Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cpr/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209139
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan,
Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo financií SR,
Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, 2/ Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS –
Financie Tatranská Lomnica, Tatranská Lomnica č. 128, 089 60 Vysoké Tatry, IČO: 35 528 290, právne
zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov,
IČO: 36 868 434, o ochranu pred diskriminačným konaním a náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2024 domáhala, aby súd vyslovil porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania, keď od nej vyžadovali plnenie úloh, ktoré nesúviseli s výkonom jej
pracovnejpovinnosti,odmietlisňoukomunikovaťaopakovanevyžadovalipredkladanieužposkytnutých
informácií, aby na ňu vytvárali psychický nátlak pre jej údajné politické presvedčenie. Zároveň sa
domáhala,abysúdzaviazalžalovanýchzaplatiťžalobkyniprimeranéfinančnézadosťučinenieanahradiť

škodu.

1.1 Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že medzi ňou ako zamestnancom a žalovaným v 2. rade ako
zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala
prácu na pracovnej pozícií „riaditeľka organizácie“. Minister financií SR a podpredseda vlády SR
dňa 14.03.2022, s účinnosťou od 01.04.2022, žalobkyňu odvolal z funkcie riaditeľky Vzdelávacieho a
doškoľovacieho zariadenia VS - Financie, Tatranská Lomnica, na čo následne skončil so žalobkyňou

pracovný pomer výpoveďou listom zo dňa 21.03.2022 podľa § 59 ods. 1 písm. b), § 61 v spojení s § 63
ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 3 11/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Výpovedná doba uplynula
dňa 10.07.2022.

1.2 Žalobkyňa bola na pracovisku dlhodobo vystavovaná šikane, tzv. bossingu a diskriminácii, a to zo
strany generálnej tajomníčky služobného úradu Ministerstva financií SR (ďalej aj iba ako „generálna
tajomníčka“). Zneužívanie zvrchovaného postavenia generálnej tajomníčky voči žalobkyni nastalo v

čase,keďnatútopozíciunastúpilapaniF.E..Tátoposvojomnastúpenínafunkciugenerálnejtajomníčky
ukončila pracovný pomer s mnohými vedúcimi zamestnancami Ministerstva financií SR a organizácií
organizačne podriadených ministerstvu, z ktorých mnohých označila za „smerákov“. K takýmto bola
zaradená aj žalobkyňa, a to aj napriek tomu, že do funkcie riaditeľky Vzdelávacieho a doškoľovaciehozariadenia VS - Financie Tatranská Lomnica (ďalej aj ako „Zariadenie" alebo „Organizácia“) bola
menovaná a funkciu po celých 18 rokov pôsobenia zastávala ako apolitická osoba.

1.3 Plynulé zabezpečovanie činnosti Organizácie i napriek tomu, že bola samostatným právnym
subjektom, vzhľadom na plnenie predmetu svojej činnosti, ktorý v súlade s Kontraktom na príslušný
rozpočtový rok uzatváralo so svojim zriaďovateľom, bolo úzko spojené s metodickými usmerňovaniami
zriaďovateľa, udeľovaním rôznych súhlasov, na základe písomných požiadaviek organizácie a pod. Od
času, kedy pani E. zastávala vedúci post, Organizácia s veľkými problémami a s oneskorením získavala

odpovede na predkladané žiadosti a to napriek tomu, že sa častokrát jednalo o termínované úlohy. Už v
tomto čase sa začali prejavovať prvé známky bossingu zo strany generálnej tajomníčky, nakoľko táto od
nástupu do svojej funkcie všetky opakované žiadosti žalobkyne o osobné pracovné stretnutie, ktorých
obsahom malo byť zabezpečenie plynulého chodu organizácie a plnenie predmetu činnosti Organizácie,
zamietla.Takétokonaniebolovysokoneprofesionálnezostranygenerálnejtajomníčkyapoukazovalona
osobnú zaujatosť voči žalobkyni. V minulosti boli pracovné stretnutia s generálnymi tajomníkmi obvyklé

a konali sa minimálne 1 x za štvrťrok.

1.4 Situácia sa začala vyhrocovať v čase, kedy po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine Zariadenie
na dobu neurčitú zmenilo plnenie svojej činnosti na zabezpečenie ubytovacích a stravovacích služieb
pre občanov Ukrajiny. Bez akýchkoľvek metodických usmernení, nakoľko generálna tajomníčka čerpala

riadnu dovolenku, žalobkyňa v priebehu veľmi krátkej doby zabezpečila ubytovanie pre cca 90 osôb
- matiek s deťmi a seniorov. Generálna tajomníčka po návrate z dovolenky začala elektronicky
kontaktovať žalobkyňu a opakovane jej zasielať tie isté otázky, týkajúce sa stravovacej prevádzky
(typ jedla, gramáž, cena) na jedného stravníka v zmysle platného cenníka. Napriek tomu, že jej
požiadavka nebola jasne vymedzená, nakoľko generálna tajomníčka neuviedla, za ktoré obdobie si

tieto údaje požaduje, jej požiadavke bolo vyhovené a údaje zaslané za aktuálne obdobie. Generálna
tajomníčka taktiež kontaktovala žalobkyňu s otázkou, akú najlacnejšiu polievku dokáže Zariadenie
pripraviť. Po prekonzultovaní tejto otázky s prevádzkarkou organizácie žalobkyňa oznámila generálnej
tajomníčke, že rascovú, pričom jej žalobkyňa vytvorila a zaslala limitný list na túto polievku v hodnote
cca 0,30 Eur za porciu. Zo strany generálnej tajomníčky bolo žalobkyni následne oznámené, že sa

nečuduje, že organizácia hospodári neefektívne, keďže podľa generálnej tajomníčky je na 10 porcií
tejto polievky použité príliš veľké množstvo vajec (4). To, že organizácia hospodári neefektívne je
však vyfabulované tvrdenie generálnej tajomníčky; nakoľko za celé pôsobenie žalobkyne v organizácií
na poste riaditeľky, nebolo nikdy zistené závažnejšie pochybenie, či nehospodárnosť pri nakladaní s
finančnými prostriedkami. Následne generálna tajomníčka zaslala žalobkyni e-mail, v ktorom vyjadrila

