Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124204267
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:4124204267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: CLEAN LINE s.r.o.,
so sídlom Krátká 919/14, 680 01 Boskovice, Česká republika, IČO: 03 106 381, právne zastúpeného:
AK PRINC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 26, 917 01 Trnava, IČO: 47 237 554, proti
žalovanému: CarFlex s.r.o., so sídlom Matunákova 833/6, 942 01 Šurany, IČO: 52 057 437, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové
Zámky, IČO: 36 813 401, v konaní o zaplatenie sumy 8.795,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 20Cb/87/2024 – 232 zo dňa 25.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 20Cb/87/2024 – 232 zo dňa 25.10.2024
p o t v r d z u j e .

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom
na ustanovenia § 536 ods. 1, ods. 3, § 373, § 378, § 379, § 380 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 149, § 151 ods. 1, ods. 2, § 153 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods.

1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od
žalovaného zaplatenia istiny vo výške 7.095 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a sumy 1.700
eur s príslušenstvom z titulu uplatnenej zľavy z ceny opravy. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.05.2023
odovzdal žalovanému motorové vozidlo značky AUDI RS5, a to za účelom obhliadky a opravy vozidla.
Žalobca dopravil predmetné motorové vozidlo do servisu žalovaného, svietila kontrolka „motor“. Po

obhliadke motorového vozidla žalovaný určil rozsah prác, materiálu aj cenu opravy, ktorú žalobcovi
oznámil telefonicky dňa 03.07.2023. Žalovaný uviedol cenu opravy na sumu 5.705 eur. Zmluvné
strany sa dohodli na rozsahu opravy vozidla a celkovej cene a žalobca zaplatil žalovanému zálohu
vo výške 1.700 eur. Dňa 28.07.2023 mu žalovaný oznámil, že došlo k zadieraniu ojničného ložiska a
znefunkčneniumotora.Dňa05.08.2023sažalobcaosobnedostavildoservisuaobhliadolsistavvozidla,
ústnenamiesteobhliadkyvytkolvadyopravyažiadalbezplatnéodstránenievádauvedeniemotorového
vozidla do prevádzkyschopného stavu. Žalobca doplnil svoju žiadosť o bezplatnú opravu listom zo dňa

14.08.2023. Ak by žalovaný správne určil rozsah prác a cenu opravy, žalobca mohol v rámci zákonnej
lehoty využiť svoje právo vrátiť tovar predávajúcemu, od ktorého motorové vozidlo kúpil. Znalec, A. B. C.,
vypočítal hodnotu vadného plnenia vrátane nákladov na odstránenie vadného plnenia vo výške 12.800
eur. Nakoľko nedošlo k odstráneniu vadného plnenia ani v dodatočnej lehote, žalobca si listom zo dňa06.12.2023 uplatnil zľavu z ceny opravy na základe znaleckého posudku vo výške 6.749,65 eur. Listom
zo dňa 15.03.2024 zaslal žalovanému list, v ktorom si vyčíslil presnú výšku zľavy, vyzval na vydanie
sumy 1.700 eur a súčasne si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú vadným plnením vo výške

7.095 eur, ktorá prevyšuje zľavu z ceny vadného plnenia.

3. Žalovaný v odpore potvrdil, že žalobca si u žalovaného objednal vykonanie opravy motorového
vozidla. Rozsah prác bol dojednaný ústne dňa 03.07.2023, pričom strany sa dohodli na výmene
rozvodových reťazí, odstránení zvyškov katalyzátorov z výfuku a výmene hrebeňa riadenia. Za

vykonanie týchto opráv bola odsúhlasená odmena vo výške 5.705 eur, ktorá mala byť uhradená v časti
1.700 eur vopred zálohovou platbou a vo zvyšnej časti 4.005 eur po vykonaní opravy. V čase prevzatia
vozidla do autoservisu sa jednalo o jazdené a značne opotrebené vozidlo s počtom najazdených
kilometrov viac ako 187.000 km. Žalovaný opravu v dohodnutom rozsahu riadne zrealizoval a dňa
29.07.2023 si mal žalobca prísť prevziať vozidlo. Dňa 28.07.2023 žalovaný pripravoval vozidlo na
prevzatie, pričom v tej súvislosti bolo potrebné vykonať ešte geometriu vozidla, ktorú žalovaný realizuje

na pracovisku vzdialenom 2 km. Počas jazdy z tohto pracoviska sa rozblikala kontrolka motora a potom
zhasla. Na základe uvedeného bola vykonaná ďalšia diagnostika motora a zistená ďalšia závada, a to
poškodenie ojničného ložiska motora na 3. a 7. valci. Žalovaný následne popísal priebeh komunikácie
so žalobcom. Žalovaný si dal vypracovať znalecký posudok č. 081/2023 zo dňa 14.09.2023, na ktorého
závery upozornil. Aj zo znaleckého posudku znalca B. C., ktorý si dal vypracovať žalobca, vyplýva,

že k závade vozidla došlo vplyvom dlhodobo zanedbaného servisu. Obaja znalci uviedli, že motor bol
už pred opravou vo veľmi zlom stave a bolo len otázkou času, kedy dôjde k jeho zlyhaniu. Navyše
znalec oslovený žalobcom tiež jednoznačne konštatoval, že tento zlý stav motoru bol spôsobený
dlhodobo zanedbaným servisom. Tiež zo znaleckého dokazovania vyplýva, že oprava, ktorú vykonával
žalovaný, nemala žiaden vplyv na zadrenie ojničného ložiska. Strany konania mali uzavretú zmluvu

o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie opravy, ktorá bola medzi zmluvnými stranami ustálená na
vykonanie výmeny rozvodových reťazí, odstránení zvyškov katalyzátorov z výfuku a výmene hrebeňa
riadenia, za čo bola dohodnutá cena opravy 5.705 eur. Túto opravu žalovaný vykonal, čo medzi stranami
nie je sporné a žalobca vykonanie týchto úkonov opravy ani nikdy nenamietal. Rovnako si žalobca
neuplatňoval žiadne vady tejto opravy, či už čo sa týka kvality prevedenia, použitých dielov alebo

iné. Z podanej žaloby však nie je zrejmé, akým spôsobom bola uvedená škoda vyčíslená a prečo si
žalobca uplatňuje práve túto sumu. Žalobca v žalobe nepreukázal ani základné predpoklady pre vznik
nároku na náhradu škody. V danom prípade absentoval predovšetkým prvý predpoklad, a to porušenie
povinnosti na strane žalovaného a následne aj akákoľvek príčinná súvislosť. Ako vyplýva zo znaleckého
posudku, v danom prípade došlo poškodeniu ojničných ložísk v dôsledku dlhodobého zanedbania

