Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118241468
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6118241468.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a
členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko
s.r.o., Silvánska 5450, Bratislava, IČO: 47 529 415, zastúpený DLMU Gabriško s.r.o., IČO: 47 236 469,
Cukrová 14, Bratislava proti žalovanej: Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322
051, o zaplatenie 10.402,37 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu

Bratislava II z 15. novembra 2019 č. k. 52C/27/2018- 405, takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvejinštanciesavnapadnutomvýroku,ktorýmbolažalobavozvyškuzamietnutá(výrok
II.) a v súvisiacom výroku o trovách konania ( III. výrok) zrušuje a vec sa v rozsahu zrušenia vracia
Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1.806,77 eur s prísl. zastavil,

vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanej proti žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 1.7.2017 o 22:20 na križovatke O. H.. R.
B. H.. X. K. U. došlo k dopravnej nehode medzi vozidlom právneho predchodcu žalobcu D. B. W. K. XXX
N. a vozidlom U. E. W. K. XXX N.. Na vozidle právneho predchodcu žalobcu bola poškodená predná
kapota, svetlá, blatník, predné koleso a vodičove dvere. Nehodu zavinila U. E., ktorá pri vychádzaní

z vedľajšej na hlavnú cestu nedala prednosť vozidlu právneho predchodcu žalobcu. U. E. mala so
žalovanou uzavretú poistnú zmluvu a išlo o povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Z
písomnosti Likvidácia poistnej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia z 18.7.2017 vyplýva, že žalovaná
poistnú udalosť likvidovala tak, že právnemu predchodcovi žalobcu poukázala z titulu poistného plnenia
sumu 5.097,23 eur. Táto suma pozostávala zo škody podľa rozpočtu vo výške 5.012,27 eur a z nákladov
na odťah vo výške 84,96 eur. Dňa 26.2.2019 žalovaná poukázala žalobcovi sumu 1.378,80 eur, ktorá

predstavuje náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla a doplatila žalobcovi
sumu 602,33 eur, ktorú pôvodne od škody odpočítala ako amortizáciu. D. B. predmetnú pohľadávku na
náhradu škody postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky žalobcovi. Žalovaná uvádzala, že poškodený
D. B. ju požiadal o poskytnutie poistného plnenia formou rozpočtu, čo potvrdil svojim podpisom na zápise
o poškodení vozidla zo dňa 6.7.2017. V tomto prípade mal poškodený na výber nechať si škodu preplatiť
formou rozpočtu, podľa faktúr alebo kombinovane. Ak si poškodený vyberie spôsob likvidácie poistnej

udalosti formou rozpočtu, nie je povinný predkladať žalovanému účtovné doklady. Žalovaná na základe
požiadavky poškodeného výšku škody na poškodenom vozidle R. R., W.:K. vypočítala kalkulačným
programom v systéme DAT, podľa ktorého náklady na opravu poškodeného vozidla predstavujú sumu
5.614,60 eur bez DPH. Keďže pri svojpomocne vykonanej oprave nedochádza k zdaniteľnému plneniu,
daň z pridanej hodnoty sa neodvádza. Žalovaná nemohla žalobcovi poskytnúť plnenie aj s DPH, pretože
by DPH neplnila svoj účel vzhľadom na to, že by nebola následne odvedená do štátneho rozpočtu.

