Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100796
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100796.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny

Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členiek senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Miroslavy
Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zast.:
Mgr. Andrej Duraj, advokát, so sídlom Zvolenská cesta 85/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 201
209, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica, so sídlom
Partizánska 6626/3, 974 01 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ DONIVO INVEST
s. r. o., so sídlom Sládkovičova 27/A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 51 464 781, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO:

47 232 293, 2/ Luxury direct s.r.o., so sídlom Slávičie chodníky 31, 949 01 Nitra, IČO: 51 199 882, 4/
Združenie osôb IBV Badín – Laurínska, so sídlom Poľná 23, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 50 696 459,
5/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X, XXX XX D., 6/ G. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX,
XXX XX F., 7/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X, XXX XX D., 8/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, XXX XX D., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 04846/2024-17.1
zo dňa 16. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a administratívne rozhodnutia

1. Dňa 21.01.2022 podala spoločnosť DONIVO INVEST s.r.o., Sládkovičova č.27/A, 974 05 Banská
Bystrica (ďalej ako „navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník konania 1/“) obci Badín (ďalej ako „prvostupňový

orgán“alebo„ObecBadín“alebo„stavebnýúrad“)návrhnavydanieúzemnéhorozhodnutiaoumiestnení
stavby „Objekt občianskej vybavenosti Tajovského ulica, Badín“ v katastrálnom území D. (ďalej aj
ako „stavba“) spolu s dokumentáciou pre územné rozhodnutie a stanoviskami dotknutých orgánov.
Prvostupňový orgán rozhodnutím č. S2022/0142 S2023/00012-rozh. zo dňa 02.02.2023 predmetný
návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby zamietol. Na základe podaného odvolania
Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán rozhodnutím č.
OU-BB-OVBP-2023/027527-002zodňa12.05.2023rozhodnutieprvostupňovéhoorgánuč.S2022/0142

S2023/00012-rozh. zo dňa 02.02.2023 zrušil a vec vrátil stavebnému orgánu na nové konanie
a rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad posúdil návrh na vydanie územného
rozhodnutia podľa územnoplánovacej dokumentácie Obce Badín platnej v čase vydania rozhodnutia,pričom žalovaný mal za to, že návrh na vydanie územného rozhodnutia je potrebné posúdiť podľa
územnoplánovacej dokumentácie platnej v čase podania návrhu.

2. Obec Badín následne rozhodnutím č. S2022/00142, S2023/00012-2.roz zo dňa 28.12.2023 (ďalej
ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie Obce Badín“) rozhodla podľa § 39, § 39a zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) v spojení s § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona

(ďalej len „vyhláška č. 453/2002 Z. z.“) o umiestnení stavby „Objekt občianskej vybavenosti Tajovského
ulica, Badín“ v katastrálnom území D. pre navrhovateľa DONIVO INVEST s.r.o. Zároveň uviedla
podmienky pre umiestnenie predmetnej stavby.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 04846/2024-17.1

zo dňa 16.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie
žalobcu zamietol ako neopodstatnené a rozhodnutie Obce Badín potvrdil.

4. V napadnutom rozhodnutí žalovaný opísal priebeh administratívneho konania a uviedol relevantné
ustanovenia stavebného zákona a zákona č. 71/1067 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 71/1967 Zb.“ alebo „správny poriadok“). K podanému
odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v územnom konaní nevzniesol žiadne námietky a pripomienky,
a preto sa na ne v odvolacom konaní neprihliada. Poukázal na koncentračnú zásadu v stavebnom
konaní, podľa ktorej sa v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po termíne určenom
stavebným úradom na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých

orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty
na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a
námietok (Judikatúra R 11/2013, sp. zn. 5 SžP 6/2012).

5. Žalovaný aj napriek koncentračnej zásade k odvolaniu žalobcu uviedol, že pri zrušujúcom rozhodnutí

č. OU-BB-OVBP-2023/027527-002 zo dňa 12.05.2023 odvolací orgán (v tom čase Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky) vychádzal z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. III. ÚS 333/2018-97, v ktorom Ústavný súd SR k zmene územného
plánu počas konania uviedol, že má byť použitý územný plán platný v čase podania návrhu (ďalej aj
len „nález Ústavného súdu SR“). Žalovaný konštatoval, že nález Ústavného súdu SR bol posledným

rozhodnutím najvyššej súdnej inštancie vo veci tej istej stavby. Okresný úrad sa stotožnil s právnym
názorom Ústavného súdu SR, že v prípade zmeny územného plánu všeobecným záväzným nariadením
s absenciou prechodných ustanovení je pre posúdenie veci rozhodujúci právny stav platný v čase
podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že obdobne rozhodol aj Krajský
súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 73S/43/2021 zo dňa 05.05.2022.

