Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202140
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325202140.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného
A. B., o pokračovaní vo výkone detencie, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného
súdu Levice zo dňa 21.10.2025, sp. zn. 4Ntd/9/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
30. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 463 ods. 1 Tr. por.
s poukazom na § 82 ods. 3 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený A. B. (ďalej len odsúdený) bude pokračovať
vo výkone detencie, ktorá mu bola uložená uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Tos/77/2023

zo dňa 05.09.2023, právoplatným dňa 05.09.2023, nakoľko dôvody detencie podľa § 81 ods. 4 Tr. zák.
trvajú.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní je dôvodnosť držania
odsúdeného v detenčnom ústave naďalej daná, dôvody, pre ktoré bol umiestnený do detenčného ústavu
nepominuli a ako vyplýva z odborných lekárskych posudkov vypracovaných na odsúdeného, jedná sa

o osobu, u ktorej bola diagnostikovaná iná porucha sexuálneho zamerania – hebefília a z komplexnej
správy detenčného ústavu vyplýva, že riziko sexuálneho nežiadúceho správania u menovaného
je pretrvávajúco vysoké, spáchané sexuálne trestné činy bagatelizuje a popiera v plnom rozsahu,
absentuje kritický náhľad na svoju chorobu. Neprimerané prvky v správaní a v spolupráci pretrvávajú aj
po umiestnení do detenčno-resocializačnej jednotky, zvýšená zaujatosť sexualitou prispieva k zhoršeniu
jehosociálnejprispôsobivosti.SúdI.stupňapretopozhodnotenívšetkýchuvedenýchskutočností,najmä

s poukazom na komplexnú správu o osobe umiestneného, ako aj s poukazom na odsúdenia za prečin
sexuálneho zneužívania dospel k záveru, že v predmetnom prípade u menovaného naďalej pretrváva
riziko recidívy trestnej činnosti, ktoré nie je v súčasnej dobe možné medicínsky znížiť a dosiahnuť
dostatočný efekt liečby a pre neprítomnosť perspektívy jeho prechodu do chráneného prostredia
(napríklad v zariadení sociálnej starostlivosti) je nutné jeho umiestnenie v detenčnom ústave, keďže
v konaní zároveň nebolo preukázané, že dôvody, pre ktoré bol umiestnený do detenčného ústavu

pominuli, naopak, bolo preukázané, že naďalej trvajú nezmenené, preto v záujme ochrany spoločnosti
rozhodol súdu I. stupňa o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie.
Zároveň uviedol, že bude v zákonných intervaloch – prípadne na návrh naďalej skúmať, či dôvody
detencie trvajú a konštatoval, že liečbu menovaného, ako aj ochranu spoločnosti pred prípadným
protiprávnym konaním z jeho strany, možno toho času zabezpečiť jedine ďalším trvaním jeho detencie.

Uvedené uznesenie, ihneď po vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený.V písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom obhajkyne uviedol, že má za to, že uznesenie
je nezákonné, nakoľko on neuznáva závery uvedené v komplexnej správe o jeho osobe v detencii
a považuje ich za nesprávne. Vyslovil presvedčenie, že nie je nebezpečný pre spoločnosť a že netrpí

poruchou sexuálnej preferencie – hebefíliou a opakovane uvádzal, že celé trestné konanie vedené voči
jeho osobe bolo vykonštruované. Mal za to, že on sám najlepšie vie, ako sa cíti a musí konštatovať,
že sa cíti lepšie, ako ostatné osoby, ktoré sú s ním umiestnené v detenčnom ústave, dokonca ako
jediný odsúdený v detenčnom ústave nemá monitorovacie zariadenie, čo podľa jeho názoru svedčí
o tom, že ani v detenčnom ústave ho nepovažujú za tak nebezpečného. Uviedol, že od prijatia do

detenčného ústavu na sebe pozoruje, že čím dlhšie je na území Slovenskej republiky, tým horšie sa cíti
a je presvedčený, že Slovenská republika mu spôsobila traumu, z ktorej sa chce vyliečiť. Práve preto na
verejnom zasadnutí 21.10.2025 uviedol, že nežiada o prepustenie na slobodu, chce sa liečiť, ale žiada
o zaradenie do psychiatrického ústavu do Bohuníc, pretože je presvedčený, že tam mu bude poskytnutá
potrebná starostlivosť. Uvedené argumenty však súd I. stupňa nezobral na zreteľ a je presvedčený, že
v jeho prípade dôvody detencie nikdy neboli dané.