servisu, predovšetkým zanedbania pravidelnej výmeny oleja. Tieto porušenia sú však bezpochyby na
strane žalobcu a žalovaný ich žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. K nároku na zľavu z ceny žalovaný
poukázal na § 439 ods. 2 ObZ. Žalobca nesprávne spájal opravu, ktorú pre neho žalovaný vykonal, so
závadou, ktorá sa prejavila až po tejto oprave, čo sú však dva od seba nezávislé nároky. Žalobca si
nemôže uplatňovať zľavu z ceny diela, pokiaľ žiadne vady diela nenamietal a ani nevznikli.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu poprel tvrdenie žalovaného o tom, že by si žalobca určoval rozsah
prác na predmetnom motorovom vozidle. Žalovaný mal dostatočný časový priestor, a to konkrétne
od 22.05.2023 do 03.07.2023, aj technológiu a odbornú vybavenosť, aby vyhodnotil potrebné opravy
na predmetnom motorovom vozidle, vrátane potrebnej diagnostiky, čo v prípade servisov motorových

vozidiel je základným prístupom predchádzajúcim oprave motorového vozidla. Žalovaný je autoservis
vykonávajúci svoju činnosť v rámci podnikateľskej činnosti a zároveň je zárukou odborného prístupu a
náležitej odbornej starostlivosti. Za porušenie svojej povinnosti zodpovedá objektívne. Žalobca poukázal
na znalecký posudok č. 081/2023 vyhotovený A. D. C., v zmysle ktorého nemohlo ísť o „novú vadu“,
ako tvrdí žalovaný. Vada na motore predmetného vozidla bola oveľa rozsiahlejšia, ako to žalovaný

zhodnotil a zodpovedá za svoje odborné posúdenie veci objektívne. Žalobca mal za to, že preukázal
predloženou elektronickou servisnou knižkou, že predmetné motorové vozidlo bolo riadne servisované
a nešlo o dlhodobo zanedbaný servis. Výpočet primeranej zľavy z kúpnej ceny je špecifikovaný v
ustanovení § 439 ods. 1 ObZ, podľa ktorého zľava zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by
mal tovar (v tomto prípade predmet opravy) bez vád a hodnotou, ktorú má tovar (v tomto prípade

predmet opravy) dodaný s vadami. Žalobca si v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka uplatnil
zľavu z ceny opravy predmetného motorového vozidla vo výške 159.800,- Kč, čo v prepočte v kurze
NBS určenom ku dňu 22.05.2023 je suma 6.749.65 eur. Porušenie právnej povinnosti videl žalobca
vo vykonaní opravy predmetného motorového vozidla (dostať ho do pojazdného stavu), čo dodnesnebolo zrealizované, dielo nezodpovedá výsledku dohodnutom medzi stranami sporu. Žalobca chcel
pojazdnévozidloaodstránenievadysignalizujúcejvčase,keďpredmetnémotorovévozidložalovanému
odovzdal do jeho servisu a svietila kontrolka „motor“. Preto sa aj žalovaný pri oprave motorového vozidla

zameral na opravu samotného motora, a to, že nesprávne diagnostikoval rozsah poškodenia motora a
potrebnej opravy je práve objektívna zodpovednosť žalovaného. Žalobca má za to, že keby žalovaný
riadne diagnostikoval vadu predmetného motorového vozidla a hneď na začiatku určil správne rozsah
a cenu opravy, bol by býval žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy a vrátil by predmetné motorové vozidlo
predávajúcemu z dôvodu skrytých vád a nebola by mu márne uplynula lehota na odstúpenie od kúpnej

zmluvy, a hlavne by nedošlo k takému poškodeniu motora predmetného motorového vozidla, ako je
tomu v súčasnosti.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej skutkovej aj právnej argumentácii uvedenej v podanom odpore.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vykonal opravu s vadami, pretože neodstránil aj ďalšie, následne
zistené závady, resp. že vozidlo nesprávne diagnostikoval. Z konštatovania znalca je zrejmé, že pri

takom poškodení rozvodových reťazí, ako to bolo v prípade vozidla žalobcu, nie je možné diagnostikovať
a posudzovať pravidelnosť chodu motora. Najprv bolo potrebné urobiť výmenu rozvodových reťazí, čo aj
urobil. Diagnostika, ktorú urobil žalovaný, bola správna, pretože závada – potreba výmeny rozvodových
reťazí existovala.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
sumarizujúc skutkový a právny stav dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. S poukazom na
predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 373 ObZ uviedol, že dôkazné bremeno tvrdenia, že
žalobca žiadal o celkovú diagnostiku vozidla, bolo prenesené na žalobcu z dôvodu, že ide o skutkové
tvrdenie, ktorého preukázanie by bolo v jeho prospech. Z predloženej komunikácie žalobcu z 31.05.

7:23 (č. l. 13) nebolo možné potvrdiť, čo bolo predmetom ústnej zmluvy o dielo. V predmetnej sms sa
síce žalobca pýtal, „čo všetko bude treba urobiť a koľko bude oprava stáť“, avšak ide o komunikáciu
z 31.05., pričom odpoveď od žalovaného nie je súčasťou komunikácie. Uvedená otázka neprotirečí
tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi mal naceniť výmenu rozvodov a s tým súvisiacim príslušenstvom.
Následná sms je z 03.07., kedy žalobca zaslal žalovanému údaje na vystavenie zálohovej faktúry.

Z tejto sms komunikácie nie je možné vyvodiť, na akom rozsahu prác sa zmluvné strany dohodli, a
či dohodnutá cena bola aj za celkovú diagnostiku vozidla. Naopak z sms komunikácie predloženej
žalovaným (č.l. 214), v ktorej spolu komunikovali žalobca a svedok E. vyplýva, že žalobca sa dopytoval
na cenu rozvodov. Táto sms komunikácia potvrdzuje tvrdenia žalovaného, že žalobca mal záujem len
o konkrétne opravy. Žalovaný uviedol, že diagnostikou, ktorú urobil (elektronická diagnostika), nebolo

možné zistiť poruchu ojničných ložísk. Uvedenú poruchu bolo možné zistiť až celkovým demontovaním
motora. Žalobca však nežiadal, aby rozobral celý motor a zisťoval celkový stav motorového vozidla.
V konaní tak podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by predmetom zmluvy o dielo bola
celková diagnostika motorového vozidla. Zo znaleckého posudku č. 081/2023, vypracovaného znalcom
A. D. C. (č. l. 124- 133), mal súd prvej inštancie preukázané, že oprava vozidla, ktorú vykonal žalovaný,