Keďže poškodený požiadal o plnenie rozpočtom a teda sa rozhodol pre svojpomocnú opravu vozidla
vo vlastnej réžii, likvidátor pri výpočte náhrady škody uplatnil v kalkulácii v systéme DAT zníženie o30 % z cien nových originálnych náhradných dielov stanovených importérom danej značky a typovej
rady, pretože cena použitých dielov alebo neoriginálnych dielov by nezodpovedala cene originálnych
náhradných dielov. V prípade, ak by poškodený na opravu vozidla vynaložil vyššiu sumu, ako mu

poskytla žalovaná, mohol poškodený žalovanej predložiť účtovné doklady a žalovaná by mu doplatila
vzniknutý rozdiel, na čo bol poškodený viackrát v komunikácii so žalovanou upozornený. Žalobca svoje
tvrdenia o výške škody postavil na dvoch kalkuláciách, ktoré si nechal vypracovať, pričom žalovaná v
konaní poukázala na rozpory medzi troma kalkuláciami predloženými súdu prvej inštancie. V kalkulácii
predloženej žalovanou je uvedené, že žalovaná rátala s cenou mzdy za prácu za opravu poškodeného

vozidla v celkovej výške 358 eur. Žalobca predložil do konania kalkuláciu č. XXXXXX, v ktorej je uvedená
mzda za prácu vo výške 372,60 eur, ktorá sa viac zhoduje s výpočtom žalovanej ako suma za mzdu
za prácu vo výške 887,80 eur, ktorú žalobca požaduje v zmysle neskoršej kalkulácie zo systému DAT
č. XXXXXXX. V procese likvidácie poškodený predložil žalovanej faktúry v celkovej sume 2.259,08 eur,
ktorú poškodený vynaložil na opravu svojho poškodeného vozidla a vo zvyšnej časti nevedel výdavky
vynaložené na opravu poškodeného vozidla zdokladovať, čiže nedokázal preukázať, že na opravu

poškodeného vozidla vynaložil vyššiu sumu, ako mu vyplatila žalovaná. Navyše, z faktúr predložených
žalovanej vyplýva, že poškodený za čelné sklo zaplatil len sumu 129,-eur, pričom v oboch kalkuláciách,
ktoré nechal vypracovať žalobca sú uvedené sumy 450,- eur. Taktiež pri obhliadke vykonanej po oprave
motorového vozidla sa zistilo, že predná kapota zaobstaraná poškodeným je použitá a preto nemôže
žalobca požadovať od žalovaného sumu za novú kapotu vo výške 999 eur. Žalovaný sa domnieva, že

suma, ktorú stanovil vo svojom výpočte vo výške 699,30 eur je vzhľadom na použitý diel primeraná.
Taktiež poškodený predložil žalovanej faktúru č. XXXXXXX z ktorej vyplýva, že za lakovanie vozidla
zaplatil 840 eur. Z tejto faktúry však nie je možné ustáliť, či bolo lakované celé motorové vozidlo, alebo
len jeho poškodená časť. V tomto prípade je potrebné vziať do úvahy zásadu hospodárnosti opravy a že
sa poškodený nesmie vykonanou opravou obohatiť. Žalovaná poukázala na to, že pri určení výšky škody

je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, ak táto bola vykonaná a nie z odhadovanej cenovej
kalkulácie. Samotný žalobca na svojej webovej stránke tvrdil, že škoda na predmetnom motorovom
vozidle je vo výške 11.500 eur a až následne si nechal vypracovať kalkuláciu až na sumu 13.740,84
eur, ktorá nekorešponduje s poškodeniami zdokumentovanými pri obhliadke poškodeného vozidla zo
dňa 6.7.2017. Z toho dôvodu žalovaná nepovažuje náklady vynaložené žalobcom vo výške 295 eur

(faktúra č. XXXXXX), ktoré pozostávajú zo sumy 130,- eur za zabezpečenie znaleckého posudku v
odbore cestná doprava a zo sumy 165,- eur za zabezpečenie kalkulácie nákladov na opravu vozidla,
za účelne vynaložené. Žalovaná tiež v konaní namietla platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V tejto
súvislosti žalovaná poukázala na to, že pohľadávka prechádza v takom rozsahu, v akom je známa
v čase postúpenia. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky teda vždy je, že musí ísť o

pohľadávku určitú (identifikovateľnú a individualizovanú) a existujúcu. Pohľadávka prechádza v stave v
akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva, čiže predmetom postúpenia môže byť len
určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový (mimozáväzkový) vzťah, z
ktorého pohľadávka vznikla v ktorom prípade ide už o zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich
obsah záväzku.

