Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sas/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101301
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101301.6

Uznesenie

2 16Sas/29/2023

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., narodená XX. XXXX XXXX, bytom A. XXXXX/
XX, C., konajúcej prostredníctvom zákonného zástupcu: D. B., bytom A. XXXXX/XX, C., zastúpená
h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hollého 3, Košice, IČO: 44 323 760, a 2/

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, proti žalovanej: DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, za účasti: Národný ústav detských
chorôb,sosídlomLimbová1,Bratislava,vkonaníosprávnejžalobevsociálnychveciach,opreskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovanej č. E. z 21. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave p o s t u p u j e vec Mestskému súdu Bratislava IV.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21. novembra 2023 bola Správnemu súdu v Bratislave doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa
1/ domáha zrušenia Stanoviska k Odvolaniu proti Oznámeniu o zamietnutí návrhu na zdravotnú
starostlivosť číslo F. z 21. septembra 2023 č. E. ako aj jemu predchádzajúceho Oznámenia o zamietnutí
návrhu na zdravotnú starostlivosť číslo č. F. z 18. augusta 2023 vo veci žiadosti o príspevok na úhradu
liekov, zdravotníckych pomôcok alebo dietetických potravín podľa § 88 ods. 7 a 8 zákona č. 363/2011 Z.
z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe

verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 363/2011
Z. z.“).
2. Dňa 23. decembra 2024 doručila prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
správnemu súdu žalobu, ktorou sa rovnako domáha zrušenia Stanoviska k Odvolaniu proti Oznámeniu
o zamietnutí návrhu na zdravotnú starostlivosť číslo F. z 21. septembra 2023 č. E. ako aj jemu
predchádzajúceho Oznámenia o zamietnutí návrhu na zdravotnú starostlivosť číslo č. F. z 18. augusta

2023, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. 16Sas/47/2024, v dôsledku čoho správny súd obe veci
spojil na spoločné konanie.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.
Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi

vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším
správnym súdom viazaný.Podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konanie v prvej
inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická

osoba adresu sídla.
3. Vychádzajúc z právomoci správnych súdov upravenej v § 6 ods. 1 SSP a s poukazom na rozsudok
veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2025 zo dňa 18.
februára 2026 (ktorý sa týkal obdobnej veci – nesúhlas žalovanej s úhradou lieku), správny súd dospel
k záveru, že žaloba nepatrí do právomoci správneho súdu.

4. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 19SVs/3/2025 dospel
k záveru, že pri vydávaní stanoviska o ne/súhlase s úhradou lieku, ktorý nie je zaradený v zozname
kategorizovaných liekov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z., nekonala ako orgán verejnej
správy podľa § 4 SSP, preto ňou vydané právne akty nie sú rozhodnutiami v zmysle § 3 ods. 1 písm. b)
SSP alebo opatreniami podľa písmena c) tohto ustanovenia. Naopak, tieto akty sú súkromnoprávnymi
aktami pri hospodárení zdravotnej poisťovne, ktorého súčasťou je aj úhrada zdravotnej starostlivosti

(vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok), podobne ako napr. oznámenia poisťovne o ne/poskytnutí
poistného plnenia. Prerokúvaná vec je teda súkromnoprávnou vecou, ktorá je v zmysle § 7 písm. d) SSP
vylúčená zo súdneho prieskumu, na jej prejednanie je v zmysle § 3 CSP daná právomoc súdu v civilnom
procese, a preto právomoc správneho súdu podľa § 6 SSP nebola daná.
5. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ďalej v odôvodnení rozsudku sp. zn.

19SVs/3/2025 uviedol, že zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť založená na účely vykonávania
verejného zdravotného poistenia. Postavenie zdravotných poisťovní upravuje Obchodný zákonník, ak
zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) neustanovuje inak. Teda možno
konštatovať, že zdravotná poisťovňa je právnická osoba súkromného práva, preto aj rozhodnutia jej

orgánov sú v prvom rade súkromnoprávnymi aktami (prejavmi vôle) - porov. k analýze zdravotných
poisťovní ako podnikov na účely čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozsudok SD EÚ
spojené veci C-262/18 P a C-271/18 P. Ako východisko tak platí, že z právneho hľadiska niet rozdielu
medzi právnou charakteristikou aktov zdravotnej poisťovne a akejkoľvek inej akciovej spoločnosti alebo
inej obchodnej spoločnosti (napr. banky, poisťovne alebo zaisťovne). Z § 2 ods. 5 zákona č. 581/2004

