Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1S/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100417
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a

členov senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,
kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
KaPO-67291/13710/2023-93848/2023 zo dňa 11.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 12.06.2023 požiadal Centrum právnej pomoci, kanceláriu Prešov (ďalej len
ako „žalovaný“) o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v konaniach vedených na Okresnom súde Prešov pod sp.

zn. 15Csp/135/2018 a na Okresnom súde Bratislava I v konaní o výmaze spoločnosti Endepro, s.r.o.
v likvidácii od štátu zastúpeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

2. Žalobca v časti B. I žiadosti, okrem iného, uviedol: .,Žiadam o ustanovenie advokáta pre zastupovanie
pred súdom od podania žaloby až do právoplatného skončenia vo veci náhrady škody a nemajetkovej
ujmy proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR z titulu zodpovednosti za
škodu spôsobenú Okresným súdom Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. l5Csp/135/2018 v spojení

s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I. - oddelenie obchodného registra, nesprávnym
úradným postupom - iným nezákonným zásahom do práv žiadateľa (práva EÚ na vysokú ochranu
spotrebiteľa a práva vlastniť majetok).“ V žiadosti adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa
02.03.2023 žiadateľ uviedol (viď strana 3):“ ... že nebol súdom riadne poučený o svojich procesných
práva a povinnostiach podľa §292 písm. a) a b) CSP, najmä nebol poučený o možnosti podať návrh na
neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o ďalších možnostiach bránenia svojich práv...“

3. Žalovaný rozhodnutím, č. KaPO-67291/13710/2023-71926/2023 zo dňa 21.06.2023 prerušil konanie
o poskytnutie právnej pomoci a zároveň vyzval žiadateľa (žalobcu), aby v lehote 10 dní odstránil
nedostatky svojej žiadosti a predložil doklad o tom, že príslušný orgán konštatoval prieťahy v konanívedenom na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 15Csp/135/2018 a predložil čestné prehlásenie o výške
účelovej finančnej výpomoci za posudzované obdobie.

4. Žalobca v rámci svojej odpovede predložil žalovanému uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. III. ÚS 270/2020, odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k tomuto rozhodnutiu
a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/75/2019 zo dňa 18.07.2019 a uviedol, že žalovaný
v rozhodnutí absolútne nevenoval pozornosť namietanému porušeniu práva na vysokú ochranu
spotrebiteľa a práva vlastniť majetok. Žalobca zároveň uviedol, že predložil všetky doklady potrebné pre

posúdenie stavu materiálnej núdze a posúdenie stavu či je v hmotnej núdzi.

5. Žalovaný rozhodnutím, č. KaPO-67291/13710/2023-93848/2023 zo dňa 11.08.2023 (ďalej len ako
„preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) rozhodol o žiadosti žalobcu tak, že nepriznal žalobcovi nárok
na poskytnutie právnej pomoci.

6. Žalovaný uviedol, že z predložených dokladov a vyjadrení žalobcu vyplýva, že sa chce domôcť
náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali byť spôsobené konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. l5Csp/l35/2018, v ktorom vystupoval ako žalobca proti žalovanému Provident
Financial, s.r.o., neskôr Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731, od ktorého sa chcel domôcť
zaplatenia sumy 2.469,49 Eur s prísl., v spojení s bližšie neurčeným konaním vedeným na Okresnom

súde Bratislava I na oddelení Obchodného registra, v rámci ktorého došlo k výmazu tejto právnickej
osoby z Obchodného registra a jeho právnemu zániku. Z výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 05.06.2020 vyplynulo, že právnická osoba vystupujúca pod obchodným
menom Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731 , vstúpila do likvidácie dňa 01.03.2018 a dňa
05.09.2019 bola z Obchodného registra vymazaná. Právnym dôvodom zrušenia tejto právnickej osoby

bolo rozhodnutie spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného
zákonníka. Z uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. l5Csp/135/20l8 zo dňa 17.04.2020 o zastavení
konania o zaplatenie 2.469,49 Eur s prísl., právoplatného dňa 17.06.2020, vyplýva, že žalobca sa
nároku na zaplatenie predmetnej sumy domáhal žalobou podanou dňa 02.07.2018, neskôr dopĺňanou
o ďalšie podania. Dňa 20.11.2019 predchádzajúci právny zástupca žalovaného Okresnému súdu

Prešov písomne oznámil, že dňa 05.09.2019 bola spoločnosť Endepro, s.r.o. v likvidácii po ukončení
svojej likvidácie vymazaná z Obchodného registra a zanikla bez právneho nástupcu. V dôsledku tejto
skutočnosti postupoval súd podľa§ 64 Civilného sporového poriadku a konanie zastavil.