3. Z tohto skutkového stavu právne odkazujúc na § 420 ods. 1, § 427 ods. 1,2, § 442 ods. 1, § 788
ods. 1, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. e, § písm. f), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b),
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. K
otázke postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozsudku uviedol: „Pokiaľ žalovaný namietal platnosť postúpenia pohľadávky a rozšírenie žalobného
nároku žalobcom, tak tu súd uvádza, že k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v konaní došlo na
základe platne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení
pohľadávky dospel súd k záveru, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu a preto uznesením zo dňa 06.11.2018, č. k. 52C/27/2018-161 tunajší súd pripustil,

aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpil žalobca. Ak došlo v ďalšom konaní k
úprave žalovaného nároku, teda či už išlo o späťvzatie žaloby alebo rozšírenie uplatneného práva, išlo
o realizáciu dispozičných oprávnení žalobcu vyplývajúcich z procesných predpisov.“

4. K veci samej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Pre úplnosť súd

uvádza, že v prejednávanej veci si právny predchodca žalobcu (poškodený) sám zvolil možnosť plnenie
formou rozpočtu. Uvedené plnenie sa používa z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho poskytovania
poistného plnenia. Plnenie rozpočtom je plnením, v ktorého prípade ide o výpočet poistného
plnenia kalkuláciou nákladov na opravu poškodenia vozidla pomocou automobilového opravárenskéhosoftwaru. Je teda potrebné vziať do úvahy, že žalobca dobrovoľne súhlasil s plnením formou rozpočtu
s vedomím, že uvedená suma môže byť nižšia, ako keby si vybral plnenie prostredníctvom predloženia
faktúr alebo dokladov o úhrade zo strany poškodeného. Táto skutočnosť, t. j. výber spôsobu výpočtu

náhrady škody, však nemá podľa názoru súdu žiadny relevantný vplyv na možnosť poškodeného
uplatniť si náhradu skutočnej výšky vzniknutej škody spôsobenej konaním poistenca žalovaného v
zmysleplatnejprávnejúpravyobsiahnutejvpríslušnýchustanoveniachObčianskehozákonníka.Jevšak
povinnosťou žalobcu (poškodeného) výšku reálne vzniknutej škody (vyjadrenej v peniazoch) aj riadne
a bez pochybností preukázať. Reálna výška škody je suma vyjadrená v prípade, že nejde o vrátenie

do pôvodného stavu v peniazoch, ktorá vznikla skutočným vynaložením (uhradením) nákladov na jej
odstránenie poškodeným subjektom. Takéto preukázateľne vynaložené náklady uhradené žalobcom
(alebo poškodeným) však žalobcom predložené v konaní neboli. Preto sa súd stotožnil s tvrdením
žalovaného, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vynaloženia a
úhrady skutočných nákladov potrebných na odstránenie škody a teda opravu poškodeného motorového
vozidla. Navyše aj z vyjadrení žalovaného v spore je zrejmé, že pokiaľ by mu boli zo strany žalobcu

predložené úhrady nákladov, alebo vykonanie prác v súvislosti s opravou motorového vozidla, tak by
prehodnotil vyplatené plnenie a poskytol by ďalšie plnenie, ak by mu boli zo strany žalobcu preukázané.
V priebehu konania napokon takto prišlo k prehodnoteniu vyplatenej náhrady za poskytnuté náhradné
vozidlo a amortizáciu a doplateniu vzniknutého rozdielu. Žalobca súdu síce preukazoval odborným
vyjadrením č. XX/XXXX zo dňa 5.3.2019, že náklady na opravu sú ku dňu 1.7.2017 vo výške 13.915,20

eur s DPH, kde však boli zahrnuté ceny dielov podľa autorizovaného servisu a hodnotu opravy
kalkuloval v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní. Teda uvedená škoda je počítaná na
tom základe, že k oprave príde v autorizovanom servise a za použitia originálnych dielov. Žalobca však
súdu nepreukázal, že by aj reálne vynaložil na opravu poškodeného motorového vozidla viac, ako mu
žalovaný uhradil a to bez ohľadu na skutočnosť, kde si dal vozidlo opraviť a aké náhradné diely použil.