Z. z., ktorý upravuje právne postavenie zdravotných poisťovní, vyplýva, že zdravotná poisťovňa pri
vykonávaní verejného zdravotného poistenia a pri ochrane zdravia poistenca vykonáva činnosť podľa
tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Tento zákon v § 6 a § 6b vymedzuje jednotlivé činnosti
zdravotnejpoisťovne(inéčinnostiniejeoprávnenávykonávať).Tietoustanovenia,prípadneustanovenia
osobitných zákonov, na ktoré tieto paragrafy odkazujú, delegujú na zdravotnú poisťovňu právomoc

rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ide o tieto prípady: 1/ § 6 ods.
1 písm. q) cit. zákona - vydáva rozhodnutie o žiadosti o udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v cudzine podľa osobitného zákona, ktorým je § 9f zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“), 2/ § 6b ods. 2 cit. zákona - schvaľovanie žiadosti o

preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa osobitného zákona, ktorým je § 9a až 9f a § 10
zákona č. 580/2004 Z. z., 3/ § 6 ods.1 písm. p) cit. zákona - vydáva výkaz nedoplatkov podľa osobitného
zákona, ktorým je § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. Prípad, kde by zdravotná poisťovňa rozhodovala o
udelení súhlasu či nesúhlasu s osobitnou úhradou lieku, zákon ako prenesený výkon orgánu verejnej
správyneuvádza.Naopak,úhradazazdravotnústarostlivosť(tedaajúhradanekategorizovanýchliekov)

poskytovateľomjevovšeobecnostiuvedenáakoúlohazdravotnejpoisťovnev§6ods.1písm.h)zákona
č. 581/2004 Z. z. a osobitné prípady úhrad (nad rámec povinných úhrad zo zdravotného poistenia) sú
upravené v § 6 ods. 1, písm. n) tohto zákona. Preto nie je relevantný protiargument, že pri vydávaní
výkazu nedoplatkov aj pri používaní týchto prostriedkov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011
Z. z. by mala mať zdravotná poisťovňa rovnaký charakter, teda postavenie orgánu verejnej správy.

Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva, že by osoba, ktorej zákon zveruje postavenie orgánu
verejnej správy pri výkone určitých činností (napr. vyberaní určitých dávok), musela byť nevyhnutne
orgánom verejnej správy aj pri nakladaní s takto získanými finančnými prostriedkami.
6. Ďalej veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uviedol, že úlohou zdravotnej
poisťovne je vo všeobecnosti úhrada poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 577/2004 Z. z.

o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách
za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z."), resp.
podľa zákona č. 363/2011 Z. z. Vynakladanie prostriedkov zdravotnej poisťovne je hospodárením s
majetkom zdravotnej poisťovne, ktorým je vybraté resp. prerozdelené poistné a z ktorého zdravotnápoisťovňa v určitom rozsahu dokonca môže tvoriť zisk (porov. § 6a zákona č. 581/2004 Z. z.). Vzhľadom
na výnimočnosť prostriedkov z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a zmysel celého
systémuzdravotnéhopoistenia(zabezpečeniebezplatnejzdravotnejstarostlivostivzmyslečl.40Ústavy

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) citované zákony prísne regulujú nakladanie s týmto majetkom.
Napriektomuvšakpodstatouzostáva,ženaúčelyúhradzaposkytnutúzdravotnústarostlivosťzdravotná
poisťovňa s jednotlivými poskytovateľmi uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
podrobne upravené v § 7 a § 7a zákona č. 581/2004 Z. z., na základe ktorých potom poskytuje
úhrady. Zdravotná poisťovňa ako súkromnoprávny subjekt (obchodná spoločnosť) tak mechanizmus

úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť upravuje súkromnoprávnymi aktami - zmluvami s inými
súkromnoprávnymi subjektami (poskytovateľmi, porov. § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov). Ustanovenia § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. sa rovnako ako
ustanovenia zákona č. 577/2004 Z. z. týkajú úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, avšak v tomto
prípade vo forme úhrady za lieky, ktoré nie sú povinne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia

podľa predošlých ustanovení zákona č. 363/2011 Z. z. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, táto úhrada je
tiež svojou povahou (striktne regulovaným, ale predsa) hospodárením zdravotnej poisťovne so svojím
majetkom získaným z vybraného a prerozdeleného poistného, ktoré zdravotná poisťovňa štandardne
realizuje v súkromnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. tak nezveruje
zdravotnej poisťovni ako právnickej osobe vrchnostenské rozhodovanie vo vzťahu k jej zmluvným

