Uznesenie – Neodkladné opatrenia – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8126201938
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8126201938.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, 2/ D. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, zast. JUDr. Martin Tyč, advokát so sídlom Budovateľská 50, 080
01 Prešov, proti žalovanému: E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

Žalovaný j e p o v i n n ý nekontaktovať žalobkyňu v 1. rade písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami.

II. Žalobkyni v 1. rade sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd v zmysle ust. § 337 ods. 2 CSP p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobkyni v 1.
rade žalobu o navrátenie do pôvodného stavu, prípadne náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu
výkonom tohto neodkladného opatrenia.

IV. Návrh žalobkyne v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

V. Žalobkyňa v 2. rade n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 6.3.2026 sa žalobkyne v 1. a 2. rade domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorý by bola uložená povinnosť žalovanému nekontaktovať ich písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.

2. Svoj návrh odôvodnili cit: „Všetko sa začalo v roku 2019, keď žalobkyňa 1/ vo veku 16 rokov
nastúpila ako brigádnička do pohostinstva v obci Široké. V uvedenom pohostinstve sa zoznámila so
žalovaným E. F. z obce Široké, ktorý do pohostinstva chodieval ako zákazník. Po určitom čase si
žalovaný pridal žalobkyňu 1/ medzi priateľov na sociálnej sieti Facebook a následne aj na sociálnej
sieti Instagram. Zo začiatku bola komunikácia medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným priateľská a bez
problémov. Na sociálnej sieti Facebook žalovaný komunikoval pod menom E. F. a na sociálnej sieti

Instagram pod prezývkou „Dzoni5508“. Situácia sa zásadne zmenila po tom, ako žalobkyňa 1/ dovŕšila
18 rokov. Od tohto momentu jej žalovaný začal písať správy, v ktorých jej vyjadroval osobný záujem
a uvádzal, že ju chce a že ju ľubi. Tento záujem však žalobkyňa 1/ nikdy neopätovala. Spočiatku
žalobkyňa 1/ tieto správy nepovažovala za vážne, avšak postupne sa správanie žalovaného začalo
zhoršovať. Na čo žalobkyňa 1/ mu v jednej zo správ napísala, že sa boji chodiť sama domov. A to z
dôvodu obťažovania žalovaným. Výrazné zhoršenie nastalo v roku 2021, keď sa žalovaný dozvedel,

že žalobkyňa 1/ má priateľa. Odvtedy začal žalobkyni 1/ posielať urážlivé a ponižujúce správy, v
ktorých jej priateľa vulgárne urážal a znevažoval. V správach ho označoval napríklad za „skurvysyna“,„žobráka“ a podobne. Keďže komunikácia zo strany žalovaného bola čoraz častejšia a agresívnejšia,
žalobkyňa 1/ ho zablokovala na sociálnych sieťach Facebook aj Instagram. Po tomto kroku si žalovaný
začal vytvárať nové profily na sociálnych sieťach, prostredníctvom ktorých žalobkyňu 1/ opakovane

kontaktoval. Používal pritom rôzne mená profilov, napríklad „Meno Priezvisko“, „Niekto Niekto“, „Nikto
Nikto“ alebo „Ľubo Strpko“. Z týchto profilov žalovaný žalobkyni 1/ opakovane písal správy, v ktorých ju
vyzýval, aby si ho odblokovala. Okrem toho začal kontaktovať aj osoby z jej okolia, najmä jej kamarátku a
jej matku – žalobkyňu 2/. Správanie žalovaného sa následne ešte viac stupňovalo. Žalovaný opakovane
zasielal žalobkyni 1/ správy, v ktorých ju urážal, ponižoval a nepravdivo obviňoval z rôznych konaní.

