Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Rebeka Herdová
Legislation area – Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6Er/785/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409207769
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rebeka Herdová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6409207769.2
Uznesenie
OkresnýŽiarnadHronomvexekučnejvecioprávneného:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX,
XXX XX C., proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. D., vedenej pod
spisovou značkou EX 1104/2009 súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom, so sídlom Exekútorského
úradu Železničná 257/19, 050 01 Revúca, na uspokojenie pohľadávky oprávneného na výživnom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Markovi Rusovi, náhradu trov exekúcie vo výške
52,39 eura.
III. Súdny exekútor je p o v i n n ý vrátiť časť poskytnutého preddavku na odmenu a náhradu hotových
výdavkov vo výške 14 eur na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom, do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. 5613 026754 zo dňa 02. 09. 2009 poveril súdneho
exekútora JUDr. Marka Rusa, so sídlom Exekútorského úradu Železničná 257/19, 050 01 Revúca,
vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného na výživnom, a to na
základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3P/106/2008-102 zo dňa 07. 04.
2009.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 12. 01. 2026 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného spolu s exekučným spisom EX 1104/2009. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie
vo výške 83,68 eura vrátane DPH.
3. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), tento zákon upravuje postup
ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do
31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie
exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebod) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
5. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje,
ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
6. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na zastavenie
exekúcie priamo zo zákona v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., podľa ktorého
dochádza k zastaveniu starej exekúcie, ak uplynula rozhodná doba piatich rokov. Rozhodná doba pritom
začína plynúť odo dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V predmetnej
veci síce uplynula rozhodná doba, keďže poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal dňa 02. 09. 2009
a toto doručil súdnemu exekútorovi dňa 23. 09. 2009, avšak napriek tomu nedošlo k zastaveniu starej
exekúcie zo zákona, keďže v danom konaní ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá patrí medzi
zákonnom ustanovené absolútne výnimky podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2009 Z. z. Súd preto dospel
k záveru, že hoci rozhodná doba uplynula, v danom konaní neboli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie zo zákona, keďže ide o exekúciu vedenú na vymoženie výživného.
7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, kedy ide o osobitný spôsob skončenia
exekúcie rozhodnutím súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez
návrhu; predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno
v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný
exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh oprávneného, resp. povinného. Nemajetnosť povinného
je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý však nie je podmienený súhlasom oprávneného.
Oprávnený je tou osobou, ktorá má zvyčajne vehementný záujem na pokračovaní v exekúcii, najmä z
dôvodu očakávania, že povinný určite v budúcnosti nadobudne majetok. Na to, aby nebola exekúcia
zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí existovať reálny predpoklad, reálne
očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Dôvod na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť je daný vtedy, keď vzhľadom na zistené majetkové pomery povinného nie je možné
vymáhané plnenie od povinného vymôcť v súčasnosti a možno odôvodnene predpokladať, že tento stav
sa nezmení ani v budúcnosti pri ďalšom vedení exekúcie s tým, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo
neefektívne.
11. Po tom, čo exekučný súd pristúpil k preskúmaniu predloženého exekučného spisu EX 1104/2009,
keď podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie neobsahoval odôvodnenie záveru súdneho
exekútora o nemajetnosti povinného, súd zistil, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetkových
pomerov povinného v októbri 2026 s nasledovnými výsledkami: podľa odpovede Sociálnej poisťovne
nie je povinný zamestnancom, nepoberá úrazové dávky, nepoberá dávky v nezamestnanosti ani
nemocenské dávky, poberá invalidný dôchodok vo výške 189,50 eura, podľa súčinnosti s katastrom
nehnuteľností nie je vedený povinný na žiadnom liste vlastníctva, podľa súčinnosti s bankami nemá
povinný zriadený žiadny bankový účet, podľa súčinnosti na IRIS a súčinnosti s Evidenciou vozidiel je
povinný vlastníkom vozidla Mazda registrovaného v roku 2006, na ktoré je vytvorená blokácia.
