Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206621
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123206621.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: Sociálny kompas, Timravina

7, 811 06 Bratislava, IČO: 55 125 026, právne zast.: Podhorský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária,
Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: JOB & DUES agency
s.r.o., Demjata 307, 082 13 Demjata, IČO: 48 213 624, právne zast.: JUDr. Martin Kundrát, advokát,
Vajanského 47, 080 01 Prešov, IČO: 52 526 771 o zaplatenie 383.807,44 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 383.807,44 Eur spolu s 0,05 % úrokom z
omeškania denne zo sumy 383.807,44 Eur od 06.07.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 11.07.2023 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
383 807,44 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným
uzatvoril dňa 11.07.2022 Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému služby a činnosti spočívajúce v spolupráci na príprave podkladov, informácií, poradenstva
a konzultácií smerujúcich k úspešnému získaniu nenávratného finančného príspevku (ďalej ako „NFP“).

Právny predchodca žalobcu na základe výzvy č. 1 zo dňa 06.02.2023, výzvy č. 2 zo dňa 24.02.2023,
výzvy č. 3 zo dňa 20.04.2023 a výzvy č. 4 zo dňa 21.06.2023 vyzval žalovaného na postupné uhradenie
čiastkových odmien podľa Zmluvy o spolupráci v závislosti od postupného schválenia NFP pre klientov
uvedených v tejto zmluve. Tieto finančné prostriedky neboli do dnešného dňa uhradené.

2. Okresný súd Prešov vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 40Cb/19/2023 zo dňa 08.08.2023,
voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že uplatnený nárok považuje za nedôvodný a žalovanú
sumu poprel čo do dôvodu aj výšky. Žalovaný uviedol, že spoločnosť Vanner Solutions, s.r.o. ako
právny predchodca žalobcu žiadne relevantné informácie žalovanému v zmysle uzatvorenej Zmluvy
o spolupráci neposkytol a ani sa žiadnym iným spôsobom nepodieľal na príprave podkladov pre
vypracovanie projektov a získanie NFP pre klientov žalovaného. Nečinnosť právneho predchodcu
žalobcu považuje za podstatné porušenie povinností vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy a preto

dňa 30.11.2022 došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Uviedol, že právny
predchodca žalobcu faktúru za ním tvrdené dodanie služieb nikdy nezaslal žalovanému, z čoho je
zrejmé, že ani právny predchodca žalobcu nepovažoval tieto služby za dodané. Vystavenie faktúry
právnym predchodcom žalobcu je pritom v zmysle článku V ods. 5.4.1. Zmluvy o spolupráci podmienkoupre vznik nároku na odmenu. Zároveň namietal, že podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka považuje
Zmluvuospoluprácizaneuzavretú,keďžezmluvnéstranynedostatočneurčilipredmetsvojichzáväzkov.
K argumentácii žalobcu, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu odsúhlasil pre žalovaného vzorový

projekt uviedol, že schválením jediného projektu nevznikol nárok na odmenu za celkovo 49 ďalších
projektov. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2023 (replika) odmietol tvrdenia žalovaného ohľadom
neurčitosti predmetu uzatvorenej zmluvy, pretože podľa jeho názoru v článku III. ods. 3.1. je jasne

vymedzený predmet zmluvy a teda aké služby a činnosti mal právny predchodca žalobcu poskytnúť
žalovanému. Navyše, žalovaný počas predzmluvných zmluvných rokovaní a ani v podaní označenom
ako „odstúpenie od zmluvy“ nikdy nenamietal neurčitosť predmetu zmluvy. Žalobca odmietol žalovaným
tvrdenú pasivitu vo vzťahu k poskytovaniu služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu. Poukázal
na skutočnosť, že samotný žalovaný v odpore potvrdil, že mu právny predchodca žalobcu poskytol
služby podľa zmluvy minimálne vo vzťahu k pilotnému projektu Bergamo. Zároveň odmietol tvrdenie,

že projekt Bergamo patril medzi najmenej náročné projekty z dôvodu nízkej sumy prideleného NFP a
preto nemohol byť nápomocný a využiteľný pri vypracovávaní zvyšných projektov. Výška NFP nemá
žiaden vplyv na prípravu projektu a projekt Bergamo získal v procese schvaľovania maximálny počet
bodov. K plneniu zmluvných povinností právnym predchodcom žalobcu predložil čestné prehlásenia
dvoch subjektov, z ktorých vyplýva, že sú klientmi právneho predchodcu žalobcu a len formálne vstupujú

do vzťahu so žalovaným, vedomý si však v skutočnosti, že príprava žiadosti o poskytnutie NFP bude
zastrešená právnym predchodcom žalobcu. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný
uhradil čiastkový nárok na zmluvnú odmenu vo výške 34 200,- Eur, pričom časť tejto sumy vo výške
29 400,- Eur žalovaný uhradil ešte pre začatím súdneho konania a časť tejto sumy vo výške 4 800,-
Eur počas súdneho konania. Podľa názoru žalobcu tým došlo v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3

Obchodného zákonníka k uznaniu záväzku zo strany žalovaného. Odstúpenie od zmluvy zo
strany žalovaného považuje za neplatný právny úkon, pretože neboli splnené zákonné predpoklady pre
odstúpenie od Zmluvy o spolupráci. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný v októbri 2022
rozšíril zoznam subjektov – klientov a následne o cca mesiac neskôr tvrdil, že si právny predchodca
žalobcu neplní svoje povinnosti a preto od nej odstupuje a to bez akéhokoľvek upozornenia na údajné

neplnenie si zmluvných povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca zároveň uviedol
časovú os procesu nadviazania spolupráce zmluvných strán Zmluvy o spolupráci, v zmysle ktorej právny
predchodcažalobcuvminulostispolupracovalskonateľkoužalovaného,A.B.C.anazákladefungujúcej
spolupráce ponúkol začiatkom roka 2022 žalovanému spoluprácu na novom projekte, v rámci ktorého
mal žalovaný zastrešovať implementáciu žiadosti o poskytnutie NFP pre klientov právneho predchodcu

žalobcu ako aj nových subjektov. Po počiatočných predzmluvných rokovaniach právny predchodca
žalobcu zabezpečil návrh Zmluvy o spolupráci, v zmysle ktorej mala byť dojednaná odmena pre zmluvné
strany vo výške 15 % zo sumy schválených NFP, pre právneho predchodcu žalobcu vo výške 7 % a
pre žalovaného vo výške 8 %. V rámci tejto prípravnej fázy sa vyhotovoval aj zoznam klientov a právny
predchodca žalobcu už v tejto fáze vypracovával potrebnú dokumentáciu pre získanie NFP. Vzhľadom

ku skutočnosti, že výzva bola vyhlásená dňa 01.06.2022 a ku podpisu samotnej zmluvy dochádzalo až
11.07.2022,podľatvrdenížalobcuboljehoprávnypredchodcavnevýhodnompostaveníazastavu,kedy
už reálne vykonával činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy a vypracoval vzorový projekt, došlo k podpisu
zmluvy napriek tomu, že žalovaný si jednostranne zmenil výšku spracovateľského poplatku z pôvodných
1 000,- Eur na 500,- Eur. Dňa 17.10.2022 žalovaný zaslal právnemu predchodcovi žalobcu prílohu číslo

2 zmluvy o spolupráci, ktorou mal doplniť zoznam klientov, pričom právny predchodca žalobcu zistil, že
týchto „nový 11 subjektov“ tvoria subjekty, ktoré už v minulosti boli v zoznamoch a následne z nich boli
odstránené a teda žalovaný konal v rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože menil podmienky
spolupráce a vykonával kroky smerujúce k zmareniu nároku právneho predchodcu žalobcu na zmluvnú
odmenu.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.11.2023 (duplika) uviedol, že pred uzatvorením Zmluvy o spolupráci
nebolamedzižalovanýmaprávnympredchodcomžalobcuuzatvorenážiadnainázmluvaaneprebiehala
medzi židmi žiadna spolupráca, ktorej predmetom by boli rovnaké či obdobné činnosti ako sú predmetom
tohto súdneho konania. A. B. C. spolupracovala s právnym predchodcom žalobcu výlučne v súvislosti s

vymáhaním pohľadávok spoločnosti Vanner Solutions, s.r.o. od klientov žalovaného. Žalovaný uviedol,
že znenie Zmluvy o spolupráci pripravovala spoločnosť Vanner Solutions, s.r.o. a tvrdenia žalobcu
ohľadne úprav zmluvných ustanovení pred jej podpísaním sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach.
Bol to práve právny predchodca žalobcu, ktorý doplnil do Zmluvy o spolupráci spracovateľský poplatok,ktorý bol následne na základe námietok žalovaného znížený na sumu 500,- Eur, pričom tento záväzok si
žalovaný riadne splnil. Žalovaný začal od 13.07.2022 postupne podávať jednotlivé žiadosti o poskytnutie
NFP, ktoré boli pripravované od 01.06.2022, teda ešte pred uzatvorením Zmluvy o spolupráci so

spoločnosťou Vanner Solutions, s.r.o. a pred odsúhlasením žiadosti o poskytnutie NFP pre spoločnosť
Bergamo s.r.o. a teda právny predchodca žalobcu sa žiadnym spôsobom nepodieľal na získaní NFP
pre klientov žalovaného a to ani pre klienta - spoločnosť Bergamo s.r.o.. Poukázal na skutočnosť, že
pri dvoch subjektoch, spoločnosti Akodem s.r.o. a HOBBYTEC Slovensko, s.r.o. sa žalovaný dožadoval
od spoločnosti Vanner Solutions, s.r.o. plnenia predmetu zmluvy o spolupráci, avšak spoločnosť Vanner