Po tom, ako žalobkyňa 1/ žalovaného opätovne zablokovala na sociálnych sieťach, žalovaný začal
kontaktovať žalobkyňu 2/, ktorej zasielal urážlivé správy, v ktorých ju označoval za „ľahkú ženu“ a
zároveň opakovane požadoval peniaze. Žalovaný okrem toho kontaktoval aj ďalších členov rodiny
žalobkýň, vrátane budúcej svokry žalobkyne 1/, prostredníctvom ktorej jej odkazoval, že je mu dlžná
1 500 EUR a zároveň aj zlatú retiazku v hodnote 490 EUR. Uvedenú retiazku pritom žalovaný bez
súhlasu žalobkyne 1/ zanechal na jej pracovisku s tým, že si ju má vyzdvihnúť. Žalovaný taktiež

žalobkyni 1/ bez jej súhlasu kupoval rôzne veci, napríklad oblečenie alebo jej pravidelne nechával
doručovať kvety. Žalobkyňa 1/ mu pritom opakovane oznámila, že si takéto dary neželá a že o akýkoľvek
kontakt s ním nestojí. Napriek tomu žalovaný vo svojom konaní pokračoval. Konanie žalovaného
postupnenadobudlocharaktersystematickéhoadlhodobéhoobťažovania.Žalovanýopakovanezasielal
žalobkyni 1/ správy, v ktorých ju urážal, ponižoval a vyhrážal sa jej. V správach uvádzal napríklad,

že „skape ako pes“ alebo ju označoval za „zákerné hovädo“, pričom používal aj ďalšie hrubo urážlivé
výrazy. V poslednom období žalovaný opakovane kontaktoval žalobkyňu 1/ prostredníctvom rôznych
profilov na sociálnych sieťach, napríklad z profilu „Niekto Niekto“, z ktorého jej písal správy v tom
zmysle, že ju miluje a že bez neho sa jej určite nežije lepšie. Následne sa jej ospravedlňoval a po
krátkom čase v komunikácii opäť pokračoval. Žalovaný zároveň opakovane kontaktoval aj žalobkyňu

2/ prostredníctvom SMS správ z rôznych telefónnych čísel, najmä z čísel XXXX XXX XXX, XXXX XXX
XXX a XXXX XXX XXX. Žalobkyňa 1/ sa o uvedenom konaní žalovaného po dlhšom čase zdôverila
svojej matke – žalobkyni 2/, ktorá sa situáciu snažila riešiť a žalovaného upozorniť na nevhodnosť jeho
správania. Výsledkom tejto snahy však nebolo upokojenie situácie, ale naopak jej ďalšie vyhrotenie.
Žalovaný následne začal prostredníctvom správ útočiť aj na žalobkyňu 2/ ako na matku žalobkyne 1/,

pričom jej zasielal urážlivé a nevhodné správy. Uvedené konanie žalovaného trvá dlhodobo, postupne
sa stupňuje a zásadným spôsobom zasahuje do súkromného života žalobkýň. V dôsledku jeho konania
sa žalobkyňa 1/ nachádza pod dlhodobým psychickým tlakom, obáva sa pohybovať v obci a má obavu,
že ju žalovaný bude opätovne kontaktovať alebo sledovať. Vzhľadom na uvedené žalobkyne podali
na Obvodnom oddelení Policajného zboru Chminianska Nová Ves trestné oznámenie na žalovaného

a to veci podozrenia zo spáchania prečinu Nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b
Trestného zákona. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že konanie žalovaného voči
žalobkyniam je dlhodobé, opakované a má stupňujúci sa charakter. Žalovaný žalobkyňu 1/ systematicky
kontaktujeprostredníctvomsociálnychsietí,opakovanesivytváranovéprofilypotom,čojezablokovaný,
kontaktuje osoby z jej blízkeho okolia vrátane žalobkyne 2/ a ďalších rodinných príslušníkov a zároveň

