Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210262
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8223210262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., proti
žalovanému D. E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G., H. I. XXX/XXX, zast. GRABAN, TORMA PARTNERS
s.r.o., IČO: 36 730 564, so sídlom Košice, Kováčska 53, o zaplatenie 1.090 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 14C/31/2024 z 3. decembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku

I. zamietol žalobu a vo výroku II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousažalobcadomáhalodžalovanéhozaplateniasumy1.090eursúrokom
zomeškaniavovýške5%ročneod30.12.2018dozaplateniaazároveň žiadalpriznaťnároknanáhradu
trov konania, dôvodiac, že v roku 2018 sa zoznámil so žalovaným a oslovil ho s tým, aby mu sponzorsky
pomohol s organizáciou bežeckých pretekov. Uzatvorili zmluvu o prenájme priestorov na reklamné účely

na sumu 1.000 eur, avšak žalovaný mu dal len 200 eur s tým, že sumu 800 eur mu následne doplatí.
Žalobca však ešte žalovanému zaplatil do konca novembra 2018 dva víkendové pobyty pre dve osoby
v C. F. a zároveň mu odovzdal 10 ks pracovného oblečenia – montérky, čo podmienil tým, že žalovaný
mu je povinný uhradiť dlžných 800 eur zo zmluvy o reklame.
Žalovaný nárok žalobcu neuznal a mal ho za nepreukázaný, zároveň vzniesol námietku premlčania
uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a poukázal na nedostatok aktívnej
a pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa § 488, § 489, § 100 ods. 1, § 101 , § 107 ods. 1 a 2, §
451ods.1a2,§456Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“).Súduviedol,žepodľatvrdeniažalobcumal
žalobca v mene JM DEMOLEX bežecký klub Bardejov uzavrieť so spoločnosťou žalovaného SAMBER
s.r.o., Čeľovce zmluvu o prenájme priestorov na reklamné účely, na základe ktorej mu žalovaný ako
štatutárny zástupca žalovaného nezaplatil dohodnutú sumu 1.000 eur. Súd poukázal na to, že žalobca
v žalobe uviedol, že mu žalovaný uhradil sumu 200 eur, následne rozporne v replike zo dňa 22.8.2024
uviedol, že mu žalovaný uhradil sumu 100 eur a teda podľa tvrdenia žalobcu je mu žalovaný z tohto

zmluvnéhovzťahu dlžnýsumu800eurresp.900eur.Podľasúduprípadnéneuhradeniedlhu žalovaným
z tejto zmluvy však nebolo predmetom tohto konania, pričom súd poukázal aj na to, že v tomto konaní
by žalobca nebol nositeľom aktívnej vecnej legitimácie a žalovaný by nebol nositeľom pasívnej vecnejlegitimácie, vzhľadom na to, že strany sporu nie sú totožné so subjektmi, ktoré mali predmetnú zmluvu
uzatvoriť.
Súd ustálil, že žalobca žalovaný nárok (bezdôvodné obohatenie) odôvodil tým, že žalovanému zaplatil

dva kúpeľné pobyty pre dve osoby v C. F. so všetkými službami, ubytovaním, stravou, procedúrami a
voľným pobytom do wellness a dodal mu 10 ks pracovného oblečenia - monteriek.
S poukazom na judikatúru súd k vznesenej námietke premlčania uviedol, že došlo k uplynutiu ako
subjektívnej tak aj objektívnej premlčacej doby. Podľa súdu, žalobca jednoznačne v žalobe ako aj v
replike uviedol, že žalovaný mal kúpeľné pobyty absolvovať v auguste 2018 a v novembri 2018 a

zároveň tvrdil, že k odovzdaniu 10 ks pracovného oblečenia došlo v novembri 2018 (teda najneskôr
30.11.2018). Súd s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca si žiadal zaplatiť úroky z omeškania odo dňa
30.12.2018, mal za najneskorší začiatok plynutia premlčacej doby, ako subjektívnej tak aj objektívnej,
tento dátum, a tak podľa súdu objektívna trojročná premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 30.12.2021.
Žalobca podal žalobu na Okresný súd Bardejov až dňa 16.10.2023, teda nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia bol podľa súdu premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Keďže

súd vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania za dôvodnú v celom rozsahu, tak žalobu
zamietol.
K existencii desaťročnej objektívnej premlčacej doby súd poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý
k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu žalovaného našiel oporu v konaní žalovaného pri uzatváraní
zmluvy o prenájme priestorov na reklamné účely medzi JM DEMOLEX bežeckým klubom Bardejov a

