Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 62C/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426202696
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Valla
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426202696.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnom spore navrhovateľky: A. B., C., bytom D. XX, XXX XX D., narodená
XX.XX.XXXX proti odporkyni: C. E. bytom D. XX, XXX XX D., narodená XX.XX.XXXX o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.02.2026 zamieta.

II. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 23.02.2026
domáhala proti odporkyni nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd (1) uloží odporkyni
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nadmerného obťažovania navrhovateľky hlukom, dupotom, búchaním,
skákaním, behaním, používania obuvi s opätkami a iných rušivých zvukov, ktoré presahujú mieru

primeranú pomerom a podstatne obťažujú navrhovateľku a jej rodinu pri výkone jej práv spojených
s užívaním vlastnej nehnuteľnosti, (2) uloží odporkyni povinnosť zabezpečiť, aby osoby v jej
domácnosti, vrátane jej syna a synovca alebo inej rodiny dodržiavali povinnosť zdržať sa konania
spôsobujúcehonadmernýhluk,(3)uložíodporkyniačlenomjejdomácnosti,vrátanepartneraodporkyne,
povinnosť zdržať sa fyzického a verbálneho napádania, zastrašovania, vyhrážania a búchania na
dvere bytu navrhovateľky a akéhokoľvek konania, ktoré môže vyvolať u navrhovateľky a jej rodiny

obavu o bezpečnosť a (4) uloží odporkyni a jej partnerovi povinnosť dodržiavať pokojné občianske
spolunažívanie a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré narúša pokojné a bezpečné užívanie bytu
navrhovateľky.

2. V rámci odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka podrobne
chronologicky popísala skutkové okolnosti predchádzajúce podaniu návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia tvrdiac, že existujúca situácia dlhodobo zasahuje do fyzického a psychického zdravia
navrhovateľky a jej rodiny. Navrhovateľka je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa na X. poschodí
bytového domu na adrese D. XX, D. – F. G. H., pričom predmetný byt užíva nepretržite so svojím
partnerom a dcérou od roku XXXX (ďalej len „Byt navrhovateľky“). Do bytu nachádzajúceho sa priamo
nad Bytom navrhovateľky sa v apríli XXXX nasťahovala odporkyňa so svojím partnerom a maloletým
synom vo veku 7 rokov. Dovtedy užívala byt nad Bytom navrhovateľky staršia pani spolu s ťažko

zdravotne postihnutým synom pokojne, bez rušenia dupotom alebo nadmerným hlukom.

3. V júni XXXX navrhovateľka navštívila odporkyňu, ktorú pokojne požiadala, aby sa zdržali vytvárania
nadmerného hluku a dupotu. Partner odporkyne reagoval agresívne a hlučne a navrhovateľke odkázal,
aby sa presťahovala do domu, ak jej vadí hluk, keďže majú maloletého syna, ktorý sa iba hrá.
O niekoľko dní neskôr partner odporkyne verbálne napadol partnera navrhovateľky na parkovisku,

kde mu uviedol, že z ich bytu žiaden hluk nepochádza. Následne dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka
kontaktovala domovú dôverníčku, prostredníctvom ktorej sa obrátila na správcu bytového domu zaúčelom riešenia problému nadmernej hlučnosti susedov. V októbri XXXX zástupca správcu informoval
navrhovateľku, že v obdobných situáciách obvykle pomáha oficiálna výzva v zmysle domového poriadku
(príloha č. 13), preto správca oficiálne vyzval odporkyňu, aby sa zdržala nadmerného hluku a dupotu.

Bezprostredne po doručení tejto výzvy zaklopal partner odporkyne na dvere navrhovateľky, pričom
sa správal agresívne, mal zvýšený hlas a opakovane búchal na dvere. Opakovane uvádzal, že nič
neporušuje a v čase od 06:00 do 22:00 neprodukujú v byte zvýšený hluk a môže si tam robiť čo
chce. Partner navrhovateľky oponoval, že hluk z bytu odporkyne je nadmerný, neúnosný a dlhotrvajúci.
Navrhovateľka sa tiež obrátila na miestny úrad s podnetom, kde popísala hlučné správanie odporkyne

a tiež vyjadrila obavu o vlastnú bezpečnosť pre opakované agresívne a zastrašujúce správanie partnera
odporkyne. Navrhovateľka má obavu o svoju bezpečnosť pre agresívne správanie odporkyne a jej
partnera a súdnu ochranu považuje za jedinú možnosť jej ochrany.

4. Dňa XX.XX.XXXX sa v byte odporkyne konala spoločenská akcia, počas ktorej dochádzalo
k nadmernému hluku, dupotu a kriku v čase od približne 13:00 do 22:00. Navrhovateľka v čase

okolo 21:00 privolala policajnú hliadku, pričom odporkyňa pri príchode policajnej hliadky ukončila hluk
a policajná hliadka nemala možnosť vykonať potrebné úkony. Po odchode hliadky navrhovateľka
vyhotovila zvukovú nahrávku, keďže odporkyňa opäť obnovila hluk, pričom navrhovateľka opätovne
privolala policajnú hliadku v čase o približne 21:30 a tejto prehrala nahrávky hluku. Policajná hliadka si
vypočula nahrávku, upozornila odporkyňu na povinnosť dodržiavať nočný kľud a následne si odporkyňa

