Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 29, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120203415
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7120203415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobkyne: dr. jur. A. B., narodená:
X.X.XXXX, bytom: C. XX/XXX, XXX XX D. C., zastúpená advokátom: JUDr. Daniel Adamčík, sídlo: ul.
J. Kráľa 3, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 52 813 479, proti žalovaným: 1. Daňový úrad Košice, sídlo:
Železničná 1, 041 90 Košice, IČO: 42 499 500, 2. JUDr. Richard Lukáč, správca konkurznej podstaty
úpadcu E. F., sídlo: G. X, XXX XX A. - H. F., zn. správcu: S1858, zastúpený advokátskou kanceláriou:
bodnarlegal s.r.o., sídlo: Žriedlova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 865 459
a 3. E. F., narodený: X.XX.XXXX, bytom: C. XX/XX, XXX XX I., v konaní o určenie vlastníckeho práva,

o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cbi/2/2020-142 zo dňa
27. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cbi/2/2020-142 zo dňa 27. októbra 2021.

II. Žalobkyni voči žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

III. Žalobkyni voči žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1. vo výroku I. určil, že žalobkyňa J. B.,
nar. X.X.XXXX bytom C. XX/XXX, XXX XX D. C. je výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla
VOLKSWAGEN JETTA 2,0 TDI, výrobné číslo (VIN) K., EČV : L. XXX J.; 2. vo výroku II. žalobkyni
priznal náhradu trov konania v plnej výške 100% voči žalovanému v 2. rade a 3. vo výroku III. žalobkyni
nepriznal náhradu trov konania voči žalovanému v 1.a 3. rade.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa podľa § 137 písm. c) Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejCSP)domáhalaurčenia,žejevýlučnouvlastníčkoupredmetnéhomotorového
vozidla. Tento svoj nárok si uplatnila v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod
sp.zn. 30Cbi/1/2019, v ktorom sa voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhala, aby súd vylúčil zo súpisu
všeobecnej konkurznej podstaty majetok úpadcu E. F. (neskôr žalovaný v 3. rade). Súd prvej inštancie
neskôr konanie o určenie vlastníckeho práva vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. značkou

30Cbi/2/2020.

2.1. Žalobkyňa ohľadom pôvodnej žaloby o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty dôvodila, že
to mal urobiť už správca (žalovaný v 2. rade) podľa poslednej vety § 167j ods. 2 zákona o konkurzea reštrukturalizácii (ZKR) avšak z dôvodu, že tak neurobil, tak použila zaužívaný a legálny spôsob na
uplatnenie ochrany svojich vlastníckych práv ako základného práva v konkurznom konaní.

2.2. Podanie určovacej žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že v priebehu konania o vylúčenie veci z
konkurznej podstaty (napriek neexistencie žiadosti žalovaného v 1. rade, aby ma správca vyzval na
podanie vylučovacej žaloby proti nemu) bola na zabezpečenie ochrany svojho vlastníckeho práva a
práva neobmedzene nakladať s vecou nútená podať žalobu o určenie v zmysle § 137 písm. c) CSP,
t.j. žiadať, aby súd vyslovil, že som výlučnou vlastníčkou veci, ktorá je predmetom konania o vylúčenie

veci z konkurznej podstaty. V tejto súvislosti okrem iného poukázala na skutočnosť, že v danej veci
je motorové vozidlo registrované na dopravnom inšpektoráte, kde na podnet správcu (žalovaného v 2.
rade) zrejme bola zapísaná poznámka o tom, že vozidlo podlieha konkurzu a tiež poukázala aj na
písomnú výzvu žalovaného v 2. rade, ktorou ju v rámci konkurzu vyzval na poskytnutie súčinnosti
ohľadom jej motorového vozidla.

