Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204275
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1219204275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov

senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X. S. T., X. R. T.,
M. J. X, J., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., IČO: 36 757 276,
Lehotského 4, Bratislava, proti žalovanému: MAKE TECHNOLOGY, s.r.o., IČO: 35 856 599, Ivanská
cesta 15, Bratislava, zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom Minachinom, Korytnická 3, Bratislava, o
zriadenie práva vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
IV zo dňa 13.12.2024, č. k. B2-52C/51/2019-564, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., ktorým zriadil vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby so súpisným č. XXXXX, postavenej na pozemku registra „C“ s parcelným č.
XXXX,druhstavbyXX,popisstavbyzáhradnáchatka,okresBratislavaII,obecJ.-m.č.G.J.,katastrálne
územie G. J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, spočívajúce v práve prechodu peši cez celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o
výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J.,
katastrálne územie G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor a cez celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 142 m2,

druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., katastrálne územie
G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,
p o t v r d z u j e a vo zvyšnej napadnutej časti výrok I. m e n í tak, že žalobu zamieta.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva proti žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 66,66%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.12.2024, č. k. B2-52C/51/2019-564, rozhodol tak, že zriadil

vecné bremeno v prospech vlastníka stavby so súpisným č. XXXXX, postavenej na pozemku registra
„C“ s parcelným č. XXXX, druh stavby XX, popis stavby záhradná chatka, okres Bratislava II, obec J. -
m. č. G. J., katastrálne územie G. J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými
vozidlami cez celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území G. J., okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J.,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a cez

celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie,vkatastrálnomúzemíG.J.,okresBratislavaII,obecJ.-m.č.G.J.,zapísanýnalistevlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a vo zvyšnej časti žalobu zamietol
(výrok I.), uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému odplatu za zriadenie vecného bremena vovýške 2.043,23 eura v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalovanému priznal proti
žalobcom právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 1/3 (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia žalobou zo dňa 14.08.2019, v znení po
pripustení jej zmeny uznesením konajúceho súdu zo dňa 27.11.2020, žiadali zriadiť vecné bremeno (in
rem)vprospechvlastníkapozemkuregistra„C“ sparcelnýmč.XXXX,ovýmere25m2,druh
pozemku zastavané plochy a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXX“) a parcelným č. XXXX, o výmere 346
m2, druh pozemku záhrada (ďalej len „parcela č. XXXX“) a stavby, so súpisným č. XXXXX, postavenej

na pozemku parcela č. XXXX, druh stavby XX, popis stavby záhradná chatka (ďalej len „stavba“ alebo
„záhradná chatka“), okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., katastrálne územie G. J., zapísaných na
liste vlastníctva č. XXX (ďalej len „VL č. XXX“), vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, spočívajúce v bezplatnom práve prechodu a prejazdu peši, osobnými aj nákladnými motorovými
vozidlami cez pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, v katastrálnom území G. J., okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., zapísaný na LV

č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „parcela č. XXXX/X“) a
cez pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie, v katastrálnom území G. J., okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., zapísaným na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „parcela č. XXXX/X“), podľa
geometrického plánu č. 11/2019 na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemky s parcelným č.

XXXX/X a parcelným č. XXXX/X zo dňa 30.05.2019, vyhotoveného W.. V. J.Í. - Geoland, Kladnianska
90, 821 05 Bratislava, IČO: 17 367 000, autorizačne overeného dňa 03.07.2019 W.. I. G. a úradne
overeného dňa 24.07.2019 pod č. G1- 1432/19 W.. C. E. (ďalej len „GP č. 11/2019“); súčasne žiadali, aby
ich konajúci súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie
vecného bremena v sume 114 eur. Dôvodili, že sú bezpodieloví spoluvlastníci stavby na parcele č.

XXXX a pozemkov parcela č. XXXX a č. XXXX, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou, vklad povolený pod
V-7926/00 zo dňa 27.06.2001. Pozemky sa spolu s chatkou nachádzajú v záhradkárskej oblasti tvorenej
približne z 18 záhrad, prístup, ku ktorým bol počnúc od jej vzniku cez prístupovú komunikáciu slúžiacu
vždy len záhradkárom vlastniacim záhrady; v súčasnosti pritom túto komunikáciu tvoria dva pozemky, a
to parcela č. XXXX/X, vlastnícky patriaca pôvodnému žalovanému v 1. rade (I. V.) a parcela č. XXXX/X,

patriaca žalovanému (pôvodne žalovaný v 2. rade - pozn. odvolacieho súdu), bez vlastníckeho vzťahu
k záhradám. Podľa vyjadrenia miestneho úradu Bratislava - Podunajské Biskupice zo dňa 01.05.2017
nemal pôvodný pozemok s parcelným č. XXXX, následne rozdelený na parcelu č. XXXX/X a parcelu
č. XXXX/X, ešte v roku 2001 založený list vlastníctva a bol vedený len na evidenčnom liste č. XXXX.
Pôvodný žalovaný v 1. rade nadobudol parcelu č. XXXX/X na základe osvedčenia o dedičstve, sp.

zn. 46D/401/2008, zo dňa 30.06.2009, kým žalovaný v 2. rade nadobudol parcelu č. XXXX/X kúpnou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V-19505/12 zo dňa 03.09.2012. Žalobcovia ďalej uviedli,
že za účelom zabezpečenia bezproblémového prístupu k pozemkom a chatke sa snažili dohodnúť so
žalovanými na podmienkach užívania ich nehnuteľností, avšak bez úspechu; od niektorých vlastníkov
záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti sa pritom dozvedeli, že ani im sa pri osobnom

rokovaní s nimi nepodarilo dospieť k dohode o podmienkach užívania pozemkov. Na uvedenom základe,
za účelom riadneho užívania záhrady a chatky, ako i prístupu k nim, nemali inú možnosť ako uplatniť
svoje právo žalobou v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“) v spojení s § 151o ods. 1 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) na zriadenie vecného bremena cez pozemky pôvodného žalovaného v 1. rade a

žalovaného v 2. rade ako povinných z vecného bremena v ich prospech ako oprávnených za primeranú
jednorazovú náhradu. Žalobcovia podotkli, že parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X sa nikdy neužívali, ani sa
vzhľadom na svoj tvar v budúcnosti nemôžu užívať na iný účel než je komunikácia medzi záhradami v
predmetnej záhradkárskej oblasti, pričom oni sami sa inak k svojim nehnuteľnostiam nemôžu dostať; je
potom nielen v ich záujme, ale i vo všeobecnom verejnom záujme (všetkých vlastníkov záhrad a chatiek

v predmetnej záhradkárskej oblasti), aby mohli pozemky patriace žalovaným užívať na vstup a prechod
svojim motorovým vozidlom alebo peši. Žalobcovia boli toho názoru, že majú naliehavý právny záujem
na určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z dôvodu uvedeného v § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, keďže sa nachádzajú v právnej neistote, či im žalovaní umožnia alebo nie vstup, prechod a
prejazd cez ich parcely, a teda sú aj v právnej neistote, či budú alebo nebudú môcť užívať tak záhradu,