po odchode policajnej hliadky vypočula dupot a uviedla, že ide o silné dunenie až otrasy a potvrdila
intenzitu a nadmernosť hluku, pričom potvrdila, že v jej byte už nebude dochádzať k nadmernému hluku
skákaním, behaním ani dupotom a prijme potrebné opatrenia. Nasledujúci deň odporkyňa s partnerom
prišli do bytu navrhovateľky, aby si vypočuli hluk vznikajúci v byte navrhovateľky, ktorý v reálnom
čase monitorovala dcéra navrhovateľky, ktorá uvádzala, že aj v prípade bežnej chôdze vzniká v byte

navrhovateľky zvuk, dunenie a otrasy neprimeranej intenzity. Odporkyňa upozornila navrhovateľku, že
podlaha v kuchyni jej bytu je konštrukčne vyššie, na základe čoho navrhovateľka informovala správcu
bytového domu, že sa jedná o vadu v konštrukcii stavby. Správca odporučil navrhovateľke vypracovanie
znaleckého posudku, avšak na vlastné náklady. Navrhovateľka nemala záujem o úhradu nákladov
znaleckého posudku a vyvíjala nátlak na odporkyňu, aby stiahla svoje oznámenie na miestny úrad, po

čom s dupotom prestane. Odporkyňa zároveň upovedomila navrhovateľku, že v prípade plánovanej
návštevy bude navrhovateľku vopred kontaktovať prostredníctvom aplikácie Whatsapp. Navrhovateľka
svoje oznámenie na miestny úrad stiahla, ale dupot, krik a nadmerný hluk pretrvával.

5. V lete 2025 sa navrhovateľka rozhodla Byt navrhovateľky predať, pričom realitnému maklérovi

oznámila všetky podstatné skutočnosti, vrátane nadmerného hluku pochádzajúceho zo susedného
bytu. Realitný maklér navrhovateľke oznámil, že v dôsledku nadmerného hluku zo strany susedov
je Byt navrhovateľky znehodnotený a môže ho predať výrazne pod jeho obvyklú hodnotu, s čím ale
navrhovateľka nesúhlasila. Navrhovateľka následne oslovila firmu potichu.sk za účelom odhlučnenia
jej stropov, pričom ale táto firma odhadla pokles hlučnosti o 30% až 50% z dôvodu, že zdroj hluku

sa nachádza v podlahe bytu odporkyne a odporúčali skôr zrealizovanie podlahovej kročajovej izolácie
podlahy bytu odporkyne. Navrhovateľka odhlučnenie stropu realizovala, na čo bola nútená si zobrať
úver, ktorý bude splácať 22 rokov a bola pripravená prispieť odporkyni na realizáciu kročajovej izolácie
podláh, k čomu ale nedošlo. Odhlučnenie stropov však neprinieslo takmer žiaden efekt, naopak, dupot,
krik a buchot sa ešte zintenzívnili. V januári XXXX sa navrhovateľka obrátila na Okresný úrad Bratislava

so žiadosťou o preverenie konania odporkyne z hľadiska naplnenia znakov priestupku. O výsledku
konania navrhovateľka zatiaľ nemá informácie. U navrhovateľky z dôvodu konania odporkyne dochádza
k zhoršovaniu zdravotného stavu, nadmernému stresu, napätiu a zhoršeniu stavu migrén, tiež
k problémom so zaspávaním a mimovoľným zášklbom, čo vyplýva aj z lekárskej správy neurológa.

6. Dňa XX.XX.XXXX o 20:18 navrhovateľka opätovne kontaktovala odporkyňu z dôvodu nadmerného
hluku, pričom odporkyňa reagovala tak, že iba jej syn prebehol na WC a navrhovateľka sa s tým
musí naučiť žiť. Zároveň odporkyňa upozornila navrhovateľku, že takéto upozorňovanie považuje za
neskutočné obmedzovanie. Po tejto komunikácii dupot a hluk pretrvával aj v čase nočného kľudu
od 22:30 do 23:00. Dňa XX.XX.XXXX prišiel k odporkyni synovec, čo viedlo k vzniku intenzívneho

dunivého dupotu. Navrhovateľka opätovne žiadala odporkyňu o zníženie hlučnosti. Približne po
minúte prišiel partner odporkyne silno búchať na dvere navrhovateľky, pričom navrhovateľka v obave
o vlastnú bezpečnosť privolala políciu. Policajti následne navštívili odporkyňu a vysvetlili jej, že
intenzívne búchanie na dvere môže byť posúdené ako výtržnosť a môže byť za to uložená pokuta.Partner odporkyne reagoval agresívne, policajtov si nahrával. Policajti tiež dopytovali odporkyňu, či už
obdržala predvolanie v súvislosti s konaním proti občianskemu spolunažívaniu, pričom odporkyňa bola
prekvapená a uviedla, že predvolanie nedostala. Polícia bola na mieste približne dve hodiny, pričom

jeden policajt ostal po celý čas v byte odporkyne, aby overoval rozsah a opakovanosť hluku, pričom
tento vyhodnotil ako nadmerne intenzívny. Odporkyňa sa tiež policajom sťažovala na svoje zdravotné
ťažkosti a psychické problémy, čo počula navrhovateľka nachádzajúca sa o poschodie nižšie, pričom
následne navrhovateľka prišla za odporkyňou a pýtala sa jej, prečo spôsobujú dupot, búchanie a krik,
ak to samotnej odporkyni spôsobuje ťažkosti. Na to odporkyňa s partnerom na navrhovateľku kričali bez

relevantnej reakcie. Odporkyňa s partnerom povedali navrhovateľke, že sa nebudú nijak obmedzovať.
Po odchode polície dupot a búchanie pokračovalo.

