Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Peter Vrbjar

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené, Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126200514
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126200514.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána
Bottu 4, Trnava, IČO 30794536, dieťa rodičov - matka C. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, E. F. a otec A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, H., v konaní o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
A. B., narodeného XX.XX.XXXX, sumou vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiac vopred k rukám matky, a to až do právoplatného skončenia
konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedeného pod sp. zn. 104P/4/2026.

II. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa na čas do rozvodu a určeniu

úpravy styku po dohode rodičov písomnou komunikáciou zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 15.01.2026 sa matka maloletého dieťaťa A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 500,- Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu

rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ktoré matka súčasne svojím podaním iniciovala.
Rovnako sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala dočasného zverenia maloletého
dieťaťa do svojej starostlivosti. V konaní vo veci samej sa matka domáha úpravy rodičovských práv
apovinnostíažiada,abysúdzaviazalotcapovinnosťouprispievaťnavýživumaloletéhomesačnesumou
500,- Eur, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. V návrhu sa uvádza, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 15.07.2023 pred Matričným úradom
E.. Ide o prvé manželstvo oboch účastníkov. Z manželstva pochádza maloleté dieťa A. B., narodený
XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese E. F., D. XX, kde má navrhovateľka
a maloleté dieťa trvalý pobyt.

3. Matka v návrhu ďalej popisuje, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo a vážne rozvrátené.

Manželstvo neplní svoj spoločenský účel, absentuje dôvera, spolupráca a rešpekt. Medzi manželmi
dochádzalo k opakovaným konfliktom, rozdielnym predstavám o fungovaní rodiny, starostlivosti o
dieťa a hospodárení v domácnosti. Manželské spolužitie je pre navrhovateľku dlhodobo psychicky
zaťažujúce a neudržateľné. Účastníci spolu fakticky nežijú ako manželia a neexistuje reálny predpoklad
obnovenia manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov navrhovateľka považuje manželstvo za trvalo
a nenapraviteľne rozvrátené.4. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala dočasne zveriť maloletého A. do svojej
osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľka je od narodenia maloletého dieťaťa jeho primárnou
opatrovateľkou a zabezpečuje jeho každodennú starostlivosť. Maloleté dieťa má diagnostikované

výrazné separačné úzkosti, ktoré si vyžadujú stabilné prostredie a zachovanie kontinuity starostlivosti zo
strany matky. V návrhu ďalej požadovala aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
dieťaťa dočasným výživným vo výške 500,- Eur mesačne, splatným vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky. Uviedla, že navrhovateľka nemá aktuálne žiadny pravidelný príjem, poberala rodičovský
príspevokaaktuálnežiadaopredĺženierodičovskéhopríspevku.Tentopríspevokjevplnejmierepoužitý

na úhradu nákladov na bývanie a energie. Otec maloletého má výrazne lepšie príjmové a majetkové
pomery, ktoré mu umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť v navrhovanej výške a aby súd dočasne
upravil styk otca s maloletým dieťaťom po dohode rodičov, prostredníctvom písomnej komunikácie, s
prihliadnutím na aktuálne potreby a zdravotný stav maloletého dieťaťa

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je potrebná bezodkladná úprava

pomerovjenevyhnutnávzhľadomnavážnyrozvratmanželského spolužitiaaabsenciudohodyrodičovo
zabezpečenípotriebmaloletéhodieťaťa.Cieľomneodkladnéhoopatreniajeochrananajlepšiehozáujmu
maloletého dieťaťa, zachovanie stability jeho výchovného prostredia a zabezpečenie primeraného
hmotného zabezpečenia do času rozhodnutia vo veci samej.

6. K pomerom otca v návrhu matka nič bližšie neuviedla, uviedla len tú skutočnosť, že sa nepodieľa na
starostlivosti o domácnosť, ani na bežnej starostlivosti o syna. Ponechal navrhovateľku bez automobilu
a bez finančných prostriedkov. Na výžive maloletého dieťaťa sa nijakým spôsobom nepodieľa.

