Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100330
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100330.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. X, XXX XX D., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom: Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o
preskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.KRPZ-ZA-KDI-SK-13/2024zodňa11.03.2024,takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Dňa 24.01.2024 bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Ružomberku, Okresný dopravný
inšpektorát (ďalej ako „prvostupňový orgán“) vydané rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-RK-ODI2-
P-283/2023 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), v ktorom prvostupňový orgán uviedol, že žalobca
dňa 12.10.2023 v čase o 12:19 hod. viedol motorové vozidlo zn. C. E., ev. č.: D. v obci Ružomberok
po ceste č. I /18 ul. F. v smere od obchodného domu G. do H. I., pričom na križovatke s miestnou

komunikáciou ul. J. K. bol ustanoveným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou prvostupňového
orgánu. Pri kontrole bolo zistené, že vodič nemal pri sebe žiadny platný doklad predpísaný zákonom.
Prvostupňový orgán dospel k záveru, že žalobca uvedeným konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1
písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 8/2009 Z. z.“ alebo „zákon o cestnej premávke“) a bol uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. l) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č.

372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“). Na základe uvedeného prvostupňový orgán podľa § 22
ods. 2 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. žalobcovi vydaným prvostupňovým rozhodnutím uložil pokutu vo
výške 20,00 Eur. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00 Eur.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. Dňa 11.03.2024
bolo Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát (ďalej ako
„žalovaný“ alebo „odvolací orgán“) vydané rozhodnutie č. KRPZ-ZA-

KDI-SK-13/2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
podané odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V rozhodnutí žalovaného
bolo uvedené, že žalobca získal vodičské oprávnenie a mal právo viesť motorové vozidlo v cestnej
premávke, ale zároveň mal aj povinnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky, teda bol povinnýpri vedení vozidla strpieť výkon právomoci príslušníkov Policajného zboru. Zo spisového materiálu
vyplynulo,žežalobcaakovodičmotorovéhovozidlapočasvedeniavozidlanemalprisebeplatnédoklady
predpísané zákonom, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa

názoru žalovaného neboli pochybnosti o tom, že skutok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak, ako to
vyplynulo z prvostupňového rozhodnutia.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

3.Žalobcavčaspodanousprávnoužaloboupožiadalsprávnysúdopreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že hliadka Policajného zboru nezákonne
zastavila jeho vozidlo a vykonala následnú kontrolu neoprávnene. Nebol naplnený zákonom predpísaný
dôvod na zastavenie a kontrolu motorového vozidla a vodiča. Podľa názoru žalobcu policajná hliadka
môže zastaviť motorové vozidlo, ak má vopred informácie, že posádka vozidla porušila predpisy
o plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, alebo pácha alebo spáchala trestný čin, alebo sa dopúšťa

alebo sa dopustila priestupku, alebo ak bola nariadená preventívna kontrola motorových vozidiel v rámci
vyhlásenej akcie na to zameranej. V tejto veci nebol splnený ani jeden z dôvodov na zastavenie
motorového vozidla, ktorých naplnenie vyžadujú právne predpisy. Žalobca tvrdil, že policajt je oprávnený
zastaviť motorové vozidlo iba v prípade, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo existuje
dôvodné podozrenie z ich spáchania. V tomto prípade podozrenie nebolo a ani nie je dostatočne

odôvodnené.

4. Žalobca uviedol, že hliadka Policajného zboru nebola oprávnená na kontrolu jeho dokladov,
pretože ani zastavenie jeho motorového vozidla nebolo zákonné. Keďže hliadka vozidlo zastaviť nemala
a nemohla, tak nemala a nemohla následne ani kontrolovať, či žalobca ako vodič má pri sebe doklady.

Nezákonné zastavenie vozidla spôsobuje procesnú nepoužiteľnosť všetkých dôkazov, ktoré sa zistili
v súvislosti s týmto zákrokom. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že pokiaľ policajt zastaví motorové vozidlo
bezdôvodne, teda jeho činnosť od začiatku nebola v súlade so zákonom, nemôže existovať zákonný
podklad ani pre výkon jeho ďalších oprávnení.

5. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:
uznesenie sp. zn. 3 Toš/7/2008, uznesenie sp. zn. 5 To/21/2010, uznesenie sp. zn. 1 Tdo/13/2011,
rozsudok sp. zn. 4 Tdo/92/2016 a taktiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
zo dňa 28.11.2017, sp. zn. I. ÚS 839/2017. Podľa názoru žalobcu sú tieto rozhodnutia aplikovateľné
na tento prípad.