ľútosť nad skutočnosťou, že jej ňou požadované informácie o vyúčtovaní stravovacej jednotky na
jedného ubytovaného podľa aktuálneho cenníka neboli dodané. Zo strany generálnej tajomníčky sa
jednalo o klamlivé tvrdenie, nakoľko tieto informácie jej zaslané boli. Generálna tajomníčka následne
žiadala žalobkyňu o zaslanie vyúčtovania stravovacej jednotky, tentokrát však uviedla, aj za aké
presné obdobie si tieto informácie žiada. Opätovne jej žiadosti bolo vyhovené a tieto informácie jej

zaslané osobami kompetentnými na prácu s programom, ktorý požadované údaje organizácie obsahuje
(FoodMan®Postgres). Napriek tejto skutočnosti však žalovaná sa opätovne sťažovala na nesplnenie
úlohy. Taktiež uviedla, že skutočnosť, že jej žiadosti nebolo opätovne vyhovené naznačuje, že dochádza
k rôznemu typu neprehľadného a neefektívneho využívania verejných financií. Predmetná situácia sa
opakovala, až nakoniec vyústila do pracovného stretnutia na pôde MF SR dňa 15.03.2022. Žalobkyňa

žalovanej oznámila, že na toto stretnutie príde aj prevádzkarka organizácie, ktorá bude vedieť exaktne
vysvetliť využitie aplikačného vybavenia FoodMan®Postgres. Žalobkyňa zároveň so sebou priniesla
25 kg šanónov s písomnou dokumentáciou zo stravovacej prevádzky, aby mohla žalovanej exaktne
vysvetliť, že úloha, ktorú žalovaná žalobkyni zadala, bola splnená a taktiež jej v prípade potreby
poskytnúť žiadané údaje za akékoľvek obdobie. Žalovaná odmietla prítomnosť prevádzkarky i napriek

tomu, že prišla spolu so žalobkyňou na ministerstvo a išlo o kompetentnú osobu spôsobilú poskytnúť
akékoľvek informácie týkajúce sa stravovania. Keďže počas celého stretnutia generálna tajomníčka
požadovala zodpovedanie tých istých otázok, aké už boli zodpovedané, a nedala si vysvetliť, že tieto
údaje jej už boli zaslané tak, ako ich požadovala, v rámci zachovania prijateľných pracovných vzťahov
chcela teda žalobkyňa začať od začiatku, aby už nevznikali žiadne nezhody a požiadala, aby generálna

tajomníčka ešte raz zadala presné znenie otázok, na ktoré má organizácia odpovedať. Generálna
tajomníčka súhlasila a vymedzila nový termín na splnenie úlohy na deň 22.03.2022. Deň po odchode
žalobkyne z MF SR však generálna tajomníčka napísala žalobkyni mail, ktorý bol v kópií zaslaný aj I. G. a
A. H. I., v ktorom napísala, že žalobkyňa očividne nesplnila jej zadanú úlohu, o čom svedčí aj skutočnosť,že žalobkyňa zažiadala o opakované zadanie úlohy s novým termínom. Vzhľadom na to, že žalobkyni
zadaná úloha bola splnená opakovane a generálna tajomníčka očividne účelovo odmietala prijať túto
skutočnosť,objednávkouč.53/2022zodňa17.03.2022bolaspoločnosťALTOSlovakia,s.r.o.požiadaná

o vypracovanie odborného posudku na základe odborného auditu, t.j. po posúdení všetkých výstupov
z aplikačného programového vybavenia FoodMan®Postgres, zaslaných zriaďovateľovi organizácie
na základe jeho požiadavky o vyúčtovanie stravovacej jednotky na jedného ubytovaného v hodnote
11,60 EUR na deň (typ jedla, gramáž a cena). Posudok bol spracovaný a predložený 21.03.2022.
Jeho výsledkom bolo konštatovanie, že „informácie, ktoré od organizácie zriaďovateľ požadoval, boli z

reportov zrejmé.“ Vysvetlenia k výstupom boli v posudku opísané. Týmto bolo dokázané, že organizácia,
a teda najmä žalobkyňa, nepochybili a všetky zadané úlohy splnili. Napriek tomu žalobkyňa opätovne
splnila dodatočnú úlohu, ktorú jej generálna tajomníčka zadala na osobnom stretnutí zo dňa 15.03.2022
a listom č. VDZF/62/2022-034 zo dňa 21.03.2022 organizácia predložila vyúčtovanie stravnej jednotky
v zmysle požiadaviek generálnej tajomníčky a A. H. I..

1.5 Po tom, čo bolo vyslovene zjavné, že žalobkyňa si úlohu splnila, a teda už nebolo možné ju naďalej
v tejto veci šikanovať, generálna tajomníčka jej zadala ďalšiu nezmyselnú úlohu, ktorej účelom bolo
zjavneibapracovnépreťažovaniežalobkyneavyfabulovaniedôvodu nakarhaniežalobkyne.Generálna
tajomníčka žiadala zaslanie štatistických výstupov, a to stav využitia VDZ VS - Financie Tatranská
Lomnica vzdelávacími akciami v lôžkodňoch za obdobie 1993-2021 podľa organizácií, Organizácia bola

však zriadená až 01.07.1996. Žalobkyňa začala vykonávať svoju funkciu v roku 2004. Takéto štatistické
výstupy zaviedla až v roku 2007 žalobkyňa. Požadované výstupy v tabuľkovej forme organizácia
predložila od roku 2007, a to napriek tomu, že archivácia je povinná iba 10 rokov. Opätovne generálna
tajomníčka predmetné zhodnotila ako nesplnenie úlohy a žiadala iné výstupy, v inom formáte excel, v
inom členení. Všetko toto bolo vyhodnotené ako nesplnenie zadanej úlohy.