voči žalobkyni 1/ používa urážlivé, ponižujúce a zastrašujúce vyjadrenia. Takéto konanie žalovaného
predstavuje závažný a neoprávnený zásah do súkromia žalobkýň a do ich práva na pokojný a nerušený
spôsob života. Zároveň vyvoláva u žalobkýň dôvodnú obavu z ďalšieho pokračovania v tomto konaní,
keďže žalovaný napriek opakovaným blokovaniam a jasne prejavenej vôli žalobkýň neudržiavať s ním
kontakt vo svojom konaní naďalej pokračuje. Uvedené skutkové tvrdenia sú pritom osvedčené najmä

obsahom online komunikácie medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným, ako aj komunikáciou žalovaného
so žalobkyňou 2/ prostredníctvom sociálnych sietí a SMS správ, ktorých kópie žalobkyne prikladajú
ako dôkaz. Zároveň sú tieto tvrdenia osvedčené aj potvrdením o podaní trestného oznámenia na
žalovaného pre jeho konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že medzi účastníkmi
existuje stav, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, keďže bez zásahu súdu hrozí ďalšie

pokračovanie v protiprávnom konaní žalovaného a ďalšie prehlbovanie zásahu do práv a oprávnených
záujmov žalobkýň. Navrhované neodkladné opatrenie je zároveň primerané a nevyhnutné, keďže jeho
účelom je výlučne stabilizácia pomerov medzi účastníkmi konania. Žalovaný ním nebude neprimerane
obmedzený, keďže mu nebude uložená povinnosť konať, ale len povinnosť zdržať sa ďalších konaní,
ktorébymohlimaťnezvratnénásledky.Zatiaľčozásah,ktorémusúvystavenéžalobkyne,jezásahomdo

ichpredovšetkýmduševnejintegrityatelesnejintegrity.Neodkladnéopatrenietakpredstavujeprimeranú
rovnováhu a je v súlade s požiadavkou, aby súd poskytol ochranu len v rozsahu nevyhnutnom a
účinnom.“3. Žalobkyne k návrhu pripojili potvrdenie o podaní trestného oznámenia žalobkyňou v 1. rade a to prečin
nebezpečného elektronického obťažovania a správami.

4. Z potvrdenie OR PZ v Chminianskej Novej vsi, odbor poriadkovej polície plynie, že žalobkyňa v 1.
rade podala dňa 5.2.2026 trestné oznámenie voči žalovanému pre podozrenie zo spáchania prečin
nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b Trestného zákona.

5. Správy medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným sú písané z profilov „E. F.“, „Nikto Nikto“, „F.

G.“, „Niekto Niekto“, „Ľubo Strpko“, „dzoni 5508“. Z obsahu správ (gramatické a interpunkčné chyby
zachované pozn. súdu) medzi nimi je zrejmé, že žalovaný v nich žalobkyni v 1. rade vyznáva lásku „Ja
ta milujem...“ tiež uvádza „Aspoň si zavolajme, lebo ja skončím na psychiatrii (emotikon pozn. súdu)
mam ta pred očami 24 hodin v kuse...nezvladam to...milujem ta a daj sa do poriadku a chcem byť pre
teba na prvom mieste). Následne jej uvádza, že „máš do piatku čas mi vrátiť všetko čo máš odomna
a nikdy v živote ta nechcem poznať ani vidieť“. Následne prosil o prepáčenie svojho správania. Následne

žalobkyni v 1. rade boli zasielané z novovytvorených profilov správy ospravedlňujúce, obviňujúce,
domáhajúce sa kontaktu, či už formou správy, či len zakývania, urážajúce „ty niesi clovek ty si zakerne
hovedo...zdechnes jak pes a vysram sa ti na hrob“, „iba posledna kurva dokaze toto ci si dokazala
ty....cely cas si ma ojebovala z tym kurvy synom a ja som ti veril“