SAMBER s.r.o., G., ako už súd ustálil, v tomto konaní si ale žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.090 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.090 eur od 30.12.2018 do zaplatenia z dôvodu, že žalovanému zaplatil dva kúpeľné pobyty
pre dve osoby v C. F. so všetkými službami, ubytovaním, stravou, procedúrami a voľným pobytom do
wellness a dodal mu 10 ks pracovného oblečenia - monteriek, na základe uvedeného podľa súdu strany

sporu nie sú totožné so subjektmi, ktoré mali predmetnú zmluvu uzatvoriť.
Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú, súd návrh
žalobcu na výsluch svedkov s prihliadnutím na hospodárnosť konania zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že
priznal úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd nevzhliadol dôvody

hodné osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, e/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca poukazoval na nedostatky súdu prvej inštancie

pri vykonávaní navrhovaných dôkazov, t.j. že súd nevypočul žalobcom navrhnutých svedkov a nebolo
mu umožnené predložiť dôkazy, ktoré odovzdal žalovanému priamo na bežeckých pretekoch, konkrétne
zmluvu o prenájme. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania,
pretože v tomto konaní sa mala uplatniť desaťročná premlčacia doba z dôvodu úmyselného konania
žalovaného. Zdôraznil, že začiatkom roku 2018 podpísal so žalovaným zmluvu o prenájme priestorov

na umiestnenie reklamnej tabule na sumu 1.000 eur, no spočiatku išlo o 100 eur, túto sumu si chcel
dať žalovaný do nákladov firmy, ďalej uvádzal, že niektoré veci, na ktorých sa dohodli, dal žalobca
žalovanémudopreduosobne.Žalovanýpodľažalobcuklame,aktvrdí,žeodžalobcuneprevzalmontérky
a dva pobyty v C. F.. Žalovaný žalobcovi nedoplatil celú sumu, na ktorej sa dohodli, zaplatil mu len 100
eur. Svoje dôkazy, najmä predmetnú zmluvu o nájme, momentálne žalobca nemôže predložiť, pretože je

vo väzení a zároveň má tieto dokumenty skryté. Aby žalobca preukázal, že on neklame a že je to práve
žalovaný, kto klame, žiadal žalobca súd o vypočutie na detektore lži. Žalobcom navrhnutí svedkovia nie
sú podľa neho zaujatí.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný poukázal na to, že žalobcom podané odvolanie nespĺňa zákonom

stanovené náležitosti odvolania v zmysle CSP a rozhodnutie súdu má za vecne správne a náležite
odôvodnené. Domnelý nárok žalobcu mal za nepreukázaný a premlčaný, keďže žalobca datoval vznik
svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na koniec novembra 2018, t.j. 6 rokov pred
podaním žaloby na súde. Desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu žalobca nepreukázal a žalovaný
ju naďalej popiera. Žalovaný akcentoval, že riadne poprel tvrdenia žalobcu a zároveň že žalobca

nepreukázal v konaní žiaden z predpokladov vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa žalovaného žalobca neodôvodnil svoj návrh na vykonanie výsluchov svedkov a neurčil, aké
skutočnosti sa mali vykonaním výsluchov preukázať. Tieto výsluchy neboli objektívne spôsobilé
preukázať predpoklady vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, najmä z toho dôvodu,že k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť pred 6 rokmi, zároveň žalovaný namietal nehodnovernosť
a zaujatosť svedkov. K nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie žalovaný uviedol, že údajná
zmluva o prenájme priestorov na umiestnenie reklamy, ktorej uzavretie však žalovaný popiera a ktorú

v konaní na súde prvej inštancie žalobca nepredložil, mala byť uzavretá medzi spoločnosťou, v ktorej
je žalobca konateľ a spoločník a občianskym združením JM DEMOLEX bežecký klub Bardejov, avšak
tieto právnické osoby nie sú stranami sporu, preto žalobca a žalovaný nie sú v tomto konaní vecne
legitimovaní, čo zakladalo dôvod na zamietnutie žaloby. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal
potvrdiťnapadnutýrozsudokakovecnesprávnyapriznaťmunároknanáhradutrovodvolaciehokonania

v rozsahu 100 %.

5. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na základe odvolania žalobcu, ktoré bolo podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP) preskúmal napadnutý
rozsudoksúduprvejinštancieadospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné, rozsudokjevecnesprávny
a ako taký ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. marca 2026 o 9.45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

8. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane
sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej

práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,
právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom
jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných

rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.
Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy,
aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv

strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na
spravodlivý proces.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie

rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových

zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právana zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne.

13. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

14. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz§192,§193,§194a§205CSPalebo

že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

15. Odvolateľ svojimi odvolacími námietkami urobil predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie

procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní navrhovaných dôkazov a posúdenie vznesenej
námietky premlčania.

16. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.090 eur s
príslušenstvom (pozn. odvolacieho súdu: v zmysle žaloby). Žalobca tento nárok odôvodňoval tvrdením,

že „mu vznikla škoda“ vo výške 1.090 eur za veci, ktoré poskytol žalovanému. Žalobca síce vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného skutkovo spájal so zmluvou o prenájme priestorov na
reklamné účely, ktorú uzavrel v mene JM DEMOLEX bežecký klub Bardejov so spoločnosťou SAMBER
s.r.o., G., avšak žaloba v prejednávanej veci nesmerovala k splneniu povinnosti vyplývajúcej z tejto
zmluvy uzavretej medzi uvedenými subjektmi zmluvy.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za
desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prvom odseku
tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom premlčacia doba

objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich,
a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k
zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho
úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v
konkrétnom prípade. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 121/2009)18. V desaťročnej premlčacej dobe sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bolo bezdôvodné obohatenie získané úmyselne.
Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu a musí

existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získal bezdôvodné
obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na
desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď
povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil, nakoľko zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich

ustanoveniachúmyselnébezdôvodnéobohatenie,podstatuúmyselnéhokonanianevymedzuje,pretosa
pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve.
Zavinenie je založené na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri úmyselnom zavinení
je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.

19. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že

žalobcaneuviedolžiadneskutkovétvrdenia,nazákladektorýchbymalsúdaplikovaťuvedenúobjektívnu
premlčaciu dobu na ním uplatnený nárok v tomto konaní. Žalobca úmyselné bezdôvodné obohatenie zo
strany žalovaného dôvodil úmyselným konaním žalovaného pri uzatváraní zmluvy o prenájme priestorov
na reklamné účely medzi JM DEMOLEX bežeckým klubom Bardejov a SAMBER s.r.o., G., odvolací
súd akcentuje, že subjekty danej zmluvy nie sú vecne legitimované v tomto konaní a iný dôvod

úmyselného bezdôvodného obohatenia žalobca neuviedol. Odvolací súd poukazuje na to, že ak nie sú
splnenépodmienkynadesaťročnúpremlčaciudobu,platítrojročnáobjektívnapremlčaciadoba.Zároveň
vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je
vznesenánámietkapremlčania,právosapremlčíanemožnohopriznať.Iodvolacísúdmázato,žedošlo
k uplynutiu ako subjektívnej tak aj objektívnej premlčacej doby. Žalobca jednoznačne v žalobe ako aj v

replikeuviedol,žežalovanýmal kúpeľnépobytyabsolvovaťvauguste2018avnovembri2018azároveň
tvrdil, že k odovzdaniu 10 ks pracovného oblečenia došlo v novembri 2018 (teda najneskôr 30.11.2018),
zároveň žalobca žiadal zaplatiť úroky z omeškania odo dňa 30.12.2018, najneskorší začiatok plynutia
premlčacej doby, ako subjektívnej tak aj objektívnej, správne súd prvej inštancie viazal k tomuto dátumu,
t.j. ku 30.12.2018. V zmysle uvedeného žalobca vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil najneskôr dňa 30.12.2018. Subjektívna dvojročná premlčacia doba preto uplynula
najneskôr dňa 30.12.2020 a objektívna trojročná premlčacia doba najneskôr dňa 30.12.2021. Žalobca
podal žalobu dňa 16.10.2023, teda po uplynutí oboch premlčacích dôb, preto súd žalobu správne
zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku.
20. Ďalej žalobca poukazoval na nedostatky súdu prvej inštancie pri vykonávaní navrhovaných dôkazov,

t.j. že súd nevypočul žalobcom navrhnutých svedkov a nebolo mu umožnené predložiť dôkazy. Súd
vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, ktorú považoval za dôvodnú, návrh na výsluch
svedkov s prihliadnutím na hospodárnosť konania zamietol. Odvolací súd má za správny a súladný s §
185 ods. 1 CSP postup súdu prvej inštancie, ktorý pred samotným posúdením žalobcom uplatneného
nárokuvzmysle§100ods.1OZposudzovalvznesenúnámietkupremlčania,ďalšieskúmanieexistencie

alebo výšky nároku bolo nadbytočné, pretože samotný žalovaný nárok by aj tak nemohol byť súdom
priznaný. Odvolací súd poukazuje zároveň na to, že žalobca neodôvodnil svoj návrh na vykonanie
výsluchov svedkov a neurčil, aké skutočnosti sa mali vykonaním výsluchov preukázať. V zmysle
uvedeného sa odvolací súd nezaoberal návrhom žalobcu na vykonanie dôkazu vyšetrením žalobcu a
žalovaného na polygrafe, keďže to by nemohlo ovplyvniť výsledok konania. Námietka žalobcu, že mu

nebolo umožnené predložiť dôkazy v konaní, je podľa odvolacieho súdu nedôvodná, pretože v zmysle
zásad Civilného sporového poriadku mal žalobca pripojiť dôkazy, ktorými chcel podporiť svoje skutkové
tvrdenia spolu s podanou žalobou.

21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodné,

preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný,
má preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Odvolací súd

nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).