1.6 Všetky vyššie popísané udalosti mali za úlohu jednak znepríjemniť výkon práce na pracovisku
žalobkyni, no taktiež slúžili ako zámienky k odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky. Dňa 31.03.2022
obdŕžala žalobkyňa od zástupcov Ministerstva písomné rozhodnutie ministra č. 356/2022-23 zo dňa
14.03.2022, na základe ktorého žalobkyňu odvolal z funkcie riaditeľky VDZ VS -Financie, Tatranská

Lomnica. Dala do pozornosti súdu, že toto písomné rozhodnutie je datované 14.03.2022, t. j. deň
predtým, ako sa žalobkyňa mala osobne stretnúť (a aj sa stretla) s generálnou tajomníčkou, na ktoré
ju generálna tajomníčka pozvala a kde jej dala aj nové zadanie, ktoré mala žalobkyňa predložiť
22.03.2022. V dôsledku odvolania z funkcie riaditeľky organizácie, s účinnosťou od 01.04.2022 dalo
Ministerstvo financií SR žalobkyni výpoveď. Žalobkyni bolo počas trvania výpovednej doby poskytnuté

pracovné voľno s náhradou mzdy a nebola jej prideľovaná práca a to vzhľadom na prekážku na
strane zamestnávateľa. Žalobkyni bolo zároveň oznámené, že do organizácie nesmie od 01.04.2022
vstúpiť.Nasledujúcideňbolanafunkciudočasnejriaditeľkyorganizáciedosadenáúdajneosobnáznáma
generálnej riaditeľky, pričom z im dostupných informácií sa začalo s výsluchmi niektorých zamestnancov,
pričom z pracovného pomeru boli prepustení tí, ktorí mali mať rodinné, alebo priateľské väzby na osobu

žalobkyne. Ostatní zamestnanci údajne dostali pokyn žalobkyňu nijakým spôsobom nekontaktovať.

1.7 V Organizácií platil od 01.01.2019 interný riadiaci akt Vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia
VS - Financie Tatranská Lomnica, č. 6/2019, identifikátor dokumentu IRA CDZ VS - Financie 008/1/2019
(ďalej aj ako „IRA 6/2019"), ktorý v č. 13 upravuje odstupné a odchodné. Jeho zrušenie inicioval následný

poverený riaditeľ, pričom nový interný akt č. 6/2022 Pracovný poriadok, identifikátor dokumentu 002/
V11/2022 vypracovaný bez vlastnoručných podpisov, začal platiť od 11.07.2022, t. j. presne odo dňa,
kedy žalobkyňa už po dočasnej práceneschopnosti trvajúcej od 20.04.2022 bola schopná práce. Je
zjavné, že vypracovanie tohto interného riadiaceho aktu, ktorého deň účinnosti sa zhodoval s dňom
ukončenia práceneschopnosti žalobkyne, bolo účelové so zámerom zamedziť riadnemu vyplateniu

odchodnéhoaodstupného,ktoréžalobkyninazákladeIRAč.6/2019patrilo.Poopakovanomdopytovaní
sa Organizácie a Ministerstva financií SR na predmetný akt, bolo žalobkyni oznámené, že takýto
Pracovný poriadok IRA č. 6/2019 neexistuje a to napriek tomu, že sama žalobkyňa bola jednou z osôb,
ktorá ho podpisovala. Je teda viac než zjavné, že žalovaní v 1. a v 2. rade účelovo zatajili existenciu IRA
č. 6/2019 a zmenili interný riadiaci akt upravujúci odchodné a odstupné tak, aby bol na škodu žalobkyni.

1.8 Tvrdenia, že po celý čas sa jednalo o účelové konanie proti žalobkyni, svedčí aj to, že poverený
riaditeľ zariadenia i napriek tomu, že organizácia voči žalobkyni neeviduje žiadnu pohľadávku a
za 18 rokov jej pôsobenia vo funkcii riaditeľky neboli zistené žiadne závažné pochybenia, právenaopak, viackrát dostala odmenu za dobre a nad rámec vykonanú prácu, nachádzal rôznymi spôsobmi
„informácie“, ktorými inicioval kontrolu NKÚ, ktorej výsledkom bolo vypracovanie Správy so zisteniami,
na základe ktorých bolo podaných viacero trestných oznámení na neznámeho páchateľa, ku ktorým

chodila žalobkyňa vypovedať. Diskriminačné a mobingové konanie voči žalobkyni pokračovalo aj po
skončení pracovného pomeru, keď na ňu žalovaný podal bezdôvodne a účelovo niekoľko trestných
oznámení. Jednalo sa napr. o trestné oznámenie vo veci navýšenia ceny pozemku, ktorý Organizácia
odkupovala od Mesta Vysoké Tatry o hodnotu údajne neúčelného vypracovania znaleckého posudku,
a to napriek tomu, že vypracovanie znaleckého posudku je povinnou súčasťou pri nákupe pozemkov

zo strany Organizácie a pod., a teda jedná sa o zjavne účelovo vykonštruované trestné oznámenia za
účelom uškodiť žalobkyni. Žalobkyňa vypovedala aj v mnohých veciach, týkajúcich sa napr. investičnej
činnosti a verejného obstarávania v organizácii, ktoré dokázala doplniť o písomnú dokumentáciu,
pochádzajúcu z jej e-mailovej komunikácie so zriaďovateľom a ktorú kontrolnej skupine v tej dobe riaditeľ
organizácie nepredložil, resp. zatajil. Väčšina z uvedených trestných konaní bola do tohto momentu
odmietnutá podľa § 197 ods. I písm. d) bez začatia trestného stíhania, čo tiež svedčí o účelovosti a

absurdnostiuvedenýchtrestnýchoznámeníatedajeviacnežzrejmé,žetietobolivykonštruovanéumelo
zo strany povereného riaditeľa Organizácie.

1.9Vsúvislostistýmitotrestnýmioznámeniamisižalobkyňazabezpečilaprávnupomocprostredníctvom
Advokátskej kancelárie JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., ktorej vznikol nárok na odmenu za právne služby vo

výške 1.780,15 € spočívajúce v právnom zastúpení na jednotlivých trestných úkonoch pred OČTK. Táto
suma bola žalobkyňou uhradená 23.10.2024.

