Rozsudok – Pracovné právo – Neplatnosť… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-61Cpr/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200848
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:8118200848.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobkyne:

Mgr. N. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. C. XXXX/XX, C., právne zastúpená: JUDr.
Ivan Jurčišin, advokát, so sídlom Severná 16/A, Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o neplatnosť výpovede zo
štátnozamestnaneckého pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému s a p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 25.01.2018 (č.l. 25 v súdnom spise) domáhala v

znení jej neskorších zmien (uznesenie č.k. B3-61Cpr/22/2020-215) proti žalovanému (uznesenie č.k.
B3-61Cpr/22/2020-198) určenia neplatnosti výpovede číslo CPPO-OP-XXXX/XXXXXXX/XXX zo dňa
19.10.2017 a určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne trvá naďalej ako aj náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnila najmä tým, že bola štátnou zamestnankyňou, zaradenou na Krajskom úrade v
Prešove v odbore štátnej služby 1.02 - Kancelária predstaviteľa štátnej moci. Žalovaný jej dal dňa

23.10.2017 výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona
č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých predpisov, sp. zn. CPPO-OP-
XXXX/XXXXXXX-XXX zo dňa 19.10.2017. Predmetná výpoveď bola doručená právnemu zástupcovi
žalobkyne dňa 27.10.2017. Štátnozamestnanecký pomer mal na základe tejto výpovede skončiť k
31.12.2017. Žalobkyňa listom zo dňa 22.11.2017 oznámila žalovanému svoj nesúhlas so skončením
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a trvala na pôvodnom štátnozamestnaneckom mieste a
pôvodnom pracovnom, funkčnom a platovom zaradení, nakoľko jej takého funkčné a platové miesto

v mieste s výkonom práce v Prešove ponúknuté nebolo. Žalovaný s touto požiadavkou žalobkyne
nesúhlasil.RozhodnutímObvodnéhoúraduvPrešove,služobnýúradč.21/2007zodňa01.10.2007bolo
rozhodnuté tak, že žalobkyňu poveril zastupovaním predstaveného odboru organizačného služobného
úradu ObÚ v Prešove. Toto štátnozamestnanecké miesto žalobkyne sa za obdobie od 01.10.2007 do
dnešného dňa nezmenilo. Žalovaný ju nepreradil na inú funkciu, než ktorá jej bola pôvodne pridelená
k 01.10.2007. Zároveň bolo vydané rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - trvalom
preložení, č.k. 69/2007 zo dňa 01.10.2007, ktorým bola žalobkyňa trvalo preložená na vykonávanie

štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto - hlavný radca, odbor štátnej služby 1.02 Kancelária
predstaviteľa štátnej moci, druh štátnej služby - stála, a to v súvislosti s prechodom práv a povinností
a zmenou postavenia obvodných úradov podľa zákona č. 254/2004 Z.z. o zrušení krajských úradov a
o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 263/2006 Z.z. (ďalej aj „zákon
o zrušení krajských úradov“). Dňa 25.08.2008 žalovaný vydal Rozhodnutie č. 45/2008 o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým odvolal žalobkyňu ako štátneho zamestnanca v stálej štátnej

službe, zaradenej v odbore štátnej služby 1.07 - Kontrola sťažností a petície, vnútorný audit v rozpore
s právoplatným rozhodnutím o preložení č.k. 69/2007, ktorým bola žalobkyňa trvalo preložená na
vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto - hlavný radca, odbor štátnej služby 1.02
Kancelária predstaviteľa štátnej moci, druh štátnej služby - stála. Podľa tohto rozhodnutia sa pôvodný
štátnozamestnanecký pomer končí dňom 31.08.2008. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa

05.09.2008 odvolanie. O odvolaní rozhodol Služobný úrad obvodného úradu v Prešove Rozhodnutím
č. odv. 1SÚ/2008 zo dňa 16.11.2008 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie služobného úradu ObÚ
v Prešove č. 45/2008 zo dňa 25.08.2008, ktorým bola žalobkyňa odvolaná zo štátnozamestnaneckého
pomeru a odvolanie zamietol. Žalobkyňa sa rozhodla túto situáciu riešiť súdnou cestou, kedy podala
na Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie zákonnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého
pomeru.VpredmetnomsporerozhodolKrajskýsúdvPrešoverozsudkomsp.zn.3S/84/2012-157zodňa

16.01.2015 tak, že rozhodnutie Obvodného úradu v Prešove bolo nezákonné a Krajský súd v Prešove
rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zrušil a vrátil
vec Okresnému úradu Prešov (nástupca Obvodného úradu Prešov) na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval
ako odvolací orgán Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 5Sžo/78/2015 zo dňa 28.03.2017 potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015. Okresný úrad v Prešove
v zmysle právoplatného rozsudku prizval dňa 03.10.2017 žalobkyňu spolu s jej právnym zástupcom na
prerokovanie jej nového pracovného zaradenia. Prerokovanie sa uskutočnilo za prítomnosti prednostu
Okresného úradu Prešov Mgr. J. X., personalistky Centra podpory Prešov Ing. U. U. a predsedu sekcie
zamestnancov MV SR Mgr. D. Y.. Služobný úrad MV SR - Okresný úrad Prešov ponúkol žalobkyni tieto

služobné miesta:

Funkcia: Odborný radca, 5. PT
Odbor štátnej služby: 2.10 Pôdohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka
Druh štátnej služby: Stála štátna služba

Organizačný útvar: Okresný úrad Prešov, referát pôdohospodárstva odboru opravných prostriedkov
Pravidelné miesto výkonu štátnej služby: Prešov

Funkcia:Hlavný referent, 5. PT
Odbor štátnej služby: 2.03 Geodézia, kartografia a kataster

Druh štátnej služby: Stála štátna služba
Organizačný útvar: Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor, oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam
Pravidelné miesto výkonu štátnej služby: Svidník

Funkcia: Samostatný radca, 4. PT

Odbor štátnej služby: 2.01 Doprava, pošty, telekomunikácie, regulácia poštových a telekomunikačných
služieb
Druh štátnej služby: Stála štátna služba
Organizačný útvar: Okresný úrad Humenné, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií
Pravidelné miesto výkonu štátnej služby: Humenné

Funkcia: Samostatný radca, 4. PT
Odbor štátnej služby: 2.10 Pôdohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka
Druh štátnej služby: Stála štátna služba
Organizačný útvar: Okresný úrad Stará Ľubovňa, pozemkový a lesný odbor

Pravidelné miesto výkonu štátnej služby: Stará Ľubovňa

Žalobkyni boli na tomto rokovaní ponúknuté pracovné miesta, ktoré neboli v mieste jej bydliska,
nemali absolútne žiaden súvis s jej predchádzajúcim zaradením a platová trieda v žiadnom
prípade nezodpovedala platovej triede, v ktorej bola žalobkyňa pred nezákonným skončením

