.s.p. V nadväznosti na uvedenú vadu
zmätočnosti, ktorú považoval dovolací súd za podstatnú, poukázal na to, že skutočne je potrebné sa
týmto argumentom venovať. Na základe uvedeného v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. 1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 111/2014, 3 Cdo 4/2012, 7 Cdo 212/2014
a 8 Cdo 130/2015) dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný bez toho, aby sa
zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušené rozhodnutie súdu.

6. Odvolací súd opätovne vec preskúmal, súc viazaný vysloveným právnym názorom dovolacím súdom,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne a je namieste ho potvrdiť (§ 387 C.s.p.).

7. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 30.5.2016
domáhala určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby konanej dňa 6.4.2016 v mieste konania
Hotel a Ubytovňa Prim**, na ulici Stará Vajnorská č. 37 v Bratislave. Ako súd prvej inštancie
správne skonštatoval, spornou bola otázka, či v dôsledku mylného uvedenia miesta konania dražby v

Obchodnom vestníku („Hotel 21, Nerudova 8, Bratislava“), rozdielneho od údaja uvedeného v oznámení
o opakovanej dobrovoľnej dražbe, došlo k porušeniu ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona
o dobrovoľných dražbách, ktoré malo za následok neplatnosť tejto dražby (§ 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách). Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť právnych
a skutkových záverov súdu prvej inštancie, ako aj jeho procesného postupu, ktoré napokon viedli

k zamietnutiu žaloby, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v podanom odvolaní žalobkyne, s
prihliadnutím na vadu zmätočnosti vyslovenú dovolacím súdom (§ 455 C.s.p.).8.Inštitútdobrovoľnejdražbyjeinštitútom,ktorývosvojejpodstatevážnymspôsobomzasahujedopráva
vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na

ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 spojený s čl. 20, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci.
Záložca je tak počas celej doby trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodnutiu
záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu
záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. O to viac je

súd povinný v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorá prebehla v zmysle zákona o dobrovoľných
dražbách zaoberať tým, či boli splnené všetky podmienky na to, aby dobrovoľná dražba prebehla v
zmysle zákonov, a teda platne.

9. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách dražobník vyhlási konanie dražby
oznámením o dražbe, v ktorom uvedie miesto, dátum a čas otvorenia dražby.

10. Podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550
eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby.
Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v

Obchodnom vestníku.

11. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

12. Podľa § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil
dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa

28.8.2020, sp. zn. 6 Cdo 66/2019 (R 9/2021 ) konštatoval, že
osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby upravuje § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Ide o inštitút

právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý môžu uplatniť osoby ňou dotknuté ako jediný prostriedok
nápravy a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej držby. Dražba je neplatná len za
predpokladu, že na základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú.
Jedným z dôvodov, pre ktorý je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho

ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len
prípady, v ktorých nie je možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 zákona o dobrovoľných
dražbách). Keďže ide o jediný prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby a iné dôvody, ktoré by
neumožňovali vysloviť neplatnosť dražby titulom porušenia zákona alebo titulom iných skutočností,
zákon neuvádza, treba v tomto smere zvoliť skôr extenzívny výklad. K úspešnosti žaloby o určenie

neplatnosti dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom
úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj
reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy
na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby
o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne

splnené dva predpoklady, a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola
práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu.

14. Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS

23/2014-18, zo dňa 24.9.2014, z ktorého vyplýva, že právna úprava musí byť vykladaná tak, aby
zabezpečila efektívne procesné záruky súdneho prieskumu, predpokladov procesu, ako aj výsledku
dobrovoľnej dražby.15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie viazaný žalobným
petitom rozhodol o nároku žalobkyne tak, že žalobu zamietol, keď správne uzavrel, že v konaní o
opakovanej dobrovoľnej dražbe došlo zo strany dražobníka (žalovaného v 1. rade) k porušeniu vyššie

citovaných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách (viď bod 9. a 10. tohto odôvodnenia), avšak, i
keď dostatočne vyhodnotil otázku miery zásahu do práv žalobkyne, sa s odôvodnením tejto skutočnosti
nedostatočným spôsobom vysporiadal, rovnako tak aj s otázkou, či medzi porušením ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalobkyne existuje príčinná súvislosť.