7. Navrhovateľka má za to, že vykonala všetky potrebné kroky, aby situáciu riešila. Odporkyňa
na riešenie problému nevyvinula žiadnu iniciatívu. Viackrát sľúbila určité opatrenia, ale žiadne
nerealizovala. Navrhovateľkou navrhovanú izoláciu podlahy v byte odporkyne odporkyňa striktne

odmietla. Odporkyňa viackrát informovala navrhovateľku o plánovanej návšteve jej synovca, aby sa
navrhovateľka pripravila na zvýšený hluk, čím podľa navrhovateľky dala najavo, že nemieni hluku
zabrániť. Odporkyňa tiež opakovane rušila nočný kľud, keď v čase približne o 22:30 používala vo svojom
byte vysávač. Odporkyňa tiež vo svojom byte posúva stoličky, pričom ich vŕzganie navrhovateľku ruší.
Navrhovateľka si musela zadovážiť slúchadlá, aby mohla vo svojom byte sledovať televíziu, alebo sa

sústrediťnabežnéčinnosti.Všetkyuvedenéskutočnostisvedčiaotom,ženavrhovateľkanemôžeriadne
anerušenevykonávaťsvojevlastníckeprávoajednásaozvukovéprejavypresahujúcemieruprimeranú
pomerom. Hluk je nepretržitý a dlhotrvajúci, je pravidelný počas pracovných dní aj víkendov a sviatkov,
pričom začína skoro ráno, často už od 06:30 hod. a končí neskoro večer, často aj okolo 22:00-22:30.
Jedná sa o neznesiteľné obťažovanie, ktoré je objektívne neakceptovateľné. Dcéra navrhovateľky je

študentkou právnickej fakulty a jej štúdium si vyžaduje pokoj a tiché prostredie. Dupot, hluk a vibrácie
majú vplyv na jej študijné výsledky a psychickú pohodu. Partner navrhovateľky zase pracuje ako pekár,
do práce vstáva okolo 03:00, teda musí chodiť spať už o 19:00-20:00, avšak hluk mu bráni zaspať, čo
má dopad na jeho zdravotný stav a pracovný výkon.

8. Naliehavosť a potreba okamžitého zásahu zo strany súdu je podľa navrhovateľky daná tým, že
kzasahovaniudokaždodennéhoživotanavrhovateľkyajejrodinydochádzakaždodenne,čojevrozpore
s právom na pokojné a dôstojné bývanie. Dlhodobý hluk a rušenie má dopad nielen na navrhovateľku,
ale aj na ďalších členov domácnosti. Ponechanie súčasného stavu by malo závažné následky na
zdravie, psychickú pohodu a výkon vlastníckeho práva pre navrhovateľku a jej rodinu. Z hľadiska

hmotnoprávneho navrhovateľka odôvodnila svoj návrh ustanovením § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a z hľadiska
procesnoprávneho ustanovením § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

9. Navrhovateľka na osvedčenie svojich skutkových tvrdení priložila ako listinné dôkazy: výňatok z listu
vlastníctva (č.l. 9), e-mailová komunikácia (č.l. 10), list správcu bytového domu z 24.10.2024 (č.l. 14),
sťažnosť zo dňa 25.10.2024 (č.l. 15), fotodokumentácia (č.l. 20), snímky z komunikácie cez aplikáciu
WhatsApp (č.l. 21), fotodokumentácia rekonštrukcie stropov (č.l. 24), výdavkové doklady (č.l. 25),
preberací protokol z 05.09.2025 (č.l. 27), preberací protokol z 16.10.2025 (č.l. 29), preberací protokol

z 25.09.2025 (č.l. 31), lekárska správa z 11.02.2026 (č.l. 33), čestné vyhlásenie I. B. (č.l. 37), čestné
vyhlásenie J. B. (č.l. 38), domový poriadok (č.l. 39), oznámenie o priestupku (č.l. 44).

10. Navrhovateľka tiež predložila ako dôkaz pamäťový disk USB flash, na ktorom sa nachádzajú
nahrávky vo formáte .mp4, a to v počte 235 nahrávok a tiež prehľad vyhotovený formou tabuľky vo

formáte .xlsx.

11. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a s
dôkazmi predloženými navrhovateľkou, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z e-mailovej komunikácie (č.l. 10) vyplýva, že navrhovateľka dňa 20.06.2024 adresovala zástupkyni
vlastníkov bytov sťažnosť na nadmerný hluk pochádzajúci z bytu odporkyne. Zástupkyňa vlastníkov
bytov, keďže nemala vedomosť o tom, že by navrhovateľka mala v minulosti nejaké problémy so
susedmi i keď v byte nad ňou bývala pani s dieťaťom s autizmom, považovala žiadosť navrhovateľkyza opodstatnenú a dopytovala odporkyňu. Odporkyňa sa bránila tým, že má malé dieťa, ale v jej byte
nedochádza k vytváraniu nadmerného hluku a už vôbec nie v nočných hodinách. Môže dochádzať
k ozvene, keďže byt prešiel nedávnou rekonštrukciou a nie je ešte plne zariadený. Odporkyňa prisľúbila,

ževjejbytenebudevytváranýnadmernýhlukasúčasnepodalasťažnosťnanavrhovateľku,abyprestala
búchaním na radiátor upozorňovať odporkyňu na hlučnosť. Zástupkyňa vlastníkov bytov bola následne
preveriť situáciu v byte navrhovateľky, ale hluk z bytu odporkyne počuť nebolo, kedy vyhodnotila, že
v byte odporkyne nie je nikto doma. Navrhovateľka zároveň uviedla, že búchanie na radiátor sa už
nebude opakovať. Zástupkyňa vlastníkov bytov o uvedenej situácii informovala správcu bytového domu,

pričom navrhovateľka sa následne v e-mailovej komunikácii naďalej sťažovala na hluk z bytu odporkyne
a tiež spomenula agresivitu suseda. Správca bytového domu tiež odporúčal navrhovateľke obrátiť sa na
miestny úrad a po obdržaní informácie od navrhovateľky o tom, že v byte odporkyne majú byť znížené
podlahy, odporúčal navrhovateľke nechať si vypracovať odborný posudok s tým, že v prípade potvrdenia
konštrukčnej chyby bytového domu bude táto chyba odstránená a náklady na odborný posudok budú
navrhovateľke preplatené.