štátnozamestnaneckého pomeru. Z týchto dôvodov teda nemohla žalobkyňa ani jej právny zástupca
súhlasiť s takýmito štátnozamestnaneckými pozíciami a ponúkané pozície neprijala z dôvodu, že
navrhované štátnozamestnanecké miesta sa nepridržiavali rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015. Na záver tohto rokovania právny zástupca žalobkyne navrholOkresnému úradu Prešov vyriešiť spor zmierovou cestou, a to tak, že Okresný úrad Prešov vyplatí
žalobkyni ušlú mzdu odo dňa jej nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru t.j. od
01.10.2007 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo

dňa 16.01.2015. Na túto dohodu však predstavitelia Okresného úradu Prešov neboli ochotní pristúpiť.
Právny zástupca žalobkyne na tomto prerokovaní upozornil žalovaného, že jeho povinnosťou bolo
po právoplatnom skončení súdneho sporu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
prijať žalobkyňu na pôvodnú funkciu s primeraným platovým zaradením alebo na funkciu primeranú
platovej triede 8 porovnateľnú k roku 2007, v žiadnom prípade nemohol považovať zrušenie funkcie

hlavného radcu v odbore štátnej služby 1.02 - Kancelária predstaviteľa štátnej moci za vyriešenie
štátnozamestnaneckého pracovného problému žalobkyne. Taktiež postup, ktorý zvolil žalovaný, že si
má žalobkyňa vybrať niektorú z vyššie uvedených štátnozamestnaneckých pozícií, ktoré neboli funkčne,
triedovo a platovo blízke funkcii hlavného radcu 1.02 - Kancelária predstaviteľa štátnej moci a zároveň
nemohli prijať právny názor žalovaného, že sa musí zúčastniť nových výberových konaní na tieto
funkcie. Takéto konanie zo strany žalovaného je nutné považovať za hrubé nerešpektovanie rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/78/2015 zo dňa 28.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z.
ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné,
štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat,

ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ani
toto vyššie uvedené paragrafové znenie teda nebolo zo strany Okresného úradu Prešov dodržané
nakoľko žalobkyni bol iba doručený list zo dňa 03.10.2017, kde jej bolo ponúknuté vyplatenie
odstupného vo výške piatich funkčných platov. Nakoľko nebola žalobkyni zo strany Okresného úradu
Prešov poskytnutá náhrada mzdy, je takýto postup Okresného úradu Prešov v rozpore so zákonom

o štátnej službe, a to konkrétne s § 96 ods. 1 tohto zákona. Navyše žalobkyňa nesúhlasila so
skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa javí ako
účelový, arbitrárny, ktorý sa prieči dobrým mravom štátnozamestnaneckých pracovných vzťahoch.
Účelom tohto konania žalovaného bolo zbaviť sa štátnej zamestnankyne (žalobkyne). Dňa 27.10.2017
bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu

31.12.2017 žalobkyne. Proti tomuto postupu podal právny zástupca žalobkyne dňa 22.11.2017 písomný
nesúhlas s výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru. Túto výpoveď odôvodnil žalovaný tým, že
žalobkyňa sa rozhodla neprijať žiadne z ponúknutých štátnozamestnaneckých miest. Z tejto formulácie
Okresného úradu Prešov sa zdá, ako keby žalobkyňa robila Okresnému úradu Prešov obštrukcie
pri jeho hrdinskej snahe nájsť jej vhodné štátnozamestnanecké miesto. Skutočnosť je však iná a

žalobkyňa nemohla v žiadnom prípade prijať ponúknuté štátnozamestnanecké miesta, nakoľko tieto
pozície by boli vykonávané v iných mestách a čo sa týka platových tried, tie boli o 3 prípadne 4
stupne nižšie ako bola platová trieda žalobkyne v pôvodnom štátnozamestnaneckom pomere. Išlo by
teda o funkčné, platové zaradenie na úplne iné funkcie, ktoré nie sú blízke pôvodnému zaradeniu a
vzdelaniu žalobkyne a taktiež dohodnutému výkonu práce v mieste výkonu Prešov. Z týchto dôvodov boli

ponúknuté štátnozamestnanecké miesta žalobkyňou neakceptované a ponuka štátnozamestnaneckých
miest zo strany Okresného úradu Prešov absolútne neakceptovateľné, nakoľko jej nebolo ponúknuté
ani jedno primerané funkčné a platové miesto v mieste výkonu práce podľa pôvodného funkčného
zaradenia na Okresnom úrade Prešov. V dôsledku neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Podmienkou priznania

náhrady mzdy je oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní a je ochotný prácu
vykonávaťpodľapôvodnejzmluvyoštátnejslužbe.Tútopodmienkužalobkyňaplnítým,žepodávanávrh
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru súdom. Túto povinnosť žalovaný takisto nesplnil, keď ponúkol žalobkyni len odstupné vo
výške 5 mesačných platov, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za splnenie povinnosti nahradiť

žalobkyni mzdu vyplývajúcu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko jej bol
žalovaný povinný nahradiť mzdu od 01.10.2007 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského
súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015. Je dôležité poznamenať, že náhrada mzdy
nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ
neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa zmluvy o štátnej službe, a ktorú bol aj

schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie
voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom.
Žalovaný v liste č. CPPO-OP-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 12.12.2017 uviedol, že trvá na výpovedi
zo dňa 19.10.2017, ktorá mala byť žalobkyni doručená 26.10.2017 s tým, že končí so žalobkyňouštátnozamestnanecký pomer ku dňu 31.12.2017, nakoľko naďalej trvajú výpovedné dôvody podľa
§ 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe. V danom prípade je taktiež potrebné poukázať na
to, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru musí mať formu rozhodnutia, ktoré musí byť

riadne odôvodnené a štátny zamestnanec musí byť poučený o opravných prostriedkoch voči tomuto
rozhodnutiu. Táto povinnosť takisto nebola zo strany Okresného úradu Prešov dodržaná, nakoľko
žalobkyni bol zaslaný iba list s názvom výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý nemožno
považovať za rozhodnutie. Tento list, ktorým mal byť skončený štátnozamestnanecký pomer žalobkyne
považuje za absolútne neplatný právny úkon, pre jeho závažné procesné nedostatky. Z týchto dôvodov

poukázala na procesné pochybenie Okresného úradu Prešov, ktorý o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru nevydal žiadne rozhodnutie, ale iba akési oznámenie, ktoré v žiadnom prípade nemá náležitosti
rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobkyne a skončení jej štátnozamestnaneckého
pomeru považuje za nezákonné a nepreskúmateľné čo do dôvodov. Z výpovede samotnej nie je jasné
z akej funkcie jej vlastne žalovaný dal výpoveď, čo považuje za závažný hmotnoprávny nedostatok
pri daní výpovede. Z výpovede vôbec nie je zrejmé, prečo je daná výpoveď žalobkyni, ak jej nie je

pridelená žiadna funkcia. Poukázala na niekoľko nejasností a nepresností daného rozhodnutia ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výpoveď zo strany žalovaného
nemá hmotnoprávny ani procesnoprávny základ. Výpoveď by mohol dať žalovaný žalobkyni jedine
vtedy, ak by ju bol zaradil na primerané funkčne a platové miesto tak, ako mu to uložil rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/78/2015 zo dňa 28.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015 a žalobkyňa by neprijala toto funkčné zaradenie. Z
dôvodu, že v čase výpovede žalobkyňa nebola zaradená na žiadnej funkcii, nakoľko pôvodné funkčné
zaradenie jej bolo zrušené a nové adekvátne funkčné zaradenie jej nebolo ponúknuté, nemohol dať
žalovanýžalobkynižiadnuplatnúvýpoveď.Bolinemiloprekvapení,žeSlovenskýodborovýzväzverejnej
správy a kultúry - SLOVES, závodný výbor Okresného úradu Prešov voči tejto zjavne nezákonnej

výpovedi nenamietal. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. štátny zamestnanec, ako aj služobný
úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Navyše rozhodnutie žalovaného o výpovedi
považuje za nepreskúmateľné, nakoľko nie je jasné z akej funkcie dáva žalobkyni výpoveď a na

základe akého rozhodnutia a z akých právnych dôvodov a taktiež je toto rozhodnutie neplatné, nakoľko
nebolo vykonané zákonným spôsobom v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Úkon žalovaného
- výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru Okresného úradu Prešov č. CPPO-OP-XXXX/XXXXXX-
XXX zo dňa 19.10.2017 je v zmysle ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatný. Tento úkon žalovaného je absolútne neplatným právnym úkonom z toho dôvodu, že sa