ako aj chatku; svoje právne postavenie teda bez rozhodnutia súdu považovali za neisté. Žalobcovia
za zriadenie vecného bremena navrhli vyplatiť žalovaným náhradu, ktorú určili analogickým použitím
znaleckého posudku č. 08/2016 W.. C. L. zo dňa 15.02.2016 (ďalej len „ZP č. 8/2016“); v ňom znalkyňa
stanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena sumou 7,07 euraza 1 m2, keď vychádzala z porovnateľných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území G.
J.. Pri rozlohe parcely č. XXXX/X, o 147 m2, predstavovala celková všeobecná hodnota jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena sumu 1.039,29 eura (147 m2 x 7,07 eura = 1.039,29 eura),

avšak zohľadniac, že spolu so žalobcami využívajú pozemok ako prístupovú cestu aj ďalší, približne 18
vlastníci záhrad a chatiek, zodpovedala jednorazová primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena
vprospechžalobcovsumu58eur(1.039,29eura/18vlastníkovzáhrad=57,73eura);vprípadepozemku
parcela č. 4362/2, o výmere 142 m2, zodpovedala celková všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za
zriadenie vecného bremena sume 1.003,94 eura, čo po zohľadnení využitia aj ostatnými záhradkármi,

predstavovala jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena na tomto pozemku sumu 56 eur
(1.003,94 eura /18 vlastníkov záhrad = 55,77 eura).

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.12.2019, sp. zn. 52Csp/51/2019, konanie proti pôvodnému
žalovanému v 1. rade zastavil, pričom ďalej konal so žalovaným v 2. rade označujúc ho len ako žalovaný.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ozrejmil, že so žalobcami sa nikdy nestretol ohľadom akéhokoľvek
prerokovania podmienok užívania pozemkov. Počas celej doby ako sa stal vlastníkom však týmto, ani
iným vlastníkom chatky, či záhrady v danej oblasti, nebránil a ani nemal v úmysle brániť v prejazde po
jeho pozemkoch, keď práve naopak, mal záujem na zachovaní dobrých vzťahov a na dohode s nimi.
Žalovaný považoval žalobu za podanú predčasne, keď žalobcovia nepreukázali akékoľvek obmedzenie

prejazdu po jeho pozemkoch.

5. Súd prvej inštancie rozhodol o veci prvý krát rozsudkom zo dňa 18.07.2022, ktorý na odvolanie
žalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.11.2023, sp. zn. 3Co/124/2022, v časti
zamietnutia žaloby o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov stavby, náhrady za zriadenie

vecného bremena a náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V nadväznosti na uvedené rozhodnutie žalobcovia predložili záväzné stanovisko Y. C. D. J. zo dňa
07.10.2024 (ďalej len „stanovisko Hlavného mesta“), rozhodnutie mestskej časti J. - G. J. zo dňa
17.07.2024 a technické údaje motorových vozidiel, kým žalovaný predložil kópiu katastrálnej mapy,
fotodokumentáciu, vyjadrenie autorizovaného inžiniera, vyjadrenia SPP-distribúcia a BVS, a žiadosť o

odkúpenie pozemku.

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a podľa výpisu z LV č. XXX zistil, že stavba so
súpisným č. XXXXX, postavená na parcele č. XXXX, a pozemky parcela č. XXXX a č. XXXX,
patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalovaný je vlastníkom pozemku parcela č. XXXX/

X a č. XXXX/X. Podľa ZP č. 8/206 stanovila W.. C. L. všeobecnú hodnotu vecného bremena zriadenia
a prevádzky inžinierskych sietí. Z listu I.. G. O. zo dňa 11.04.20017 podľa konajúceho súdu vyplynulo,
že tento prevzal právne zastúpenie vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v záhradkárskej oblasti
na X. A. E. J. (vrátane žalobcov), ktorí deklarovali záujem dojednať podmienky uzatvorenia zmluvy
o zriadení vecného bremena. Právny zástupca žalovaného v odpovedi na predmetný list zo dňa

25.05.2017 žiadal predložiť plnomocenstvá zastúpených vlastníkov, ako i konkrétny návrh odplaty za
zriadenie práva vecného bremena v ich prospech.

7. Žalobcovia (po vrátení veci odvolacím súdom) uviedli, že ich pôvodná stavba bola zrealizovaná v
súlade s právnymi predpismi účinnými v čase jej výstavby a následne riadne skolaudovaná, na základe

čoho jej bolo pridelené súpisné č. XXXXX. Nikdy pritom netvrdili, že by pôvodná stavba mala byť iným
objektom než záhradnou chatkou o výmere 25 m2, ktorá predstavuje drobnú stavbu podľa zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“). Skutočnosť,
že ide o skolaudovanú záhradnú chatku neznamená, že má iné právne postavenie ako akákoľvek iná
stavba podľa platných právnych predpisov. Žalobcovia ďalej tvrdili, že v roku 2002 vykonali prístavbu

k pôvodnej chatke, ktorá bola dočasne riadne povolená na užívanie, pričom následne mala byť v roku
2005 skolaudovaná na dobu neurčitú podľa právnych predpisov účinných v tom období. Dali vyhotoviť
geometrický plán č. 17/2024, spracovaný spoločnosťou Geoland W.. V. J., autorizačne overený dňa
11.10.2024 W.. C. Y. a úradne overený dňa 22.10.2024 W.. C. E. pod číslom G1-2018/2024 (ďalej
len „GP č. 17/2024“). Na jeho základe došlo k zameraniu reálneho vyhotovenia chatky

postavenejaskolaudovanejvroku2002;jejskutočnávýmerapredstavuje40m2.Právetaktoprestavaná
chatka bola v minulosti povolená len na dočasné užívanie do 31.12.2004, pričom následne, v domnení,
že aj prístavba je postavená na dobu neurčitú, neaktualizovali údaje o stavbe v katastri nehnuteľností.
Žalobkyňa v 1. rade pritom podala dňa 25.04.2024 žiadosť o vydanie nového povolenia na užívanieprestavanej chatky na mestskú časť J. - G. J., ktorá v predmetnej veci vedie kolaudačné konanie pod č.
j. SÚ/1705/14204/2024/KuR. Y. C. J. vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 07.10.2024 potvrdilo, že
prestavaná chatka nebola postavená v rozpore so záväznými regulatívmi funkčného využívania územia

podľaúzemnoplánovacejdokumentácieplatnejod01.01.1990(saktualizáciouzroku1993anáslednými
dodatkami účinnými v čase výstavby). Žalobkyňa v 1. rade tiež stavebnému úradu predložila všetky
požadované dokumenty pre opätovné vydanie povolenia na užívanie prestavanej chatky a predpokladá
jeho bezodkladné vydanie.

8. Žalobcovia vo vzťahu k šírke jazdného pruhu tvrdili, že túto upravujú normy STN 73 6110
„Projektovanie miestnych komunikácií“ (ďalej len „STN 73 6110“) a STN 73 6101 „Projektovanie ciest a
diaľnic“ (ďalej len „STN 73 6101“), podľa ktorých táto predstavuje 2 metre. Prístupová komunikácia
vo výlučnom vlastníctve žalovaného, vedúca od ulice Závodná po hranicu ich pozemku, má podľa zistení
strán šírku 2 metre a z technického hľadiska je spôsobilá pre prejazd osobných motorových vozidiel,
napríklad zn. Š. Q., so šírkou 1.645 mm, zn. Š. D. so šírkou 1.864 mm, ako aj menších nákladných

vozidiel typu Multicar M25 so šírkou 1.590 mm. Žalobcovia tiež doplnili, že hoci im v roku 2024 žalovaný
nebránil v užívaní prístupovej komunikácie tak ako tomu bolo v minulosti (čo dokladovali
fotografiami), ak by konajúci súd žalobe nevyhovel, žalovaný by nebol nijako obmedzený, aby túto
komunikáciu v budúcnosti znovu zatarasil hnuteľnými vecami alebo ďalšou bránou, z čoho vyvodzovali,
že právo vstupu, prechodu a prejazdu cez prístupovú komunikáciu vo výlučnom vlastníctve žalovaného

k ich stavbe by malo byť upravené rozhodnutím súdu prostredníctvom zriadenia vecného bremena in
rem v prospech ich stavby.

