Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/139/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623201113
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7623201113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D.
XXX, zást. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom Košice, Dominikánske
námestie 11, IČO: 36 863 408 proti žalovaným 1/ E. E., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXX, 2/ F. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX, obaja zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom
M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, 3/ Obec C., C. G. XXX, IČO: 00 329 533, 4/ H. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 5/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX, 6/ C. I., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. XXX a 7/ C. J., nar. X.X.XXXX, bytom B., K. XXX/XXX, o určenie, že schôdza a uznesenia nie

sú záväzné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 5C/13/2023-160 z 8.4.2025 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a žalovaným 3/ -
7/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol, žalovaným 1/ a 2/ priznal proti
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovaným 3/ - 7/ nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že schôdza vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bytového domu súpisné č. 201 v Rudňanoch konaná dňa 28.1.2023 o 14.30
hodine a uznesenia zo schôdze nie sú záväzné pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zrušujú
sa. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že ona a žalovaní sú vlastníkmi bytov v bytovom dome súpisné
č. XXX, evidovanom na LV č. XXX v k. ú. C. a v bytovom dome tvoria zhromaždenie vlastníkov bytov

a nebytových priestorov. Žalobkyňa ako vlastníčka bytu č. 2 v bytovom dome a členka zhromaždenia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov Zimné 201 žalobu podala v zmysle § 14a ods. 8 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len „BytZ“) z dôvodu, že schôdza
konaná 28.1.2023 o 14.30 hod. nebola zrealizovaná v súlade so zákonom. Dôvodila, že na schôdzi
sa zúčastnili štyria vlastníci bytov a napriek skutočnosti, že v bytovom dome sa nachádza aj nebytový
priestor, v zápisnici zo schôdze je uvedený iba počet bytov - 4 a žiaden nebytový priestor. Pozvánka
na zhromaždenie jej nebola doručená spolu s programom v písomnej forme minimálne 7 dní vopred v

zmysle § 14a ods. 2 BytZ, v dôsledku čoho je už samotné oznámenie konania zhromaždenia nezákonné
a zakladá nezákonnosť uznesení na ňom prijatých. Napriek tomu sa schôdze zúčastnila, bola jej však
odňatá možnosť sa na ňu pripraviť.3. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť jednak z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila žiadne
relevantné dôkazy a nespĺňa ani podmienku pre podanie predmetnej žaloby, ako aj z dôvodu, že žaloba
bola podaná po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty, nakoľko žalobkyňa bola na zhromaždení konanom

dňa 28.1.2023 prítomná, o výsledku hlasovania sa dozvedela už dňa 28.1.2023, pričom 30-dňová
lehota na podanie žaloby uplynula dňa 27.2.2023 a žaloba bola na súde podaná až dňa 6.3.2023.
K argumentácii žalobkyne uviedli, že ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. neupravuje
možnosť vlastníkov bytov dožadovať sa neplatnosti a nezáväznosti hlasovania, pričom omyl v uvedení
počtu bytov a nebytových priestorov žiadnym spôsobom neovplyvnil výsledky hlasovania na schôdzi a

nemal žiaden negatívny následok. Čo sa týka doručovania pozvánky, zákon nevyžaduje individuálne
doručenie pozvánky do vlastných rúk každému vlastníkovi, ale stačí, aby sa toto oznámenie dostalo do
sféry dispozície adresáta, t.j. aby sa s jej obsahom mohol oboznámiť. Obvyklým spôsobom, aj keď v
zmluve o spoločenstve vlastníkov neuvedeným, je doručenie informácií prostredníctvom vyvesenia na
nástenku spoločenstva, čo bolo dodržané. Žalovaní 4/ -7/ sa v celom rozsahu stotožnili s vyjadrením
žalovaných 1/ a 2/.

4. Na pojednávaní konanom dňa 8.4.2025 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a oproti dôvodom
uvádzaným v žalobe navyše uviedla, že uznesenia schôdze sú nezáväzné aj s poukazom na
porušenie zákona týkajúce sa spôsobu hlasovania, kde v prípade spoluvlastníctva je potrebné, aby
účastník disponoval plnou mocou od ostatných spoluvlastníkov, čo nebolo dodržané. Doplnenie týchto

skutočností súd považoval za zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP, ktorú s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania nepripustil.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, ktorým zistil, že vzhľadom na vlastnícke práva bytov a nebytového
priestoru v bytovom dome Zimné 201 sú stranami sporu všetci vlastníci resp. spoluvlastníci bytov

a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome. Z fotografie nástenky spoločenstva zistil, že
pozvánka na zhromaždenie bola na nástenke vyvesená dňa 14.1.2023 s dátumom, miestom konania a
programom zhromaždenia. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov zistil, že na schôdzu sa odstavili štyria
vlastníci bytov, menovite žalobkyňa a žalovaní 2/, 4/ a 6/ .

6. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 137 CSP, § 14 ods. 1 - 3, § 14a ods. 2 a ods. 8 BytZ.
Konštatoval, že v prejednávanom prípade sa jedná o žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia
právnej skutočnosti, ktorá žaloba je prípustná za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu,
za ktorý žalobkyňa označila § 14a ods. 8 BytZ, v zmysle ktorého má prehlasovaný vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd,

aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Súd konštatoval, že ide o jediný právny prostriedok
ochrany aj pri nedodržaní zákonom stanoveného postupu pri zvolávaní schôdze (zhromaždenia), ktoré
nedodržanie žalobkyňa vzhliadla v nedoručení pozvánky na zhromaždenie v súlade s § 14a ods. 2
BytZ, teda v písomnej forme minimálne 7 dní vopred. Súd ustálil, že žalobkyňa sa schôdze zúčastnila,
aktívne hlasovala a vzhľadom na skutočnosť, že hlasovala opačne ako všetci ostatní hlasujúci, má štatút

prehlasovaného vlastníka, a teda je aktívne vecne legitimovaná v konaní. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobkyňa bola na schôdzi konanej dňa 28.1.2023 osobne prítomná a zotrvala
na nej až do jej skončenia a vzhľadom na oznámenie výsledkov hlasovania prítomným vlastníkom hneď
po hlasovaní, konštatoval, že žalobkyňa sa o výsledku hlasovania dozvedela už na schôdzi, pričom
následné zverejnenie zápisnice s výsledkami hlasovania malo pre žalobkyňu len formálny charakter.

Nakoľko výsledky hlasovania boli žalobkyni oznámené na schôdzi konanej dňa 28.1.2023 a žalobkyňa
pristúpila k podaniu žaloby až dňa 6.3.2023, urobila tak po uplynutí zákonnej 30-dňovej prekluzívnej
lehoty na podanie žaloby podľa § 14a ods. 8 BytZ, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti.
Z tohto dôvodu súd žalobu ako oneskorene podanú zamietol bez toho, aby sa zaoberal jej vecným
odôvodnením.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a z dôvodu úspechu žalovaných 1/ a 2/ im priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči v konaní neúspešnej žalobkyni. V konaní taktiež
úspešným žalovaným 3/ - 7/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že im v konaní
žiadne trovy nevznikli.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/ a h/ CSP, t.j že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces arozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že
súd nesprávne nepripustil rozšírenie skutkových tvrdení žalobkyne, keď tieto kvalifikoval ako zmenu
žaloby, pričom sa jednalo len o doplnenie skutkovej argumentácie o ďalší dôvod nezákonnosti prijatých

uznesení, konkrétne o porušenie § 14 ods. 3 BytZ. Z právneho hľadiska však ide o rovnaký skutkový
aj právny rámec a to o kontrolu zákonnosti uznesení v zmysle § 14a ods. 8 BytZ, nie o zmenu petitu
ani uplatneného nároku. Nestotožnila sa tiež s posúdením začiatku plynutia prekluzívnej lehoty na
podanie žaloby uvádzajúc, že zákon viaže začiatok plynutia lehoty nie na „vedomosť“ účastníka, ale
na „oznámenie výsledku hlasovania“. Zápisnica bola uverejnená 5.2.2023, čo síce súd akceptoval

ako skutkový údaj, následne ho však bagatelizoval, keď uviedol, že má len formálny charakter, s čím
žalobkyňa nesúhlasí. Prekluzívna lehota podľa jej názoru začala plynúť 6.2.2023 a žaloba podaná
6.3.2023, bola podaná včas. V ďalšom poukázala na to, že predmetná schôdza nebola zákonne zvolaná,
nakoľko § 14a ods. 2 BytZ vyžaduje písomne doručiť každému vlastníkovi termín, miesto a program
schôdze 7 dní vopred. Iný spôsob doručovania môže stanoviť jedine zmluva o spoločenstve, teda by
muselo dôjsť k zmene zmluvy prijatím dodatku na schôdzi vlastníkov. S argumentom žalovaného 1/,