prieči dobrým mravom v štátnozamestnaneckých vzťahoch a úkon žalovaného je možné považovať za
obchádzanie zákona, nakoľko žalovaný svoju povinnosť v zmysle právoplatného rozsudku Krajského
súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015 (t.j. zaradiť žalobkyňu na adekvátne miesto)
nesplnil, nakoľko toto miesto vraj zrušil, avšak agenda, ktorá toto funkčné miesto zastrešovala bola
zaradená pod iné funkčné miesto a iný názov funkčného miesta žalovaného. Obchádzaním zákona

je možné rozumieť ponúkané štátnozamestnanecké miesta zo strany žalovaného, nakoľko tieto sa
priečia právoplatnému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/78/2015 zo dňa 28.03.2017 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015, pretože tieto
ponúkané štátnozamestnanecké miesta neboli v žiadnom prípade adekvátne k pôvodnej pracovnej
pozícii a nachádzali sa v iných mestách a úplne iných platových triedach. Ak žalovaný zrušil funkcii

hlavnéhoradcuvodboreštátnejslužby1.02-Kanceláriapredstaviteľaštátnejmoci,čoimnaprerokovaní
dňa 03.10.2017 nijako nepreukázal, tak z tejto funkcie nemôže dať ani výpoveď. Z tohto dôvodu je list
Okresného úradu Prešov č. CPPO-OP-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 19.10.2017, ktorý mal smerovať k
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou absolútne nepreskúmateľný čo do dôvodov
a formy. Je predsa nemysliteľné skončiť štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom,

ktorý nebol zaradený na žiadnu pracovnú pozíciu. Z akej štátnozamestnaneckej pozície vlastne dáva
Okresnú úrad Prešov žalobkyni výpoveď ? Z týchto dôvodov sa javí list Okresného úradu Prešov
č. CPPO-OP-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 19.10.2017 ako nepreskúmateľný a obchádzajúci zákon,
nakoľko týmto postupom dáva Okresný úrad Prešov najavo, že právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžo/78/2015 zo dňa 28.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.

3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015 pre neho nemá žiadnu váhu. Vo svojom liste č. CPPO-OP-XXXX/
XXXXXX-XXX zo dňa 19.10.2017 žalovaný ako výpovedný dôvod uvádza, že žalobkyňa neprijala žiadne
ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesto a so služobným úradom sa nedohodla inak. Ako už
vyššie uvádza, tieto ponúknuté štátnozamestnanecké miesta boli absolútne neakceptovateľné, nakoľkosa nachádzali mimo miesta bydliska žalobkyne a takisto to boli miesta o 3-4 platové triedy nižšie.
Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že sa žalobkyňa nechcela so služobným úradom dohodnúť uvádza,
že toto tvrdenie žalovaného je zavádzajúce, nakoľko žalobkyňa spolu so svojim právnym zástupcom

predložilinaprerokovanídňa03.10.2017OkresnémuúraduPrešovviacakoférovúponukunavyriešenie
situácie zmierovou cestou formou dohody o urovnaní, no žalovaný túto ponuku odmietol. Ponuka
funkčných miest, ktoré ponúkol žalovaný na prerokovaní dňa 03.10.2017 bola ponuka, ktorá neriešila
problém t.j. presné funkčné a platové zaradenie primerané k pôvodnému funkčnému a platovému
zaradeniu v mieste výkonu práce - Prešov, ale išlo len o formálnu ponuku, ktorá mala zakryť neochotu

žalovaného postupovať v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR a zamestnať tak žalobkyňu na
Okresnom úrade. Takýto postup je nezákonný a nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko ide evidentne
o obchádzanie zákona. Výpoveď zo strany žalovaného, ktorú dal žalobkyni považuje za rozhodnutie
šikanózne, arbitrárne, ktoré nemá oporu v zákone o štátnej službe. Dokonca je možné domnievať sa,
že žalovaný týmto postupom porušuje jeden zo základných ústavných princípov, a to princíp právnej
istoty. V danom prípade dochádza aj k porušovaniu princípu stability v zmysle článku 8 zákona o štátnej

službe: štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako
zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej
služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len z dôvodov ustanovených zákonom.

3. Žalobkyňa k žalobe a následne v konaní predložila najmä nasledovné listiny: stanovisko k oznámeniu

o nesúhlase pracovného pomeru výpoveďou a požiadavka na ďalšom zamestnávaní na pôvodnom
funkčnom a platovom zaradení - zaslanie zo dňa 12.12.2017, úradný záznam z pohovoru so štátnym
zamestnancom zo dňa 03.10.2017, záznam z prejednania ponuky štátnozamestnaneckého miesta zo
dňa 03.10.2017, výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca - zaslanie zo dňa
23.10.2017, výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b)

zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 19.10.2017,
nesúhlas s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou a požiadavka na ďalšom zamestnávaní na
pôvodnom funkčnom a platovom zaradení zo dňa 22.11.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
3S/84/2012-157, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/78/2015.

4. Otázka príslušnosti súdu bola právoplatne dňa 18.06.2020 vyriešená uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č.k. 7Ndc/7/2020-155 zo dňa 27.05.2020.

5. Dňa 03.07.2018 sa k žalobe písomne vyjadril žalovaný, ktorý najmä uviedol, že štátnozamestnanecký
pomer žalobkyne skončil dňa 31.12.2017. Od roku 2007, kedy právny predchodca žalovaného

skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou, prebiehali konania pred súdom, pričom skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe zákona súd považoval za nesprávne a bolo
zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžo/78/2015. Následne bol uskutočnený pracovný pohovor so žalobkyňou, na
ktorom jej boli ponúknuté voľné miesta, ktorými služobný úrad v danom čase disponoval. Žalobkyňa

ponúknuté miesta neprijala a z toho dôvodu bol jej štátnozamestnanecký pomer skončený výpoveďou.
Počas pracovného pohovoru žalobkyňa navrhla zmier v tom znení, že jej žalovaný vyplatí náhradu
mzdy za obdobie, počas ktorého prebiehali spory o neplatnosť skončenia jej štátnozamestnaneckého
pomeru. Žalobkyňa má za to, že ponúknuté pracovné miesta nemohla prijať, nakoľko nezodpovedali
jej pracovnému zaradeniu a najmä platovej triede, ktorou disponovala v čase pred skončením

štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalej tvrdí, že skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru mal
byť realizované rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, pričom jej bol doručený
len list, označený ako výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. Toto nepovažuje za správny
postup služobného úradu. Výpoveď považuje za nejasnú, nakoľko z nej nie je možné určiť, v akej
funkcii bola pred doručením výpovede zaradená. Zároveň vyjadrila prekvapenie, že odborový zväz

nenamietal spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V prvom rade žalovaný poukázal
na nevykonateľnosť pôvodného petitu spočívajúcom v zaradení do štátnozamestnaneckého pomeru
prislúchajúcemu pôvodnému zaradeniu (č.l. 46-47 v súdnom spise). Ďalej žalovaný poukázal na to, že
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/78/2015 zo dňa 28.03.2017, bolo zrušené rozhodnutie Obvodného

úradu v Prešove 1/2010/05142 zo dňa 23.04.2010, ktorým sa mal skončiť štátnozamestnanecký
pomer žalobkyne. Od tohto dátumu došlo k viacerým zmenám v organizácii miestnej štátnej správy,
ku ktorým uviedol stručný prehľad s poukazom najmä na zákon č. 345/2012 Z.z. a zákon č.
180/2013 Z.z., v dôsledku čoho došlo k reorganizácii štátnej správy tak, že služobným úradomzamestnancov, zaradených na okresných úradoch sa stalo Ministerstvo vnútra SR. Obvodné úrade sa
zmenili na okresné úrady. Služobným úradom žalobkyne na základe uvedeného je teda Ministerstvo
vnútra SR, pričom okresné úrady sú len jeho preddavkovou organizáciou, bez právnej subjektivity.

