Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Monday, May 12, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/137/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209978
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Vondrová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123209978.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Vondrovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov – matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. XXXX/XX, F., zastúpená
splnomocnenkyňou: AK Petrovič s.r.o., IČO: 54 980 682, Kollárova 566/32, Trnava, a otca: G. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, F., o úpravu výkonu rodičovských práv na čas do rozvodu

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. sa s účinnosťou od 22.12.2023 na čas do rozvodu zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je povinný s účinnosťou od 22.12.2023 do 27.11.2024 prispievať na výživu maloletého A. sumou

960 eur mesačne vždy do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 22.12.2023 do 27.11.2024 v sume 4392 eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2023 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým súd na čas do rozvodu manželstva zverí maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a
otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 1.100 eur mesačne od podania návrhu.

Matka svoj návrh odôvodnila tým, že pred Okresným súdom Trnava je pod sp. zn. 38P/69/2023
vedené konanie na základe návrhu otca o rozvod ich manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode. Otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval koncom júla 2023. Matka
zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloletého, uspokojuje jeho potreby, preto navrhla maloletého
zveriť do jej osobnej starostlivosti, pričom aj otec v rámci rozvodového konania navrhol zveriť maloletého
do starostlivosti matky. Mzda matky je zasielaná na účet otca, ktorú otec preposiela na iný účet
otca, kam otec posiela aj finančné prostriedky podľa jeho úvahy. S oboma účtami disponuje otec.

Z týchto prostriedkov otec uhrádza splátku hypotekárneho úveru a zálohové platby dodávateľom energií
a s určitou sumou z toho disponuje matka a otec na výdavky maloletého a svoje. Matka môže platiť
iba hotovosťou, ktorú vyberie kartou z účtu, ktoré vlastníkom a disponentom je len otec, resp. platbami
kartou. Takáto situácia je na svojvôli otca a pre matku ponižujúca, pretože si musí s bankomate zisťovať
stav účtu pred platením kartou. Napokon však nemá dostatok prostriedkov na svoje výdavky na výdavky
maloletého. Príjem otca je na úrovni 4000 eur netto (poukazujúc na dôkazy zo spisu 38P/69/2023)
a príjem matky je neporovnateľne nižší – 800-900 eur mesačne. Otec si teda plní vyživovaciu povinnosť

k maloletému len čiastočne. Vzhľadom na vek maloletého navrhla styk otca s maloletým neupravovať.

2. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 38P/69/2023-336 z 4.11.2024, právoplatným dňa
27.11.2024, súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a na čas po rozvode schválil rodičovskúdohodu, v zmysle ktorej sa maloletý zveruje od osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal prispievať na
maloletého výživným 1150 eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na právoplatný

rozsudok o rozvode matka zotrvala na podanom návrhu v časti úpravy osobnej starostlivosti a úpravy
výživného otca. Výživné navrhla otcovi uložiť v sume 1150 eur mesačne v rovnakej výške ako na čas po
rozvode. Predmetom konania tak ostala úprava starostlivosti a výživného za obdobie od začatia konania
22.12.2023 do 27.11.2024. Úprava stretávania, zastupovania a spravovania majetku spätne sa stala
bezpredmetnou.

3. Otec s návrhom nesúhlasil majúc za to, že za obdobie od začatia konania do rozvodu si plnil
vyživovaciu povinnosť k maloletému v dostatočnej miere, pričom poukázal na to, že na čas po rozvode
súhlasil s nadštandardným výživným.

4. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 33Pc/38/2023-69 z 27.5.2024 27.5.2024 bolo otcovi

ako manželovi uložené platiť výživné na matku (manželku) výživné vo výške 600 eur vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám manželky, vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od 22.12.2023 do 27.5.2024 vo výške 1344 eur bolo manželovi uložené zaplatiť
v pravidelných 6 mesačných splátkach po 224 eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia.
Rozsudok je vykonateľný, nie je právoplatný z dôvodu podaného odvolania manželky. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva, že manželka pôvodne žiadala priznať výživné 600 eur, s čím manžel súhlasil, neskôr
manželka zmenila návrh na 900 eur. Súd vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca 4656
eur, pri výpočte nedoplatku zohľadnil v rámci výživného manželke sumu 306 energie, mobil a internet.
Súd pri určení výšky výživného započítal mesačné výdavky manžela 533 eur na hypotéku, 650 eur na
svoj prenájom a 1200 eur na ďalšie bežné výdavky na stravu, cestovanie, ošatenie, hygienu, záľuby

(teda v rovnakej výške ako manželke – v zásade rovnaká životná úroveň manželov). Zo zápisnice
z pojednávania sp. zn. 33Pc/38/2023 z 27.5.2024 vyplýva, že nesporné platby otca (manžela) v sume
306 eur na energie, mobil, internet za obdobie január 2024 - marec 2024 majú byť započítané na výživné
na manželku. Na manželku sa započítavala zrealizovaných 1 platieb manžela. Manželka uviedla, že od
apríla platila výdavky na energie, internet a mobil ona, bola o prepísať 14.3.2024.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom matky, výsluchmi účastníkov, listinnými dôkazmi
založenými v spise ako aj podstatným obsahom spisu OS Trnava sp. zn. 38P/69/2023 a zistil nasledovný
skutkový a právny stav.

5. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §
24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

6. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 4 a 5 zákona čo rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

7. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnostia majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

9. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súdom v časti starostlivosti a výživného.
V konaní mal súd z výpovedí preukázané, že rodičia v rozhodnom čase nežili v spoločnej domácnosti,
starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka, pričom na čas po rozvode sa rodičia dohodli na zverení

maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd preto v súlade so zisteným faktickým stavom maloletého
pre rozhodné obdobie zveril do starostlivosti matky.

12. Po vykonanom dokazovaní súd uložil otcovi, ktorému nebol maloletý v rozhodnom období zverený
do osobnej starostlivosti, povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 960 eur mesačne vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred k rukám matky, keď počiatok vyživovacej povinnosti určil podľa návrhu matky od
22.12.2023, t.j. od podania návrhu, do právoplatnosti rozsudku o rozvode.

13. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že rodičia maloletého boli v rozhodnom
období boli manželia, nežili v spoločnej domácnosti, maloletý sa nachádzal v osobnej starostlivosti

matky. Matka spolu s spolu s maloletým bývala v rodinnom dome patriacom do BSM rodičov. Otec
aj matka mali len vyživovaciu povinnosť k maloletému. Matka bola zamestnaná u zamestnávateľa
Kooperatíva poisťovňa a.s., podľa výplatných pások bol jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie
od augusta 2023 do marca 2024 do vo výške 903 eur. Matka od januára 2024 poberala daňový bonus
a rodinné prídavky na maloletého. Matka v konaní poukázala na výdavky na maloletého, ktoré vyčíslila

v konaní o rozvod. Otec bol v rozhodnom čase zamestnaný u zamestnávateľa Kancelária Najvyššieho
správneho súdu SR, kde podľa doloženého potvrdenia mal v období od januára 2024 do júla 2024
priemerný čistý mesačný príjem 631,75 eur. Od 1.1.2024 bol zároveň zamestnaný vo WDS Solutions
s.r.o., kde podľa doloženého potvrdenia mal v období od januára 2024 do júla 2024 priemerný čistý
mesačný príjem 4003 eur. Do 31.12.2023 bol zamestnaný v Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Súd vychádzal zo sumy priemerného čistého mesačného príjmu z pracovnej činnosti otca 4600 eur, keď
prihliadol na skutočnosť, že u zamestnávateľa WDS Solutions s.r.o. bol zamestnaný až od 1.1.2024,
pričom vychádzajúc z doložených potvrdení o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti otca za rok 2023
u zamestnávateľov Kancelária Najvyššieho správneho súdu SR a Železničná spoločnosť Slovensko a.s.
vychádza nižší priemerný čistý príjem za rok 2023 (4106 eur). Iný príjem otca v konaní preukázaný

nebol. Tvrdenia matky o tom, že otec má príjem aj od ďalších osôb, neboli v konaní preukázané. Otec
to poprel a táto skutočnosť nebola dokazovaním zistená.