9. Žalovaný považoval zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov za krajný prostriedok, ktorý by
nemal nahrádzať iné právne inštitúty umožňujúce komplexné a spravodlivé usporiadanie vlastníckych

vzťahov. Vecné bremeno možno zriadiť iba vtedy, ak žalobcovia nemajú možnosť zabezpečiť prístup
k svojej nehnuteľnosti iným spôsobom, napríklad nájomnou zmluvou alebo inou dohodou strán.
Žalobcovia sa nikdy, ani pred podaním žaloby, ani počas konania, nepokúsili kontaktovať ho s cieľom
riešiť otázku ich prístupu k stavbe inou formou, ktorému návrhu by sa nebránil a bol by ochotný
hľadať riešenie. Odkázal na judikatúru, najmä rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

15Co/401/2016, ohľadne splnenia podmienok pre zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Žalobcovia vykonali na chatke stavebné úpravy, ktoré neboli zosúladené so skutočným stavom a ich
skolaudovanie nie je možné bez zabezpečenia prístupu k chatke. Pokiaľ išlo o rozsah požadovaného
vecného bremena žalovaný mal za to, že šírka a technické parametre pozemkov neumožňujú prejazd
motorovými vozidlami. Za súčasného technického stavu teda podľa neho nie je možné priznať právo

prejazdu motorových, a najmä nie nákladných vozidiel.

10. Súd prvej inštancie prejednávanú vec právne posúdil podľa § 151n ods. 1 až ods. 3, § 151o ods.
1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 22 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách dospejúc k záveru, že žaloba žalobcov je v časti, v ktorej sa domáhajú zriadenia vecného

bremena k stavbe, čiastočne dôvodná.

11. Zaoberajúc sa splnením podmienok pre zriadenie práva cesty cez pozemky žalovaného mal
za preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi záhradnej chatky a pozemkov
zapísaných na LV č. XXX v k. ú. G. J., kým žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov parcela č. XXXX/

X S. Č.. XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v tom istom katastrálnom území. Žalobcovia
žiadali zriadenie vecného bremena v nimi navrhovanom rozsahu ako nevyhnutnom za účelom ich
prístupu k stavbe a z dôvodu právnej istoty.

12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku naliehavého právneho

záujmu žalobcov na podanej žalobe, resp. určení, majúc za to, že pri konštitutívnom zriadení práva
prechodu (cesty) cez cudzí pozemok sa naliehavý právny záujem ani neskúma. V konaní súd posudzuje
len splnenie zákonných podmienok zriadenia práva prechodu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Ide o vecné bremeno, ktoré zaťažuje vlastníka pozemku pri stavbe odlišného vlastníka
a prichádza do úvahy len vtedy, ak prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Priľahlým pozemkom

sú nielen bezprostredne susediace pozemky, ale aj ďalšie pozemky, cez ktoré vedie nevyhnutný
prístup k verejnej komunikácii podľa cestného zákona. Právo cesty je núdzovým riešením a musí byť
vedené tak, aby čo najmenej zasahovalo do práv vlastníka pozemku, bolo hospodárne a zároveňumožnilo vlastníkovi stavby dostať sa na verejnú komunikáciu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej
komunikácie, právo cesty nemožno priznať.

13. Z vykonaného dokazovania mal konajúci súd za preukázané, že pozemky žalovaného sú v katastri
nehnuteľností zapísané síce ako pozemky so spôsobom využitia „inžinierska stavba - cestná, miestna
a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“, avšak
z ničoho nevyplýva, že by predstavovali verejnú účelovú komunikáciu v zmysle zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách, na ktorú by bolo vydané stavebné povolenie ako na účelovú cestu

podľa § 16 citovaného zákona. Faktickým účelom využitia pozemkov bol pritom prístup k stavbám a
pozemkom v záhradkárskej osade, na čo boli tieto i dlhodobo využívané. Samotný žalovaný uviedol,
že pozemky vždy slúžili ako prístupová cesta a vlastníci záhrad ich takto používali. Z uvedeného podľa
mienky konajúceho súdu vyplynulo, že žalobcovia nemali zabezpečený priamy prístup k ich stavbe
z verejnej komunikácie a tento bol možný len cez pozemky žalovaného; zriadenie vecného bremena
teda považoval za nevyhnutné. Pritom len samotná skutočnosť, že žalovaný aktuálne prechod cez

jeho pozemky neobmedzuje, ešte nevylučuje, že tak nemôže urobiť v budúcnosti. Súd prvej inštancie
prisvedčilžalobcom,žepreichprávnuistotujepotrebnéupraviťprístupkstavbeajprávne,atozriadením
vecného bremena in rem. Žalovaný pritom v konaní nepreukázal, že by žalobcom ponúkol iné riešenie
(napr. odkúpenie pozemkov, zmluvné vecné bremeno, nájom) a tí ho bezdôvodne odmietli. Na základe
uvedeného konajúci súd uzavrel, že žalobcovia preukázali splnenie zákonných podmienok na zriadenie

vecného bremena v rozsahu práva prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez
pozemky žalovaného, keďže iným spôsobom nemôžu zabezpečiť prístup ku svojej stavbe z verejnej
komunikácie.

14. Pokiaľ išlo o rozsah vecného bremena, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný neosvedčil,

že šírka jemu patriacich pozemkov neumožňuje prejazd osobných motorových vozidiel. Z vyjadrenia
autorizovaného inžiniera zo dňa 16.04.2022 vyplynulo, že šírka pozemkov žalovaného predstavuje cca
2 metre, čo postačuje na taký prejazd osobnými motorovými vozidlami. Konajúci súd pritom doplnil, že
ani kópia katastrálnej mapy, či GP č. 11/2019 nepreukazujú zúženie pozemkov žalovaného, keď ide o
rovné hranice pozemkov z oboch strán; opak žalovaný nepreukázal, pričom ani nežiadal o vykonanie

obhliadky, v dôsledku čoho nespochybnil, že cez jeho pozemky je možný nielen prechod peši, ale i
prejazd osobnými motorovými vozidlami od verejnej komunikácie k stavbe žalobcov. Pokiaľ však išlo o
nákladné motorové vozidlá, žalobcovia nepreukázali, že takýto prejazd je možný, a v tomto rozsahu súd
prvej inštancie preto ich žalobe v časti zriadenia vecného bremena nevyhovel.

15. Súd prvej inštancie vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalovaného o nelegálnosti stavby chatky.
Vychádzajúc z údajov na LV č. XXX, katastrálne územie G. J., vyplývala z nich existencia stavby
so súpisným č. XXXXX (záhradná chatka) na pozemku parcela č. XXXX. Zo stanoviska Hlavného
mesta v rámci kolaudačného konania prestavanej chatky pritom vyplynulo, že táto nebola postavená v
rozpore so záväznými regulatívmi funkčného využitia územia podľa územnoplánovacej dokumentácie

účinnej v čase výstavby. Dôvodom kolaudačného konania sa stal nesúlad výmery 25 m2, evidovanej v
katastri nehnuteľností, ktorá nezodpovedala reálnej výmere chatky po prestavbe. Táto skutočnosť však
nepreukazuje, že ide o nelegálnu stavbu ako celok.