2.3. Žalobkyňa neskôr podaním doručeným súdu dňa 10.2.2021 navrhla, aby súd pripustil do konania
žalovanéhov3.rade(úpadcavkonkurze),čoodôvodnilapovahoukonaniaourčenievlastníckehopráva,
keďže dotyčný bol jej manželom. Na základe tohto jej návrhu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.
mája 2021 pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpil žalovaný v 3. rade.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa preukázala a bolo
to potvrdené svedeckými výpoveďami v konaní, resp. aj vyjadrením žalovaného v 3.rade, že finančné
prostriedky 11.400,- eur na zakúpenie motorového vozidla získala žalobkyňa z finančných prostriedkov
- z darovaných peňazí. Podľa zistenia súdu žalobkyňa darované peniaze získala od rodičov vo výške
10.000,- EUR (súd to konštatoval aj v rozsudku v konaní pod sp. zn. 30Cbi/1/2019, že túto skutočnosť

preukázala aj čestnými prehláseniami darcov svojich rodičov vo výške 10.000,- EUR) a zvyšok kúpnej
ceny 1.400,- EUR bolo žalobkyni darovaných jej babkou, s ktorou žila v spoločnej domácnosti a dávala
jej tieto peniaze z dôchodku. Tieto skutočnosti potvrdili v konaní vypočutí svedkovia a tiež žalovaný v
3.rade, ktorý uviedol, že v danej dobe nežil s vtedajšou manželkou v spoločnej domácnosti, a nemali
žiadne spoločné príjmy ani majetok a spoločnú finančnú hotovosť.

3.1. Na základe uvedených zistení súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
predmetného motorového vozidla, t.j. žalobe vyhovel. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
nasledovnými zákonnými ustanoveniami: § 137 písm. c) CSP (určenie práva, ak je daný naliehavý
právnyzáujem),§123Občianskehozákonníka(vlastníckeprávo)a§126ods.1Občianskehozákonníka

(ochrana vlastníckeho práva). Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade plným úspechom žalobkyne a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania žalobkyni voči žalovaným v 1. a 3. rade odôvodnil skutočnosťou, že
žalobkyňa voči nim náhradu nežiadala priznať.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby ho zmenil tak, že
žalobu zamietne. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d)
f) a h) CSP, t.j. namietal, že: 1. Neboli splnené procesné podmienky; 2. Súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces; 3. Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd;
4. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; 5. Súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a 6. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4.1. Žalovaný v 2. rade konkrétne namietal, že podľa neho neexistuje naliehavý právny záujem na určení
vlastníckehoprávažalobkyne,pretožeootázkevlastníckehoprávaužbolopredbežneskôrrozhodované
v konaní o vylúčení tejto veci z konkurznej podstaty žalovaného v 3. rade. V tejto súvislosti dodal, že
z odôvodnení rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cbi/1/2019 zo dňa 22.1.2020 o vylúčení veci
z konkurznej podstaty, konkrétne v bode 53. súd jednoznačne uviedol, že predmetné motorové vozidlo

patrí do BSM manželov (žalobkyne a žalovaného v 3. rade) a toto rozhodnutie odobril aj odvolací súd
v bode 58. rozsudku zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 4CoKR/328/2020 a neskôr ho odobril aj dovolací súd.
Z uvedeného dôvodu mala byť žaloba zamietnutá pre nedostatok právneho záujmu podľa § 137 písm.
c) CSP.4.2. Existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP žalovaný v 2. rade odôvodnil
nasledovné: 1. Žalobkyňa si nesplnila svoju základnú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie

žaloby, preto malo byť konanie zastavené; 2. Žalobkyňa nesprávne označila žalovaného v 2. rade a to
v označení osoby, kde absentuje, presné označenie správcu vo vzťahu k jednotlivému konkurznému
konaniu. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade tiež namietal, že v tomto konaní o určenie vlastníckeho
práva mohol byť pasívne vecne legitimovaný iba správca konkrétnej konkurznej podstaty, preto mala
byť žaloba vo vzťahu k jeho osobe zamietnutá a 3. Vo veci existuje prekážka rozsúdenej veci v spojení

s vyriešením predbežnej právnej otázky v konaní o vylúčení tejto veci z konkurznej podstaty vedenom
na Okresnom súde Košice I, kde už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice
I sp. zn. 30Cbi/1/2019 zo dňa 22.1.2020 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
15.12.2020 sp. zn. 4CoKR/32/2020. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade poukázal na body 43. a 50.
právoplatného a vykonateľného rozsudku, kde bola vyriešená predbežná otázka vlastníckeho práva
predmetného motorového vozidla.