Solutions, s.r.o. mu len uviedla, že by to malo byť v poriadku a nastala iba chyba v systéme, avšak tieto
informácie sa ukázali ako nepravdivé, pretože tieto žiadosti neboli v prvom kole schválené a následne
žalovaný samostatne upravil žiadosti týchto spoločností a zaslal ich na hodnotenie v druhom kole, v
ktorom schválené boli. Poprel tvrdenia o tom, že by žalovaný od počiatku spolupráce konal v rozpore
s poctivým obchodným stykom, práve naopak, bol to právny predchodca žalobcu, ktorý od počiatku
zmluvného vzťahu nemal záujem plniť predmet zmluvy, ale len získať odmenu bez spolupôsobenia na

vypracovávaní jednotlivých žiadostí. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o určitosti dojednaného predmetu
zmluvy a poukázal na skutočnosť, že už vo svojej odpovedi na odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.01.2023
poukazoval na neurčitosť Zmluvy o spolupráci. Ku konkludentnému uznaniu dlhu uviedol, že odmena
za plnenie predmetu zmluvy bola rozdelená na 2 samostatné časti a preto splnenie časti odmeny v
podobe spracovateľského poplatku a jeho úhrada nemôže mať za následok uznanie cieľovej odmeny

ako druhej časti dojednanej odmeny podľa Zmluvy o spolupráci, pretože sa jedná o nezávislé nároky.
Úhradou spracovateľského poplatku nemal žalovaný v úmysle uznať akýkoľvek ďalší domnelé nároky
žalobcu. Zároveň poprel, že by boli žalovanému poskytnuté služby súvislosti s projektom pre spoločnosť
Bergamo a poukázal na tú skutočnosť že k odsúhlaseniu tohto projektu došlo dňa 18.07.2022, avšak
žiadosť o poskytnutie NFP do ITMS systému bola odoslaná už dňa 13.07.2022. Žalovaný sa opätovne

nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že vzorový projekt je aplikovateľný aj na ostatné projekty a
poukázal na rozdielnosť jednotlivých žiadostí v závislosti najmä od predmetu činnosti žiadateľa, jeho
počtu zamestnancov a celkovým charakterom podniku žiadateľa.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.03.2024, na ktorom vykonal dokazovanie vypočutím

svedkov.
Svedkyňa žalobcu D. E. F. G. ako zamestnankyňa právneho predchodcu žalobcu uviedla, že ona bola
kontaktnou osobou, ktorá priamo komunikovala s pani C.. Po predchádzajúcej spolupráci pani C. ako
projektovej manažérky na projektoch pre pána D. v súvislosti s eurofondmi oslovili vo februári 2022
pani C., či by nechcela so spoločnosťou Vanner Solutions, s.r.o. spolupracovať na ďalších projektoch v

súvislosti s Operačným programom Ľudské zdroje. Podpísala sa Zmluva o spolupráci, kde sa stanovili
jednotlivé podmienky, začali sa hľadať vhodný klienti pre dané projekty, pričom pani C. ako projektová
manažérka bola aj priamo v kontakte s týmito klientmi a bola to ona, kto mal prístup do príslušných
registrov. Spolupráca sa kryštalizovala tak, že pani C. chcela zastrešovať klientov na východnom
Slovensku a preto spoločnosť Vanner Solutions, s.r.o. požiadala pána D., či by tieto firmy, ktoré už

obstarávali jeho projektoví manažéri, mohli spadať pod pani C.. V čase, kedy vyšla výzva v júni 2022 bola
spolupráca medzi Vanner Solutions, s.r.o. a žalovanou plne rozbehnutá. Svedkyňa uviedla, že odbornú
činnosť a odborné poradenstvo poskytovali prostredníctvom pána D. a ďalších externých poradcov. Vo
vzťahukdvomprojektom,ktoréprvotnenebolischválené,Akodems.r.o.aHOBBYTECSlovensko,s.r.o.,
uviedla, že sa pani C. dopytovala, prečo tieto spoločnosti nedostali body. Svedkyňa jej v tejto súvislosti

poskytla informáciu, že ak postupovali na základe pilotného projektu Bergamo, malo by to byť v poriadku
a odkázala ju na ITM systém, z ktorého si mala vyžiadať vyjadrenie a z ktorého by vyplývali nedostatky.
K samotnému podpisu a uzatvoreniu Zmluvy o spolupráci uviedla, že sa zúčastňovala na všetkých
stretnutiach. Zmluva sa podpisovala v čase, kedy spoločnosť Vanner Solutions, s.r.o. už vykonala svoju
prácu a zvyšnú časť - nahadzovanie konkrétnych projektov mala uskutočniť pani C.. Vznikol tam rozpor

pri spracovateľskom poplatku, kedy pani C. predložila na podpis zmluvu so spracovateľským poplatkom
zníženým o 500,- Eur oproti pôvodnej dohode, avšak zo strany spoločnosti Vanner Solutions, s.r.o.
už boli vykonané všetky práce a preto pán H. ako konateľ právneho predchodcu žalobcu so zmluvou
súhlasil.Rovnakopristúpilinaoklieštenýzoznamklientov.Problémvznikolajvsúvislostispercentuálnou
odmenou, keby pani C. tvrdila, že v prípade projektov do 100 000,- Eur bude požadovať celkovú províziu

nie 15 %, ale len 10 % a právnemu predchodcovi žalobcu z toho mala prináležať nie je pôvodná provízia
vo výške 7 %, ale len 4 %. Následne sa však dozvedeli, že od konkrétnych spoločností si uplatnila
províziu v pôvodne plnej 15 % výške. K vzorovému projektu Bergamo uviedla, že tento jednoznačne
mohol slúžiť ako šablóna či podklad pre ďalšie žiadosti a vždy v rámci dlhoročných skúseností postupujútak, že sa vytvorí pilotný projekt, od ktorého sa potom odvíjajú ďalšie žiadosti. Podľa svedkyne žalovaná
neinformovala právneho predchodcu žalobcu o schvaľovaní jednotlivých žiadostí a neavizovala okrem
dvoch spomínaných spoločností žiadne problémy. Uviedla, že zo strany spoločnosti Vanner Solutions,

s.r.o. neboli vystavené faktúry na sumu uplatnenú v tomto konaní. Vo svojej výpovedi zároveň uviedla, že
pani C. vedela o tom, že právny predchodca žalobcu spolupracuje s pánom D. a s jeho súhlasom jej boli
ukázané zoznamy jeho klientov, z ktorých si vybrala obchodné spoločnosti na východnom Slovensku.
Z výpovede svedkyne vyplynulo, že vzorový projekt Bergamo odsúhlasil spolupracujúci projektový
manažér, pán D., ktorý pracoval pre právneho predchodcu žalobcu a následne bol tento projekt po

schválení postúpený pani C.. Svedkyňa zároveň uviedla, že všetky činnosti, ktoré možno subsumovať
pod predmet zmluvy, boli vykonané pred jej uzatvorením, pani C. naťahovala podpísanie zmluvy a po
jej uzatvorení zo strany spoločnosti Vanner Solutions, s.r.o. už neboli vykonané žiadne činnosti.
Svedok žalobcu A. I. D. ako projektový manažér Vanner Solutions, s.r.o. potvrdil, že spolupracuje
s právnym predchodcom žalobcu približne 9 rokov a v minulosti spolupracoval s pani C., avšak
následne v dôsledku narušených vzťahov spolupracovali výlučne prostredníctvom spoločnosti Vanner

Solutions, s.r.o.. Svedok uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že výzvy sú zverejňované približne rok
dopredu, vedel zo svojich doterajších skúseností po odkonzultovaní s Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny pripravovať tzv. nejaké modelové parametre pre potreby samotnej Výzvy a konkrétnych
klientov. Základom jeho práce bolo vypracovanie finálnej verzie, ktorá by spĺňala všetky podmienky
Výzvy. Svedok ako projektový manažér mal vypracovať celý tzv. know-how. Na príprave podkladov

spolupracoval zhruba rok pred vyhlásením výzvy a to na úrovni rezortu, vychádzal z Operačného
programu a pripravoval podklady. Keď sa už zverejnila výzva, tak sa to už len zrealizovalo ako
finálna fáza. Uviedol, že priamo komunikoval so štatutárnymi zástupcami viacerých spoločností, pričom
napríklad zo strany spoločnosti Fajne mu bolo tlmočené, že im je ľúto, že už nespolupracuje s pani C..
Potvrdil, že komunikoval výlučne so spoločnosťou Vanner Solutions, s.r.o. a svoju činnosť vykonával

sám prostredníctvom svojich zamestnancov ako aj externých spolupracovníkov. Jeho služby spočívali
v prvotnej príprave projektu, vymedzení školiacich aktivít, odvetví, skupín zamestnancov a vymedzení
časových a finančných súvislostí. Následne to bola fáza prípravy a potom na ministerstve zisťoval
termíny a žiadosti o platby. V súvislosti s predmetom jeho činnosti vypracovával návrhy, odporúčania,
vypracovával rozpočty a zadeľovacie školiace aktivity a vykonával konzultácie.