6. Žalobkyňa v 1. rade spočiatku žalovaného žiadala, aby jej dal pokoj, že má prestať, no správy ďalej
pokračovali. Možno len zhrnúť a ako príklad uviesť (z početných správy, ktoré sú pripojené k podanému
návrhu), že napr. správy žalovaného bez odozvy žalobkyne v 1. rade boli v časovom intervale od 7:19,
9:53, 11:15, 12:32, 16:28, 16:58, 17:36, 18:13, 19:02, 19:33 (čl. 43 – 47).
7. Z obsahu správ vo vzťahu žalobkyni v 2. rade z tel. čísla +XXX XXX XXX... plynie citujúc- Žalobkyňa

v 2. rade: „.....peňazí či mám vrátiť za všetko čo si nám robil“ (pozn. súdu začiatok správy súdu
nepredložený)
Žalovaný : „Najprv ja vám vrátim to pojebane tofiffe aj čokoládu a ostatna veci si poriešim ináč
a nerozčuluj ma zbytočne lebo nemám čas.... ja chcem len zeby si karma našla lenu za to ojebovanie
a tak budem šťastný“ , „Ja nechcem vase pojebane peniaze ja prežijem aj bez nich a moje ruky si

dokážu zarobiť.... Mne ide čisto len sa vám pomstiť za tie klamstvá ojeby a nevďačnosť...ja dosiahnem
to,žeodhanbysaneukažeteaninaulici...anisanesnažodpisovaťlebotahneďblokujem“.„nerozprávaj
po dedine, že si mi dĺžka 650 eur... Len do vašej skurvenej fabii som dal 800 eur... ja som chcel na všetko
zabudnúť a začala si vojnu tak ju budeš mať“, „Jebala si sa z kovačom...a som bol ticho....furt si mala
niečo proti mne a zato sa ti pomstim“

Žalobkyňa v 2. rade: „Toto čo si napísal už tak nenechám“
Žalovaný: „Napísal som len pravdu a viem o tebe ešte viac... Ja som trimal pysk nikto nič čo bolo
medzi nami nevedel a tí sa ideš vyhrážať z prokuratúrou? Kľudne ... akurát sa môžem nad tým zasmiať“
Žalobkyňa v 2. rade: „Prokurátor s tým nič nemá .....advokát ti vráti ....(pozn. súdu správa v časti
nečitateľná a zvyšok súdu nepredložený).

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá

povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.

Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo
veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo

nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

Podľa čl. 10 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na zachovanie svojej
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Z ustanovenia čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrejpovestianaochranumena.Každýmáprávonaochranuživotapredneoprávnenýmzasahovaním
do súkromného a rodinného života.Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

9. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie

neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak strana sporu osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom

vo veci samej.

10.Ust.§325ods.2písm.g)CSPumožňujesúduvrámcineodkladnéhoopatreniauložiťstranezdržanie
sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda

alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia, a to aj násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním protistrany. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným

prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou
a podobne (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1098).

11. V obmedzeniach podľa písmen g) stačí osvedčiť, že telesná a duševná integrita žalobkýň by konaním

žalovaného mohla byť ohrozená.

12. Osvedčenie ohrozenia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzoval súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či
žalobkyňami v 1. a 2. rade tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyne domáhajú (princíp efektívnosti), a či právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

(princíp proporcionality) (porov. Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

14. Prioritne súd musí ozrejmiť význam pojmu „integrita“. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska
definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu

telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilie ako taký nie
je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra
uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje
telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilímje každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie
je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí

niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže
byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky

psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.

15. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN
v roku1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej,
sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi,
zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (porov.

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.5MCdo 10/2012).

16. Súd posudzujúc návrh žalobkyne v 1. rade i žalobkyne v 2. rade osobitne, tak skutkové tvrdenia
i predložené listinné dôkazy a majúc na zreteli vyššie uvedené východiská ponímania integrity (duševnej
i telesnej) konštatuje, že návrh žalobkyne v 1. rade je dôvodným, no naopak návrh žalobkyne v 2. rade

nateraz opodstatnený nie je.

