Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209546
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1217209546.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: X/ O. I., G.. XX.XX.XXXX,
E. O. V. XXXX/X, C., zast.: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom Gróbska 19, Bernolákovo,
IČO : 36 860 646, X/ M. O., G.. XX.XX.XXXX, E. O. M. XXX/XX, O., obaja zast. Mgr. Alica Mendlová,
advokátka, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO : 42 137 624, proti žalovanému: Pozemné
stavby SC, s.r.o., so sídlom Mliekárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 43 871 437, zast.: KASATKIN &
PARTNERS s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 021,
o vydanie vecí, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava

IV zo dňa 28.06.2024, č. k. B2-52C/30/2017-740, v znení opravného uznesenia zo dňa 15.12.2024 č.
k. B2-52C/30/2017-814, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I., výroku II. a výroku III., potvrdzuje.

II. Výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie sa mení tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

III. Výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie sa zrušuje.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancievýrokomI.rozhodnutiauložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobcovi1/nasledovné
zadržiavané veci :

a) 1x LCD monitor značky SAMSUMG, UE32K5672SUXXH, nadobúdacia cena 349 eur,
b) 1x držiak LCD Solid 1MO7, nadobúdacia cena 24,99 eur,

c) 1x LCD monitor značky SAMSUMG, UE65KS9002 TXXH, nadobúdacia cena 3249 eur,
d) 1ks Držiak LCD monitor, značky SUREFIX 630, nadobúdacia cena 72 eur,
e)1xvstavanáelektrickáplatňaznačkyElectroluxEXS60180P,farbačierna,nadobúdaciacena239eur,
f) 1x vstavaná mikrovlnná rúra, značky Electrolux EMT 25207 OX ,farba: strieborná, nadobúdacia cena
299 eur,
g) 1ks vstavaná elektrická rúra značky Electrolux EOB-5454AOX, farba strieborná, nadobúdacia cena
389 eur,

h) 1ks fritéza značky BRAVO FR-101, Praktik, farba : čierno strieborná, nadobúdacia cena 48 eur,
i) 1 ks žehlička na vlasy značky Remington S5505, farby čierna, nadobúdacia cena 34,90 eur,
j) 1x Soundbar SAMSUNG HW- K 450/EN, nadobúdacia cena 209 eur,
k) 1x Soundbear SAMSUNG HW- K 551/EN, nadobúdacia cena 309 eur,l) 1ks automatická práčka AEG LAVAMAT L7FEE48SL, farba: striebomo-čiema, nadobúdacia cena 489
eur,
m) 1 ks sušička prádla značky AEG LAVA THERM T8DEE48SL, farba: striebomo-čiema, nadobúdacia

cena 599 eur,
n) 1ks podstavec na práčku a sušičku AEG SKP 11, nadobúdacia cena 20 Eur,
o) 1ks vstavaná chladnička značky Gorenje RI-4181 AW, farba biela, nadobúdacia cena 419 Eur,
p) 1 ks odsávač FABER FLEXA A60 nerez, farba biela, nadobúdacia cena 75 Eur,
q) 1 ks vstavaná umývačka riadu, značky Electrolux ESL, 533OLO,nadobúdacia cena 359 eur,

r) 1 ks drez HOTPOINT-ARISTON RÓMA 100 AN, New Stale, farba tmavošedá, nadobúdacia cena 249
eur,
s) 1 ks batéria do drezu, značky BLANCO CATRIS -S chróm 521 476, nadobúdacia cena 239 eur,
t) 1ks kuchynská linka na mieru, farba biela materiál drevo, zhotoviteľ Kiraly Balazs,
u) 1 ks posteľ drevená, farba: čierna, nadobúdacia cena 700 eur, zhotoviteľ Kiraly Balazs,
v) 1 ks posteľ drevená, farba: hnedá, na mieru, nadobúdacia cena 700 eur, zhotoviteľ Tibor Szabó,

w) 1ks detská posteľ drevená, farba: sivá, zakúpená v KIKA Bratislava, nadobúdacia cena 400 Eur spolu
s matracom v cene 150 eur na mieru,
x) 1ks obývacia stena, farba bledo hnedá, materiál drevo, rozmery 3,48/1,7 m, nadobúdacia cena 3500
eur,
y) 1 ks manželská posteľ, farby čierna, zakúpená v IKEA, rozmer 160x200 cm, spolu s matracom, rozmer