7. Matka k návrhu priložila rodný list maloletého dieťaťa, lekárske posudky od psychológa a psychiatra,

prehľad platieb navrhovateľky, potvrdenia a rodičovskom príspevku a prídavku na dieťa ako aj mesačné
výdavky na dieťa.

8. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho prílohami, výsledkami lustrácie v súdnom manažmente
a príjmov matky a otca v Sociálnej poisťovni a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

9. Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že dňa 15.11.2022 sa matke C. B., narodenej
XX.XX.XXXX a otcovi A. B., narodený XX.XX.XXXX, narodil syn A..

10. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že matka aj otec majú vyživovaciu povinnosť len

k maloletému A., inú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu nemajú.

11. Lustráciou v súdnom manažmente bolo zistené, že manželstvo rozvedené doposiaľ nebolo, rovnako
tak súdnym rozhodnutím neboli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému.

12. Z priložených lekárskych posudkov súd zistil, že maloletý je dieťa so zjavne podpriemerným
psychomotorickým vývinom, s diagnostikovanou poruchou zaspávania a trvania spánku, poruchou
aktivity a pozornosti a úzkosti z odlúčenia

13. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka v súčasnosti neodvádza žiadne odvody do

Sociálnej poisťovne a bol jej vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Otec odvádza do
Sociálnej poisťovne odvody z vymeriavacieho základu 914,40 Eur naposledy 01.2026 (predtým od
10/2025 – do 12/2025 - 741,- Eur, od 01/2025 – do 09/2025 - 715,- Eur).

14. Zo správy ÚPSVaR vyplynulo, že v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by

ovplyvňovali psychický alebo fyzický vývin maloletého A.. Šetrenie v domácnosti otca nebolo vykonané,
z dôvodu, že v čase šetrenia sa nachádzal v práci, ale pomery budú prešetrené v konaní vo veci samej.

15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

20. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie

21. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

22. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

23. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

24. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

25. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

26. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

27. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje
najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa

dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu
dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej
integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu

viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.28. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

29. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

30.Podľa§62ods.3zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

31. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie. Pred začatím konania alebo po jeho začatí môže

súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov,
alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu naliehavosti
požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo
a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla, i keď dočasná úprava
právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy

účastníkov. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda
existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť
až rozhodnutím vo veci samej. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP)
je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa

do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Prvoradou
a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana
oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov.

32. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu matky, jeho príloh, ako aj ostatným obsahom

spisového materiálu dospel k záveru o existencii podmienok pre úpravu vyživovacej povinnosti otca
k maloletému neodkladným opatrením. Súd mal v danom prípade za osvedčené, že maloletý A.
pochádza z manželstva rodičov, ktorí spolu nežijú, pričom faktickú starostlivosť o maloletého dlhodobo
zabezpečuje matka. Z vyjadrení matky obsiahnutých v samotnom návrhu mal súd osvedčené, že
otec aktuálne nevykonáva rodičovské práva a povinnosti k maloletému v žiadnom rozsahu. Matka

pritom uvádza, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a náklady, ktoré mesačne vynakladá
v súvislosti s vedením domácnosti a pokrývaním potrieb maloletého, pritom významne presahujú
hranicu jej príjmu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že matka zdokladovala tvrdený príjem a jeho
výšku (predložením rozhodnutia o priznaní, resp. dokladu o vyplácaní príspevku, rovnako potvrdenie
o vyplácaní prídavok na dieťa), vykonaním lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne súd nezistil, že by

matka bola zamestnaná alebo by jej plynuli iné príjmy podliehajúce odvodom do Sociálnej poisťovne,
preto pri rozhodovaní o návrhu matky vychádzal zo skutočností ňou tvrdených. Rovnako matka
žiadnym spôsobom nezdôvodnila, akým spôsobom doposiaľ zabezpečovala úhradu ňou deklarovaných
výdavkov, a neuviedla žiadne dôvody, ktoré bránia pokračovať v doterajšom spôsobe zabezpečovania
potrieb maloletého a predstavujú tak bezprostredné ohrozenie ďalšieho priaznivého vývinu dieťaťa. Aj

napriek tomu, že možno usudzovať, že matka napriek svojmu nízkemu pravidelnému príjmu v predošlom
období dokázala pokrývať výdavky maloletého a poskytnúť tak ochranu jeho dôležitých záujmov, súd
dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k výživnému je za
daných okolností dôvodný.