a to výmena rozvodov, nemala žiadny vplyv ani súvis s opotrebením kľukového mechanizmu a teda
na zadretie ojničného ložiska. Z uvedeného znaleckého posudku ďalej vyplýva, že motor bol už pred
vykonaním opravy vo veľmi zlom technickom stave. Uvedený záver podporuje aj znalecký posudok č.
23423, vypracovaný na žiadosť žalobcu znalcom B. C.. V tomto znaleckom posudku skonštatoval, že k
závade na motore vozidla došlo vplyvom dlhodobo zanedbaného servisu pri prevoze tohto výkonného

motora, z dôvodu predlžovania výmeny olejových náplní a nedostatočného prehrievania studeného
motorapredpožadovanýmzvýšenýmvýkonommotora.Nakoľkožalobcanepreukázal,žebypredmetom
zmluvy o dielo bola celková diagnostika motorového vozidla a zo znaleckých posudkov vyplýva, že
vykonaná oprava nespôsobila novo objavenú poruchu na motorovom vozidle, dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného z uzavretej zmluvy o dielo. K výške

uplatnenej náhrady škody v sume 7.095 eur uviedol, že u žalovaného si uplatnil zľavu z diela, ktorú
vypočítal v zmysle znaleckého posudku, podľa ktorého je trhová cena predmetného motorového vozidla
pred deštrukciou vozidla ku dňu 22.05.2023 určená na sumu 295.300,- Kč (12.472,55 eur) a trhová
cena po deštrukcii motora je 135.500,- Kč (5.723,10 eur), pričom rozdiel medzi týmito ukazovateľmi
predstavuje sumu 159.800,- Kč (6.749,65 eur). Takto vypočítaná zľava je v súlade s § 439 ods. 1 ObZ.

Žalobca uviedol, že v zmysle § 436 ods. 4 ObZ si popri zodpovednosti za vady v časti presahujúcej
hodnotu vadného plnenia (oceneného znalcom na sumu 12.800 eur) uplatňuje aj nárok na náhradu
škodyvovýške7.095euranároknavydaniesumy1.700eurztituluuplatnenejzľavyzcenyopravy§436
ods. 2 v spojení s § 439 ods. 2 ObZ. Žalobca pri stanovení výšky škody vychádzal zo sumy 12.800 eur,pričom uviedol, že ide o sumu určenú v znaleckom posudku ako hodnota vadného plnenia. V znaleckom
posudku je táto suma však označená ako predvídateľná cena opravy. Žalobca neuviedol, prečo a ako
dospel k uplatňovanej výške náhrady škody. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v žiadnom smere

nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi domnelým porušením povinnosti žalovaného a domnelým
vznikom škody. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
vznik škody, jej výšku, porušenie povinnosti žalovaného a nesubstancoval ani priamy, bezprostredný
a neprerušený kauzálny nexus, a preto nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu zamietol.
K nároku žalobcu z titulu uplatnenej zľavy z ceny diela, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca z

ceny za dielo vo výške 5.705 eur, uhradil len zálohu vo výške 1.700 eur. Žalobca v konaní nenamietal,
že by žalovaný nevykonal opravu motorového vozidla v rozsahu výmeny rozvodových reťazí, odstránení
zvyškov katalyzátorov a výmeny hrebeňa riadenia. Súd prvej inštancie preto ustálil, že žalovaný vykonal
tieto úkony. Nakoľko žalobca nepreukázal, že dohodnutá cena diela mala zahŕňať aj iné úkony, ktoré
žalovaný nevykonal, súd dospel k záveru, že mu nevznikol nárok na zľavu za vykonané dielo, a preto
žalobu zamietol aj v tejto časti.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako procesne úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% voči žalobcovi.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu, a to podľa § 365
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP. Žalobca navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ
tvrdil, že nárok na náhradu škody mu vznikol v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného v zmysle §
537 ods. 1, ods. 3 ObZ, ako aj z titulu uplatnenej zľavy z ceny motorového vozidla. Žalovaný porušil svoju

povinnosť vykonávať dielo samostatne, keď nebol pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi
objednávateľa, ako aj vykonávať na svoje nebezpečenstvo. Následne odvolateľ vysvetlil, že z prvku
samostatnosti vyplýva zodpovednosť zhotoviteľa diela za odborný postup vo všetkých súvislostiach,
ktoré je možné subsumovať pod odbornú starostlivosť podnikateľa, v tomto smere aj preveriť pokyny
objednávateľa a notifikovať ich nedostatky. Vykonávanie diela na svoje nebezpečenstvo sa prejavuje

predovšetkým vo zvolenom spôsobe vykonania diela a dohodnutej ceny. Súd prvej inštancie sa pri
právnom posúdení veci nedostatočne vysporiadal s otázkou zákonných povinností žalovaného ako
autoservisu, a teda zhotoviteľa diela, ktorý opravu vozidiel vykonáva ako podnikateľskú činnosť, odbornú
činnosť, pri prevzatí motorového vozidla žalovaným do servisu. V nadväznosti na uvedené odvolateľ
poukázal na § 551 ObZ, v zmysle ktorého mal zhotoviteľ povinnosť upozorniť objednávateľa bez

zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných
mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení
odbornej starostlivosti. Žalobca už vo svojom žalobnom návrhu ako aj v neskorších vyjadreniach
uvádzal, že predmetné motorové vozidlo do servisu žalovaného došlo pojazdné, avšak v súčasnosti
je nefunkčné. Žalobca poukazoval vo svojich vyjadreniach na objektívnu zodpovednosť žalovaného,

resp. jeho zákonnú povinnosť a s tým súvisiacu zodpovednosť za vady opravy. Vychádzajúc z listín
doložených do súdneho spisu - s názvom „Zákazkový list“, žalovaný neuviedol pri prevzatí motorového
vozidla dňa 22.05.2023 žiadne výhrady, a ani neskôr písomne nevzniesol výhrady voči technickému
stavu prevzatého motorového vozidla. Komunikácia medzí povereným spoločníkom žalobcu (p. B. D.)
a žalovaným je len zo dňa 31.05.2023 cit.: „Dobrý den, chtel jsem se zeptat jestli uz vite co vsechno

se bude muset udelat a kolík bude oprava stat? Jeste jsem se chtel zeptat kdy by se mohla oprava
udelat?“ Žalovaný až dňa 02.08.2023 zaslal žalobcovi rozpis prác a materiálu. S ohľadom na uvedené
sa preto súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s argumentáciou žalovaného, že údajne mal žalobca
zadaťrozsahprác.Tvrdeniežalovanéhooúdajnomzadávanísirozsahuprácopravymotorovéhovozidla
zo strany žalobcu, v konaní nepreukázal. Žalobca nemá odbornú zdatnosť ani znalosti, a ani oprava

