Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-25Cb/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122445287
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6122445287.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v spore žalobcu: HKP Legal,

s.r.o., Fedinova 9, Bratislava – mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 36 727 334, zast. advokátskou
kanceláriou: AGENDA Legal s.r.o., Fedinova 9, Bratislava – mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 54 673
178, proti žalovanému: QUINTELA, s. r. o., Trnavská cesta 112 A, Bratislava – mestská časť Ružinov 821
04, IČO: 43 966 161, zast. advokátskou kanceláriou: verita, s.r.o.,Miletičova 5B, Bratislava – mestská
časť Ružinov 821 08, IČO: 35 940 875, o zaplatenie 6.660,25 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.660,25 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne

zo sumy 1 200,- EUR od 19.5.2020 do 18.11.2021,
zo sumy 669,36 EUR od 19.11.2021 do zaplatenia,
zo sumy 1 200,- EUR od 19.6.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1 212,74 EUR od 22.7.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1 467,37 EUR od 14.8.2020 do 9.9.2020,
zo sumy 627,37 EUR od 10.9.2020 do zaplatenia,
zo sumy 361,20 EUR od 12.6.2021 do zaplatenia,

zo sumy 360,- EUR od 15.7.2021 do zaplatenia,
zo sumy 429,58 EUR od 14.8.2021 do zaplatenia,
zo sumy 360,- EUR od 14.9.2021 do zaplatenia,
zo sumy 360,- EUR od 14.10.2021 do zaplatenia,
zo sumy 360,- EUR od 16.11.2021 do zaplatenia,
zo sumy 360,- EUR od 17.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 360,- EUR od 15.1.2022 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa
17.10.2022 domáhal zaplatenie sumy 6.660,25 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia odmeny za

poskytnuté právne služby na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.6.2020.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému poskytoval právne služby na základe jeho požiadaviek a v
zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi nimi dňa 30.6.2020, na základe ktorýchvystavil mu nasledovné faktúry: fa č. 193/2020, vystavená 11.5.2020, splatná dňa 18.5.2020 na celkovú
sumu aj s DPH vo výške 1.200,- EUR (z tejto dlžnej sumy došlo z jeho strany dňa 18.11.2021 k
započítaniu pohľadávky v celkovej výške 530,64 EUR, zvyšnú dlžnú čiastku 663,36 EUR žalovaný do

podania tohto návrhu neuhradil); fa č. 218/2020, vystavená 11.6.2020, splatná 18.6.2020 na celkovú
sumu aj s DPH vo výške 1.200,- EUR; fa č. 254/2020, vystavená 14.7.2020, splatná 21.7.2020 na
celkovú sumu aj s DPH vo výške 1.212,74 EUR; fa č. 278/2020, vystavená 7.8.2020, splatná 14.8.2020
na celkovú sumu aj s DPH vo výške 1.467,37 EUR (k tejto dlžnej sume bol vystavený na základe ich
dohody dňa 9.9.2020 dobrobis č. D2020/003 v celkovej výške 840,- EUR aj s DPH), zvyšnú dlžnú čiastku

vo výške 627,37 EUR žalovaný do podania tohto návrhu neuhradil); fa č. 208/2021 vystavená 4.6.2021,
splatná 11.6.2021 na celkovú sumu aj s DPH vo výške 361,20 EUR; fa č. 232/2021 vystavená 6.7.2021,
splatná 14.7.2021 na celkovú sumu aj s DPH vo výške 360,- EUR; fa č. 260/2021 vystavená 6.8.2021,
splatná 13.8.2021 na celkovú sumu aj s DPH vo výške 429,58 EUR; fa č. 287/2021 vystavená 6.9.2021,
splatná 13.9.2021 na celkovú sumu aj s DPH vo výške 360,- EUR; fa č. 308/2021 vystavená 6.10.2021,
splatná 13.10.2021 na celkovú sumu aj s DPH vo výške 360,- EUR; fa č. 338/2021 vystavená 8.11.2021,

splatná 15.11.2021 na celkovú sumu aj s DPH vo výške 360,- EUR; fa č. 363/2021 vystavená 9.12.2021,
splatná 16.12.2021 na celkovú sumu aj s DPH vo výške 360,- EUR; fa č. 390/2021 vystavená 7.1.2022,
splatná 14.1.2022 na celkovú sumu aj s DPH vo výške 360,- EUR. Dňa 22.2.2022 písomne odstúpil
od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Dňa 1.8.2022 jeho právny zástupca odoslal žalovanému
predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy,, ktorú dňa 5.8.2022 žalovaný prevzal, avšak nijakým