1.10 Je zjavné, že došlo k zneužívaniu zvrchovaného postavenia na škodu žalobkyne, čím dochádzalo k
bossinguadiskrimináciinapracoviskuataktiežviedloknepriznaniuriadnehoodchodnéhoaodstupného

žalobkyne, ktorého sa musela žalobkyňa domáhať súdnou cestou a tieto jej boli priznané v sume 7.878,-
Eur na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34Up/464/2024.

1.11 Žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu tieto listiny: e-mailová komunikácia; objednávka č.
53/2022 z 17.03.2022 a Posudok spoločnosti Allo Slovakia, s.r.o. zo dňa 21.03.2022; Prekážka na strane

zamestnávateľa zo dňa 21.03.2022; Interný riadiaci akt Vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia
KS - Financie Tatranská Lomnica, č 6/2019 identifikátor dokumentu IRA CDZ VS-Financie 008/1/2019;
Potvrdenie o práceneschopnosti; sumár trestných oznámení; vyúčtovanie; platobný rozkaz),

2. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

2.1 Žalovaný v 1. rade uviedol, že medzi generálnou tajomníčkou a žalobkyňou nikdy neexistoval
vzťah nadriadený vs. podriadený v zmysle Zákonníka práce. Žalovaný v 2. rade je rozpočtovou
organizáciou s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá je svojím rozpočtom napojená na rozpočet
ministerstva.Zuvedenéhodôvodumalagenerálnatajomníčka(MFSR)oprávnenieoverovaťsiefektívne

a racionálne využívanie verejných (rozpočtových) prostriedkov v oblasti cenotvorby pripravovaných
jedál vo Vzdelávacom a doškoľovacom zariadení VS - Financie Tatranská Lomnica. Nakoľko medzi
generálnou tajomníčkou a žalobkyňou nikdy neexistoval vzťah nadriadený - podriadený, t. j. nemožno v
prejednávanom prípade riešiť otázku diskriminácie, bossingu, resp, šikany.

2.2 Tvrdenia žalobkyne o bossingu považuje za vyfabulované a tendenčné. V otázke „dlhodobej“ šikany
a diskriminácie dal súdu do pozornosti skutočnosť, že prílohu žaloby tvorili e-maily a listy za obdobie od
03.03.2022 do 21.03.2022 (19 dní), pričom 21.03.2022 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie riaditeľky a
bola jej daná výpoveď, t. j. tvrdenie o dlhodobej šikane a diskriminácii je vyfabulované. Zároveň zastával
názor, že žalobkyňa nepreukázala ani diskrimináciu zo strany generálnej tajomníčky. Žalobkyňa v žalobe

neuviedla ani jeden zákonný taxatívny dôvod (§ 13 ods. 2 Zákonníka práce) na základe, ktorého mala
byť diskriminovaná, t. j. tvrdenie žalobkyne o diskriminácii zo strany žalovaného v 2. rade je taktiež
účelové a vyfabulované.

2.3 F. E. bola do funkcie GTSÚ vymenovaná Uznesením vlády SR č. 540/2020 s účinnosťou od

03.09.2020. Žalobkyňa však v žalobe poukazuje výlučne na „šikanu“ od generálnej tajomníčky v období
od 03.03.2022 do 21.03.2022, t. j. za obdobie 19 dní. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa za obdobie
od 03.09.2020 do 02.03.2022 (1 a 1/5 roka) neuviedla žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by preukazovalo
zneužívanie zvrchovaného postavenia, resp. šikanózne konanie generálnej tajomníčky voči jej osobe(ku ktorému ani nikdy nedošlo). Invektívy o zaradení žalobkyne medzi „smerákov“ sú nepreukázané
nepravdivé a účelové. Ďalším dôležitým faktom je, že jediný kto má kompetenciu odvolať riaditeľa
Vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia VS - Financie Tatranská Lomnica je minister financií SR.

V prípade, že by minister financií SR považoval žalobkyňu za „smeráčku“ a nemal by dôveru v jej
schopnosť viesť Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS - Financie Tatranská Lomnica, nič mu
nebránilo odvolať kedykoľvek žalobkyňu z funkcie riaditeľky (k odvolaniu však došlo až s účinnosťou od
01.04.2022). Zároveň uviedol, že tvrdenia žalobkyne o osobnej zaujatosti generálnej tajomníčky voči jej
osobe žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, ide iba o jej subjektívny pocit.

2.4 Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že v dôsledku ruskej invázie na J. sa zmenil účel Vzdelávacieho
a doškoľovacieho zariadenia VS - Financie Tatranská Lomnica, ktoré začalo poskytovať ubytovacie a
stravovacie služby občanom Ukrajiny. Stravovacie služby neboli hradené samotnými občanmi Ukrajiny,
ale z rozpočtu Ministerstva financií SR, t. j. z verejných prostriedkov. Úlohou a povinnosťou Ministerstva
financií SR a samotnej GTSÚ bolo dohliadať, aby boli verejné prostriedky využívané čo najefektívnejšie

s cieľom zabezpečiť možnosť bezplatného stravovania pre matky s deťmi a seniorov z Ukrajiny čo
najdlhšiu dobu. S poukazom na uvedené zastával názor, že zadávanie úloh žalobkyni, ktoré boli
zamerané na zníženie nákladov pri dodržaní predpísaných noriem na prípravu jedál boli snahou
generálnej tajomníčky šetriť verejné prostriedky, t. j. oprávneným cieľom, ktorý nemožno označiť za
šikanu. Prípadné zadávanie ďalších úloh a požadovanie poskytnutia informácii v oblasti cenotvorby

pripravovaných jedál však taktiež nemožno označiť za šikanu, keďže je v plnej kompetencii (resp.
povinnosťou) generálnej tajomníčky dohliadať na efektívny a účelný chod podriadenej organizácie
(Vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia VS - Financie Tatranská Lomnica). Rovnako je v plnej
kompetencii generálnej tajomníčky vyhodnotiť splnenie, či nesplnenie zadaných úloh. Zdôraznil, že
sa žalobkyňa síce mohla nazdávať, že splnila zadanú úlohu, avšak generálna tajomníčka mohla