16. S poukazom na uvedené konajúci súd zriadil vecné bremeno in rem k celým dotknutým pozemkom

žalovaného v rozsahu práva prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami a vo zvyšnej
časti, týkajúcej sa prejazdu nákladnými vozidlami, žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalobcovia
požadovali zriadiť vecné bremeno k celým pozemkom, nielen k ich časti, nebolo potrebné, aby výrok
meritórneho rozhodnutia obsahoval presný odkaz na geometrický plán určujúci len určitú vyčlenenú časť
pozemkov.

17. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že so zreteľom na zriadenie vecného bremena bol povinný
rozhodnúť aj o primeranej náhrade, keďže v danom prípade išlo o synalagmatický vzťah, na čo poukázal
iodvolacísúd(vrozhodnutísp.zn.3Co/124/2022).Priurčeníkonkrétnejnáhradykonajúcisúdvychádzal
zo ZP č. 8/2016, ktorý stanovil jej hodnotu na 7,07 eura za m2. V tejto súvislosti podotkol, že žalovaný

taktostanovenúsumusícenamietal,avšaknepredložilžiadenznaleckýposudok,ktorýbyjurelevantným
spôsobom spochybnil, keď v tomto smere nezaložil do súdneho spisu ani súkromný znalecký posudok,
hoci tak uviedol na súdnom pojednávaní dňa 17.04.2024.18. Súd prvej inštancie určil náhradu za zriadenie vecného bremena vo vzťahu k celej výmere pozemkov
žalovaného, keď celkovú náhradu nerozpočítaval na 1/18 ako navrhovali žalobcovia. Za primeranú
jednorazovú náhradu potom ustálil sumu 2.043,23 eura ako súčet sumy 1.039,29 eura (147 m2 × 7,07

eura) za pozemok parcela č. 4362/1 a sumy 1.003,94 eura (142 m2 × 7,07 eura) za pozemok parcela
č. XXXX/X; na jej úhradu zaviazal žalobcov.

19. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1, ods. 2, §
262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a § 396 ods. 3 C.s.p., podľa zásady úspechu v spore. Žalobcovia boli

v prvoinštančnom a odvolacom konaní úspešní v zriadení vecného bremena pre vlastníka stavby (v
rozsahu 1/3), neúspešní boli v zriadení vecného bremena k pozemku v širšom rozsahu a v spôsobe
určenia náhrady (v rozsahu 2/3), v ktorom bol úspešný žalovaný. Na základe uvedeného konajúci súdu
určil pomer úspechu žalovaného v prvoinštančnom a odvolacom konaní v rozsahu 1/3.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, podľa obsahu do žalobe vyhovujúcich výrokov, podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) C.s.p.
a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu plnú
náhradu trov konania. Podľa mienky žalovaného konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie, ktoré označil za nepreskúmateľné, spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Konajúci súd napriek rozsiahlemu písomnému odôvodneniu

napokon zdôvodnil svoje závery len veľmi všeobecne, pričom bližšie nevysvetlil tvrdenia žalovaného o
nelegálnosti stavby žalobcov. Zároveň, v rozpore s odôvodnením zrušujúceho rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/124/2022, sa nezaoberal tým, že na pozemkoch, na ktoré zriadil
vecné bremeno, prebieha konanie týkajúce sa uloženia inžinierskych sietí, čo preukázal dokumentami
založenými do súdneho spisu dňa 22.04.2024.

21. V ďalšom žalovaný uviedol, že zriadenie vecného bremena je krajným riešením a má byť použité
len vtedy, ak nemožno zabezpečiť prístup k nehnuteľnosti inak. Podľa judikatúry sa pod prístupom
inak rozumie riešenie napr. nájomnou zmluvou alebo inou dohodou strán. S takým návrhom by však
podľa neho mali prísť žalobcovia, a nie on, keďže je v prvom rade v ich záujme, aby mali vyriešený

prístup k nehnuteľnosti, a nie v tomto smere zaťažovať jeho. Napokon, on sám sa takému riešeniu nikdy
nebránil, bol prístupný k rokovaniam, čo vyplýva z jeho vyjadrení na súdnych pojednávaniach, ako aj
z písomných podaní. Napriek tomu sa konajúci súd s touto jeho argumentáciou nevysporiadal, keď len
stroho skonštatoval, že neprišiel s ponukou iného riešenia. V tejto súvislosti žalovaný tiež podotkol,
že žalobcom nikdy nebránil využívať jeho pozemky, čo žalobcovia sami potvrdili na pojednávaní dňa

09.09.2020. Pokiaľ žalobcovia argumentovali právnou neistotou, či ohrozením ich práv v prístupe ku
chatke, boli povinní svoje tvrdenia preukázať, čo sa im nepodarilo, rovnako ako ani tvrdenia ohľadne
bránok/zábran, ktoré on neosadil. Práve naopak bol to on, ktorý osvedčil opak, teda svojim konaním
preukázal, že na bránení prechodu cez pozemky nemá záujem. Samotné konštatovanie konajúceho
súdu, že do budúcna nemožno vylúčiť obmedzenia žalobcov v prístupe k stavbe označil za arbitrárne a

nepodložené vykonanými dôkazmi; uvedené potom nezakladá existenciu dôvodnej obavy, ani právnej
neistoty na strane žalobcov, a preto ani nemôže založiť podmienky pre zriadenie vecného bremena.

22. Žalovaný mal v ďalšom za to, že konajúci súdu nedostatočne odôvodnil nevyhnutnosť zriadenia
vecného bremena, ktoré i v zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/401/2016,

možno zriadiť len za splnenia podmienky: a) vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého
pozemku, b) prístup nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty
vylučujú. Žalobcovia pritom preukázali len danosť prvej podmienky.

23. Žalovaný zdôraznil, že v konaní namietal existenciu okolností vylučujúcich založiť právo cesty

súdnymrozhodnutím,keďtvrdil,žestavbachatkyžalobcovje„čiernoustavbou“,atozdôvodužalobcami
vykonaných stavebných úprav neodzrkadľujúcich skutočný stav, ktoré neboli skolaudované. Dôkazom
o tom, je podľa neho rozhodnutie mestskej časti G. J. zo dňa 17.07.2024 o prebiehajúcom konaní o
dodatočnom povolení stavby, doplnené o podanie, ktorým boli oslovení susedia žalobcov so žiadosťou
o odpredaj časti ich pozemkov. Za týmto účelom, resp. verifikácie pritom navrhol i výsluch žalobkyne v 1.

rade, ktorý návrh však konajúci súd nepripustil, čo podľa neho treba považovať za odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. Konajúci súd pritom ani nezdôvodnil, prečo jeho návrh na výsluch žalobkyne
v 1.rade zamietol. Pokiaľ sa súd prvej inštancie v tejto súvislosti odvolával na dokument - stanovisko
Hlavného mesta, podľa žalovaného z neho nevyplývalo, že ide o legálnu stavbu, nakoľko tento tvoril lenprílohu do stavebného konania, v ktorom je potrebné zlegalizovať stavbu postavenú, resp. upravenú v
rozporesplatnýmipredpismi.To,čiideolegálnualebonelegálnustavbupritomjeoprávnenýkonštatovať
len príslušný stavebný úrad konkrétnej mestskej časti. Tvrdenie súdu prvej inštancie o legálnosti stavby

teda nemožno považovať za preukázané.