spôsobom na ňu nereagoval, ani dlžnú sumu neuhradil.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul prednes právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Medzi sporovými stranami bola dňa 30.6.2020 uzavretá Zmluva o poskytovaní právnych služieb,
predmetom ktorej bola úprava podmienok poskytovania právnych služieb zo strany advokátskej
kancelárie klientovi v súvislosti s výkonom predmetu činnosti (podnikania) klienta. Žalobca listom zo dňa
22.2.2022 jednak vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 6.660,25 EUR, zároveň od predmetnej

zmluvy odstúpil. Odmenu za poskytnuté právne služby žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami č.
193/2020 zo dňa 11.5.2020 na sumu 1.200,- EUR (suma 530,64 EUR bola započítaná, zostávajúca
čiastka 663,36 EUR), č. 218/2020 zo dňa 11.6.2020 na sumu 1.200,- EUR, č. 254/2020 zo dňa 14.7.2020
na sumu 1.212,74 EUR, č. 278/2020 zo dňa 7.8.2020 na sumu 1.467,37 EUR (z tejto sumy bola
dobropisovaná suma 840,- EUR [dobropis č. D2020/003], zostávajúca čiastka 627,37 EUR), č. 208/2021

zo dňa 4.6.2021 na sumu 361,20 EUR, č. 232/2021 zo dňa 6.7.2021 na sumu 360,- EUR, č. 260/2021
zo dňa 6.8.2021 na sumu 429,58 EUR, č. 287/2021 zo dňa 6.9.2021 na sumu 360,- EUR, č. 308/2021
zo dňa 6.10.2021 na sumu 360,- EUR, č. 338/2021 zo dňa 8.11.2021 na sumu 360,- EUR, č. 363/2021
zo dňa 9.12.2021 na sumu 360,- EUR a č. XXX/XXXX zo dňa 7.1.2022 na sumu 360,- EUR. Žalovaný
predmetné faktúry doposiaľ neuhradil.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že uplatnený nárok považuje za nedôvodný a
predčasne uplatnený, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k poskytovaniu žiadnych reálnych služieb a
zároveň dochádzalo k porušeniu povinností žalobcu v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
Navyše považuje dojednania o odmene žalobcu v Zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa

30.06.2020 za
neplatné. K ostatným tvrdeniam žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu sa vyjadrí v súlade
s prípadným postúpením veci na príslušnom okresnom súde, kde bude mať priestor odôvodniť svoje
tvrdenia a prípadne predložiť príslušné dôkazy.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) uviedol, že podaný odpor považuje za nedostatočne
odôvodnený, nakoľko žalovaný bez akýchkoľvek dôkazov vo svojom odpore len konštatuje, že považuje
nárok žalobcu v zmysle ustanovení Zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným zo dňa 30.06.2020 za nedôvodný a predčasne uplatnený, pričom v odpore uvádza, že zo
strany žalobcu nedošlo k poskytovaniu žiadnych reálnych služieb žalovanému a zároveň dochádzalo k

porušeniu povinností žalobcu v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Tvrdenie žalovaného,
že zo strany žalobcu nedošlo k poskytovaniu žiadnych reálnych služieb žalovanému, nie je pravdivé.
Žalovanému poskytol všetky právne služby, o ktoré ho žalobca požiadal. V Zmluve o poskytovaní
právnych služieb bola dohodnutá paušálna odmena, v rámci ktorej boli poskytnuté žalovanémuzvýhodnené sadzby a žalovaný si mohol uplatňovať právne služby žalobcu v zmysle písomnej dohody
aj prostredníctvom iných subjektov majetkovo a/alebo personálne prepojených so žalovaným. Takýto
model poskytovania právnych služieb medzi nimi dlhodobo fungoval pred uzatvorením Zmluvy o