7.Žalovanýpoukázalnatúskutočnosť,žežalobcažalovanémuokreminéhodoručilajodlišnéstanovisko

sudcuJUDr.PetraStrakukvýrokuaodôvodneniuuzneseniaÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS/270/2020
z 25. mája 2023. Zo žalobcovho podania „Reakcia na rozhodnutie o prerušení konania“ zo dňa
20.07.2023 mal žalovaný za to, že o toto stanovisko, v ktorom je zadefinovaný iný nezákonný zásah
do práv žiadateľa - práva ochrany spotrebiteľa“ opiera svoj úspech v konaní, do ktorého žiada o právnu
pomoc. Toto jeho presvedčenie podľa žalovaného možno vyvodiť z jeho konštatácie, že spomínané

stanovisko „ sa vo veľkej časti hodí aj k predmetnému konaniu na Okresnom súde Prešov sp. zn. l5Csp/
l35/2018.“ Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/270/2020 z 25. mája 2023 vyplýva, že ústavný
súd odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby žiadateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
539 Eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000 Eur. Nestotožnil sa s názorom

žalobcu, že uvedené odlišné stanovisko ústavného sudcu zakladá šancu nárok žalobcu na úspech v
konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konaní sp. zn. l5CSP/135/2018, či v konaní o výmaze
spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii, vedenom Okresným súdom Bratislava I, a to aj z toho dôvodu,
že skutkové aj procesné okolnosti oboch prípadov sú podľa žalovaného odlišné. Okrem toho , že v
oboch konaniach bol žiadateľ žalobcom s právnym postavením spotrebiteľa domáhajúceho sa vydania

bezdôvodnéhoobohateniaodprávnickejosobyakododávateľa,vkonanípodsp.zn.l3Co/75/2019,resp.
v konaní mu predchádzajúcom, bolo vynesené rozhodnutie vo veci samej, teda meritórne rozhodnutie
o nároku žiadateľa, hoci nie v jeho prospech, pričom z predmetných súdnych rozhodnutí nevyplýva, že
by žalovaný počas súdneho konania zanikol. Konanie sp. zn. l5Csp/135/2018 však skončilo procesným
rozhodnutím o jeho zastavení z dôvodu, že žalovaný stratil procesnú subjektivitu, čo v praxi znamená,

že nebolo koho (v prípade pozitívneho výsledku sporu pre žiadateľa) zaviazať na plnenie v prospech
žalobcu, čím súdne konanie stratilo zmysel.8. Konštatoval, že žalobca neoznačil dôkazy, ktoré by dôvodne poukazovali na to, že by v konaní sp. zn.
l5Csp/135/2018, prípadne v bližšie neurčenom konaní o výmaze spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii,
vedenomOkresnýmsúdomBratislavaI,došloknesprávnemuúradnémupostupu,atoaniužšiepojmovo

vymedzenému ako nezákonnému zásahu do práv žalobcu ako fyzickej osoby. Zároveň poukázal na
Oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody zo dňa 26.05.2023, z ktorej vyplýva, že žiadosti žiadateľa nebolo vyhovené z dôvodu, že nebolo
preukázané, že by v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/135/2018 došlo k nesprávnemu
úradnému postupu v podobe zbytočných prieťahov v konaní. Túto skutočnosť ministerstvo nevzhliadlo

ani v postupe Okresného súdu Bratislava I pri výmaze obchodnej spoločnosti Endepro, s.r.o v likvidácii.
Zároveň nemalo za preukázaný ani vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti so
žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom.

9. Zvýraznil potrebu označenia dôkazu týkajúceho a preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením
povinnosti zo strany konajúceho súdu a vznikom škody. Ak náhradu škody a nemajetkovej ujmy stavia

na inom nezákonnom zásahu do svojich práv, stále sa v konečnom dôsledku podľa žalovaného jedná
o prieťahy v konaní, ktoré nijako nepreukázal, ani nevyplývajú zo žiadneho dôkazu predloženého
žalobcom alebo zabezpečeného žalovaným. Neobstojí ani jeho tvrdenie, že výmaz žalovaného
Okresným súdom Bratislava I bol „v rozpore s právom EÚ na vysokú ochranu spotrebiteľa, ako aj
podstatou princípu materiálneho právneho štátu“. Pri výmaze právnickej osoby registrovým súdom totiž

nejde o spotrebiteľský právny vzťah, v rámci ktorého sa majú uplatňovať právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Z objektívnych dôvodov preto podľa žalovaného nemohlo dôjsť zo strany registrového súdu
k porušeniu práva žalobcu ako spotrebiteľa.

10. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca môže spĺňať podmienku materiálnej

núdze, avšak nebola splnená ďalšia kumulatívna podmienka na poskytnutie právnej pomoci, a síce, že
sa nesmie jednať o zrejmú bezúspešnosť sporu. Žalovaný konštatoval, že spor je zrejme bezúspešný z
dôvodu, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej súdom je existencia listinného
dôkazu, ktorý by explicitne konštatoval porušenie § 292 CSP, alebo prieťahy v konaní. Podľa žalovaného
však žalobca takýto dôkaz nepredložil. Žalovaný v rámci úvah zohľadnil oznámenie Ministerstva

spravodlivosti SR zo dňa 26.05.2023, ktorým bol nárok žalobcu v rámci predbežného prerokovania
zamietnutý, pretože nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi postupom súdu a tvrdenou škodou.
Žalovaný zdôraznil, že pri výmaze právnickej osoby registrovým súdom nejde o spotrebiteľský právny
vzťah, a preto sa na tento proces nevzťahujú právne predpisy o ochrane spotrebiteľa. Zároveň uviedol,
že právnická osoba vystupujúca pod obchodným menom Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731

v konaní pred Okresným súdom Prešov (v právnom postavení žalovaného) stratila procesnú subjektivitu
z dôvodu zániku bez právneho nástupcu a výmazu žalovanej spoločnosti z obchodného registra, čo
viedlo k zastaveniu konania podľa § 64 CSP. Záverom žalovaný poukázal na hospodárnosť konania,
v rámci ktorej v prípade, v ktorom je nádej na úspech v spore len hypotetická, bolo by v rozpore
s princípom hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami štátu zaoberať sa splnením ďalších

dvoch podmienok konania – splnením podmienky stavu materiálnej núdze a podmienkou hodnoty sporu.
Na základe uvedeného preto žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci a jeho
žiadosť zamietol.

II.
Správna žaloba

11. Správnou žalobou zo dňa 14.09.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 20.9.2023 sa
žalobca domáhal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu,

priznal mu právnu pomoc v už prebiehajúcom súdnom spore až do jeho právoplatného skončenia a
nariadil žalovanému určiť mu z tohto titulu advokáta. Žalobca zároveň žiadal o priznanie náhrady trov
konania za podanie správnej žaloby vo výške 45 Eur.

12. K správnej žalobe žalobca pripojil aj odpoveď predsedníčky Krajského súdu v Prešove sp. zn.

1SprS/29/2023 zo dňa 17.07.2023 a odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Petra
Straku vo veci sp. zn. III. ÚS 270/2020 zo dňa 25. mája 2023, ktoré prílohy sú zároveň aj obsahom
administratívneho spisu predloženého žalovaným, a o ktoré prílohy zároveň žalobca opiera ním tvrdený
nárok. Na tieto priamo odkázal aj v podanej správnej žalobe. V prípade uznesenia ústavného súdu malza to, že žalovaný účelovo uviedol len výsledok uznesenia ústavného súdu, že ústavná sťažnosť žalobcu
bola odmietnutá, ale opomenul uviesť aj dôvod zamietnutia - procesná chyba, nevyužitie zákonnej
možnosti podať dovolanie, ktorú nemožno nahradzovať ústavnou sťažnosťou.

13. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a nespravodlivé, pričom tvrdí,
žejehoprimárnymcieľomjezamedziťmuvprístupekspravodlivosti.Žalovanýpodľanehonepostupoval
hospodárne a jeho pracovníčka sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberala kľúčovými argumentmi
žalobcu, najmä porušením práva na vysokú ochranu spotrebiteľa a práva na ochranu majetku.

14. Žalobca v rámci správnej žaloby uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil otázku premlčania a
nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľskom spore. Argumentuje porušením § 295 CSP, podľa
ktorého mal súd ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čo sa v pôvodnom
konaní nestalo. Žalobca zdôraznil, že dohoda, na základe ktorej plnil, je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná, keďže bola uzavretá po premlčacej dobe a v rozpore s dobrými mravmi. Svoje

tvrdenia opiera o judikatúru Súdneho dvora EÚ a Chartu základných práv EÚ týkajúcu sa ochrany
spotrebiteľa.