V pracovnoprávnych sporoch teda nemajú kompetenciu konať samostatne pred súdom, a to ani v
mene ministerstva. Vo veci uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k.
3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/78/2015
zo dňa 28.03.2017, bolo zrušené rozhodnutie Obvodného úradu v Prešove, ktorým sa mal skončiť
štátnozamestnanecký pomer žalobkyne. Nakoľko žalobkyňu nebolo možné zaradiť na funkciu, na

ktorej bola zaradená v roku 2008, bolo nutné s ňou uskutočniť pracovný pohovor, predmetom
ktorého bolo prerokovanie jej ďalšieho pracovného zaradenia. Uvedený pohovor bol personálnym
oddelenímCentrapodporyPrešovuskutočnenýdňa03.10.2017.Žalobkyniboliponúknutévoľnévhodné
štátnozamestnanecké miesta, ktorými služobný úrad (žalovaný) k danému dňu disponoval. Žalobkyňa
v žalobe namieta, že žalovaný nedodržal rozhodnutia súdov a zákon, nakoľko ju po právoplatnosti
rozhodnutia súdu nezaradil do funkcie, kde bola zaradená pred skončením štátnozamestnaneckého

pomeru a ani jej neponúkol obdobné miesto, ktoré by zodpovedalo platovej triede, ktorú mala pred
skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Avšak miesto, ktoré žalobkyňa požaduje, bolo obsadené
výberovým konaním, ktorého sa žalobkyňa zúčastnila a neuspela v ňom. Nie je ju teda možné zaradiť do
funkcie, ktorou disponovala pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Rovnako nie je možné,
aby dosiahla platovú triedu rovnakú ako pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko

takúto triedu má len vedúci štátny zamestnanec. Žalobkyni boli ponúknuté voľné štátnozamestnanecké
miesta, ktorými služobný úrad disponoval v čase konania pohovoru. Žalobkyňa s trvalým preložením
na žiadne z uvedených štátnozamestnaneckých miest nesúhlasila, nakoľko tieto miesta podľa jej
názoru neboli vhodné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 29 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. a
dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu podľa ktorej „výpočet vhodných štátnozamestnaneckých

miest v odsekoch 1 a 2 je definovaný na subsidiárnom princípe, čo znamená, že ak v konkrétnom
prípade nie je možné aplikovať vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa písm. a), až následne sa
pristúpi k písm. b)“. Z uvedeného vyplýva, že služobný úrad pri ponuke voľných pracovných miest
postupuje ponukou voľných miest v zákone uvedených kategóriách postupne, pričom žiaden všeobecne
záväzný právny predpis neukladá povinnosť služobnému úradu „držať“ miesto, ktoré zamestnanec

zastával pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru za každú cenu, ani nie je povinný takéto
miesto vytvoriť. Služobný úrad je povinný v takomto prípade ponúknuť zamestnancovi voľné vhodné
štátnozamestnanecké miesta. Ak sa nedohodnú na zmene, nemá služobný úrad inú možnosť, ako
skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Tvrdenia žalobkyne o tom, že nespĺňa predpoklady
na to, aby mohla pracovať na ponúknutých pozíciách, neobstoja. Žalobkyňa má druhostupňové

vysokoškolské vzdelanie, prax v štátnej sfére v dĺžke 31 rokov a 156 dní. Pri trvalom preložení
zamestnanca na iné štátnozamestnanecké miesto nie je potrebné vykonať ani kvalifikačné skúšky,
pokiaľ to opis činností štátnozamestnaneckého miesta nevyžaduje. Služobný úrad takéto miesta
môže zamestnancovi ponúknuť, ak by mal zamestnanec záujem aj za takto sťažených podmienok
zostať v služobnom úrade. Podotkol, že služobný úrad nie je povinný vytvoriť štátnozamestnanecké

miesto, ktoré by spĺňalo predstavy zamestnanca. V prípade, ak ponúkne zamestnancovi vhodné
štátnozamestnanecké miesta, ktorými disponuje v čase, kedy sa koná pohovor o zaradení zamestnanca
do funkcie a zamestnanec tieto neprijme, nie je služobný úrad povinný a ani nemá možnosť túto situáciu
riešiť iným spôsobom. Ďalej žalobkyňa v žalobe tvrdí, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
malo byť uskutočnené formou rozhodnutia. Takúto formu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

upravoval zákon č. 312/2001 Z.z., ktorý bol ale zrušený zákonom č. 400/2009 Z.z. a od 01.06.2017
vstúpil do účinnosti zákon č. 55/2017 Z.z., ktorý štátnozamestnanecký pomer upravuje odlišne, už
sa nevydáva rozhodnutie, ale v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v prípade, ak
zaniklo štátnozamestnanecké miesto a služobný úrad sa so štátnym zamestnancom nedohodol na
inom postupe, realizuje sa formou výpovede. Žalobkyňa namieta len formu listiny, ktorou jej bola táto

skutočnosť oznámená. Nakoľko však služobný úrad postupoval v súlade so zákonom, jej výhrady sú
neopodstatnené. Žalobkyňa namieta, že obsahom výpovede nebola funkcia, do ktorej je zaradená.
Podľa jej názoru ju mal služobný úrad najskôr zaradiť do podľa jej názoru primeranej funkcie a až
následne s ňou mohol skončiť štátnozamestnanecký pomer. Uvedené tvrdenia nemajú oporu v zákone
č. 55/2017 Z.z., nakoľko v § 73 zákonodarca výslovne ustanovuje, že výpoveď musí byť písomná a

doručená. Označenie funkcie nie je podstatnou náležitosťou výpovede. Z obsahu prejednávanej veci
je zrejmé, že ustanovenie a obsah výpovede je dostatočne zrejmý a konkrétny. Čo sa týka ponuky
adekvátneho štátnozamestnaneckého miesta, teda v platovej triede, ktorú požaduje žalobkyňa, uvedené
nemá oporu v zákone. Žalovaný žalobkyňu opakovane vyzýval na dostavenie sa na Okresný úradPrešov za účelom prejednania jej ďalšieho pracovného zaradenia (listy zo dňa 25.07.2017, 14.08.2017
a 06.09.2017), avšak na uvedené výzvy reagovala listy zo dňa 23.08.2017 a 14.09.2017, kde však
žiaden termín rokovania nenavrhla. Uvedené konanie považuje za strany žalobkyne za účelové sťaženie

postupu Okresného úradu Prešov. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil najmä nasledovné listiny: stanovisko k oznámeniu o nesúhlase
pracovného pomeru výpoveďou a požiadavka na ďalšom zamestnávaní na pôvodnom funkčnom a
platovom zaradení - zaslanie zo dňa 12.12.2017, doručenky z 22.12.2017 a 14.12.2017, nesúhlas s

rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou a požiadavka na ďalšom zamestnávaní na pôvodnom
funkčnom a platovom zaradení zo dňa 22.11.2017, výzvu na nástup zo dňa 06.09.2017, 14.08.2017,
doručenku z 21.08.2017, neprevzaté zásielky, záznam z prejednania ponuky štátnozamestnaneckého
miesta zo dňa 03.10.2017, odpoveď na výzvu zo 14.09.2017 a zo dňa 23.08.2017, 25.07.2017.

7. Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila v priebehu konania podaním zo dňa 23.09.2020 (č.l. 171 v súdnom

spise)

8. Žalovaný sa vo veci vyjadril v priebehu konania podaním zo dňa 21.10.2020 (č.l. 187 v súdnom spise)

9. Súd vo veci nariadil pojednávania na dňa 14.05.2024 a 17.09.2024. Súd viedol strany sporu k

zmierlivému vyriešeniu predmetu sporu (Čl. 7 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku /ďalej aj „CSP“/), avšak neúspešne. Na pojednávaní dňa 14.05.2024 bola prednesená žaloba
a vyjadrenie k žalobe. Na pojednávaní dňa 17.09.2024 boli prednesené záverečné reči (§ 182 CSP), v
rámci ktorých strany zotrvali na svojich postojoch.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu súdneho spisu (§ 204 CSP).

11. Súd zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci.

12. Z úradného záznamu zo dňa 03.10.2017 č. CPPO-OP-2017/00419-002 vyplýva najmä, že dňa

03.10.2017 sa uskutočnil osobný pohovor so žalobkyňou ako štátnym zamestnancom v súvislosti so
skončením štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej
službe za prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu, za služobný úrad - prednosta Okresného úradu
Prešov Mgr. J. X. a personalistky Centra podpory Prešov MV SR Ing. U. U. a zástupcu zamestnancov
Mgr. D. Y. za Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry - podnikový výbor SLOVES. Žalobkyni

boli ponúknuté štátnozamestnanecké miesta v súvislosti s riešením jej štátnozamestnaneckého pomeru
v služobnom úrade Ministerstvo vnútra SR. Žalobkyňa bola poučená, že ak sa rozhodne prijať
štátnozamestnanecké miesto, bude trvale preložená na voľné štátnozamestnanecké miesto a v
prípade, ak sa rozhodne neprijať žiadne ponúknuté štátnozamestnanecké miesto a so služobným
úradom sa nedohodne inak, je služobný úrad nútený skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho

zamestnanca výpoveďou podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe, teda z dôvodu zrušenia
štátnozamestnaneckého miesta zrušením služobného úradu, na ktorom vykonávala štátnu službu a z
dôvodu, že štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade na vykonávanie
štátnej služby na inom vhodnom štátnozamestnaneckom mieste a zároveň sa so služobným úradom
nedohodol inak alebo dohodou podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe z toho istého dôvodu.

13.Zozáznamuzprejednaniaponukyštátnozamestnaneckéhomiestaprežalobkyňuzodňa03.10.2017
súd zistil, že žalovaný ponúkol žalobkyni tieto služobné miesta:

14. Funkcia: Odborný radca, 5. PT

Odbor štátnej služby: 2.10 Pôdohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka
Druh štátnej služby: Stála štátna služba
Organizačný útvar: Okresný úrad Prešov, referát pôdohospodárstva odboru opravných prostriedkov
Pravidelné miesto výkonu štátnej služby: Prešov

Funkcia: Hlavný referent, 5. PT
Odbor štátnej služby: 2.03 Geodézia, kartografia a kataster
Druh štátnej služby: Stála štátna služba
Organizačný útvar: Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor, oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiamPravidelné miesto výkonu štátnej služby: Svidník

Funkcia: Samostatný radca, 4. PT

Odbor štátnej služby: 2.01 Doprava, pošty, telekomunikácie, regulácia poštových a telekomunikačných
služieb
Druh štátnej služby: Stála štátna služba
Organizačný útvar: Okresný úrad Humenné, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií
Pravidelné miesto výkonu štátnej služby: Humenné

Funkcia: Samostatný radca, 4. PT
Odbor štátnej služby: 2.10 Pôdohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka
Druh štátnej služby: Stála štátna služba
Organizačný útvar: Okresný úrad Stará Ľubovňa, pozemkový a lesný odbor
Pravidelné miesto výkonu štátnej služby: Stará Ľubovňa

Z vyjadrenia žalobkyne najmä vyplýva, že je absolventkou humanitných a prírodných vied Prešovskej
univerzity v Prešove, kde vyštudovala odbor Manažment verejnej správy a regiónov. Ponúkané
funkcie v uvedených odboroch štátnej služby nie sú pre ňu adekvátnou náhradou vhodného
štátnozamestnaneckého miesta, o ktoré prišla neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru.

Pre ponúkané funkcie v daných odboroch štátnej služby neabsolvovala kvalifikačné skúšky ani výberové
konanie, a teda je zrejmé, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady a nemá ani dostatočnú prax. Z týchto
dôvodov vyššie uvedené ponuky ako aj ponuky z ostatných okresov a krajov, ktoré jej boli predložené
nemôže prijať. Zároveň z dôvodu, že miesto výkonu práce mala dohodnuté v Prešove a nemá záujem
meniť miesto výkonu práce. Štátnozamestnanecký pomer už vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov

sp. zn. 20C/144/2010 s ňou bol skončený neplatne. Je toho názoru, že Okresný úrad Prešov mal v rámci
systematizácie miest rezervovať pre ňu po právoplatnom skončení súdneho sporu funkciu minimálne
primeranú jej vzdelaniu, praxi a zaradeniu v pôvodnej platovej triede 8. Povinnosťou zamestnávateľa
bolo zabezpečiť po skončení súdneho sporu pre ňu štátnozamestnanecké miesto v pôvodnom mieste
výkonu práce v Prešove a také platové a funkčné zaradenie, aké mala pred neplatným skončením

štátnozamestnaneckého pomeru. Okresný úrad Prešov jej také miesto neponúkol a teda nie sú splnené
ani zákonné podmienky pre výpoveď podľa §71 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe, ani podľa
§ 71 ods. 1 písm. a) či § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe. Povinnosťou Okresného úradu
v Prešove bolo rešpektovať v plnom rozsahu rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 3S/84/2012-157
zo dňa 16.01.2015 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/78/2015. Ponukou služobných

miest s rozdielnym funkčným zaradením v iných odboroch štátnej služby s odlišnými kvalifikačnými
predpokladmi vzdelania a praxe nie je možné akceptovať ako splnenie uvedených rozsudkov. Tieto
ponuky sa javia skôr ako obštrukcia v snahe zbaviť sa problému, no neriešiť ho zákonným spôsobom.

15. Dňa 27.10.2017 bola v zmysle § 32 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe právnemu

zástupcovi žalobkyne doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca
- žalobkyne. Z obsahu výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu uvedeného v § 71
ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo
dňa 19.10.2017 číslo CPPO-OP-XXXX/XXXXXXX-XXX súd zistil nasledovné. Žalobkyni dal žalovaný
výpoveď podľa § 71 ods. 1 písm. b) v spojení s § 73 z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. b) zákona

č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe. Právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/78/2015
zo dňa 28.03.2017 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa
16.01.2015. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2017 (vyznačená bola dňa 18.07.2017),
ktorým bolo zrušené rozhodnutie - Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona a vec vrátená na ďalšie konanie. Zákonom č. 345/2012 Z.z. o niektorých

opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou
od 01.01.2013 k zrušeniu služobného úradu Obvodného úradu Prešov a k prechodu práv a povinností
týkajúcich sa štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov na služobný úrad Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností sa s účinnosťou od 01.01.2013 zrušili
štátnozamestnanecké miesta na služobnom úrade Obvodného úradu Prešov. Výpovedným dôvodom

je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom ste boli zaradená. Pri osobnom pohovore,
týkajúcom sa ponuky vhodných voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade Ministerstvo
vnútra SR uvedených v zázname z pohovoru zo dňa 03.10.2017 č. CPPO-OP-XXXX/XXXXX-XXX a
jeho prílohe č. 1 a 2 sa žalobkyňa nevyjadrila k ponúkaným štátnozamestnaneckým miestam. Následnedoručila dňa 12.10.2017 svoje vyjadrenie, v ktorom neprijala ponúkané štátnozamestnanecké miesta
a so služobným úradom sa nedohodla inak. Z uvedeného dôvodu služobný úrad je nútený skončiť
jej štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákon a o štátnej službe z

dôvodov uvedených v § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe, pretože sa s ňou nedohodol na
skončení štátnozamestnaneckého pomeru dohodou podľa § 71 ods. 1 písm. a) o štátnej službe z toho
istého dôvodu, teda z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta. Výpovedná doba podľa
§ 74 ods. 1 zákona o štátnej službe je dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca, nasledujúceho po doručení tejto výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného

kalendárneho mesiaca. Podľa § 74 Zákonníka práce v spojení s § 171 zákona o štátnej službe bola
výpoveď žalobkyne vopred prerokovaná so Slovenským odborovým zväzom verejnej správy a kultúry -
SLOVES, závodný výbor Okresného úradu Prešov.