6. Žalovaný záverom konštatoval, že stavba je umiestnená v súlade s územnoplánovacou
dokumentáciou Obce Badín schválenou uznesením obecného zastupiteľstva Obce Badín č. 77/2012
dňa 28.09.2012, v znení zmien a doplnkov, podľa ktorej daná lokalita je určená na výstavbu – bývanie v
rodinných domoch, obchod a služby. Ku skutočnosti, či žalobca ako odvolateľ má postavenie účastníka

konania uviedol, že pokiaľ prvostupňový orgán s odvolateľom konal ako s účastníkom konania, žalovaný
považoval za potrebné o odvolaní žalobcu rozhodnúť, a to aj s ohľadom na to, že v konaní nevznášal
žiadne námietky a pripomienky.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

7. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobný dôvod žalobca videl v nesprávnom právnom
posúdení veci, ktoré podľa žalobcu spočíva v tom, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie
žalovaného nerešpektujú Územný plán obce Badín, platný v čase vydania prvostupňového rozhodnutia.

Žalobca má za to, že podľa ustálenej judikatúry a zákonnej právnej úpravy je pre rozhodnutie vo veci
podstatný právny stav platný v čase vydania rozhodnutia, a preto nemalo dôjsť k vydaniu kladného
rozhodnutia a stavebný úrad nemal umiestniť stavbu navrhovateľa. V tomto smere sa podľa neho
stavebný úrad nevysporiadal správne ani s podanými námietkami účastníkov konania. Podľa žalobcu jenerozhodné začatie územného konania, ale rozhodujúce je, ktoré všeobecne záväzné nariadenie (ďalej
len „VZN“) bolo účinné v čase vydania rozhodnutia. Žalobca namietal, že uvedené právne posúdenie
napádali aj iní účastníci v námietkach, s ktorými sa žalobca stotožnil. Stavebný úrad mal podľa žalobcu

ex offo skúmať platnosť právnej úpravy a nebol viazaný na námietky účastníkov konania. Podľa žalobcu,
stavba navrhovateľa nemala byť povolená, lebo lokalita má iné určenie podľa platného územného plánu,
atedanapadnutérozhodnutiejevnesúladesÚzemnýmplánomObceBadín,stavebnýmzákonomiVZN
o vyhlásení záväznej časti územného plánu obce Badín. S prvostupňovým rozhodnutím sa stotožnil aj
žalovaný v napadnutom rozhodnutí, čo podľa žalobcu nebol správny postup a výsledkom je nezákonné

rozhodnutie. S poukazom na ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona uviedol, že podkladom pre vydanie
územného rozhodnutia je Územný plán Obce Badín (t. j. územný plán v znení zmien a doplnkov platných
ku dňu vydania rozhodnutia).

8. Žalobca ďalej uviedol, že pre rozhodnutie v danej veci je rozhodujúci územný plán (keďže existuje).
Poukázal na ust. § 11 ods. 5 stavebného zákona. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného musí

byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Tiež podľa neho musí byť vydané v zmysle
právnej normy platnej ku dňu rozhodnutia, pričom táto zásada sa prejavuje v tom, že správny orgán
má rozhodovať podľa skutočností a právnych noriem existujúcich v čase vydania rozhodnutia (§ 65
ods. 3 správneho poriadku, § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Podľa žalobcu mal žalovaný
aprvostupňovýorgánrešpektovaťajprípadnúzmenuúzemnéhoplánuavnejprejavenýverejnýzáujem.

Keďže tak neurobil, dôsledkom tohto nesprávneho právneho posúdenia je skutočnosť, že stavebný úrad
vydal územné rozhodnutie v rozpore s platným právom, či podľa zrušených právnych predpisov.