7. Svedok žalobcu A. J. H. ako konateľ právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti Vanner Solutions,
s.r.o., doručil súdu dňa 10.09.2024 svoju písomnú svedeckú výpoveď, v ktorej okrem iného uviedol, že
od roku 2021 spolupracoval s pani B. C. a pani K. L. v súvislosti s riešením neuhradených pohľadávok
firiem, ktoré pán D. nevyplatil týmto projektovým manažérkam. Zároveň uviedol, že na Operačnom

programe Ľudské zdroje spolupracoval s pani C. od februára 2022, dohodli sa na odmene vo výške
15 % z poskytnutého NFP v pomere 8 % pre pani C. a 7 % pre Vanner Solutions, s.r.o.. Dojednali
poskytovanie odborného poradenstva pre žalovaného, pričom spoločnosť Vanner Solutions, s.r.o. tieto
služby poskytovala predovšetkým prostredníctvom pána D. a jeho odborného tímu. V príloha Zmluvy
o spolupráci boli klienti pani C. a na jej požiadavku aj klienti pôvodne pána D. s tým, aby pani C.

zastrešovala všetky spoločnosti na východnom Slovensku. Činnosť spoločnosti Vanner Solutions, s.r.o.
mala podľa výpovede svedka spočívať v príprave podkladov na vypracovanie finálneho vzorového
projektu, v zmysle ktorého sa následne mali vyhotoviť a podať všetky žiadosti o NFP a v tejto
súvislosti právny predchodca žalobcu korigoval, odborne usmerňoval a pomáhal pani C. s prípravou a
vyhotovením okrem iného aj samotného vzorového návrhu projektu. Vzor projektu spoločnosti Bergamo

pani C. zaslala právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý ho v spolupráci s tímom pána D. podrobne posúdil
aodsúhlasil,čímsaurčilvzor,akomajúbyťvypracovanéapodávanévšetkyostatnéprojekty.Nazáklade
korektnej spolupráce mal svedok súhlasiť s tým, že zmluvy so všetkými klientmi bude uzatvárať pani C..
Problémy pri spolupráci nastali, keď pani C. jednostranne znížila spracovateľský poplatok pre právneho
predchodcu žalobcu a pri finálnej úprave zmluvy do nej nezakomponovala dojednané odstupňovanie

percentuálnej odmeny právneho predchodcu žalobcu a z jej strany došlo aj k zmene zoznamu klientov.
Uvedené podmienky napriek svojmu nesúhlasu prijal, pretože všetka práca zo strany spoločnosti
Vanner Solutions, s.r.o. už bola zrealizovaná a nemal žiadnu garanciu, že mu žalovaná poukáže
odmenu za každého klienta, ktorého žiadosť o poskytnutie NFP bola podávaná priamo prostredníctvom
žalovanej. Vzorový projekt Bergamo mal podľa tvrdenia svedka získať maximálny počet bodov, pričom

povinnosťou pani C. v zmysle uzatvorenej zmluvy bolo informovať o prípadných problémoch, pričom
z jej strany bol avizovaný problém iba v dvoch projektoch, spoločnosti Akodem s.r.o. a HOBBYTECH
Slovensko, s.r.o., čomu však nerozumeli, lebo keby postupovala pri vypracovaní ich žiadostí v súlade s
pilotným projektom Bergamo, nemohli by tieto spoločnosti získať 0 bodov. Poukázal na skutočnosť, žepani C. neposkytla právnemu predchodcovi žalobcu potrebné informácie o ďalších neschválených 11
projektoch ani neposkytla informáciu o 6 projektoch s finančným krátením. Pokiaľ by tak urobila, mohla
jej spoločnosť Vanner Solutions, s.r.o. poskytnúť potrebnú súčinnosť na účely úspešného získania plnej

sumyNFP.Vovzťahukodstúpeniuoduzatvorenejzmluvyuviedol,žehopovažujezanezmysel.Zároveň
poukázal na skutočnosť, že žalovaný uskutočnil úhradu spracovateľského poplatku na základe faktúr
vystavených právnym predchodcom žalobcu.

8. Žalovaný doručil súdu dňa 10.09.2024 návrh na doplnenie dokazovania, v rámci ktorého predložil

súdu čestné vyhlásenia celkovo 9tich spoločností, resp. ich štatutárnych zástupcov, ktorí v rozpore s
výpoveďou svedka A. I. D. zhodne uviedli, že s A. D. v súvislosti s prípravou žiadosti o poskytnutie NFP
nekomunikovali. Zároveň v konaní navrhol výsluch týchto štatutárnych orgánov ako svedkov.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení vo veci zo dňa 25.09.2024 uviedol, že netrvá na vykonaní dokazovania
výsluchom svedkov, ktoré navrhol svojim predchádzajúcim podaním zo dňa 10.09.2024, okrem

svedkyne A. K. M.. Zároveň trval na výsluchu svedka Ing. Marcela Ďurčáka. Vo svojom vyjadrení
stručne vysvetlil pojmy výzva, žiadosť o NFP, projekt a implementácia projektu. Poukázal na skutočnosť,
že žalovaný samostatne pre svojich klientov úspešne implementoval viac ako 300 projektov a preto
tvrdenia svedkov A. H. a A. D. o tom, že bol len projektovým manažérom sa nezakladajú na pravdivých
skutočnostiach. Potvrdil, že prvotné rokovania o podmienkach spolupráce sa uskutočnili vo februári

2022. V čase, kedy podľa tvrdení žalovaného právny predchodca žalobcu pre seba zakomponoval do
zmluvy spracovateľský poplatok boli podmienky výzvy známe, pričom tieto boli diametrálne odlišné
od tých, s ktorými sa v predchádzajúcich rokovaniach rátalo. Konečné znenie výzvy podľa tvrdení
žalovaného vyžadovalo takmer dvojnásobný objem práce zo strany žalovaného. Žalovaný poprel
tvrdenia o tom, že by mal záujem niektorým svojim klientom účtovať nižšiu províziu ako 15 % z

poskytnutého NFP. V ostatnom zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a argumentácii.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.09.2024 v reakcii na podanie žalovaného uviedol, že
návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného bol podaný približne pol roka od posledného
pojednávania a apeloval na sudcovskú koncentráciu konania. Žalobca zároveň v dôsledku absencie

úradného overenia jednotlivých podpisov na čestných vyhláseniach (okrem 2) uviedol, že ich nie je
možné bezpochyby verifikovať. Podľa jeho názoru zo svedeckej výpovede A. D. nevyplynulo, že by tento
komunikoval priamo so spoločnosťami, ale že sa podieľal výlučne na príprave podkladov a výsledky
svojej činnosti komunikoval so spoločnosťou Vanner Solutions, s.r.o.. Podľa názoru žalobcu svedok
rovnako nerozporoval a nespochybnil, že komunikácia priamo so spoločnosťami prebiehala na úrovni

žalovaného, respektíve ním poverených pracovníkov. Žalobca zároveň do spisu predložil whatsupovú
komunikáciu medzi pani C. a pani G., vrátane ich emailovej komunikácie a emailovej komunikácie medzi
spoločnosťou Vanner Solutions, s.r.o. a spoločnosťami PACKY ADVERTISING s.r.o. a D&A s.r.o., ktoré
preukazujú skutkové tvrdenia žalobcu a svedkov žalobcu.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2024 uviedol, že čestné vyhlásenia svedkov predložil
tak, ako mu boli predložené jednotlivými svedkami a nemohol ovplyvniť to, že niektorí svoj podpis
úradne osvedčili a iní nie. Podľa jeho názoru žiaden právny predpis neukladá povinnosť svedkovi úradne
osvedčiť podpis na čestnom vyhlásení. Poukázal na rozpor vo výsluchu svedka A. I. D. na pojednávaní
dňa 25.03.2024, kde tvrdil, že s jednotlivými štatutárnymi orgánmi klientov žalovaného komunikoval pri

vypracovaní podkladov v súvislosti s Výzvou, pričom v čestnom vyhlásení zo dňa 26.09.2024 už na
týchto tvrdeniach netrvá. Dôkazy predložené žalobcom v jeho podaní zo dňa 26.09.2024 považoval za
neopodstatnené a v konečnom dôsledku podľa názoru žalovaného nepreukazujú poskytovanie služieb
žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2024 namietal, že predložené čestné vyhlásenia sú
po formálnej stránke takmer rovnaké, čo odôvodňuje záver o ich vyhotovení jedným subjektom.
Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žiadosť o NFP spoločnosti Bergamo s.r.o. a HOBBYTEC
Slovensko s.r.o. boli vypracované podľa vzoru zverejneného ministerstvom, pretože ministerstvo žiadnu
vzorovú žiadosť nezverejnilo. Opodstatnenosť vzorovej žiadosti žalobca odôvodnil tým, že vypracovanú