24. Žalovaný v ďalšom namietal i rozsah vecného bremena dôvodiac, že z predložených dokumentov
vyplýva, že šírka pozemkov neumožňuje prejazd osobných motorových vozidiel. Podľa neho tak šírka,
ako ani technické parametre pozemkov neumožňujú využitie navrhované žalobcami, čo deklaroval i ich

právny zástupca vo vyjadrení zo dňa 29.09.2024, v ktorom potvrdil snahu o odkúpenie časti pozemkov
od susedov žalobcov za účelom, aby cesta splnila štandardy prístupovej cesty pre osobné motorové
vozidlá. Konajúci súd nezistil skutkový stav týkajúci sa šírky sporných pozemkov, či je cez nich možný
prejazd osobnými motorovými vozidlami, keď sa stotožnil s klamlivými tvrdeniami žalobcov, že dĺžka 2
metre je na prejazd postačujúca; predmetný rozmer je pritom v najširšom bode pozemkov, v najužšom
bode majú pozemky necelý 1 meter.

25. A napokon, žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, podľa ktorého do konania nepredložil súkromný znalecký posudok. So zreteľom
na ustanovenie § 185 C.s.p. mal za to, že pokiaľ žiadal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ak
existovali pochybnosti o stanovení výšky odmeny, resp. ohľadne nej existoval rozpor, mohol konajúci

súd i sám nariadiť také dokazovanie. Konajúci súd totiž nemôže nahradiť názor znalca vlastným, a sám
vykonať výpočet hodnoty vecného bremena.

26. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvali na všetkých svojich písomných a
ústnych vyjadreniach a predložených dôkazov. Podľa nich napadnutý rozsudok bol vecne správny,

náležite odôvodnený, pričom vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný, ktorý mal počas konania dostatok priestoru na uplatnenie procesných práv,
nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz na podporu svojich tvrdení, ktoré vyvrátili výpoveďami a listinnými
dôkazmi.

27. Súd prvej inštancie opakovane upozornil žalovaného na koncentračnú zásadu a tento až do
skončenia konania nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ani ďalšie vyjadrenia. Konajúci súd správne
vyhodnotil všetky predložené dôkazy a na ich základe čiastočne vyhovel žalobe, riadne odôvodňujúc
svoje rozhodnutie. Žalobcovia hodnotili konanie žalovaného ako obštrukčné, smerujúce k znemožneniu
prístupu k ich nehnuteľnosti v záhradkárskej lokalite. Ozrejmili, že výpis z LV č. XXX v k. ú. G. J. bol

súčasťou žaloby a preukazoval existenciu stavby so súpisným č. XXXXX. Ich pôvodná chatka bola
postavená v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase výstavby, bola riadne skolaudovaná ako
záhradná chatka o rozlohe 25 m2; následná prístavba z roku 2002 bola dočasne povolená na užívanie
a mala byť skolaudovaná v roku 2005 na dobu neurčitú. Následne si dali vypracovať GP č. 17/2024,
ktorý zameral reálny stav prestavanej chatky s výmerou 40 m2, a to na účely konania o povolenie

užívania prestavanej stavby, vedené stavebným úradom MČ J. - G. J. pod č. j. SÚ/1705/14204/2024/
KuR. Poukázali aj na záväzné stanovisko Hlavného mesta, podľa ktorého chatka nebola postavená v
rozpore so záväznými regulatívmi funkčného využitia územia podľa záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie v tom čase.

28. Podľa žalobcov žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho právoplatného stavebného povolenia
na vedenie inžinierskych sietí cez sporné pozemky; napokon, ani v prípade budúcej realizácie sietí
by vecné bremeno zriadené v ich prospech nepredstavovalo prekážku. Taktiež namietali, že žalovaný
nikdy neprejavil záujem o uzavretie dohody ohľadom prechodu a prejazdu cez sporné pozemky, čo
podľa žalobcov konajúci súd správne vyhodnotil tak, že o takú dohodu nemá záujem. Podľa ich mienky

nemali inú možnosť, ako sa domáhať svojho práva súdnou cestou. Žalobcovia tiež poukázali na
fotodokumentáciu dokazujúcu, že žalovaný počas trvania sporu zabarikádoval prechod cez pozemky
hnuteľnými vecami, pričom ich odstránil až po vykonaní dokazovania. Tvrdenia žalovaného, podľa
ktorých o existencii zátarasov nevedel, sú nelogické vzhľadom na súčasnú prípravu podkladov pre
stavebné konanie ohľadne uloženia inžinierskych sietí.

29.Žalobcoviazastávalinázor,žebolisplnenévšetkyzákonnépodmienkypreto,abyichžalobekonajúci
súd vyhovel. Na uvedené pritom nemala vplyv mylná interpretácia ich vyjadrení zo strany žalovaného
ohľadne záujmu na rozšírení prístupovej cesty; vlastníci záhrad sú pripravení zmenšiť svoje pozemky zaúčelom jej rozšírenia. V tejto súvislosti podotkli, že súd prvej inštancie opakovane vyzýval žalovaného
na predloženie znaleckého posudku týkajúceho sa šírky prístupovej cesty, ktorý žalovaný do skončenia
dokazovania nepredložil. Poukázali na normy STN 73 6110 a STN 73 6101, ktoré určujú minimálnu šírku

jazdného pruhu 2 metre. Uviedli, že cesta je spôsobilá aj pre prejazd osobných motorových vozidiel, k
čomu predložili technické špecifikácie vozidiel zn. Š. Q. a zn. Š. D.. Napokon, aj žalovaný sám predložil
dôkaz potvrdzujúci, že šírka prístupovej cesty predstavuje 2 metre. Žalobcovia sa stotožnili so záverom
konajúceho súdu, že žalovaný, napriek opakovaným výzvam, nepredložil dôkaz o výške jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena. Vo vzťahu k jej ustáleniu síce očakávali nižšiu odplatu, avšak

rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektovali. V závere navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

30. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného podľa § 385 ods. 1

C.s.p. na pojednávaní konanom dňa 26.02.2026, na ktorom zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi,
a to GP č. 11/2019, fotografiami č. 1, 2, 4 vo vyjadrení žalobcov zo dňa 01.03.2022, fotografiami na č.
l. 367 vo vyjadrení žalovaného zo dňa 15.03.2022, vyjadrením W.. L. (autorizovaného inžiniera) zo dňa
16.04.2024, kópiou katastrálnej mapy k LV č. XXX, k. ú. G. J., fotografiou vstupu na pozemky žalovaného
zo X. A. E. J., vyjadrením Distribúcie SPP, a.s. k žiadosti o stanovisko zo dňa 16.07.2021, vyjadrením

BVS, a.s. zo dňa 19.08.2021, listom OZ Závodná, stanoviskom Hlavného mesta, technickými údajmi
motorových vozidiel (č. l. 571-573) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

31. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

32. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo väzbe na obsah odvolania žalovaného súd
prvej inštancie v ňom rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská
procesnýchstránkprejednávanejveci,akoajvýsledkyvykonanéhodokazovania,citovalnímaplikované

právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto i patrične vysvetlil. Konajúci súd objasnil
dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcov za čiastočne dôvodnú, pričom v rozsahu potrebnom sa
zaoberal i pre vec rozhodujúcimi námietkami žalovaného; ním prijaté skutkové a právne závery nemožno
považovať za zjavne neodôvodnené, keď tieto boli spôsobilé podrobiť ich odvolaciemu prieskumu.

