Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Cb/161/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124392860
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124392860.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v spore žalobcu: A. B., narodený: XX.XX.XXXX,

podnikajúci pod obchodným menom A. B., s miestom podnikania C. XX, D., IČO: XX XXX XXX, právne
zastúpený: A. A. E., F. C. C. G. X, H. - I. J. A., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: FOPA WORLD
s. r. o., so sídlom Žihárec 94, IČO: 54 751 021, právne zastúpený: Advokátska kancelária Prachová
& Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 491 300, o
zaplatenie 9 009,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9 009,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 12,25 % ročne:

- zo sumy 1 386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 1 386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 1 386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 1 386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 924,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 1 386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 1 155,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 280,00

eur, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 08.10.2024 žalobu na Okresný súd Banská Bystrica, ktorou žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 9 009,00 eur s príslušenstvom titulom uzatvorenej zmluvy o dielo.

2. Vo svojej žalobe uviedol, že Na základe ústne dohodnutej zmluvy o dielo žalobca ako zhotoviteľ
uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonával pre žalovaného
sadrokartonárske práce v meste I. K. G.. Predmetom zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa vykonávať
sadrokartonárske práce a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu 22-€ za hodinu práce. Postupne žalobca
na týždennej báze fakturoval vykonané práce. Faktúry č. 20240008 až 20240011 boli žalovaným
uhradené v plnej výške. Dňa 23.6.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru 20240012 vo výške 1.386-
€ za vykonané sadrokartonárske práce v období od 17.6.2024 do 22.6.2024. Podkladom pre vystavenie

faktúry bola odsúhlasená a podpísaná smenovka. Faktúra bola splatná dňa 7.7.2024 a do dnešného
dňa nebola uhradená. Dňa 30.06.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru 20240013 vo výške 1.386-
€ za vykonané sadrokartonárske práce v období od 24.6.2024 do 29.6.2024. Podkladom pre vystavenie
faktúry bola odsúhlasená a podpísaná smenovka. Faktúra bola splatná dňa 14.7.2024 a do dnešnéhodňa nebola uhradená. Dňa 08.7.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru 20240014 vo výške 1.386-
€ za vykonané sadrokartonárske práce v období od 1.7.2024 do 6.7.2024. Podkladom pre vystavenie
faktúry bola odsúhlasená a podpísaná smenovka. Faktúra bola splatná dňa 22.7.2024 a do dnešného

dňa nebola uhradená. Dňa 15.7.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru 20240015 vo výške 1.386-
€ za vykonané sadrokartonárske práce v období od 8.7.2024 do 13.7.2024. Podkladom pre vystavenie
faktúry bola smenovka. Faktúra bola splatná dňa 29.7.2024 a do dnešného dňa nebola uhradená. Dňa
12.8.2024žalobcavystavilžalovanémufaktúru20240016vovýške924-€zavykonanésadrokartonárske
práce v období od 7.8.2024 do 10.8.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola smenovka. Faktúra

bola splatná dňa 26.8.2024 a do dnešného dňa nebola uhradená. Dňa 19.8.2024 žalobca vystavil
žalovanému faktúru 20240017 vo výške 1.386-€ za vykonané sadrokartonárske práce v období od
12.8.2024 do 17.8.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola smenovka. Faktúra bola splatná dňa
2.9.2024 a do dnešného dňa nebola uhradená. Dňa 26.8.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru
20240018 vo výške 1.155-€ za vykonané sadrokartonárske práce v období od 19.8.2024 do 23.8.2024.
Podkladom pre vystavenie faktúry bola smenovka. Faktúra bola splatná dňa 9.9.2024 a do dnešného

dňa nebola uhradená. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie.
Predžalobná výzva bola zaslaná žalovanému 17.9.2024 a zásielku si žalovaný prevzal 24.9.2024. Spolu
so žalobou doručil podací lístok, potvrdenie o doručení, Predžalobnú výzvu, faktúru č. 20240017, faktúru
č. 20240018, faktúru č. 20240016, faktúru č. 20240015, faktúru č. 20240014, faktúru č. 20240012,
faktúru č. 20240013, smenovky, pohyby na účte.