4.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a c) CSP bol podľa žalovaného v 2. rade naplnený tým,
že vo veci rozhodol vylúčený sudca, pretože išlo o sudcu, ktorý predmetnú vec o určenie vlastníckeho
práva vylúčil „sám pre seba“ z konania, ktoré viedol o vylúčení tejto veci z konkurznej podstaty v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30Cbi/1/2019. Takýto procesný postup nepovažuje

žalovaný v 2. rade za postup v súlade s požiadavkou správneho obsadenia súdu.

4.4. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP bol podľa žalovaného v 2. rade naplnený tým, že
bola porušená viazanosť súdu inými rozhodnutiami, pričom súd prvej inštancie to ani nijako nevysvetlil.
K tomuto žalovaný v 2. rade opätovne poukázal na vyššie uvedené konanie a rozhodnutia vo veci

vylúčenia majetku z konkurznej podstaty.

4.5. Existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP žalovaný v 2. rade odôvodnil
nasledovne: 1. V konaní o vylúčení veci z konkurznej podstaty žalobkyňa absolútne neuniesla dôkazné
bremeno vo vzťahu k úhrade 11.400,- EUR na zakúpenie vozidla. Žalobkyňa až po vyše 2 rokoch v tomto

konaní „sanovala“ svoju dôkaznú situáciu výlučne svedeckými výpoveďami spriaznených osôb - rodičov
žalobkyne (po neúspešnej argumentácii predkladaním čestných vyhlásení a dohôd o vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z čias trvania ich manželstva), t.j. žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno v rozsahu sumy vo výške 1.400,- EUR ako doplatok do plnej úhrady kúpnej ceny
v sume 11.400,- EUR. Z uvedeného dôvodu je pre žalovaného nepochopiteľné zistenie, že celá kúpna

cena vozidla bola žalobkyni darovaná jej príbuznými. Žalobkyňa nepreukázala dostatočne skutočnosť,
žeby sumu 1.400,- EUR získala od svojej nebohej starej mamy; 2. Zo strany žalobkyne s poukazom
na znenie § 126 Občianskeho zákonníka nebolo dostatočne preukázané, žeby zo strany žalovaných
dochádzalo k neoprávnenému zasahovaniu do jej vlastníckych práv a tiež nepreukázala existenciu
dostatočného naliehavého záujmu na vydaní navrhovaného rozsudku; 3. Žalobkyňou navrhované

znenie petitu je nevykonateľné a to najmä čo do rozsahu použitia formulácie „je výlučnou vlastníčkou
ku dňu vyhlásenia konkurzu“ a 4. Podľa názoru žalovaného v 2. rade nie je možné, aby si žalobkyňa
selektívne vyberala, voči ktorým žalovaným si uplatňuje nárok na nahradenie trov konania a voči komu
nie.

5. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa žalovaný v 1. rade vyjadril tak, že súhlasí s dôvodmi uvádzanými
žalovaným v 2. rade. V tejto súvislosti poukázal najmä na predbežné posúdenie otázky vlastníckeho
práva v konaní o vylúčenie tejto veci z konkurznej podstaty a na obsah príslušných súdnych rozhodnutí:
rozsudok Okresného súdu Košice i, sp. zn. 30Cbi/2/2020 zo dňa 22.1.2020, rozsudok Krajského
súdu v Košiciach, č.k. 4COKR/32/2020 zo dňa 15.12.2020 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, č.k.