žiadosť pre jedného klienta a modelový rozpočet projektu je veľmi prospešné si dokomunikovať so
zástupcami príslušného rezortu v procese vyhlásenej dopytovo orientovanej výzvy z dôvodu vycibrenie
takejto žiadosti o odstránenie prípadných nedostatkov alebo nezrovnalostí. Takáto vzorová výzva je
použiteľná ako modelová aj pre iné typy subjektov, odhliadnuc od zamerania a pôsobnosti klienta.13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.12.2024, na ktorom vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného a vypočutím

svedkov.
Štatutárna zástupkyňa žalovaného, A. B. C., vo svojej výpovedi uviedla, že klienti, ktorí boli na
zozname uchádzačov o NFP sa na ňom nachádzali len vďaka žalovanému, ktorý tieto žiadosti od
počiatku spracovával. Opätovne poukázala na nepoužiteľnosť vzorového projektu a na príručku, ktorá
mala napomáhať pri vypracovávaní jednotlivých projektov. Do spolupráce s právnym predchodcom

žalobcu mala vstúpiť z dôvodu, že tento tvrdil, že má aj iné ako verejne prístupné informácie a mal
byť odborníkom, ktorý zabezpečí vyššiu pravdepodobnosť schválenia jednotlivých žiadostí. Právny
predchodca žalobcu sa však podľa jej názoru zaujímal vždy len o názov klienta a výšku žiadaného
príspevkuaišloimlenoziskanevedeliničosubjekte,kuktorémusavypracovávalavýzva.Žalovanýmal
sám kompletne spracovať žiadosti a právny predchodca žalobcu im podľa tvrdení konateľky žalovaného
neposkytol žiadnu spoluprácu a pomoc. Vo vzťahu k uzatváraniu zmluvy uviedla, že pôvodná dohoda

o percentuálnej odmene bola v tom zmysle, že pre žalovaného to malo byť 8 % a pre právneho
predchodcu žalobcu 7 % a nebol stanovený žiaden spracovateľský poplatok. Po zverejnení výzvy sa
náročnosť práce žalovaného rapídne zvýšila, bola to trikrát taká náročnosť, ako sa predpokladalo a
to sa malo odraziť v spracovateľskom poplatku, ktorý bol pôvodne stanovený na 1 000,- Eur, s čím
žalovaný nesúhlasil, a tak sa následne znížil na sumu 500,- Eur. Argumentáciu žalobcu považovala

za nelogickú, pretože ak by už boli všetky práce urobené, nemala by dôvod na uzatváranie zmluvy o
spolupráci s právnym predchodcom žalobcu. Vo svojej výpovedi zároveň uviedla, že ak by vedela, že
spoločnosť Vanner Solutions s.r.o. spolupracuje pánom D., nikdy by s tým nesúhlasila a to na základe
veľmi zlých osobných skúseností s pánom D.. Potvrdila, že právnemu predchodcovi žalobcu uhradili
faktúry v súvislosti so spracovateľským poplatkom, avšak neuhradili len tie faktúry so spracovateľským

poplatkom, kde samotný spracovateľský poplatok nebol zaplatený žalovanému. Faktúry na cieľovú
odmenu žalovanému doručené neboli.
Svedok žalobcu A. J. H. vypovedal v súlade so svojou písomnosť svedeckou výpoveďou zo dňa
10.09.2024. Nad rámec už uvedeného vypovedal, že spoločnosť Vanner Solutions s.r.o. bola súčasťou
rôznych pracovných skupín v rámci procesu tvorby výzvy, ktorá je predmetom tohto konania, pričom

žalovaná nebola súčasťou ani jednej pracovnej skupiny.
Svedok žalovaného J. C. C. ako obchodný riaditeľ spoločnosti žalovaného uviedol, že bol účastný
predzmluvných rokovaní s právnym predchodcom žalobcu. V dôsledku skutočnosti, že sa skomplikovala
samotná výzva, potreboval žalovaný lepšiu východiskovú pozíciu a preto uzatvoril zmluvu s právnym
predchodcom žalobcu. Potvrdil rozdelenie provízie na 8 % pre žalovaného a 7 % pre Vanner

Solutions,s.r.o..Zakomponovaniespracovateľskéhopoplatkuvprospechprávnehopredchodcužalobcu
do Zmluvy o spolupráci považoval za ústupok zo strany žalovaného, pretože agenda ohľadne
spracovateľského poplatku bola čisto agenda žalovaného. V čase, kedy mala spoločnosť Vanner
Solutions s.r.o. poskytovať žalovanému informácie zdieľal kanceláriu so svojou manželkou, pani
C., ktorá ich opakovanie kontaktovala bez akejkoľvek spätnej väzby. Rovnako potvrdil uhradenie

spracovateľských poplatkov v prospech právneho predchodcu žalobcu.
Svedkyňa žalovaného A. K. M. ako hlavná projektová manažérka žalovaného uviedla, že sa podieľala
na celom priebehu žiadostí a procese v súvislosti s NFP. Opísala proces pripravovania konkrétnych
žiadosti o NFP, ktorý zahŕňa predovšetkým komunikáciu s klientom vo vzťahu k veľkosti podniku, počtu
zamestnancov, prejednaniu jednotlivých podmienok, aké sú pracovné povinnosti zamestnancov a koho

chce spoločnosť vzdelávať. Podľa jej názoru nie je možné použiť jednu vzorovú žiadosť na ostatné
žiadosti, pretože tieto žiadosti je potrebné individualizovať a našiť na každého konkrétneho klienta,
pričom metodika je rovnaká. Uviedla, že sa podieľala na vypracovaní žiadosti pre spoločnosť Bergamo.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

14. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Vanner Solutions, s.r.o. a žalovaný, spoločnosť JOB
& Dues agency s.r.o. spolupracovali ohľadne získavania NFP zo Štrukturálnych fondov Európskej
únie na základe Operačného programu Ľudské zdroje, kód výzvy OP ĽZ DOP 2022/8.1.1/RO-01-
rozvoj zručností na podporu trhu práce (ďalej ako „Výzva“) približne od februára 2022. Vyústením ich

spolupráce bolo uzatvorenie Zmluvy o spolupráci medzi JOB & Dues agency s.r.o ako zadávateľom a
VannerSolutions,s.r.o.akovykonávateľomdňa11.07.2022.Predmetomuzatvorenejzmluvybolvzmysle
článku III záväzok vykonávateľa, že poskytne zadávateľovi služby na činnosti spočívajúce v spolupráci
naprípravepodkladov,informácií,poradenstvaakonzultáciísmerujúcichkúspešnémuzískaniuNFPpresvojich klientov, ktorých zoznam tvorí prílohu číslo 1 k tejto zmluve a záväzok zadávateľa spolupracovať,
poskytnúťnevyhnutnepotrebnúsúčinnosťazaplatiťvykonávateľovicenuzaposkytnutéslužbyačinnosť
v súlade s podmienkami dohodnutými v tejto zmluve.

15. Žalovaný v súčinnosti s právnym predchodcom žalobcu vyhotovili pilotný projekt spoločnosti
Bergamo s.r.o., ktorý v rámci hodnotenia získal najvyšší možný počet bodov, 58 bodov.

16. V rozmedzí od cca 10.07.2022 do 20.07.2022, kedy bolo uzavreté prvé kolo pre podávanie žiadostí v

rámci Výzvy žalovaná podala prostredníctvom ITMS Žiadosti o poskytnutie NFP pre jednotlivých klientov
vymedzených v prílohe č. 1 Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.07.2022. Následne žalovaný podával žiadosti
do 17.10.2022, kedy sa uzatváralo druhé kolo Výzvy.

17. Dňa 17.10.2022 žalovaný zaslal právnemu predchodcovi žalobcu prílohu č. 2 Zmluvy o spolupráci ,
ktorou doplnil zoznam klientov o ďalších 11 subjektov.

18. Žalovaný zaslal právnemu predchodcovi žalobcu písomné podanie zo dňa 24.11.2022 označené ako
Odstúpenie od zmluvy, v ktorom uviedol, že pre podstatné porušenie článku 3.1. Zmluvy o spolupráci
zo dňa 11.07.2022 odstupuje od predmetnej Zmluvy o spolupráci.