motorových vozidiel nie je predmetom jeho podnikania. A z doloženej komunikácie medzi spoločníkom
žalobcu a žalovaným nevyplýva, že by si žalobca určoval rozsah prác na motorovom vozidle, skôr
naopak dopytoval sa, čo všetko bude potrebné na predmetnom motorovom vozidle riešiť. Pri odovzdaní
motorového vozidla žalovanému dňa 22.05.2023 uviedol žalobca (resp. spoločník žalobcu), že mu na
predmetnommotorovomvozidle„svietikontrolkamotor“(čoajžalovanývosvojejvýpovedipotvrdil,žeim

spoločník konateľa takúto informáciu dal). Ani svedok predvolaný žalovaným, pán F. E., nebol prítomný
priamo pri dohode o rozsahu opravy predmetného motorového vozidla, táto skutočnosť vyplynula z
výpovede menovaného svedka. Žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by si žalobca,
resp. ním poverený spoločník zadával rozsah opravy. Žalobca preukázal, že žalovaný mal možnosť sivozidlo prezrieť a určiť rozsah opravy s ohľadom na vadu predmetného motorového vozidla. Svedok E.
však vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že žalovaný mal a mohol pri prevzatí vozidla pri vynaložení
odbornej starostlivosti predpokladať, že vada je rozsiahlejšia ako žalovaný určil a v podstate rozsah

opravy neurčil žalovaný správne, keď poukázal na odpoveď svedka vo vzťahu k odporúčanej výmene
katalyzátora. Svedecká výpoveď pána F. E. nepreukazuje tvrdenie žalovaného v zmysle ustanovení
§ 561 ObZ. Nepreukazuje ani závery o tom, že by samotné opravy motorového vozidla, či dokonca,
že rozsah opravy zadal ako zhotovenie diela žalobca. Skôr preukazuje skutočnosť, ktorú aj znalec A.
D. C., na str. 12 predmetného znaleckého posudku potvrdil, že žalovaný mal a mohol vyhodnotiť s

ohľadom na technický stav vozidla (hovorí o hraničnom stave rozvodov) aj rozsah opravy. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by žalobca údajne dal žalovanému nejaký pokyn, ako má dielo
vykonať, a ak by aj dal taký údajný pokyn žalobca, hoci s týmto tvrdením žalobca nesúhlasil, neuniesol
žalovaný dôkazné bremeno o tom, že po jeho odbornom posúdení údajného pokynu žalobcu upozornil
na nevhodnosť jeho pokynu, a napriek tomu by žalobca výslovne trval na tomto pokyne. Odvolateľ
zdôraznil, že „diagnostika vady“ - je proces určovania technických príčin prejavujúcej sa vady - „svietila

kontrolkamotor“,atútoskutočnosťmalvosvojomvlastnomzáujmezhodnotiťžalovaný,atoajsohľadom
na ustanovenia § 537 ObZ a s ním spojenou povinnosťou žalovaného ako zhotoviteľa vykonať dielo
samostatne a podľa toho, čo zistí (keďže po prevzatí veci na opravu za túto vec zodpovedá zhotoviteľ
diela - opravy motorového vozidla) učiniť/navrhnúť úkony/rozsah opravy (napr. upozorniť žalobcu na
potreburozsiahlejšejopravyvozidla,činavrhnúťzmenudiela,odmietnuťvykonaniediela).Sohľadomna

§ 561 ObZ nie sú závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nezodpovedá za vady opravy, správne.
Ďalej odvolateľ upozornil na závery znalca A. D. C., z ktorých vyplýva, že vada na motorovom vozidle
bola nielenže pri prevzatí motorového vozidla žalovaným do servisu, ale bola rozsiahlejšia už v čase
prevzatia motorového vozidla žalovaným (rozvody boli v hraničnom technickom stave), pričom žalovaný
mohol písomne upozorniť objednávateľa na nedostatočnosť dohodnutého rozsahu opravy pri vynaložení

odbornej starostlivosti. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalovaný nenesie zodpovednosť
za vady diela - opravy motorového vozidla. S týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v kontexte
príslušných ustanovení - Obchodného zákonníka nevysporiadal, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné.
Následne odvolateľ zhrnul, keďže je motor v deštrukčnom stave, oprava, na ktorú žalovaný prevzal
vozidlo, má vady, vykonanou opravou sa znížila hodnota motorového vozidla. Odvolateľ popísal právo

žalobcu na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená vadným plnením v zmysle § 436 ods. 4, § 440
ods. 1 ObZ a popísal úkony, ktorými si uplatnil voči žalovanému vady z diela. Náhradu škody, ktorá
mala byť spôsobená vadným plnením, vypočítal odvolateľ tak, že od znalcom A. C. určenej hodnoty
nového motora – v sume 12.800 eur odrátal sumu 5.705 eur ako cenu, ktorú si určil žalovaný ako cenu
opravy = 7.095 eur. Ďalej namietal právne posúdenie súdu prvej inštancie nároku v zmysle ustanovení

§ 373 ObZ bez prihliadnutia na nároky z vád vykonaného diela. Na záver zopakoval, že žalovaný porušil
svoju povinnosť určiť rozsah poškodenia motora a potrebnej opravy, čo je objektívna zodpovednosť
žalovaného a žalovaný nepostupoval v konaní podľa § 552 ods. 1 ObZ, čo v konaní ani nepreukázal.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že žalobca v odôvodnení odvolania odvolacie dôvody

podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. g) neodôvodnil. Žalovaný argumentáciu
žalobcu o porušení povinností žalovaného ako zhotoviteľa diela v zmysle § 537 ObZ a § 551 ObZ
považoval za zmätočnú, keď odvolateľ na jednej strane tvrdil, že žalovanému konkrétne pokyny na
rozsah opráv vozidla nedal (a súčasne, že žalovaný ani neuniesol dôkazné bremeno, že by nejaké
pokyny na rozsah opráv od žalobcu dostal), a na druhej strane tvrdil, že žalovaný mal žalobcu na

nevhodné pokyny na vykonanie diela, t.j. na zadaný rozsah opráv upozorniť, nakoľko na vyhodnotenie
potrebných opráv mal dostatočný časový priestor, technológiu, odbornú vybavenosť aj skúsenosť, čo
však neurobil. Žalovaný s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasil, keďže dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu rozsahu opráv vozidla znáša žalobca, nie žalovaný. Pokiaľ žalobca tvrdí, že si u žalobcu
objednal celkovú diagnostiku vozidla a všetky z nej vyplývajúce opravy, teda nielen výmenu rozvodových