160x200 cm, nadobúdacia cena 460 eur,
z) 1 ks manželská posteľ, farby tmavo hnedá, vyhotovené z tvrdého dreva na mieru, zhotoviteľ Tibor
Szabó,
aa) 1 ks manželská posteľ, farby biela zakúpená v IKEA, rozmer 160x200 cm, spolu s matracom, rozmer
160x200 cm, nadobúdacia cena 550 eur,

bb) Práčka, značky WHIRPOOL, nadobúdacia cena 250 Eur, farby bielej, kupovaná v 2013, ČEKO shop,
cc) 1 ks Písací stôl, čiernej farby, zakúpený v IKEA, nadobúdacia cena 150 eur, spolu s poličkami
čiernej farby, zakúpený v IKEA, nadobúdacia cena 30 eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Výrokom II. súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni 2/ nasledovné zadržiavané
veci :
a) 1x písací stôl s šuflíkmi po stranách, čiernej farby, zakúpený v predajni IKEA v Bratislave, nadobúdacia
cena 270 eur,
b) 1x policová komoda, čiernej farby, zakúpená v predajni IKEA, nadobúdacia cena 120 eur, všetko v

lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrokom III. žalobu žalobcov 1/ a 2/ vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania a výrokom V. rozhodol, že žalobcovia 1/ a
2/ majú proti žalovanému nárok na nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 123, § 126 ods, 1 a 2, § 659 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“).Vecnerozhodnutieodôvodniltým,ženazákladevykonaného
dokazovania mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkov bytov o
ktorých žalobcovia tvrdia, že ich užívali, zariaďovali (žalobca 1/) a z toho titulu tam mali svoj nábytok

a iné veci, vrátane oblečenia, obuvi a pod.. I keď v konaní nebolo preukázané uzatvorenie písomnej
zmluvy (alebo ústnej) o užívaní bytu č. XX na X. poschodí polyfunkčného objektu
BELLE EPOQUE na C. F. Z. A. (ďalej len „K. Č..XX“) a bytu č. X na E. X/A Z. A. (ďalej len
„ byt č. 1“), užívanie bytov žalobcami bolo potvrdené v konaní výsluchom svedkov (p. Ď., O.. I., O.. C. I.).
Svedkovia osvedčili, že tieto byty žalobcovia užívali, a že sa tam nachádzali aj osobné veci žalobcov,

oblečenie a pod. Vo vzťahu k vlastníctvu tzv. zabudovaných vecí súd vychádzajúc z právneho názoru
odvolacieho súdu mal za to, že žalovaný vo vzťahu k tzv. zabudovaným veciam v predmetných bytoch
v konaní účinne nepoprel tvrdenia žalobcov. K zoznamu prijatých faktúr predložených žalovaným v
konaní súd uviedol, že tieto nepreukazujú jeho vlastníctvo k tzv. zabudovaným veciam, ani skutočnosť
koľko osôb predmetné byty v rozhodnom čase užívalo. Pokiaľ išlo o preukázanie vlastníctva hnuteľných

vecí súd vychádzal z faktúr doložených žalobcom 1/ (čl.121), majúc za to, že samotná skutočnosť, že
niektoré veci boli v predmetných bytoch zabudované, nepreukazuje, že boli vo vlastníctve žalovaného.
Pokiaľ išlo o ďalšie hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobcovia domáhali, súd vychádzal z predloženej
fotodokumentácie NAKA. Z fotodokumentácie NAKA síce vyplynulo, že sa tam (najmä v byte č. XX)nachádzali aj ďalšie veci (oblečenie, obuv, nábytok), avšak nebolo možné ustáliť, či sa jedná o veci
(oblečenie, obuv), ktorých vydania sa žalobcovia domáhali a ktoré špecifikovali v žalobnom petite. Súd
dal v tejto súvislosti do pozornosti výpoveď svedkyne L. (teraz C.), ktorá uviedla, že mala súhlas na

užívanie bytu č. XX, a to od septembra 2016, do bytu umiestnila časť svojich osobných vecí a tento
byt využívala do decembra 2016 a využívala ho na uskladnenie svojich vecí. Pričom svedkyňa nemala
vedomosť o tom kto a kedy priniesol veci žalobcu 1/ do zadnej miestnosti tohto rozľahlého bytu, keďže
kľúč bol voľne prístupný. Vo vzťahu k ďalším hnuteľným veciam napr. strieborné
televízory, zelený stôl a stoličky, sedačky opísanými žalobcami (šatník farba biela, biele vstavané skrine,