16. Listom zo dňa 22.11.2017 označeným ako „nesúhlas s rozviazaním pracovného pomeru a
požiadavka na ďalšom zamestnávaní na pôvodnom funkčnom a platovom zaradení“ žalobkyňa oznámila

žalovanému, že nesúhlasí s výpoveďou a uviedla dôvody tohto nesúhlasu. Žalobkyňa tiež oznámila,
že trvá na ďalšom zamestnávaní a na neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru. (č.l. 11 v súdnom
spise).

17. V stanovisku k oznámeniu o nesúhlase pracovného pomeru výpoveďou a požiadavka na ďalšom

zamestnávaní na pôvodnom funkčnom a platovom zaradení č. CPPO - OP - XXXX/XXXXXX-XXX
zo dňa 12.12.2017 súd najmä zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že trvá na výpovedi zo dňa
19.10.2017, ktorá jej bola doručená dňa 26.10.2017, nakoľko naďalej trvajú výpovedné dôvody podľa
§ 75 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z. s odôvodním, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžo/78/2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 3S/84/2012-157

zo dňa 16.01.2015, súd zrušil rozhodnutie - písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona žalobkyne. V súvislosti s vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom bol dňa
03.10.2017 so žalobkyňou vykonaný osobný pohovor, v rámci ktorého bola informovaná, že zákonom
č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov došlo s účinnosťou od 01.01.2013 k zrušeniu služobného úradu Obvodného úradu Prešov a k

prechodu práv a povinností týkajúcich sa štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov na
služobný úrad Ministerstvo vnútra SR. Zároveň v rámci ponukovej povinnosti žalobkyni boli ponúknuté
voľné štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade v súlade s § 29 zákona o štátnej službe. V
deň pohovoru sa k nim nevyjadrila a ani v nasledujúce dni o žiadne z ponúkaných miest neprejavila
záujem, až následne dňa 12.10.2017 bolo na Okresný úrad Prešov doručené vyjadrenie žalobkyne, v

ktorom uviedla, že neprijíma ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesta a so služobným úradom sa
nedohodla inak. Vzhľadom na to, že neprijala žiadne z ponúkaných voľných štátnozamestnaneckých
miestasoslužobnýmúradomsanedohodlainak,služobnýúradnemalmožnosťjunaďalejzamestnávať,
čím vznikol na strane služobného úradu výpovedný dôvod podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona o
štátnej službe, teda z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta (štátny zamestnanec nesúhlasil

s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodol sa so služobným úradom inak). Na základe vyššie
uvedených skutočností služobný úrad trvá na výpovedi zo dňa 19.10.2017 doručenej dňa 26.10.2017 a
končí so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer ku dňu 31.12.2017, nakoľko trvajú výpovedné dôvody
podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe.

18. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015 súd zistil najmä
nasledovné. „Žalobou pôvodne podanou na Okresný súd Prešov dňa 15.07.2010 sa žalobkyňa
domáhala určenia, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe zákona
deklarovaného Písomným potvrdením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 23. apríla
2010, č.p.: 1/2010/05142 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne so žalovaným naďalej

trvá.“ Z odôvodnenia predmetného rozsudku ďalej vyplýva, že „z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že žalobkyňa rozhodnutím Obvodného úradu v Prešove, služobný úrad zo dňa 01.10.2007
č. k. 69/2007 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - trvalé preloženie v súlade s § 27 písm. b/,
§ 28 a § 29 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z. z. bola trvalo preložená na vykonávanie štátnej služby na
štátnozamestnanecké miesto: na organizačný útvar: odbor organizačný, funkcia štátneho zamestnanca,

hlavný radca, odbor štátnej služby: 1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej moci, druh štátnej služby: stála
štátna služba, s účinnosťou od 01.10.2007. Rozhodnutím zo dňa 01.10.2007 č. k. 21/2007 o zastupovaní
predstaveného služobný úrad Obvodného úradu v Prešove poveril zastupovaním predstaveného odboru
organizačného služobného úradu Obvodného úradu v Prešove s pravidelným miestom výkonu štátnejslužby Obvodný úrad v Prešove, štátneho zamestnanca - žalobkyňu zaradenú v odbore štátnej služby:
1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej moci, odo dňa 01.10.2007 v súlade s § 30 ods. 8 a § 27 písm. d/
zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 17.10.2007. Je nepochybné, že rozhodnutie služobného úradu Obvodného úradu v Prešove
č. k. 45/2008 zo dňa 25.08.2008 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním štátneho
zamestnanca v stálej štátnej službe - žalobkyne a rozhodnutie Obvodného úradu v Prešove, služobného
úraduč.k.Odv.1SÚ/2008zodňa06.11.2008opotvrdeníprvostupňovéhorozhodnutiaslužobnéhoúradu
Obvodného úradu v Prešove, č. k. 45/2008 zo dňa 25.08.2008 boli rozhodnutím Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 1S/78/2008 zo dňa 26.05.2009 zrušené, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2010 pod sp. zn. 2Sžo/360/2009. V administratívnom spise
sa nenachádza žiadne rozhodnutie o tom, aby bola žalobkyňa preradená zo stálej štátnej služby do
dočasnej štátnej služby. Preto, ak právny predchodca žalovaného aplikoval v Písomnom potvrdení o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru ustanovenia zákona č. 312/2001 Z. z. týkajúce sa skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru uplynutím dočasnej štátnej služby, použil nesprávne ustanovenia tohto

zákona týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, pretože žalobkyňa bola zaradená do
stálej štátnej služby. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho
orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zistení skutkového stavu, z ktorého
vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. a/,
b/ O.s.p., preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V

ďalšom konaní je správny orgán viazaný k právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).“

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžo/78/2015 zo dňa 28.03.2017, potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015.

20. Súd zistil, že žalovaný opakovane, výzvami zo dňa 25.07.2017, 14.08.2017 a 06.09.2017 vyzval
žalobkyňu, aby sa dostavila na Okresný úrad Prešov, keďže jej štátnozamestnanecký pomer naďalej
trvá, a to za účelom prejednania náležitostí súvisiacich s jej štátnozamestnaneckým pomerom a
možného ďalšieho zaradenia (č.l. 56-57 v súdnom spise).

21. Listom zo dňa 14.09.2017 doručeným Okresnému úradu Prešov právny zástupca žalobkyne
odpovedal na výzvy na dostavenie sa žalobkyne za účelom prejednania náležitostí súvisiacich s
jej štátnozamestnaneckým pomerom a možného ďalšieho zaradenia tak, že žiadal o informáciu, či
žalobkyňa bude zaradená na pôvodnú pracovnú pozíciu s primeraným platovým ohodnotením a v
prípade, že na pôvodnú pracovnú pozíciu zaradená nebude, žiadal o informáciu o tom, na aké pracovné

miesto s akým platovým ohodnotením ju plánujú zaradiť, aby sa vedel pripraviť na jednanie ohľadom jej
budúcej pracovnej pozície (č.l. 60 v súdnom spise). Žalobkyňa žiadala aj o písomné zaslanie bližších
informácií resp. ponuku voľných štátnozamestnaneckých miest (č.l. 61 v súdnom spise).