reťazí, odstránenie zvyšku katalyzátorov a opravu hrebeňa riadenia, toto tvrdenie je v jeho prospech,
a preto dôkazné bremeno jeho preukázania znáša on. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol
a nepreukázal, že by si u žalovaného konkrétny rozsah opráv neobjednal. Žalovaný v tomto smere
zároveň súhlasil so záverom súdu, že skutočnosť, že žalobca mal záujem o konkrétne opravy vyplýva
aj z vykonaného dokazovania (bod 28. odôvodnenia rozsudku), navyše žalovaný na túto skutočnosť

poukazovalajpočaskonaniapredsúdomprvejinštancie,keďopakovanezdôrazňoval,žedielo,ktorésiu
neho žalobca objednal, bolo z jeho strany dokončené. V súvislosti so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi
z § 537 ObZ a § 551 ObZ žalovaný uvádza, že tieto (ani žiadne iné) neporušil. Žalobca si u žalovaného
objednal opravu vozidla v rozsahu výmeny rozvodových reťazí, odstránenia zvyšku katalyzátorov zvýfuku a výmeny hrebeňa riadenia. Žalobca žalovanému v tomto smere nedal žiadne pokyny, ktoré by
mu mali v riadnom vykonaní predmetných opráv prekážať, preto žalovaný žalobcovi nemal nevhodnosť
pokynov ani vytknúť. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že žalovaný s ohľadom na svoju odbornú

vybavenosť mal žalobcu upozorniť na potrebu ďalších opráv, táto podľa názoru žalovaného bez ďalšieho
neobstojí. Žalovaný pre žalobcu nevykonával celkovú diagnostiku vozidla, preto pri zachovaní odbornej
starostlivosti nemohol rozsah všetkých vhodných či potrebných opráv identifikovať. Zároveň, potreba
opravy poškodeného ložiska motora sa na vozidle objavila až po vykonaní dohodnutého rozsahu opráv,
o čom žalovaný žalobcu bezodkladne informoval. Navyše, keďže sa táto závada objavila až po vykonaní

diela, nemožno ju považovať ani za skrytú vadu znemožňujúcu vykonanie diela dohodnutým spôsobom
a žalovanému nevznikla povinnosť žalobcovi navrhnúť zmenu dohodnutého diela v zmysle 552 ObZ. V
posudzovanom prípade bolo výsledkom zmluvy o dielo oprava vozidla, síce výmena jeho rozvodových
reťazí, odstránenie zvyšku katalyzátorov z výfuku a výmena hrebeňa riadenia. Žalovaný túto opravu v
dohodnutomrozsahuriadneavčasvykonal.Zároveň,žalobcavadydiela(majúcnamyslivadynaoprave
vozidla v zmysle výmeny rozvodových reťazí, odstránenia zvyšku katalyzátorov z výfuku a výmeny

hrebeňa riadenia) nikdy žalovanému nevytkol a vykonanie diela v danom rozsahu nikdy nerozporoval.
Nakoľko nevznikli vady diela, nemohla vzniknúť ani objektívna zodpovednosť žalovaného za tieto vady,
a preto sa žalovaný uplatnením liberačných dôvodov nemal akej zodpovednosti zbaviť. Nemožno preto
súhlasiť ani s názorom žalobcu, že by postup súdu prvej inštancie, ktorý vec posudzoval v zmysle
§ 373 ObZ bez toho, aby prihliadol na nároky z vád vykonaného diela bol v rozpore s príslušnými

ObZ. Podľa názoru žalovaného preto žalobcovi nárok na primeranú zľavu z dohodnutej ceny diela
nevznikol. Súčasne, čo sa týka výšky žalobcom uplatňovanej „primeranej zľavy“, žalovaný trval na
svojich predchádzajúcich vyjadreniach v zmysle, že žalobcom vyčíslená zľava z ceny neobstojí, nakoľko
prevyšuje samotnú dohodnutú cenu diela, ktorú okrem iného žalobca žalovanému ani v celom rozsahu
neuhradil.

10. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný nevykonal predtým, ako sa de facto dohodli na
rozsahu opravy navrhovanej žalovaným, diagnostiku vady predmetného motorového vozidla, s ktorou
žalobca do servisu žalovaného prišiel. Žalovaný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 537 ods. 1, ods.
3 ObZ. K tvrdeniu žalovaného o zmätočnosti tvrdení ohľadom udelenia pokynov na opravu, odvolateľ

uviedol, že žalovanému žiadne konkrétne pokyny nedal, rozsah opravy si určil žalovaný. V zmysle
ustanovení, na ktoré odvolateľ poukázal, ak by to mal byť žalobca, ktorý určil rozsah opravy, ako
tvrdí žalovaný, je na žalovanom, aby o tom predložil dôkaz, že opravu vykonal na základe pokynov
žalobcu. Dôkazné bremeno v tomto prípade s ohľadom na objektívnu zodpovednosť žalovaného, je
na žalovanom, no nie je na žalobcovi. Lebo samotný žalovaný zodpovedá za opravu predmetného

motorového vozidla (§ 537 ods. 1 ObZ), a v prípade, že tento rozsah opravy považuje za nedostatočný,
mal na to upozorniť žalobcu, čo však neurobil. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a ním predvolaný
svedok-F.E.(str.10zápisnicezpojednávaniazodňa25.10.2024)nepotvrdilskutočnosti,akosažalobca
a žalovaný dohodli. Následne odvolateľ zopakoval rozhodné argumenty z podaného odvolania.

11. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že dôkazné bremeno
preukázania rozsahu opráv vozidla znáša žalovaný, a to s ohľadom na jeho objektívnu zodpovednosť
za vady diela. Takýto záver nemá žiadnu zákonnú oporu, t.j. nevyplýva zo žiadneho zo žalobcom
odkazovanýchustanoveníObchodnéhozákonníka.Každýjepovinnýpreukázaťsvojeskutkovétvrdenia.
Skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázania žalobcom tvrdeného rozsahu opráv znáša žalobca, ktorý

toto dôkazné bremeno neuniesol, napokon vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nie je
preto pravdou, že by sa súd prvej inštancie s touto otázkou nevysporiadal, ako to tvrdí žalobca vo svojom
vyjadrení. Z bodu 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nepochybne vyplýva, že zo žalobcom
predloženej komunikácie nebolo možné potvrdiť, čo bolo predmetom ústnej zmluvy o dielo, avšak
žalovaným predložená komunikácia nasvedčuje skôr tomu, že žalobca mal záujem o konkrétne opravy.