3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný nerozporuje
skutočnosť, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená Rámcová zmluva o dielo (ďalej len „Rámcová
zmluva“). Žalovaný si avšak dovoľuje uviesť, že žalobca nevykonával svoju prácu a nepostupoval v
zmysle ustanovení predmetnej Rámcovej zmluvy. Žalobca vo svojom návrhu odôvodňuje svoj nárok

na zaplatenie dlžnej sumy siedmimi faktúrami, ktoré vystavil žalobca. Tu je však potrebné podotknúť,
že faktúra je v prvom rade daňovým a účtovným dokladom v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v
znení neskorších predpisov. Faktúra ako taká nie je žiadnym relevantným dokumentom potvrdzujúcim
reálne a riadne vykonané práce, ale hlavne dokladom vyhotovovaným za účelom náležitého vedenia

účtovníctva a z toho plynúcich práv a povinností pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty.
Prehľad neuhradených faktúr je interný účtovný doklad žalobcu, ktorý bez ďalších dôkazov konštatuje
skutočnosť, že mu žalovaný neuhradil uvedené faktúry. V návrhu na vydanie platobného rozkazu
žalobca nie len že vznik svojej pohľadávky nepreukazuje žiadnym iným relevantným spôsobom, ale ani
nepreukazuje reálne vykonanie prác. Naopak žalovaný má za to, že dohodnutá práca vykonaná riadne

nebola. Žalovaný odkazuje na § 325 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,OBZ“). Žalovaný má za to, že domáhanie sa pohľadávky nemôže byť bez ďalšieho
založené len na vystavených faktúrach žalobcu, na základe čoho došlo zo strany žalobcu k neuneseniu
dôkazného bremena. V zmysle ods. 3 bodu 3 Rámcovej zmluvy „Prílohou je evidencia dochádzky
alebo súpis vykonaných prác, a táto musí byť podpísaná okrem zhotoviteľa aj vedúcim stavby alebo

majstrom za stranu objednávateľa, aby bola platným podkladom pre fakturáciu.“ Žalovaný uvádza, že
zakaždým, keď žalobca vykonal práce náležite, riadne a včas, na základe faktúry mu bola uhradená
cena za dielo, čo žalobca sám potvrdil v rámci svojich vyjadrení. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že
majster stavby prestal podpisovať žalobcovi evidenciu dochádzky z dôvodu nekvalitne spravenej práce
resp. neodovzdania diela riadne, preto žalovanému nie je jasné, z čoho žalobca fakturuje svoju prácu,

ak nedisponuje evidenciou odpracovaných hodín. Pritom Rámcová zmluva v danom ohľade hovorí
jasne. Predmetnú skutočnosť žalovaný žalobcovi aj oznámil. Žalovaný viac krát žalobcu upozorňoval
na vyššie uvedené chýbajúce podpisy, a to telefonicky a aj osobne. Dôkazom o nekvalitne vykonanej
práce žalobcu a neodovzdania vykonaného diela riadne je skutočnosť, že nemecká firma vypovedala
zmluvu a ukončila zmluvný vzťah ohľadom predmetnej stavby so slovenskou spoločnosťou, s ktorou

žalovaný podnikal v Nemecku. Zároveň od tej istej firmy žalovaný obdržal aj výzvu na opravu s vytknutím
konkrétnych chýba a nedostatkov na predmetnej stavbe. V dôsledku tohto konania žalobcu bude musieť
žalovaný opraviť škody na stavbe na vlastné náklady (oprava stien, kúpa ďalšieho materiálu), pričom
momentálne čaká na vyčíslenie spôsobených škôd nemeckou firmou, pre ktorú bola práca vykonávaná.
Následne si túto pohľadávku bude či už v tomto konaní uplatňovať ako vzájomnú žalobu alebo v inom

samostatnom konaní. Podľa informácií nemeckej firmy bolo a stále je potrebné urýchlene vady odstrániť,
inak môžu na stavbe vzniknúť ďalšie väčšie škody. Žalovaný má preto v úmysle túto škodu nemeckej
spoločnosti uhradiť a následne regresne spôsobenú škody žiadať od žalobcu v zmysle čl. 6 Zmluvy
o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Ďalšiu dokumentáciu k porušeniu povinnosti zostrany žalobcu doložíme súdu obratom, vzhľadom na krátkosť času nebolo možné všetku dokumentáciu
zabezpečiť, v ďalšom konaní nároky žalovaného voči žalobcovi aj riadne preukáže a zdokladuje. Spolu
s odporom žalovaný predložil dokumenty v nemeckom jazyku.

