Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324204270
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4324204270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16C/60/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so
sídlomZelinárska8,82108Bratislava–mestskáčasťRužinov,IČO:45941815,protižalovanému:A.D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva,
takto

r o z h o d o l :

16C/60/2024

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v
katastrálnom území C., obec C., okres E., zapísaných na LV č. XX ako parcely reg. „C“, a to k parc. č.
XXX – záhrada o výmere 375 m2 a k parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2,
ďalej ako parcela reg. „E“, a to k parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere 265 m2 a k stavbe so súpisným

číslom XXX – rodinný dom, postavenej na parc. reg. „C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 285 m2.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., okres E., zapísaných
na LV č. XX ako parcely reg. „C“, a to parc. č. XXX – záhrada o výmere 375 m2 a parc. č. XXX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2, ďalej ako parcela reg. „E“, a to parc. č. XXXX/X –
záhrada o výmere 265 m2 a stavbu so súpisným číslom XXX – rodinný dom, postavenú na parc. reg.
„C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2 do výlučného vlastníctva žalobcu A.

B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, štátna príslušnosť G., bytom C. XXX, XXX XX H.
a to v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu vo výške
2.870,82 eura, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.12.2024 domáhal vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., okres E.,
zapísaných na LV č. XX ako parcely reg. „C“, a to k parc. č. XXX – záhrada o výmere 375 m2 a k parc. č.
XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2, ďalej ako parcela reg. „E“, a to k parc. č. XXXX/X– záhrada o výmere 265 m2 a k stavbe so súpisným číslom XXX – rodinný dom, postavenej na parc. reg.
„C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2 a to tak, že súd prikáže predmetné
nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva a to za náhradu vo výške 2.866,67 eura, ktorú žalobca

zaplatí žalovanému v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so
žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
žalobcu5/6ažalovaného1/6.Argumentoval,žejeväčšinovýmspoluvlastníkomspornýchnehnuteľností,
má trvalý pobyt v obci C. a záujem vykonať rekonštrukciu rodinného domu, ktorý je v dezolátnom
stave tak, aby bol spôsobilý na bývanie jeho rodiny. Má družku, s ktorou má dvojročné dieťa, a s

ktorou sa hodlajú presťahovať do tejto nehnuteľnosti po jej rekonštrukcii. Za tým účelom sa snažil
spojiť so žalovaným a dohodnúť sa s ním na odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu, ale žalovaný
je na adrese svojho trvalého pobytu uvedeného na liste vlastníctva nekontaktný. Žalobca má záujem
vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že sa stane ich výlučným vlastníkom s
povinnosťou výplaty žalovaného ako ustupujúceho podielového spoluvlastníka. K jednotlivým spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravených v § 142 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol,

že judikatúra súdov dospela k záverom, že pri posudzovaní reálnej deliteľnosti spoločnej veci sa
majú zohľadniť aj také faktory, ako územnoplánovacia dokumentácia, prístup ku komunikáciám a
účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Rovnako treba prihliadnuť
na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj jeho zastavanosť stavbami. V tomto zmysle aj
pozemky priliehajúce k stavbám tvoria spravidla jeden funkčný celok a slúžia k lepšiemu využitiu

stavieb, čo vylučuje možnosť ich reálneho delenia. Argumentoval, že v predmetnom prípade tvoria
nehnuteľnosti súčasť uceleného celku, ktorým je stavba rodinného domu a k nemu prislúchajúca
záhrada a záhumienok. Na nehnuteľnostiach sa okrem stavieb zapísaných v katastri nehnuteľnosti
nachádzajú ďalšie stavby, ktoré sa nezapisujú do katastra nehnuteľností ako napr. inžinierske siete,
drobné poľnohospodárske stavby a pod., ktoré sú taktiež v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových

strán. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že nehnuteľnosti sú súčasťou uceleného celku,
ktorý bol v minulosti užívaný na bývanie a drobnú poľnohospodársku výrobu, pričom toto ucelené
účelové určenie pretrváva minimálne po dobu 40 rokov. Vo svetle uvedených záverov judikatúry
tak reálne rozdelenie nehnuteľností (t. j. nielen rodinného domu, ale aj priľahlých pozemkov) medzi
jednotlivých spoluvlastníkov nie je možné ani účelné. Žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel k