poskytovaní právnych služieb. Rovnako bol aj kapacitne pripravený poskytovať žalovanému právne
služby v rozsahu dohodnutom v Zmluve o poskytovaní právnych služieb riadne a včas. Nemá vedomosť
o žiadnom porušení svojich povinností voči žalovanému. Nie je mu taktiež známe, z akého dôvodu
považuje žalovaný dojednania o odmene za neplatné, nakoľko odmena za poskytovanie právnych
služieb bola písomne dohodnutá na základe zmluvnej voľnosti oboch zúčastnených strán. Žalovaný

riadne neodôvodnil ani tento dôvod svojho odporu. Žalovaný v odpore neuviedol, napriek tomu, že obe
strany sú účtovnými jednotkami, či mu boli doručené faktúry ohľadom uplatňovaného nároku, ani akým
spôsobom s nimi naložil a či uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho
neeviduje, tak z akých dôvodov.

7. Podľa § 324 ods. 1 Obch. zák., záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

8. Podľa § 340a ods. 1 Obch. zák., zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka
z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo
inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len "doklad"),
alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa

strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam
a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a
druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

9. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a

to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

10. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

11. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

12. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

13. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 18.9.2019 do 26.7.2022 bola 0,00
%.

14. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov

podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

16. Podľa § 566 ods.1 Obch. zák., mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho
účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta

alebo uskutočnením inej činnosti, a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

17. Podľa Čl. IV ods. 1. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na odmene Advokátskej kancelárie
za poskytovanie právnych služieb vo forme paušálnej sumy (kreditu) vo výške 1.800,- € (slovom:jedentisícosemsto eur) za obdobie šiestich (6) mesiacov účinnosti tejto zmluvy; každé obdobie šiestich
(6) po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov od účinnosti tejto zmluvy sa pre účely tejto zmluvy
považuje za zúčtovacie obdobie (ďalej len „zúčtovacie obdobie“). Advokátska kancelária je oprávnená

Klientovi vyfakturovať jednu šestinu (1/6) paušálnej sumy (kreditu) podľa predchádzajúcej vety, t.j. sumu
300,- € (slovom: tristo eur), za každý kalendárny mesiac platnosti a účinnosti tejto zmluvy, pričom
v prípade podľa ods. 5 tohto článku je oprávnená túto sumu primerane zvýšiť. Pokiaľ táto zmluva
nebude platná a účinná počas celého zúčtovacieho obdobia alebo mesiaca, výška paušálnej sumy
(kreditu) pre toto zúčtovacie obdobie alebo mesiac sa alikvotné (pomerne) zníži. Klient je oprávnený

jednostranne upraviť výšku paušálnej sumy (kreditu) na ďalšie zúčtovacie obdobie (a tým aj výšku
mesačne fakturovanej sumy) v rozsahu a spôsobom podľa čl. VI ods. 5 tejto zmluvy.

18. Podľa Čl. IV ods. 10. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že Advokátska kancelária bude fakturovať
Klientovi odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške podľa ods. 1 tohto článku mesačne, spolu
s vynaloženými hotovými výdavkami, inými nákladmi, náhradou za stratu času a režijnými paušálmi, a

to do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Súčasťou faktúry bude aj špecifikácia vykonaných
úkonov právnych služieb v danom mesiaci a vynaložených hotových výdavkov, iných nákladov, náhrady
za stratu času a režijných paušálov. Klient sa zaväzuje vystavenú faktúru Advokátskej kancelárii uhradiť
v lehote pätnásť (15) dní od jej doručenia na účet uvedený na faktúre. Sumy (sadzby) uvedené v
tomto článku sa považujú za sumy (sadzby) bez dane z pridanej hodnoty (DPH), pričom faktúry za

poskytovanie právnych služieb budú Klientovi vystavované spolu s príslušnou sadzbou DPH.

19. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby v sume
6.660,25 EUR spolu s úrokom z omeškania ako aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- EUR vyúčtovanej na základe písomne uzavretej zmluvy.