2Obdo/22/2021 zo dňa 28.10.2021. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný v 1. rade odvolaním
napadnutý rozsudok zrušiť, prípadne zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade vyjadrila tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny a vydaný na základe správne a úplne zisteného skutkového a právneho

stavu veci. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť a vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade jej priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.6.1. Podľa žalobkyne je naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho práva dostatočne daný.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že svoju žalobu o určenie vlastníckeho práva
k motorovému vozidlu podala v rámci konania o vylúčenie rovnakej veci z konkurznej podstaty úpadcu

(žalovaný v 3. rade), pričom s ohľadom na vzájomnú nadväznosť vecí navrhla konanie podľa §
166 ods. 1 CSP spojiť do jedného konania. Dodala, že žalobu na určenie vlastníckeho práva bola
nútená podať z dôvodu zabezpečenia ochrany svojho vlastníckeho práva, pretože postupom správcu
v konkurznom konaní je ohrozené jej základné právo vlastníka veci - právo s vecou nerušene nakladať.
V tejto súvislosti poukázala na postup správcu ešte pred podaním vylučovacej žaloby, keď aj po

vysvetlení jej vlastníckeho práva k veci ju správca vyzýval na udelenie súhlasu na ocenenie vozidla a na
vydanie vozidla na jeho speňaženie. Za danej situácie (súčasné konanie o určenie vlastníckeho práva
a o vylúčenie veci z konkurznej podstaty) žalobkyňa považuje za správne najprv rozhodnúť o určení
vlastníckeho práva a až následne o prípadnom vylúčení veci z konkurznej podstaty.

6.2. Podľa žalobkyne žiadny z odvolacích dôvodov namietaných žalovaným v 2. rade nie je daný.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP žalobkyňa uviedla nasledovné: 1. Vo veci
určenia vlastníckeho práva nebola súdom vôbec vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku a pokiaľ
by nezaplatenie poplatku bolo prekážkou súdneho konania, tak ide o odstrániteľnú prekážku konania;
2. Všetci žalovaní účastníci konania boli v konaní označení správne, pričom žalovaní v 1. a 2. rade
boli v žalobe o vylúčenie veci z konkurznej podstaty označení správne a po aj vylúčení určovacej

žaloby na samostatné konanie sa ich postavenie nezmenilo, t.j. v konaní boli dostatočne identifikovaní.
V následnom konaní o určenie vlastníckeho práva bola žaloba rozšírená aj o žalovaného v 3. rade, ktorý
bol podľa stanoviska žalovaných spoluvlastníkom veci a 3. Vo veci nejde o prekážku rozhodnutej veci,
pretože predmetom konaní na Okresnom súde Košice I boli dve rozličné veci a síce vylučovacia žaloba
(30Cbi/1/2019) a konanie o určenie vlastníckeho práva (30Cbi/2/2020) po vylúčení zo skôr citovaného

konania.

6.3. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobkyňa uviedla, že procesné
práva žalovaného v 2. rade neboli nijako porušené a iba žalovaný v 2. rade môže zato, že v konaní
o určenie vlastníckeho práva nevyužil viac svojich procesných práv. Postup súdu prvej inštancie žiadnym

spôsobom neznemožnil uplatnenie procesných práv žalovaného v 2. rade. K odvolaciemu dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. c) CSP sa žalobkyňa vyjadrila tak, že ani tento nie je naplnený, pretože nerozhodoval
vylúčený sudca a v tejto súvislosti dodal, že žalovaný v 2. rade toto začal rozporovať až po svojom
neúspechu. Obdobne žalobkyňa namietala aj neexistenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
d) CSP a k tomuto dodala, že súd prvej inštancie nebol pri svojom rozhodovaní o určení vlastníckeho

práva viazaný skôr vydaným rozhodnutím o vylúčení veci, nakoľko otázka vlastníckeho práva tam bola
riešená iba predbežne.