že na schôdzi konanej 14.9.2019 došlo k zmene spôsobu doručovania pozvánok nesúhlasila, nakoľko
vyvesovanie oznamov o schôdzach nikdy nebolo v predmetnom bytovom dome obvyklým, zmena
spôsobu doručovania musí byť vykonaná zmenou zmluvy o spoločenstve a samotná schôdza konaná
14.9.2019 a hlasovanie neboli vykonané v súlade so zákonom (z viacerých dôvodov). Poukázala
tiež na to, že ustanovenie § 14a ods. 8 BytZ (upravujúce prekluzívnu lehotu na podanie žaloby) sa

vzťahuje len na prípady, kedy boli rozhodnutia prijaté v súlade so zákonom. Tento režim však nemožno
aplikovať v prípadoch, keď rozhodnutia nevznikli právne účinným spôsobom, pretože proces zvolania
schôdze a hlasovania bol nezákonný, preto je potrebné rozlišovať medzi žalobou prehlasovaného
vlastníkaažalobouourčenieneplatnosti,ktorásmerujeprotizdaniuexistencierozhodnutia,ktorévzniklo
nezákonným spôsobom. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnili s postupom súdu prvej inštancie, ktorý
argumenty žalobkyne posúdil ako zmenu žaloby ako aj s nepripustením tejto zmeny, nakoľko argument
žalobkyne nepredstavuje iba doplnenie skutkového stavu, ale úplne nový dôvod neplatnosti (právnej

vady), teda aj nový predmet sporu, ktorý si vyžaduje úplne iné dôkazy a odlišné právne posúdenie
súdu. Súhlas vyjadrili aj s posúdením prekluzívnej lehoty súdom prvej inštancie poukazujúc na
skutočnosť, že zákon presne neuvádza, kedy nastáva moment, počas ktorého je možné oboznámiť
sa s výsledkom hlasovania, avšak v zmysle judikatúry a odbornej literatúry je pre začiatok plynutia
prekluzívnejlehotyzarelevantnýdeňkonaniaschôdze,poktorejskončenísúprevšetkýchzúčastnených

známe výsledky hlasovania. Ak by sa moment oboznámenia sa s výsledkami hlasovania vzťahoval na
zverejnenie zápisnice, neexistuje žiadna záruka prehlasovaných vlastníkov, že budú v zákonnej lehote
o výsledkoch informovaní, nakoľko v minulosti nastali prípady, že povinná osoba výsledky hlasovania
dodatočne prostredníctvom zápisnice nezverejnila a takýmto spôsobom znemožnila prehlasovaným
vlastníkom uplatňovať ich práva. Nesúhlasili s argumentom žalobkyne o nedodržaní zákonnej lehoty

na doručenie pozvánky na schôdzu, nakoľko BytZ stanovuje formu doručenia oznámenia, nie spôsob
jeho doručenia, preto môže ísť o doručenie akýmkoľvek realizovateľným alebo v zmluve o spoločenstve
dohodnutýmspôsobom,ktorývšakmusíbyťdostatočnepreukázaný.Zverejneniepozvánkynanástenke
spoločenstva, ktorá sa navyše nachádza hneď vedľa vchodových dverí žalobkyne, je realizovateľným,
dostatočne určitým a hospodárnym úkonom, ktorý spĺňa svoj účel, a to informovať vlastníkov bytov a

nebytových priestorov o konaní zhromaždenia. Oznámenia o výsledkoch hlasovania a aj zverejňovanie
pozvánok majú byť sprístupnené spôsobom v dome obvyklým. Je priaznivé, ak je táto skutočnosť
vyjadrená priamo v zmluve o spoločenstve, avšak nie nevyhnutné, ako to tvrdí žalobkyňa. Ak spôsob
v dome obvyklý nie je upravený v zmluve o spoločenstve, je potrebné vychádzať z toho, čo je v
danom prípade zaužívaným obyčajom. Žalobkyňa mala objektívnu možnosť dozvedieť sa o konaní

zhromaždenia, pričom dodržanie lehoty na zverejnenie pozvánky bolo v konaní preukázané. Podľa
§14a ods. 1 BytZ musí byť termín konania schôdze vlastníkov určený tak, aby sa jej mohol zúčastniť
čo najväčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, zákonodarca teda neustanovuje
minimálny počet vlastníkov na uskutočnenie schôdze, z ktorého dôvodu majú za to, že schôdze dňa
14.9.2019 a 28.1.2023 sa uskutočnili platne. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako

vecne správny.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému jeodvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.1 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích

dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom
súde v Košiciach dňa 29.1.2026 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

11. Žalobkyňa namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane
sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej

práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,
právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom
jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných

rúk. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho nepresvedčivosť, t.j. keď
súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie (dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené
ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného
práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a

zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú
pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 236/2006, II. ÚS 383/2006). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu,
pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v odôvodnení
rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod dané
zákonnéustanovenie,akototoustanovenieinterpretovalaaplikovalnaprávnyvzťah,ktorýjepredmetom
konania. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné

návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do
procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru
porušenia práva na spravodlivý proces.