6. Žalobca nespochybnil, že vodič je povinný nosiť pri sebe platné doklady a ani nepoprel, že ich
ako vodič pri sebe nemal, ale dôvod zastavenia vozidla a dôvod uloženia pokuty bol odlišný. Vozidlo
bolo zastavené nezákonne kvôli údajnej pomalej jazde, ale pokuta mu bola uložená za porušenie
povinnosti mať pri sebe platné doklady. Keďže zastavenie vozidla bolo nezákonné, tak kontrola dokladov

a zisťovanie prítomnosti alkoholu v krvi taktiež neboli zákonne vykonané, a preto mu nemôže byť zato
uložená pokuta.

7. Na základe uvedeného žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj upustiť od uloženia
sankcie.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný predložil správnemu súdu administratívne spisy, avšak vo veci samej sa nevyjadril. Keďže
zo strany žalovaného nedošlo k vyjadreniu sa k podanej správnej žalobe, tak správny súd nerealizoval

ďalšie procesné úkony týkajúce sa doručovania písomnosti (replika a duplika).

Konanie pred správnym súdom

9. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:

žalobca bol dňa 12.10.2023 v čase o 12:19 hod. zastavený a kontrolovaný hliadkou prvostupňového
orgánu, pričom pri kontrole bolo zistené, že žalobca ako vodič nemal pri sebe žiadny platný doklad
predpísaný zákonom. Na základe uvedeného bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola
žalobcovi uložená pokuta vo výške 20,00 Eur, keďže žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 4ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. a zároveň bola
žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00 Eur. Proti tomuto prvostupňovému

rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podané
odvolanie ako nedôvodné zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

10. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia
orgánov verejnej správy, ktorými bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku a bola mu

uložená pokuta vo výške 20,00 Eur.

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže nevzhliadol žiadny dôvod
na vytýčenie termínu pojednávania podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“). Správny súd
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 18.02.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP

vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4
SSP).

Relevantné zákonné ustanovenia

12. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „zákon č. 171/1993 Z. z.“ alebo „zákon o Policajnom zbore“); Policajný zbor plní tieto úlohy:
dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona o Policajnom zbore; Policajný zbor plní tieto úlohy:
odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj
objasňuje a prejednáva.

14.Podľa§8ods.1zákonaoPolicajnomzbore;privykonávaníslužobnejčinnostijepolicajtpovinnýdbať
na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou
vzniklaosobebezdôvodnáujmaaabyprípadnýzásahdojejprávaslobôdprekročilmierunevyhnutnúna
dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt
povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister vnútra.

15. Podľa § 8 ods. 3 zákona o Policajnom zbore; služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie
činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych
predpisov.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke; vodič je povinný mať pri sebe platné doklady
predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

17. Podľa § 63 ods. 1 zákona o cestnej premávke; dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnený
policajt, vojenský policajt v rovnošate, profesionálny vojak, vojak mimoriadnej služby v rovnošate s

vonkajším označením „POLÍCIA“ a inšpektor práce v služobnej rovnošate pri výkone cestnej kontroly;
dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnená aj iná osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.

18. Podľa § 69 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke; policajt je oprávnený požadovať od vodiča
predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu; ak

nebudú predložené, požadovať od vodiča oznámenie údajov o vozidle a jeho držiteľovi podľa § 111 ods.
2 písm. a), b), e) a f).

19. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch; priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne

záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

20. Podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch; za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno
uložiť pokutu do 100 eur.Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

21. Správny súd v prvom rade uvádza, že konanie v tejto veci je konaním vo veci správneho trestania
podľa § 194 a nasl. SSP, pre ktoré sa uplatní úprava podľa § 195 písm. a) až e) SSP, ktorá vymedzuje
prípady, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. V nadväznosti na to správny
súd vyhodnocoval námietky žalobcu uvedené vo včas podanej správnej žalobe aj pri zohľadnení úpravy
podľa § 195 písm. a) až e) SSP. Správny súd podotýka, že i v tomto type konania sa s výnimkou prípadov

vymedzených podľa § 195 písm. a) až e) SSP uplatní koncentrácia rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle
úpravy podľa § 183 SSP, v nadväznosti na čo správny súd v pomeroch prejednávanej veci vyhodnocoval
námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby i vo svetle úpravy podľa
§ 195 písm. a) až e) SSP.

