Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 6, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201688
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8225201688.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., proti
žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. XXX/X, XXX XX C., vo veci písomného podania
žalobcu zo dňa 25.06.2025 označeného ako „Návrh o zrušenie darovacej zmluvy“, takto

r o z h o d o l :

I. Podanie žalobcu zo dňa 25.06.2025 označené ako „Návrh o zrušenie darovacej zmluvy“ odmieta.

II. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 25.06.2025 doručil tunajšiemu súdu podanie označené ako „Návrh o zrušenie darovacej
zmluvy“, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou.

2. Keďže podanie žalobcu bolo neúplné, neurčité a nezrozumiteľné, v súlade s ustanovením § 129

Civilného sporového poriadku, súd uznesením zo dňa 17.11.2025, č.k. 4C/46/2025-12 doručeným
žalobcovi dňa 03.12.2025 žalobcu vyzval, aby v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil toto
svoje podanie tak, aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti riadnej žaloby. V uvedenom
uznesení súd uviedol, v čom je podanie žalobcu neúplné, neurčité a nezrozumiteľné a ako treba opravu
a doplnenie podania vykonať a poučil žalobcu, že v prípade ak uvedené podanie nebude v určenej
lehote riadne doplnené, súd ho odmietne. V súvislosti so žiadosťou žalobcu o ustanovenie advokáta

na zastupovanie žalobcu v tomto konaní, súd zároveň žalobcu poučil o možnostiach zastúpenia
a poskytnutia právnej pomoci zo strany príslušného Centra právnej pomoci.

3. Na uvedené žalobca reagoval tak, že dňa 03.12.2025 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o predvolanie
svedkyne F. B., bytom G. E. XXX/XX, C. na pojednávanie, ktorá sa má vyjadriť k zrušeniu darovacej
zmluvy.

4. Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak sa v lehote určenej súdom
podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno
v konaní pokračovať.

5. Podľa § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu

v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu
o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

6. Z obsahu podania žalobcu možno vyvodiť len to, že jeho vôľou bolo podať žalobu voči žalovanému,
ktorou sa domáha zrušenia darovacej zmluvy, na základe ktorej previedol na žalovaného svoj podiel na
byte. Žalobca však bližšie neoznačil ani darovaciu zmluvu ani byt, ktorého sa zmluva týka, neoznačil

ani nepripojil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žiada tiež alternatívne, aby súd rozdelil finančný
podiel z predaja bytu na dva účty, k čomu však neuvádza žiadne rozhodujúce skutočnosti. Náležitosťoužaloby v zmysle § 132 ods.1 CSP je pritom aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré
predstavuje samotný základ žaloby. Ustanovenie § 132 ods. 2 CSP pritom jasne uvádza, že opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pokiaľ ide o žalobcom

uplatnenýnároknarozdeleniefinančnéhopodieluzpredajabytu,tentonárokžalobcanijakonezdôvodnil
ani nešpecifikoval. Nie je zrejmé, prečo, na základe čoho, by súd mal takto rozhodnúť. Chýbajú tak
základné skutočnosti na to, aby sa žalovaný k takémuto nároku mohol relevantne vyjadriť

7. Civilné súdne konanie sporové je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom. Strany nesú

zodpovednosť za vedenie a výsledok sporu, pričom uplatnený nárok bezpodmienečne musí byť
vymedzený, riadne individualizovaný a odôvodnený už v žalobe. Z ustanovenia § 167 ods.1 CSP
( Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129..., doručí žalobu) pritom jasne vyplýva, že v sporovom
kontradiktórnom konaní súd musí trvať na tom, aby všetky základné nevyhnutné náležitostí riadnej
žaloby boli bezpodmienečne splnené skôr, ako ju doručí žalovanému. „Žalobca je povinný v žalobe svoj
žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne

neurčuje súd, ale žalobca ako tzv.“dominus litis“ (Citované z Veľký komentár k Civilnému sporovému
poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 478 s). Platí totiž dispozičný princíp, súd
je viazaný žalobou, preto nesmie priznať žalobcovi niečo iné ako požaduje, ale ani priznať mu síce
požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu (z iného skutku) než ktorý bol predmetom

konania ( Najvyšší súd ČR sp.zn.33Cdo 3311/2009).