13. Z listu správcu bytového domu z XX.XX.XXXX vyplýva, že správca bytového domu žiadal odporkyňu
o dodržiavanie povinností podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvzneníneskoršíchpriestorovsozdôraznenímpovinnosti
neobťažovať suseda nad mieru primeranú pomerom hlukom a povinnosti nenarušovať sústavne pokojné

bývanie, neohrozovať bezpečnosť a neporušovať dobré mravy.

14. Zo sťažnosti navrhovateľky z XX.XX.XXXX adresovanej Miestnemu úradu Petržalka vyplýva, že
navrhovateľka sa sťažovala na vytváranie nadmerného hluku v byte odporkyne, pričom osobitne
poukázala na to, že partner odporkyne ju mal dňa 20.06.2024 slovne napadnúť a odkázať jej, aby sa

odsťahovala do rodinného domu ak sa jej nepáči, že syn sa v byte hrá. O dva dni neskôr mal sused na
parkovisku slovne zaútočiť na partnera navrhovateľky a fyzicky ho zastrašiť tým, že sa priblížil na pár
centimetrov a preukazoval tak svoju nadradenosť.

15. Z komunikácie z aplikácie WhatsApp vyplýva, že navrhovateľka a odporkyňa vzájomne opakovane

komunikovali ohľadom hluku vytváraného v byte odporkyne, pričom o.i. navrhovateľka sa opakovane
sťažovalanahlukaodporkyňasaaktívnezaujímalaoto,čijevbytenavrhovateľkypočuťhlukprirôznych
činnostiach, navrhovateľku aktívne informovala o tom, že plánujú v byte návštevu a tiež ju informovala
o tom, že sa snaží prípadné vytváranie hluku v byte zmierňovať. Z komunikácie zo strany odporkyne
tiež nevyplýva žiadna jej verbálna agresivita, práve naopak, táto v začiatkoch spoločnej komunikácie

komunikovala priateľsky a ústretovo, v neskorších správach pragmaticky, ale pokojne, bez vyhrážok,
urážok, alebo agresivity, aj keď sa napríklad snažila navrhovateľke vysvetliť, že nemôže syna uviazať
o radiátor len preto, že sa hrá hru na TV a keď prebehne na WC, navrhovateľka sa sťažuje na hluk
(č.l. 23).

16. Z listinných dôkazov: fotodokumentácia rekonštrukcie stropov (č.l. 24), výdavkové doklady (č.l.
25), preberací protokol z 05.09.2025 (č.l. 27), preberací protokol z 16.10.2025 (č.l. 29), preberací
protokol z 25.09.2025 (č.l. 31) vyplýva, že navrhovateľka prevzala od spoločnosti Potichu s.r.o. zmluvne
dohodnuté diela, ktoré v preberacích protokoloch boli špecifikované iba označením zmluvy, nie však
bližším opisom diela, pričom navrhovateľka uhradila celkovo sumu 7.590,- eur za zvukoizolačné práce

a zvukovú izoláciu.

17. Z lekárskej správy z XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľka v rámci anamnézy o.i. trpí panickou
poruchou, zvýšenou neuromuskulárnou dráždivosťou a migrénou. Navrhovateľka sa tiež subjektívne
lekárovi sťažovala na hluk spôsobovaný susedmi a zhoršený stav migrén. Lekár v rámci diagnostických

záverov konštatoval o.i. migrénu bez aury, 2x s aurou a cervikalgie v remisii. Odporúčal používanie
pamäťového vankúša, užívanie liečív, pokoj a v čase migrény tiché a tmavé prostredie.

18. Z čestných vyhlásení I. B. a J. B. vyplýva, že bývajú v byte s navrhovateľkou a potvrdzujú, že
v danom byte dochádza k dupotu a hluku, ktorý ich obmedzuje v bežných činnostiach a je neprimeraný.

Uvedené čestné vyhlásenia však súd hodnotil aj z hľadiska toho, že tieto vyhlásenia sú spísané a
podpísané v ten istý deň, tj. XX.XX.XXXX, len krátko pred podaním návrhu navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Obe čestné vyhlásenia majú text s totožným formátovaním a totožnými
vyjadrovacími prostriedkami. Signatármi oboch čestných vyhlásení sú tiež osoby blízke navrhovateľke,s ktorými navrhovateľka žije v jednej domácnosti. Súdu sa teda javí ako veľmi pravdepodobné, že
signatári čestných vyhlásení spoločne s navrhovateľkou komunikujú o krokoch vyvíjaných za účelom
riešenia navrhovateľkou prezentovaného problému nadmerného hluku z bytu odporkyne, koordinujú

svoje postupy a aj tieto čestné vyhlásenia boli vyhotovené iba za účelom podpory skutkových tvrdení
navrhovateľky prezentovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Z domového poriadku predloženého navrhovateľkou vyplýva, že obyvatelia bytov v bytovom dome
v správe Bratislavskej správcovskej spoločnosti, s. r. o. majú o.i. povinnosť dodržiavať zásady dobrého

susedského spolužitia a tiež že vlastník bytu je zodpovedný za aktivity svojich rodinných príslušníkov
a návštev, prípadne podnájomníkov do tej miery, aby ich aktivity alebo správanie nepoškodzovali
alebo neobmedzovali záujmy iných vlastníkov a neboli v rozpore s domovým poriadkom a všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