6.4. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP žalobkyňa tiež uviedla, že nie
sú vo veci dané. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného v 2. rade, že svoje stanovisko o jej výlučnom

vlastníctve „dokresľovala“ až dodatočnou argumentáciou o darovaní prostriedkov, ktoré použila na
zakúpenie vozidla. V tejto súvislosti poukázala na svoje skoršie vyjadrenia vo veci z 19. septembra
2019, kde uviedla akým spôsobom nadobudla svoje vlastné prostriedky na zakúpenie vozidla (dar od
rodičov 10.000,- EUR a zvyšok - ušetrené prostriedky, ktoré jej dávala jej stará mama z jej dôchodku).
Skutočnosť, že išlo o jej výlučné prostriedky (získané darom potvrdili svedkovia, ktorí vypovedali pod

hrozbou spáchania trestného činu krivej výpovede a dokonca to potvrdil aj samotný žalovaný v 3. rade
(bývalý manžel žalobkyne). Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru na základe vyhodnotenia
dôkazov a aj na základe logického úsudku. Naliehavý právny záujem vyplýva aj zo skutočnosti, že
vozidlo nemalo byť zahrnuté do majetkovej podstaty konkurzného konania, pričom konajúci súd v konaní
o vylúčení veci nesprávne vyhodnotil predbežnú otázku vlastníctva motorového vozidla. Rozhodnutie

súdu vychádzalo zo správneho zistenia skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Formulácia
žalobného petitu bez slovného spojenia „ku dňu vyhlásenia konkurzu“ a aj výrok súdu prvej inštancie
je v súlade so zákonom.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP a dospel k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné.8. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

9. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného v 2. rade a k podstatným
tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP (neboli splnené procesné podmienky):
Existenciu tohto odvolacieho dôvodu sú podľa § 161 CSP súdy povinné skúmať v každom štádiu
súdneho konania a v prípade, žeby neboli procesné podmienky splnené a ich nenaplnenie nie je možné
odstrániť,takbytomalomaťzanásledokzastaveniekonania.Zobsahuspisujevšakdostatočnezrejmé,
že tento odvolací dôvod nie je vo veci daný. Tento odvolací dôvod je totiž možné považovať za naplnený

iba v prípade, žeby spor trpel niektorou z týchto zásadných procesných vád: neexistencia žaloby, vec
nepatrí do právomoci súdu, konal nepríslušný súd, strana sporu nemá právnu subjektivitu, strana sporu
nie je procesne spôsobilá, existuje prekážka začatého konania (litispendencia) alebo existuje prekážka
rozhodnutej veci (res iudicatae). V tomto súdnom konaní sú splnené všetky procesné podmienky, preto
tento odvolací dôvod nie je daný.

10.1. V súvislosti s namietaným nenaplnením procesných podmienok a s ohľadom na obsah námietok
žalovaného v 2. rade je potrebné uviesť nasledovné: Nezaplatenie súdneho poplatku nie je dôvodom,
ktorý v tomto prípade mohol napĺňať nenapĺňanie procesných podmienok. V tejto súvislosti súd
poukazuje na znenie § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch („Ak nebol zaplatený

poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd
podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní
od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O
následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený“) a na skutočnosť, že žalobkyňa
nebola súdom na zaplatenie poplatku vyzvaná. Konanie by navyše ani nemohlo byť podľa § 10 ods. 2

písm. b) Zákona o súdnych poplatkoch zastavené, pretože vo veci došlo k rozšíreniu podanej žaloby,
nakoľko žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty bola žalobkyňou rozšírená o určenie vlastníckeho
práva k danej veci.