parný čistič, teplovzdušná vapka (obe žlto čierne),vonkajšia hojdačka so strieškou, vonkajšie osvetlenie,
béžové barové stoličky, sedacia súprava biela a slivkovo modré čalúnenie, chladnička vína, ratanová
sedacia súprava atď) súd uviedol, že takto špecifikované hnuteľné veci v čase vyhotovenia predloženej
fotodokumentácie NAKA sa buď v bytoch nenachádzali vôbec (zelený jedálenský stôl, zelené
jedálenské stoličky, ratanová sedačka a pod.), alebo sa nezhodovali so špecifikáciou vecí uvádzanou
žalobcami. S ohľadom na uvedené nezrovnalosti súd ustálil, že žalobcovia vo vzťahu k vyššie uvedeným

veciam neuniesli dôkazné bremeno. Zároveň vzhliadol k tomu, že žalovaný v konaní preukázal, že
pokiaľ sa žalobca 1/ domáhal vydania 20 ks kochlíkov šedej farby, tieto boli vo vlastníctve žalovaného,
ktorý svoje vlastnícke právo preukázal výdajkou tovaru č. XXXXXXXX (č. l. 403) a preto mu nevznikla
povinnosť tieto žalobcom vydať. K námietkam žalovaného o nepreukázaní držby vecí žalobcami, ktorých
vydania sa domáhajú, súd uviedol, že žalovaný ničím relevantne nespochybnil resp. účinne nepoprel

skutkové tvrdenia žalobcov. Poukázal na predloženú fotodokumentáciu, ktorá preukazuje, že predmetné
veci sa nachádzali v bytoch (fotodokumentácia NAKA, o ktorú súd doplnil dokazovanie) ako i nespornú
skutočnosť, že žalobcovia do týchto bytov nemali po výmene zámkov (kľúčov) prístup. S poukazom
na uvedené, posúdil súd námietky žalovaného ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku. K námietke žalobcov ohľadne neplatného zastúpenia žalovaného súd uviedol,

že vychádza z údajov z Obchodného registra, ktoré neboli relevantne spochybnené. Vedie spor ohľadom
konania za spoločnosť nemá vo vzťahu k tretím subjektom (ani k súdu) žiadnu relevanciu, pokiaľ nie je
právoplatne určené, že konateľ spoločnosti nebol v danom čase jej konateľom, čo preukázané nebolo.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov

konania, nakoľko ani jeden zo strán nebola v konaní plne úspešná. Samostatným výrokom rozhodol o
trovách odvolacieho konania a v odvolacom konaní plne úspešným žalobcom priznal proti neúspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Proti výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/

dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mali za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne,
nakoľko sa súd nevysporiadal s podstatnými prostriedkami procesného útoku žalobcov. Zároveň sa súd
nevysporiadal s tým, že podľa spoločenskej zmluvy žalovaného, osobe, ktorá udelila plnomocenstvo na
právne zastupovanie žalovaného v konaní, zanikal funkcia konateľa okamihom prevodu obchodného
podielunatretiuosou,zápisosobykonateľamálendeklaratórneúčinky.Namietali,žesúdprvejinštancie

neaplikoval právny názor odvolacieho súdu (neúčinnosť popretia skutkových tvrdení) aj vo vzťahu k
ostatným veciam, keďže žalovaný rozporoval nepreukázanie vlastníckeho práva nie samotné vlastnícke
právo k veciam. Majúc za to, že výdajka tovaru č. XXXXXXXX nie je samo o sebe spôsobilá potvrdiť
vlastnícke právo žalovaného. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej
časti zmenil tak, že žalobe vyhovie aj vo zvyšnej časti a uplatnili si nárok na náhradu trov konania.