20. Z oznámenia o priestupku (č.l. 44) vyplýva, že navrhovateľka podala na Okresnom úerade Bratislava

oznámenie zo dňa 15.01.2026 ktorým žiadala preverenie ňou uvádzaných skutočností a prijatie
opatrení, pričom poukázala na to, že v byte odporkyne dochádza k neustálemu dupaniu, búchaniu
a vytváraniu nadmerného hluku, pričom nedochádza k žiadnej náprave. Navrhovateľka podrobnejšie
popísala konkrétne skutočnosti, ktoré sú tiež uvedené aj v súdu adresovanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

21. Z nahrávok vo formáte .mp4, ktoré navrhovateľka predložila súdu na pamäťovom disku USB flash
nevyplynulo, že by odporkyňa alebo iné osoby, za ktorých konanie zodpovedá odporkyňa, vytvárali
nadmerný hluk počuteľný v byte navrhovateľky. Na väčšine nahrávok nie je počuteľný takmer žiaden
zvuk (na počutie aspoň minimálneho zvuku je nutné použiť slúchadlá za účelom izolácie zvuku

nahrávky od okolitého prostredia). Nahrávky síce obsahujú informácie o decibeloch, avšak nie je
z nich zrejmé, na akom konkrétnom mieste boli vyhotovené. Navrhovateľka síce v návrhu uvádza, že
merania boli vyhotovené na telefóne modelu iPhone 15 s použitím aplikácie Sound Meter db, avšak
bez ďalšieho súd nemôže mať vedomosť ani o tom, či sú namerané hodnoty hluku spoľahlivé a presné
a najmä nie je zrejmé, aký zdroj spôsobil zvuk, ktorý zariadenie nameralo. Z uvedeného dôvodu

z nahrávok predložených navrhovateľkou nemožno vyvodiť skutkové zistenia, že by zo strany odporkyne
dochádzalo k rušeniu navrhovateľky hlukom.

22. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

26. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

27. Podľa § 132 ods. 1,2 CSP V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

28. Podľa § 326 ods. 2 CSP K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

29. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňomzriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej rdočnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

30. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi sporovými
stranami a eliminácia ďalšieho zhoršovania ich postavenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby strana domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia v návrhu opísala
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana a z návrhu musí byť zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred
jeho vydaním nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu, ktorý by inak bol potrebný

pre konečné rozhodnutie vo veci samej a nemusí byť striktne dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie v civilnom sporovom konaní. Pri neodkladnom opatrení je potrebné obzvlášť prihliadať na
potrebu rýchlosti rozhodnutia súdu, ktorej do istej miery musí ustúpiť potreba úplnosti skutkových zistení,
avšak ani na nariadenie neodkladného opatrenia a naplnenie predpokladu osvedčenia rozhodujúcich
skutočností nepostačujú iba skutkové tvrdenia strany sporu, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia

navrhuje. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka
rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného
nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia

(spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Z uvedeného dôvodu má esenciálny význam citované
ustanovenie § 326 ods. 2 CSP, podľa ktorého je navrhovateľ povinný k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia doložiť listiny, na ktoré sa odvoláva, pričom tieto majú osobitný význam pre
rozhodovanie súdu, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.

31. Ako vyplýva zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu, ide
o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami nastane taký
stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie
súdnej ochrany. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej a

reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia),
alebo osvedčenie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nemožno ničím
nahradiť, lebo ide o základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového
stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom

možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno
vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom
na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné, ani v prípade, ak zo strany
navrhovateľa nie sú tvrdené skutočnosti, ktoré by osvedčovali jeho nárok, ktorému sa má poskytovať
ochrana neodkladným opatrením.

32. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia
výkonu exekúcie.

33. Súd musí vždy objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť
splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a
účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je teda rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu,
ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za
následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného
opatrenia).34. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia a s doteraz predloženými dôkazmi dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vydanie
navrhovaného neodkladného opatrenia, a to najmä preto, že navrhovateľka neosvedčila postačujúcim

spôsobom existenciu a ani bezprostrednú hrozbu ujmy, ktorá jej má konaním odporkyne vzniknúť
v prípade, ak súd navrhovateľke neposkytne ochranu navrhovaným neodkladným opatrením a tiež
z dôvodu neprimeranosti požadovaného zásahu do práv odporkyne, ktorého sa navrhovateľka domáha.

35. Navrhovateľka takmer celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sústredila na časť petitu,

ktorým sa domáha uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa akéhokoľvek nadmerného obťažovania
navrhovateľky hlukom, dupotom, búchaním, skákaním, behaním, používania obuvi s opätkami a iných
rušivých zvukov, ktoré presahujú mieru primeranú pomerom a podstatne obťažujú navrhovateľku a jej
rodinu pri výkone jej práv spojených s užívaním vlastnej nehnuteľnosti, ktorú povinnosť navrhovala
rozšíriť aj na iné osoby v domácnosti odporkyne.