9. Podľa žalobcu bola uvedená otázka už rozhodovaná a vytvára ustálenú judikatúru. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/8/2019, podľa ktorého: „K ďalšej

sťažnostnej námietke, kasačný súd poukazuje na bod 84 rozsudku správneho súdu. Správne orgány
boli povinné konať a rozhodnúť na základe územného plánu platného a účinného v čase konania
a rozhodovania správnych orgánov. Pokiaľ správne orgány aplikovali ustanovenia územnoplánovacej
dokumentácie, platnej a účinnej v čase rozhodovania správnych orgánov, tak tento postup je súladný so
zákonom a pre posúdenie veci je irelevantné, aká bola v platnosti územnoplánovacia dokumentácia v

časezačatiakonaniažalobcuožiadostinavydaniestavebnéhopovolenia...“.Totorozhodnutiezamietalo
kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/61/2018, kde sa podľa
žalobcu riešila presne tá istá situácia.

10. V správnej žalobca tiež konštatoval, že VZN je predpis všeobecne záväzný na území obce. Poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 3 Sžo
53/2016 zo dňa 20.09.2017, podľa ktorého, ak bol územný plán prijatý vo forme všeobecne záväzného
právneho predpisu, tak sa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti nastávajú účinky nepravej
retroaktivity tak, že musí byť aplikovaný na všetky ešte právoplatne neskončené konania, pokiaľ on sám
nestanoví výnimky zo svojej aplikovateľnosti. Podľa žalobcu, rozhodovacia činnosť žalovaného v tejto

veci je aj v nesúlade s doterajšou rozhodovacou praxou správnych orgánov a rozhodovacou praxou
súdov v rámci správneho súdnictva Slovenskej republiky. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu
nezákonné, pretože nerozhodoval podľa územného plánu platného v čase rozhodnutia stavebného
úradu (teda v zmysle VZN obce Badín o vyhlásení záväznej časti územného plánu), ktorá neumožňuje
umiestniť stavbu navrhovateľa v danej lokalite.

11. K nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 333/2018-97, na ktoré poukázal žalovaný, žalobca
uviedol, že ide o nejasnú právnu normu a nejde o identickú vec. Uviedol, že v prípade tejto veci je
situácia iná, pretože VZN Obce Badín o záväznej časti územného plánu je jasné, nie je zmätočné a
hlavne platí ustanovenie § 46 správneho poriadku a § 37 ods. 1, 4 stavebného zákona. Je teda potrebné

vychádzať z právneho stavu v čase rozhodnutia, a ten neumožňuje umiestniť požadovanú stavbu, čo
podľa neho dokazuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/53/2016 z
20.09.2017. Uviedol, že Ústavný súd SR uznesením č. II. ÚS 280/2018 zo dňa 13.06.2018 ústavnú
sťažnosť proti tomuto uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odmietol, čím podľa neho
potvrdil to, čo žalobca tvrdí v tejto žalobe, a teda že je nesprávnym právnym postupom a posúdením, ak

sa pri vydaní rozhodnutia rozhoduje podľa neplatného VZN, a teda podľa neplatného územného plánu.
Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie.Vyjadrenie žalovaného k žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Sžk/8/2019 síce rieši otázku územného plánu, avšak nie je možné aplikovať ho aj na
napadnuté rozhodnutie, keďže konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia riešilo situáciu, kedy sa
pôvodný územný plán (platný v čase podania žiadosti) nezachoval. V prípade vydania prvostupňového
rozhodnutia Územný plán Obce Badín bol zachovaný a žalobcova argumentácia je v tomto prípade
irelevantná.TiežniejemožnéprihliadaťaninadruhérozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

sp. zn. 7 Sž 81/97, uvedené žalobcom, keďže v tomto prípade sa rozhodnutie zaoberá nedostatkami v
odôvodnení rozhodnutia, čo absolútne nemá súvis s posudzovaním, resp. neposudzovaním žiadosti v
zmysle územného plánu obce. Rovnako aj posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžo/53/2016 je nepoužiteľné na podporu jeho žalobnej argumentácie, pretože v konaní, ktorého
sa týka rozhodnutie, došlo k zmene územného plánu až v priebehu odvolacieho konania. Žalovaný
uviedol, že posudzovanie žiadosti v zmysle Územného plánu Obce Badín, platného v čase jej podania,

je v súlade so zákonom a s princípom právnej istoty, a to aj z toho dôvodu, že zo strany prvostupňového
orgánu došlo k prieťahom v konaní a nečinnosti stavebného úradu, čo bolo konštatované aj v upozornení
prokurátora č. Pd 123/22/6601-5 zo dňa 30.11.2022. Ak by stavebný úrad, a následne žalovaný,
posudzovali súlad žiadosti inak, ako s Územným plánom Obce Badín platným a účinným v čase jej
podania, dopustili by sa neprimeraného zásahu do práv žiadateľa a porušenia princípu právnej istoty.