4. Žalobca v replike uvádza, že žalovaný v úvode odporu uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že medzi
ním a žalobcom bola uzatvorená Rámcová zmluva o dielo, pričom na viacerých miestach sa odvoláva na
jednotlivé ustanovenia rámcovej zmluvy. K podpísaniu rámcovej zmluvy nedošlo a pre takéto tvrdenie
žalovaný nepredložil podpísanú rámcovú zmluvu. Preto zotrváva na tvrdení, že zmluva o dielo bola

dohodnutá ústne a jej obsahom bol záväzok zhotoviteľa vykonávať pre objednávateľa sadrokartonárske
práce a povinnosť objednávateľa za tieto práce uhrádzať hodinovú odmenu vo výške 22-€. Týmto
obsahomsastranysporuajriadili. Samotnézneniepodpísanejzmluvyžalovanýnepredložil,takževtejto
časti neuniesol dôkazné bremeno a nemôže sa odvolávať na jednotlivé ustanovenia rámcovej zmluvy.
Navyše žalovaný zaslal návrh rámcovej zmluvy žalobcovi až dodatočne emailom v auguste 2024.
So znením rámcovej zmluvy však žalobca nesúhlasil a odmietol ju dodatočne podpísať. Podkladom

pre vystavenie faktúry 20240012 vo výške 1.386-€ a faktúry 20240013 vo výške 1.386-€ a faktúry
20240014 vo výške 1.386-€ bola predsa odsúhlasená a podpísaná smenovka. Smenovku odsúhlasil
priamo na mieste každý týždeň majster, ktorý bol na to pridelený priamo na mieste výkonu práce.
Takýto postup bol obvyklý a na rovnakom základe boli odsúhlasované aj predošlé smenovky, ktoré
žalovaný uhradil. Pri smenovkách ku faktúram 20240012 a 20240013 to bol majster ktorého identitu

žalobca nepozná, ale bolo zo strany žalovaného uvedené, že mu bude odsúhlasovať smenovky. Pri
smenovke ku faktúre 20240014 ide o majstra ktorý sa volal D. a bol žalovaným označený ako osoba
oprávnenánaodsúhlasovaniesmenoviek. Žalobcanemámožnosťoverovaťidentituosoby,ktorúoznačí
objednávateľ za majstra zodpovedného za potvrdenie smenovky. Taktiež žalobca nevie v akom právnom
vzťahu sú títo majstri vo vzťahu k žalovanému. Minimálne v tomto rozsahu sú tak smenovky relevantným

podkladom pre vystavenie faktúr. Pripojená fotodokumentácia však preukazuje vykonanie prác aj za
ďalšie obdobia. Ďalšou osobou, ktorá bola prítomná na mieste výkonu práce a bola predstavená
žalobcovi ako manažér spoločnosti je L. D.,občan SR. Po jeho odchode prevzal jeho funkcie H. H..
Ďalej, žalovaný má za to, že dohodnutá práca nebola vykonaná riadne. Pre toto tvrdenie žalovaný
nepredložil žiadny relevantný dôkaz a citoval § 325 Obchodného zákonníka, ktorý je však v tomto

prípade nepoužiteľný. Žalobca pracoval na čas a odmeňovaný bol za počet odpracovaných hodín každý
týždeň. K dvom predloženým dôkazom v cudzom jazyku svedčiacom o údajnej nekvalitne vykonanej
práci žalobcu uvádzame, že žalobcovi nikdy nebola vyčítaná nekvalita práce. Žalobca namieta listiny v
cudzom jazyku, nepreložené do úradného jazyka, pokiaľ tento jazyk neovláda. Takéto listiny nespĺňajú
náležitosti dôkazného prostriedku. Žalobca nemeckému jazyku nerozumie, avšak z predložených listín