15. Podstatou argumentácie žalobcu je namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Prešov v
konaní sp. zn. 15Csp/135/2018. Žalobca uvádza, že súd v tomto konaní rezignoval na svoju zákonnú

povinnosť podľa § 295 CSP (predtým § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka) a ex offo nepreskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky v úverových zmluvách so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o..
Tvrdí, že súd si tieto zmluvy ani nezabezpečil, hoci mal vedomosť, že ide o spotrebiteľský spor. Žalobca
poukazuje na odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
270/2020, v ktorom bolo konštatované, že súdy mali a mohli urobiť viac pre ochranu práv spotrebiteľa. V

tomto stanovisku sa uvádza, že právo žalovaného voči žalobcovi bolo v čase uplatnenia už premlčané,
na čo žalobca v pôvodnom konaní opakovane upozorňoval.

16. Ďalším bodom žaloby je námietka neplatnosti dohody o úhrade splátok, na základe ktorej žalobca
plnil. Žalobca argumentuje, že táto dohoda bola vyhotovená až po uplynutí premlčacej doby a podľa § 39

Občianskeho zákonníka je neplatná, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdí, že veriteľ ho nepoučil
o tom, že mu predkladá dohodu na už premlčaný dlh, čím zneužil jeho informačný deficit. Žalobca v
žalobe podrobne cituje európsku legislatívu a judikatúru, konkrétne článok 38 Charty základných práv
EÚ a Smernicu 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tvrdí, že vnútroštátne
orgány a žalovaný porušili povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, ktorú vyžaduje

právo Únie.

17. Citoval nález Ústavného súdu SR z 13 februára 2013, č.k. II. ÚS 165/2012-45, podľa ktorého
„Keďže je oprávnený vymazaný z obchodného registra a nie je možné si pohľadávku ako bezdôvodné
obohatenie úspešne uplatniť, vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko ak by bol súd zasiahol a poskytol spotrebiteľovi
ochranu, žiadne obohatenie by nebolo vzniklo a teda ani škoda na jeho majetku“ a konštatoval, že
z uvedeného je daná príčinná súvislosť medzi konaním sp. zn. 13Csp/135/2018 vedenom na Okresnom
súde Prešov a dobrovoľným výmazom spoločnosti Endepro,s.r.o. v likvidácii a nárokom na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

18. Poukázal aj na druhý dôvod iného nezákonného zásahu do práv žalobcu, okrem porušenia práv
vysokejochranyspotrebiteľaajporušenímprávvlastniťmajetokpodľaústavySR.Aleboltohonázoru,že
k tomuto žalobcom namietanému dôvodu sa žalovaný vôbec nevyjadril, či by na základe tohto porušenia
práva nebola žaloba opodstatnená a bolo by potrebné priznať žiadateľovi právnu pomoc.

19. Žalobca zároveň navrhol správnemu súdu podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na
Súdny dvor EÚ, týkajúci sa výkladu čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 Charty základných
práv EÚ, Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 a čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ s predloženou
otázkou: „Či právna legislatíva v SR umožňujúca registrovému súdu počas súdneho spotrebiteľského

sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia vymazať spoločnosť z obchodného registra, ktorá ešte
v prebiehajúcom spotrebiteľskom súdnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia a priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia vystupuje ako žalovaný, neodporuje vyššie menovaným
článkom a Smernici EÚ o vysokej ochrane spotrebiteľa? A či postupom Okresného súdu Prešovv konaní sp. zn. l5Csp/135/2018 nedošlo k porušeniu vyššie citovaných Slovenskou republikou
ratifikovaných zmlúv a smerníc keď v spotrebiteľskom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia
na základe premlčanej dohody o úhrade dlhu, nezasiahol súd a nezablokoval nejakým spôsobom

výmaz spoločnosti z obchodného registra do právoplatného skončenia tohto súdneho sporu, kde táto
spoločnosťvystupovalaakožalovanýprotižalobcovi-spotrebiteľovi,ktorýnemávedomosti,čoznamená
spoločnosť v likvidácii, aj keď sám zistil, že žalovaný je v likvidácii?

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.03.2024 zopakoval doterajší skutkový stav veci
a zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je zákonné a správna žaloba žalobcu neobsahuje žalobné body, z ktorých

by vyplývalo v čom žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Žalovaný tiež uviedol,
že nárok žalobcu na úhradu nákladov spojených s podaním správnej žaloby vo výške 45 Eur za
neopodstatnený a ničím nepodložený. Záverom preto žalovaný navrhol správnemu súdu, aby zamietol
správnu žalobu žalobcu ako neopodstatnenú.

