Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5826010034
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2026:5826010034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci obžalovaného A.
B., vedenej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12.03.2026 v C.,

r o z h o d o l :

A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXX, F. D., živnostník, slobodný, na slobode,
u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 02.06.2025 v čase okolo 00:01 hod., v stave vylučujúcom spôsobilosť, viedol motocykel značky
HUSQUARNA FC 250 bez evidenčného čísla, VIN-číslo: G., po ulici Pod H. v obci A., a to smerom
od ulice I. na ulicu C. H., okres D., kde v blízkosti rodinného domu číslo 722/29, pri prejazde
mierne pravotočivej zákruty, v miestnom stúpaní, v dôsledku ovplyvnenia alkoholom ako aj v dôsledku
neprispôsobenia rýchlosti jazdy stavu a povahe vozovky a svojim schopnostiam, nezvládol vedenie
motocykla, prešiel s ním do protismernej časti cesty, následne zišiel mimo cestu vľavo v smere jazdy,
kde narazil do štrkového násypu, pričom znaleckým dokazovaním bola koncentrácia alkoholu v jeho

krvi, v čase dopravnej nehody, stanovená na minimálne 1,728 promile,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.01.2026 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo na Okresnom súde Námestovo
obžalobu vedenú pod č. k. Pv XXX/XX/XXXX-15 zo dňa 22.01.2026 na obžalovaného, pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.03.2026 po zákonnom poučení urobil podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za

vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré mu súd
prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestnéhočinu, bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý mu je kladený
za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za skutok, ktorý je vyššie kvalifikovaný. Prokurátor navrhol
vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku súd prijal vyhlásenie

obžalovaného o vine a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste.
Obžalovaný vo vzťahu k osobným majetkovým pomerom s prihliadnutím na rozhodovanie o výroku
o treste uviedol, že býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, je slobodný a pracuje ako živnostník.

Je vyučený vodár-kurenár. Deň pred hlavným pojednávaním ukončil dlhodobú práceneschopnosť (9
mesiacov; pozn. súdu). Pred nehodou pracoval v Nemecku, pričom jeho príjem dosahoval výšku od
2.000,- € do 3.000,- €. Aktuálne nedisponuje žiadnymi úsporami. Pred nehodou prispieval na spoločnú
domácnosť, avšak počas trvania práceneschopnosti nie. Na bankovom účte disponuje zostatkom vo
výške1.000,-€.Momentálnenemázabezpečenúžiadnuprácu.Ponehodenemážiadnetrvalénásledky,
absolvoval rehabilitácie. Navrhol, aby mu súd uložil peňažný trest v primeranej výške s prihliadnutím na

disponibilný zostatok na jeho bankovom účte.
Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, a to: evidenčná
karta vodiča, odpis registra trestov vedenom GP SR, lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,

okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak
sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest
zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti
prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom

návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonnýmspôsobom,akoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu – prečinu, ale i toho, či ide
o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona, a to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho

závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej trestnej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu predovšetkým hroziacim následkom konania obžalovaného. Súd podotýka, že
odsúdený vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 272/2025 zo dňa 26.08.2025 vypracovaného
znalcom J. K. L., M., v stave absolútne nespôsobilom na vedenie motorového vozidla viedol v obci
motocykel, pričom nezvládol riadenie, následkom čoho došlo k nárazu do štrkového násypu. Už len

samotná skutočnosť, že k spáchaniu skutku došlo v obci, evokuje zvýšené riziko, že mohlo dôjsť ku
kolízií aj s inými účastníkmi cestnej premávky, vrátane chodcov alebo ku škode na majetku.
Z odpisu registra trestov vedeného GP SR vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Z lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a evidenčnej karty vodiča vyplýva, že
obžalovaný sa dopustil celkovo piatich menej závažných priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky (technický stav vozidla, jazda bez platných dokladov, prekročenie maximálnej
povolenej rýchlosti).
V súvislosti s výrokom o treste súd poukazuje na to, že Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti
pred trestnými činmi v podobe trestov tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia
morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní
trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery
túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne,t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na
zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach
o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Tr. zákona a § 37 Tr. zákona) a v ustanoveniach

upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona).
Pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú
určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby tým, že jednotlivé trestné činy zaraďuje podľa
stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia medzi prečiny, zločiny a obzvlášť závažné zločiny. Tomuto
zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych,

nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť len nepodmienečný trest odňatia
slobody.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd postupoval v zmysle ustanovení § 33a Tr. zákona a § 34
a nasl. Tr. zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Po zvážení všetkých okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov odsúdeného súd

obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom, t
j. na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby (až na jeden rok). Súd prihliadol na
tú skutočnosť, že obžalovaný v rámci hlavného pojednávania urobil vyhlásenie o vine, čím prijal
zodpovednosť za spáchaný skutok, ako aj na okolnosti spáchaného skutku. Zároveň súd prihliadol aj
na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, pričom doposiaľ bol päťkrát priestupkovo

postihnutý na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky za menej závažné priestupky. V rámci
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd zároveň určil obžalovanému skúšobnú dobu
vo výmere 12 mesiacov, ktorej dĺžku súd považuje za dostatočnú na to, aby obžalovaný mohol viesť
riadny život, a tak preukázať, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade nie je
potrebný.

Súd neuložil obžalovanému ním navrhovaný peňažný trest s prihliadnutím na skutočnosť, že odsúdený
bol pred vykonaním hlavného pojednávania dlhodobo práceneschopný, pričom doposiaľ nemá v blízkej
dobe žiadnu pracovnú prognózu o možnom zamestnaní. Zároveň súd dodáva, že odsúdený disponuje
na svojom bankovom účte zostatkom 1.000,- €, pričom súd prihliadol aj na výdavky obžalovaného.
Čo sa týka trestu zákazu činnosti, tak súd opakovane pripomína, že účelom trestu je aj odradiť iných

ako aj samotného páchateľa od spáchania trestnej činnosti. Nakoľko sa obžalovaný predmetného
skutku dopustil pri vedení motorového vozidla, bolo potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, pričom pri jeho ukladaní súd zohľadnil skutočnosť,
že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v obci, teda na mieste so zvýšeným rizikom stretu
s inými účastníkmi cestnej premávky, vrátane chodcov alebo škody na majetku. Obžalovaný sa pritom

nachádzal v stave absolútnej nespôsobilosti viesť motorové vozidlá, keďže sa v jeho krvi nachádzal
alkohol v koncentrácií minimálne 1,728 promile. Výšku uloženého trestu zákazu činnosti súd stanovil na
28 mesiacov s prihliadnutím aj na vyhlásenie o vine a prijatie zodpovednosti obžalovaného.
Súd je toho názoru, že uložený trest je primeraný aj vo vzťahu k osobe obžalovaného, aj vo vzťahu k
jeho pomerom. Takýto trest zároveň považuje súd za dostatočný, spravodlivý a primeraný závažnosti

spáchanej trestnej činnosti, ako aj za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie trestu v
zmysle výchovného pôsobenia na obžalovaného, aby sa v budúcnosti už trestnej činnosti nedopúšťal,
ako aj funkcie generálnej prevencie trestu v zmysle odradenia iných od páchania obdobnej trestnej
činnosti.

Poučenie:

Proti výroku o treste možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku
prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline. O prípadnom odvolaní rozhoduje Krajský
súd v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku) a to v

neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného
môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku) a to
len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. poriadku)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr.
poriadku)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.