je zrejmé, že sa netýkajú vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale ide o listiny od nemeckej spoločnosti
adresované spoločnosti F. M. C. s ktorou žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu. Takisto tieto listiny
podľa nás nepreukazujú, že by to bol práve žalobca, komu bola vyčítaná nekvalitná práca. Na stavbe
pracovalo približne 10 pracovníkov, ale ich počet sa postupne zmenšoval po tom ako žalobca prestal
platiť a odsúhlasovať smenovky. Posledné týždne majstri dostali od žalovaného príkaz nepodpisovať

smenovky. Žalobca tak po vykonaní práce ich fotograficky zdokumentoval. Ďalej žalovaný uviedol, že
od tej istej firmy žalovaný obdržal aj výzvu na opravu s vytknutím konkrétnych chýba a nedostatkov
na predmetnej stavbe. Žalobca má za to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
žalobcu a vypovedaním zmluvy slovenskému dodávateľovi zo strany nemeckého objednávateľa. Pre
takéto tvrdenie žalovaný nepredložil žiadny dôkaz. Žalovaný vlastne vôbec nekonkretizoval, ktorá časť

diela, ktorú vykonal žalobca bola vadná, ani tieto vady nekonkretizoval. Popiera skutočnosť, že by
ktokoľvek od žalovaného vytýkal žalobcovi kvalitu vykonaných prác a to či už písomne, ústne alebo
telefonicky. Práve naopak, žalobca bol viackrát žalovaným poverený opravou a odstránením vád po
iných pracovníkoch. Ďalej žalovaný tvrdí, že mu nebola faktúra doručená. Túto skutočnosť uviedol vo
formulári. Fakturácia prebiehala tak, že žalobca priamo zo svojej fakturačnej aplikácie vystavené faktúry

zasielal žalovanému na email N.. Ako dôkaz predkladáme výpis faktúr z uvedenej aplikácie. Má za
to, že žalovanými uvádzané skutočnosti nie sú relevantným spôsobom spôsobilé spochybniť nárok
žalobcu. Žalovaný neuviedol v odpore žiadne vecné a relevantné skutočnosti a svoje tvrdenia nepodložil
relevantnými listinnými dôkazmi a preto odpor nepovažuje za vecne odôvodnený. Spolu s replikou
žalobca predložil fotodokumentáciu, výpis z fakturačnej aplikácie.

5. Žalovaný v duplike uvádza, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové relevantné
skutočnosti. Žalovaný aj naďalej nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu v celom rozsahu a rozporuje ich.
Žalobca svoj návrh aj naďalej odvodzuje a odôvodňuje prílohami, ktoré predložil už v rámci prvotnéhonávrhu na vydanie platobného rozkazu. Ide o faktúry, ktoré vystavil žalobca. Uvedená skutočnosť, že
žalobca fakturoval priamo vo svojej fakturačnej aplikácii a tie následne zasielal emailom žalovanému
nemá v predmetnom spore žiadnu relevanciu. V prípade už zmienených faktúr ide primárne o daňový

a účtovný doklad. Faktúra nepotvrdzuje žiadnym dostatočným spôsobom reálne a riadne vykonané
práce. Prehľad neuhradených faktúr je interný účtovný doklad žalobcu, ktoré si sám vyhotovuje vo svojej
aplikácii, čo ale pre nárok, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, nie je žiadnym dostatočným podkladom
s potrebnou dôkaznou hodnotou. Žalobca ďalej vo vyjadrení svoj nárok okrem faktúr opiera aj o
tzv. smenovky. Na uvedených smenovkách, ktoré žalobca predložil, absentuje esenciálna náležitosť,

a to podpis na to oprávnenej osoby. Pritom žalobca sám vo svojom vyjadrení uvádza, že išlo obvyklý
postup, kedy majster každý týždeň odsúhlasoval podpisom smenovky priamo na mieste výkonu práce.
Na chýbajúce podpisy žalovaný žalobcu viackrát upozorňoval. Žalobca preto objektívne nedisponuje
evidenciou odpracovaných hodín a riadne vykonaných prác. Predložené smenovky preto nemožno v
žiadnom ohľade považovať za relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval tvrdený nárok žalobcu. Reálne
vykonanie prác žiaľ nepreukazujú ani ďalšie doložené podklady so spisu, a to fotodokumentácia k