Žalovaný záverom uviedol, že sa stotožňuje s vydaným rozhodnutím žalovaného aj s prvostupňovým
rozhodnutím, s ich odôvodnením a vysporiadaním sa s námietkami uplatnenými v priebehu konania.
Žalobcom uvedené argumenty považoval za neopodstatnené.

Vyjadrenia ďalších účastníkov konania 1/ a 8/ k žalobe

13. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s právnym názorom žalovaného vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, považuje ho za presvedčivé
a vecne správne. K žalobe žalobcu uviedol, že s argumentáciou žalobcu nesúhlasí a žalobu považuje

za nedôvodnú. Konštatoval, že rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe a v replike, nie
sú relevantné v tomto konaní. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 333/2018-97, ktoré je posledným rozhodnutím najvyššej súdnej inštancie vo veci tej istej stavby
a z ktorého časť následne vo vyjadrení aj citoval. Tiež podporne poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžo/92/2015 zo dňa 30.03.2017 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

73S/43/2021 zo dňa 05.05.2022. Ďalej ďalší účastník konania 1/ poukázal na nečinnosť stavebného
úradu v stavebnom konaní, na ktorú skutočnosť by sa malo tiež podľa neho prihliadať. A tiež vyjadril
pochybnosti o účastníctve žalobcu v predmetnom konaní pred stavebným úradom. Z uvedených
dôvodov žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Ďalší účastník konania 8/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2024 súhlasil s obsahom podanej
správnej žaloby a žiadal jej vyhovieť. Poukázal na to, že všeobecné nariadenie obce je obecný zákon
a rozhoduje sa podľa toho platného. Výnimku môže zakotviť len sám predpis vo svojich prechodných
ustanoveniach, inak sa ide vždy podľa nového predpisu. Všeobecné nariadenie Obce Badín nemôže
byť ignorované. Nie je stavebným zákonom ani jeho prílohou, je iným právnym predpisom, všeobecne

záväzným na území obce a stavebný zákon ho nijako neovplyvňuje, ale z neho musí vychádzať. Je tu
jasný rozpor s Územným plánom Obce Badín.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika žalobcu)

15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v danom prípade originálnou kompetenciou
obce je jej rozvoj vo forme územného plánu a jeho zmien. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 53/2016, pričom konštatoval, že toto uznesenie bolo na základe
podania ústavnej sťažnosti zo strany (v konaní neúspešného) stavebníka, ako vecne správne odobrené i
senátomÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvuznesenísp.zn.II.ÚS280/2018-21zodňa13.06.2018.

Ďalej uviedol, že územnoplánovaciu dokumentáciu obce obstaráva a schvaľuje samotná obec. Jej
záväzné časti pritom vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. K otázke zmeny územného plánu
obce (mesta) počas začatého územného, či stavebného konania, poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 53/2016 zo dňa 20.09.2017, ktoré sa priamo týka prípadu, vktorom došlo k zmene územnoplánovacej dokumentácie mesta (konkrétne mesta Bratislava), dokonca,
v čase až po vydaní (neprávoplatného) územného rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom –
stavebným úradom, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „Územný plán Hlavného

mesta Bratislavy bol prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto od doby svojej
účinnosti sa musí aplikovať i na právoplatne neskončené konania. V čase rozhodovania odvolacieho
stavebného úradu už platil územný plán Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z roku 2007
a Územný plán zóny Dunajská, zmeny a doplnky, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne
záväzným nariadením hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 8/2007 zo dňa 22.11.2007.“

Žalobca ďalej konštatoval, že všeobecne záväzné nariadenie mesta predstavuje prameň práva. Ide o
kategóriu prameňov práva, ktorú označujeme spoločným druhovým pomenovaním „normatívne právne
akty“, či synonymicky – právne predpisy, ktoré patria do spoločnej skupiny prameňov práva spolu so
zákonmi, ústavnými zákonmi a s Ústavou Slovenskej republiky, i keď sa vzájomne líšia stupňom právnej
sily. Disponujú všeobecnou záväznosťou a sú výsledkom normotvorby oprávneného subjektu. Nemožno
poprieť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia obce, a to ani toho, ktorým bola vyhlásená záväzná

časť územného plánu, a nastáva jeho okamžitá aplikabilita. Je výlučne na mestskom či obecnom
zastupiteľstve, v akom čase sa rozhodne realizovať svoju ústavnú právomoc a schváli všeobecné
záväzné nariadenie, ktorým prijme záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie, či jej zmenu alebo
doplnok.Ideorealizáciuprávasamosprávnehoorgánu,ktorúnemožnosúčasnevnímaťiakoprotiprávne
konanie. Preto je rozhodujúca jedine textácia samotného VZN, ako obecného „zákona“. Účinnosť VZN

o vyhlásení záväznej časti územného plánu sa uplatňuje okamžite, keďže prechodné ustanovenia
neupravujú inak.

16. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 8/ žalobca uviedol, že s ním súhlasí, pretože ide o správny
názor, ktorý je právne udržateľný.

Duplika žalovaného

17. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril, t. j. dupliku nepodal.

Konanie pred správnym súdom

18. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1
SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 04.03.2026, na ktoré boli účastníci konania riadne

a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. Právny zástupca žalobcu, žalovaný a ďalší účastníci
konania 1/ a 8/ sa na pojednávaní pridŕžali svojich tvrdení uvedených vo svojich písomných podaniach.
Správny súd na predmetnom pojednávaní rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP a nikomu nepriznal náhradu trov konania.

Relevantné zákonné ustanovenia

19. Podľa § 36 ods. 1 a 4 stavebného zákona; (1) Stavebný úrad oznámi začatie územného konania
dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s
miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť

najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie
územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. (4) Začatie územného
konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby
s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere
a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného

konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj
v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.

20. Podľa § 37 ods. 1, 2 stavebného zákona; (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú
územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom

na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné
existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie
územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené
pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiskastarostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;preskúma
návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na

stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú
hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

21. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona; V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb
a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane archeologických
a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí
o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie

podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť
ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

22. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona; Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa

požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

23. § 3 ods. 1, 4 správneho poriadku; (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických

osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (4) Správne orgány sú povinné
svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak
to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány
dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a

iných osôb.

24. Podľa § 18 ods. 1, 2 správneho poriadku; (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na
podnetsprávnehoorgánu.(2)Konaniejezačatédňom,keďpodanieúčastníkakonaniadošlosprávnemu
orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je

konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

25. Podľa § 46 správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismiamusívychádzaťzospoľahlivozistenéhostavuveciamusíobsahovaťpredpísanénáležitosti.

26. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom vyhovuje v plnom rozsahu. (2)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
lehotu, lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny

orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

27. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Obec Badín ako stavebný úrad podľa
§ 39, § 39a stavebného zákona v spojení s § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. umiestnil stavbu „Objekt
občianskej vybavenosti Tajovského ulica, Badín“ v katastrálnom území D. pre navrhovateľa DONIVO

INVEST s.r.o. Stavebný úrad aj žalovaný sa pritom pri určovaní rozhodného znenia územného plánu
riadili právnym názorom Ústavného súdu SR, uvedeným v náleze sp. zn. III. ÚS 333/2018-97 z
03.07.2019, podľa ktorého bolo v obdobnej veci ústavno-konformným postupom použitie územného
plánu účinného v čase podania návrhu na umiestnenie stavby. Na tento nález poukázal už Okresný úradBanská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, v rozhodnutí č. OU-BB-OVBP-2023/027527-002 zo
dňa 12.05.2023, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie Obce Badín č. S2022/0142 S2023/00012-
rozh. zo dňa 02.02.2023, ktorým Obec Badín ako stavebný úrad najprv zamietol návrh na vydanie

územného rozhodnutia, keď posúdil návrh na vydanie územného rozhodnutia podľa územnoplánovacej
dokumentácieObceBadínplatnejvčasevydaniarozhodnutia.PodľaOkresnéhoúraduBanskáBystrica,
odbor výstavby a bytovej politiky, mal stavebný úrad posúdiť návrh na vydanie územného rozhodnutia
podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej v čase podania návrhu, na čo následne poukázal aj
žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

28. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že stavebný úrad aj žalovaný mali pri rozhodovaní vo
veci samej vychádzať z Územného plánu Obce Badín v znení zmien a doplnkov platných ku dňu vydania
prvostupňového rozhodnutia, a nie z územného plánu platného v čase podania návrhu na vydanie
územného rozhodnutia. Poukázal pri tom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 53/2016 z
20.09.2017 (ktoré bolo podľa žalobcu potvrdené uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2018

zo dňa 13.06.2018), z ktorého časť citoval a vyvodil záver, že potvrdzuje to, čo tvrdí aj žalobca, a teda,
že pri rozhodovaní v predmetnej veci sa malo postupovať podľa Územného plánu Obce Badín v znení
účinnom v čase podania návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Správny súd uvádza, že
nepostačuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR len poukázať, stotožniť sa s nimi, konštatovať ich
relevanciu na prejednávanú vec a pod. Na ich účinné použitie je potrebné, aby žalobca najprv ozrejmil

ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia
zákonaaleboprávnezáväznýchaktovEÚ,relevantnéprávnezávery(sanalýzouichdopadunaskutkové
a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím) a konkrétne dôsledky ich
vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v správnej žalobe len citoval časť rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 53/2016 z 20.09.2017 a sp. zn. 6Sžk/8/2019, pričom neuviedol, v

čom sa žalovaný mýlil, keď uplatnil na vec právne závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze sp.
zn. III. ÚS 333/2018-97 z 03.07.2019. Žalobca uviedol k tomuto nálezu Ústavného súdu SR len to, že
ide o nejasnú právnu normu a nejde o identickú vec, avšak nijako bližšie tieto závery nekonkretizoval.
Takto formulované žalobné námietky preto považuje správny súd len za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu
s posúdením veci žalovaným, ktoré samé o sebe nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Navyše, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2018 z 13.06.2018, na ktoré poukázal
žalobca, hodnotilo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo 53/2016 z pohľadu jeho preskúmateľnosti
(dostatočnosť a presvedčivosť právnej argumentácie neznamená jej správnosť), pričom sa netýkalo
právneho posúdenia veci. Z obsahu uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2018 preto
nemožno dospieť k žalobcom tvrdenému záveru, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo

53/2016 bolo potvrdené ako vecne správne. Uvedené námietky žalobcu správny súd preto považuje za
nedôvodné.

29. Podstatným v predmetnej veci bolo vyriešenie otázky, v ktorom znení sa použije územný plán obce
pri rozhodovaní o návrhu na vydanie územného rozhodnutia v prípade zmeny územného plánu obce v

priebehu územného (správneho) konania. Žalobca poukázal na závery Najvyššieho súdu SR vyjadrené
v uznesení sp. zn. 3 Sžo 53/2016 z 20.09.2017 s odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 280/2018 z 13.06.2018. Na druhej strane žalovaný vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 333/2018-97 z 03.07.2019 (ktorým potvrdil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/92/2015
z 30.03.2017). Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil s nálezom Ústavného

súdu SR sp. zn. III. ÚS 333/2018-97 z 03.07.2019, podľa ktorého je v prípade zmeny územného plánu
(vyhláseného všeobecne záväzným nariadením s absenciou prechodných ustanovení) pre posúdenie
veci rozhodujúci právny stav účinný v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia, na
základe čoho žalovaný posudzoval súlad umiestnenia stavby s Územným plánom Obce Badín platným
a účinným v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia.

30. Správny súd sa po preskúmaní veci, pri riešení otázky, v ktorom znení sa na predmetné konanie
použije územný plán obce, rovnako ako žalovaný, plne stotožnil s názorom Ústavného súdu SR,
uvedeným v náleze sp. zn. III. ÚS 333/2018-97 z 03.07.2019, v ktorom Ústavný súd SR okrem iného
uviedol:

„46. Sťažovatelia namietajú aj skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene územného plánu zóny
z roku 1996, a to uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 254/2007 z
22. novembra 2007, a záväzná časť predmetného územného plánu zóny bola vyhlásená všeobecne
záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy (č. 8/2007 z 1. januára 2007) s účinnosťou od1. januára 2008. V čase po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ale ešte počas
konania o odvolaní došlo teda k zmene právnej úpravy. Uvedené všeobecne záväzné nariadenie
neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o aplikácii dotknutých predpisov v prechodnom

období a zároveň ustanovuje iné podmienky pre maximálnu ,,podlažnosť“ stavby (nové podmienky
umiestňovaná stavba nespĺňa, pozn.). Sťažovatelia tvrdia, že odvolací správny orgán pochybil, keď v
čase svojho rozhodovania aplikoval neúčinný skorší právny predpis.
47. Už Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri tvorbe svojej doktríny formuloval
názor, že „princípy právneho štátu a právnej istoty vyžadujú, aby bol každý ústavne možný prípad

retroaktivity výslovne obsiahnutý v ústave, resp. v zákone a aby sa vyriešili s tým spojené prípady tak,
aby nadobudnuté práva boli riadne chránené“ (PL. ÚS 78/92, Ústavný súd ČSFR, Zbierka uznesení a
nálezov 1992, č. 15).
48. Aj podľa názoru ústavného súdu k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí
požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto
princípu je i zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení (PL.