4. V zákonnej lehote podal proti výrokom I., II., IV. a V. odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1
písm. f), h) CSP. Mal za to, že žalobca 1/ nielen že nepreukázal, že za veci zaplatil, ale nepreukázal ani
to, že žalovaný nadobudol držbu vecí uvedených na faktúrach. Z fotografií NAKA nevyplýva,
či sa tieto konkrétne veci v bytoch nachádzali. Nebolo mu zrejmé, ako mal účinne preukázať, že je

vlastníkom vecí uvedených na faktúrach, keď v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdil, že veci na
faktúrach sú v jej vlastníctve alebo že ich zadržiava. Mal za to, že vlastnícke právo k veciam uvedeným
v bodoch 20 až 30 (výrok I. napadnutého rozsudku) a 1 a 2 (výrok II. napadnutého rozsudku) žalobcovia
nepreukázali žiadnymi dokladmi, ktoré by preukazovali vlastnícke právo žalobcov (faktúry, dodacie listy,
potvrdenie o úhrade kúpnej ceny), ani bližšie nešpecifikovali, ktorý nábytok sa má v ktorom konkrétnom

byte nachádzať. Poukázal na to, že žalobcovia súdu spolu so žalobou nepredložili žiadne dôkazy
preukazujúce nadobudnutie žiadaných veci a neurobili tak ani do 1 jedného roka od podania žaloby, i
keď v konaní tvrdili, že od konca roka 2016 do 2017 zariaďovali byt č. XX a byt č. X, montovali nábytok,
spotrebiče. K tvrdeniu žalobcu 1/, že si dal zhotoviť nábytok na mieru (kuchynská linka, postele) uviedol,že tento nedoložil žiadne materiály od zhotoviteľa - projektovú dokumentáciu, 3D vizualizáciu a projekt
na zhotovenie, z ktorého by jasne vyplývali rozmery spotrebičov a taktiež umiestnenie elektroinštalácie
(navrhnutie zásuviek pre spotrebiče). Žalobca 1/ nevysvetlil, prečo nerezový drez žalobca 1/ objednal

v obchode s elektrom (podľa predloženej faktúry) a nie u zhotoviteľa kuchynskej linky a prečo keď
žalobca 1/ zariaďoval a býval súčasne v dvoch bytoch, kupoval len jeden televízor, jednu umývačku
radu, jeden drez a podobne. Zdôraznil, že žalobca 1/ mal prístup do bytov z titulu svojej funkcie, i z
dôvodu, že tam chodil vykonávať obhliadky, bola to jeho náplň práce. Súd prvej inštancie disponoval
informáciou, že trestné oznámenie žalobcov vo veci krádeže niektorých vecí, ktoré žiadajú vydať aj

v tomto spore, ktoré bolo vedené na OR PZ, OKP v Senci pod ČVS: ORP-470/1-VYS-SC-2017 bolo
odmietnuté. V trestnom oznámení však žalobcovia uviedli, že byt č. 1 užívali od začiatku mesiaca
apríl 2017 a byt č. XX užívali od roku 2016, čo je v rozpore so žalobou, v ktorej tvrdili, že byt č.
XX užívali len dva týždne pred podaním žaloby. S týmito nezrovnalosťami v argumentácii žalobcov
sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. K trestnému konaniu na podklade trestného oznámenia
žalobcov je potrebné uviesť, že OČTK sa museli vysporiadať aj s faktom, že podozrivým mohol byť aj

konateľ žalovanej spoločnosti, pán doc. Č.. Taktiež žalobcovia v trestnom oznámení uviedli, že bola
vykonaná prehliadka oboch bytov zo strany príslušníkov NAKA. Táto prehliadka bola vykonaná aj v
iných priestorov spoločností žalovaného, v spoločnosti BLADE REAL ESTATES, s.r.o., v spoločnosti
BENZINOL s.r.o. a aj v rodinnom dome konateľa žalovanej pán doc. Č.. Ak by sa v bytoch a nebytových
priestoroch nachádzali veci a doklady vo vlastníctve žalobcov, mohli si nárokovať ich vydanie na NAKE,

čo však žalobcovia neurobili. Odmietnutie trestného oznámenia preto podkopáva dôveryhodnosť tvrdení
žalobcov a naznačuje nedostatok dôkazov podporujúcich ich nároky. Aj napriek zabezpečeniu
fotodokumentácie z trestného spisu ohľadom bytu č. XX a ani bytu č. X, žalobcovia nešpecifikovali,
ktoré konkrétne veci, ktoré sa v čase vyhotovenia fotiek nachádzali v bytoch vo vlastníctve žalovaného,
majú byť údajne v ich vlastníctve. Súd prvej inštancie v bode 83. napadnutého rozsudku poukazuje