17.8.2024a23.08.2024,ktorýchdôveryhodnosťaautentickosťjeminimálneotázna.Fotografiemohlibyť
vyhotovené kdekoľvek a kýmkoľvek. Na základe vyššie uvedeného má aj naďalej za to, že domáhanie
sa pohľadávky nemôže byť bez ďalšieho založené len na predložených podkladoch zo strany žalobcu,
na základe čoho opätovne konštatujeme, že žalobca v predmetnom spore neuniesol dôkazné bremeno.
Žalovaný uvádza, že zakaždým, keď žalobca vykonal práce náležite, riadne a včas, na základe faktúry

mu bola uhradená cena za dielo, čo žalobca sám potvrdil v rámci svojich vyjadrení. Práce vykonané
žalobcom neboli vykonané riadne, keďže majster stavby prestal žalobcovi podpisovať smenovky práve z
dôvodu nekvalitne spravenej práce. O uvedenom bol žalobca viac krát upovedomovaný a na nedostatky
bol upozorňovaný. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemal žiadnu vedomosť o vadách vykonanej práce je
preto zavádzajúce a účelové. Ako žalovaný už v odpore uvádzal, z dôvodu neodovzdania diela riadne

zo strany žalobcu nemecká firma vypovedala zmluvu a ukončila zmluvný vzťah ohľadom predmetnej
stavby so slovenskou spoločnosťou, s ktorou žalovaný podnikal v Nemecku. Tie isté vady, ktoré boli
vytýkané žalobcovi, sa nachádzali aj vo výzve uvádzanej nemeckej spoločnosti na opravu.

6. Dňa 15.01.2025 bolo súdu zo strany žalovaného doručené podanie spolu s výzvou na odstránenie vád

zo dňa 03.01.2025, výzvou na dokončenie a odstránenie nedostatkov zo dňa 03.09.2024, Uplatnenie
sankcie zo podľa zmluvných podmienok zo dňa 30.12.2024protokol o škode zo dňa 13.01.2025,
fotodokumentáciu. V podaní nvrhol výsluch strán sporu a svedkov.

7. Na pojednávaní dňa 30.04.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na všetkých svojich

písomných vyjadreniach. Má za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzatvorená zmluva ,
predmetom ktorej bol výkon sadrokartonárskych prác v cene 22,00 eur na hodinu práce. Rozporuje
skutočnosť, že by vykonané práce boli vadné, takisto akýkoľvek odkaz na rámcovú zmluvu považuje za
bezpredmetný, vzhľadom na to, že rámcová zmluva podpísaná nikdy nebola, nebola preukázaná žiadna
príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a údajným vypovedaním zmluvy slovenskému dodávateľovi,

žalovaný nekonkretizoval konkrétne vady diela, v ostatnom poukazujeme na naše písomné vyjadrenia.
Navrhuje, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Právom záverečnej
reči uviedol, že predmetným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo
medzi žalobcom a žalovaným, ktorých predmetom bol výkon sadrokartonárskych prác a záväzok
objednávateľa zaplatiť 22,00 eur za hodinu vykonanej práce. Toto preukázali faktúrami č. 2008 až

2011, ktoré žalovaný aj uhradil, následne faktúry zostali neuhradené napriek tomu , že faktúry číslo 12,
13, 14, boli podložené aj podpísanou smenovkou, preukazujúcou rozsah vykonaných prác. Žalovaná
nepreukázala, že by vytkla žalobcovi akékoľvek vady diela a pre toto nepredložila žiadny dôkaz,
nekonkretizovala, ktorá časť diela, ktorú vykonal žalobca, bola vadná. Vzhľadom na uvedené navrhuje,
aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

8. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojichpredchádzajúcichpísomnýchvyjadrení.Poukazujenato,žezostranyžalobcu nebolpreukázaný
obsah uzatvorenej ústnej zmluvy, nebola preukázaná dohoda na cene za dielo, nebolo preukázané
doručenie faktúr zo strany žalobcu žalovanému, nebolo preukázané na základe akých skutočností došlo

k vystavovaniu faktúr v sumách v nich uvedených, nebolo preukázané, že dielo bolo riadne vykonané
a odovzdané a nebolo preukázané, že dielo bolo dodané bez vád. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol
na preukázanie svojich tvrdení výsluchy svedkov, ktoré okrem už predložených listinných dôkazov,
tvrdenia žalovaného potvrdia. Z tohto dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradutrov konania. Právom záverečnej reči navyše uvádza, že vzhľadom na to, že žalobca rozporuje uzavretie
rámcovej zmluvy, je zrejmé, že medzi stranami dochádzalo opakovane pri každom diele k uzatváraniu
samostatnýchzmlúvodielo,nazákladektorýchbolomožnézostranyžalobcupožadovať odžalovaného

cenu za dielo. V rámci tohto konania nebolo preukázané na základe akej zmluvy, resp. inej ústnej dohody
došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, k dohode na cene za dielo, a k dohode o ďalších podstatných
náležitostí zmluvy o dielo. Naďalej preto považuje za sporné , aké boli podmienky, na základe ktorých
žalobca dielo vykonal a na základe ktorých mohol cenu za dielo od žalovaného požadovať. Poukazuje
na to, že faktúra je iba účtovným dokladom a sama o sebe nepreukazuje nárok, ani titul pohľadávky

žalobcu. Sám žalobca poukazuje na to, že časť jeho nároku je založená len na vystavených faktúrach,
bez toho, aby mal potvrdené, že dielo za ktoré faktúru vystavil, aj bolo skutočne vykonané. To, že
časť faktúr vystavená žalobcom nespĺňa požadované náležitosti, považujeme za nesporné. Takisto
poukazuje na to, že nebolo preukázané, či tieto faktúry boli riadne žalovanému doručované. Čo sa
týka riadneho nedodania diela, v rámci tohto konania, žalovaný predložil výzvu na odstránenie vád,
ktorá bola žalobcovi zasielaná a ktorou aj v nadväznosti na navrhované dokazovanie a v nadväznosti

na predloženú súdnu prax súdov, mal žalovaný v úmysle doplniť dokazovanie o to, že dielo nebolo
dodané riadne a bez vád. Záverom uvádza, že navrhuje žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu
trov konania.

9. Súd po preštudovaní spisu a po vykonanom dokazovaní konštatuje, že v konaní nebolo sporné: Ústna

zmluvaodielo–sadrokartonárske práce,dohodnutácena22,00eurzahodinu.Zároveňvkonanínebola
sporná skutočnosť že na stavbe pracovalo viac osôb spolu so žalobcom. Sporným v konaní bol nárok
žalobcu a vady diela spôsobené žalovaným. Súd predmetný spor právne posúdil podľa ustanovenia §
536 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).

10. Podľa § 536 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.(1) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.(2) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí

byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia. (3)

11. Podľa § 564 ObZ Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený
požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť

alebo odovzdať zhotoviteľovi.

12. Podľa § 436 ObZ ods. 1 ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom
(§ 345 ods. 2), môže kupujúci: požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný
tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, požadovať odstránenie vád

opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od
zmluvy.

13. Podľa § 536 ods. 2 ObZ voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak
ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto

oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že
vadytovarusúneopraviteľnéalebožesichopravoubybolispojenéneprimeranénáklady,môžekupujúci
požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po
tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej
dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od

zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

14. Podľa § 536 ods. 3 ObZ ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2,
má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

15. Podľa § 536 ods. 4 ObZ popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu
škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.16. Podľa § 426 ObZ ak predávajúci dodá tovar so súhlasom kupujúceho pred dobou určenou na
jeho dodanie, môže až do tejto doby dodať chýbajúcu časť alebo chýbajúce množstvo dodaného tovaru
alebo dodať náhradný tovar za dodaný vadný tovar alebo vady dodaného tovaru opraviť, ak výkon tohto

práva nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo neprimerané výdavky. Kupujúcemu je však
zachovaný nárok na náhradu škody

17. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.

Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohlabyťpreukázanávôbec).Okruhrozhodujúcichskutočností,ktorýchsatýkajú povinnosti tvrdenia
a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje

sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje, tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o
zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným
(dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za
toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia
a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne
okolnosti prejednávanej veci.

18. Pre zmluvu o dielo sú podstatné náležitosti nasledovné: označenie zmluvných strán, dohoda o cene

a označenie diela, pričom v zmluve je potrebné presne špecifikovať, aké dielo (v akom rozsahu, kvalite
a kvantite) si objednal objednávateľ a čo má zhotoviteľ zhotoviť. Ak by v zmluve absentovalo určenie
diela, bola by zmluva neplatná pre nemožnosť jej plnenia.

19. Žalobca v konaní tvrdil, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonával

sadrokartonárske práce, pričom dohodnutá odmena bola vo výške 22,00 eur za hodinu práce. Žalobca
vystavoval žalovanému faktúry (č. l. 10-16), pričom vo faktúrach bol uvedený počet odpracovaných
hodín. Žalovaný riadne a včas nespochybnil uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo, nespochybnil počet
odpracovanýchhodín,anidohodnutúhodinovúodmenuvovýške22,00eur.Akajžalovanýargumentuje,
že žalobca nefakturoval v súlade s odsekom 3 bod 3 Rámcovej zmluvy, súd uvádza, že žalovaný

svoje tvrdenia o písomne uzatvorenej Rámcovej zmluvy nijako nepreukázal, písomnú rámcovú zmluvu
podpísanú žalobcom a žalovaným nepredložil. K novým skutkovým tvrdeniam žalovaného uvádzaných
v záverečnej reči (rozporovanie uzatvorenia ústnej Rámcovej zmluvy o dielo, dohodu na cene, tvrdenia
o uzatváraní samostatných zmlúv o dielo) súd neprihliadal z dôvodu koncentrácie konania, o ktorej
boli strany poučené. Zároveň žalovaný nepreukázal, že by predkladanie podpísaných smenoviek bolo

výsledkom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným. Zo žaloby vyplýva, a žalovaný túto skutočnosť
nespochybnil, že žalovaný nezaplatil ani za faktúry, ktoré boli vydané na základe podpísanej smenovky.
Z uvedeného dôvodu je obrana žalovaného v tomto smere účelová. Ak by teda žalovaný chcel namietať
počet odpracovaných hodín a s tým spojenú výšku odmeny žalobcu uvádzanú vo faktúrach, mal tak
urobiť v rámci svojich písomných vyjadrení adresovaných súdu, čo sa však nestalo. Žalobca nijakým

inýmspôsobomfaktúryžalobcunespochybnil(okremnepodpísanýchsmenoviek). Žalovanýaninetvrdil,
že by žalobca v takomto rozsahu nepracoval na diele. Súd tak vyhodnotil, že žalovaný nárok žalobcu
čo do dôvodu a výšky riadne a účinne nesporoval, keď súdu ohľadom nároku a jej výšky neposkytol
žiadne vlastné skutkové tvrdenia, ktoré by aj zároveň preukázal, resp. by navrhol dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

20. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca dielo – sadrokartonárske práce, nevykonal náležite, riadne
a včas. Ak sa aj žalovaný odvoláva na vypovedanie zmluvy nemeckou firmou a ukončenie zmluvného
vzťahu, tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Žalovaný ďalej tvrdil, nemecká firma má vyčísliť spôsobenéškody,pričomnáslednesibudežalovanýuplatňovaťnárokvzájomnoužalobou.Súduvádza,žežalovaný
počas celého konania svoje tvrdenia nepreukázal. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalovaným
nevyplýva, že by žalobca nevykonával dielo riadne. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by

priamo žalobcovi boli vytknuté konkrétne vady pri ním zhotovovanom diele, pričom zo spisu vyplynulo
a v konaní ani nebolo sporné, že na predmetnom objekte bolo viacero sadrokartonistov. Z Výzvy
na dokončenie a odstránenie nedostatkov upozornením na možnosť vypovedania zmluvy zo dňa
03.09.2024 (č. l. 89 rub -90) nevyplýva, že vady spôsobil žalobca (prílohy k tomuto dokumentu
absentujú). Súd na protokol o škode (č. l. 92 rub) neprihliadal, nakoľko sa nejedná o protokol spísaný