Samotná skutočnosť, že poškodený využil neautorizovaný servis a neoriginálne náhradné diely nemá
na vyššie uvedené závery žiaden právny vplyv. Skutočnosť, že si poškodený dal namontovať lacnejšie
neoriginálne diely nemožno dávať za vinu a zodpovednosť žalovanému a požadovať od neho doplatenie
rozdielu plynúceho z predpokladanej cenovej ponuky (nie reálne naložených nákladov na opravu), aj
keď určených znalcom. Išlo o slobodné rozhodnutie a konanie poškodeného so svojim motorovým

vozidlom. Súd teda môže uzavrieť, že k oprave škôd na motorovom vozidle poškodeného došlo, tieto boli
odstránené,vozidlobolouvedenédopredošléhostavuažalovanýtietovynaloženénákladyajuhradil.Ak
by súd uznal žalovaný nárok, tak by založil neprípustný a absurdný stav, kedy si poškodený objedná čo
najlacnejšiu opravu poškodeného motorového vozidla (veci), pričom pred súdom by skutočnú vzniknutú
škodu preukazoval znaleckým posudkom, v ktorom sa počíta s cenovou kalkuláciou v autorizovaných

servisoch s omnoho vyššou sumou (cenou), ako bola reálne vynaložená, čím by tak poškodený na
škodovej udalosti v konečnom dôsledku dokonca bezdôvodne obohatil, lebo vozidlo by mal spojazdnené
motorové vozidlo s neoriginálnymi dielmi a ešte peniaze z poistného plnenia, ktoré majú pokryť náklady
za originálne diely. Podľa názoru súdu je takýto nárok, ktorý poškodený, resp. žalobca žiadal, v priamom
rozpore s inštitútom náhrady škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom náhrady

škody podľa citovaného znenia totiž nie je generovať zisk na základe škodovej udalosti, ale túto škodu
prinajmenšom zmierniť, resp. odstrániť jej následky. V uvedenom konaní boli následky na poškodenom
vozidle odstránené, vozidlo bolo spojazdnené a poškodený ho mohol používať.“ S poukazom na tieto
závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

5. V časti ohľadom sumy 1.806,77 eur žalobca vzal žalobu späť a súd prvej inštancie preto v tejto časti
konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 prvá veta C.s.p.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu sumu
8.595,60 eur s prísl. z titulu poistného plnenia a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nerozlišoval medzi
uvedením vozidla do prevádzkyschopného stavu a medzi pôvodným stavom vozidla. Podľa žalobcu„podstatou sporu je práve tá skutočnosť, že žalobca trvá na argumente, že prevádzkyschopný stav ani
zďaleka nie je stavom pôvodným, nakoľko v takom prípade by muselo dôjsť k preplateniu originálnych
náhradných dielov a práce v autorizovanom servise, keďže iba takto sa dá dosiahnuť stav zodpovedajúci

pôvodnému stavu.“ Mal za to, že škoda vznikla právnemu predchodcovi žalobcu už momentom vzniku
škodovej udalosti a nie až vynaložením nákladov na opravu poškodenej veci, pretože už škodovou
udalosťou došlo k úbytku majetku poškodeného a to bez ohľadu na skutočnú cenu opravy. Vytkol súdu
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí citoval z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 25 Cdo 2744/2006 časť judikátu, ktorú však nemožno na predmetnú právnu vec aplikovať a naproti