20. Sporovými stranami uzavretú zmluvu možno zaradi? pod zmluvný typ mandátnej zmluvy upravenej
v § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Odmena advokáta bola ureená na základe dohody medzi
žalobcom a žalovaným ako odmena paušálna (El. IV Zmluvy). Paušálna odmena sa zvyeajne dojednáva
v prípade, ak klient požaduje od advokátskej kancelárie právne služby poeas dlhšej doby alebo

vo väešom rozsahu. Paušálna odmena by v takom prípade mala pokrýva? odmenu advokáta bez
oh3adu na požadované množstvo právnych služieb. Neoddelite3nou súeas?ou poskytovaných služieb
by okrem osobných konzultácií mali by? aj konzultácie po telefóne, faxom alebo e-mailom. Jedná
sa o pevnú eiastku za spravidla mesaené, štvr?roené, polroené alebo roené obdobie, poeas ktorého
advokát poskytuje klientovi právnu službu dohodnutého druhu. Žalobca si dohodnutú odmenu úetoval

v súlade so zmluvou vystavenými faktúrami, ktoré zároveo obsahovali aj špecifikáciu poskytnutej služby
v danom období. Z predložených listinných dôkazov mal súd žalobcom uplatnený nárok za dostatoene
preukázaný a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 6.660,25 EUR.

21. „Povinnos? plati? úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peoažného záväzku alebo

jeho easti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnos? plati? úroky z
omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez oh3adu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia dohodnú? v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzh3adom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih
zaomeškaniesplnenímpeoažnéhozáväzkuvoformeúrokovzomeškaniavkonkrétnomprípadevylúei?

dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, kei záväzok
zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania
s plnením peoažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnos? plni? popri peoažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane verite3a pribudne oprávnenie
požadova? od dlžníka popri plnení peoažného dlhu aj úroky z omeškania. Z h3adiska funkenosti úroku

z omeškania možno hovori? o zabezpeeovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vz?ahu k
porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere veasného plnenia peoažného záväzku. Úrok z omeškania plní
seasti aj kompenzaenú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla verite3ovi v
dôsledku toho, že nedostal peoažné plnenie veas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankeným,
lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob

ich výpoetu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán.
Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená
zákonom.“ (O3gaOveekováakolektív,Obchodnýzákonník,komentár,Druhé,doplnenéaprepracované
vydanie)22. Omeškanie dlžníka so splnením peoažného záväzku sankcionuje Obchodný zákonník tak, že
zákonným dôsledkom omeškania je vznik práva verite3a na úrok z omeškania, a to vo výške zmluvne

dohodnutej alebo ureenej v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je
príslušenstvom poh3adávky a v prípade splnenia zákonných predpokladov, povinnos? plati? úroky z
omeškania nastáva priamo zo zákona, ktorý tiež stanovuje kritériá pre posudzovanie výšky úrokov
z omeškania. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peoažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi
vzniklo právo požadova? úrok z omeškania. Nako3ko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve

dohodnutú, resp. ureenú, jeho výšku je potrebné urei? na základe zákona. Žalobcom požadovaná
a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami.
Pri ureení zaeiatku doby omeškania súd vychádzal z dátumu splatnosti faktúry a túto ureil doom
nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry. Nako3ko je žalovaný v omeškaní, popri úroku z omeškania
mu vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením poh3adávky vo
výške 40,- EUR.

23. Žalovaný v konaní síce spochybooval žalobcom uplatnený nárok v otázkach platného dojednania
odmeny, neposkytnutia žiadnych reálnych služieb, porušovania povinností zo strany žalobcu, avšak bez
bližšej konkretizácie, v eom túto neplatnos? vidí. Popretie skutkových tvrdení žalobcu v tejto easti zo
strany žalovaného súd vyhodnotil ako neúeinné, nako3ko žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia

o týchto skutoenostiach, prieom len samotné spochybnenie žalobcom tvrdených skutoeností nemožno
bez ialšieho považova? za postaeujúce.

24. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnos? tvrdenia, teda procesnú
povinnos?, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme

rýchlej straty sporu. Strany majú povinnos? pravdivo a úplne uvádza? podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnos? tvrdenia sa vz?ahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepeným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia
sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme

bui nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúeinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje
skutkové tvrdenia strany pod3a § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

25. Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov. V sporovom konaní

sa uplatouje prejednacia zásada, kedy má sporová strana jednak povinnos? tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnos?. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, eo je v tomto prípade žalovaná. Dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednos? sporovej strany za to, ei sú v konaní preukázané jeho tvrdenia a
ei vzh3adom na takto preukázané skutoenosti je možné rozhodnú? vo veci samej v jeho prospech. S

prihliadnutímnauvedenéskutoenostipretomožnokonštatova?,žežalobcovivznikloprávonazaplatenie
žalovanej istiny a príslušenstva, nako3ko žalovaný nepreukázal jednak jeho zánik, ani jeho neexistenciu.