22. V danej veci nebolo sporné, že žalobca dňa 12.10.2023 v čase o 12:19 hod. viedol motorové

vozidlo zn. C. E., ev. č. D. v obci Ružomberok po ceste č. I /18 ul. F. v smere od obchodného domu G.
do H. I., pričom na križovatke s miestnou komunikáciou ul. J. K. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
Policajného zboru. Taktiež nebolo sporné, že žalobca pri sebe nemal žiadny platný doklad. Sporné v tejto
veci bolo jedine to, či orgány verejnej správy (in concreto orgány, resp. príslušníci Policajného zboru) boli
oprávnené zastaviť žalobcu ako vodiča motorového vozidla. Žalobca v podanej správnej žalobe tvrdil,

že hliadka Policajného zboru nebola oprávnená zastaviť jeho vozidlo a vykonať kontrolu, čo de facto
predstavuje jedinú žalobnú námietku.

23. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo posúdiť to, či bol žalobca zákonne zastavený príslušníkmi
Policajného zboru a či mu v súvislosti s týmto zastavením bola zákonným spôsobom uložená

pokuta. Správny súd poukazuje na to, že oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky sú upravené v štvrtej časti zákona o cestnej premávke, pričom je
zrejmé, že najmä všeobecné oprávnenia, uvedené v ust. § 69 zákona o cestnej premávke, môže
policajt vykonať až po zastavení vozidla (napr. kontrola technickej spôsobilosti vozidla, meranie
rozmerov a hmotnosti vozidla, požadovanie predloženia dokladov od vodiča, ktoré sú ustanovené

na vedenie a premávku vozidla, vyzvanie vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený
alkoholom alebo inou návykovou látkou, atď.). Oprávnenie policajta na zastavenie vozidla je upravené
v § 23 ods. 1 zákona o Policajnom zbore tak, že: „pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je
policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let
na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku.“ Zo znenia tohto ustanovenia

je zrejmé, že zastavenie dopravného prostriedku policajtom nie je podmienené akýmkoľvek podozrením
zo spáchania priestupku alebo trestného činu. Je teda na uvážení príslušníka Policajného zboru,
či využije oprávnenie na zastavenie vozidla pri dodržaní všetkých zákonných ustanovení. Oprávnenie
policajta dať pokyn na zastavenie vozidla je pritom v zmysle tohto ustanovenia viazané na plnenie úloh
vyplývajúcich zo zákona o Policajnom zbore, a to plnenie základných úloh (§ 2 ods. 1), iných úloh

podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2) a na prevenciu (§ 2 ods. 3), pričom práve v ustanovení § 2
ods. 1 písm. j) zákona o Policajnom zbore je obsiahnutá úloha Policajného zboru, ktorou je dohliadanie
na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobenie pri jej riadení, načo nadväzuje práve
vyššie uvedené ustanovenie § 69 zákona o cestnej premávke, kde sú upravené všeobecné oprávnenia
policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Z uvedeného preto podľa

správneho súdu jednoznačne vyplýva, že kontrola dodržiavania povinností účastníka cestnej premávky
podľa zákona o cestnej premávke ako súčasť dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky je dostatočným a zákonným dôvodom na zastavenie vozidla príslušníkom Policajného zboru,
pričom pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je policajt oprávnený
zastaviť a skontrolovať aj tohto vodiča, ktorý nespáchal žiadny trestný čin ani priestupok, resp. nie je

z ich spáchania podozrivý.

24. Žalobca sa mýli, pokiaľ tvrdí, že príslušníci Policajného zboru môžu zastaviť vozidlo len v prípade, ak
vodič svojou jazdou dáva najavo, že jeho jazda sa vymyká bežnému užívaniu pozemných komunikácií
a rešpektovaniu pravidiel cestnej premávky a pokiaľ je jazda bezvadná, tak nie je dôvod na zastavenie

a kontrolu vozidla. Ako už správny súd uviedol v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku, príslušník
Policajného zboru je pri dohliadaní na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky oprávnený zastaviť
vozidlo, pričom zo zákona mu pre toto oprávnenie nevyplýva žiadna z podmienok, ktoré uvádza žalobca.
Aj pri zastavení vozidla je však policajt v zmysle § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore povinný dbaťna česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou
(zastavením vozidla) vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd
prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. V prípade, ak

je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania, vtedy ma príslušník
Policajného zboru obligatórnu povinnosť vykonať služobný zákrok (v tomto prípade zastaviť vozidlo),
čo vyplýva z § 9 zákona o Policajnom zbore.

25. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že zastavenie vozidla žalobcu hliadkou

Policajného zboru nebolo nezákonné. V danom prípade existoval zákonný podklad na výkon ďalších
oprávnení príslušníkov Policajného zboru, a to napríklad skontrolovať doklady. Keďže vykonanou
kontrolou bolo zistené, že žalobca pri sebe nemal žiadny platný doklad predpísaný zákonom, preto bol
oprávnene sankcionovaný vydanými rozhodnutiami. V tomto smere správny súd nemôže nič vytknúť
orgánom verejnej správy. Správny súd teda námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že príslušníci
Policajnéhozborunebolioprávnenízastaviťjehomotorovévozidlo,vyhodnotilakonedôvodnú.Polemika

žalobcu o tom, z akého dôvodu ho hliadka Policajného zboru zastavila (pomalá jazda, zlý technický stav
jeho vozidla, možné požitie alkoholických nápojov vodičom pred jazdou), bola preto irelevantná.