tomu na relevantnú časť tohto judikátu neprihliadol. Podľa žalobcu náhrada škody v peniazoch musí
zodpovedať nákladom potrebným na uvedenie veci do pôvodného stavu, pričom výška škody nemusí
byť určená len nákladmi na opravu poškodenej veci. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa
vôbec nevysporiadal s dôkazmi ním predloženými, t. j. hneď niekoľkými kalkuláciami z porovnateľných
kalkulačných programov, ktoré preukázali podstatné rozdiely v konečnej sume, znaleckým posudkom a
finálnym odborným vyjadrením znalca C.. Š. Č.. XX/XXXX, ktorý stanovil náklady na opravu vozidla na

13.915,20 eur. Naopak, napriek predloženým dôkazom súd v podstate akceptoval tvrdenia žalovanej a
jej svojvoľnú kalkuláciu, pričom samotná žalovaná nepredložila žiadny znalecký posudok alebo odborné
vyjadrenie nezainteresovaného znalca s poukazom na to, že to nepovažuje za hospodárne. Ako úplne
nepochopiteľná sa napokon odvolateľovi javila zo strany súdu akceptácia kalkulácie žalovanej, kde si
absolútne svojvoľne určila zrážky z cien náhradných dielov v prípade plnenia rozpočtom na 30% alebo

určenie ceny práce v autoservise na 20 eur / hod, ktoré ani samotný zamestnanec žalovanej nevedel
nijakhodnovernevysvetliťibapoukázalna„zaužívanúdlhodobúprax“aabsurdnosťurčovanianáhradzo
strany žalovanej bez ohľadu na typ a značku vozidla. Akcentoval, že žalovaná ani len neuhradila všetky
reálne predkladané náklady (formou faktúry a pokladničných blokov) - napr. odmietal uhradiť lakovanie
vozidla - vozidlo rozhodne nebolo uvedené do pôvodného stavu. Žalobca ods. III. odvolania zakončil

nasledovne: „Máme teda za to, že poškodený má vždy nárok na náhradu škody, ktorá zodpovedá
hodnote, o ktorú sa znížil jeho majetok a to bez ohľadu na to, či sa rozhodne svoju vec skutočne uviesť
do pôvodného stavu alebo si ponechá finančnú kompenzáciu zodpovedajúcu výške škody a použije
ju iným spôsobom - nakoľko suma hodnôt jeho majetku sa v konečnom dôsledku nezmení, ostáva po
kompenzácii škody rovnaká, iba sa preskupí (v danom prípade z hodnoty veci na hodnotu peňažnú).“

Napokon žalobca v odvolaní poukázal na judikatúru (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Co/110/2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/152/2012).

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu potvrdil. Mala za to, že súd prvej inštancie skutkový stav správne právne posúdil

a použil v odôvodnení rozhodnutia správnu a vhodnú argumentáciu. Stotožnila sa v plnom rozsahu
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a mala za to, že okresný súd sa vysporiadal so všetkými
spornými otázkami, ktoré v konaní nastali. Zotrvala na názore, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že na opravu poškodeného vozidla vynaložil väčšiu sumu ako mu už bola z
jej strany uhradená.

8. Žalobca vo vyjadrení k žalovanej zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. S argumentom
žalovanej, že neuniesol dôkazné bremeno sa nestotožnil. K obrane žalovanej, že žalobca nepreukázal,
že na opravu poškodeného vozidla vynaložil vyššiu sumu ako mu už žalovaná uhradila zopakoval, že
podstatu sporu netvorí otázka preukázania, že žalobca vynaložil na opravu vozidla vyššiu sumu ako

mu bola uhradená z poistného plnenia, ale to, že žalobca sa domáha náhrady celej výšky skutočnej
škody. Rozvinul, že škoda na vozidle nechybne v dôsledku škodovej udalosti vznikla a jej výška je
merateľná a objektívne vyjadriteľná, čo preukázal viacerými znaleckými posudkami a stanoviskami.
Škoda vznikla bez ohľadu na to, koľko a akých prostriedkov vynaložil na opravu poškodeného vozidla
a pre posúdenie otázky jej vzniku, výšky a následne aj jeho nároku na jej náhradu v plnej výške nie je