na veci nachádzajúce sa v byte č. XX, pritom žalobcovia v žalobe tvrdili, že veci sa majú nachádzať v
byte č. XX a v byte č. X a až v priebehu konania začali tvrdiť, že sa veci majú nachádzať aj v byte č.
XX. V bytových jednotkách vo výlučnom vlastníctve žalovaného sa nachádzali a aj nachádzajú výlučne
veci, ktoré žalovaný legitímne považuje za svoje vlastníctvo. Bez riadneho a konkrétneho dôkazu zo
strany žalobcov, že tieto veci skutočne nadobudli a sú ich vlastníctvom, nemôže súd rozhodnúť o vydaní

vecí v prospech žalobcov. Na základe uvedeného mal za to, že žalobcovia nepreukázali, že žalovaný
pred podaním žaloby nadobudol držbu vecí, ktorú sú v ich vlastníctve a ktoré žiadajú vydať a má tieto
veci vo svojej faktickej moci a zároveň tieto veci zadržiava neoprávnene. Odvolanie voči výrokom IV.
a V. napadnutého rozsudku odôvodnili tým, že v prípade úspechu podaného odvolania má zrušenie
napadnutého rozsudku vplyv aj na priznanie nároku na náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho

konania.

5. Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia o neodstránení spornosti držby
predmetných vecí boli v konaní preukázané a súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav.
Poukázal na to, že bez jeho vedomia a zrejme aj bez vedomia žalobkyne 2/ do bytov vstúpili osoby

konajúce v mene štatutára žalovaného a premiestnili ich hnuteľné veci mimo ich sféry vplyvu, a to v čase
kedy bol 50% spoločníkom žalovaného.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že v konaní predložil dohodu spoločníkov
podľa čl. 11 bod 9 spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, uzavretú medzi spoločníkom V.. M.

Č. a spoločníkom BENZINOL SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 13.03.2017, predmetom ktorej bolo zotrvanie
V.. M. Č. vo funkcii aj po zániku jeho účasti v spoločnosti žalovaného. Žaloba, ktorou sa žalobca
domáhal vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného v roku 2017
bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/40/2017-548 zo dňa 22.09.2020 zamietnutá a
rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave dňa 27.07.2023 č. k. 4Cob/52/2021-662. Mal

za to, že žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo k hnuteľným veciam. Skutočnosť, že na faktúrach je
uvedený žalobca 1/ ako osoba, ktorá si tovar objednala, neznamená že ho zaplatila a je jej vlastníkom.
Miesto dodania nie je uvedené, veci mali byť osobne prevzaté v Komárne, byty sa nachádzajú v Senci.
Žalobca 1/ nepredložil doklad o úhrade faktúr, pričom faktúra samotná nepreukazuje vlastníctvo veci. Vo
vzťahu k ostatným veciam žalobcovia rovnako neuniesli dôkazné bremeno a napriek fotodokumentácii

z trestného spisu, žalobcovia nešpecifikovali, ktoré konkrétne veci, ktoré sa v čase vyhotovenia fotiek,
nachádzali v bytoch žalovanej, majú byť údajne ich vlastníctvom, V bytových jednotkách žalovaného
sa nachádzajú veci v jej vlastníctve, preto bez riadneho preukázania, že tieto nadobudli žalobcovia
nemožno rozhodnúť o ich vydaní.7. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu 1/ žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde.

8. Žalobca 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na svojich tvrdeniach.

9. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.03.2025 žalobca 1/ doplnil, že žaloba presne
identifikuje hnuteľné veci a predložil rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/56/2024.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. V podanom odvolaní odvolatelia uplatnili odvolací dôvod podľa ust. § § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.

j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

12. K námietke odvolateľov, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. K odvolacej argumentácii žalobcov 1/ a 2/ odvolací súd uvádza.

13.1. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcov 1/ a 2/ bol ich nesúhlas so závermi súdu prvej
inštancie, že v konaní neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vlastníckeho práva
k hnuteľným veciam, ktorých vydanie súd prvej inštancie zamietol. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby žalobcov vo vzťahu k zvyšným hnuteľným
odôvodnil neunesením dôkazného bremena, so záverom ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje.

