Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13P/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202876
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124202876.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.

B. B., nar. XX.XX.XXXX, v osobnej starostlivosti matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. E. XXXX/XX, F., a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. X/X, J., o návrhu matky
na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný s účinnosťou od 08.04.2024 prispievať na výživu maloletej A. B. B., nar. XX.XX.XXXX
výživným vo výške 145 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
II. Zameškané výživné za obdobie od 08.04.2024 do 31.05.2025 vo výške 1.170,17 eur povoľuje súd

otcovi splácať v 33 splátkach vo výške 35 eur a 1 splátkou vo výške 15,17 eur mesačne spolu s bežným
výživným, s tým, že v prípade omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky zameškaného
výživného, stáva sa splatnou celá suma nezaplateného zameškaného výživného.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 39P/52/2021-18 zo dňa 21.02.2022 v časti
výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. B..
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2024 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa.

2. Návrh odôvodnila tým, že maloletá rastie, výdavky na ňu sa zvyšujú, výživné vo výške 60 eur je veľmi
nízke. Maloletá by rada išla do školy, kde sa platí 200 eur. Súhlasila so zvýšením výživného na sumu
145 eur mesačne, ktorá suma predstavuje 22% z dôchodku otca.

3. Otec uviedol, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 660 eur. Je diabetik, pichá
si inzulín za čo spolu s výživovými doplnkami uhrádza 200 eur mesačne. Má tiež zvýšené výdavky
na diétne stravovanie. Na elektrinu mesačne vynaloží 60 eur, na drevo 110 eur, bratovi spláca dom

splátkami vo výške 250 eur.

4. Kolízny opatrovník odporúčal návrhu vyhovieť, súhlasil so zvýšením výživného na sumu 145 eur
mesačne, ktorá suma predstavuje 22% z dôchodku otca.

5. Súd vo veci pojednával dňa 21.05.2025, na pojednávanie sa dostavila matka, otec a kolízny
opatrovník. Otec, potom ako mu boli uložené dve poriadkové pokuty vo výške 100 eur, opustil

pojednávaciu miestnosť s komentárom „takto sa so mnou nikto nebude baviť“.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie lustráciou v registri obyvateľov Slovenskej republiky a sociálnej
poisťovni, Potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, výsluchom matky a zistil nasledovný skutkový stav:7. Rozsudkom č.k. 39P/52/2021-18 zo dňa 21.02.2022 tunajší súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej
sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 60 eur mesačne. V tom čase mala

maloletá 8 rokov navštevovala prvý stupeň na základnej škole. Príjem otca predstavoval dôchodok vo
výške 482,30 eur, mal dve vyživovacie povinnosti, druhú k dcére K. B.. Aktuálne má maloletá 11 rokov
a 5 mesiacov, navštevuje druhý stupeň na základnej škole. S výživou maloletej sú spojené len bežné
výdavky,jejzdravotnýstavjedobrý.Príjemotcaaktuálnepredstavujedôchodokvovýške660eur,málen
jednu vyživovaciu povinnosť, vyživovacia povinnosť k dcére K. zanikla jej schopnosťou sa samostatne

živiť. Súd tiež zistil, že otec je poberateľom nemocenskej dávky vo výške 393,30 eur. Zvýšené výdavky
spojené so zhoršením jeho zdravotného stavu otec nepreukázal.

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.

14. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17.Podľa§2ods.1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“),nakonania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

18. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

21. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložilpovinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

22. Predmetom konania je zvýšenie výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Trnava č.k. 39P/52/2021-18 zo dňa 21.02.2022. Tak ako vyplýva z prvej vety § 78 ods. 1 ZR
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Preto pri rozhodovaní
o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení ZR je nevyhnutné vykonať porovnanie okolností

dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď
subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom
životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 ZR, už vývoj životných
nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

23. Porovnaním okolností dôležitých pre určovanie výživného súd zistil, že k podstatnej zmene pomerov
došlo na strane otca aj maloletej. Príjem otca v čase predchádzajúceho rozhodnutia predstavoval
dôchodok vo výške 482,30 eur, mal dve vyživovacie povinnosti. Maloletá navštevovala prvý stupeň
základnej školy. Aktuálne otec poberá starobný dôchodok vo výške 660 eur, je mu vyplácaná
nemocenská dávka 393,30 eur. V období rozhodnom pre posudzovanie výživného má iba jednu

vyživovaciu povinnosť. Maloletá navštevuje druhý stupeň základnej školy. Z vyššie uvedených zistení
vyplýva naplnenie podmienky uvedenej v § 78 ods. 1 ZR pre zmenu rozhodnutia o výživnom.

24. Pre účely kvantifikácie výživného si súd pri svojej rozhodovacej činnosti osvojil metodiku Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné je

prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom.
Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových
okolnostiach.

25. Zohľadňujúc potom okolnosti predmetnej veci, kedy súd na strane maloletej nezistil špecifické

výdavky, na strane otca špecifické výdavky neboli preukázané, aplikáciu tabuľkového výživného
považoval za vhodný prostriedok pre kvantifikáciu výživného zo strany otca. V zmysle metodiky
k tabuľkovému výživnému, ak má povinný jednu vyživovaciu povinnosť, výška výživného k dieťaťu
študujúceho na druhom stupni základnej školy je 22% z priemerného čistého príjmu povinného rodiča,
čo predstavuje 145,20 eur (22% zo sumy 660 eur). Vzhľadom na uvedené súd vo výroku I. zaviazal otca

na plnenie výživného vo výške 145 eur.

26. Výšku výživného na maloletú súd zvýšil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 08.04.2024, preto
otcovi vznikol za obdobie od 08.04.2024 do 31.05.2025 nedoplatok na výživnom vo výške 1.170,17 eur
(13 x 85 ako rozdiel medzi pôvodným a novým výživným a alikvotná časť za mesiac apríl 2024 vo výške

65,17). Zameškané výživné súd vo výroku II. povolil otcovi splácať tak, aby k uspokojeniu tohto nároku
došlo do troch rokov, t.j. 33 splátok vo výške 35 eur a jedna splátka vo výške 15,17 eur.

27. Pokiaľ ide o argumentáciu otca, ktorý sa obmedzil iba na vymenovanie svojich výdavkov,
súd poukazuje na to, že otec bol dva krát (písomne aj ústne v deň pojednávania) vyzvaný na

preukázanie svojich matkových pomerov. Napriek uvedenému bol pasívny a svoje majetkové pomery
súdu nepreukázal. Nebolo preto možné, aby súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na výdavky otca
spojené s jeho zhoršeným zdravotným stavom. V prípade ďalších výdavkov súd poukazuje na prvú vetu
§ 62 ods. 5 ZR, podľa ktorej má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je preto povinnosťou
rodičov si svoje výdavky nastaviť tak, aby najprv plnili svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

28. Týmto rozsudkom súd vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 39P/52/2021-18
zo dňa 21.02.2022 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. B..

29. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.31. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových

konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.