Navrhol,abykrajskýsúd postupompodľa§194ods.1písm.a/Tr.por.napadnutéuzneseniezrušilasám
rozhodol tak, že ho prepustí z výkonu detencie a rozhodne o uložení ochranného liečenia, alternatívne,
aby napadnuté uznesenie zrušil a uložil súdu I. stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol v zmysle
ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

KrajskýsúdvNitreakosúdnadriadenýnapodkladeriadneavčaspodanejsťažnostioprávnenouosobou
v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 81 ods. 4 Tr. zák. súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení

páchateľa do detenčného ústavu aj vtedy, ak ide o páchateľa trestného činu spáchaného zo sexuálneho
motívu, ktorý vykonáva ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ochranné
liečenie nedosiahlo svoj účel a v budúcnosti hrozí opakovanie spáchaného trestného činu alebo
obdobného činu; súd rozhodne na návrhu zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 82 ods. 1 Tr. zák. účelom umiestnenia páchateľa v detenčnom ústave je osobitným liečebným

režimom a dôslednou izoláciou od spoločnosti zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov
a činov inak trestných.
Podľa § 82 ods. 2 Tr. zák. pobyt páchateľa v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti
pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.
Podľa § 82 ods. 3 Tr. zák. najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu súd preskúma

dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho posudku
rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení páchateľa z detenčného ústavu, ak dôvody
detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu alebo o uložení ochranného liečenia.

Podľa § 463 ods. 1 Tr. por. súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej jedenkrát ročne

alebo vždy na návrh riaditeľa detenčného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného na verejnom zasadnutí,
preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie dôvodnosti detencie podať
najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v detenčnom ústave alebo do šiestich
mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii. Ak dôvody detencie pominuli, súd odsúdeného
z výkonu detencie uznesením prepustí, inak uznesením rozhodne, že vo výkone detencie sa bude

pokračovať.
Podľa § 463 ods. 1 Tr. por. ak dôvody detencie pominuli, ale je potrebné pokračovať v liečení
odsúdeného, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí a zároveň rozhodne o uložení
ochranného liečenia.

Detencia je najprísnejším ochranným opatrením, s postavením ultima ratio, aplikuje sa až po vyčerpaní
všetkých menej reštriktívnych postupov. V detencii sa osobitným liečebným režimom a izoláciou bráni
páchateľovivďalšompáchanítrestnýchčinovačinovinaktrestných.Detenciatrvádovtedy,kýmochranu
spoločnosti nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Dôvodová správa k zákonu č. 40/2024,
ktorým boli naposledy novelizované ustanovenia Trestného zákona upravujúce nariadenie a výkon

detencie uvádza, že umiestneniu do detenčného ústavu musí predchádzať výkon ochranného liečenia
ústavnou formou alebo výkon trestu odňatia slobody, v rámci ktorého odsúdený trpí tak závažnou
duševnou poruchou, pre ktorú nemôže vykonávať trest odňatia slobody a zároveň je jeho pobyt na
slobode tak nebezpečný, že je potrebné ho izolovať od spoločnosti a liečiť v rámci detenčného ústavu.Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ktorá predstavuje vážny zásah do osobnej slobody osoby,
je ustanovené pravidelné skúmanie trvania dôvodov trvania detencie, ktoré je súd povinný skúmať ex
offo a to aj bez návrhu oprávnených osôb, minimálne jedenkrát za rok. Navrhnúť preskúmanie trvania

dôvodov detencie súdom môže riaditeľ detenčného ústavu, a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia
a žiadať o preskúmanie trvania dôvodov detencie súdom je priznané aj odsúdenému.
Súd uznesením na verejnom zasadnutí buď rozhodne o prepustení odsúdeného z výkonu detencie, a
to v prípade, ak dôvody detencie pominuli, alebo rozhodne o pokračovaní v detencii, a to v
prípade, ak dôvody detencie trvajú. K vyššie uvedenému rozhodovaniu si súd v zmysle ustanovenia §

82 ods. 3 Tr. zák. vyžiada odborný lekársky posudok.