oprávnene vyhodnotiť úlohu za nesplnenú. Vyhodnotenie splnenia, či nesplnenia zadaných úloh zo
strany generálnej tajomníčky však nemožno označiť za šikanu. K obsahu samotných e-mailov uviedol,
že žalobkyňa ich dezinterpretuje tak, aby vyzneli ako šikanózne zadávanie úloh zo strany generálnej
tajomníčky a poukázal na ich účelovú úpravu žalobkyňou. Upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že
pri zadávaní úloh na diaľku vyše 300 km prostredníctvom e-mailu od generálnej tajomníčky, ktorá

nemusí byť expertom na cenotvorbu pri príprave jedál, môže dochádzať nepochopeniu zadanej úlohy
žalobkyňou, resp. k nesprávnemu zadaniu úlohy. Uvedené však taktiež nemožno označiť za šikanu.

2.5 Žalovaný v 1. rade spolu s vyjadrením predložil súdu Uznesenie vlády č. 540/2020.

3. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že ak súd návrh neodmietne, navrhuje žalobu
zamietnuť.

3.1 Žalovaný v 2. rade vo svojom podaní uviedol, že nie je v prejednávanej veci pasívne vecne
legitimovaný. Skutkový opis žaloby sa v prevažnej väčšine týka subjektívnych pocitov žalobkyne.

Žalobkyňa žiadnym spôsobom neuvádza v nadväznosti na skutkový opis v žalobe a petit žaloby akým
spôsobom žalovaný v 2. rade voči nej porušil zásadu rovnakého zaobchádzania.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že medzi žalobkyňou a generálnou tajomníčkou skutočne neexistoval
vzťah na úrovni podriadený a nadriadený v zmysle Zákonníka práce, ale vzťah v zmysle platných

interných riadiacich aktov MF SR, v ktorých je jasne stanovený subordinačný vzťah medzi generálnou
tajomníčkou a žalobkyňou. Pracovná zmluva žalobkyne je podpisovaná ako ministrom financií SR, tak
i generálnou tajomníčkou, čo taktiež svedčí o ich vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Ak by skutočne
takýto vzťah nadriadenosti - podriadenosti neexistoval, generálna tajomníčka by nemala dôvod a ani
právomoc zadávať žalovanej žiadne úlohy. Šikana a diskriminácia na pracovisku nie je konanie, ktoré

by muselo na naplnenie svojich znakov trvať určitý časový rámec. Šikana môže mať aj pasívnu formu
napr. v opakovanom odmietaní stretnutí.

4.1 Čo sa týka tvrdenia, že žalobkyňa v žalobe neuviedla ani jeden zákonný taxatívny dôvod podľa
Zákonníka práce uviedla, že ako diskriminačným dôvodom je údajné politické zmýšľanie žalobkyne.

Žalobkyňa je a bola apolitickým človekom. Pracovnú pozíciu riaditeľky organizácie zastávala od roku
2004, t. j. 18 rokov napriek zmenám vo vedení MF SR. Žalobkyňa nemôže predložiť dôkaz o vyjadrení
sa generálnej tajomníčky, že zaradila žalobkyňu medzi „smerákov“ a je potrebné ju dostať z vedenia
organizácie, nakoľko osoby prítomné pri tomto vyjadrení sú stále zamestnancami žalovaného v 1. radea odmietajú vypovedať z dôvodu možnosti straty zamestnania. Na podporu tvrdenia však nepriamo
poukazuje taktiež skutočnosť, že následne zo zamestnania vo VDZ VS - Financie boli prepustené
osoby, ktoré generálna tajomníčka vyhodnotila ako „blízke žalobkyni“. Taktiež poukázala na to, že v

antidiskriminačných sporoch je dôkazné bremeno prenesené na žalovaného. Čo sa týka tvrdenia, že
generálna tajomníčka bola vymenovaná do funkcie s účinnosťou od 03.09.2020 a teda žalovaní mohli
odvolať žalobkyňu kedykoľvek od tohto obdobia, ak by nemali dôveru v jej schopnosti, uviedla, že
diskriminačný dôvod (údajné politické zmýšľanie žalobkyne) mohol vyvolať nepriazeň až časom počas
pôsobenia generálnej tajomníčky a teda aj zaradenie žalobkyne medzi „smerákov“ a jej následná šikana

nemuseli vzniknúť už momentom nástupu generálnej do funkcie, ako to naznačuje žalovaný v 1. rade.
Mnoho diskriminačného a šikanózneho konania vzniká až v priebehu rokov, nie nástupom zvrchovanej
osoby do funkcie.

4.2 Čo sa týka tvrdenia, že žalobkyňa účelovo zaslala iba časti e-mailovej komunikácie, žalobkyňa
uviedla, že súdu predkladala iba relevantné časti e-mailovej komunikácie, keďže tá častokrát

pozostávala z dlhšej komunikácie týkajúcej sa napr. interných záležitostí organizácie, ktorá je
nepodstatná pre toto konanie. Nevidí dôvod, prečo protistrana nepredložila súdu celý ich obsah.

4.3 Tvrdenie, že došlo iba k nepochopeniu zadávania úloh v dôsledku vzdialenosti vyše 300 km medzi
stranami je absurdné a nijakým spôsobom nevysvetľuje, prečo generálna tajomníčka zadávala úlohy

opakovane, aj keď audit preukázal riadne splnenie úloh, prečo zadávala úlohy žalobkyni, ktorá na ich
riadne priame spracovanie nemala kompetenciu a odmietala si tieto údaje nechávať zasielať a vysvetliť
na to kompetentnými osobami, či prečo zadala žalobkyni nesplniteľnú úlohu (poskytnutie údajov za
obdobie, kedy organizácia ani neexistovala, a to od roku 1993).

4.4 Žalobkyňa poukázala na to, že takéto nepriaznivé správanie sa voči žalobkyni sa podpísalo aj na jej
zdravotnom stave, nakoľko táto bola práceneschopná, keď sa pracovný pomer ukončil až 11.07.2022 a
nie 31.05.2022 v zmysle pôvodne doručenej výpovede.