19. Listom označeným ako Odstúpenie od zmluvy – odpoveď zo dňa 07.12.2022 právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanému, že jeho odstúpenie od Zmluvy o spolupráci považuje za neplatné a
rozporné s Obchodným zákonníkom a poctivým obchodným stykom. Nesúhlasil a výslovne poprel
žalovaným uvedené dôvody odstúpenia od zmluvy, pretože zo strany spoločnosti Vanner Solutions s.r.o.
nedošlo k porušeniu Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.07.2022.

20. Žalovaný zaslal právnemu predchodcovi žalobcu Stanovisko k odpovedi na odstúpenie od zmluvy z
dňa 16.01.2023, v ktorom zotrval na odstúpení od zmluvy, pretože vykonávateľ sa žiadnym spôsobom
nepričinil o naplnenie sledovaného cieľa, t.j. získanie NFP.

21. Právny predchodca žalobcu na základe výzvy č. 1 zo dňa 06.02.2023, výzvy č. 2 zo dňa 24.02.2023,
výzvy č. 3 zo dňa 20.04.2023 a výzvy č. 4 zo dňa 21.06.2023 vyzval žalovaného na postupné uhradenie
čiastkovýchodmiennazákladeZmluvyospoluprácivcelkovejhodnote383807,44Eurspolusnáhradou
trov právneho zastúpenia.

22. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.20223 právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Vanner Solutions, s.r.o. postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu. Právny
predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 21.06.2023, ktorý bol
žalovanému doručený dňa 30.03.2023.

23. Žalovaný predmetné finančné prostriedky do dnešného dňa neuhradil.

Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),

tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.

25. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

27. Podľa § 323 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú ajv prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného
záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

28. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

29. Podľa § 344 ods. 3 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

30. Podľa§345ods.1,2,3 Obchodnéhozákonníka,akomeškaniedlžníka(§365)aleboveriteľa(§370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na
účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia
zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej

obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na
plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy
nie je podstatné. Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi,
že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku
1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej

povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto
lehoty.

31. Podľa § 346 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,

ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá. Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana
od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

32. Podľa § 347 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba

časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa
týka tejto časti záväzku. Pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy
iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní. Ohľadne časti plnenia, pri ktorom
nenastalo omeškanie, alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť
až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá

zrejme vzhľadom na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri
ktorom nastalo omeškanie, alebo neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.

33. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto

dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

34. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa

§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

35. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

36. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa
použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľasadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

37. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

38. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

Právne posúdenie veci:

39. V konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Vanner Solutions,
s.r.o. a žalovaným, spoločnosťou JOB & DUES agency s.r.o. bola dňa 11.07.2022 uzatvorená Zmluva
o spolupráci, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému služby
a činnosti spočívajúce v spolupráci na príprave podkladov, informácií, poradenstva a konzultácií

smerujúcich k úspešnému získaniu NFP. Sporným naopak bolo, resp. žalovaný v rámci prostriedkov
procesnej obrany namietal neplatnosť Zmluvy o spolupráci podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka v dôsledku nedostatočne určeného predmetu záväzkov v spornej zmluve. Žalovaný zároveň
namietal, že právny predchodca nevykonal pre žalovaného žiadne práce, v dôsledku čoho mal žalovaný
odstúpiť od uzatvorenej zmluvy a v zmysle uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu nedoručil

žalovanému faktúry.

40. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd posudzoval ako
obchodnoprávny a aplikoval na neho ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože ide o podnikateľské
subjekty, ktoré konali pri výkone podnikateľskej činnosti. Súd uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako

inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a to s poukazom na skutočnosť, že
uzatvorenou zmluvou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému spoluprácu na
príprave podkladov, informácií, poradenstva a konzultácií smerujúcich k úspešnému získaniu NFP.

41. Prvoradým bolo pre súd posúdiť platnosť, resp. neplatnosť Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.07.2022,

ktorá je právnym základom žalobcom uplatneného nároku a to s poukazom na žalovaným namietanú
neurčitosť predmetu plnenia. Predmet zmluvy bol vymedzený v článku III nasledovne: „Predmetom tejto
zmluvy je záväzok vykonávateľa, že poskytne zadávateľovi služby na činnosti spočívajúce v spolupráci
naprípravepodkladov,informácií,poradenstvaakonzultáciísmerujúcichkúspešnémuzískaniuNFPpre
svojich klientov, ktorých zoznam tvorí prílohu číslo 1 k tejto zmluve a záväzok zadávateľa spolupracovať,

poskytnúťnevyhnutnepotrebnúsúčinnosťazaplatiťvykonávateľovicenuzaposkytnutéslužbyačinnosť
v súlade s podmienkami dohodnutými v tejto zmluve.“ Takto vymedzený predmet plnenia je síce široko
koncipovaný, avšak jednoznačne vymedzuje povinnosť právneho predchodcu žalobcu participovať pri
získavaní NFP a poskytovať žalovanému poradenstvo a konzultácie v tejto súvislosti, či pripravovať
podklady. Zmluvné strany ako podnikateľské subjekty jednoznačným spôsobom prejavili svoju vôľu vo

vzťahu k predmetu zmluvy a súd nevidí dôvod na vyslovenie neplatnosti Zmluvy o spolupráci v tejto
súvislosti. Takáto interpretácia rešpektuje aj základné zásady súkromného práva, a to zásadu „pacta
sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a zásadu „actus interpretandus est potius, ut valeat quam,
ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil - Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul
1, fragment 80). Zmyslom ochrany legality je predovšetkým ochrana súkromnoprávnych vzťahov, teda

predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa vyššie vymedzenej zásady. Každý zákonný zásah do
tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody a preto je potrebné vykladať ustanovenia
o neplatnosti právnych úkonov reštriktívne, a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s čl.
13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd (v tomto prípade
zmluvnej voľnosti a záväznosti prejavov strán) sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a také obmedzenie

nemôže byť zneužívané na iný účel, než pre ktorý bol stanovený. Naviac, Ústavný súd SR vo svojich
rozhodnutiach, sp. zn. I. ÚS 242/2007 a I. ÚS 243/2007 zdôrazňuje preferenciu výkladu platnosti zmlúv
pred ich neplatnosťou, ktorý je odrazom spomínaného rešpektu k autonómnej vôli zmluvných strán,
funkcií zmluvných vzťahov i k samotnej povahe súkromného práva. Priorizovanie autonómie vôle jeumocnené aj skutočnosťou, že zmluvné strany vystupovali ako odborné podnikateľské subjekty v rovine
obchodného práva.

42. Ústavný súd SR, I. ÚS 640/2014: Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu
na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri
hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva
vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale
v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem

iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov
a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.

43. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný nenamietal a
nepoukazoval na ním tvrdenú neurčitosť predmetu plnenia Zmluvy o spolupráci v rámci predzmluvných
rokovaní, pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obe zmluvné strany v procese

negociácie viackrát upravovali znenie samotnej zmluvy. Žalovaný nenamietal neurčitosť predmetu
plnenia ani počas existencie zmluvného vzťahu a rovnako nenamietal neurčitosť predmetu plnenia
uzatvorenej zmluvy v listine zo dňa 24.11.2022 označenej ako Odstúpenie od zmluvy. Procesná obrana
žalovaného sa preto v tomto smere javí ako účelová.

44. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 24.11.2022 označeným ako
Odstúpenie od zmluvy prejavil vôľu ukončiť zmluvný vzťah s právnym predchodcom žalobcu, pričom
forma, ktorú sám zvolil, bol právny úkon odstúpenia od zmluvy. Odstúpiť však možno len od uzavretej,
existujúcej a platnej zmluvy. Ak by žalovaný považoval zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka za neuzavretú, nepristúpil by k odstúpeniu od takejto zmluvy, ktorá ani nevznikla a teda

neexistuje. Na rozdiel od právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ktorý neurčitý právny úkon postihuje
jeho neplatnosťou, Obchodný zákonník nepripúšťa vznik zmluvy, ak predmet záväzkov strán nebude
dostatočne určitý. Samotný postup žalovaného, ktorý chcel odstúpiť od zmluvy, ktorá podľa jeho tvrdení
v súdnom konaní ani nevznikla, považuje súd za zmätočný a v konečnom dôsledku takýto postup
žalovaného preukazuje, že sám žalovaný považoval zmluvu za uzavretú a za dostatočne určitú čo do

jej predmetu.

45. S poukazom na vyššie uvedené súd vyhodnotil Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.07.2022 za platne
uzavretú.

46. V ďalšom bolo povinnosťou súd vysporiadať sa námietkami žalovaného ohľadom nenaplnenia
predmetu zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu.

47. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvné strany Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.07.2022
spolupracovaliužvminulostiavovzťahuksamotnejVýzve,kuktorejsavzťahovaližiadostioNFP,začala

spolupráca približne vo februári roku 2022, čo v konaní ani nebolo sporné. V tomto období sa podľa
oboch sporových strán formovala konečná podoba výzvy, ktorá prešla viacerými pracovnými verziami a
samotná finálna verzia bola značne odlišná od počiatočne avizovanej podoby. V dôsledku týchto zmien
malo podľa zhodných tvrdení sporových strán dôjsť aj k značnému okliešteniu zoznamu žiadateľov a
záujemcov o NFP. Výsledkom bolo uzatvorenie Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.07.2022. Z výpovede

právneho predchodcu žalobcu vyplynulo, že tento bol účastný a členom pracovných skupín, ktorí sa
podieľali na tvorbe samotnej Výzvy, v dôsledku čoho mal podrobné informácie jednak o tom, ako sa
samotná Výzva kreovala a jednak o konkrétnostiach a jednotlivých aspektoch a potrebách v rámci danej
Výzvy. Žalovaný toto skutkové tvrdenie nespochybnil a preto ho súd považoval za nesporné. Podľa
tvrdení samotného žalobcu a jeho právneho predchodcu, gro práce právneho predchodcu spočívalo vo

vytvorení vzorového projektu pre spoločnosť Bergamo, s.r.o., ktorý by bol podkladom pre všetky ostatné
projekty a tvoril by akúsi metodiku pri vypracovaní jednotlivých projektov. Obe sporové strany zhodne
uviedli, že každý jeden projekt a žiadosť má svoje špecifiká a je potrebné prihliadnuť na konkrétnosti
v závislosti od zamerania tej ktorej spoločnosť, jej obchodnej činnosti, počtu zamestnancov a pod..
Súd však napriek určitej úplne samozrejmej diverzite každej žiadosti o NFP v závislosti od charakteru

konkrétnej spoločnosti nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že kvalitne vypracovaný vzorový projekt
nemôže slúžiť ako podklad pre vypracovanie ďalších projektov v rámci tej istej Výzvy. Ak by vzorový
projekt nebol do určitej miery použiteľný v rámci tej istej Výzvy, je len ťažko predstaviteľné, že by v
tak krátkom časovom horizonte od vyhlásenia výzvy dňa 01.06.2022 do uzávierky v prvom kole dňa20.07.2022, teda v rozmedzí necelých dvoch mesiacov bolo možné zabezpečiť vyhotovenie projektov
pre takmer 60 subjektov. Vzorový projekt Bergamo pritom v hodnotení získal najvyšší počet bodov a
preto možno jednoznačne konštatovať, že bol kvalitne vypracovaný a spĺňal všetky potrebné kritéria,

dokonca na najvyššej úrovni. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že suma NFP v rámci vzorového
projektu nepatrila k najvyšším. Úspešnosť žiadosti a jeho kvalita sa predsa neodvíja od výšky získaného
NFP, ale od počtu získaných bodov pri jeho hodnotení a tento projekt získal nesporne najvyšší možný
počet bodov. Je len prirodzené a logické, že pri takto úspešnom projekte sa v ďalšom postupovalo
podľa neho a tento sa prispôsoboval potrebám ďalších spoločností. Uvedenému nasvedčuje aj samotný

charakter zmluvy, kde predovšetkým z výpovede žalovaného vyplynulo, aké dôležité bolo pre právneho
predchodcu žalobcu vymedzenie konkrétneho zoznamu žiadateľov, resp. klientov. Ak bol v súčinnosti
s právnym predchodcom žalobcu vypracovaný vzorový projekt, tento si chcel zabezpečiť províziu aj z
ostatných spoločností, pri ktorých sa vychádzalo z takto vypracovaného vzorového projektu. Jednalo sa
totiž o vytvorenie know-how pre danú problematiku a preto si žalobca chcel celkom legitímne zabezpečiť
finančný profit aj z ostatných spoločností vymedzených v prílohe č. 1 Zmluvy o spolupráci, pri ktorých

sa postupovalo podľa vytvoreného vzorového projektu. Vzorová žiadosť o NFP môže slúžiť ako základ
pre iné žiadosti, avšak samozrejme je potrebné ju prispôsobiť konkrétnym požiadavkám jednotlivých
spoločností. Práve táto činnosť mala byť podľa názoru súdu s poukazom na vykonané dokazovanie v
kompetencii žalovanej a tomu nasvedčuje aj pomerné rozdelenie odmeny medzi zmluvnými stranami.
Použitiehociajkvalitnéhovzorubezúpravbymohloviesťkzamietnutiužiadostiapretobolopovinnosťou

žalovanej tento vzorový projekt prispôsobiť a použiť ho ako návod, nie ako finálny dokument. Od toho
sa následne odvíjala celková provízia vo výške 15 %, ktorá sa delila medzi zmluvné strany, z toho pre
žalovaného 8 % a právneho predchodcu žalobcu 7 %. Pri takto stanovej odmene súd nevidí dôvod,
prečo by si žalovaný mal ponechať klientmi reálne zaplatenú províziu vo výške 15 % v celom rozsahu
a neposkytnúť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi podiel na odmene vo výške 7 % z odmeny

za ním vykonané práce.

48. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že právny predchodca žalobcu nevytvoril a
ani sa nepodieľal na vytvorení vzorového projektu Bergamo. Samotný žalovaný už vo svojom odpore
uviedol, že právny predchodca žalobcu schvaľoval predmetný projekt, avšak to podľa jeho tvrdení

neodôvodňuje záver o tom, že si môže uplatňovať nárok na odmenu za celkovo 49 subjektov. Celková
obrana žalovaného smerovala k tomu, že vypracovanie vzorového projektu nestačí, s čím sa však
súd v zmysle vyššie uvedeného nestotožnil. Záveru o tom, že právny predchodca sa podieľal na
príprave vzorového projektu Bergamo nasvedčuje aj skutočnosť, že samotná Zmluva o spolupráci zo
dňa 11.07.2022 bola podpísaná už v čase, kedy bol tento vzorový projekt vypracovaný a podávala

sa samotná žiadosť o NFP aj pre spoločnosť Bergamo s.r.o., preto si bol žalovaný plne vedomý,
že podpisuje zmluvu, v ktorej sa zaväzuje uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu províziu aj za
už podávanú žiadosť. Sama konateľka žalovaného A. B. C. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
16.12.2024 uviedla, že niektoré žiadosti o NFP boli zaslané už pred podpisom Zmluvy o spolupráci
s právnym predchodcom žalobcu, čo potvrdzuje argumentáciu o spolupráci zmluvných strán už pred

samotným uzatvorením zmluvy. Ak by právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému žiadne
služby, činnosť, poradenstvo celkom logicky ba sa žalovaný nezaviazal na poskytnutie odmeny aj pri
subjektoch, pri ktorých žiadosť bola podaná už pred uzavretím Zmluvy o spolupráci. Záveru o tom,
že právny predchodca žalobcu skutočne poskytol svoje služby žalovanému svedčí aj skutočnosť, že
samotný žalovaný zaslal dňa 17.10.2022 právnemu predchodcovi žalobcu prílohu číslo 2 k Zmluve o

spolupráci zo dňa 11.07.2022, ktorou sám žalovaný rozšíril zoznam klientov, za ktorých je žalovaný
povinný uhradiť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi podiel z odmeny. Bolo by v rozpore s
pravidlami formálnej logiky rozširovať takýmto spôsobom rozsah klientov, za ktorý je žalovaný povinný
odviesť právnemu predchodcovi žalobcu podiel z odmeny, ak by právny predchodca žalobcu neposkytol
žalovanému žiadne služby. Príkladmo súd poukazuje aj na emailovú komunikáciu zo dňa 17.08.2022

medzi zmluvnými stranami Zmluvy o spolupráci od A. B. C. pre zamestnankyňu právneho predchodcu
žalobcu: „Zdravím Denisa, môžete fakturovať posledných 7 žiadostí. Fakt. Uhradím postupne podľa
úhrad od klientov. Prajem príjemný a úspešný deň ?“. Ak by právny predchodca žalobcu neposkytol
žalovanému žiadne služby tak, ako to v konaní tvrdí samotný žalobca, opäť postráda elementárnu
logiku, aby žalovaný priateľským tónom vyzýval právneho predchodcu žalobcu na vystavenie faktúr.

Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že podľa tvrdení žalovaného táto výzva smerovala k fakturácii
spracovateľského poplatku. Z uvedeného preto vyplýva, že žalovaný si bol plne vedomý prínosu
právneho predchodcu žalobcu pri úspešnosti jednotlivých žiadostí.49. Žalovaný zároveň v konaní argumentoval, že po podpise zmluvy právny predchodca žalobcu
neposkytol žalovanému už žiadne služby. Podľa zhodných tvrdení strán v spore žalovaný avizoval
problém len v prípade dvoch žiadateľov, spoločnosti Akodem s.r.o. a spoločnosti HOBBYTEC Slovakia

s.r.o., ktoré v prvom kole získali 0 bodov. V reakcii na nedostatky pri týchto dvoch spoločnostiach
zamestnankyňa právneho predchodcu žalobcu, D. E. F. G. žalovanému uviedla, že ak postupovali
na základe pilotného projektu Bergamo, malo by to byť v poriadku a odkázala žalovaného na ITM
systém, z ktorého si mal žalovaný vyžiadať vyjadrenie a z ktorého by vyplývali nedostatky, na ktoré
by mohli nadviazať a vyriešiť. Z ich whatsupovej komunikácie na č.l. 411 vyplýva, že D. E. F. G.