12. Z uvedených lustrácii vykonaných súdnym exekútorom, ako i zo súdom doplnenej lustrácie
v Sociálnej poisťovni, a živnostenskom registri, mal súd za preukázané, že súdnym exekútorom tvrdená
nemajetnosť povinného je opodstatnená, pretože povinný nemá žiadny príjem podliehajúci exekúcii,
nemá žiadny exekvovateľný majetok a ďalšie vedenie konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadouhospodárnosti. Súdny exekútor šetrením majetkových pomerov povinného v októbri 2025 nezistil taký
majetok povinného, z ktorého by bolo možné predmetnú exekúciu vymôcť. Hoci lustráciou v Sociálnej
poisťovni bolo zistené, že povinný poberá invalidný dôchodok v sume 189,50 eura, vzhľadom výšku
tohto dôchodku a na skutočnosť, že povinný nemá žiadny ďalší príjem, z tohto invalidného dôchodku
nemožno vymôcť predmetnú pohľadávku. Rovnako to platí aj v spojení s výsledkom lustrácie v Sociálnej
poisťovni vykonanej súdom, z ktorej vyplýva, že povinný bol v pracovnoprávnom vzťahu od 2/2025 do
6/2025. Vzhľadom na výšku zárobku, ktorý v tomto pracovnoprávnom vzťahu povinný dosiahol (55 – 110
eur v hrubom), nemožno konštatovať, že z tohto príjmu by bolo možné vymôcť predmetnú pohľadávku,
keď tento príjem nedosahuje ani výšku životného minima, ktoré má slúžiť na uspokojenie základných
životných potrieb povinného. Súd tiež lustroval živnostenský register, pričom z lustrácie vyplynulo, že
povinný ukončil živnosť v roku 2015. Súd mal teda za preukázané, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. V rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu
majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku
oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden exekvovateľný majetok, nemá finančné
prostriedkynaúčteaniejeanireálnypredpoklad,žebytakýtomajetoknadobudol.Zuvedenýchdôvodov
súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu aj bez návrhu.
13. Podľa§196Exekučnéhoporiadku,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatríexekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„vyhláška“),aksúdnyexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
18. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Súdny exekútor si v súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora
za výkon exekučnej činnosti paušálnou sumou za jednotlivé úkony vo výške 33,19 eura. Z obsahu spisu
vyplýva, že súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň jeden úkon exekučnej činnosti, a to získanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Tým mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu podľa
citovaného ustanovenia vyhlášky. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu v uplatnenej výške,
keďže táto zodpovedá zákonom stanovenej paušálnej sume a je v súlade s príslušnými ustanoveniami
vyhlášky.
20. Naproti tomu súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené poštovné v celkovej výške 34,85 eura,
ale len v sume 9,40 eura, keďže po preskúmaní exekučného spisu sp zn. EX 1104/2009 z pripojených
doručeniek súd zistil, že preukázané boli iba niektoré z exekútorom tvrdených poštových výdavkov. Zo
spisu vyplynulo, že súdny exekútor v roku 2009 doručoval 2 × zásielku do vlastných rúk a 2 × zásielku
doporučene (4 × 1,30 eura), ďalej v roku 2012 doručoval 1 × zásielku doporučene (1,30 eura) a v roku
2019 doručoval 2 × zásielku do vlastných rúk (2 × 1,45 eura). Iné poštové výdavky zo spisu nevyplývajúa ich vynaloženie nebolo preukázané doručenkami ani inými hodnovernými dokladmi. Z tohto dôvodu
súd priznal iba tú časť poštovného, ktorá bola riadne preukázaná.
21. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je
platiteľom DPH. Z uvedených dôvodov súd priznanú náhradu trov exekúcie zvýšil podľa § 18 ods. 3
vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal trovy
exekúcie celkovo vo výške 52,39 eura (33,19 eura + 9,10 eura + 23 % DPH) tak, ako je uvedené vo
výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia.
22. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že na základe poverenia zo dňa 02.09.2009 bol súdnemu
exekútorovi z rozpočtových prostriedkov súdu poskytnutý preddavok na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov vo výške 66,39 eura. Keďže tento preddavok je účelovo určený na trovy exekúcie súdneho
exekútora, pri zastavení exekúcie je potrebné pokryť skutočne vzniknuté trovy týmto preddavkom,
ktorým súdny exekútor už disponuje. Nezohľadnenie poskytnutého preddavku pri rozhodovaní o trovách
exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie by znamenalo, že súdny exekútor by mal popri už
poskytnutému preddavku nárok na ďalšie trovy, ktoré súd pri zastavení exekúcie priznáva. Vzhľadom
na to, že v prejednávanej veci znáša trovy exekúcie súd, nič nebráni tomu, aby si súdny exekútor svoje
trovy zúčtoval práve z poskytnutého preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov.
23. Keďže celkové trovy exekúcie, ktoré znáša súd, predstavujú sumu 52,39 eura, súdny exekútor
je povinný vrátiť súdu nespotrebovanú časť poskytnutého preddavku vo výške 14 eur. Z uvedených
dôvodov súd uložil povinnosť súdnemu exekútorovi vrátiť časť nespotrebovaného preddavku tak, ako je
uvedené vo výroku III. výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku tohto uzneseniu o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.