4.5 Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného v 2. rade je nesporné, že žalobkyňa bola zamestnancom

žalovaného v 2. rade. Z tohto dôvodu sa preto žalovaný v 2. rade nevie zbaviť zodpovednosti za
vyššie popísané konanie, keďže zodpovednosť žalovaného v 1. rade za šikanózne konanie je právne
neoddeliteľná a teda žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ žalobkyne je spoluzodpovedný za popísané
konanie.

4.6 Žalovaná s replikou predložila súdu Kontrakt na rok 2022; Štatút MF SR; Organizačný poriadok
ministerstva.

5. Žalovaný v 1. rade v duplike uviedol, že Kontrakt na rok 2022 medzi MF SR a Vzdelávacím a
doškoľovacím zariadením VS - Financie Tatranská Lomnica, (ďalej len „Kontrakt“), určuje v článku

I. účastníkov Kontraktu, a to ministra financií SR za Ministerstvo financií SR a žalobkyňu (riaditeľa
organizácie) za Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie H. - D. Tatranská Lomnica, t. j. z uvedeného
článku nevyplýva, vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi generálnou tajomníčkou a riaditeľom
organizácie (žalobkyňou). Generálna tajomníčka v zmysle Kontraktu vykonáva kontrolu plnenia
predmetu (cieľov) Kontraktu, t. j. e-mailová a listová komunikácia generálnej tajomníčky a žalobkyne

a zadávanie úloh žalobkyni zo strany generálnej tajomníčky na účelom kontroly plnenia Kontraktu
nepredstavuje priamu či nepriamu diskrimináciu. Žalobkyňa v replike neuviedla ani jedno konkrétne
ustanovenie predložených interných riadiacich aktov, z ktorého možno vyvodiť záver o existencií vzťahu
nadriadený - podriadený medzi generálnej tajomníčky a žalobkyňou. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol,
že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva generálnej tajomníčky povinnosť osobne sa stretávať

s riaditeľom Vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia VS - Financie Tatranská Lomnica. Žalovaný
v 1. rade taktiež objektívne nedokáže pred súdom vyvrátiť domnienky a pocity žalobkyne o zaradení
medzi „smerákov“. K uvedenej správe z auditu vypracovaného spoločnosťou Alto Slovakia s.r.o uviedol,
že táto je datovaná až na deň 21.03.2022 (posledný deň e-mailovej komunikácie), z čoho vyplýva,
že generálna tajomníčka vzala predmetnú správu na vedomie, pričom ďalšie úlohy už žalobkyni

nezadávala. Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS - Financie Tatranská Lomnica riadi a za jeho
činnosť zodpovedá riaditeľka organizácie, a preto žalovanému v 1. rade nie je zrejmé, koho iného ako
riaditeľa Vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia VS - Financie Tatranská Lomnica (t. j. žalobkyňu)
mala generálna tajomníčka (podľa predstavy žalobkyne) kontaktovať.6. Žalovaný v 1. rade spolu s duplikou predložil súdu Uznesenie vlády č. 170/2022; Interný riadiaci akt
VDZ VS - Financie Tatranská Lomnica č. 16/2017 (Štatút VDZ VS - Financie)

7. Žalovaný v 2. rade v duplike uviedol, že žalobkyňa neuviedla dôvod, pre ktorý sa voči nej malo konať
diskriminačné a zároveň neuviedla ani formu diskriminácie. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neuvádza
podstatnú skutočnosť pre prejednávanú vec, a to tzv. „komparátora“ tzn. nepoukazuje na osobu
nachádzajúcu sa v porovnateľnom postavení porovnaní s ktorou by s ňou bolo zaobchádzané inak.

8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a výsluchom žalobkyne, pričom zistil tento skutkový
stav:

8.1 Žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ zastúpený vedúcou
služobného úradu Ministerstva financií SR uzavreli dňa 01.07.2004 pracovnú zmluvu, na základe ktorej

vznikol žalobkyni pracovný pomer od 01.07.2004 na zastupovanie funkcie riaditeľa Vzdelávacieho a
doškoľovacieho zariadenia VS - Financie Tatranská Lomnica do vymenovania riaditeľa po úspešnom
vykonanívýberovéhokonania.Dňa09.09.2004žalobkyňaažalovanýv2.radeuzavrelipracovnúzmluvu
na dobu neurčitú.

8.2 Žalovaný v 1. rade výpoveďou zo dňa 21.03.2022 podľa § 59 ods. 1 písm. b), § 61 v spojení s § 63
ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov skončil pracovný pomer so
žalobkyňou. Výpovedná doba výpovedná doba uplynula dňa 10.07.2022.

8.3 Žalovaný v 1. rade zastúpený ministrom a žalovaný v 2. rade zastúpený žalobkyňou uzavreli

dňa Kontrakt na rok 2022, predmetom ktorého bolo zabezpečenie materiálno-technického zázemia
a vzdelávania, odbornej prípravy a jazykovej prípravy zamestnancov rezortu MF SR, zabezpečenia
materiálno-technického zázemia odbornej prípravy a pracovných aktivít organizovaných MF SR pre
zamestnancov štátnej správy a zabezpečenie oddychu a relaxácie zamestnancov rezortu.

8.4 Podľa čl. 2 a 3 Štatútu Vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia VS - Financie Tatranská Lomnica
(ďalej len „Štatút“) VDZ VS – Financie Rozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená na rozpočet
rozpočtovej kapitoly ministerstva financií SR. Organizácia je právnická osoba, ktorá v právnych vzťahoch
vystupuje vo svojom mene aj v priamej riadiacej pôsobnosti MF SR.

8.5 V zmysle čl. 6 Štatútu VDZ VS – Financie riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľka organizácie,
ktorú vymenúva a odvoláva minister financií SR.

8.6 Podľa článku 6 Štatútu ministerstva financií generálny tajomník je služobne najvyšší vedúci štátny
zamestnanec všetkým štátnym zamestnancom ministerstva. Zastupuje ministerstvo na mu bol v rámci

svojej pôsobnosti alebo na základe poverenia ministra.