13.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad

14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej

inštancie v merite veci je vecne správne.

15. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

16. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej
stránke. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym rozsudkom súdu prvej inštancie, konštatuje,že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací súd sa vzhľadom na jasné, presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť
jeho dôvodov, odkazuje naň, preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

19. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov oprávňuje vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v bytovom dome, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich právach, resp. právom chránených
záujmoch rozhodnutím prijatým na schôdzi vlastníkov, požiadať o ich súdny prieskum žalobou.
Predmetom takejto žaloby môžu byť nielen námietky smerujúce proti porušeniu zákonom ustanovenej

procedúry pri prijímaní rozhodnutí absolútnou väčšinou, resp. dvojtretinovou väčšinou všetkých
vlastníkovbytovalebonebytovýchpriestorov,ktorésatýkajúvecípatriacichdoichspoluvlastníctvapodľa
zákona o vlastníctve bytov, ale aj námietky smerujúce proti obsahu týchto rozhodnutí, t. j. aj námietky,
že ide o také rozhodnutie, ktoré predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu,

spoločným nebytovým priestorom, príslušenstvu a pozemku (PL. ÚS 110/2011.) Žaloba musí byť
podaná v zákonom ustanovenej lehote, t. j. do 30 dní od oznámenia o výsledku hlasovania (v prípade
prehlasovaného vlastníka), resp. do troch mesiacov od faktického hlasovania (v prípade vlastníka, ktorý
sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť). S ohľadom na jasnú dikciu zákona „inak právo zaniká“
ide o lehotu prekluzívnu.

20. Preklúzia je výrazom klasickej právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt - práva patria bdelým,
podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva ich včasným uplatnením na súde tak, aby sa
neprekludovali,prípadnenepremlčali.Ideoinštitút,ktoréhoúčinkymajúzanásledokzániksubjektívneho
práva. Preklúzia nastáva v dôsledku nečinnosti oprávnenej osoby, spočívajúcej v neuplatnení práva v

zákonom určenej dobe, na ktorú musí súd prihliadnuť ex offo.

21. Zákonom sú prekluzívne lehoty stanovené preto, aby sa zabránilo prieskumu prijatých rozhodnutí
vlastníkov aj so značným časovým odstupom, čo by neprispelo k právnej istote vlastníkov i tretích osôb.
Z tohto dôvodu po uplynutí lehoty už nie je možné akýmkoľvek spôsobom sa úspešne domáhať zrušenia,

či neplatnosti prijatých uznesení vlastníkov. V prípade zmeškania tejto lehoty dochádza k zamietnutiu
žaloby bez vecného prejednania sporu. Uplynutím prekluzívnej lehoty dochádza ku konvalidácii aj
prípadných vád rozhodnutia vlastníkov bytov, pričom zakotvenie prekluzívnych lehôt na podanie žaloby
má za cieľ nastoliť stav stability a nemennosti prijatých rozhodnutí, ktoré nie sú včas spochybnené na
súde.

22.Vpredmetnejvecinebolosporné,žeschôdzavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovsakonaladňa
28.1.2023. Na tejto schôdzi sa žalobkyňa zúčastnila, preto lehota na podanie žaloby prehlasovaného
vlastníka jej začala plynúť 29.1.2023 a posledný deň lehoty na podanie žaloby bol 27.2.2023. Žalobkyňa
žalobu podala dňa 6.3.2023, preto vychádzajúc z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobu podala

po uplynutí prekluzívnej lehoty v dôsledku čoho jej právo zaniklo.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého je potrebné uplatniť 30-dňovú
lehotu počítanú od zverejnenia zápisnice. Zo zákonného ustanovenia (§ 14a ods. 8 cit. zákona) totiž
výslovne vyplýva, že začiatok plynutia prekluzívnej lehoty je – pri gramatickom výklade – viazaný na

moment oznámenia výsledku hlasovania, ktorý nemožno zamieňať s momentom zverejnenia zápisnice.

24. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v prejednávanom prípade nemožno aplikovať režim konania v
zmysle § 14a ods. 8 BytZ, nakoľko tento možno uplatniť len v prípade, ak bola schôdza a hlasovania
vykonané súladne so zákonom a upozornila na potrebu rozlišovania medzi žalobou prehlasovaného

vlastníkaažalobouourčenieneplatnosti,ktorásmerujeprotizdaniuexistencierozhodnutia,ktorévzniklo
nezákonným spôsobom, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 14a ods. 8 ByZ predstavuje jediný
zákonnýprostriedokprávnejochranyprevlastníkov,ktoríboliprivýkonesvojichhlasovacíchprávvrámci
rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieťalebo ak sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie konkrétneho rozhodnutia bez ohľadu na
to, či schôdza a hlasovania prebiehali v súlade so zákonom (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn.
1Cdo/60/2019 a sp.zn. 5Cdo/110/2018).