K tomu navyše žalovaný opätovne uvádza aj to, že konkrétne opravy boli aj nacenené. Kompletná
diagnostika vozidla (pokiaľ by si to žalobca objednal, čo sa nestalo) by bola nacenená samostatne,
žalobca však takúto požiadavku nemal. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu vo vzťahu k porušeniu § 537
ObZ a § 551 ObZ žalovaný odkázal na svoju argumentáciu uvedenú vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu. Žalovaný trval na tom, že pre žalobcu nevykonával celkovú diagnostiku vozidla, ale len jeho

opravu v rozsahu výmeny rozvodových reťazí, odstránenia zvyšku katalyzátorov z výfuku a výmeny
hrebeňa riadenia, preto pri zachovaní odbornej starostlivosti objektívne nemohol identifikovať rozsah
všetkých opráv, ktoré by boli vhodné na vozidle vykonať.12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

17. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

19. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 197 ods. 1, ods. 2 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na
pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Ak nemožno postupovať podľa
odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno,
priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie
skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd

svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.

22. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

23. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

24. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

25. Podľa § 378 ObZ, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to
je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.26. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu

ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

27. Podľa § 380 ObZ, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela

vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

28. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a konaním, ktoré predchádzalo vyhláseniu
rozhodnutia, ako aj po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, keď mal za to, že súd prvej inštancie po vyhodnotení

dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje
rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v tejto napadnutej časti
dostatočne presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti
vzniku nároku na náhradu škody, keď žalobca nepreukázal vznik škody, jej výšku, porušenie povinnosti
žalovaného a netvrdil ani priamy, bezprostredný a neprerušený kauzálny nexus. Súd prvej inštancie sa

vysporiadal aj s procesným útokom žalobcu a ustálil, že vykonaná oprava nespôsobila objavenú poruchu
motora na motorovom vozidle, keď aj na základe znaleckých posudkov mal súd prvej inštancie za
preukázané, že výmena rozvodov nemala žiaden vplyv ani súvis s opotrebením kľukového mechanizmu
a teda na zadretie ojničného ložiska. Zároveň súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenej zľave
z ceny diela správne skonštatoval neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu vo vzťahu

k dojednaniu medzi stranami o vykonaní iných úkonov, okrem dojednanej opravy motorového vozidla
v rozsahu výmeny rozvodových reťazí, odstránení zvyškov katalyzátorov a výmeny hrebeňa riadenia.
V nadväznosti na predmetný záver, keďže žalovaný vykonal opravu v rozsahu, v akom bola táto
dohodnutá, súd prvej inštancie správne právne posúdil, že nevznikol ani nárok na zľavu za vykonané
dielo.

29. Odvolací súd má za to, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by
mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením
v plnej miere stotožnil. Odvolací súd nezistil ani porušenie procesných podmienok konania (odvolateľ
naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP ani bližšie nešpecifikoval).

30. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou zákonných povinností

žalovaného ako autoservisu, teda zhotoviteľa diela v zmysle § 537 ods. 1, ods. 3 ObZ, konkrétne
s povinnosťou vykonať opravu poškodeného motorového vozidla samostatne a v súlade s odbornou
starostlivosťou, ktorá podľa jeho názoru zahŕňala povinnosť žalovaného upozorniť na nevhodnosť
pokynov zo strany žalobcu.

31. V prvom rade je potrebné uviesť, že argumentácia odvolateľa ohľadom povinnosti žalovaného
upozorniť na nevhodnosť mu daných pokynov, ktoré mali spočívať v určení rozsahu opravy a porušenia
povinností v zmysle § 537 ods. 1, ods. 3 ObZ, § 551 ObZ je protirečivá, keď na druhej strane odvolateľ
tvrdil, že žalovanému žiadne pokyny na konkrétny rozsah opravy vozidla nedal. Odvolateľ uvádzal, že
je právne významné, či žalovaný uniesol dôkazné bremeno v zmysle § 551 ObZ a zároveň, že uvádzal

v súdnom konaní, že žiadne pokyny na vykonanie diela žalovanému nedal. Následne v ďalšom vyjadrení
v reakcii na námietku žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu k zmätočnosti tejto argumentácie uviedol, že
zastáva tvrdenie, že žalovanému žiadne konkrétne pokyny nedal, rozsah opravy si určil žalovaný, čo
korešponduje aj s tvrdeniami uvedenými aj v priebehu súdneho konania.

32. Odvolací súd v tomto smere predovšetkým uvádza, že odvolateľ nerozlišuje medzi dojednaným
predmetom diela a jeho rozsahom, z ktorého je možné odvodiť aj dohodu o cene uvedenej ako pevnej
vo faktúre žalovaného (§ 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ObZ) od spôsobu vykonávania diela (§ 537 ods. 1,
ods. 3 ObZ), v rámci ktorého by bolo možné uvažovať nad prípadnou vhodnosťou pokynov zo stranyobjednávateľa a nad povinnosťou zhotoviteľa diela upozorniť žalobcu na nevhodnosť týchto pokynov
so zachovaním jeho odbornej starostlivosti. Súd prvej inštancie podstatnú otázku týkajúcu sa unesenia
dôkazného bremena o predmete opravy, správne uzavrel tak, že predmetom zmluvy o dielo nebola

celková diagnostika motorového vozidla, ale oprava vozidla v rozsahu výmeny rozvodových reťazí,
odstránenie zvyšku katalyzátorov a oprava hrebeňa riadenia. Odvolateľ namietal jednak predmetný
skutkový záver, ale aj ustálenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Na danom mieste však odvolací
súd pripomína, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí
zexistencietýchtoskutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnedôsledky;ideotohoúčastníka,ktorý

existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa
24.06.2010). Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že ak žalobca tvrdil, že
rozsah opravy spočíval aj v diagnostike motorového vozidla, bol povinný predmetné skutkové tvrdenie
preukázať. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovanému odovzdal poškodené
motorové vozidlo do opravy, aby vyhodnotil vadu vozidla s jeho celkovou diagnostikou, namiesto opravy
v rozsahu výmeny rozvodových reťazí, odstránenia zvyšku katalyzátorov a opravy hrebeňa riadenia,

bolo úlohou súdu prvej inštancie označené a navrhnuté dôkazy stranami konania zákonným spôsobom
vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo
uviedlistranykonania.Súdprvejinštancievsúladesozásadouvoľnéhohodnoteniadôkazovpostupoval,
keď sa zaoberal predloženou komunikáciou žalobcu zo dňa 31.05.2023, 7:23 (č.l. 13), na ktorú upozornil

aj odvolateľ. Napriek tvrdeniu odvolateľa, že súd túto komunikáciu nesprávne vyhodnotil, odvolací súd v
zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že táto komunikácia, resp. otázka žalobcu „čo všetko bude
treba robiť a koľko to bude stáť“ nie je v rozpore s tvrdením žalovaného o predmete diela spočívajúcom
vovýmenerozvodovýchreťazí,odstráneniazvyškukatalyzátorovahrebeňariadenia,keďženeobsahuje
dohodu o predmete opravy. Zároveň je potrebné sporné skutkové tvrdenie ohľadom rozsahu opravy

zahŕňajúce diagnostiku vozidla vyhodnocovať v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, čo súd prvej
inštancie aj správne zohľadnil. Súd prvej inštancie totiž správne poukázal na sms komunikáciu pána
B. D. so svedkom F. E. (č.l. 214), ktorá predchádzala vyššie uvedenej komunikácii so žalovaným.
Žalobca sa v tejto komunikácii dopytoval len na opravu rozvodov, z čoho súd prvej inštancie správne
usúdil, že žalobca mal záujem o konkrétne opravy. Odvolateľ v tomto smere poukázal na to, že svedok