36. Navrhovateľka samotná v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na vyššie
citované ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši susedské vzťahy tým, že
vlastníkovi veci o.i. ukladá povinnosť zdržať sa konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval susedov hlukom. Súd uvedené ustanovenie interpretoval a aplikoval na prejednávaný prípad
pričom zdôrazňuje najmä skutočnosť, že k porušeniu povinnosti uloženej týmto ustanovením dochádza

až v prípade, ak hluk vytváraný vlastníkov veci obťažuje suseda nad mieru primeranú pomerom.
V prípade vytvárania zvukov spojených s bežným a štandardným užívaním veci (v tomto prípade bytu)
je potrebné takéto zvuky považovať za primerané pomerom, nakoľko otázku miery primeranej pomerom
je potrebné vykladať z hľadiska objektívneho. Nie je preto relevantné, do akej miery považuje zvuky za
rušivé dotknutý subjekt z hľadiska svojho subjektívneho vnímania, ale relevantným je len to, či ide stav

rušenia zvukmi, ktorý objektívne presahuje bežnú mieru hlučnosti v daných pomeroch.

37. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka ničím neosvedčila, že by odporkyňa sama alebo
prostredníctvom iných osôb úmyselne spôsobovala vo svojom byte nadmerný hluk presahujúci
mieru primeranú pomerom. Navrhovateľka v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

považuje za neprimerané pomerom, resp. neznesiteľné zvuky spôsobené chôdzou, prípadne občasným
prebehnutím po byte, alebo počas hry maloletých detí, prípadne zvuk zapnutého vysávača, alebo
posúvanie stoličky. Takéto zvuky sa však vytvárajú pri obvyklom a bežnom užívaní bytu, čo nemožno
považovať za spôsobovanie hluku nad mieru primeranú pomerom. Samotná navrhovateľka v návrhu
uviedla, že syn odporkyne má 7 rokov, teda ide o maloleté dieťa vo veku, kedy je pre dieťa hra

prirodzenou súčasťou vývoja, kde je úplne bežné a primerané, že dieťa v domácnosti chodí, behá,
skáče, čo môže spôsobovať aj zvuky počuteľné v Byte navrhovateľky. Zo strany odporkyne, resp. osôb
žijúcich s ňou v jednej domácnosti však ide o obvyklé a bežné vytváranie zvukov, teda o hluk primeraný
pomerom. Je potrebné si uvedomiť, že navrhovateľka a odporkyňa bývajú v bytovom dome, kde je
úplne bežné, že obyvatelia bytového domu počujú zvuky z iných bytov, čo však bez ďalšieho nie je

možné považovať za obťažovanie nadmerným hlukom. Bežné činnosti, ktoré vytvárajú zvuk počuteľný
aj na nehnuteľnosti suseda je potrebné rozumieť ako obvyklé správanie, ktoré je primerané pomerom
a susedia sú povinní si vzájomne takéto správanie tolerovať. Ide najmä o navrhovateľkou popisované
konanie spočívajúce v chôdzi v byte odporkyne, ktorá môže spôsobovať aj počuteľné dupanie, behu
dieťaťa po byte, používaní vysávača alebo posúvaní stoličiek. Všetky uvedené činnosti sú bežným

správaním spojeným s obvyklým užívaním nehnuteľností (v tomto prípade bytu odporkyne), ktoré sú
susedia povinní navzájom si tolerovať, pričom pri bežnom spôsobe správania súdy tzv. susedské žaloby
zásadne zamietajú ako nedôvodné (porovn. napr. R50/1985).

38. Iná situácia by bola daná v prípade rušenia nočného kľudu, čo však ale navrhovateľka opisuje iba

okrajovo, nie ako dlhodobé, pravidelné a často sa opakujúce správanie odporkyne, pričom výslovne
uvádza, že odporkyňa používa v čase nočného kľudu vysávač. Navrhovateľka síce v návrhu neuviedla,
aký typ vysávača odporkyňa používa, avšak javí sa byť vysoko nepravdepodobné až absurdné, aby
k rušeniu nočného kľudu dochádzalo používaním bežného vysávača určeného pre domácnosti. Svoje
tvrdenie o rušení nočného kľudu naviac navrhovateľka nijak neosvedčila.

39. Navrhovateľka teda podľa názoru súdu vôbec neosvedčila, že by zo strany odporkyne dochádzalo
kprodukciitakéhohluku,ktorýbypresahovalmieruprimeranúpomerom.Aninavrhovateľkoupredložené
nahrávkypredloženésúdunaUSBkľúčinepredstavujúdôkazotom,žebyodporkyňaaleboinéosoby,zaktorých konanie zodpovedá odporkyňa, vytvárali nadmerný hluk. Na väčšine nahrávok nie je počuteľný
takmer žiaden zvuk (na počutie aspoň minimálneho zvuku je nutné použiť slúchadlá). Z nahrávok nie
je počuteľný nadmerný hluk a hoci tieto obsahujú informácie o decibeloch, nie je z nich zrejmé, na

akom konkrétnom mieste boli vyhotovené, či sú merania spoľahlivé a najmä nie je zrejmé, aký zdroj
spôsobilzvuk,ktorýzariadenienameralo.Zuvedenéhodôvoduaninahrávkypredloženénavrhovateľkou
neosvedčujú,žebyzostranyodporkynedochádzalokrušeniunavrhovateľkyspôsobom,ktorýpresahuje
primeranú mieru.

40. Práve naopak, už aj zo samotných tvrdení navrhovateľky bez potreby vyjadrenia sa zo strany
odporkyne sa súdu javí, že v prejednávanom prípade podstatou problému je, že navrhovateľka nie je
ochotná tolerovať úplne bežné a obvyklé správanie sa svojich susedov, keď napríklad za neprípustné
(resp. negatívne) správanie odporkyne označuje aj posúvanie stoličiek, alebo zapnutie vysávača, čo sú
úplne bežné a normálne činnosti obyvateľov bytu v bytovom dome. Z tohto pohľadu návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia vyznieva skôr ako šikanózny voči odporkyni.

41. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia tiež domáhala, aby
súd uložil odporkyni a členom jej domácnosti, vrátane partnera odporkyne, povinnosť zdržať sa
fyzického a verbálneho napádania, zastrašovania, vyhrážania a búchania na dvere bytu navrhovateľky
a akéhokoľvek konania, ktoré môže vyvolať u navrhovateľky a jej rodiny obavu o bezpečnosť. Vo

vzťahu k tomuto petitu navrhovateľka skutkovo uviedla (skôr okrajovo) tvrdenia o tom, že odporkyňa
a najmä jej partner sa pri komunikácii správali verbálne agresívne a hlučne, dochádzalo k vyhrážkam
a zastrašovaniu. Prípadné fyzické napadnutie, prípadne dokonca ublíženie na zdraví (aspoň v štádiu
pokusu) navrhovateľka v návrhu neopísala. V tejto časti tiež návrhu nebolo možné vyhovieť, keďže
navrhovateľka ničím neosvedčila svoje tvrdenia a ani existenciu hrozby. Navrhovateľka nepredložila ani

nenavrhla ani jediný dôkaz o tom, že by odporkyňa alebo jej partner niekedy konali navrhovateľkou
uvedeným spôsobom a údajné agresívne správanie zostalo iba v rovine nepodložených tvrdení
navrhovateľky. Údajné agresívne správanie nepreukazujú ani listiny adresované iným subjektom, ktoré
navrhovateľka predložila ako listinné dôkazy, keďže aj v týchto listinách sú uvádzané len subjektívne
tvrdenia navrhovateľky bez existencii objektívnych dôkazov. Navrhovateľka súdu nielen neosvedčila

svoje tvrdenia o údajnej agresivite odporkyne a jej partnera do takej miery, aby sa súdu javili byť
pravdepodobné, ale práve naopak, súdu sa tieto tvrdenia javia byť skôr málo pravdepodobné najmä po
oboznámenísaskomunikáciounavrhovateľkyaodporkynecezaplikáciuWhatsApp.Ztejtokomunikácie
nielen nevyplýva ani náznak agresivity alebo zastrašovania zo strany odporkyne, ale práve naopak,
odporkyňa s navrhovateľkou komunikovala veľmi priateľsky a ústretovo a snažila sa jej vychádzať

v ústrety aj v prípadoch, kedy boli práve požiadavky navrhovateľky skôr neprimerané (napríklad
odporkyňa bola ochotná obmedzovať maloleté deti pri hraní uprostred dňa len z dôvodu, aby ich
navrhovateľka nepočula).

42. V závere podaného návrhu sa navrhovateľka tiež domáhala, aby súd uložil odporkyni a jej partnerovi

povinnosť dodržiavať pokojné občianske spolunažívanie a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré narúša
pokojné a bezpečné užívanie bytu navrhovateľky. Obdobne ako vo vyššie uvedenom prípade, ani
v tejto časti návrhu nebolo možné vyhovieť, keďže navrhovateľka ničím neosvedčila svoje tvrdenia a ani
existenciu hrozby. Navrhovateľka nepredložila ani nenavrhla ani jediný dôkaz o tom, že by odporkyňa
alebo jej partner niekedy konali spôsobom narušujúcim občianske spolunažívanie. Tiež je potrebné

uviesť, že petit návrhu je v tejto časti vágny a veľmi všeobecný. Súd dopĺňa, že pokojné občianske
spolunažívanie, ale zároveň aj vyššie uvádzané dodržiavanie nočného kľudu sú chránené inými
odvetviami práva (administratívne právo – priestupkové), prostredníctvom ktorého sa navrhovateľka
má možnosť domáhať nápravy svojich porušených práv a uloženia prípadných sankcií páchateľovi, ak
k naplneniu znakov priestupku v nejakom konkrétnom prípade dôjde. Súdu však existenciu takéhoto

stavu podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec neosvedčila.

43. Navrhovateľka v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v jeho závere označila
bezprostrednú hrozbu, ktorá tu je v prípade, ak k nariadeniu ňou navrhovaného neodkladného
opatrenia nedôjde. Navrhovateľka túto hrozbu odôvodnila veľmi v stručnosti, na strane 12 návrhu

(bod V) tým, že ponechanie súčasnej situácie by malo závažné následky na zdravie, psychickú
pohodu a výkon vlastníckeho práva navrhovateľky a jej rodiny. Navrhovateľka síce v texte návrhu
popísala, že trpí zhoršeným zdravotným stavom, avšak ničím neosvedčila, že by tento zdravotný
stav bol v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporkyne. Z lekárskej správy z 11.02.2026 (č.l. 33)vyplýva, že kauzálny nexus (spojenie príčiny a následku) medzi zvukom počuteľným z bytu odporkyne
a zdravotným stavom navrhovateľky je len subjektívne vnímanie situácie navrhovateľkou (v lekárskej
správe uvedené ako skutočnosti uvádzané pacientom), pričom tento súvis lekár priamo nepotvrdzuje.

Lekár síce navrhovateľke odporúčal tiché a pokojné prostredie, avšak to bez ďalšieho neznamená, že
navrhovateľka sa má podľa takéhoto lekárskeho odporúčania vyhnúť akémukoľvek zvuku, resp. aj zvuku
vytváraného susedmi pri bežných činnostiach.