33. Pokiaľ žalovaný konajúcemu súdu vytýkal, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal
priebehom stavebného konania o uloženie inžinierskych sietí, o čom predložil dokumentáciu, odvolací
súd, po oboznámení sa s jej obsahom, udáva, že z nej vyplýva súhlas Distribúcie SPP, a.s. s realizáciou
stavby - plynofikácia - odberné plynové zariadenie, a teda súhlas s tým, aby sa uskutočnilo napojenie
na existujúci plynovod pripojený už k distribučnej sieti, ktorý sa nachádza i pod pozemkami parcela č.

XXXX/X S. Č.. XXXX/X, keď uzáver plynu, regulátor tlaku plynu a meradlo sa má uložiť do existujúcej
skrinky DRZ na hranicu verejne prístupného a súkromného pozemku tak, aby boli prístupné z verejného
priestranstva. Pokiaľ ide o pripojenie na vodovod a kanalizáciu, v zmysle vyjadrenia BVS, a.s. zo dňa
19.08.2021 je zrejmé, že bolo navrhnuté na už existujúcu vodovodnú prípojku v existujúcej vodomernej
šachte, nachádzajúcej sa v blízkosti vstupnej bránky smerom od X. A.; vodovodná prípojka mala byť

pritom len zrekonštruovaná. Odvolaciemu súdu nie je z opravného prostriedku žalovaného zrejmé, aký
vplyv mali mať uvedené dokumenty, na ktoré žalovaný poukazoval, na žalobcami navrhované zriadenie
vecného bremena na pozemkoch parcela č. XXXX/X S. Č.. XXXX/X, keď žalovaný ani netvrdil, že by
tieto mali jeho zriadeniu nejakým, resp. akýmkoľvek spôsobom brániť.

34. V ďalšom treba prisvedčiť správnosti argumentácie žalovaného ohľadne špecifikovaných podmienok
potrebných na zriadenie práva cesty, medzi ktoré nepochybne patria a) vlastník stavby nie je vlastníkom
priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti,
ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

35. Zriadenie práva vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je nepochybne výnimočným
riešením, pričom pri jeho zriadení je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené
čo najmenej a v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Podľa konštantnej judikatúry vecné bremeno
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vzniká v prospech vlastníka stavby, za predpokladu,že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Táto podmienka nie je splnená v prípade, ak
vlastník pozemku, ktorým je v danom prípade žalovaný, ponúkne vlastníkovi stavby, teda žalobcom,
prevod pozemku alebo jeho časti alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty za tržnú cenu

(k tomu aj R 51/2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 1897/2004, sp. zn. 22Cdo
2854/2010). Za osobu s ponukovou povinnosťou označuje súdna judikatúra primárne vlastníka
zaťaženého pozemku, ktorý je v tomto smere oprávnený určiť aj požadovanú výšku odplaty, či už za
pozemok, v prípade návrhu na jeho odkúpenie alebo za vecné bremeno, ak ho navrhuje zriadiť titulom
obligačnej zmluvy.

36. I keď žalovaný v priebehu celého konania deklaroval prístupnosť na iné možné riešenie
zabezpečenia dosahu žalobcov k stavbe chatky, nikdy nešpecifikoval konkrétne podmienky a
požiadavky, nepredložil v tomto smere žiaden návrh, pričom ani neozrejmil formu realizácie prípadného
návrhu, t. j. či už kúpnou zmluvou, na základe dohody o zriadení vecného práva alebo inej dohody,
v rámci ktorých by špecifikoval i požiadavku na odplatu, ktorá by mala byť primeraná, resp. obvyklá

(trhová); nebolo potom preukázané, že by taký jeho návrh žalobcovia odmietli. Odvolací súd je toho
názoru, že pokiaľ by žalovaný predložil aspoň neperfektný návrh v tomto smere i v rámci súdneho
konania, dala by sa jeho prípadná konkretizácia vyriešiť v jeho priebehu. Pokiaľ sa žalovaný odvolával
na vyjadrenie pôvodného žalovaného v 1. rade (I. V.), ktorý uviedol, že ponúkal záhradkárom, vrátane
žalobcov, pozemok parcela č. XXXX/X na predaj, neozrejmil podmienky tohto návrhu, a preto nie je

možné ani posúdiť, či navrhoval primeranú odplatu. Konkrétny návrh na vyriešenie prístupu žalobcov
k stavbe napokon nevyplýval ani z odpovede žalovaného na list K.. O. zo dňa 11.04.2017. Žalobcovia
síce rovnako nepredostreli žiaden návrh dohody na usporiadanie vzťahov k pozemkom pred podaním
žaloby, avšak uvedené možno vnímať tak, že neexistuje iná konkrétne špecifikovaná forma návrhu na
legálne zabezpečenie ich prístupu k stavbe ako je požiadavka uvedená v žalobe v tomto konaní.

37. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že žalobcom nikdy nebránil v užívaní svojich pozemkov
na účely prístupu k chatke, a teda nezadal žiadnu príčinu na ich znepokojenie alebo právnu neistotu,
odvolací súd udáva, že táto okolnosť sama o sebe nevylučuje možnosť postupu súdu podľa § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka. Ak totiž vlastník pozemku trpí prechádzanie cez jeho pozemok, dokonca, ak

aj udelí taký prostý súhlas, ktorý však môže kedykoľvek odvolať, nemožno z toho automaticky dovodiť,
že pre vlastníka stavby je tým zaistený prístup k jeho stavbe; aj v takom prípade možno zriadiť právo
nevyhnutnej cesty, inak by totiž vlastník stavby bol v neistote ohľadne prístupu, ktorý by mohol vlastník
pozemku kedykoľvek znemožniť práve tým, že by svoj súhlas zmenil a odvolal ho (k tomu aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 2854/2010).

38. Odvolací súd musel súhlasiť so žalovaným v tom, že zriadiť vecné bremeno práva cesty možno
len k stavbe, ktorá nie je nepovolená, dočasná a provizórna. Žalovaný v konaní však nepredložil a
z obsahu súdneho spisu ani nevyplýva existencia rozhodnutia podporujúca jeho tvrdenie, že by v
prípade záhradnej chatky žalobcov išlo v celom rozsahu o stavbu nelegálnu, tak ako konštatoval i

súd prvej inštancie. Je nepochybné, že žalobcovia uviedli skutkové tvrdenie, podľa ktorého chatka o
rozmere 25 m2 bola riadne skolaudovaná, t. j. disponovali k nej kolaudačným rozhodnutím; napokon,
inak by k nej neexistovalo ani súpisné číslo, ktoré sa prideľovalo štandardne až po kolaudácii stavby.
Žalovaný nesporoval uvedené skutkové tvrdenie žalobcov, ani tvrdenie, že v roku 2002 realizovali
prístavbu k pôvodnej chatke a práve k tejto sa vzťahovalo i rozhodnutie o jej kolaudácii a dočasnom

užívaní do konca roka 2004. Konajúci súd preto z týchto nesporných skutočností vychádzal, bez potreby
ich ďalej dokazovať (§ 186 ods. 2 C.s.p.). Tvrdenia prednesené žalobcami napokon vyplynuli i zo
stanoviska Hlavného mesta, s ktorého obsahom sa odvolací súd oboznámil na odvolacom pojednávaní.
Vychádzajúc z jeho obsahu je nepochybné, že stavba žalobcov nebola postavená v rozpore so
záväznými regulatívmi funkčného využitia územia podľa územnoplánovacej dokumentácie, ktorá platila

v čase od 01.01.1990. Zároveň z nej vyplýva, že fotodokumentácia predložená Hlavnému mestu
obsahovala údaje o stavbe, keď išlo o objekt záhradnej chaty s časom realizácie pred rokom 2007;
chata bola kolaudačným rozhodnutím zo dňa 12.06.2002 povolená na užívanie do doby dočasnej do
31.12.2004.

39. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný namietal, že navrhoval výsluch žalobkyne v 1. rade a konajúci súd
v odôvodnení rozhodnutia neozrejmil dôvody, pre ktoré ho nerealizoval, odvolací súd v súlade s § 387
ods. 3 C.s.p. dopĺňa, že tým, že žalobcovia ozrejmili rozhodujúce skutočnosti ohľadne pôvodnej stavby
záhradnej chatky, ako aj jej prístavby, ktoré žalovaný nespochybnil, a konajúci súd z nich vychádzal,nebolo účelné, ani hospodárne vykonať výsluch žalobkyne v 1. rade, ktorý žalovaný navrhol práve za
týmto účelom. Možno pritom súhlasiť so žalovaným, že konajúci súd zľahka dezinterpretoval závery
stanoviska Hlavného mesta, keď z neho vyplýva, že stavba nebola postavená v rozpore so záväznými

regulatívmi funkčného využívania územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, čo
však nevypovedá nič o (ne)oprávnenosti jej užívania z hľadiska stavebného zákona. Uvedené však
rovnako neznamená nelegálnosť celej chatky ako v závere konštatoval i súd prvej inštancie.

40. Žalovaný v ďalšom namietal rozsah vecného bremena dôvodiac, že z predložených dokumentov

vyplýva, že šírka pozemkov neumožňuje ich prejazd osobnými motorovými vozidlami.

41. Je nepochybné, že vecné bremeno predstavuje obmedzenie práv vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti,
ak je zriadené podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je potom potrebné dbať na to, aby pri
dosahovaní jeho účelu, obmedzovalo vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti len v nevyhnutnej miere. Podľa
zásady od väčšieho k menšiemu, nie je vylúčené, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam, iba

zriadenie vecného bremena po priľahlom pozemku spočívajúceho v práve prechodu peši, a teda nie
v práve prejazdu motorovým vozidlom; k takej situácii pôjde v prípade, keď podľa zistenia má vlastník
stavby zabezpečený príjazd motorovým vozidlom ku hranici zaťaženého pozemku, pričom krátka,
niekoľkometrová vzdialenosť od tejto hranice ku vchodu stavby nevybočuje od obvyklej vzdialenosti
stavieb od miesta príjazdu k nim (k tomu i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 2667/2004,

sp. zn. 22 Cdo 1432/2007, sp. zn. 22 Cdo 2304/2012). Súdna prax v Českej republike pritom toleruje
vzdialenosti od hranice zaťaženého pozemku k stavbe v dĺžke aj 55 m, pričom zohľadňuje i iné do úvahy
prichádzajúce individuálne okolnosti, pri posúdení ktorých možno dospieť k záveru o potrebe zaistenia
miernejšieho opatrenia na zabezpečenie prístupu vlastníka k stavbe (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 22Cdo 4015/2016). Čisto peší prístup súdy pritom pripúšťajú najmä, ak prejazd vozidlami

nie je objektívne možný alebo bezpečný, pričom práve prístup chôdzou považujú za postačujúci na
minimálne užívanie stavby. Nie je totiž právom vlastníka stavby mať za každých okolností zabezpečený
prístup automobilom až ku vchodu stavby.

42. Z fotodokumentácie predloženej žalobcami (č. l. 348, 349), ako i žalovaným (č. l. 367, 502),

ktorej dokazovanie zopakoval odvolací súd na odvolacom pojednávaní, je zjavné, že motorové vozidlá
záhradkárov sa nachádzali a parkovali pred vstupom do záhradkárskej oblasti, a teda nevykonával sa
nimi prejazd cez pozemky žalovaného; napokon, ako vyplýva i z vyjadrenia autorizovaného inžiniera
W.. L. zo dňa 16.04.2024, s ktorým sa odvolací súd oboznámil, je zjavné, že ide o úzky pás chodníka v
celkovej šírke 1,99 m, čo medzi stranami nebolo sporné, cez ktorý je technicky nemožný vstup a prejazd

osobnými motorovými vozidlami. Tento vstup mali žalobcovia, ako členovia M. X., pritom evidentne
záujem zväčšiť na prejazdnú uličku v šírke 3 m, tak aby docielili získanie plochy pre bezpečný prejazd
motorovými vozidlami. K uvedenému smeroval i list OZ X. (č. l. 511) na odkúpenie pozemku parcela č.
XXXX a č. XXXX v rozsahu á 50 cm po celej dĺžke uličky na parcele č. XXXX/X, ktorého dokazovanie
vykonal odvolací súd. I keď v tomto smere žalobcovia argumentovali a s ich argumentáciou sa stotožnil

i konajúci súd, že šírka pozemku necelé 2 metre umožňuje prejazd motorovými vozidlami zn. Š. D. a
zn. Š. Q., z ich technických parametrov, ktoré oboznámil odvolací súd na odvolacom pojednávaní, je
síce zrejmé, že tieto dosahujú šírku 1.645 mm (1,65 m) v prípade vozidla zn. Š. Q. a šírku 1.864 mm
(1,86 m) v prípade vozidla zn. Š. D., avšak je zrejmé, že uvedený číselný údaj nezohľadňuje i šírku
bočných zrkadiel na oboch stranách vozidiel a napokon ani manipulačný priestor okolo vozidiel tak, aby

bol zaistený bezpečný prejazd týmito vozidlami pozemkami žalovaného, čo pri ich celkovej šírke 1,99
m potom nie je dobre možné. Odvolací súd pritom prihliadol i na to, že v prípade povolenia vjazdu s
osobným automobilom by pri šírke pozemku žalovaného ani nemohol byť zabezpečený prechod peši
pre inú osobu, keď tomuto by bránilo práve dané vozidlo.

43. Napokon, odvolací súd v tejto súvislosti nemohol prehliadnuť i účel stavby, ku ktorej malo byť
právo cesty zriadené a ktorý by mal mať väzbu práve na rozsah práva cesty (k tomu rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 2977/2009). V prípade chatky žalobcov išlo o stavbu využívanú
na rekreačné účely, a teda táto neslúžila na každodenné a trvalé bývanie, ako je to v prípade rodinného
domu; pri tomto charaktere stavby nebolo nevyhnutné mať na prístup k nej a jej užívanie zabezpečený

i príjazd osobným motorovým vozidlom, naviac, pokiaľ od hranice pozemkov žalovaného s ulicou
Závodná, na ktorej parkovali motorové vozidlá podľa fotodokumentácie v spise, po stavbu žalobcov bolo
potrebné prejsť cca 70 m, čo vyplývalo z GP č. 11/2019 predloženého žalobcami. Napokon, žalobcovia
v priebehu celého konania ani neozrejmili dôvody, pre ktoré žiadali zabezpečiť k záhradnej chatkevjazd motorovými vozidlami, resp. žiadali umožniť prejazd týmito vozidlami cez pozemky žalovaného,
nedeklarovali, či majú zabezpečený vstup motorovým vozidlom na svoj pozemok za účelom jeho
parkovania; tomuto účelu nemôžu pritom slúžiť pozemky žalovaného. Vecné bremeno a zaťažený

pozemok totiž nemá primárne slúžiť na parkovanie motorových vozidiel, len na jeho prejazd (k tomu aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 3117/2019).

44. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd vyhodnotil za dostatočné a primerane
komfortné, aby žalobcovia mali zabezpečený prístup k chatke, t. j. do vzdialenosti cca 70 m od

hranice zaťaženého pozemku, len pešou schôdzou cez pozemky žalovaného, ktorú formu považoval
za primeranú. Týmto sa naplní nielen účel vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, ale i
právo žalovaného ako vlastníka pozemku byť týmto bremenom obmedzený čo možno najmenej, v čo
najmenšom rozsahu.

45. Pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukazovali na STN 73 6110 a STN 73 6101 majúc

za to, že šírky prístupovej cesty zodpovedajú vo všeobecnosti minimálne 2 metrom, v prvom rade
hodno uviesť, že STN (normy) nie sú právnymi predpismi vyhlasovanými v Zbierke zákonov SR;
preto na nich nedopadá režim „iura novit curia“ a ustanovenie § 186 ods. 1 C.s.p. vymedzujúce
skutočnosti, ktoré netreba dokazovať. I v zmysle zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii, konkrétne § 3 ods. 10 tohto zákona je

dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie dobrovoľné, pričom
tieto normy majú len odporúčací charakter a záväzné sú len tie, pri ktorých je to výslovne uvedené.
Projektovanie miestnych komunikácií, resp. diaľníc, na ktoré STN dopadajú, pritom nemá nič spoločné
s riešením vecného bremena na súkromnom pozemku.

46. A napokon, pokiaľ žalovaný namietal i nesprávnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie
ohľadne povinnosti žalobcov zaplatiť mu odplatu za zriadené vecné bremeno, odvolací súd udáva,
že vychádzajúc z jeho odvolania žalovaný v ňom neuviedol rozhodujúcu skutkovú, ani právnu
argumentáciu, ktorou by spochybnil konajúcim súdom ustálenú výšku odplaty za zriadenie vecného
bremena a ani spôsob jej určenia; pri jej určení pritom konajúci súd vychádzal z rozlohy pozemkov

žalovaného a ocenenia vecného bremena sumou á 7,07 eura za m2, aplikujúc analogicky znalecký
posudok predložený žalobcami do konania.

47. Je zrejmé, že žalovaný v odvolaní podrobil kritike procesný postup konajúceho súdu, majúc za to, že
mal sám nariadiť znalecké dokazovanie (doslovne kontrolné znalecké dokazovanie), ak boli pochybnosti

ohľadne odplaty za vecné bremeno. Odhliadnuc od skutočnosti, že súčasný platný a účinný procesný
kódex nepozná „kontrolné znalecké dokazovanie“, odvolací súd nemohol odvolacej argumentácii
žalovaného priznať úspech. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v rámci procesnej
obrany síce vyjadril nesúhlas s odplatou požadovanou žalobcami za zriadenie vecného bremena,
udávajúc, že túto žalobcovia neoprávnene žiadajú zaplatiť len v rozsahu 1/18, za použitia cudzieho

znaleckého posudku, a preto navrhol nariadiť znalecké dokazovanie (viď podanie zo dňa 22.12.2020 na
č. l 288), avšak následne na pojednávaní dňa 17.04.2024, pri zopakovaní svojho nesúhlasu (s výškou
odplaty a spôsobom jej ustálenia) deklaroval, že v tomto smere predloží súkromný znalecký posudok
(viď vyjadrenie na č. l. 498); za týmto účelom mu napokon konajúci súd poskytol i lehotu 30 dní (č. l.
499). Žalovaný však v konaní súkromný znalecký posudok napokon nepredložil, pričom ani po poučení

konajúceho súdu pred ukončením dokazovania nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie v tomto smere.
Za tejto procesnej situácie, keď prednesením návrhu na predloženie súkromného znaleckého posudku
žalovaný zmenil svoj pôvodný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania konajúcim súdom, nebolo
povinnosťou prvoinštančného súdu pristúpiť ex offo k takému dokazovaniu; v rámci kontradiktórneho
súdneho procesu patrí totiž dôkazná iniciatíva primárne sporovým stranám. Je pritom zrejmé, že

konajúci súd nepristúpil k svojvoľnému ustáleniu odplaty za zriadenie vecného bremena, ako sa mylne
snažil navodiť v odvolaní žalovaný, keď vychádzal evidentne z jej ocenenia podľa znaleckého posudku
predloženého žalobcami (ZP č. 8/2016). Iné pochybenia konajúceho súdu v súvislosti s ustálením
odplaty za zriadenie vecného bremena žalovaný v odvolaní výslovne nešpecifikoval a nenamietal.

48. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti výroku I., ktorým zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby so súpisným č. XXXXX,
postavenej na pozemku registra „C“ s parcelným č. XXXX, druh stavby XX, popis stavby záhradná
chatka,okresBratislavaII,obecJ.-m.č.G.J.,T.Ú.G.J.,zapísanejnalistevlastníctvač.XXX,vedenéhoOkresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, spočívajúce v práve prechodu peši cez celý pozemok
registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., T. Ú. G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného

Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a cez celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/
X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, okres Bratislava II, obec J. - m. č. G.
J., T. Ú. G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a vo zvyšnej napadnutej časti ho podľa
§ 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol.

49. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa §
396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p a § 262 ods. 1 C.s.p. Vychádzal z toho, že žalobcovia sa
v konaní domáhali zriadenia vecného bremena za účelom prístupu, a teda v prospech záhradnej chatky,
ako i k pozemku parcela č. XXXX a parcela č. XXXX, ktoré malo vo väzbe na každú z nehnuteľností
spočívať v práve prechodu peši a v práve prejazdu motorovými vozidlami; ich žalobná požiadavka sa

teda vzťahovala k stavbe záhradnej chatky, čo predstavuje 1/3 nároku, ku pozemku parcela č. XXXX, čo
predstavuje 2/3 a k pozemku parcela č. XXXX, čo je 3/3 nároku. Žalobcovia neboli úspešní so žalobou
o zriadenie vecného bremena vo vzťahu k obom ich pozemkom, a teda v 2/3, pričom boli úspešní so
žalobou o zriadenie vecného bremena k stavbe chatky (1/3), avšak len v časti práva spočívajúceho v
prechode peši po pozemkoch žalovaného, t. j. v 1/2 z 1/3, a teda v rozsahu 1/6; žalovaný bol potom

úspešný vo zvyšnej časti žaloby, t. j. v rozsahu 5/6, pričom jeho celkový procesný úspech predstavuje
4/6 (5/6-1/6), t. j. 66,66 %. Odvolací súd preto žalovanému priznal proti žalobcom právo na náhradu trov
konania v rozsahu 66,66 %.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).