8. Neunesenie bremena tvrdenia ako dôvod pre zamietnutie žaloby je potrebné odlišovať od
nedostatočného opísania rozhodujúcich skutočností neumožňujúceho určiť, čo vlastne má byť jej
predmetom, o čom a na základe čoho má súd rozhodnúť, ktoré je dôvodom pre odmietnutie žaloby.

Predmetom konania je nielen žalobný nárok, ale aj jeho skutkové zdôvodnenie, z ktorého by mal žalobný
nárok vyplývať. Preto na to, aby išlo o riadnu žalobu spôsobilú na meritórne prejednanie musí táto
obsahovať tak petit, ako aj jeho skutkové odôvodnenie v rozsahu dostatočnom na to, aby bolo možné
napr. posúdiť existenciu či neexistenciu prekážok konania (či nejde o prekážku veci začatej alebo
rozsúdenej, keďže len zo samotného petitu žaloby je nemožné určiť, či ide o ten istý, totožný skutok).

9. V zmysle § 127 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP obligatórnou náležitosťou žaloby je okrem
iných presné, určité a zrozumiteľné označenie, čo sa ňou sleduje a žalobný návrh. Podľa rozhodnutia
Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. I.ÚS 192/2015 „tak ako súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o
podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať

ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu,
t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote
ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania). Pri posudzovaní náležitostí podania je ich
splnenie potrebné posudzovať s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy
sa navzájom dopĺňajú. Avšak v prípade zistenia súdu o nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti

podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte celého podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto
nedostatkydoplnilaleboopravilspoučením,ževprípadeneodstráneniatýchtonedostatkov,kvôliktorým
nebudemôcťpokračovaťvkonaníopodaní,ktorébypodľasvojhoobsahumohlobyťnávrhomnazačatie
konania, takéto podanie odmietne. Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením
iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby

súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré
navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ
vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho návrhu. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť
petitu, ktorý nekorešponduje so zvyškom návrhu, najmä s jeho odôvodnením, spravidla zakladá prvotnú
nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa tento návrh neopraví alebo nedoplní, a to na základe

výzvy konajúceho súdu“.

10.Spoukazomnavyššieuvedené,podľanázorusúdu,vpredmetnejvecipodaniežalobcu,neumožňuje
určiť čoho a na základe čoho sa žalobca domáha (podanie neobsahuje presnejšie označenie darovacej
zmluvy a prípadne bytu, ktorého sa táto zmluva týka) a najmä, aké rozhodnutie má súd na jeho základe

vydať. V podaní žalobcu chýba jednoznačné vymedzenie požadovaného nároku, jeho individualizácia,
nezameniteľnosť nároku, teda tie skutočnosti, ktoré nie sú rozhodné pre unesenie bremena tvrdenia,
ale pre samotné vymedzenie nároku žalobcu. Chýba tak základná náležitosť podania na to, aby sa
žalovaný k takému podaniu a nároku mohol vôbec relevantne vyjadriť s poukazom na jeho procesnépráva a povinnosti a právo na spravodlivý proces v tomto kontradiktórnom konaní. Žalobca musí v žalobe
uviesť také jej zdôvodnenie a petit, na základe ktorých súd a následne aj žalovaný po doručení žaloby,
budú vedieť z akého titulu a aký nárok sa vlastne uplatňuje. Súd má petit žaloby posúdiť, rozhodnúť

o ňom. Nie je oprávnený petit žaloby sám tvoriť, keďže to je v súdnom konaní povinnosťou žalobcu a nie
je to povinnosťou (ani právom) súdu.

11.Vzhľadomktomu,žežalobcanapriekvýzvesúdusvojepodanienedoplniltak,abytotomalozákonom
požadované náležitosti a bolo možné v konaní o ňom pokračovať, súd toto podanie žalobcu v zmysle

ustanovenia § 129 ods. 3 CSP odmietol.

12. Odmietnutie podania nebráni žalobcovi podať riadnu, novú žalobu so všetkými požadovanými
náležitosťami.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže pri rozhodnutí o odmietnutí podania
vzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, teda, že vo veci sa meritórne nekoná. Pretože súd
podanie žalobcu odmietol, nemožno mu priznať náhradu trov konania, keďže tento svojou nečinnosťou
spôsobil, že súd v konaní nemôže pokračovať. Nakoľko ani žalovanému doposiaľ žiadne preukázateľné
trovy konania nevznikli, súd nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, ale o nároku

na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov tohto konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 129 ods.4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa

odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania,
o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.