žiadala od A. B. C., aby zaslala oficiálnu žiadosť o vysvetlenie, prečo tieto spoločnosti získali 0 bodov.
Ak však žalovaný podľa vlastných tvrdení považoval takúto odpoveď za nedostatočnú a právnemu
predchodcovi žalobcu následne neposkytol bližšie informácie, v čom spočívali nedostatky žiadosti
spoločnosti Akodem s.r.o. a spoločnosti HOBBYTEC Slovakia s.r.o., nemohol legitímne očakávať
poradenstvo v tejto oblasti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rozpore s čl. III.
uzavretej zmluvy (záväzok zadávateľa spolupracovať, poskytnúť nevyhnutne potrebnú súčinnosť)

neposkytoval právnemu predchodcovi žalobcu relevantné informácie a súčinnosť. Bol to pritom práve
žalovaný, ktorý mal v zmysle uzatvorenej zmluvy prístup do príslušných systémov, z ktorých vyplývajú
jednotlivé údaje a výsledky vo vzťahu k podávaným žiadostiam. Ak žalovaný neposkytol údaje z tohto
registra (ITMS) a nevyšpecifikoval relevantným spôsobom prípadné problémy, nemohol ani legitímne
očakávať pomoc od právneho predchodcu žalobcu. V tejto súvislosti sa potom javí ako neopodstatnené,

keď žalovaný prostredníctvom emailu zo dňa 26.09.2022 (č.l. 202) žiadal od právneho predchodcu
žalobcu informácie o podaných žiadostiach? Lebo okrem tabuľky so zoznamom podaných žiadostí
a faktúr o ktorých sme komunikovali, ste vy mne nezasielali žiadne informácie ako sú na tom naše
žiadosti... . Všetkými týmito informáciami z ITMS však disponoval práve žalovaný, ktorý reálne podával
jednotlivé žiadosti o NFP a súdu nie je zrejmé, prečo ich žalovaný vyžadoval od právneho predchodcu

žalobcu. Naopak, z vyššie vymedzenej whatsupovej komunikácie (č.l. 409-411) vyplýva komunikácia
medzi D. E. F. G. a A. B. C., viaceré telefonické rozhovory v júli a septembri 2022. D. E. F. G. napríklad
odsúhlasovalajedenprojekt,pričomuviedla,žemožnobudetrebadoplniťaleboupraviťnejakédrobnosti
cez výzvu na doplnenie, aj to nemusí byť, záleží od hodnotiteľov. Aj z uvedeného vyplýva spolupráca a
komunikácia zmluvných strán na žiadostiach a ich odsúhlasovanie právnym predchodcom žalobcu.

50. V nadväznosti na uvedené má súd za to, že právny predchodca žalobcu naplnil predmet Zmluvy o
spoluprácizodňa11.07.2022apretoneexistovaldôvod,prektorýbymoholžalovanýodzmluvyodstúpiť.
Uvedenému nasvedčuje aj vyššie uvedená skutočnosť, že približne mesiac pred tzv. odstúpením od
zmluvy zo strany žalovaného sám žalovaný rozšíril Zmluvu o spolupráci medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným o ďalšie subjekty a preto sa javí takéto odstúpenie od zmluvy s odôvodnením,
že právny predchodca žalobcu nevykonal žiadne činnosti, za nanajvýš neopodstatnené. Javí sa ako
nelogické, aby sám žalovaný rozširoval uzatvorenú zmluvu napriek ním tvrdenému neplneniu povinností
zo strany právneho predchodca žalobcu. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného vyznieva ako
neopodstatnené a účelové v snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť,

že k odstúpeniu od Zmluvy o spolupráci došlo až v čase, kedy žalovaný mal vedomosť o úspešnosti
jednotlivých projektov. Súd preto vyhodnotil odstúpenie od zmluvy zo dňa 24.11.2022 zo strany
žalovaného ako absolútne neplatný právny úkon.

51. Ak by aj v prejednávanej právnej veci došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, pri odstúpení od

zmluvy podľa Obchodného zákonníka nastávajú účinky ex nunc, na rozdiel od občianskoprávnej úpravy
sa zmluva nezrušuje od začiatku, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán
zo zmluvy, avšak len do budúcna. Účelom odstúpenia je ukončiť zmluvný vzťah, aby ním zmluvné
strany neboli od momentu odstúpenia ďalej viazané. Práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré vznikli
do momentu odstúpenia, však nezanikajú. Skutočnosť, že práva a povinnosti vzniknuté do momentu

odstúpenia od zmluvy nezanikajú, vyplýva jednak z gramatického výkladu odsekov 1 a 2 ustanovenia §
351Obchodnéhozákonníka,akoajzrozhodovacejpraxe,napríkladrozhodnutiepublikovanévčasopise
Zo súdnej praxe pod č. 81/2004. Z uvedeného tak vyplýva, že nesplnený záväzok žalovaného vo výške
383 807,44 Eur, ktorý vznikol do momentu odstúpenia od zmluvy, zostáva zachovaný, t. j. odstúpením
od zmluvy nezanikol. Takýto právny názor je v súlade so zmyslom stability a istoty, na ktorých sú

vybudované obchodné záväzkové vzťahy. Nesplnený záväzok žalovaného, ktorý vznikol do momentu
odstúpenia od zmluvy žalovaným by tak zostal zachovaný aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy.
Žalovaný by tak bol aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy povinný zaplatiť žalobcovi pôvodne
zmluvne dojednanú odmenu. Peňažná náhrada pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté
pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene pôvodne zmluvne dohodnutého plnenia. (R 63/2020)

52. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo rozumné a logické vysvetlenie vzájomných
vzťahov medzi sporovými stranami, a teda, že ich vzájomná spolupráca začala už pred samotným
podpisom Zmluvy o spolupráci. Sťaženú procesnú situáciu žalobcu, ktorý v zásade nevedel a ani
nemohol preukázať podrobnú spoluprácu právneho predchodcu žalobcu na každej jednotlivej žiadosti
o NFP, pretože právny predchodca žalobcu v zásade vypracoval metodiku pre podávanie jednotlivých

žiadostí v podobe spolupráce na pilotnom projekte Bergamo súd nemohol hodnotiť prísne formalisticky.
Súd nemohol siahnuť po ľahko sa ponúkajúcom formalistickom hodnotí, podľa ktorého žalobca
nepreukázal naplnenie predmetu zmluvy pri každom jednom klientovi individuálne, avšak podľa názoru
súdu žalobca v konaní preukázal, že jeho právny predchodca sa podieľal na úspešnom získaní NFP v
podobe vypracovania vzorového projektu, ktorý následne slúžil ako podklad pre všetky ďalšie projekty
v rámci tej istej Výzvy. Všeobecné súdy nemôžu rozhodovať na základe síce zdanlivo ľahko sa

ponúkajúceho formalistického argumentu, v skutočnosti však argumentu, ktorý bol v zjavnom rozpore
z obsahu spisu (I ÚS 243/2007)

53. Na uvedených záveroch nič nemení ani žalovaným namietaná skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu poskytoval svoje služby prostredníctvom tretích osôb. Žiadne ustanovenie Zmluvy o spolupráci

totiž nevylučuje, aby právny predchodca žalobcu naplnil predmet zmluvy prostredníctvom tretích osôb.
Samotný právny predchodca žalobcu dlhodobo spolupracuje s externými subjektmi, sám má totiž okrem
konateľa len jediného zamestnanca a nedisponuje potrebným odborným aparátom. Tvrdenie A. B. C.
ako konateľky žalovaného, že by nespolupracovala s právnym predchodcom žalobcu, keby vedela, že
tento spolupracuje aj s A. I. D. tak nemá oporu v uzatvorenej zmluve.