IV.
Replika žalobcu

21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.05.2024, v ktorom

zotrval na podanej správnej žalobe a zdôraznil, že žalovaný vo svojom vyjadrení nepredložil žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili namietané nesprávne postupy všeobecných súdov. Žalobca
opakovane poukázal na to, že postup žalovaného pri nepriznaní právnej pomoci je v priamom rozpore
s medzinárodnými zmluvami o ochrane spotrebiteľa a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktoré majú v
zmysle Ústavy SR prednosť pred zákonom. Žalobca podrobne rozviedol argumentáciu týkajúcu sa

porušenia základného práva na vysokú ochranu spotrebiteľa a ochranu majetku. Uviedol, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdov, ktoré opomenuli svoju povinnosť ex offo skúmať nekalé zmluvné
podmienky a premlčanie nároku, došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a k vzniku nemajetkovej
ujmy. Žalobca opätovne vzniesol požiadavku na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
EÚ. Argumentuje, že vnútroštátny súd má povinnosť vyložiť normy práva Únie (čl. 169 ZFEÚ a čl. 38

Charty) a v prípade pochybností o súlade vnútroštátnej legislatívy, ktorá umožňuje výmaz spoločnosti z
registra počas prebiehajúceho sporu, sa musí obrátiť na Súdny dvor EÚ. V závere vyjadrenia žalobca
vyčíslil náhradu škody (zmenšenie majetku) v súvislosti s vyhotovením tohto vyjadrenia vo výške 79
Eur a opätovne navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a priznal mu nárok na
právnu pomoc.

V.
Duplika žalovaného

22. Žalovaný sa už k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe nevyjadril.

VI.
Relevantná právna úprava

23. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len ako „ zákon o poskytovaní právnej pomoci) , fyzická osoba má právo

na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu ac) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

24. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu
centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je
žiadateľschopnýoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,ktorésúdôležiténazistenieskutkového
stavu.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

26. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

27. Podľa ust. § 9 ods. 1 až 6 zákona č. 514/2003 Z. z.:
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou
ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a
postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.

b) Ústavy Slovenskej republiky.

(3) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu
verejnejmocivrámcisúdnehokonaniaaleboinéhokonania,ktorýmisazhromažďovalialebopripravovali
podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí

tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenej takýmto úradným postupom je
možné uplatniť len podľa § 5 a 6 za podmienok tam uvedených.

(4) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.(5) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(6) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy
nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom
zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci

v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy
spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že
zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30.Podľa§19vetaprváSSPsprávnesúdykonajúarozhodujúvsenátoch,aktentozákonneustanovuje,
že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

31. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

VII.
Konanie pred správnym súdom

32. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou

osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správnu
žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 190 SSP pre jej nedôvodnosť.

33. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 06.03.2025 v súlade s
ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP, v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej

pojednávanie, len vtedy ak
a) to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo

e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

34. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal
o nariadenie pojednávania, zároveň sa nevykonávalo dokazovanie, nevyžadoval to verejný záujem,

nariadenie pojednávania nebolo potrebné na prejednanie veci a nejde o prípad obligatórneho nariadenia
pojednávania podľa ustanovení SSP.35. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

36. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 23. januára 2026.

VIII.

Právny názor správneho súdu

37.Predmetomsúdnehoprieskumujerozhodnutiežalovanéhoč.KaPO-67291/13710/2023-93848/2023
zo dňa 11.8.2023, ktorým žalovaný podľa § 10 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci a to z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu
podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., nakoľko žalobca neoznačil dôkazy, ktoré by dôvodne poukazovali na

to, že by v konaní sp. zn. l5Csp/135/2018, prípadne v bližšie neurčenom konaní o výmaze spoločnosti
Endepro, s.r.o. v likvidácii, vedenom Okresným súdom Bratislava I, došlo k nesprávnemu úradnému
postupu pojmovo vymedzenému ako nezákonnému zásahu do práv žalobcu ako fyzickej osoby.

38. Správny súd poznamenáva, že žalobca v správnej žalobe explicitne nevymedzil žalobné dôvody,

avšak z jej obsahu je zrejmé, že namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP),
ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/
SSP).

39. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri

preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, t. j. či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia

správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
preskúmavaného rozhodnutia.

40. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie

zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu
(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú

následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.

Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie

nejasné alebo protirečivé.

41. Žalobca v žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vôbec
nezaoberal kľúčovými argumentmi žalobcu, napr. porušením práva na vysokú ochranu spotrebiteľa

a práva na ochranu majetku.