8.7 Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že počas pôsobenia generálnej tajomníčky na ministerstve bola
opakovane, t.j. štyrikrát odmenená za kvalitné vykonávanie pracovných činností a prác presahujúcich
rámec pracovných povinností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce a za splnenie osobitne

významnýchpracovnýchúloh.Poslednýkrát30.03.2021.Vjanuári2022prišlaobjednávkazministerstva
na výjazdové rokovanie tlačového odboru medzi ktorými bola deklarovaná aj dcéra generálnej
tajomníčky. Nakoniec sa tá akcia preklasifikovala na súkromnú a podľa žalobkyne to bol začiatok toho,
keď ju generálna tajomníčka začala nemať rada.

9. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce, Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre
oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých

oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).Podľa § 13 ods. 2 Zákonníka práce, V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia
zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy,
farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických

vlastnosti, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo
sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 13 ods. 9 veta prvá Zákonníka práce, Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy podľa odsekov 1 až 8 boli porušené, má právo obrátiť sa na súd a domáhať
sa právnej ochrany.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), Dodržiavanie
zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského
vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia,

veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo
iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama

diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo

zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Podľa § 2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z., Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis,
rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní
s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú

objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie
takého záujmu.

Podľa § 2a ods. 4 zákona č. 365/2004 Z. z., Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého
dochádzaalebomôžedôjsťkvytváraniuzastrašujúceho,nepriateľského,zahanbujúceho,ponižujúceho,

potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je
alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich

zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa
uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach
a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len „zamestnanie“)

vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do
zamestnania,8
b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného
postupu v zamestnaní a prepúšťania,
c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch

aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu
zamestnania9 (ďalej len „odborné vzdelávanie“) alebod) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách
združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom
poskytujú.

10.Vslovenskomprávnomporiadkunieješikanadefinovaná.Preklasifikáciusprávaniaakošikanovanie
splnené štyri základné podmienky: úmysel druhému ublížiť, nepomer síl medzi obeťou a útočníkom,
opakujúce sa správanie a spôsobenie psychickej ujmy obeti. Šikana je formou zneužitia práva.
Šikanovanie sa môže prejavovať v rôznych formách a podobách. Fyzické šikanovanie zahŕňa bitky,

údery, kopance, strkanie či akýkoľvek iný prejav fyzického násilia. Slovné alebo verbálne šikanovanie
predstavuje hanlivé prezývky, urážky, narážky, či posmievanie sa. Sociálne šikanovanie zahŕňa zámerné
ignorovanie, vylučovanie z kolektívu, sledovanie, ohováranie a podobné správanie.

11.Vprípadešikanyzostranyzamestnávateľadochádzakzneužitiupokynovéhoprávazamestnávateľa.
Nadriadený zamestnanec predovšetkým zneužitím svojho práva vydávať pokyny zastrašuje a znižuje

dôstojnosť podriadeného zamestnanca. V praxi šikanu uskutočňuje v prevažnej miere jedna fyzická
osoba (vedúci zamestnanec) voči druhej fyzickej osobe (bossing).

12. Pri šikane môže a nemusí byť zamestnanec nositeľom určitého diskriminačného znaku, ktorý sám
o sebe je dôvodom diskriminácie. K. v niektorých prípadoch môže vyúsťovať aj do diskriminácie,

ak je založená na diskriminačný znakoch. Diskriminačné sme aké sú v súčasnosti predmetom prvý
antidiskriminačného zákona, ako aj úpravy Zákonníka práce. K znakom, ktorý charakterizuje osobnosť
zamestnancapatrínapríkladpohlavie,vek,náboženstvoaleboviera,zdravotnépostihnutiealeboodlišná
sexuálna orientácia. Žalobkyňa ako diskriminačný znak uviedla politické zmýšľanie.

13. Dôkazné bremeno v konaní o antidiskriminačnej žalobe neťaží len a výlučne žalovanú stranu, ale
ťaží aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno ohľadne skutočností, z ktorých možno
odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého zaobchádzania.
Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno
dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že

pohnútkou diskriminačného konania je jeho rasa, či etnická príslušnosť (pôvod). Až následne sa presúva
dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila
zásadu rovnakého zaobchádzania. Uvedenú postupnosť prechodu dôkazného bremena zo žalobcu
na žalovaného je potrebné pokladať za zrejmú a nespornú. To, či žalobca v takomto spore unesie
svoje dôkazné bremeno záleží od výpovednej hodnoty ním predložených dôkazných prostriedkov.

Strana žalobcu je preto na prvom mieste povinná preukázať „zásah na prvý pohľad“ (prima facie),
nepostačuje iba samotné tvrdenie žalobcu, či jeho vnútorné presvedčenie alebo vlastný pocit o takomto
zásahu. Z uvedeného potom vyplýva, že predložené dôkazné prostriedky by mali mať takú výpovednú
hodnotu, aby preukazovali existujúce objektívne okolnosti daného prípadu, pri ktorých bude možné
už na prvý pohľad (prima facie) prijať záver o porušení zásady rovnakého zaobchádzania (t.j. o

zásahu). Zároveň musí žalobca tvrdiť, že k nerovnakému zaobchádzaniu došlo v dôsledku pohnútky
žalovaného o rasovej, či etnickej príslušnosti žalobcu; pohnútku (resp. motív) konania žalovaného
žalobca nedokazuje. Ak žalobca nepreukáže, že s ním bolo zaobchádzané neobvyklým spôsobom, teda
znevýhodňujúcim spôsobom (t.j. diskriminačne), nemôže byť v spore úspešný. (viď uznesenie NS SR,
sp.zn. 3Cdo/171/2008 z 21.01.2009)

14. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnostných práv sa vzťahujú aj na
pracovnoprávne vzťahy, ktoré nemajú osobitný právny model ochrany v Zákonníku práce. Pre úspešné
uplatnenie právneho nároku zamestnanca z titulu zásahu do jeho osobnostných práv, resp. práva
na ochranu osobnosti sa nevyžaduje, aby nepriaznivé dôsledky šikany spôsobili zamestnancovi ujmu

na zdraví alebo aby zamestnancovi následkom šikany vznikla konkrétna ujma. Občiansky zákonník
pre úspešnosť práva na ochranu osobnosti nevyžaduje zavinenie toho, kto sa dopustil protiprávneho
konania, zásahu do práva na ochranu osobnosti. Dôkazná povinnosť, že došlo k zásahu do súkromnej
sféryzamestnancajevšaknažalobcovi,ateda,abybolvsporeúspešný,musíuniesťdôkaznébremeno.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa
síce uviedla ako diskriminačný dôvod jej politického zmýšľania, avšak sama uviedla že je apolitická.
Žalobkyňa neuviedla, kedy, kde a za účasti ktorých svedkov sa mala generálna tajomníčka vyjadriť,
že žalobkyňu je potrebné dostať z vedenia žalovaného v 2. rade pre jej politickú príslušnosť. Uvedenýdôvod tvrdenej diskriminácie súd nepovažuje za hodnoverný, nakoľko ako sama žalobkyňa uviedla, za
čas pôsobenia generálnej tajomníčky na ministerstve trvaní 1 a 1/5 roka bola opakovane odmeňovaná.
Žalobkyňa sama pri výsluchu uviedla, že dôvodom pre ktorý ju generálna tajomníčka začala nemať

rada bol ten, že na pracovnú akciu ministerstva nechcela medzi je účastníkov zaradiť dcéru generálnej
tajomníčky. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňou označený diskriminačným dôvod nebol preukázaný a
teda danú vec nemožno ani aplikovať ustanovenia zákona č. 365/2004 Z.z. a právne prostriedky ochrany
podľa § 9 cit. zákona.

16. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd žalobu zamietol, nakoľko v prípade šikanózneho správania
môže byť pasívne vecne legitimovaným subjektom len konkrétna fyzická osoba. V prípade údajného
bossingu mala žalobkyňa podať žalobu na ochranu osobnosti voči konkrétnej osobe, ktorá sa dopustila
šikany, t.j. v tomto prípade voči F. E., G.. Žalobu na ochranu osobnosti voči právnickej osobe by
bolo možné podať, ak by zamestnávateľ (právnická osoba) nezabránil šikane alebo sa na nej priamo
podieľal, resp. umožnil takého konanie resp. podporoval, čo sa však v tomto konaní nepreukázalo

a ani to žalobkyňa netvrdila. Okrem toho je potrebné uviesť, že medzi generálnou tajomníčkou a
žalobkyňou neexistoval vzťah nadriadenosti vs podriadenosti v zmysle Zákonníka práce a teda nemohlo
dôjsť k šikane na pracovisku, keďže obe zamestnankyne mali okrem rozdielnych zamestnávateľova aj
rozličné miesta výkonu práce. Žalobkyňa sa zodpovedala priamo ministrovi financií SR, ktorý ju menoval
a odvolával. Zo Štatútu ministerstva nevyplýva, že by generálna tajomníčka mala exekutívne právomoci

vo vzťahu k zriadeným organizáciám.

17. Okrem toho súd má za to, že konanie popísané v žalobe nenapĺňa znaky šikany, nakoľko generálna
tajomníčka bola v zmysle čl. VI. bod 6.1 oprávnená kontrovať plnenie Kontraktu a teda kontrolovať
efektívny a účelný chod podriadenej (rozpočtovej) organizácie a za týmto účelom zadávať úlohy. Toto

konanie nebolo opakované a netrvalo po dlhší čas, spravidla šesť mesiacov. Právo kontroly zo strany
generálnej tajomníčky vyplývalo z dvojstranného úkonu - zmluvy a nie na základe funkčnej hierarchie.
Z formálnej elektronickej komunikácie medzi týmito osobami súd nezistil, že by ňou bol „prima facie“
sledovaný zámer generálnej tajomníčky spôsobiť žalobkyni psychickú, či inú ujmu, resp. porušiť niektoré
z jej osobnostných práv.

18. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd žalobu zamietol taktiež z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie, keďže žalobkyňa bola jeho vedúcim zamestnancom a štatutárom. Podanie trestného
oznámenia samo osebe nemožno automaticky považovať za šikanu. Každý je oprávnený podať trestné
oznámenie, ak má podozrenie, že bol spáchaný trestný čin (§ 196 Trestného poriadku). Je to súčasť

práva na prístup k spravodlivosti. Za určitých okolností považované za formu šikany alebo psychického
násilia – najmä ak ide o vedome nepravdivé, šikanózne, opakované a účelové konanie s cieľom poškodiť
druhú osobu. V danom prípade žalobkyňa uviedla, že trestné oznámenia boli podané na neznámeho
páchateľa a po kontrole a vypracovaní správy Najvyšším kontrolným úradom.

19. Keďže v danom prípade nebola preukázaná diskriminácia resp. šikana žalobkyne, nebol naplnený
jeden zo základných predpokladov na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, či
nemajetkovej ujmy, t. j. protiprávne konanie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby súd zamietol aj návrh na vykonanie

výsluchu svedkov, L. M., N. O. a A. G. P., nakoľko takéto dokazovanie nepovažoval za účelné. Okrem
toho uvedené osoby boli zamestnancami žalovaného v 2. rade a teda podriadenými žalobkyne, prípadne
aj blízkom vzťahu. Svedkovia pritom vo svojich písomných vyjadreniach uvádzajú skutočnosti, ktoré sa
netýkajú okolností opísaných žalobkyňou v žalobe a správania resp. konania generálnej tajomníčky vo
vzťahu k žalobkyni.

21. Súd nevykonal dokazovanie doplnením kompletnej e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou
a generálnou tajomníčkou taktiež z dôvodu neúčelnosti, ako aj hospodárnosti, nakoľko sa mala týkať
šikany zo strany generálnej tajomníčky služobného úradu ministerstva, pričom ako už súd uviedol,
žalovaný v 1. rade nie je v danom prípade pasívne vecne legitimovaný subjektom.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, tak, že každému v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.