14. S prihliadnutím na Metodiku MSSR pre výpočet výživného súd otcovi určil výživné vo výške 24%
z príjmu povinného rodiča (otca), keďže maloletý navštevuje strednú školu a otec má len vyživovaciu

povinnosť k nemu. Súd v danom prípade vychádzal z príjmu otca vo výške 4000 eur (zistený príjem
zo zamestnaní 4600 eur mínus platené výživné na manželku 600 eur). Príjem otca zo zamestnaní, mal
súd preukázaný z listinných dôkazov. V súlade so súdnou praxou súd od príjmu otca odpočítal 600
eur na výživné na manželku platených otcom v rozhodnom období. V konaní o rozvod rodičia uzavrelirodičovskú dohodu na čas po rozvode o výživnom 1150 eur mesačne. Matka požadovala v tomto konaní
rovnaké výživné argumentujúc, že pomery otca boli rovnaké. Na čas do rozvodu je potrebné zohľadniť
podstatnú okolnosť, že v tomto rozhodnom období mal otec výdavok 600 eur výživné na manželku, ktorá

povinnosťprávoplatnosťourozsudkuorozvodezanikla.Hocirozsudoksp.zn.33Pc/38/2023z27.5.2024
o výživnom na manželku nie je právoplatný, keďže rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44
CMP),jednásaskutočnývýdavokotcavtomtoobdobí.Pokiaľodvolacísúdvyhoviepodanémuodvolaniu
manželky, a dôjde k zvýšeniu určenej sumy výživného na manželku, bude doplatené dodatočne v inom
období. Zo sumy 4000 eur súd určil výživné vo výške 24 % z príjmu povinného otca, t.j. vo výške 960

eur mesačne na maloletého, keď takto určené výživné spolu s prídavkom na dieťa vo výške 60 eur a
výživným zo strany matky pokryje odôvodnené potreby maloletého a zároveň takto stanovené výživné
zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca v rozhodnom období.

15. V konaní o rozvod manželstva matka vyčíslila pravidelné výdavky maloletého v celkovej sume 1317
mesačne (strava doma 450 eur, strava v škole 58 eur, drogéria a hygiena 80 eur, oblečenie 100 eur,

PC hry 20 eur, voľnočasové aktivity 80 eur, pobyty dovolenky 125 eur, lieky a vitamíny 80 eur, školské
potreby 20 eur, školské poplatky a výlety 15 eur, pohonné hmoty 50 eur, sporenie 50 eur, bývanie na
osobu 58 eur, mobil 9 eur, kozmetička 50 eur, krúžok gitara 34 eur, kaderník-holič 38 eur, vreckové 50
eur, ), plus mimoriadne výdavky na zubný strojček, 1600 eur, ventilátory do počítača, myš slúchadlá
400 eur, posteľné obliečky, uteráky, korčule na ľad 50 eur, kolieskové korčule 70 eur, taška na korčule

50 eur, školská taška 100 eur, bicykel 500 eur, prilba na bicykel 70 eur, herné kreslo 200 eur, lyžiarske
oblečenie 260 eur, birmovka 30 eur, učebnice 80 eur, gitara 80 eur, zubár 175 eur, školský výlet 90
eur, pričom na tomto vyčíslení zotrvala aj v konaní o úprave na čas do rozvodu. Súd uvádza, že takto
vyčíslené výdavky maloletého sú vzhľadom na jeho vek a potreby nadštandardné. Otec sa na otázku
k podieľaniu na mimoriadnych výdavkoch maloletého vyjadril, že s nimi nesúhlasí. Bol by ochotný sa na