42. Správny súd zároveň uvádza, že pri preskúmaní žalovaného rozhodnutia nezistil znaky arbitrárnosti,
resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, rozhodnutie obsahuje jasné úvahy správnehoorgánu, ktorými sa riadil, cituje príslušné ustanovenia právnych predpisov a reaguje na tvrdenia žalobcu.
Teda skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s rozhodnutím žalovaného samé o sebe nespôsobuje
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

43. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd uvádza, že jednou z kumulatívnych
podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc je vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Správny
orgán má zákonnú právomoc a povinnosť predbežne posúdiť šancu na úspech žiadateľa v spore, aby
nedochádzalo k plytvaniu finančných prostriedkov štátu na spory, ktoré nemajú reálny právny základ.

44. Na uvedené nadväzuje aj námietka žalobcu, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci
žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil
otázku premlčania a nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľskom spore, pričom argumentoval
porušením § 295 CSP (Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz).

45. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zvýrazniť a vymedziť, že predmetom tohto
konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci nepriznania nároku
na poskytnutie právnej pomoci a teda preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ako aj procesného
postupu, ktorý k jeho vydaniu smeroval. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom tohto konania

nie je a nemôže byť prieskum správnej aplikácie právnych noriem týkajúcich sa právnej ochrany
spotrebiteľa žalovaným (prípadne civilným súdom, ktorý rozhodoval v predchádzajúcom súdnom
konaní), nakoľko uvedené spadá do právomoci civilných súdov v rámci civilného sporového konania.
Preto námietky, že žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nezaoberal porušením
práva žalobcu na vysokú ochranu spotrebiteľa a práva na ochranu majetku považoval správny súd

v preskúmavanej veci za právne irelevantnú, nakoľko nesúvisia s predmetom preskúmavanej veci,
teda s posudzovaním nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci. Úlohou žalovaného v rámci
preskúmavaného rozhodnutia bolo posúdiť či žalobca svojou podanou žiadosťou a prílohami (ďalšími
predloženými dokladmi) splnil podmienky vyplývajúce zo zákona č. 327/2005 Z. z. pre priznanie nároku
na poskytnutie právnej pomoci a následne o tejto žiadosti žalobcu aj rozhodnúť. Zároveň v tejto súvislosti

žalovaný mal okrem iného povinnosť posúdiť aj otázku, či nejde v tomto prípade, pre ktorý žiada
o priznanie právnej pomoci o zrejmú bezúspešnosť sporu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005
Z. z. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uvedenú právnu otázku posúdil, túto náležite vyhodnotil
a dospel k záveru, že v tomto prípade ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, ktorý zamýšľa žalobca iniciovať
proti žalovanému, ktorým má byť Ministerstvo spravodlivosti SR vo veci náhrady škody spôsobenej pri

výkone verejnej moci.

46. V platnej právnej úprave je pojem „zrejmej bezúspešnosti“ obsiahnutý v čl. 5 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a súd môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia

na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú
k nedôvodným prieťahom v konaní. Civilný sporový poriadok v súčasnosti konkrétne neupravuje, čo je
potrebné pod týmto pojmom rozumieť.

47. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013,
v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci
podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných
podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide
len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby

v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo
neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci
koná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej
pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej
núdzi.“

48. Pre záver o naplnení požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú
bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak
jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnúbezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci
podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

49. Záver o zrejmej bezúspešnosti sporu môže byť jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci. Zákon č. 327/2005 Z. z. v § 8 len príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri
posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Všeobecne možno skonštatovať, že o zrejmú bezúspešnosť
sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci požadovanej
právnej ochrany nemôže byť vyhovené, pričom odôvodnenie záveru posúdenia zrejmej bezúspešnosti

sporu vždy vyplýva z konkrétnych okolností prípadu.

50. Správny súd poukazuje na právny názor, ktorý vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp.
zn. 5Sžo/56/2013 zo dňa 31.10.2013 a v ďalších rozhodnutiach, v zmysle ktorého treba mať na zreteli,
že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z.
prestavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš

nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej
miere a vždy v súlade so zákonom.

51. Ako už správny súd uviedol vyššie, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nepriznal žalobcovi
právnu pomoc z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu, pri ktorom dôvode vychádzal z toho, že žalobca

zamýšľa podať žalobu vo veci vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú Okresným
súdom Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. l5Csp/135/2018 v spojení s konaním vedeným na
Okresnom súde Bratislava I. - oddelenie obchodného registra, a to nesprávnym úradným postupom -
iným nezákonným zásahom do práv žalobcu. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca

sa chce domôcť náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali byť spôsobené v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. l5Csp/l35/2018, v ktorom vystupoval ako žalobca proti žalovanému
Provident Financial, s.r.o., neskôr Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731, v spojení s bližšie
neurčeným konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I na oddelení Obchodného registra, v rámci
ktorého došlo k výmazu tejto právnickej osoby z Obchodného registra a jeho právnemu zániku.