17. V súdenej veci žalobkyňa v 1. rade žiada nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom
je eliminovať kontakt medzi ňou a žalovaným dôvodiac, že žalovaný kontaktuje žalobkyňu so
správami aj s vulgárnym obsahom, tieto sa stupňujú a má obavu, že slovné útoky žalovaného

budú pokračovať, pričom podľa jej názoru ide o systematické a dlhodobú obťažovanie. Na správanie
žalovaného upozornila príslušné orgány činné v trestnom konaní a podala na neho trestné oznámenie
pre prečin nebezpečného elektronického prenasledovania.

18. Súd má predloženými správami za osvedčené, že žalovaný sa dopúšťa voči žalobkyni v 1. rade

obťažovania formou správ, v rámci ktorých ju aj uráža, ponižuje. Ich počet a ich časová súslednosť je
zároveň v takom rozsahu, že to súdu umožňuje konštatovať, že aj správy, ktorých obsah by bol za iných
okolností neškodným, sú obťažujúcimi. Žalovaný sa domáha reagovania zo strany žalobkyne v 1. rade,
či už správou alebo priamym kontaktom s tým, že tiež uvádza, že si inak ublíži, nakoľko ho žiť nebaví,
pričom tak činí z rôznych profilov. Z predchádzajúci správ (v čase, keď žalobkyňa v 1. rade na správy

žalovaného ešte reagovala) je pritom nepochybné, že žalobkyňa v 2. rade o kontakt so žalovaný nestojí
a nepraje si ho, nakoľko mnohokrát vyzývala žalovaného „daj mi pokoj“, no jej žiadosti sa minuli účinkom.
Súd nad rámec uvedené poukazuje na to, že aj prípadná existencia dlhu zo strany žalobkyne v 1. rade
voči žalovanému a výzva na jeho plnenie nemôže ospravedlniť písanie správ v takomto obťažujúcom
rozsahu. Naviac súd poznamenáva, že nie všetky správy sa týkajú vrátenia finančných prostriedkov

a retiazky.

19. Obťažovanie je totiž také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť ku
vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho alebo urážajúceho prostredia, ktorého
úmyslom alebo následkom je (alebo môže byť) zásah do slobody, ľudskej dôstojnosti cti, sebavedomiu

alebo sebaúcte inej osoby (obete obťažovania). Na preukázanie obťažovania nie je potrebný žiadny
komparátor, nakoľko obťažovanie je nevhodné samé o sebe pre formu, ktorú nadobúda (verbálne,
neverbálne alebo priamo fyzické obťažovanie) a potenciálny dopad, ktorý môže mať (porušenie
ľudskej dôstojnosti). Na určenie, či došlo ku obťažovaniu sa zisťuje, ako obeť obťažovania vníma toto
(obťažujúce) správanie, t.j. či je pre obeť takéto správanie nevítané a nežiaduce (porov. uznesenie

Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 14C 22/2020).

20. Z vyššie uvedenej skutočnosti (správ i potvrdenia o podaní trestného oznámenia) súd považuje
v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie sa žalovaného pri komunikácii by mohlo
ohroziť duševnú i telesnú integritu žalobkyne v 1. rade. Na základe uvedeného preto súd návrhu

ouloženiepovinnostižalovanémunekontaktovaťžalobkyňuv1.radepísomne,telefonicky,elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami vyhovel (§ 325 ods. 2 písm. g) CSP).21. Súd zastáva názor, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami (§ 336 ods. 1 veta druhá CSP).

22. Majúc na zreteli ust. § 337 ods. 1, 2 CSP súd poučil žalovaného, že môže podať proti žalobkyni v 1.
rade žalobu o navrátenie veci do pôvodného stavu, prípadne aj žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia.

23. Rovnako súd žalovaného poučuje v zmysle ust. § 337 ods. 3 CSP, že súd aj bez návrhu uznesenie

o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.

24. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade súd poukazuje na to, že osvedčenie práva, ktorému sa má
poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo
je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného
skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná

ochrana. Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to,
že niečo sa javí ako preukázané - niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale
aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku
(predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie) (porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
458/2022 zo dňa 24.11.2022).