spoločným nehnuteľnostiam v celkovej veľkosti 5/6 postupne v rokoch 2023 a 2024 za účelom vyriešenia
svojej bytovej otázky. Žalobca nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným
a ako väčšinový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého podiel presahuje 80 %, má záujem nadobudnúť
nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, aby ich mohol zrekonštruovať. Žalobca je obyvateľom
obce C., vykonáva v nej funkciu starostu obce, má bezprostredný a priamy záujem o nehnuteľnosti,

chce vykonať rekonštrukciu rodinného domu a revitalizáciu priľahlých pozemkov určených na drobnú
poľnohospodársku výrobu a samozásobiteľstvo. Zároveň však nie je pripravený znášať značné finančné
náklady spojené so svojím zámerom pokiaľ nemá istotu, že bude môcť užívať nehnuteľnosti ako výlučný
vlastník so svojou rodinou. Za daného stavu sa tak prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva s
povinnosťou výplaty žalovaného javí ako najúčelnejší a najrozumnejší spôsob vyporiadania podielového

spoluvlastníctvasporovýchstránkspoločnýmnehnuteľnostiam.Žalobcaďalejdôvodil,žezároveňnevidí
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemalo dôjsť k zrušeniu podielového spoluvlastníctva.
Argumentoval, že žalovaný odišiel z rodnej obce pred cca 30 rokmi, o nehnuteľnosti sa nezaujíma a ani
nestará, neplatí daň z nehnuteľnosti a ani nijakým iným spôsobom neprejavuje o ne záujem. Žalovaný
k nim nemá žiaden vzťah, navyše akékoľvek pokusy o jeho kontaktovanie sú bezúspešné, pretože

si nepreberá zásielky na adrese svojho trvalého pobytu. Žalobca ďalej dôvodil, že za účelom určenia
hodnoty spoluvlastníckych podielov sporových strán nechal vyhotoviť znalecký posudok, podľa ktorého
je hodnota nehnuteľností 17.200,- eur, čo znamená, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného pripadá
2.866,67 eura.

2. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa § 116 ods. 2 CSP a zároveň ho v zmysle §
167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia
žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

3. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že rozhodovacia prax súdov v oblasti vyporiadania podielového

spoluvlastníctva dospela k záveru, že v prípade rozdelenia veci musí ísť o faktickú alebo právnu
nemožnosť rozdelenia veci, aby bolo možné pristúpiť k prikázaniu veci, pričom postačuje, že vec nie
je deliteľná len z jedného z uvedených hľadísk. To znamená, že ak je napr. vec aj reálne pomerne
jednoducho deliteľná (typicky nezastavaný pozemok), neznamená to, že je deliteľná aj v právnomzmysle. Takto napr. aj samostatne stojace pozemky nezastavané stavbou, ktoré by boli reálne deliteľné,
nie sú deliteľné, ak sú súčasťou funkčne určeného celku. O uvedený prípad sa jedná aj v prípade a)
rodinného domu súpis. č. XXX, pozemku CKN parc. č. XXX zastavanom rodinným domom, ktoré sú

nedeliteľné fakticky ani právne a b) pozemku CKN parc. č. XXX záhrada pri rodinnom dome, ktorá je
nedeliteľná právne. Čo sa týka rodinného domu a zastaveného pozemku, ako vyplýva zo znaleckého
posudku, súčasťou ktorého je aj aj fotodokumentácia, pôdorys a popis rodinného domu, tento má také
vnútorné dispozičné riešenie, že nie je možné jeho reálne stavebné rozdelenie tak, aby každý podielový
spoluvlastník získal časť zodpovedajúcu jeho podielu (t. j. 5/6 žalobca a 1/6 žalovaný), pričom by

súčasne vznikli dva samostatné rodinné domy alebo aspoň dva samostatné byty v rodinnom dome s
príslušným zázemím tak, aby spĺňali všeobecné požiadavky na stavby určené na bývanie. Čo sa týka
priľahlej záhrady, táto je síce fakticky deliteľná, ale ako vyplýva z judikatórnej praxe, musí byť deliteľná
aj právne, a to predmetná záhrada nie je, keďže je funkčne určená na užívanie spoločne s rodinným
domom. V súlade so závermi súdnej praxe tak nie je možné záhradu rozdeliť, lebo táto z hľadiska účelu
svojho užívania prináleží k rodinnému domu a je určená na užívanie spolu s týmto domom. Ak by aj

hypoteticky došlo k vyčleneniu samostatného pozemku zodpovedajúceho veľkosti spoluvlastníckeho
podielu žalovaného, jeho výmera by bola tak malá (63 m2), že by objektívne neumožňovala žalovanému
rozumné využitie pozemku, nevraviac o tom, že v dôsledku potreby zabezpečenia prístupu takto
vytvoreného pozemku na verejnú komunikáciu došlo k neúmernému obmedzeniu žalobcu ako vlastníka
zostávajúcej časti deleného pozemku. Záhrada síce prilieha z dvoch strán k miestnej komunikácii (parc.