10.2. Ani žalovaným namietané označenie žalovaného v 2. rade neobstojí. V pôvodnej žalobe o

vylúčenie veci zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu (žalovaný v 3. rade) bol žalovaný v 2. rade
označený dostatočne určito a správne. Práve z tohto konania bol neskôr vylúčený nárok žalobkyne
na určenie vlastníckeho práva na toto samostatné konanie, pričom sa osoba žalovaného v 2. rade
nijako nezmenila. K označeniu žalovaného v 2. rade je zrejme potrebné a vhodné dodať, že súd prvej
inštancie ho v záhlaví svojho rozsudku neuviedol správne (neuviedol, označenie konkrétneho úpadcu,

ktorého správu v tejto veci vykonáva). Tento nedostatok však neznamená, žeby neboli splnené procesné
podmienkykonania.Tútozjavnúchybuvpísanírozsudku,bymalsúdprvejinštancieodstrániťspôsobom
podľa § 224 CSP.

10.3. Žalovaný v 2. rade podstatnú časť svojho odvolania odôvodnil existenciou prekážky rozhodnutej

veci, pretože otázka vlastníckeho práva už podľa neho bola vyriešená ako predbežná otázka v konaní o
vylúčení tejto veci z konkurznej podstaty vedenom na Okresnom súde Košice I, kde už bolo právoplatne
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cbi/1/2019 zo dňa 22.1.2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 4CoKR/32/2020. K tomuto je
potrebné dodať zásadnú vec, že v príslušných súdnych konaniach nejde o rovnaký predmet konania

a nie je daný ani rovnaký okruh účastníkov konania (v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty
nebol zúčastnený žalovaný v 3. rade), preto vo veci nie je naplnená prekážka rozhodnutej veci.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a c) CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a rozhodoval vylúčený sudca): Tento odvolací dôvod mal byť podľa
žalovaného v 2. rade naplnený tým spôsobom, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, pretože išlo
o sudcu, ktorý predmetnú vec o určenie vlastníckeho práva vylúčil „sám pre seba“ z konania, ktoré
viedol o vylúčení tejto veci z konkurznej podstaty v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I podsp. zn. 30Cbi/1/2019. Tieto odvolacie dôvody nie sú dané, pretože súd prvej inštancie vyššie uvedeným
spôsobom (vylúčenie veci a následné ďalšie konanie vo vylúčenej veci) a ani iným spôsobom neporušil
procesné práva žalovaného v 2. rade. V prvom rade je potrebné dodať, že podľa príslušného Rozvrhu

práce Okresného súdu Košice I pre rok 2020 (Článok 3) mal vo vylúčenej veci konať a aj konal rovnaký
sudca. Podľa žalovaného práve takýto procesný postup konajúceho sudcu je dôvodom jeho zaujatosti.
K tomuto je potrebné poukázať na to, že podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú
okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Navyše odvolací
súd dodáva, že žalovaný v 2. rade počas konania pred súdom prvej inštancie (ani neskôr) námietku

zaujatosti vôbec nevzniesol.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci): Podľa žalovaného v 2. rade bola porušená viazanosť súdu
inými rozhodnutiami, pričom súd prvej inštancie to ani nijako nevysvetlil (rozhodnutia vo veci vylúčenia
majetku z konkurznej podstaty). Tento odvolací dôvod taktiež nie je naplnený, nakoľko na danú vec nie

je možné aplikovať tzv. subjektívnu záväznosť rozsudku podľa § 228 CSP a navyše otázka vlastníckeho
práva k predmetnému vozidlu bola v konaní o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu
vyriešená iba predbežne, pričom v tomto konaní nebolo dokazovanie uskutočnené v rozsahu ako to bolo
vykonané v konaní o určení vlastníckeho práva.