25. Hoci rozhodnutia zhromaždenia (schôdze) vlastníkov treba považovať za právne úkony sui generis
a právny poriadok ukladá povinnosť každému súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov
ex offo, t. j. aj bez návrhu, táto zásada sa na ne nevzťahuje. Zákon totiž výslovne určil, že vlastník sa
môže domáhať neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi, či zhromaždení vlastníkov iba v zákonom

stanovenej prekluzívnej lehote v zmysle §14a ods. 8 BytZ. Vlastník sa nemôže domáhať neplatnosti
uznesení určovacou žalobou podanou podľa ust. § 137 CSP, ani sa domáhať preskúmania tejto otázky
ako predbežnej v inom súdnom konaní. Súdnym prieskumom platných uznesení vlastníkov po uplynutí
zákonom stanovených lehôt v inom súdnom konaní by bol narušený princíp právnej istoty, a tým nielen
stabilita v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi navzájom, ale aj medzi vlastníkmi a ich správcami, resp.
tretími osobami (dodávateľmi tovarov a služieb pre bytový dom).

26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že schôdza vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu súpisné č. XXX v Rudňanoch konaná dňa 28.1.2023 o 14.30
hodine a uznesenia zo schôdze nie sú záväzné pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zrušujú
sa,súdprvejinštanciesprávneposúdilpodanúžalobuakožalobupodľa§14aods.8zákonač.182/1993

Z. z. S ohľadom na vyššie uvedené je preto irelevantná argumentácia žalobkyne, že žalobný nárok
si neuplatňovala ako „prehlasovaný vlastník“, ale domáhala sa ho z dôvodu nezákonného postupu pri
zvolávaní schôdze a hlasovaní na nej.

27. K odvolacej námietke, ktorou žalobkyňa vyčítala súdu nesprávny postup, keď nepripustil rozšírenie

jej skutkových tvrdení, keď tieto kvalifikoval ako zmenu žaloby, pričom sa podľa jej názoru jednalo
len o doplnenie skutkovej argumentácie o ďalší dôvod nezákonnosti prijatých uznesení, odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2008, sp. zn. 1M Obdo
V 19/2007 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2010 pod R
33/2010, v zmysle ktorého „za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci

požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré
uviedol v žalobe“.

28. Zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pričom to, či dôsledky
určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje výlučne vo veci

konajúci súd. Ustanovenie § 139 CSP dáva žalobcovi možnosť zmeniť žalobu (len) so súhlasom súdu,
pričom súd zmenu žaloby nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (pozri § 143 ods. 1 CSP).

29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa pôvodne uplatnený nárok odôvodňovala chybou v zápisnici

zo schôdze ako aj porušením zákonných ustanovení BytZ týkajúcich oznamovania termínu schôdze
vlastníkom a následne na pojednávaní konanom dňa 8.4.2025 uviedla, že uznesenia súdu sú nezáväzné
aj s poukazom na porušenie zákona týkajúce sa spôsobu hlasovania. Odvolací súd sa stotožnil
spostupomsúduprvejinštancie,ktorýdoplnenietýchtoskutočnostípovažovalzazmenužaloby,nakoľko
žalobkyňa síce zotrvala na uplatnenom nároku, avšak dokazovanie, ktoré by bolo potrebné vykonať

v zmysle dôvodov tvrdených v žalobe je odlišné od dokazovania, ktoré by bolo potrebné vykonať na
preukázanie ďalšieho žalobkyňou tvrdeného dôvodu neplatnosti uznesení prijatých na schôdze konanej
dňa 28.1.2023. V zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu, odvolací súd má za to, že pripustenie
nových skutkových okolností v danom prípade by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

30. Nakoľko sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby,
nezaoberal sa ďalšími odvolacími námietkami, ktorými žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť uznesení zo
schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné č. 201 v Rudňanoch konanej
dňa 28.1.2023 o 14.30 hodine, nakoľko ani ich prípadná dôvodnosť by nemala vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia.

31. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobkyne neobstáli, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, žalobkyňa bol v plnom rozsahu neúspešná, preto
odvolací súd priznal žalovaným 1/ a 2, ktorým v odvolacom konaní vznikli trovy ich náhradu v plnom

rozsahu a žalovaným 3/ až 7/ ich náhradu nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).