ÚS 36/95). Princíp právneho štátu má významné dôsledky v oblasti tvorby, interpretácie a aplikácie
práva. Medzi základné súčasti tohto princípu patrí zásada predvídateľnosti právnych predpisov a ich
zrozumiteľnosti, princíp právnej istoty a ochrany dôvery v právo a v neposlednej rade tiež ochrana
legitímneho očakávania.
49.Všeobecnésúdy(akoajsprávneorgány)súvprípadeabsencieexplicitnýchprechodnýchustanovení

povinné uprednostniť ten z viacerých do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý najviac šetrí zmysel a
podstatu základného práva jednotlivca. Opačný interpretačný či aplikačný postup znamená porušenie
čl. 4 ods. 4 listiny, a je preto vo svojich dôsledkoch výkladom retroaktívnym. Tento princíp „in dubio pro
libertate“ plynie priamo z ústavného poriadku (čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 3 a čl. 4 listiny) a predstavuje
„štrukturálny princíp liberálnodemokratického štátu, vyjadrujúci prioritu jednotlivca a jeho slobody pred

štátom“ (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 557/05 z 24. 7. 2007).
50. V nadväznosti na uvedené nie je z dôvodu absencie prechodných ustanovení prípustné vykladať
medzerovitú zmenu právnej úpravy v neprospech jednotlivca, pretože verejná moc nemôže využívať
nejasnosť právnej úpravy, ktorú sama spôsobila (obdobne napr. nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 782/06 z 8. 1. 2009).

51. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou dovolávajú výkladu (a aplikácie nového územného plánu),
ktorý je vo svojich dôsledkoch retroaktívny v neprospech stavebníka (navrhovateľa správneho konania)
bez tohto, aby toto spätné pôsobenie nového územného plánu bolo výslovne zakotvené. Takýto
výklad nie je ústavne akceptovateľný. Práve naopak, výklad zvolený najvyšším súdom je plne v
súlade s horeuvedenými zásadami na prospech stavebníka, ktorý v čase podania svojho návrhu na

vydanie územného rozhodnutia, spĺňajúc všetky právnymi predpismi vyžadované podmienky, legitímne
očakával, že nastúpia tie právne následky, ktoré v čase podania jeho návrhu právne predpisy s takým
podaním spájali, a to vo forme vydania územného rozhodnutia o umiestnení ním navrhovanej stavby.
V hre je teda základné právo stavebníka na inú právnu ochranu poskytovanú správnymi orgánmi.
Nejasnosť všeobecne záväzného nariadenia mesta pre absenciu prechodných ustanovení nemôže

byť v demokratickej spoločnosti jednotlivcovi (stavebníkovi) na ťarchu. Navyše podmienky v podobe
stanovenia maximálnej ,,podlažnosti“ umiestňovanej budovy majú povahu noriem (verejného) hmotného
práva,apretojevprípadeabsencieprechodnýchustanovenípreposúdenievecirozhodujúciprávnystav
platný v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia. S tým kolidujúce záujmy sťažovateľov
ako vlastníkov susedných nehnuteľností na udržaní doterajšieho stavu nemôžu byť dostatočným

dôvodomnaretroaktívnyvýkladaaplikáciuneskoršiehoprávnehopredpisu,ktorýbyimviacvyhovoval.“.

31. Podľa správneho súdu, skutkové okolnosti prípadu, ktoré boli podkladom rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžo/92/2015 z 30.03.2017 a nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 333/2018-97
z 03.07.2019, sú obdobné ako v prejednávnej veci. V oboch prípadoch došlo pred právoplatným

skončením územného konania o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby k zmene územného plánu.
V čase podania návrhu tak bolo účinné iné znenie územného plánu ako v čase vydania územného
rozhodnutia. Rovnako pre oba prípady platí, že všeobecne záväzné nariadenie obce, ktorým bolo
vyhlásené nové znenie územného plánu, neobsahovalo prechodné ustanovenia týkajúce použiteľnosti
jednotlivých znení územných plánov pre prípady už začatých a pred nadobudnutím účinnosti zmien

neskončených konaní. Tiež možno povedať, že išlo aj z vecného hľadiska o obdobné námietky
„zastavateľnosti územia“. Pokiaľ sa žalovaný vzhľadom na skutkovú a právnu podobnosť vecí, po
ozrejmenízistenéhoskutkovéhoaprávnehostavu,stotožnilsozávermiÚstavnéhosúduSRvuvedenomnáleze, a to aj s konštatovaním, že tento nález bol posledným rozhodnutím vo veci umiestnenia tej istej
stavby vydaný najvyššou súdnou inštanciou, postupoval podľa správneho súdu správne.

32. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ podal návrh na vydanie územného
rozhodnutia dňa 21.01.2022. K zmene územného plánu došlo Všeobecne záväzným nariadením Obce
Badín č. 6/2022 s účinnosťou od 31.12.2022 (bez prechodných ustanovení), t. j. až necelý rok po podaní
návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Stavebný úrad vydal následne prvé rozhodnutie
v predmetnej veci dňa 02.02.2023, kedy rozhodnutím č. S2022/0142 S2023/00012-rozh. predmetný

návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby zamietol. Vzhľadom na povinnosť
stavebného úradu rozhodnúť v zákonných lehotách podľa § 49 správneho priadku (do 30 dní, vo zvlášť
zložitých prípadoch do 60 dní), resp. vzhľadom na povinnosť vybaviť každú vec v súlade s § 3 ods.
4 správneho priadku včas a bez zbytočných prieťahov, a v zmysle záverov ústavného súdu, podaním
žiadosti o umiestnenie stavby bol navrhovateľ oprávnený legitímne očakávať, že stavebný úrad zachová
svoju zákonnú povinnosť včas a bez prieťahov konať a rozhodnúť o jeho návrhu v zmysle uvedených

ustanoveníarozhodnevsúladesoznenímÚzemnéhoplánuObceBadínvzneníplatnomvčasepodania
návrhu. Správny súd zdôrazňuje, že k zmene územného plánu došlo až skoro rok po podaní návrhu
navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, čo navrhovateľ pri podávaní návrhu ani
nemohol predpokladať a podal návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v súlade s územným
plánom obce platným v čase podania návrhu (čo nikto v konaní ani nenamietal). Za takýchto okolností by

preto bolo porušením legitímnych očakávaní navrhovateľa (ďalšieho účastníka konania 1/) retroaktívne
uplatnenie Územného plánu Obce Badín, zákaz ktorého vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého
je Slovenská republika právny štát.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd v súlade s § 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods.

2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, rovnako ako žalovaný, priklonil k záverom,
plynúcim z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 333/2018-97 z 03.07.2019, ktoré poskytujú
ucelený a zrozumiteľný ústavno-konformný výklad daného právneho stavu (zmeny územného plánu
počas prebiehajúceho územného konania bez intertemporálnej normy), ktoré závery pre skutkovú a
právnu podobnosť rovnako dopadali na prejednávanú vec.

34. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a prvostupňovým orgánom v tom,
že nebolo použité všeobecne záväzné nariadenie o územnom pláne obce v znení účinnom v čase
vydania územného rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu alebo iného orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. So zreteľom na vyššie uvedené námietka nesprávneho právneho posúdenia
veci v dôsledku uplatnenia nesprávneho právneho predpisu, za ktoré by mohlo byť považované požitie
Územného plánu Obce Badín v neúčinnom znení (teda v znení účinnom v čase podania návrhu), nebola

dôvodná.

35. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu
a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho
aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú
z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri

rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny
súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu
orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti predmetného
rozhodnutia žalovaného správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia

alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej
správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023). Preto v správnom súdnictve správny súd
dokazovanie v zásade nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods.1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale
preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy
splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je

absolútny,alejelimitovanýžalobnýmibodmi,tedanamietanýmiskutkovýmiaprávnymidôvodmitvrdenej
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na
neskôr uplatnené žalobné body, napr. v replike, či ďalších podaniach, resp. prednesené na pojednávaní,
správny súd neprihliada.

36. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.

Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp.

všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom

rozhodnutí.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že táto žaloba je nedôvodná a

rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom
na § 190 SSP žalobu zamietol.

38. Náhradu trov konania správny súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, pretože nezistil vo
vzťahu k žiadnemu z nich na to zákonný dôvod. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd

nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol,
avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre
ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané (§ 168 SSP).

39. Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov

konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú,
sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie mu ostatných trov konania.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.