33. Z uvedeného mal súd za nesporné, že styk otca s maloletým sa v súčasnosti realizuje ale otec
na výživu maloletého nijako neprispieva. Súd mal vykonanými lustráciami osvedčené, že otcovi sú
vykonáva Sociálnej poisťovni; súd nateraz mal preukázaný príjem otca, jeho presné zisťovanie bude
predmetom konania vo veci samej ako aj zisťovania nákladov otca, nateraz má súd za osvedčené,
otec má a je v jeho možnosti zabezpečiť si príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 62

zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťapodľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov). Účelom neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP je určiť výživné v nevyhnutnej miere,
teda v takej miere, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. V intenciách uvedeného

a v zmysle skutkového stavu zisteného v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dospel súd k záveru, že v záujme zabezpečenia podmienok pre riadnu výživu maloletého a ochrany
jeho dôležitých záujmov je nevyhnutné zasiahnuť do pomerov účastníkov nariadením neodkladného
opatrenia, ktorým bude otec zaviazaný na plnenie si povinnosti podieľať sa na výžive maloletého,
ktorú povinnosť si v súčasnosti žiadnym spôsobom neplní, a to vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa majúc za to, že zatiaľ takto určené výživné prispeje k tomu,
aby nedošlo k ohrozeniu základných životných potrieb maloletého dieťaťa (ktoré budú aj naďalej
zabezpečované z príjmu matky ako osoby vykonávajúcej osobnú starostlivosť o maloletého), pričom
súčasne rešpektuje zákonné predpoklady pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia vo veciach
výživného ako výnimočného prostriedku za účelom pokrytia nevyhnutných výdavkov maloletého dieťaťa
do času, kým vo veci určenia výživného nebude rozhodnuté s konečnou platnosťou vo veci samej,

v ktorom konaní súd vykoná riadne dokazovanie za účelom zistenia majetkových, finančných a
zárobkových možností a schopností oboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a určí
riadne výživné, a to aj za obdobie od podania návrhu, prípadne aj spätne do minulosti v intenciách
návrhu matky. Súd neodkladným opatrením určil sumu vo výške 30% životného minima z dôvodu, že
ide o zákonom predpokladanú minimálnu výšku výživného, ktorou je každý rodič povinný sa podieľať na

výžive maloletého dieťaťa a z predložených listín vyplynulo, že otec si túto povinnosť ani v minimálnej
miere neplní. Tak ako už súd vyššie uviedol až po vykonanom dokazovaní bude možné určiť reálnu
výšku výživného, no zároveň považuje za neprípustné aby bola vyživovacia povinnosť sanovaná len
jedným rodičom a na tohto bola prenášaná povinnosť zabezpečovať výživu maloletého bez akéhokoľvek
prispenia druhého rodiča do právoplatného skončenia veci samej, i keď minimálna výška výživného je

zákonom daná.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia
a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa tak, že
mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa, s povinnosťou platiť výživné vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, majúc za to, že týmto rozhodnutím bude mať maloleté dieťa vytvorené podmienky pre
výživu a jeho riadny fyzický, psychický a sociálny vývin v nevyhnutnom rozsahu. Účinky neodkladného
opatrenia pritom vymedzil právoplatnosťou rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov
k maloletému A., v ktorom konaní súd vykoná riadne dokazovanie a rozhodne v súlade so záujmom

maloletého dieťaťa.

35. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, nakoľko
z predložených dôkazov nemal osvedčenú potrebu neodkladným opatrením zverovať maloletého do
osobnej starostlivosti matky a rovnako tak upravovať styk otca s maloletým nakoľko uvedené bude

predmetom konania vo veci samej.

36. Keďže spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný aj návrh vo veci
samej, ktorý sa týka rozvodu manželstva a určenia rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
súd rozhodne o trovách konania o neodkladnom opatrení až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.