nich podieľať, pokiaľ by mal možnosť ísť s maloletým zakúpiť jednotlivé veci, čím by mal možnosť s ním
stráviť čas a pracovať na ich vzťahu, keďže v súčasnosti sa s maloletým vôbec nestretáva. Súd má za
to, že z určenej sumy výživného môžu byť uhradené odôvodnené bežné výdavky maloletého a zároveň
aj odôvodnené mimoriadne výdavky maloletého s prihliadnutím na skutočnosť, že časť výdavkov bude
hradená aj z vyživovacej povinnosti matky a vyplácaného prídavku na dieťa. Súd poznamenáva, že

matka môže hradiť dieťaťu výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. sú nadštandardné, ak na to má
dostatok finančných prostriedkov, avšak nemôže žiadať od otca podieľanie sa na ich úhrade v prípade,
ak otec s nimi nesúhlasí, a neboli s ním ani vopred odkonzultované. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine
pri určení výživného prihliadne súd len na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd v súlade s §
24 zákona o rodine v prospech otca bral do úvahy skutočnosť, že otec v konaní o rozvod pristúpil na

rodičovskú dohodu a súhlasil s výživným na maloletého na čas po rozvode v sume 1150 eur, ktoré
umožňuje maloletému hradiť aj nadštandardné výdavky, a to napriek skutočnosti, že otec s maloletým
nie je v žiadnom kontakte. Otec prejavil záujem stretávať sa s maloletým a v rámci spoločne stráveného
času mu kupovať veci nad rámec bežného výživného.

16. Vzhľadom k tomu, že súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné od podania návrhu -od 22.12.2023
do 27.11.2024, otec mal za dané obdobie zaplatiť výživné v sume 10774 eur (alikvotná časť decembra
2023 – 10 dní + 10 celých mesiacov + alikvótna časť novembra 2024 – 27 dní). Súd zistil nedoplatok
na zročnom výživnom v danom období v sume 4392 eur po tom, čo z dlžného výživného odpočítal
preukázané platby otca na výživnom na maloletého v danom období v celkovej sume 3950 eur,

zaplatených 306 eur (za energie, internet, mobil) a 1/3 zaplatených splátok hypotekárneho úveru za dom
obývaný matkou a maloletým v danom období. Na základe doložených detailov transakcií a zhodných
tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že otec v danom období zaplatil na maloletého výživné 3950
eur. Z konania 33Pc/38/2023 ako aj z vyjadrení účastníkov súd zistil, že otec do marca 2024 platil
energie na rodinný dom v BSM rodičov a z preukázaných platieb bola 1 v sume 306 eur započítaná na

výživné na manželku. Druhú polovicu v sume 306 eur preto súd započítal na výživné na maloletého,
nakoľko v danom období v rodinnom dome bývala len matka a maloletý. Otec býval v podnájme, kde
si platil s tým spojené výdavky. Počas celého obdobia otec tiež platil splátky hypotekárneho úveru na
dom v BSM v sume 533 eur. Z obsahu konania 33Pc/38/2023 bolo zistené, že výška výživného na
manželku bola určená nižšia práve s prihliadnutím na platenie splátok hypotéky otcom. Nie však celá

suma splátok. Súd považoval za potrebné túto skutočnosť rovnako zohľadniť pri určení výživného na
maloletéhovrozhodnomobdobí,pretožetýmtospôsobombolazabezpečenábytovápotrebamaloletého
v vďaka tomu nevznikali ďalšie výdavky maloletého súvisiace s bývaním. Preto 1/3 zo zaplatených
splátok hypotekárneho úveru súd odpočítal zo zročného výživného. Lehotu na zaplatenie nedoplatku nazročnom výživnom súd v súlade s návrhom matky a § 232 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku
určil 30 dní od právoplatnosti, pričom dlhšiu lehotu (30 dní) súd určil s prihliadnutím na výšku nedoplatku
ako aj výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

17. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa CMP je náhrada trov konania v zásade vylúčená
a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v
zmysle § 53 a nasl. CMP nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnave.
Odvolanie podané otcom by nebolo právne účinné, nakoľko sa vzdal práva podať odvolanie po vyhlásení

a odôvodnení rozhodnutia.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.