E. nebol prítomný pri prevzatí vozidla do servisu a nebol prítomný ani pri dohode žalovaného so
spoločníkom žalobcu, avšak opomenul časť výpovede tohto svedka, v ktorej popísal, ako sa ho žalobca
pýtal priamo na výmenu len určitých komponentov. Rovnako tak odvolateľ účelovo bez kontextu obsahu
celej výpovede svedka E. poukázal na časť jeho výpovede, v ktorej mal potvrdiť, že žalovaný mal
a mohol pri prevzatí vozidla predpokladať, že vada je rozsiahlejšia, teda že rozsah opravy žalovaný

neurčil správne. V tomto smere sa však už nezaoberal tvrdením svedka, ktorý uviedol: „viem, že tá
robota bola na začiatku dohodnutá tak, že vlastne mi aj písal, že on chce robiť iba reťaze, a vlastne
tie katalyzátory nie“, ako aj že „vnútro motora, tak to je vždycky stav, ktorý sa nedá dopredu povedať,
pokým sa motor nerozoberie“.

33. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s vykonaným znaleckým dokazovaním a závermi
znalcov, keď uzavrel, že vykonaná oprava v dojednanom rozsahu nespôsobila novo objavenú poruchu
na motorovom vozidle. V tomto smere je však potrebné rozlišovať súdom prvej inštancie použitý pojem
novo objavenej poruchy na motorovom vozidle s novo vzniknutou poruchou na motorovom vozidle,
čo si odvolateľ nesprávne zamieňal, keďže v tejto spojitosti sa má na mysli, že porucha motora bola

zistená až následne po vykonanej oprave, čiže v danom význame bola „novo objavená“. Zároveň
v spojitosti so záverom o predmete zmluvy o dielo, ktorého súčasťou nebola celková diagnostika,
súd prvej inštancie správne skonštatoval nemožnosť zistenia poruchy motora bez jeho celkového
demontovania. V dôsledku uvedeného, potom odvolací súd s poukazom na správny záver súdu prvej
inštancie, že samotná oprava v jej vykonanom rozsahu nespôsobila poruchu motora, sa stotožňuje

s následne vysloveným záverom, že žalobca neuniesol dôkazného bremeno porušenia povinnosti
žalovaného z uzavretej zmluvy o dielo ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu z titulu
náhrady škody. Navyše, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere platí, že ak nie je zo strany žalobcu
preukázaný, čo i len jeden z uvedených predpokladov zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody
mu nevznikne.

34. Okrem toho sa odvolací súd stotožnil aj s hodnotením súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k zvyšným
dvom predpokladom zodpovednosti za škodu, a to vznikom škody a príčinnou súvislosťou. Výšku škody
v sume 7.095 eur, ktorá mala vzniknúť vadným plnením, určil odvolateľ tak, že od hodnoty novéhomotorového vozidla v sume 12.800 eur (znalcom určená nová hodnota motora) odčítal sumu 5.705 eur
ako cenu, ktorú si určil žalovaný ako cenu opravy. Na danom mieste však odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie vysvetlil, že žalobca pri stanovení výšky škody vychádzal zo sumy 12.800 eur ako

hodnoty vadného plnenia podľa znaleckého posudku, avšak táto bola v znaleckom posudku označená
len ako predvídateľná cena opravy, pričom žalobca neuviedol, prečo a ako dospel k uplatňovanej výške
náhrady škody. Na základe uvedeného je potom možné konštatovať, že záver súdu prvej inštancie, že
žalobca nepreukázal výšku škody, je správny. Navyše v tomto smere nie je zrejmé, ako žalobca dospel
k záveru o tom, že práve hodnota nového motora, z ktorej vychádzal, mala byť určujúcim kritériom pre

výpočet vadného plnenia, za situácie, ak v konaní bolo správne ustálené, že k závade motora došlo
v dôsledku dlhodobého zlého technického stavu a nie v dôsledku aj údajne žalobcom tvrdenej, avšak
nepreukázanej, absencie celkovej diagnostiky vozidla. Samotný žalobca tvrdil, že žalovaný mal porušiť
povinnosti zo zmluvy vadným plnením, teda tým, že nedošlo k správnemu určeniu rozsahu opravy,
keď nevykonal diagnostiku poškodeného vozidla. V spojitosti s uvedeným je potom nutné dodať, že
úplne absentuje aj akékoľvek bezprostredná príčinná súvislosť medzi uvedeným porušením zmluvných

povinností a vznikom škody, ktorá sa odvíja od ceny nového motora a nie od škody, ktorá mala vzniknúť
v dôsledku údajne tvrdenej nesprávne vykonanej oprave bez diagnostiky vozidla. Zároveň súd prvej
inštancie v tejto súvislosti správne poznamenal, že žalobca ani len nepopísal priamy, bezprostredný
a neprerušený kauzálny nexus. Tento záver súdu prvej inštancie pritom ani nebol zo strany odvolateľa
namietaný. V dôsledku uvedeného, ak by aj bol splnený jeden z predpokladov zodpovednosti za

škodu, a to porušenie povinností žalovaného, ktorým žalobca argumentoval, nemalo by to vplyv na
priznanie nároku na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu, preto v konaní nejde o vyriešenie takej otázky,
ktorá by mala rozhodujúci význam v tom smere, že by zvrátila neunesenie dôkazného bremena iného
predpokladu zodpovednosti za škodu, a to vzniku škody a kauzálneho nexusu. S ohľadom na uvedené,
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, vysporiadal so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami majúcimi význam pre vyslovenie zamietajúceho výroku rozsudku
a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na závery, ktoré prijal a ktoré ho viedli
k rozhodnutiu vo veci samej.

35. Odvolateľ sa zároveň domáhal právneho posúdenia náhrady škody spôsobenej mu vadným plnením
v zmysle § 440 ods. 1, ods. 2 ObZ, namiesto súdom prvej inštancie aplikovaného § 373 ObZ. Odvolací
súd s ohľadom na vyššie uvedené závery vo vzťahu k predpokladom zodpovednosti za škodu a popis
porušenia povinnosti zo zmluvy o dielo, keď žalobca tvrdil, že predmetom diela mala byť aj diagnostika
vozidla, považuje za správnu aplikáciu § 373 ObZ.