č. XXX/X I. XXX), zo strany miestnej komunikácie parc. č. XXX/X však nie je prístupná, pretože ide o
strmý svah, ktorý od komunikácie oddeľujú betónové tvárnice. Žiaden z rodinných domov postavených
pozdĺž miestnej komunikácie parc. č. XXX nepristupuje z dôvodu neprístupného terénu k svojim
nehnuteľnostiam z parc. č. XXX/X, ale z parc. č. XXX. To je aj dôvod, prečo existuje popri miestnej
komunikácii na parc. č. XXX/X aj miestna komunikácia na parc. č. XXX. Totiž, aby vlastníci nehnuteľností

pozdĺž parc. č. XXX mali prístup k svojim nehnuteľnostiam, ktorý by bol inak veľmi obtiažny až nemožný,
ak by k svojim domom mali pristupovať z parc. č. XXX/X. Jediný prístup k rodinnému domu a záhrade je
tak z miestnej komunikácie parc. č. XXX a vyčlenením pásu o výmere 63 m2 pre žalovaného by došlo
k neúmernému obmedzeniu žalobcu pri užívaní zvyšku záhrady. Vo vzťahu k pozemku EKN parc. č.
XXXX/X žalobca uviedol, že sa nachádza mimo areálu rodinného domu so záhradou. Tento pozemok

tvorí súčasť dvora (záhrady) obyvateľa obce J. K., ktorému patria priľahlé pozemky parc. č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X I. XXX/X vrátane rodinného domu súpis. č. XXX. J. K. má celý areál oplotený, čo
preukazuje priloženou fotografiou zachytávajúcou parc. č. XXXX/X za oplotením vybudovaným J. K..
Pozemok parc. č. XXXX/X tvorí uzavretý funkčný celok (súčasť záhrady) J. K., a teda rovnako ako vyššie
uvedená záhrada nie je reálne deliteľný a navyše ani nie je prístupný z verejnej komunikácie. Žalobca

sa dohodol s J. K., že po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prevedie pozemok parc. č. XXXX/
X do jeho výlučného vlastníctva tak, aby si tento mohol majetkovoprávne vysporiadať celý ním užívaný
dvor. Ak by došlo geometrickým plánom k rozdeleniu parc. č. XXXX/X medzi žalobcu a žalovaného,
čo je samozrejme možné, pričom žalobca by následne previedol svoj pozemok na J. K., musel by sa
tento vzápätí domáhať voči žalovanému novou žalobou o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Takto

by bolo zbytočne iniciované ďalšie súdne konanie, súčasťou ktorého by bolo posúdenie toho istého
skutkového stavu a tej istej právnej argumentácie. Žalobca má za to, vedenie takéhoto druhého konania
by bolo neúčelné a zbytočne by zaťažilo súd tou istou agendou.

4. Na ďalšiu výzvu žalobca uviedol, že pozemok parc. č. XXX tvorí záhradu k rodinnému domu súpis.

č. XXX a v zmysle súdnej rozhodovacej praxe a právnej teórie pozemky priliehajúce k stavbám, tvoria
spravidla jeden funkčný celok a slúžia k lepšiemu využitiu stavieb, čo vylučuje možnosť ich reálneho
delenia. Pozemok parc. č. XXX, na ktorom stojí rodinný dom, je z väčšej časti zastavený rodinným
domom a ostatná časť tvorí len bezprostredné okolie rodinného domu. K rodinnému domu prislúcha
záhrada parc. č. XXX, ktorá vytvára s rodinným domom jednotný funkčný celok a slúži na jeho lepšie

užívanie ako zázemie rodinného domu, v ktorom možno drobnou poľnohospodárskou činnosťou prispieť
k samozásobeniu vlastníka rodinného domu. Už len samotný tento fakt vylučuje možnosť, aby bola
parc. č. XXX reálne rozdelená medzi sporové strany. Napriek uvedenému žalobca zakladá do súdneho
spisu ďalšiu fotodokumentáciu osvedčujúcu, že z pozemku parc. č. XXX/X (miestna komunikácia) nie
je možný prístup na pozemok parc. č. XXX z dôvodu, že ide o strmý zráz. Ako už žalobca uviedol