V nadväznosti na citovaný právny výklad, po preskúmaní obsahu spisu napadnutého uznesenia a
sťažnosti menovaného, Krajský súd v Nitre konštatuje, že napadnuté uznesenie je právne správne,
zákonné a riadne odôvodnené.

Súd I. stupňa správne argumentoval, že dôvodnosť držania odsúdeného v detenčnom ústave je naďalej
daná, keďže dôvody, pre ktoré bol odsúdený umiestnený do detenčného ústavu nepominuli, a preto
bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie. Z pripojeného spisu Okresného
súdu Pezinok sp. zn. 39Nt/30/2023 je zrejmé, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Tos/77/2023 zo dňa 05.09.2023 bolo rozhodnuté o umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu

v zmysle ustanovenia § 81 ods. 4 Tr. zák. a výkon detencie bol nariadený dňa 05.09.2023 do Detenčného
ústavu Hronovce. Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má 3 záznamy v registri trestov,
naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/24/2019 zo dňa
21.05.2019, právoplatným 06.06.2019 na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov do 06.06.2020 a bolo mu uložené ochranné ústavné

sexuologické liečenie. Na odsúdeného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Obsahom spisu je i komplexná
správa detenčného ústavu schválená odbornou komisiou dňa 01.07.2025, ktorú podrobne uviedol súd
I. stupňa v napadnutom uznesení, preto nadriadený súd poukazuje iba na nasledovné skutočnosti.
Odsúdený bol do detencie umiestnený od 05.09.2023 vzhľadom na charakter ochorenia, pri ktorom aj
napriek komplexnej terapii naďalej pretrváva vysoké riziko násilného správania, ktorým ohrozuje zdravie

ostatných, a ktoré nebolo možné eliminovať v nemocničnom prostredí.
V závere správy je uvedené, že stav umiestneného v rámci základných diagnóz v chránených
podmienkach detenčného ústavu zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný, ide u neho o trvalú
duševnú poruchu, kde liečbou a inými režimovými a terapeutickými postupmi nedošlo k významnému
ovplyvneniu jeho zdravotného stavu. Pacient je k ochoreniu a psychopatologickým prejavom hrubo

nekritický, napriek terapeutickým, vrátane psychoterapeutických intervencií nedošlo u neho k vytvoreniu
náhľadu a vzhľadom na dlhodobo nemenný stav prognosticky nie je ani možné očakávať ich
zmenu. Existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by došlo k zvýrazneniu disociálneho
i kriminálneho správania, vzhľadom na anosognóziu a neschopnosť sebareflexie. Je predpoklad, že
v extramurálnych podmienkach by došlo k nonkompliancii a nonadherencii v liečbe, čo enormne zvyšuje

riziko dekompenzácie psychického stavu s kriminálnym správaním v nechránenom prostredí. Odborná
komisia v rámci zhodnotenia stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 05.09.2023
konštatovala, že nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu, zaradenie do určeného
liečebného režimu je dôvodné a dôvody detencie trvajú naďalej.

K námietkam odsúdeného nadriadený súd zdôrazňuje, že zmyslom detencie nie je represia, ale
ochrana spoločnosti pred osobou, ktorá pre závažnú duševnú poruchu predstavuje nebezpečenstvo
a zároveň zabezpečenie špecializovanej liečby v režime, ktorý vylučuje riziko opakovania trestnej
činnosti. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že odsúdený trpí trvalou duševnou
poruchou – sexuálnou deviáciou v zmysle hebefílie, pričom ide o poruchu dlhodobého chakarteru, ktorá

nebola liečbou významne ovplyvnená a odsúdený je k svojmu ochoreniu hrubo nekritický, popiera jeho
existenciu a odmieta odborné závery. Tieto skutočnosti samé o sebe postačujú na záver, že dôvody
detencie podľa zákona naďalej trvajú.
Argumentácia odsúdeného, že nie je nebezpečný pre spoločnosť, je však v priamom rozpore s jeho
trestnou minulosťou, ako i so závermi znalcov a zároveň aj s účelom ochranného liečenia, ktoré mu