36. Súd prvej inštancie dospel aj k správnym záverom ohľadom uplatnenia nároku na zľavu z ceny diela
uvedenými v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnej miere
stotožnil, a preto na ne len odkazuje.

37. Odvolateľ bez bližšieho zdôvodnenia v podanom odvolaní označil ako dôkaz výsluch B. D.,
spoločníka žalobcu spolu s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Odvolací
súd však s ohľadom na správnosť záverov súdu prvej inštancie popísaných vyššie, keďže nebol
naplnený ani jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, nepovažuje za relevantný predmetný
návrh. V prvom rade, odvolací súd dáva do pozornosti rozdiel medzi výsluchom svedka a žalovaného

ako strany, ak ide o pozíciu spoločníka v spoločnosti (pán B. D. bol v rozhodnom čase v konaní na
súde prvej inštancie spoločníkom žalobcu, nie štatutárnym orgánom). Spoločník je v postavení svedka
vtedy, ak je stranou sporu samotná obchodná spoločnosť a spoločník v tomto spore nevystupuje ako jej
štatutárny orgán. V predmetnej veci bol B. D. v čase konania nariadeného pojednávania dňa 25.10.2024
spoločníkom v spoločnosti žalobcu, nie jej konateľom, z čoho vyplýva, že v prípade jeho návrhu na

výsluch, má procesné postavenie svedka v konaní. V civilnom sporovom konaní však výsluch svedka
prebieha za podmienok, že navrhujúca strana zabezpečí primárne jeho prítomnosť na nariadenom
pojednávaní a súd predvolá svedka až vtedy, ak je o to riadne požiadaný a strana nie je schopná
zabezpečiť účasť svedka (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cob/21/2021 zo dňa
27.02.2024, sp. zn. 1Cdo/242/2021 zo dňa 24.01.2023), a to potom čo súd rozhodne, že výsluch svedka,

ktorý bol riadne navrhnutý, vykoná. Strana konania v návrhu na výsluch svedka uvedie meno, priezvisko,
prípadne dátum narodenia svedka, adresu, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností,
ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané.38. Súd prvej inštancie neprihliadal na návrh na výsluch spoločníka G. D., ktorý predniesol právny
zástupca až na pojednávaní dňa 25.10.2024 s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. Odvolací
súd sa stotožňuje s uvedeným postupom súdu prvej inštancie, keďže v priebehu konania žalobca

navrhol len vo všeobecnosti výsluch žalobcu bez označenia konkrétnej osoby. V spoločnosti žalobcu
vystupoval v rozhodnom čase ako konateľ A. H. D. (a ako spoločníci aj I. J., A. H. D., B. D.). Zároveň,
ak mal žalobca záujem označiť ako návrh na vykonanie výsluchu svedka-spoločníka žalobcu B. D.,
bol povinný tento dôkazný prostriedok označiť riadne v priebehu konania podľa § 197 ods. 2 CSP
okrem mena a priezviska, dátumom narodenia svedka, adresou, z ktorej možno svedka predvolať,

a označením skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané, čo splnené zo strany žalobcu
do nariadeného termínu pojednávania dňa 25.10.2024 nebolo.

39. Odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo
ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú
vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP, podľa ktorého súd určuje

priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona.
Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej
obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas.
Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,
keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V tomto prípade žalobcovi

nič nebránilo v tom, aby svoje návrhy na vykonanie dôkazov označil už skôr ako na pojednávaní dňa
25.10.2024. Pre vysvetlenie je potrebné uviesť, že strany sporu boli už v rámci predvolania na prvé
pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 16.10.2024, poučené o procesných právach a povinnostiach
vrátane poučenia o koncentrácii konania s poukazom na § 153 CSP v spojení s § 149 CSP
a na § 154 CSP. Zároveň bol v tomto smere právny zástupca žalobcu vyzvaný, aby zabezpečil

konateľa žalobcu na pojednávaní z dôvodu jeho navrhovaného výsluchu (č.l. 197). Následne súd
prvej inštancie na žiadosť právneho zástupcu žalovaného zrušil nariadený termín pojednávania a po
telefonickej dohode s oboma právnymi zástupcami strán konania, nariadil termín pojednávania dňa
25.10.2024. V rámci upovedomenia o novom termíne pojednávania, súd prvej inštancie opätovne vyzval
právneho zástupcu žalobcu na zabezpečenie účasti konateľa z dôvodu jeho navrhovaného výsluchu.

Na nariadenom termíne pojednávania sa konateľ žalobcu nezúčastnil a namiesto toho právny zástupca
žalobcu navrhol výsluch svedka B. D. ako spoločníka žalobcu. S ohľadom na uvedené, keď súd prvej
inštancie vyzval na zabezpečenie konateľa žalobcu z dôvodu návrhu na vypočutie strany sporu bez
konkrétnej špecifikácie označenia toho, že ako strana v konaní má byť vypočutý nie štatutárny orgán,
ale spoločník žalobcu, ktorý bol v procesnej pozícii svedka, bola aplikácia podľa § 153 CSP súdom prvej

inštanciesprávna,aknapredmetnépojednávanieprávnyzástupcažalobcunezabezpečilúčasťkonateľa
žalobcu a namiesto toho žiadal vypočuť novo navrhnutého svedka B. D. ako spoločníka žalobcu, čo
by nevyhnutne znamenalo odročenie nariadeného pojednávania. Odvolací súd považuje preto postup
súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval na takto navrhovaný výsluch § 153 CSP za dôvodný, keďže je
na zodpovednosti strán sporu postupovať v konaní s prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie

konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, totiž nemusí následne súd prihliadnuť, najmä
ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Odvolací súd
považuje za potrebné sa vyjadriť aj k poznámke odvolateľa v ďalšom vyjadrení v priebehu odvolacieho
konania, keď mimo podaného odvolania doplnil, že svedka B. D. navrhol vypočuť k otázkam, ktoré
vyplynuli priamo na ústnom pojednávaní dňa 25.10.2024, avšak bez konkrétnej špecifikácie týchto

otázok a rozličných tvrdení. Úlohou odvolacieho súdu však nie je dopĺňať v tomto smere námietky
odvolateľa uplatnené navyše mimo podaného odvolania.

40. Odvolací súd po preskúmaní veci na základe podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy

vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa §
220 ods. 2 CSP. Odvolací súd poznamenáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujúskutkovýaprávnyzákladrozhodnutia(uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/145/2011
zo dňa 16.11.2011). Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do

obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004)ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

41. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku premietnuté do jeho výroku,
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu
odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

43. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).