v odpovedi zo dňa 13.07.2025 na výzvu súdu, práve z tohto dôvodu je prístup k rodinnému domu
súpis. č. XXX ako aj ďalším rodinným domom v tejto časti obce z pozemku parc. č. XXX (taktiež
miestna komunikácia), ktorá má paralelný priebeh s parc. č. XXX/X a slúži na prístup k rodinným
domom vo vyššie položenej časti obce. Vo vzťahu k pozemku EKN parc. č. XXXX/X žalobca uviedol,že ide opätovne o súčasť oplotenej záhrady bez prístupu z verejnej komunikácie. Táto parcela tvorí
súčasť dvora rodinného domu súpis. č. XXX a slúži na užívanie s ním ako jeden funkčný celok.
Nahliadnutím do súdneho spisu žalobca zistil, že súdu sa nedarí doručiť žalovanému žalobu, aby

sa k nej mohol vyjadriť a to z dôvodu, že žalovaný si nepreberá zásielky na adrese svojho trvalého
pobytu. Pobyt žalovaného nie je známy ani iným inštitúciám osloveným súdom (Sociálna poisťovňa,
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a polícia). Podľa vedomosti žalobcu žalovaný v mieste prihláseného
trvalého pobytu už vyše 30 rokov nebýva, žije v zahraničí ako bezdomovec a do rodnej obce vôbec
nechodí. V prvej polovici 20. storočia prebehli na území Slovenska 4 zásadné zásahy do vlastníctva

nehnuteľností, dôsledkom ktorých je, že aj po vyše 70 rokoch od posledného zásahu, je stále významná
časť pozemkového vlastníctva v SR majetkovoprávne neusporiadaná, čo významným spôsobom brzdí
rozvoj Slovenska a cieľom všetkých vládnych politík po roku 1989, je odstránenie tohto stavu. V kontexte
uvedeného sa tak javí ako neúčelným reálne rozdelenie nehnuteľností a ich prikázanie bezdetnému
nekontaktnému bezdomovcovi, pretože tak vzniknú pozemky s mizivou výmerou, ktoré samy osebe
síce nemusia predstavovať bezprostrednú prekážku užívania rozdelených nehnuteľností, avšak môžu

o niekoľko rokov alebo desaťročí spôsobovať pri verejných investíciách alebo súkromných investičných
zámeroch súčasných alebo budúcich vlastníkov priľahlých nehnuteľností, vyvolať identické problémy,
ako spôsobujú uvedené 4 pozemkové reformy.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.01.2026, pričom súd žalovanému spolu s predvolaním

opätovne doručoval aj žalobu s prílohami, poučenie, potvrdenie a ďalšie podania žalobcu, ktoré
písomnosti mu boli dožiadaným justičným orgánom Českej republiky doručené do vlastných rúk dňa
08.01.2026. Dňa 12.01.2026 bolo Okresnému súdu Levice doručené e – mailové podanie z e – mailovej
adresy L., v ktorom podpísaná L. D. okrem iného uviedla, že tento e – mail zasiela na základe
poverenia A. D., nar. XX.XX.XXXX a pre krátkosť času medzi prevzatím predvolania na nariadené

pojednávanie a samotným termínom pojednávania, žiadala nariadené pojednávanie odročiť, ktorej
žiadosti súd vyhovel. L. D. sa vo svojom e - mailovom podaní vyjadrovala aj k samotnému predmetu
sporu, na čo však súd nemohol prihliadnuť, nakoľko preukázateľne nešlo o vyjadrenie žalovaného. Preto
súd v upovedomení o odročení pojednávania žalovaného okrem iného poučil, že so súdom nemôže
konať prostredníctvom tretích osôb a ak sa hodlá v konaní dať zastúpiť M. L. D., je nutné súdu zaslať

udelenú plnú moc. V opačnom prípade je nutné, aby žalovaný vykonával úkony voči súdu sám a to buď
písomne (poštou), prípadne elektronicky, avšak v intenciách Zákona č. 305/2013 Z. z.
6. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
žalovaného, ktorý sa na nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť vopred neopravedlnil,
o odročenie pojednávania nepožiadal. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom

rozsahu pridržiava svojich písomných podaní a navrhuje, aby súd žalobe vyhovel, t. j., aby zrušil
podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, tieto prikázal do vlastníctva žalobcu a zaviazal
žalobcu na vyplatenie hodnoty spoluvlastníckeho podielu vo výške určenej znaleckým posudkom.

7. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä žalobou, výpisom z katastra

nehnuteľností ohľadom LV č. XX vedeného pre k. ú. C., kópiou znaleckého posudku č. 310/2024,
kópiou z mapy určeného operátu na parcelu č. XXXX/X, vyjadrením žalobcu zo dňa 23.07.2025 spolu
s fotodokumentáciou, výpisom z katastra nehnuteľností ohľadom LV č. XXX vedeného pre k. ú. C.,
vyjadrením žalobcu zo dňa 17.10.2025 spolu s fotodokumentáciou, grafickým znázornením v aplikácii
„MAPKA“ ohľadom parcely č. XXX, grafickým znázornením v aplikácii „MAPKA“ ohľadom parcely č.

XXXX/X, výpisom z LV č. XXX pre k. ú. C., grafickým znázornením v aplikácii „MAPKA“ ohľadom parcely
č. XXXX/X, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.11.2025 spolu s potvrdením o účte žalobcu a originálom
znaleckého posudku č. 310/2024, žiadosťou o odročenie pojednávania zaslaného L. D., vyjadrením
žalobcu zo dňa 14.01.2026, výpisom z LV č. XX vedeného pre k. ú. C. s dátumom vyhotovenia
26.02.2026, výpisom z účtu žalobcu za 02/2025 a výplatnými lístkami žalobcu za obdobie 12/2024 až

02/2025, výpisom z účtu žalobcu za obdobie 01/2026, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území C., obec C., okres E., zapísaných na LV č. XX ako parcely reg. „C“, a to parc. č. XXX – záhrada
o výmere 375 m2, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2, ďalej parcely reg. „E“,

a to parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere 265 m2 a stavby so súpisným číslom XXX – rodinný dom,
postavenej na parc. reg. „C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2. Žalobca
je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 5/6 k celkom, pričom nadobúdacími
titulmi sú Kúpna zmluva zo dňa 23.08.2023, V – 4046/2023 a Kúpna zmluva zo dňa 03.07.2024 v znenídodatku zo dňa 30.08.2024, V – 3000/2024. Žalovaný nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/6 k celkom na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom 12D/1105/2008 – 54 zo dňa
23.12.2009, D not 17/2008, Z – 338/2010 zo dňa 22.01.2010. Ako ďalej vyplýva z LV č. XX, sporné

nehnuteľnosti sú umiestnené v zastavanom území obce.

9. Keďže žalobca napriek opakovanej výzve súdu dôkaz o reálnej nedeliteľnosti sporných nehnuteľností
nepredložil, súd z dôvodu hospodárnosti konania posúdil sporné nehnuteľnosti prostredníctvom
aplikácie „MAPKA“, prevádzkovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

10. Ako vyplýva z grafického znázornenia (č.l.: 138) v aplikácii „MAPKA“ prevádzkovanej Úradom
geodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky(meranieagrafickéznázorneniejeleninformatívne
a je nepoužiteľné na vytýčenie hraníc pozemkov), parc. reg. „C“, parc. č. XXX o výmere 375 m2 je
nepravidelného a veľmi komplikovaného tvaru, s rozmermi cca 22 m x 13 m x 9 m x 2 m x 6 m x 8 m x
10 m x 12 m x 5 m x 9 m, pričom vzhľadom k spoluvlastníckemu podielu žalovaného o veľkosti 1/6, na

neho pripadajúca výmera predstavuje výmeru o rozlohe 62,5 m2.