52. Z ustanovenia § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je zrejmé, že žalovaný mal zákonnú povinnosť
posudzovať, či žalobca spĺňa podmienky pre priznanie právnej pomoci. Zo znenia § 6 vyplýva, že tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne, t. j. aj nesplnenie jednej z nich má za následok nepriznanie
právnej pomoci (pozn. výnimku tvorí posudzovanie majetkovej situácie žiadateľa, kde sú tieto výnimky

stanovené v § 6a a 6b a možnosť priznania právnej pomoci s finančnou účasťou).

53. Posudzovanie podmienky nie zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 8 dáva žalovanému možnosť a zároveň povinnosť predbežne skúmať právny nárok žiadateľa ako
po hmotnoprávnej stránke, tak po stránke procesnej, posudzujúc dodržanie lehôt, t. j. či nárok žiadateľa

nie je celkom zjavne premlčaný, či prekludovaný, či je žiadateľ schopný unesenia dôkazného bremena
vo veci samej.

54. Ak ide o taký uplatňovaný nárok, ktorý závisí od splnenia iných špecifických zákonných podmienok,
je žalovaný oprávnený preveriť, či tieto podmienky sú splnené. V tomto prípade žiadateľ žiadal o

poskytnutie právnej pomoci pri uplatňovaní nároku o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., s odkazom na ním tvrdený nesprávny úradný postup
- iný nezákonným zásahom do práv žalobcu (uznesením bolo zastavené konanie z dôvodu výmazu
spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii z obchodného registra).

55. Z uvedeného ustanovenia § 6 je zrejmé, že ak žiadateľ žiadal žalovaného o poskytnutie právnej
pomoci v súdnom konaní, t. j. pri podaní žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a v ďalšom konaní
pred súdom, bol žalovaný oprávnený a povinný okrem iného posúdiť, či sú u žiadateľa/žalobcu splnené
základné zákonné podmienky pre možnú úspešnosť v takomto konaní, t. j. že nejde od počiatku o zrejme
bezúspešný spor, s odkazom na § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. Ide o podmienku v zmysle ustanovenia

§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, teda z písomných dokladov
predložených žalobcom, ktoré by potvrdzovali žalobcom tvrdený iný nezákonný zásah do práv žalobcu
– práva na ochranu spotrebiteľa a práva vlastniť majetok.

56. Je potrebné konštatovať, že ešte pred samotných vydaním preskúmavaného rozhodnutia

žalovaného, žalovaný rozhodnutím č. KaPO-67291/13710/2023-71926/2023 zo dňa 21.06.2023 prerušil
konanie a zároveň vyzval žalobcu ako žiadateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto rozhodnutia
odstránil nedostatky svojej žiadosti a predložil písomný doklad o tom, že príslušný orgán konštatoval
prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Csp/135/2018, nakoľko
z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody zo dňa 26.05.2023, priloženého k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 11.06.2023, ako

ani iného priloženého dokladu takáto skutočnosť nevyplývala. Na uvedené reagoval žalobca podaním zo
dňa 20.07.2023, ktoré označil ako „Reakcia na rozhodnutie o prerušení konania“, kde konštatoval, že pre
posúdenie právnej stránky je predloženie dokumentu o konštatovaní prieťahov v konaní bezpredmetné,
pretože žalobca žiadal o pridelenie advokáta pre podanie žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
pre iný nezákonný zásah do práv – práva EÚ na vysokú ochranu spotrebiteľa a práva vlastniť majetok,

ktorým sa dostatočne venoval v žiadosti.

57.Akovyplývazustanovenia§8zákonač.327/2005Z.z.žalovanýjepovinnýpreveriť,čiježalobcaako
žiadateľschopnýoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,ktorésúdôležiténazistenieskutkového
stavu. Zároveň ako vymedzuje ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom možno uplatniť iba vtedy, ak žalobca predloží, doklady
(dôkazy), ktoré by potvrdzovali žalobcom tvrdený iný nezákonný zásah do práv žalobcu – práva na
ochranu spotrebiteľa a práva vlastniť majetok.

58. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného sa stotožňuje s právnou argumentáciou

žalovaného, že žalobca neoznačil a k svojej žiadosti nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by dôvodne
poukazovalinato,žebyvkonanísp.zn.l5Csp/135/2018,prípadnevbližšieneurčenomkonaníovýmaze
spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii, vedenom Okresným súdom Bratislava I, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, a to ani užšie pojmovo vymedzenému ako nezákonnému zásahu do práv žalobcu
ako fyzickej osoby. Len samotný subjektívny žalobcom vnímaný pocit nespravodlivosti rozhodnutia,

resp. odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu nepostačuje na vznik nároku na náhradu škody štátom.
Takouto listinou - rozhodnutím nie je odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu (tzv. disent), ktorý
nepredstavuje právne záväzné rozhodnutie, ktoré by zakladalo subjektívne práva a povinnosti. Odlišné
stanovisko je len výkladový a argumentačný dokument, ktorý sa vyskytuje vedľa nálezu, ale nie
je súčasťou právne záväzného výroku, ani ústavnou povinnosťou, ktorá by mohla priamo vytvárať

subjektívne právo žalobcu na náhradu škody. Navyše správny súd musí konštatovať (v zhode s tým,
čo uvádza žalovaný), že z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/270/2020 z 25. mája 2023
(vo veci, v ktorej D. E. pripojil svoje odlišné stanovisko) vyplýva, že ústavný súd odmietol ústavnú
sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu
o zamietnutí žaloby žiadateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 539 Eur a primeraného

finančnéhozadosťučineniavovýške 10.000Eur.Takoutolistinou,resp.rozhodnutímktorébyzakladalo
nárok žalobcu na náhradu škody nie je ani oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 26.05.2023, ktoré predložil žalobca.
Takouto listinou v žiadnom prípade nemôže byť ani odpoveď predsedníčky Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 1SprS/29/2023 zo dňa 17.07.2023 na žiadosť žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnosti, ktorá

vyhodnotila sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú. V tomto prípade však ako prílohou žiadosti žalobcu, ktorú
predložil žalobca žalovanému takáto listina, resp. rozhodnutie absentovalo, a toto nepredložil ani po
doručení rozhodnutia o prerušení správneho konania pred žalovaným.

59.VovzťahukvýmazuobchodnejspoločnostiEndepro,s.r.o.vlikvidáciisprávnysúdnavyšekonštatuje,

že v prípade ak obchodná spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu (tak ako tomu bolo aj v prípade
obchodnej spoločnosti Endepro, s.r.o.), ide o objektívnu prekážku v súdnom konaní a súd je povinný
konanie zastaviť pre nedostatok procesnej podmienky konania tak, ako to aj urobil Okresný súd Prešov
v konaní sp. zn. l5Csp/135/2018. Zároveň žalobca podľa správneho súdu nepreukázal, že by registrovýsúd (Mestský súd Bratislava I) v tejto súvislosti porušil akúkoľvek svoju zákonnú povinnosť pri výmaze
uvedenej právnickej osoby z obchodného registra, ktorá by následne zakladala právo žalobcu na
náhradu škody.

60. Správny súd preto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

61. S poukazom na vyššie uvedené správny súd považuje preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako
aj procesný postup žalovaného za súladný so zákonom, a preto správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú

podľa § 190 SSP zamietol.

62. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Správny súd vyhodnotil návrh žalobcu označený ako „návrh

napriznanienáhradyškodyzapodaniežalobyvovýške45Eurpodľajehoobsahuakonávrhnapriznanie
trov konania, o ktorých správny súd rozhodol vo výroku III. tohto rozhodnutia.

63. O návrhu žalobcu o prerušenie konania za účelom predloženia veci Súdnemu dvoru EÚ správny
súd rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko nepovažoval za potrebné ani

účelné obrátiť sa s otázkami, ktoré formuloval žalobca v žalobe na Súdny dvor EÚ. Je potrebné v tejto
súvislosti zvýrazniť, že predmetom tohto konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia
žalovaného vo veci nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci a teda preskúmanie zákonnosti
tohto rozhodnutia, ako aj procesného postupu, ktorý k jeho vydaniu smeroval. Z uvedeného je zrejmé,
že predmetom tohto konania nie je prieskum správnej aplikácie právnych noriem týkajúcich sa právnej

ochrany spotrebiteľa, ktorá spadá do právomoci civilných súdov v rámci civilného sporového konania,
preto v preskúmavanej veci ani nemohla vyvstať potreba obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s otázkami, ktoré
sa týkajú aplikácie spotrebiteľského práva.

64. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.