Odvolací súd poukazuje na to, že predmetné konanie je sporovým konaním, ktoré je ovládané
prejednávacou zásadou, preto strany sporu podľa § 132 ods. 1 CSP v konaní zaťažuje povinnosť
tvrdenia (tvrdiť určité skutočnosti) a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce
ich pravdivosť. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, tak aby
tvrdenia boli z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu

procesnoprávnu sankciu. Pokiaľ odvolatelia argumentovali tým, že súd prvej inštancie mal aj vo vzťahu
k zvyšným hnuteľným veciam postupovať v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, odvolací súd
upriamuje pozornosť na to, že k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo z dôvodu, že súd
prvej inštancie dôsledne neposúdil pravdivosť a úplnosť tvrdení strán sporu. V zrušujúcom rozhodnutí
odvolacísúdnevyslovilzáver,žežalovanýneúčinnepoprelvšetkyskutkovétvrdeniažalobcov,takakosa

snažia rozhodnutie odvolacieho súdu vo svoj prospech v podanom odvolaní interpretovať odvolatelia. Ak
odvolatelianamietali,žesúdprvejinštancienemalprihliadnuťnavýdajku č.XXXXXXXX
predloženú v konaní žalovaným, je potrebné zdôrazniť, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia
predložil listinný dôkaz, ktorého pravosť žalobcovia účinne nepopreli. Vo vzťahu k ostatným hnuteľným
veciam, ktoré boli predmetom zamietajúceho výroku síce odvolatelia namietali nesprávnosť skutkových

záverov súdu prvej inštancie, ale bližšie neozrejmili, aké nimi predložené dôkazy súd prvej inštancie
vyhodnotil nesprávne. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda
povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo
dôkaznej povinnosti sa v rozhodnutí vo veci prejaví vo forme neúspechu strany v spore. I keď možnosúhlasiť s námietkou žalobcov, že s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci bolo unesenia dôkazného
bremena na ich strane sťažené práve tým, že nemali do predmetných priestorov prístup, uvedené však
nenavodzuje záver, že nebolo povinnosťou žalobcov označiť (jasne, zrozumiteľne a presne) hnuteľné

veci vydania, ktorých sa v konaní domáhajú. Nakoľko si žalobcovia uvedenú povinnosť dôsledne
nesplnili, nezostávalo súdu prvej inštancie nič iné, len žalobu žalobcov v tejto časti zamietnuť pre
neunesenie dôkazného bremena.

13.2 Ďalej odvolatelia v podanom odvolaní upriamili pozornosť na to, že podľa spoločenskej zmluvy

žalovaného, osobe, ktorá udelila plnomocenstvo na právne zastupovanie žalovaného v konaní, zanikal
funkcia konateľa okamihom prevodu obchodného podielu na tretiu osobou. Uvedené námietky vzniesli
odvolatelia opakovane aj v konaní pred súdom prvej inštancie, s uvedenými námietkami sa súd prvej
inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 88). Z obsahu spisu odvolací súd
zistil, že žalovaný, zastúpený konateľom V.. M. Č., udelil dňa 04.05.2017 plnomocenstvo na
zastupovanie v konaní spoločnosti Weis ? Partners s.r.o.. Dňa 23.01.2020 udelil žalovaný, zastúpený

konateľom V.. M. Č., plnomocenstvo na zastupovanie v konaní B.. Q. C., Q.E., A..P..U...
Vychádzajúc z údajov uvedených v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel : Sro,
vložka č. 49445/B, v období od 26.01.2016 - 13.06.2017 ako i v období od 14.06.2017 - 17.12.2020
bol V.. M. Č. konateľom žalovaného, oprávnený konať v mene žalovaného samostatne. Z uvedeného
vyplýva, že plnomocenstvá na zastupovanie žalovaného v konaní boli podpísané osobou oprávnenou

konať v mene žalovaného, nakoľko opak nebol v konaní preukázaný. Pokiaľ odvolatelia poukazovali na
konanie o určenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného v roku 2017, z
úradnej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.02.2025 č.
k. 3Obdo/56/2024 bol rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/40/2017-548 zo dňa 22.09.2020
ako rozsudok Krajského súdu v Bratislave dňa 27.07.2023 č. k. 4Cob/52/2021-662, zrušené.

14. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza.

14.1. Odvolateľ namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, že žalobcovia vo vzťahu k hnuteľným
veciam uvedeným vo výroku I. a výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreukázali vlastnícke

práva k predmetu sporu, t. j. k veciam, ktoré boli predmetom vydania. Súd prvej inštancie rozhodnutie
vo výroku I. a výroku II. odôvodnil tým, že vo vzťahu k predmetným hnuteľným veciam žalobcovia
uniesli dôkazné bremeno. Z obsahu spisu vyplýva, že skutkové tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ boli podporené
výsluchmi navrhnutých svedkov a listinnými dôkazmi, ktorými bolo osvedčené, že žalobcovia bývali
v oboch predmetných bytoch, pričom žalobcami uvádzané skutkové tvrdenia podporené vykonanými