11. Pokiaľ ide o parc. reg. „E“, parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere 265 m2, umiestnenú v zastavanom
území obce, z kópie katastrálnej mapy (č.l.: 37) vyplýva, že táto je ohraničená parcelami registra „C“
a to parcelami č. XXX/X, N. XXX/X I. N. XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve J. K. (LV č. XXX, vedený

pre katastrálne územie C. z č.l.: 122) a parcelou registra „E“, parc. č. XXXX/X, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve F. N. a J. K. (LV č. XXX, vedený pre katastrálne územie C. z č.l.: 521). Ako vyplýva
z grafického znázornenia (č.l.: 139) v aplikácii „MAPKA“ prevádzkovanej Úradom geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky (meranie a grafické znázornenie je len informatívne a je nepoužiteľné
na vytýčenie hraníc pozemkov), sporná parcela je tvaru nepravidelného štvoruholníka, bez priamej

prístupovej cesty na miestnu komunikáciu (prístup je možný cez parcelu reg. „C“, parc. č. XXX/X alebo
cez parc. reg. „E“, parc. č. XXXX/X na miestu komunikáciu nachádzajúcu sa na parc. reg. „C“, parc.
č. XXX/X), s rozmermi cca 9 m x 35 m x 9 m x 34 m, pričom vzhľadom k spoluvlastníckemu podielu
žalovaného o veľkosti 1/6, na neho pripadajúca výmera predstavuje výmeru o rozlohe 44,16 m2.

12. Zo znaleckého posudku č. 310/2024 zo dňa 04.12.2024, vypracovaného M. E. O., znalcom zo
znaleckého odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota
stavieb a pozemkov predstavuje sumu 17.224,91 eura. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola
stanovená podľa Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
a je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu 04.12.2024, ktorú by tieto mali

dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci
budú konať s patričnou informovanosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou. Znalec na stanovenie všeobecnej hodnoty stavieb ako aj pozemkov použil metódu polohovej
diferenciácie. Vo svojom znaleckom posudku poukázal ďalej aj na tú skutočnosť, že na liste vlastníctva je
ťarcha – exekučný príkaz. V rámci časti V. Znalecká doložka znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov

vedome nepravdivého znaleckého posudku.

13. Z prílohy znaleckého posudku označeného ako „Situácia RD s. č. 123, k. ú. C.“ vyplýva, že rodinný
som so súpisným č. XXX má tvar písmena L, s rozmermi 11,9 m x 6,6 m x 6,4 m x 8,7 m x 5,5 m x
15,3 m. Dom dispozične pozostáva zo vstupnej chodby, cez ktorú je riešený jediný vstup do domu a tiež

vstup do komory a vstup do kuchyne. Z kuchyne je riešený vstup do prvej izby, kúpeľne a ďalšej izby,
z ktorej je prechod do tretej izby.

14. Schopnosť žalobcu vyplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel má súd preukázanú
z výpisu z účtu žalobcu za mesiac 01/2026 vedeného v N. P. Q., I. so zostatkom ku dňu 31.01.2026

vo výške 7.048,28 eura.

15. Žalovaný zostal v konaní pasívny, k podanej žalobe sa nevyjadril, na nariadené pojednávanie vo
veci sa nedostavil, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

16. Podľa § 141 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

19. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

20. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný

návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Z povahy podielového spoluvlastníctva založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak
nedôjde k dohode ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi vlastníkmi, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a o jeho

vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd je v konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie povinný postupovať podľa zákonom
ustanoveného poradia a to vyporiadanie a) rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) nariadením predaja veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci, pričom zo systematiky právnej úpravy tiež vyplýva,
že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci)
mimo predaja veci.

23. Súd tak bez ohľadu na navrhovaný spôsob vyporiadania žalobcom skúmal, či je možné
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, reálne rozdeliť. Zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci je dobre možné v prípade, ak je rozdelenie veci fyzicky, funkčne
i právne možné. Predpokladom aplikácie tohto spôsobu vyporiadania teda je, že ide o vec deliteľnú
(z technického a právneho hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, to znamená, že

rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý
zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti tak súd musí
dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné
zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Pri reálnom rozdelení stavieb je nevyhnutné zohľadniť
stavebné prepisy, aby na základe stavebných úprav urobených podľa platných stavebných predpisov,

vznikli samostatné veci, pričom zároveň platí, že ak nie je možné reálne rozdelenie uskutočniť bez
nákladných stavebných úprav, stavbu je treba považovať za reálne nedeliteľnú. Pri reálnom rozdelení
pozemkovjenutnévprípadepoľnohospodárskychpozemkov,lesnýchpozemkovavinícnachádzajúcich
sa mimo zastavaného územia obce zvážiť, či rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad
rámec uvedený v Zákone č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom. Ďalej je nevyhnutné prihliadať na polohu pozemku, tvar, celkovú plochu a či bude u novo
vzniknutých pozemkoch zabezpečený prístup z komunikácie a to buď priamo alebo cestou po cudzom
pozemku. Súd musí tiež zohľadniť, či podielový spoluvlastník má finančné prostriedky na to, aby sa
reálna deľba nehnuteľnosti mohla uskutočniť.

24. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
vyporiadania v tomto konaní, nie sú reálne deliteľné z funkčného hľadiska. Rozdelenie spoločnej veci
je totiž dobre možné len v tom prípade, ak je jej rozdelenie fyzicky, funkčne, a právne možné. Slovným
spojením „dobre možné“ sa sleduje, aby nehnuteľnosť aj po jej rozdelení mohla bez problémov slúžiťna uspokojovanie tých potrieb, na ktoré je účelovo určená. Ústavný súd Českej republiky vo svojom
uznesení sp. zn.: IV. ÚS 1232/07 uviedol, že pri úvahe o splnení podmienok pre rozdelenie veci
je potrebné zvažovať aj zásadu účelnosti využitia novovzniknutých vecí a okolnosť, aby jednotlivé

vzniknuté veci mohli plniť svoje funkčné určenie. Z uvedeného teda vyplýva, že za prípady, keď
reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, považujú súdy jednak prípady, ak by rozdelením
nemohli vzniknúť samostatné veci, ako aj prípady, kedy by časti vzniknuté rozdelením nemohli
slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Podmienka „dobre
možného rozdelenia“ je tak naplnená nie len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou

rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia.

25. Nehnuteľnosť evidovaná ako stavba so súpisným číslom XXX nie je podľa názoru súdu reálne
deliteľná, keď zastavaná plocha spornej stavby predstavuje 126,39 m2 a na žalovaného pripadajúca 1/6
tak predstavuje výmeru cca 21 m2. Po zohľadnení dispozičného riešenia stavby a výmery pripadajúcej
na žalovaného má súd za to, že spornú stavbu nie je možné rozdeliť na dve samostatné a funkčné

veci tak, aby tieto mohli ich vlastníkom slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému
záujmu.Uvedenésapotomobdobnevzťahujeajparceluč.XXX–zastavanáplochaanádvorieovýmere
285 m2, na ktorej je sporná stavba postavená.

26. Pokiaľ ide o priliehajúcu záhradu evidovanú ako parc. č. XXX o výmere 375 m2 umiestnenú

v zastavanom území obce, z podstaty veci vyplýva, že reálne deliteľné sú najmä pozemky, čo však ale
v zmysle judikatúry súdov neznamená, že pozemok musí byť rozdelený vo všetkých prípadoch. Ako
vyplýva z grafického znázornenia v aplikácii „MAPKA“ prevádzkovanej Úradom geodézie, kartografie
a katastra SR (meranie a grafické znázornenie je len informatívne a je nepoužiteľné na vytýčenie hraníc
pozemkov), sporná parcela je nepravidelného a veľmi komplikovaného tvaru, s rozmermi cca 22 m x

13 m x 9 m x 2 m x 6 m x 8 m x 10 m x 12 m x 5 m x 9 m, pričom vzhľadom k spoluvlastníckemu
podielu žalovaného o veľkosti 1/6, na neho pripadajúca výmera predstavuje výmeru o rozlohe 62,5
m2. S poukazom na tvar spornej parcely so súčasným prihliadnutím na výmeru pripadajúcu na
žalovaného, by tak tvar a rozloha rozdelených a novovzniknutých nehnuteľností a najmä tá pripadajúca
na žalovaného, nemohla slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré je účelovo určená. V tejto

súvislosti súd upriamuje ďalej pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.:
22Cdo/1181/2008 zo dňa 20.10.2009, podľa ktorého nie je v rozpore so zákonom postup, pri ktorom súd
rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikáže pozemok (záhradu priľahlú k
domu) tomu, komu pripadne dom bez toho, aby vykonal jeho delenie. (Najmä pozemky priliehajúce k
obytným domom vytvárajú spravidla s domom jediný funkčný celok, slúžia na lepšie využitie domu a

taktiež blízkosť obytného domu, v ktorom býva vlastník záhrady, zlepšuje jej využitie.)