relevantné to, či vynaložil vyššiu sumu na opravu vozidla ako predstavuje poistné plnenie. Súd prvej
inštancie nesprávne posúdil aj samotný moment vzniku škody, nakoľko škoda nevznikla vynaložením
alebo nevynaložením prostriedkov na opravu, ako nesprávne skonštatoval súd prvej inštancie, ale už
momentom poškodenia vozidla, čím sa zmenšil majetok poškodeného. Taktiež mal za to, že výška
škody je objektívne daná a predstavuje prostriedky, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci

do pôvodného stavu, takého v akom sa nachádzala vec v čase jej poškodenia alebo v prípade zničenia
veci na zaobstaranie rovnakej veci (napr. identického vozidla v porovnateľnom opotrebení a počte
km) prípadne na zaobstaranie veci novej. Napokon k časti, v ktorej súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku uviedol „vozidlo bolo uvedené do predošlého stavu a žalovaný tieto vynaložené náklady ajuhradil“ zotrval na námietke nesprávneho skutkového aj právneho posúdenia veci - vozidlo v skutočnosti
nebolo uvedené do predošlého stavu, ale iba do stavu kedy je spôsobilé na premávku na pozemných
komunikáciách.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379, § 380 C.s.p.) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozsudku
zo dňa 04.03.2020, č.k. 6Co/20/2020-477 sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p. a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej
stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj presvedčivo odôvodnil. K odvolacím
námietkam uviedol, že jadrom odvolacej argumentácie žalobcu bolo jeho vyššie popísané chápanie
pojmu skutočná škoda (§ 442 Obč. zák.). Vo vzťahu k uvedenému skonštatoval, že ku vzniku skutočnej
škody nemôže dôjsť skôr, než došlo k úbytku majetkových hodnôt na strane poškodeného. Ak teda

došlo k poškodeniu veci (ako tomu bolo v prejednávanej veci), potom škoda právnemu predchodcovi
žalobcu nemohla vzniknúť už momentom vzniku škodovej udalosti, pretože samotnú škodovú udalosť (v
prejednávanej veci dopravnú nehodu) nemožno stotožniť so vznikom škody. Výška náhrady škody má
zodpovedaťnákladompotrebnýmnauvedeniedopôvodnéhostavu,čímsamyslístavpredpoškodením.
Argumentáciu žalobcu preto z týchto hľadísk vyhodnotil ako neudržateľnú. Následne poukázal na

citácie z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, použitého aj v rámci argumentácie žalobcu (vo veci sp.
zn. 6Co/110/2012), z ktorých vyvodil záver, podľa ktorého v takomto rozhodnutí vyslovený názor síce
považoval za správny a súhlasil s ním, avšak dospel k názoru, že závery tohto rozsudku argumentáciu
žalobcu nepodporujú. Okrem záveru, že škoda poškodenému nevzniká už dopravnou nehodou a
ďalšieho záveru, podľa ktorého výška náhrady škody má zodpovedať nákladom potrebným na uvedenie

do pôvodného stavu, čím sa myslí stav pred poškodením, v zhode so súdom prvej inštancie uviedol,
že tu nejde vyvodiť nárok žalobcu na uvedenie vozidla do stavu v čase jeho kúpy, ale iba do stavu
pred poškodením a ak vozidlo nebolo opravené v autorizovanom servise a na opravu neboli použité
nové - originálne diely, nemožno požadovať náhradu vo výške ceny opravy v autorizovanom servise a
cenu nových - originálnych dielov. Z tohto dôvodu preto odvolací súd v napadnutom výroku, ktorým bola

žaloba zamietnutá, rozsudok ako vecne správny potvrdil. Úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne nevznikli (§ 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p.).