44. Navrhovateľka, hoci to priamo neoznačila ako ujmu hroziacu jej v prípade nenariadenia

neodkladného opatrenia, tiež v texte návrhu uviedla, že dochádza k znehodnoteniu jej bytu, čo jej
potvrdil realitný maklér. Uvedené svoje tvrdenie však tiež ničím neosvedčila a teda zostalo iba v rovine
jednostranného nepodloženého tvrdenia navrhovateľky.

45. Skutočnosť, že navrhovateľka považuje zvuky vytvárané susedmi pri bežných činnostiach z hľadiska
subjektívneho vnímania ako neznesiteľne rušivé ešte neznamená, že súd má do daného stavu

zasahovať. Každá fyzická osoba je jedinečná a reaguje na rôzne životné situácie individuálne a teda
skutočnosť, že fyzická osoba sa dostane do stresu a psychickej nepohody ešte neznamená, že príčina
tejto psychickej nepohody je objektívne spôsobilá pôsobiť rovnako aj na iné osoby v obdobnej situácii.
Inak povedané, niektoré osoby môžu reagovať s vysokým emočným vypätím a enormným stresom
aj na situácie, ktoré by väčšina iných osôb považovala za normálne a prekonateľné bez zvýšeného

stresu. Práve preto súd existenciu hluku a jeho posudzovanie nad mieru primeranú pomerom musí
posudzovať z hľadiska objektívneho, nie podľa subjektívneho vnímania dotknutej osoby, ktorá môže
mať prah výrazne odlišný od iných osôb. Je tiež otázkou, do akej miery prispieva k subjektívnej
citlivosti vnímania zvukov z bytu odporkyne aj objektívna anamnéza navrhovateľky uvádzaná v ňou
predloženej lekárskej správe z 11.02.2026 (č.l. 33), kde je uvedené, že navrhovateľka trpí panickou

poruchou a zvýšenou neuromuskulárnou dráždivosťou, avšak uvedené súd bližšie neskúmal, nakoľko
sa jedná o odborné medicínske otázky. Na vyššie uvedené je však potrebné prihliadať najmä z hľadiska
zachovania princípu proporcionality pri nariadení neodkladného opatrenia, teda na koreláciu miery
zásahu do práv odporkyne, prípadne tretích osôb v prípade nariadenia neodkladného opatrenia a mieru
možného ohrozenia práv navrhovateľky v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia.

46. Navrhovateľka, tak ako bolo uvedené, neosvedčila dostatočným spôsobom ujmu, ktorá jej hrozí
v prípade, ak súd ňou navrhované neodkladné opatrenie nenariadi. Jediné obmedzenie navrhovateľky
v prípade nenariadenia ňou navrhovaného neodkladného opatrenia predstavuje to, že navrhovateľka
bude naďalej znášať zvuky šíriace sa z bytu odporkyne, ktoré však podľa doteraz osvedčených

skutočností ničím neprekračujú mieru primeranú pomerom a v bežnej praxi sú susedia v bytových
domoch povinní si existenciu takýchto zvukov vzájomne tolerovať. Na druhej strane obmedzenie,
ktoré by nastalo v prípade nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného navrhovateľkou, by pre
odporkyňu bolo neprimerane obmedzujúce, pretože zabezpečiť, aby v jej byte nedochádzalo k zvukom,
ktorénavrhovateľkasubjektívnevnímaakoneznesiteľné,bybolozpraktickéhohľadiskanielenextrémne

obmedzujúce z hľadiska bežného užívania bytu, ale v praxi takmer nemožné. Súd len príkladmo uvádza,
že od odporkyne v žiadnom prípade nemožno vyžadovať, aby obmedzovala slobodu svojho maloletého
dieťaťa tým, že mu zakáže pri chôdzi našľapovať na päty alebo prebehnúť po byte len preto, aby tým
nespôsobovalo diskomfort navrhovateľke, keďže by takýmito striktnými zásahmi nielen mohla negatívne
ovplyvňovať zdravý vývoj svojho prirodzene hravého dieťaťa, ale takýto zákaz by mohol až hraničiť

s trestným činom. Rovnako je neprimerane obmedzujúce a z praktického hľadiska úplne vylúčené, aby
odporkyňa nemohla posunúť vo svojom byte stoličku alebo používať vysávač, keďže ide o činnosti
nevyhnutne spojené s užívaním bytu. Z hľadiska princípu proporcionality súd preto tiež dospel k záveru,
že navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie je neprimerané a nie je možné ho nariadiť.

47. Súd záverom dodáva, že zo zistených resp. osvedčených skutočností má za to, že v tejto veci
ide zjavne len o vyhrotený susedský spor, kde zlyháva vzájomná komunikácia a spory sú vyvolávané
zníženou mierou tolerancie v situáciách, ktoré iné osoby zvládajú bez akýchkoľvek konfliktov, čo
však ale bez ďalšieho neodôvodňuje zásah súdu do susedských vzťahov, ak nie je dostatočným
spôsobom osvedčené, že v rámci susedských vzťahov dochádza k narušeniu spolunažívania spôsobom

prekračujúcim mieru primeranú pomerom. Vzhľadom na uvedené preto súdu neostalo iné, ako návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.49. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník..

50. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
toto uznesenie predstavuje konečné rozhodnutie vo veci. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že

navrhovateľka mala úmysel navrhovaným neodkladným opatrením usporiadať pomery strán trvalým
spôsobom a nedomáhala sa aj návrhu vo veci samej, preto má súd za to, že navrhovateľkou navrhované
neodkladné opatrenie má predstavovať konečné rozhodnutie vo veci samej . Keďže súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odporkyňa mala v konaní plný úspech, avšak zo súdneho
spisu vyplýva, že jej nevznikli v konaní žiadne trovy, preto súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov
konania žiadnej zo strán nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.