27. Pokiaľ ide o parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere 265 m2, umiestnenú v zastavanom území obce,
z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že táto je ohraničená parcelami registra „C“ a to parcelami č. XXX/
X, N. XXX/X I. N. XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve J. K. a parcelou registra „E“, parc. č. XXXX/X, ktorá je

v podielovom spoluvlastníctve F. N. a J. K.. Ako vyplýva z grafického znázornenia v aplikácii „MAPKA“
prevádzkovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra SR (meranie a grafické znázornenie je len
informatívne a je nepoužiteľné na vytýčenie hraníc pozemkov), sporná parcela je tvaru nepravidelného
štvoruholníka, bez priamej prístupovej cesty na komunikáciu, s rozmermi cca 9 m x 35 m x 9m x 34 m,
pričom vzhľadom k spoluvlastníckemu podielu žalovaného o veľkosti 1/6, na neho pripadajúca výmera

predstavuje výmeru o rozlohe 44,16 m2. Aj v tomto prípade s poukazom na tvar spornej parcely so
súčasným prihliadnutím na výmeru pripadajúcu na žalovaného, nie je možné spornú parcelu rozdeliť tak,
aby tvar a rozloha rozdelených a novovzniknutých nehnuteľností a najmä tá pripadajúca na žalovaného,
mohla slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré je účelovo určená. Tu je nutné ďalej konštatovať,
že žalovaný je v konaní pasívny, pričom vzhľadom k jeho pasivite nemožno podľa názoru súdu od neho

očakávať ani súčinnosť na úhrade nákladov spojených s reálnym rozdelením spornej záhrady, ktoré
spočívajúminimálnevnákladochnavypracovaniegeometrickéhoplánuazaplatenísprávnehopoplatku.

28. Zvážiac a posúdiac všetky skutočnosti pri úvahe o splnení podmienok pre rozdelenie vecí, zvážiac
tak aj zásadu účelnosti využitia novovzniknutých vecí a okolnosť, aby novovzniknuté veci mohli plniť aj

naďalejsvojefunkčnéurčenie,dospelsúdkzáveru,žespornénehnuteľnostiniesúdeliteľnézfunkčného
hľadiska a do úvahy tak prichádza druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
a to prikázanie veci za primeranú náhradu. O predmetné nehnuteľnosti prejavil záujem len žalobca,
žalovaný sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril, pričom podmienkou prikázania veci do výlučnéhovlastníctva spoluvlastníka, je práve záujem spoluvlastníka o prikázanie veci. Preto súd v prejednávanej
veci za daných okolností nevzhliadol inú možnosť, než sporné nehnuteľnosti prikázať do výlučného
vlastníctva žalobcu, keď súčasne súd nezistil dôvody pre výnimočné zamietnutie žaloby z dôvodov

hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom je potrebné poukázať aj na
to, že práve žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom všetkých nehnuteľností a to o veľkosti
5/6 k celku.

29. V zmysle uvedeného tak súd žalobe žalobcu vyhovel, podielové spoluvlastníctvo strán sporu

zrušil a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.
Žalovanému z dôvodu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol nárok na primeranú
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, v dôsledku čoho sa súd zaoberal výškou tejto náhrady. Samotný
zákon nešpecifikuje, čo treba považovať za primeranú náhradu, aplikačná prax však dospela k záveru,
že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania a nie z ceny, za ktorú by
bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by

bolo možné v danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj
na aktuálnu cenovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej
ceny. Súd musí ďalej skúmať, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, disponuje potrebnými
finančnými prostriedkami, resp., či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú
náhradu.

30. Súd mal na základe žalobcom predloženého znaleckého posudku za preukázané, že všeobecná
hodnota rodinného domu so súpisným číslom 123 a pozemkov evidovaných ako parcela č. XXX, parcela
č. XXX a parcela č. XXXX/X, predstavovala ku dňu 04.12.2024 sumu vo výške 17.224,91 eura, z čoho na
spoluvlastníckypodielžalovaného(spoluvlastníckypodiel1/6)pripadásuma2.870,82eura.Spoukazom

na to zaviazal súd žalobcu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.870,82 eura, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd prekročil žalobný návrh žalobcu, ktorý náhradu za spoluvlastnícky podiel
vyčíslil na sumu 2.866,67 eura a to s poukazom na § 216 ods. 2 CSP vychádzajúc z údajov obsiahnutých
v znaleckom posudku. Schopnosť žalobcu vyplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel má
súd preukázanú z výpisu z účtu žalobcu za mesiac 01/2026 vedeného v N. P. Q., I. so zostatkom ku

dňu 31.01.2026.

31. Lehotu na plnenie žalobcu určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP v rozsahu 15 dní.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane v
konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.