16. S prihliadnutím na dovolacím súdom vytknutú vadu zmätočnosti (v dôsledku ktorej sa súdy nižšej
inštancie dopustili porušenia práva na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je aj právo strany sporu
na riadne, náležité a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia) odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil konštatujúc, že v prejednávanej veci bolo nepochybné a
správne zistené, že dražobník konal v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) v spojení s § 17
ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, keď v oznámení o opakovanej dobrovoľnej dražbe uviedol

ako miesto jej konania „Hotel a ubytovňa Prim**, Stará Vajnorská 37, Bratislava“, avšak v Obchodnom
vestníku č. 48/2016 bolo uvedené iné miesto konania dražby („opakovaná dražba sa uskutoční v Hoteli
21, Nerudova 8, Bratislava“). Túto skutočnosť nerozporoval ani jeden zo žalovaných, teda ani samotný
dražobník (žalovaný v 1. rade), ktorý priznal pochybenie, ktoré malo byť spôsobené technickou chybou
programu. Podľa námietok žalobkyne a záverov dovolacieho súdu uverejnenie dvoch rozdielnych miest

uskutočnenia dobrovoľnej dražby je spôsobilým dôvodom na určenie neplatnosti takejto dobrovoľnej
dražby, nakoľko žalobkyni mohla vzniknúť ujma spôsobená tým, že na dobrovoľnej dražbe sa mohlo
zúčastniť viac dražiteľov a mohla byť vydražená vyššia suma za draženú nehnuteľnosť, z čoho vyplýva,
že ak by nedošlo k rozdielnemu uvedeniu miesta konania dražby, zúčastnilo by sa jej pravdepodobne
viac ako 11 dražiteľov, v nadväznosti na to by potom bolo podaných pravdepodobne aj viac ponúk

účastníkov dražby s vyšším výťažkom dražby. V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyzodňa28.8.2020,sp.zn.6Cdo66/2019 (R 9/2021 ) k úspešnosti žaloby
o určenie neplatnosti dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona o

dobrovoľných dražbách. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie,
ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého
ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí zároveň existovať príčinná
súvislosť, pričom uvedené dva predpoklady (1. boli porušené ustanovenia tohto zákona, a 2. žalujúca
osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach) musia byť v zmysle

ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách kumulatívne splnené. Povinnosť tvrdenia a
dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobkyňu. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobkyňa zrejme v dôsledku dosiahnutia vyššieho výnosu z prevodu vlastníctva k draženému bytu
mala uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve s Q. ako budúcim kupujúcim, z ktorej vyplýva, že menovaný
mienil kúpiť dražený byt žalobkyne za sumu 67.000,- €, (prevyšujúcu najvyššie podanie /ponuku/ na

dražbe) a za účelom financovania tejto kúpy mal čerpať úver v banke (pozri e-mail Tatra banky, a.s. zo
dňa 5.4.2016 - čl. 56). Z dokazovania zároveň vyplynulo, že zaplatením nákladov dražby dražobníkovi
vo výške 5.200,- € by došlo k upusteniu od predmetnej opakovanej dražby. Je tiež nepochybné,
že Q. H. sa dražby nezúčastnil. Hoci žalobkyňa neuvádzala žiadny dôvod jeho neúčasti je možné
predpokladať, že dôvodom by bolo práve uvedenie rozdielnych miest konania dražby v oznámení o

opakovanejdobrovoľnejdražbeavobchodnomvestníku.Argumentáciižalobkyne,žetýmtonesúladným
vyhlásením dražobníka o mieste konania dražby bola zmarená účasť menovaného na tejto dražbe,
nemožno prisvedčiť. Žalobkyňa totiž nerozporovala správnosť údaja o mieste dražby v oznámení o
konaní dražby, ktoré jej bolo ako vlastníkovi predmetu dražby a zároveň dlžníkovi záložného veriteľa
doručené dražobníkom v súlade s ustanovením § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách.