22. Podľa nariadenia služobného úradu Ministerstva vnútra SR z 29.05.2017 o služobnom poriadku

štátnych zamestnancov výpoveď podpisuje vedúci zamestnanec s personálnou pôsobnosťou (Čl. 6 ods.
5).

23. Podľa nariadenia služobného úradu Ministerstva vnútra SR z 29.05.2017 o personálnej pôsobnosti
vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov prednosta okresného úradu ... koná a rozhoduje vo

všetkých veciach štátnozamestnaneckých vzťahov v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi
zamestnancami služobného úradu v rámci svojej riadiacej pôsobnosti okrem vecí vymedzených v čl. 2
ods. 3 (Čl. 4).

24. Súd na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.

25. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov.

26. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.27. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

28. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

29. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon č. 55/2017 Z.z.“) služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých
vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich
zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby

alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom
štátnejslužbyprenasledovanýaniinakpostihovanýzato,žepodánainéhoštátnehozamestnancaalebo
na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len "vedúci zamestnanec") sťažnosť, žalobu, oznámenie o
skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej
protispoločenskej činnosti.

31. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 55/2017 Z.z. služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom
úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

32. Podľa § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 55/2017 Z.z. (1) Za organizačnú zmenu sa považuje a)

zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta,
b) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta
s inou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou
alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou, c) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie
nového štátnozamestnaneckého miesta s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta a s iným

pravidelným miestom výkonu štátnej služby, d) prevod časti služobného úradu, e) zrušenie služobného
úradu, f) zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením, g) premiestnenie služobného
úradualebojehočasti.(2)Služobnýúradvykonáorganizačnúzmenutak,abyjejúčinnosťnastaladeňpo
predpokladanom uplynutí výpovednej doby štátneho zamestnanca, ktorému bola daná výpoveď, okrem
organizačnej zmeny vykonanej na základe osobitného predpisu.

33. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre štátneho
zamestnanca, ktorý môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa
všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta na účely
tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe v nasledujúcom poradí: a) v

tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53, b) v inom odbore štátnej služby v tej istej
funkcii podľa § 53, c) v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo d) v inom odbore
štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.

34. Podľa § 32 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z.z. ak štátny zamestnanec oznámil služobnému úradu

zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk, služobný úrad doručuje všetky
písomnosti uvedené v odseku 1 len zvolenému zástupcovi. Na doručovanie písomnosti zvolenému
zástupcovi sa primerane použijú odseky 1 až 4 a odsek 6.

35. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede

až 9. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy.
Funkcia Platová trieda
odborný referent 1.
hlavný referent 2.
radca 3.

samostatný radca 4.
odborný radca 5.
hlavný radca 6.
štátny radca 7.hlavný štátny radca 8.
generálny štátny radca 9.

36. Podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 55/2017 Z.z. (1) Štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť
a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d)
skončením v skúšobnej dobe. (2) Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

37. Podľa § 73 ods. 1 a 2 zákona č. 55/2017 Z.z. (1) Služobný úrad ako aj štátny zamestnanec

môže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak
je neplatná. (2) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa § 75.
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.

38. Podľa § 74 ods. 1 a 2 zákona č. 55/2017 Z.z. (1) Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer

sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho
zamestnancaajedvamesiace.(2)Výpovednádobazačínaplynúťodprvéhodňakalendárnehomesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak § 76 ods. 3 neustanovuje inak.

39. Podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z. služobný úrad môže dať štátnemu
zamestnancovi výpoveď, ak sa má zrušiť, zrušilo sa alebo zaniklo štátnozamestnanecké miesto v
dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 ods. 1 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca
vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na
vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak.

40. Podľa § 95 ods. 1 a 2 zákona č. 55/2017 Z.z. (1) Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže
neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. (2) Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom
okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane

použije aj ustanovenie § 96 ods. 2.

41. Podľa § 171 zákona č. 55/2017 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú
ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 33 až § 36, § 37, § 39,
§ 40 ods. 1, 2, 5 až 8, § 41 ods. 1, 2, 5 až 7 a 9, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 74, § 75 ods. 3 a 4,

§ 78 až 80, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86, § 87, § 88 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b,
§ 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, §
136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až
160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217
až 222, § 230 až 236, § 239 písm. a) a § 240 Zákonníka práce.

42. Podľa § 172 ods. 1 a 2 zákona č. 55/2017 Z.z (1) Na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia § 34 až 39, § 40 ods. 1 až 5, § 41, § 41a, § 42a až 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho
zákonníka. (2) Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne

ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.

43. Podľa § 175 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z.z k zániku práva podľa tohto zákona dochádza, aj ak sa
neuplatnilo v lehote ustanovenej v § 75 ods. 2 a 3, § 78 ods. 1, § 79 ods. 2, § 95 ods. 1, § 117 ods.
4 a § 118 ods. 1 a 3.

44. Podľa Čl. IV. bod 7. zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov Prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1.
januára 2013. (1) Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorík 31. decembru 2012 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade, prechádzajú na ministerstvo. (2)
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali
práce vo verejnom záujme v obvodnom úrade, prechádzajú na ministerstvo. (3) Nároky zamestnancov

vyplývajúce z prechodu práv a povinností podľa odsekov 1 a 2 uspokojí ministerstvo podľa osobitných
predpisov. (4) Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe obvodný úrad k 31. decembru
2012, prechádzajú do správy ministerstva okrem majetku štátu, ku ktorému obvodný úrad vykonáva
pôsobnosť podľa osobitného zákona. 1) (5) Majetok štátu, ku ktorému nebolo konanie vo veci
uplatneného práva prednostnej kúpy podľa osobitného zákona 8) ukončené do 31. decembra 2012,

prechádza do správy obvodného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa majetok štátu
nachádza. (6) O prechode majetku štátu podľa odseku 5 sú obvodný úrad a obvodný úrad v sídle kraja
povinní vyhotoviť písomné protokoly. (§ 8a zákona č. 515/2003 Z.z.).

45. Podľa § 2 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2012 (1) Obvodný úrad je právnická osoba. Obvodný

úrad je rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). (2) Obvodný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá
prednosta obvodného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len
"vláda") na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky. (3) Obvodný úrad je služobným úradom štátnych
zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v obvodnom úrade, a je zamestnávateľom zamestnancov,

ktorí vykonávajú verejnú službu v obvodnom úrade. (4) Vnútornú organizáciu obvodného úradu určuje
ministerstvo.

46. Podľa § 2 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení od 01.01.2013 (1) Obvodný úrad je miestny orgán štátnej správy, ktorý je

preddavkováorganizáciaMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky(ďalejlen"ministerstvo").(2)Obvodný
úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta obvodného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva
vládaSlovenskejrepubliky(ďalejlen"vláda")nanávrhministravnútraSlovenskejrepubliky.(3)Vkonaní,
v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb na úsekoch štátnej správy v pôsobnosti obvodného úradu, rozhoduje príslušný

organizačný útvar obvodného úradu. (4) Vnútornú organizáciu obvodného úradu určuje ministerstvo
po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. (5) Vedúceho organizačného útvaru
obvodného úradu vymenúva prednosta obvodného úradu na návrh príslušného vedúceho ústredného
orgánu štátnej správy. (6) Obvodný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného
konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za obvodný úrad koná pred

súdom prednosta obvodného úradu alebo ním poverený zamestnanec. (7) Obvodný úrad v sídle kraja
spravuje majetok štátu v rozsahu ustanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu. 1) (8)
Ustanovenia odsekov 1 až 6, § 1, § 3 ods. 1 a 3, § 4 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 8a ods. 1, 2 a 4 sa vzťahujú
aj na obvodný úrad v sídle kraja.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil žalobu žalobkyne
ako nedôvodnú.

48. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej prekluzívnej
hmotnoprávnej dvojmesačnej lehote, v rámci ktorej je možné uplatniť na súde neplatnosť skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru, a teda najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal
skončiť (§ 95 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z.z.). Keďže v tomto prípade sa mal
štátnozamestnanecký pomer skončiť dňom 31.12.2017 súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas,
keďže bola podaná na súde dňa 25.01.2018.

49. Sporným v konaní bola v zásade dôvodnosť celej podanej žaloby vzhľadom na to, že žalobkyňa sa
domáhala určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou.

50. Žalobkyňa namietala neplatnosť výpovede z dvoch podstatných dôvodov, a to 1. z dôvodu, že
výpoveď nebola skutkovo vymedzená tak, aby dôvod nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom

žalobkyňa namietala aj existenciu organizačnej zmeny a z dôvodu, že nebola riadne splnená ponuková
povinnosť. Nesporným naopak bolo, že výpoveď daná žalobkyni bola vopred prerokovaná zástupcami
zamestnancov (§ 172 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z.z.), preto z uvedeného dôvodu nemožno dotknutú
výpoveď datovanú dňa 19.10.2017 považovať za neplatnú.51. Súd mal v konaní za preukázané, že výpoveď spĺňala podstatné náležitosti, bola písomná, bola
doručená (§ 32 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z.z.) a tiež riadne odôvodnená. Dôvod výpovede bol vo

výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a tak, že ho nie
je možné ani dodatočne meniť, pričom výpoveď bola daná z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. b)
zákona č. 55/2017 Z.z. z dôvodu, že sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej
zmeny, v dôsledku zrušenia služobného úradu (obvodného úradu) /§ 24 ods. 1 písm. e) zákona č.
55/2017 Z.z./ a žalobkyňa ako štátny zamestnanec nesúhlasila s trvalým preložením na iné vhodné

štátnozamestnanecké miesto (§ 29 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z.) a nedohodla sa so služobným úradom
inak (§ 71 ods. 1 písm. b), § 73 ods. 1 a 2 zákona č. 55/2017 Z.z.). Zároveň súd poukazuje na to, že
predmetná výpoveď ako jednostranný právny úkon bola urobená určito a zrozumiteľne, neodporujúc
dobrým mravom, preto ju nemožno považovať za neplatný právny úkon ani pri aplikácii § 37 OZ v spojení
s § 39 OZ (§ 172 zákona č. 55/2017 Z.z.). „Za nezrozumiteľný možno považovať len právny úkon, ak jeho
obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo

vyjadriť.“ (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoPr/3/2013 zo dňa 15.10.2013). Súd má za to,
že vo výpovedi bol jednoznačne konkretizovaný dôvod výpovede, a to nezameniteľným spôsobom. Súd
dospel k záveru, že dotknutá výpoveď spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, ktorých absencia
by spôsobila neplatnosť výpovede, boli dané hmotnoprávne podmienky výpovede.

52. Žalobkyňa tiež síce namietala, že jej nebolo ponúknuté primerané štátnozamestnanecké miesto s
primeraným platovým zaradením v mieste jej pôvodného služobného úradu. Súd však v prvom rade
poukazuje na to, že došlo k viacerým legislatívnym zmenám, v dôsledku ktorých sa zmenili aj platové
triedy (§ 53 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z.) a taktiež podstatným bolo, že organizačná zmena vyplynula
z osobitného predpisu. V zmysle zákona č. 345/2012 Z.z. došlo dňa 01.01.2013 k zrušeniu služobného

úradu žalobkyne, ktorým pôvodne bol obvodný úrad (§ 2 ods. 3 zákona č. 515/2003 Z.z. v znení do
31.12.2012, § 2 ods. 1 zákona č. 515/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013). Súd tiež poukazuje na to, že
samotná žalobkyňa už v podanej žalobe uviedla a preukázala záznamom zo dňa 03.10.2017, že jej boli
ponúknuté štyri rôzne štátnozamestnanecké miesta a dokonca jedno z nich aj v meste Prešov, teda v
mieste jej pôvodného štátnozamestnaneckého miesta a zároveň v mieste bydliska žalobkyne, pričom

žalobkyňa v rozpore s predloženým záznamom zo dňa 03.10.2017 tvrdila, že jej nebolo ponúknuté
štátnozamestnanecké miesto s miestom výkonu práce v Prešove. Samotná preukázala opak ako aj
to, že s ňou žalovaný viedol aktívnu komunikáciu týkajúcu sa jej možného zaradenia, a to dokonca za
prítomnosti jej právneho zástupcu a za prítomnosti zástupcov zamestnancov. Súd sa stotožnil s názorom
žalovaného, že žalovaný nebol povinný ani „držať“ ani vytvoriť nové štátnozamestnanecké miesto podľa

predstavy žalobkyne. Bol povinný splniť ponukovú povinnosť, splnenie ktorej mal súd za preukázané.

53.Súdpoukazujenato,že„...zákonodarcomsledovanýcieľ,žezamestnávateľmusísozamestnancom,
s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer, viesť aktívny dialóg o jeho ďalšom možnom
zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. V prvom rade musí zamestnanca vyzvať, či je, alebo

nie je ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto výkonu štátnej služby“ (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 24.08.2011 sp. zn. 6Sžo/232/2010) bol v danom prípade splnený. Žalovaný opakovane
vyzval žalobkyňu na prerokovanie jej zaradenia, následne došlo aj k osobnému konaniu, dokonca
za prítomnosti jej právneho zástupcu. „Služobný úrad v zmysle zákona o štátnej službe musí totiž
ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej služby, ktoré má k dispozícii v čase

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činností
štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca. Záleží len na zamestnancovi, či ponuku prijme, alebo ju
odmietne.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.08.2011 sp. zn. 6Sžo/232/2010).

54. Pokiaľ ide o tvrdenie, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého miesta musí mať formu rozhodnutia,

súd poukazuje na to, že aj v danom prípade v dôsledku legislatívnej zmeny, už nie je potrebné
rozhodnutie služobného úradu, ale skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa realizuje výpoveďou.
V zmysle zákona platného a účinného v čase výpovede zo dňa 19.10.2017 teda služobný úrad
postupoval správne, keď o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nevydával rozhodnutie, nakoľko
podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z. štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť

výpoveďou, obdobne ako v pracovnoprávnych vzťahoch podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka
práce.55. Súd teda vzhľadom na námietku žalobkyne, že jej nebola ponúknutá iná vhodná práca, primeraná a
adekvátna jej pôvodnej pozícii pred jej neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorom
súdy právoplatne rozhodli rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/84/2012-157 zo dňa 16.01.2015

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/78/2015 zo dňa 28.03.2017
poukazuje v súvislosti s ponukovou povinnosťou žalovaného na to, že podľa ustálenej judikatúry
nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca
žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, pričom v prípade, ak
disponuje voľným miestom, zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné

miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej zmluve, prípadne
jeho kvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak ponuku
odmietne, potom je splnená podmienka pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade,
ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho
nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá.

56. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne posúdenie veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

57.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech,
súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti
tohto rozsudku a priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

58. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto
rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods.

1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.