nemeckou spoločnosťou, ale len sprostredkovateľom žalovaného, pričom bol spísaný až 13.01.2025
a nevedno na akom podklade (ak taký existuje a nebol do konania predložený) bol vypracovaný.
Zároveň je tento dôkaz v logickom a časovom rozpore s výzvou žalovaného na odstránenie vád zo dňa
03.01.2025 (č. l. 86) a tvrdením žalovaného, že tak učiní po vyčíslení škôd nemeckou firmou (č. l. 28).
Súd poukazuje na to, že žalovaný nepredložil ani doklad o odoslaní takejto výzvy žalobcovi, hoci sa na to
v záverečnej reči odvoláva. Zároveň, výzva nemeckej obchodnej spoločnosti je datovaná k 03.09.2024,

avšak Protokol o škode je spísaný až 13.01.2025, čo nemožno považovať za včasné vytknutie vád
žalobcovi, pričom znova súd podotýka, že nevedno jednoznačne určiť o aké konkrétne vady sa jedná a
či tieto spôsobil žalobca, keď na mieste pracovalo niekoľko sadrokartonistov. Z fotografií predložených
žalovaným (č. l. 93 – 99) nemožno jednoznačne určiť, že sa jedná o vady spôsobené žalobcom.

21. Súd nevykonal výsluchy osôb navrhovaných žalobcom a žalovaných. Navrhované osoby mali podľa
spisového materiálu len potvrdiť vykonanie diela žalobcom s vadami (č. l. 101). Pričom vady bolo
potrebné v súlade s Obchodným zákonníkom riadne vytknúť. Žalobca v konaní tvrdil, že mu nikto
nevytýkal kvalitu vykonaných prác. Pričom, aj keby sa vyskytovali vady na diele, zo spisového materiálu
je možné usudzovať, že vady neboli žalovaným riadne vytknuté. Žalovaný síce v konaní predložil

fotodokumentáciu, avšak z tejto fotodokumentácie nie je možné určiť, že sa jednalo o dielo, ktoré
vykonával konkrétne žalobca. Zároveň však, ak je žalovaný presvedčený o vadnom plnení žalobcu,
môže podať samostatnú žalobu, kde tieto skutočnosti môže riadne preukázať. Ohľadom nevhodného
správania žalobcu a vyplácania odmeny súd navrhované osoby nepotreboval vyslúchnuť, nakoľko tieto
skutočnosti v konaní nebolo potrebné dokazovať.

22. Súd teda vedený vyššie uvádzanými úvahami žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko žalobca
svoj nárok riadne preukázal. Naopak, žalovaný síce v konaní tvrdil, že žalobca vykonal dielo s vadami
a vady mu boli vytýkané, avšak tieto svoje tvrdenia riadne nepreukázal, nepreukázal, že by žalobcovi
vady riadne a včas vytkol a poskytol lehotu na odstránenie vád v zmysle ustanovení ObZ.

23. Súd žalobcovi priznal celú žalovanú istinu vo výške 9 099,00 eur. Súd však žalobcovi nepriznal
úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, nakoľko sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať
doručenie faktúr žalovanému. Žalobca preukázal len odoslanie faktúr vo svojom účtovnom systéme,
pričom doručenie faktúr žalovanému do jeho dispozície nepreukázal. Preto súd splatnosť faktúr určil odo

dňanasledujúcehopodnidoručeniaplatobnéhorozkazuspolusožalobouaprílohami(23.10.2024).Dňa
24.10.2024 bol žalovaný povinný plniť a dňa 25.10.2024 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením
svojho dlhu. Súd preto v ostatnej časti úrokov z omeškania žalobu vo výroku II tohto rozsudku zamietol.

24. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný

argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

29. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa u stanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol úspešný v celom rozsahu. V konaní pritom nebol tvrdený a súd
sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).