bolo uložené. Nadriadený súd poukazuje na to, že odsúdený sa v minulosti minimálne dvakrát dopustil
trestného činu sexuálneho zneužívania, napriek predchádzajúcim trestným postihom nedošlo k náprave
jeho správania a opakované páchanie rovnakej trestnej činnosti svedčí o vysokej miere rizika recidívy,
najmä v nechránenom prostredí.Za potrebné považoval nadriadený súd poukázať aj na skutočnosť, že síce odsúdený sa formálne
osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v prejednávanej veci, čo však nemá
rozhodujúci význam pre posúdenie trvania dôvodov detencie, keďže osvedčenie sa v skúšobnej dobe

neznamená odstránenie duševnej poruchy ani automatický záver o tom, že odsúdený nepredstavuje
nebezpečenstvo pre spoločnosť. Detencia sleduje iný účel než trest a to ochranu spoločnosti pred
osobou s trvalou poruchou.
Z odborných záverov vyplýva, že u odsúdeného je prítomné zvýšené riziko dekompenzácie psychického
stavu, ktoré je spojené s kriminalizovaným správaním najmä v prípade pobytu v nechránenom prostredí

bez nepretržitého dohľadu. Detenčný ústav je v súčasnosti jediným zariadením, ktoré je schopné
zabezpečiť adekvátnu liečbu, kontrolu správania odsúdeného a zároveň ochranu potenciálnych obetí.

Námietky odsúdeného, že netrpí duševnou chorobou a trestné konanie vo veci bolo voči
nemu vykonštruované, nadriadený súd považuje za účelové a nedôvodné, keďže jeho vina bola
právoplatne konštatovaná súdom, diagnóza hebefílie bola potvrdená viacerými odbornými vyšetreniami

a subjektívne presvedčenie odsúdeného nemôže nahradiť odborné medicínske závery. Práve absencia
náhľadu na ochorenie je jedným z hlavných faktorov, ktoré zvyšujú riziko opakovania trestnej činnosti.
Taktiež tvrdenia odsúdeného, že čím dlhšie je na území Slovenskej republiky sa cíti horšie a že pobyt
na území SR mu spôsobil traumu neboli podložené žiadnymi objektívnymi medicínskymi dôkazmi.
Nadriadený súd preto poukazuje na to, že i v tejto súvislosti subjektívne pocity odsúdeného nemajú

rozhodujúci význam, zároveň nepreukazujú, že by detencia bola vykonávaná v rozpore so zákonom
alebo medicínskymi štandardmi a samotná dĺžka pobytu v detencii (od 05.09.2023) nepresahuje
primeranú mieru, vzhľadom na závažnosť poruchy a riziko pre spoločnosť, keďže v zmysle ustanovenia
§ 82 ods. 3 Tr. zák. súd preskúma dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom ústave.
K preradeniu odsúdeného na výkon liečenia do Českej republiky do psychiatrického ústavu do Bohuníc

nadriadený súd konštatuje, že psychiatrický ústav nie je zariadením s rovnakým režimom ochrany ako
detenčný ústav, keďže v bežnom psychiatrickom zariadení nie je možné zabezpečiť potrebnú mieru
kontroly nad správaním odsúdeného. Navyše, odsúdený nepreukázal, že by detenčný ústav na území
SR nebol schopný zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť, preto samotná preferencia odsúdeného
nie je právnym dôvodom na zmenu formy zabezpečovacieho opatrenia.

Na základe všetkých uvedených skutočností preto nadriadený súd dospel k rovnakému právnemu
záveru ako súd I. stupňa, že dôvody detencie odsúdeného naďalej trvajú, jeho pobyt na slobode by
predstavoval reálne a zvýšené nebezpečenstvo pre spoločnosť, a preto rozhodnutie súdu I. stupňa
považoval za vecne správne a v súlade so zákonom.

Na tomto mieste nadriadený súd opakovane dáva len do pozornosti, že súd bude v zákonných
intervaloch – prípadne na návrh, naďalej skúmať, či dôvody detencie trvajú, takže nejde o neobmedzené
držanie odsúdeného.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého
uznesenia súdu I. stupňa, nadriadený súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
zamietol, keď nezistil ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.