13. Rovnako vo veci nie sú dané ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zistenie skutkového stavu a jeho následné právne posúdenie
spolu úzko súvisia, nakoľko práve zlé zistenie skutkového stavu veci môže v konečnom dôsledku viesť
aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

13.1. Súd prvej inštancie okrem iného vyvodil svoje skutkové zistenia z dokazovania vykonaného v
súvisiacom konaní o vylúčení veci, z ktorého vyplynul záver, že žalobkyňa na zakúpenia motorového
vozidla použila v sume 10.000,- EUR finančnú čiastku, ktorú získala darovaním od svojich rodičov.
Sporným pre rozhodnutie o určení vlastníckeho práva zostal doplatok kúpnej ceny v sume 1.400,- EUR,

respektíve skutočnosť z akých zdrojov žalobkyňa túto časť kúpnej ceny získala. Rovnako ako súd prvej
inštancie, tak z obsahu vykonaného dokazovania aj odvolací súd vyvodil záver, že aj finančnú čiastku na
doplatok kúpnej ceny vo výške 1.400,- EUR získala žalobkyňa darovaním. Túto skutočnosť dostatočne
potvrdili svedecké výpovede rodičov žalobkyne (B. M. a N. M.), ale aj výpoveď žalovaného v 3. rade,
ktorý o predmetnom motorovom vozidle (resp. o jeho zakúpení žalobkyňou) dokonca ani nemal žiadnu

vedomosť až do oznámenia žalovaného v 2. rade. Skutočnosť, že vyššie uvedení svedkovia sú rodičmi
žalobkyne (podľa žalovaného v 2. rade to spochybňuje ich vieryhodnosť), podľa odvolacieho súdu nie
je v tomto prípade dostatočným dôvodom, ktorý by mal znamenať, že svedkovia nevypovedajú pravdu.
V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť to, že žalobkyňa so žalovaným v 3. rade (úpadcom) neviedli
spoločnú domácnosť už od 15.4.2016, pričom predmetné motorové vozidlo bolo žalobkyňou zakúpené

až dňa 16.8.2018, t.j. viac ako 2 roky po ukončení ich manželského súžitia. Z uvedeného je viac
ako zrejmé, že žalobkyňa na zakúpenie vozidla použila svoje vlastné prostriedky získané darovaním,
ktoré neboli súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva a potvrdil to aj samotný žalovaný v 3.
rade. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že motorové vozidlo bolo zakúpené z prostriedkov patriacich do BSM
žalobkyne a žalovaného v 3. rade, pričom vychádzal iba zo skutočnosti, že v čase zakúpenia vozidla

boli manželmi. Tento predpoklad žalovaného v 2. rade však bol vyvrátený vykonaným dokazovaním
(svedecké výpovede, potvrdenie Obecného úradu Veľký Horeš ohľadom spoločného bývania žalobkyne
a žalovaného v 3. rade a výpoveď žalovaného v 3. rade). Žalovaný v 2. rade hodnovernosť svedeckých
výpovedí síce spochybnil, ale v zásade ich nepravdivosť nijako nepreukázal, preto v kontexte zisteného
skutkového stavu (dlhodobé odlúčenie žalobkyne a žalovaného v 3. rade) je potrebné uzavrieť, že

žalobkyňa podľa § 143 Občianskeho zákonníka nadobudla predmetné vozidlo do svojho výlučného
vlastníctva z jej vlastných prostriedkov získaných darom (tzv. transformácia daru).

13.2. Argumentácia žalovaného v 2. rade, podľa ktorej bolo v konaní o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty úpadcu právoplatne rozhodnuté o forme vlastníctva k predmetnému vozidlu (vec patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva) neobstojí, pretože otázka vlastníctva bola riešená iba predbežne na
základe obmedzeného dokazovania. Po doplnení dokazovania v tomto konaní o určenie vlastníckeho
práva po náležitom a doplnenom zistení skutkového stavu veci súd prvej inštancie opodstatnene
a správne v konečnom dôsledku dospel k záveru, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou veci. Obdobneneobstojí stanovisko žalovaného v 2. rade, podľa ktorého je žalobkyňou navrhované znenie petitu
nevykonateľnéachýbavňomformulácia„jevýlučnouvlastníčkoukudňuvyhláseniarozsudku“.Ktomuto
odvolací súd poznamenáva, že v civilnoprávnom konaní je iba na rozhodnutí žalobcu ako sformuluje

svoj žalobný návrh a o takomto jeho návrhu, neskôr súd rozhodne, pričom v tomto prípade súd o žalobe
rozhodol tak, že je opodstatnená.