26. Strany sporu sú povinné oznaei? skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprie?
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a pod3a pokynov súdu. Uvedené

ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnos? sporových strán v konaní, t.j. povinnos? oznaei? dôkazy
na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažiovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana
sporu, ktorá neoznaeila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádza? zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy

o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivos? skutkových tvrdení sporovej strany. Zákon ureuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednos? sporovej strany za výsledok konania, pokia3 je ureovaný výsledkom
vykonanéhodokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniesporovejstranyniejepreukázané(vtomzmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré

súd vykonal bez návrhu, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

27. Aby sporová strana mohla splni? svoju zákonnú povinnos? oznaei? potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splni? svoju povinnos? tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenieskutoeností sporovou stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnos?ou tvrdenia a dôkaznou
povinnos?ou je úzka vzájomná väzba. Ak sporová strana nesplní svoju povinnos? tvrdi? skutoenosti
rozhodné z h3adiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splni? dôkaznú povinnos?.

Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutoenos?,
ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak ide o skutoenos? rozhodnú pod3a hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutoenosti bude ma? pre sporovú stranu väešinou za následok pre ou
nepriaznivérozhodnutie.Zákonsporovýmstranámukladápovinnos?tvrdi?všetkypotrebnéskutoenosti;

potrebnos?, teda okruh rozhodujúcich skutoeností, je ureovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne ureuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutoeností, ktoré musia by? ako rozhodné preukázané, jednak nosite3a dôkazného
bremena.

28. Súd považuje za rozporuplné vyjadrenia žalovaného, ktorý na jednej strane uplatnený nárok

spochybňuje, považuje ho prinajmenšom za predčasne podaný a zároveň deklaruje svoj záujem rokovať
za účelom dosiahnutia momisúdnej dohody. Súd uzavretú zmluvu nevyhodnotil ako neplatnú z dôvodu
jej nevyváženosti. Jedná sa o štandardnú zmluvu uzavretú medzi klientom a advokátskou kanceláriou,
ktorá upravuje ich vzájomné práva a povinnosti pri predpokladanej dlhšie trvajúcej spolupráci, čomu
nasvedčuje aj skutočnosť, že k jej podpisu došlo dňa 30.6.2020 a odstúpeniu od nej listom žalobcu zo

dňa 22.2.2022.

29. Na tomto mieste súd poukazuje na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá
síce bola prijatá za úeinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, ktorou sa spravoval civilný súdny proces
(Obeiansky súdny poriadok), ale vo svojej podstate je plne aplikovate3ný aj pre súeasnú právnu úpravu

Civilným sporovým poriadkom:
„Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., pod3a ktorého úeastníci sú povinní oznaei? dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnos? úeastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnos?
oznaei? dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažiovaní dôkazov leží zásadne na úeastníkoch

konania. Úeastník, ktorý neoznaeil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádza? zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho úeastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivos? skutkových tvrdení úeastníka. Zákon ureuje dôkazné bremeno ako

procesnú zodpovednos? úeastníka za výsledok konania, pokia3 je ureovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie úeastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre úeastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aby úeastník mohol splni? svoju zákonnú povinnos? oznaei? potrebné dôkazy, musí predovšetkým

splni? svoju povinnos? tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutoeností
úeastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnos?ou tvrdenia a dôkaznou povinnos?ou je úzka
vzájomná väzba. Ak úeastník nesplní svoju povinnos? tvrdi? skutoenosti rozhodné z h3adiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splni? dôkaznú povinnos?. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
tedaneuneseniebremenatvrdenia,mázanásledok,žeskutoenos?,ktorúúeastníkvôbecnetvrdilaktorá

nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutoenos? rozhodnú
pod3ahmotnéhopráva,potomneuneseniebremenatvrdeniaotejtoskutoenostibudema?preúeastníka
väešinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon úeastníkom ukladá povinnos? tvrdi?
všetky potrebné skutoenosti; potrebnos?, teda okruh rozhodujúcich skutoeností, je ureovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer úeastníkov. Táto norma zásadne ureuje

jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutoeností, ktoré musia by? ako rozhodné preukázané,
jednak nosite3a dôkazného bremena.“ (uznesenie sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24.2.2010)

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže

v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.