Je teda možné uzavrieť, že ak žalobkyňa mienila dosiahnuť vyšší výťažok dražby (a dražobník od
dražby neupustil, keďže z jej strany nedošlo k uhradeniu nákladov dražby pred jej konaním tak ako
navrhovala v súvislosti s uzavretím budúcej kúpnej zmluvy), mohla správny údaj o mieste konania
dražby oznámiť s dostatočným časovým predstihom aj Q. H., ktorý mohol na predmetnej dražbe
svojimi podaniami vznášať ponuky najnižšími prihodeniami, napríklad až do mienenej výšky kúpnej

ceny (67.000,- €). Navyše žiadnou zo strán sporu nebola rozporovaná správnosť údaja o mieste dražby
uvedeného v Notárskom centrálnom registri dražieb, preto možno spochybniť aj tvrdenie o možnej
vyššej účasti dražiteľov, ktorých sa, v prípade súladného uvedenia miesta konania dražby, mohlo (ale
nemuselo)zúčastniťviacakoreálnezúčastnených11dražiteľov.Akbyajbolomožnépripustiťpravdivosťtohto tvrdenia, žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že v prípade správneho uvedenia miesta konania
dražby (aj) v obchodnom vestníku by mohlo dôjsť k vyššej účasti dražiteľov a teda by predmetnú
nehnuteľnosť bolo možné vydražiť za vyššiu cenu. Na tomto závere by nezmenilo nič ani prípadné

vykonanie žalobkyňou navrhovaných dôkazov, pripojenie dražobného spisu a výsluch Q.. H., ktoré súd
prvej inštancie nevykonal jednak z dôvodu nadbytočnosti, keďže pred podaním žaloby sa žalobkyňa
oboznámila s podstatnou časťou dražobného spisu, ktorého podstatný obsah aj pripojila a založila
do spisu spolu so žalobou a tiež z dôvodu, že obsah výsluchu menovaného svedka by nedisponoval
vypovedacou potenciou. Na základe uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že v konaní opakovanej

dobrovoľnej dražby došlo síce k porušeniu zákonných ustanovení (§ 17 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 17
ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách), avšak odvolací súd je zhodne s názorom súdu prvej inštancie
názoru, že k faktickému (reálnemu) zásahu do práv žalobkyne nedošlo, keď jej nebola spôsobená
žiadna ujma ani prípadnou účasťou viacerých dražiteľov a ani s tým spojenou nemožnosťou vydražiť
nehnuteľnosť za vyššiu cenu. Vzhľadom na absenciu spôsobenej ujmy nejestvuje medzi porušením
ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalobkyne príčinná súvislosť.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

19. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., § 396
ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a § 453 ods. 3 C.s.p. Vychádzajúc z toho, že v konaní pred súdom prvej inštancie,
ako aj v prvom a tomto odvolacom konaní bola plne úspešnou stranou sporu strana žalovaná (žalovaní
v 1. až 3. rade), odvolací súd im priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%stým,ževýroksúduprvejinštancie,ktorýmžalovanýmv1.až3.radepriznalnáhradutrovkonania
vo výške 100 %, zmenil súladne s dikciou ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 511 Občianskeho
zákonníka tak, ako je uvedené vo výroku I. (druhá odrážka) tohto rozhodnutia. Keďže v dovolacom
konaní bola úspešnou strana žalujúca, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 453 ods. 3 C.s.p. priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že rozhodovanie o
náhrade trov konania má dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania,
o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je rozhodovanie
súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným

uznesením po právoplatnosti skončenia veci.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).