dôkazmi žalovaný v konaní účinne nepoprel. I keď žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovia neužívali
predmetné byt, ním uvádzané tvrdenie ničím nepreukázal, napriek tomu, že mal a má ako výlučný
vlastník predmetných bytov právo do bytov vstupovať. Vo vzťahu k tzv. zabudovaným hnuteľným
veciam síce odvolateľ namietal, že tieto veci sú v bytoch zabudované avšak svoje tvrdenia nijako
neosvedčil. Výsluchom svedkov (napr. T.. Ď.Í.) bolo preukázané, že žalobca 1/ byty zariaďoval a platby

za dodanie uhradil priamo dodávateľom. Na posúdenie otázky unesenia dôkazného bremena žalobcami
mala zásadný vplyv skutočnosť, že žalovaný znemožnil žalobcom vstup do predmetných bytov. Pokiaľ
odvolateľ namietal, že z predložených fotografií NAKA nevyplýva, či sa niektoré konkrétne veci v bytoch
(byt č. XX a byt č. X) aj skutočne nachádzali, je potrebné zdôrazniť, že k zamedzeniu prístupu do
sporných bytov žalobcom zo strany žalovaného došlo dňa 17.04.2017 a podľa výpovede svedkyne p. L.

k umiestneniu hnuteľných veci žalobcov (zobrazených na fotografiách NAKA zo dňa 27.06.2017) došlo
následne a to bez jej aj ich vedomia. Ak by žalovaný umožnil žalobcom vstup do sporných bytov, aspoň
na stanovenú dobu a za jeho prítomnosti, bolo by možné zdokumentovať v danom čase aktuálny stav,
čo by bolo v prospech oboch strán sporu.

14.2. K námietkam odvolateľa, že žalobcovia neosvedčili, že si dali vyrobiť nábytok na mieru, nakoľko
nedoložili materiály od zhotoviteľa - projektovú dokumentáciu, 3D vizualizáciu a projekt
na zhotovenie, z ktorého by jasne vyplývali rozmery spotrebičov a taktiež umiestnenie elektroinštalácie
(navrhnutiezásuviekprespotrebiče),odvolacísúduvádza.Tvrdeniažalobcov,žespornébytyužívaliboli
osvedčené výsluchmi svedkov. Pričom svedok T.. Ď. vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhoval žalobcom

interiér bytov, poskytol žalobcom kontakty na konkrétnych dodávateľov a komunikoval so žalobcom
1/ ohľadne výberu materiálov. V konaní vypočutí svedkovia osvedčili, že sporné byty osobne navštívil
a žalobcovia v nich aj skutočne bývali, čomu nasvedčuje aj to žalobkyňa 2/ mala v byte č. XX od
05.09.2016 zriadený prechodný pobyt. Výsluchmi svedkov, listinnými dôkazmi obsahujúcimi preberacieprotokoly, fotografiami sporných bytov žalobcovia preukazovali nimi uvádzané skutkové tvrdenia, ktoré
síce odvolateľ v konaní popieral, avšak všeobecné popretie skutkových tvrdení žalobcov žalovaným bez
predloženia vlastných tvrdení, nemalo účinky účinného popretia. Nemožno opomenúť zásadnú a možno

opomenutú skutočnosť, že na strane žalovaného sa jedná a obchodnú spoločnosť, ktorej predmetom
podnikania je i sprostredkovanie predaja, nájmu a kúpy nehnuteľností. Pričom obe nehnuteľnosti, v
ktorých sa byt č. X a byt č. XX nachádzajú, boli (sú) vo výlučnom vlastníctve žalovaného, preto na
strane žalovaného, ktorý ako podnikateľský subjekt povinne účtujúce svoje výdavky i za predchádzajúce
obdobia (z dôvodu archivácie), preukázanie vynaložených výdavky (na zariadenie predmetných bytov

napr. vstavanými spotrebičmi) bolo možno nielen predpokladať ale i objektívne vyžadovať. Napriek
uvedenému žalovaný v konaní žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení (s
výnimkou výdajky č. XXXXXXXX) ani netvrdil ani nepredložil.