26. Čo sa týka odkazu žalobcu na súdne rozhodnutia (uznesenie sp. zn. 3 Toš/7/2008, uznesenie sp.
zn. 5 To/21/2010, uznesenie sp. zn. 1 Tdo/13/2011, rozsudok sp. zn. 4 Tdo/92/2016 a rozhodnutie

Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28.11.2017, sp. zn. I. ÚS 839/2017), tak správny
súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca neuviedol žiadny súvis týchto rozhodnutí s prejednávanou
vecou. Správny súd sa aj napriek tomu s týmito rozhodnutiami oboznámil a dospel k záveru, že tieto
rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetnú vec. V uvádzaných rozhodnutiach sa totiž jednalo
o skutkovo a právne odlišné veci, keďže sa vzťahujú k prečinom podplácania a zločinom nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi.
Zároveň v každom z prípadov uvedených v odkazovaných rozhodnutiach došlo zo strany príslušníkov
Policajného zboru aj k prehliadke dopravného prostriedku, ktorú je možné v zmysle § 23 ods. 2 zákona
o cestnej premávke vykonať len za tam uvedených podmienok. Z odkazovaných rozhodnutí vyplýva,
že zákonným dôvodom na zastavenie vozidla spojeného s jeho obhliadkou podľa § 23 ods. 2 zákona

o cestnej premávke je potrebné minimálne podozrenie zo spáchania priestupku alebo z trestného činu,
prípadne pátranie po osobách alebo veci, pričom uvedené súdne rozhodnutia sa týkali práve trestných
konaní a zastavenia vozidla spojeného s jeho prehliadkou, čo v predmetnej veci žalobcu, kedy žiadna
prehliadka vozidla nebola uskutočnená, nie je možné aplikovať. Navyše, treba poukázať tiež na to,
že v žiadnom z týchto prípadov nebolo zastavenie vozidla súčasťou vykonávania dohľadu Policajného

zboru nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Je potrebné ešte dodať, že rozhodnutia súdov
iných štátov nie sú pre súdy Slovenskej republiky záväzné. Na základe uvedeného možno zo strany
správneho súdu konštatovať, že odkazované rozhodnutia zo strany žalobcu neboli v prejednávanej veci
aplikovateľné.

27. Žalobca v podanej správnej žalobe navrhol, aby správny súd upustil od uloženia sankcie. Uvedený
návrh správny súd kvalifikoval ako sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP. Správny súd
nemoholjehonávrhuvžiadnomprípadevyhovieť,pretožežalobcakdôvodnostisvojhonávrhuneuviedol
žiadnu argumentáciu, ktorá by mohla byť predmetom vecného posúdenia. Nad rámec uvedeného
správny súd dodáva, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery orgány verejnej správy prihliadli

na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Výška uloženej pokuty bola dostatočne
odôvodnená prihliadnutím na zásady a kritériá obsiahnuté v príslušnom zákone. Rozhodovanie o výške
pokuty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného práva orgánu verejnej správy),
t. j. v rámci zákonom povolenej voľnej úvahy orgánu verejnej správy. Po oboznámení sa so skutkovými

okolnosťami veci, obsahom administratívneho spisu, správny súd zastáva názor, že orgány verejnej
správy svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca, pokuta bola uložená vo výške 20,00
Eur, teda na spodnej hranici sankcie, keďže pokutu bolo možné uložiť až do výšky 100,00 Eur. Orgány
verejnej správy zo zákonného rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili,
pri určení výšky uloženej pokuty vychádzali zo zásad a kritérií obsiahnutých v zákone. Správna úvaha

pri ukladaní pokuty bola správna a pokuta spĺňa kritériá preventívnej aj represívnej funkcie. Orgány
verejnej správy nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili. Výška
pokuty nie je neprimeraná povahe skutku. To, že by mala mať pre žalobcu likvidačný charakter žalobcaani nenamietal. Na základe uvedeného správny súd zamietol návrh žalobcu na sankčnú moderáciu
podľa § 198 ods. 1 SSP.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z
dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení vymenovaných dôvodov (prípadov) v ustanovení
§ 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného

ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto správny súd
podanú správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu právo
na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný

bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody,
pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych
trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

30. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.