25. Zo skutkových tvrdení žalobkyne v 2. rade plynie, že na ňu mal žalovaný potom, čo ho mala upozorniť
na jeho nevhodné správanie voči svojej dcére žalobkyni v 1. rade, útočiť a zaslal jej nevhodné a urážlivé
správy. Síce v návrhu poukázala na to, že žalovaný jej posielal správy z rôznych telefónnych čísel, XXXX
XXX XXX, XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX, no predložila iba správy z telefónneho čísla 0944 343...

(čl. 136 -142), teda ide konkrétne o 6 správ. Podľa tvrdenia žalobkyne v 2. rade ide o správy v roku
2026. Pričom dá si z týchto správ zistiť, že ide o komunikácie z maximálne 3 dní, nakoľko prvé dve
správy nie sú datované, ale následne sú správy s uvedením „včera“ a „dnes“, čo indikuje záver, že ide
o správy z dvoch dní. Z ich obsahu nemožno usudzovať, že by išlo o komunikáciu slušnú, no osvedčený
má súd danými správami iba existujúci konflikt. Pritom súd vyššie rozobral, aký je rozdiel medzi násilím

a konfliktom. Nateraz súd nemá za osvedčené, že by medzi žalovaným a žalobkyňou v 2. rade existovala
nadvláda zo strany žalovaného. Naopak žalobkyňa v 2. rade žalovanému kontruje s tým, že toto len tak
nenechá a pýta sa ho, či mu má vrátiť peniaze za všetko, čo im urobil. Ďalej žalobkyňa žalovanému
odpisuje, že prokurátor s tým nič nemá a advokát mu vráti (pozn. súdu v ďalšej časti správy nepokračujú,
teda nie sú zo strany žalobkyne v 2. rade predložené ako dôkaz).

26. Súd nechce a nebude bagatelizovať spôsob komunikácie žalovaného, no z nateraz predložených
správ v počte 6 a v priebehu 3 dní, nemožno usudzovať, že by správanie žalovaného nateraz ohrozovalo
duševnú a telesnú integritu žalobkyne v 2. rade.

27. V prípade, ak by sa správanie žalovaného nezmenilo ani voči žalobkyni v 2. rade zamietnutie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenie nie je prekážkou jeho nariadenia do budúcna, ak sa pomery
zmenia, t.j. ak žalovaný nezmení svoje správanie a rečové prejavy, t.j. celkový spôsob komunikácie.
Aj výzva na úhradu dlhu vie byť formulovaná slušným spôsob. Pokiaľ ide o správu „jebala si sa
z kovačom“ (pozn. gramatické a interpunkčné chyby zachované), v tomto smere žalobkyňa v 2. rade

súdu neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by súd mohol usudzovať, že jej integrita je ohrozená
touto jedinou správou s daným obsahom. Súd rovnako nemá osvedčené žiadne blokovanie zo strany
žalobkyne v 2. rade a jediný listinný dôkaz predložený žalobkyňou v 2. rade svedčí o tom, že táto na
neadekvátne správy žalovaného reaguje. Žalovaný by si mal uvedomiť, že v správach v tomto znení
musí prestať, pričom ak tam neurobí, nie je vylúčená súdna ochrana žalobkyne v 2. rade do budúcna.

Zároveň súd poznamenáva, že trestné oznámenie voči žalovanému podala len žalobkyňa v 1. rade
a nateraz ešte nie aj žalobkyňa v 2. rade.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyňa v 2. rade nemá nárok na náhradu trov konania, keďže bola v konaní

neúspešná, no žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Zároveň však súd úspešnej žalobkyni v 1.
rade voči žalovaného priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.29.Súdpoučuježalovaného,žeúmyselnékonaniepriečiacesanariadenémuzákazujeprotiprávnosťou,
pri ktorom nastávajú (za preukázaného stavu) trestnoprávne následky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).