54. Vo vzťahu k jednotlivým výpovediam svedkov súd uvádza, že svedkovia navrhnutý v konaní
stranou žalobcu (A. I. D., D. E. F. G., A. J. H.) svorne vypovedali v prospech žalobcu a naopak,
svedkovia navrhovaný stranou žalovaného (J. C. C., A. K. M.) potvrdili skutkové tvrdenia žalovaného.
Rovnako rozpačito vyznieva, že hoci svedok A. I. D., ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa

25.03.2024 uviedol, že priamo komunikoval pri príprave žiadostí so štatutárnymi zástupcami viacerých
žiadateľov vymedzených v Zmluve o spolupráci, žalobca vo svojom podaní zo dňa 26.09.2024 uvádza,
že tieto skutočnosti z výsluchu nevyplynuli. V reakcii na toto tvrdenie žalovaný predložil súdu celkovo
9 čestných prehlásení konateľov spoločností FAJN INTERIÉR s.r.o., IXCHEL s.r.o., JD- TRADE s.r.o.,
ATYP SERVIS s.r.o., ASGuard security s.r.o., BOJASTAV spol. s r.o., JeS Trading s.r.o., FILM CAFE

s.r.o. a Akodem s.r.o., v ktorom všetci zhodne čestne prehlásili, že ohľadom Výzvy z operačného
programu Ľudské zdroje OPĽZ-DOP-2022/8.1.1/RO-01 s pánom D. nekomunikovali. Žalovaný zároveň
podaním zo dňa 10.09.2022 navrhol výsluch týchto konateľov ako svedkov v konaní, avšak následne
bez akéhokoľvek vyjadrenia protistrany hneď podaním zo dňa 25.09.2022 na predmetných výsluchoch
z dôvodu hospodárnosti netrval. Súd však poukazuje na nízku hodnovernosť predložených čestných

prehlásení, ktoré vykazujú spoločné znaky v podobe formálnej úpravy, typu a veľkosti písma a pod.,
pričom všetky boli vyhotovené v dňoch 04.09.2024, 05.09.2024 a 06.09.2024 (teda v rozmedzí troch
dní) a je preto očividné, že ich vyhotovoval jeden a ten istý subjekt.

55. Z celkového dokazovania v prejednávanej právnej veci má však súd za to, že žalovaný sa po

tom, ako si osvojil know-how vo vzťahu k vypracovaniu žiadostí o NFP v súvislosti s Výzvou a videl
v príslušných systémoch bodové ohodnotenie a úspešnosť jednotlivých žiadostí snažil vyhnúť plneniu
svojich zmluvných záväzkov v podobe odmeny pre právneho predchodcu žalobcu. Takéto konanie
žalovaného súd posúdil ako konanie v rozpore s poctivých obchodným stykom, ktorému nemožno
poskytnúť súdnu ochranu. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov

ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré
je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou
práv prameniacich z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Poctivý
obchodný styk a zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu
záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie

a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej
emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu
objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.56. Záveru súdu o tom, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pomoc a spoluprácu pre
úspešné získanie NFP pre jednotlivých klientov nasvedčuje aj skutočnosť, že mu žalovaný uhradil
spracovateľský poplatok. Napriek zhodne sporovými stranami uvádzaným problémom v súvislosti

so zakomponovaním spracovateľského poplatku do Zmluvy o spolupráci bola odmena za predmet
zmluvy stanovená dohodou zmluvných strán a skladala sa zo spracovateľského poplatku a z cieľovej
odmeny. Takto stanovená odmena sa teda skladá z dvoch zložiek, pričom žalovaný uhradil právnemu
predchodcovi postupne všetky spracovateľské poplatky ako časť celkovej odmeny. Dôležitým aspektom
pritom zostáva, že žalovaný platil spracovateľský poplatok aj po začatí súdneho konania, teda v čase,

kedy mal podľa jeho tvrdení už odstúpiť od zmluvy a v čase, kedy sa v súdnom konaní bránil, že právny
predchodca žalobcu nevykonal pre žalovaného žiadne služby. Javí sa opäť ako nelogické, aby žalovaný
platil spracovateľský poplatok pred a hlavne po začatí súdneho konania v celkovej výške takmer 35
000,- Eur, ak by celkovú odmenu pre právneho predchodcu žalobcu považoval za nedôvodnú. Je to
síce dielčí nárok z celkovej odmeny podľa Zmluvy o spolupráci, avšak jeho úhrada počas súdneho
konania sa javí ako nanajvýš neštandardná za situácie, kedy žalovaný tvrdí, že mu zo strany právneho

predchodcu žalobcu neboli poskytnuté žiadne služby a nasvedčuje tomu, že tu existovala a existuje
povinnosť žalovaného uhradiť záväzky zo Zmluvy o spolupráci. Na uvedenom nič nemení skutočnosť,
že úhrada počas konania bola vykonaná v prospech tretích subjektov, na ktorých právny predchodca
žalobcu postúpil svoju pohľadávku na spracovateľský poplatok.

57. Ak preto v konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil časť celkovej odmeny v podobe
spracovateľského poplatku, súd má za to, že čiastočnou úhradou žalovaný uznal svoj záväzok aj vo
zvyšnej časti - v časti cieľovej odmeny, ktorá je predmetom tohto konania. Zákon totiž v § 323 ods.
2 s odkazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka pripúšťa výnimku z výslovného formálneho
uznania záväzku (písomné vyhlásenie dlžníka) a účinky uznania záväzku priznáva aj konkludentnému

prejavu vôle (napr. konaním) za predpokladu, že záväzok nebol v čase uznania premlčaný. Čiastočné
plneniezáväzkumáúčinkyuznaniazvyškudlhuzapredpokladu,žemožnousudzovať,žeplnenímdlžník
uznáva aj zvyšok dlhu (§ 407 ods. 3 Obch. zák.). Pri čiastočnom plnení je preto namieste aj obozretnosť
dlžníka.Aknechce,abyspôsobilčiastočnýmplnenímuznanieajzvyšnejčastidlhu,trebatojednoznačne
výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať, že hoci by to aj dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné

plnenie bude mať účinky uznania zvyšnej časti dlhu. O čiastočné plnenie ide vtedy, keď dlžník poskytne
veriteľovi len časť plnenia, hoci mal poskytnúť celé plnenie. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom
prípade čiastočným plnením vo výška 34 200,- Eur zo strany žalovaného ako dlžníka došlo k uznaniu aj
zvyšku dlhu v rozsahu 383 807,44,- Eur, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní.

58. Žalovaný zároveň v konaní namietal nevystavenie faktúry zo strany právneho predchodcu žalobcu
ako predpokladu pre uplatnenie si jeho nároku podľa uzatvorenej zmluvy. Súd však poukazuje na
skutočnosť, že faktúra je všeobecne považovaná za účtovný doklad a je podľa § 10 zákona č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve preukázateľným účtovným záznamom a účtovným dokladom. Faktúra nezakladá
práva a povinnosti, je iba účtovným dokladom, deklaruje účtovný záznam. Faktúra nie je právnym

úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ani v zmysle § 266 Obchodného zákonníka, preto
nezakladá vzájomné práva a povinnosti. Ak preto súd v rámci konania dospel k záveru, že nárok žalobcu
je opodstatnený, nemôže byť nevystavenie faktúry prekážkou pre priznanie dôvodne uplatneného
nároku.

59. Na základe uvedeného považoval súd nárok žalobcu za odôvodnený a preto mu priznal uplatnenú
odmenu vo výške 383 807,44 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

60. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný je s plnením v omeškaní, súd priznal žalobcovi aj uplatnený
úrokzomeškania,atovzmluvnedojednanejvýške0,05%dennezdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania

od06.07.2023dozaplatenia.VzmyslečlánkuV.ods.5.4Zmluvyospoluprácinároknaodmenuvovýške
50 % vzniká zhotoviteľovi po zverejnení Zmluvy o poskytnutí NFP a nárok na druhú časť odmeny vo
výške zvyšných 50 % vzniká po klientovom načerpaní prvej zálohy a to na základe faktúr vyhotovených
vykonávateľom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu v rozpore s
uzatvorenou zmluvou nevystavil žalovanému faktúry, čo však v zmysle argumentácie obsiahnutej v bode

57neodôvodňujezáverozánikuprávavykonávateľanaodmenu.Žalobcasinároknaúrokyzomeškania
uplatnil odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie vymedzenej v poslednej výzve
(výzvy č. 4) na úhradu odmeny zasielanej žalovanému, t.j. od 06.07.2023. Právny predchodca žalobcu
si viacerými výzvami, naposledy výzvou zo dňa 21.06.2023 uplatnil svoj dôvodný nárok u žalovaného.Nárok na prvú časť odmeny vo výške 50 % mal súd preukázaný, pretože z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že jednotlivé zmluvy boli zverejnené v priebehu mesiacov 12/2022-05/2023. Rovnako mal
súd preukázaný aj vznik nároku na druhú časti odmeny vo výške 50 % po načerpaní zálohy jednotlivými

klientmi, pretože žalovaný v konaní neargumentoval a netvrdil, že by nedošlo k čerpaniu prvej zálohy
klientmi a preto súd považoval túto skutočnosť za nespornú.

61. Zároveň vzhľadom k dôvodne uplatnenému nároku na istinu dlhu a jeho príslušenstva voči
žalovanému boli splnené aj podmienky pre priznanie nároku na úhradu paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia
vlády a preto súd priznal žalobcovi uplatnenú paušálnu náhradu nákladov v zákonnej výške 40,- Eur.

62. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 255 CSP.
Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi
v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP,

ktorý možno použiť len výnimočne.

63. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.