10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa

30.11.2022 sp. zn. 6Cdo/134/2020 rozsudok odvolacieho súdu citovaný v bode 9 odôvodnenia zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd v tomto rozhodnutí skonštatoval, že odvolací súd
nezaujal k otázkam urobeným súčasťou odvolania žalobcu objektívne presvedčivé stanovisko, ale
dokonca sám argumentáciu použitú ním i súdom prvej inštancie na podporu zvoleného spôsobu
rozhodnutia prinajmenšom čiastočne spochybnil ako úvahami o vzniku škody pri dopravnej nehode až

vynaložením nákladov na opravu, tak i nevysporiadaním sa s problémom objektívneho zníženia hodnoty
de facto každého motorového vozidla poškodeného dopravnou nehodou už samotným nástupom takejto
skutočnosti bez ohľadu na spôsob, kvalitu a cenu vykonanej opravy (tu rozumej ten aspekt problému,
že búrané, hoc aj bezchybne opravené vozidlo, nebude mať pri následnej korektnej realizácii nikdy takú
cenu ako porovnateľný, avšak nebúraný kus). V ďalšom konaní uložil odvolaciemu súdu opätovne vec

prejednať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu, vysporiadať sa s jeho odvolacími námietkami a rozhodnutie
presvedčivo a riadne zdôvodniť.
11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnuté výroky ( II. a III. ) rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

12. Predmetom odvolacieho konania bola otázka interpretácie pojmu skutočná škoda ( § 442
Občianskeho zákonníka ). Zákon a judikatúra pod týmto pojmom rozumie ujmu spočívajúcu v zmenšení
majetkového stavu poškodeného reprezentujúcu majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, teda stavu pred poškodením. Rozhodujúci je čas,

kedy k poškodeniu došlo ( § 443 Občianskeho zákonníka ), nie čas kedy poškodený prípadne vec
opravil. Ak teda došlo k poškodeniu veci (ako tomu bolo v prejednávanej veci), potom škoda právnemu
predchodcovižalobcuvzniklaužmomentomvznikuškodovejudalosti,pretožesamotnúškodovúudalosť
(v prejednávanej veci dopravná nehoda) je potrebné stotožniť so vznikom škody. Výška náhradyškody má zodpovedať nákladom potrebným na uvedenie do pôvodného stavu, čím sa myslí stav pred
poškodením. Pre ustálenie výšky škody teda nie je rozhodujúci prevádzkyschopný stav vozidla, ale
pôvodný stav vozidla pred poškodením.

13.Poškodenýmávždynároknanáhraduškody,ktorázodpovedáhodnote,oktorúsaznížiljehomajetok
a to bez ohľadu na to, či sa rozhodne svoju vec skutočne uviesť do pôvodného stavu alebo si ponechá
finančnú kompenzáciu zodpovedajúcu výške škody. Náhrada škody v peniazoch predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, avšak výška škody nemusí byť

určená len vyúčtovaním nákladov na jej opravu. Je možné vychádzať z porovnania hodnoty veci, akú
mala v dobe poškodenia oproti stavu po poškodení, s prihliadnutím v rozsahu v akom bola poškodená
zásahomškodcu.Zásadneprichádzajúdoúvahydvaspôsobyurčeniavýškypeňažnejnáhradyzaškodu
spôsobenú na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou
po poškodení alebo náhradu nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu pred
poškodením.

14. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože vychádzal z inej interpretácie § 442
a § 443 Občianskeho zákonníka, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie opätovne posúdi žalobu žalobcu, preskúma dôvodnosť

ním uplatneného nároku s ohľadom na jeho výšku, riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím
súdom v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 C.s.p.); v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne
aj o náhrade trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).
15. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie o zaplatenie 1.806,77 eur s prísl.
zastavené (výrok I.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).