partnerom (poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) a nepriamo vo vzťahu k jej poistencom, pretože
právo ovplyvňovať ich právnu sféru v súlade s kritériami (kvázi jej vnútorným predpisom) je už súčasťou
jej autonómie pri hospodárení s jej majetkom.
7. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tiež poukázal na to, že
súkromnoprávny charakter sporov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, resp. poistencami a

zdravotnými poisťovňami o úhradu zdravotnej starostlivosti (či už na základe zmluvy alebo bez nej)
dlhodobo akceptujú civilné súdy, ktoré meritórne preskúmavajú takéto žaloby bez toho, aby vyslovili
pochybnosti o právomoci civilných súdov, napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/19/2024 zo
dňa 26. februára 2025, týkajúci sa úhrady zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného
poistenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 8Co/47/2022 potvrdil rozsudok okresného súdu,

ktorým bola zamietnutá žaloba o úhradu liečby nekategorizovaným liekom, ktorú podal poistenec voči
zdravotnej poisťovni. Otázka, že by civilné súdy nemali právomoc rozhodovať o tejto veci, nebola ani
otvorená. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie, že uplatnený nárok nemá právny základ, poisťovňa
neporušila žiadnu právnu povinnosť a nejde teda o škodu ani o bezdôvodné obohatenie, ani o povinnosť
plnenianazákladezmluvyalebonazákladezákona.Poukázalnafakultatívnosťposkytovaniaúhrady,na

ktorú poistenec nemá právny nárok. Prípadmi, kedy civilné súdy zaviazali zdravotné poisťovne uhradiť
lieky v osobitných prípadoch, sa zaoberal aj článok autora E. G. H. D. I., D. pod názvom Dokonalá
pasca - úhrada nekategorizovaného lieku na základe neodkladného opatrenia súdu a Dokonalá pasca
2 autorov E. H. G. D. I., D. a H. G. J. K., D.
8. Z obsahu žaloby a jej príloh vyplýva, že vec sa týka úhrady za zdravotnú starostlivosť - nesúhlasu

s osobitnou úhradou lieku podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. Závery vyššie citovaného
rozhodnutiaNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.19SVs/3/2025zodňa18.februára
2026 sú teda plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Na základe uvedeného dospel správny súd k
záveru, že spor medzi stranami sporu je súkromnoprávnym sporom, v ktorom je daná právomoc a vecná
príslušnosť civilného súdu podľa § 3 a čl. 1 CSP, a nie správneho súdu v správnom súdnictve podľa §

6 a § 2 SSP s odkazom na § 2 CSP.
9. Na závere, že na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je daná právomoc civilného súdu,
nemôže nič zmeniť ani to, že žalobcovia sa domáha zrušenia oznámení žalovanej ako „opatrení“, čo
by mohlo zodpovedať predmetu prieskumu v správnom súdnom konaní. Pri skúmaní právomoci na
prejednanie a rozhodnutie určitej právnej veci totiž nie je možné vychádzať len zo žalobného návrhu.

Žalobný návrh má pri ustálení charakteru práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého
vyplýva žalobcom uplatnený nárok, nepochybne zásadné miesto. Pri ustálení charakteru týchto práv
a povinností je však potrebné prihliadať aj na ostatné časti žaloby, a teda charakter predmetných
práv a povinností je potrebné ustáliť vychádzajúc z celkového obsahu žaloby. Inými slovami, žalobný
návrh nemožno vnímať izolovane bez prihliadnutia k ostatným častiam žaloby, resp. bez prihliadnutia

k celkovému obsahu žaloby (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/10/2021 zo
dňa 08.12.2021, ods. 11). V predmetnej právnej veci je pritom z celkového obsahu žaloby zrejmé, žežalobcovia 1/ a 2/ sa domáhajú úhrady registrovaného lieku v neregistrovanej indikácii, pričom ako bolo
uvedené vyššie, tento spor vyplýva zo súkromnoprávneho vzťahu.
10. Právo na súdnu ochranu nemožno vykladať tak, že by sa žalobcovia mohli v akomkoľvek

konaní domáhať akéhokoľvek petitu žaloby či návrhu. Naopak, od žalobcov možno požadovať, aby
svoj petit prispôsobili typu konania, ktoré zodpovedá procesnej úprave pre ten orgán, ktorý má
právomoc o príslušnom spore alebo veci rozhodovať (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021, ods. 16).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s § 18 ods. 2 SSP vec postúpil
príslušnému civilnému súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).