13.3. Žalovaný v 2. rade opakovane namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na vydaní
rozsudku o určení vlastníckeho práva. V danom prípade je vlastnícke právo žalobkyne ohrozené, čo

okrem iného dostatočne potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že ohľadom predmetnej veci žalobkyne
už dokonca bol medzičasom vydaný rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30Cbi/1/2019 zo
dňa 22.1.2020, ktorým bola zamietnutá jej žaloba na vylúčenie predmetnej veci zo súpisu konkurznej
podstaty žalovaného v 3. rade a aj na základe tohto rozsudku existuje reálna obava zo zásahu do
jej vlastníckeho práva uskutočnením predaja jej motorového vozidla postupom podľa Z.č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii.

13.4. Žalovaný v 2. rade namietal aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom trov
konania a to v tom smere, že žalobkyni bol priznaný nárok na nahradenie trov konania iba voči nemu
samotnému. Súd prvej inštancie toto svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že žalobkyňa nežiadala
voči žalovanému v 1. a 3. rade priznať nahradenie trov konania. CSP a ani iný zákon nerieši takúto

konkrétnu procesnú situáciu, avšak s ohľadom na stav veci (žalobkyňa nežiadala priznať svoj nárok na
nahradenie trov konania voči žalovaným v 1. a 3. rade a navyše títo žalovaní ani nespôsobili vznik tohto
sporu) súd prvej inštancie rozumne a správne v súlade s Čl. 4 CSP o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovanými v 1. a 3. rade rozhodol tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal. Rozhodnutie
o trovách konania voči žalovanému v 2. rade je plne v súlade s ustanovením § 255 CSP, nakoľko

žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná.

14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Odvolací
súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a Čl. 4 CSP. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe
rovnakých dôvodov ako je to uvedené v odseku 13.4 tohto odôvodnenia. T.j. žalobkyni, ktorá bola v
odvolacom konaní úspešná, priznal voči žalovanému v 2. rade plnú náhradu trov odvolacieho konania

a zároveň jej voči žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

16. K predmetu sporu je potrebné a vhodné dodať nasledovné: Otázka vlastníckeho práva k vozidlu

žalobkyne bola skutočne (ako to namietal žalovaný v 2. rade) predbežne vyriešená v konaní o vylúčenie
tejto veci z konkurznej podstaty tak, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne
a žalovaného v 3. rade. Ako sa však v konečnom dôsledku preukázalo tak toto predbežné posúdenie
vlastníckehoprávanebolosprávneabolotospôsobenétým,žežalobkyňavkonaníovylúčenívecipodľa
záverov konajúcich súdov (na rozdiel tohto konania o určenie vlastníckeho práva) nezvládla dostatočne

svoje dôkazné bremeno. Obidve tieto konania (t.j. o vylúčenie veci a aj o určenie vlastníckeho práva
k tejto veci) boli pôvodne vedené v jednom konaní o vylúčenie veci zo súpisnej podstaty a konajúci
súd prvej inštancie veľmi nešťastne a nelogicky zvolil ten postup, že po vylúčení určovacej žaloby na
samostatné konanie najprv rozhodol o žalobe o vylúčení veci z konkurznej podstaty a až následne
nato rozhodol o určení vlastníckeho práva k motorovému vozidlu žalobkyne. Rozumným a správnejším

postupom by však určite bolo najprv rozhodnúť o tom, či je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou veci a až
následne nato rozhodnúť o opodstatnenosti vylúčenia tejto veci z konkurznej podstaty úpadcu. Prioritné
rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k veci by zabránilo vzniku existujúcej paradoxnej situácie, keď
obsah rozhodnutí v dvoch súvisiacich konaniach ohľadom formy vlastníckeho práva k veci je rozličný.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP ).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).