14.3. Pokiaľ odvolateľ uvádzal, že žalobca 1/ mal prístup do bytov z titulu svojej funkcie napr. tým,
že vykonával pravidelné obhliadky nehnuteľností, predával a prenajímal nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovaného, uvedené nemalo vplyv na posúdenie veci. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
neuvádzal skutkové tvrdenia ani nepredkladal dôkazy, na základe ktorých by bolo možné posúdiť, či byty
v nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného boli skutočne prenajímané príp. predávané, či boli v stave
holobytu alebo boli čiastočne zariadené, a v akom rozsahu. Bez vplyvu na správnosť úvah súdu prvej
inštancie je i skutočnosť, že trestné oznámenie žalobcov vedené na OR PZ, OKP v Senci pod ČVS:

ORP-470/1-VYS-SC-2017, bolo odmietnuté.

14.4. K námietke odvolateľa, že žalobcovia nešpecifikovali, ktoré konkrétne veci sa v čase vyhotovenia
fotiek (predložených žalobcami v konaní?) nachádzali v bytoch vo vlastníctve žalovaného a boli v ich
vlastníctve, odvolací súd opätovne zdôrazňuje špecifiká prejednávanej veci, a to nespornú skutočnosť,

že k zamedzeniu prístupu do sporných bytov žalobcom zo strany žalovaného došlo neočakávane dňa
17.04.2017, pričom následne bola časť hnuteľných vecí bez súhlasu žalobcov premiestnená do bytu č.
XX. Zistenie, že časť hnuteľných vecí žalobcov bola počas konania premiestnená do bytu č. XX malo na
strane žalobcov za následok potrebu zmeniť skutkové tvrdenia. Odvolací súd na doplnenie zdôrazňuje,
ževkonanínebolotvrdenéanipreukázané,žebyhnuteľnéveci,vydaniaktorýchsažalobcoviadomáhajú

boli zničené alebo spotrebované, t. z. že prestal existovať predmet žaloby.

14.5. Pokiaľ odvolateľ namietal, že žalobcovia nepreukázali, že má veci vydania, ktorých sa domáhajú
vo svojej faktickej moci a zároveň tieto veci zadržiava neoprávnene, nutno zdôrazniť, že žalovaný nielen,
že účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcov ale ani neprodukoval také skutkové tvrdenia, ktoré by

boli spôsobilé spochybniť skutočnosť, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte č. X, byte č. XX a byte
č. XX, ktoré označili žalobcovia, by boli v moci inej osoby, ako žalovaného, keďže jemu výlučne svedčí
vlastnícke právo k predmetným bytom. Popretie skutkových tvrdení žalobcov žalovaným tak vo vzťahu
k hnuteľným veciam špecifikovaným vo výroku I. a výroku II. bolo neúčinné, nakoľko z hľadisko jeho
obsahu ho možno vnímať iba ako generálne všeobecné popretie (v predmetných bytoch žalobcovia

nebývali, žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo k hnuteľným veciam vydania ktorých sa domáhajú..),
bez uvedenia konkrétnych a relevantných vlastných skutkových tvrdení.

15. Vzhliadnuc k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie ako
úvaha zodpovedajúca zásadám formálnej logiky, ktorá vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.

Súdprvejinštanciedôslednevpriebehudokazovaniaposúdilvšetkydôkazynajskôrizolovanezhľadiska
vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo
nie a následne pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach. Uvedený
postup súdu prvej inštancie bol plne súladným s čl. 15 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého ,,Dôkazy a tvrdenia
strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden

dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“.

16. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnajnapríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Na základe uvedeného, na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

17. Pri posudzovaní správnosti závislých výrokov o trovách konania odvolací súd vzhliadol k tomu, že
rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania (konkrétne vo vzťahu k výroku IV. a V.) má vždy jednotný
charakter, z čoho vyplýva potreba rozhodnutia o trovách konania spoločne pre všetky časti predmetu
konania v rámci procesu na súde určitej inštancie. Prvoinštančné i odvolacie konanie tvoria jednotnú

súčasť, preto jednak vylučujú rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného,
odvolacieho a jednak je potrebné o nároku na náhradu trov konania (tak prvoinštančného ako i
odvolacieho) rozhodnúť jedným výrokom.

18. Zhodnotiac zhorauvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., výroku II. a
výroku III. ako i v závislom výroku IV. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, k zmene výroku

IV. pristúpil len formálne s ohľadom na závery uvedené v bode 17 tohto rozhodnutia a výrok V. ako
nadbytočný podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že

žiadna zo sporových strán nemal v odvolacom konaní úspech, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna
zo sporových strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).