Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Martin Chlebo
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12Csp/6/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200497
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2026:5824200497.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. B., o zaplatenie 765,89 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.02.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 765,89 EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy 765,89 EUR od 17.10.2023 do zaplatenia. Žalobca zároveň žiadal priznanie nároku na náhradu
trov konania.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom Tatra banka, a.s.,
Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00686930 (ďalej len „Pôvodný veriteľ“) a žalobcom (ďalej len
„Zmluva o postúpení pohľadávok“), postúpil Pôvodný veriteľ na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve Pôvodného veriteľa v nepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči Pôvodnému veriteľovi po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 06.02.2013 Zmluvu č.
2912574970 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Pôvodného
veriteľa v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo VOP. Žalovaná napriek opakovaným výzvam Pôvodného veriteľa neplnila pohľadávku riadne a
včas, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak Pôvodný veriteľ dňa 03.07.2023 vypovedal
Zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške
765,89 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 765,89 EUR, z riadneho úroku vo výške 0,00 EUR, z
úroku z omeškania vo výške 0,00 EUR, z poplatkov vo výške 0,00 EUR a z poistenia splátok vo výške
0,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde Pôvodný veriteľ deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky
do dňa podania žaloby nič neuhradila. Žalovaná suma predstavuje 765,89 EUR, pričom pozostáva
z neuhradenej istiny úveru vo výške 765,89 EUR. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľaustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 17.10.2023, t.j. dňom nasledujúcim po
dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Ani napriek snahe súdu sa nepodarilo postupom podľa § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zistiť skutočný pobyt žalovanej, zároveň žalovaná na zistenej
potenciálnej adrese doručenia súdne zásielky nepreberala. Žaloba bola žalovanej doručená fikciou
doručenia na úradnej tabuli a webovej stránke súdu postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa
v konaní nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila.
4. Súd vydal dňa 08.04.2024 platobný rozkaz. Nakoľko sa žalovanej nepodarilo doručiť platobný rozkaz
do vlastných rúk, platobný rozkaz bol uznesením č.k. 12Csp/6/2024-111 zo dňa 04.03.2025 zrušený
a súd vo veci konal ďalej.
5. Pojednávania dňa 05.03.2026 sa nezúčastnila žiadna zo strán sporu. Žalobca svoju neprítomnosť
ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila.
6. Podľa čl. 12 CSP, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
Podľa § 181 ods. 2 prvá a druhá veta CSP:
Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje
predbežné právne posúdenie veci.
7. Súd dňa 05.03.2026 vykonal pojednávanie, na ktoré boli obe strany riadne predvolané a dôsledkov
svojej neprítomnosti si museli byť vedomé. Na uvedenom pojednávaní súd odprezentoval aj predbežné
právne posúdenie veci. Zúčastniť sa pojednávania je právom a nie povinnosťou strany. Neúčasť
strany na pojednávaní však stranu vystavuje riziku, že bude znášať dôsledky svojej procesnej pasivity,
ktoré sa prejavia napríklad tým, že nebude schopná reagovať na predbežné právne posúdenie súdu
odprezentované na pojednávaní.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis.
9. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.
Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať
o ďalšie skutkové tvrdenia.
10. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno
tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie
povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality
pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia
má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci.
(Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový
poriadok, komentár, C.H.Beck, 2016, str. 568)
Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania.(Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový
poriadok, komentár, C.H.Beck, 2016, str. 571)
11. Súd dospel k názoru, že žalobca si riadne nesplnil povinnosť tvrdenia (čl. 8 CSP a § 150
ods. 1 CSP) a povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností priamo v žalobe (§ 132 ods. 2 CSP).
Zo žaloby nebolo možné zistiť čo bolo právnym dôvodom vzniku pohľadávky nakoľko žalobca len
konštatoval,žePôvodnýveriteľuzatvorilsožalovanoudňa06.02.2013Zmluvu,ktorejsúčasťouboliVOP
a na základe tejto Zmluvy Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky, pričom podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a VOP. Až spolu s ospravedlnením
neúčasti na pojednávaní žalobca súdu zaslal listinu s názvom „Špecifikácia“, z ktorej vyplýva, že na
žalobcu bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 765,89 EUR (čo už žalobca tvrdil aj skôr) a tiež
informácia, že žalovaná z poskytnutého úverového rámca vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej
výške 1.070,55 EUR, že počas existencie povoleného prečerpania boli žalovanej zúčtované poplatky
spolu vo výške 65,00 EUR a úrok vo výške 39,04 EUR, a že počas existencie povoleného prečerpania
bolinaúčetpoukázanékreditnétransakcievovýške408,70EUR.Zároveňvuvedenejlistineboluvedený
rozpis toho ako boli započítané úhrady žalovanej, t.j. na istinu suma 304,66 EUR, na poplatky suma
65,00 EUR a na zmluvný úrok suma 39,04 EUR. Uvedená listina podaním samotným z 25.02.2026,
ale tvorí jeho prílohu a má skôr povahu listinného dôkazu. Ďalej žalobca uviedol už len to, že žalovaná
napriek opakovaným výzvam Pôvodného veriteľa neplnila pohľadávku riadne a včas, čím porušila svoju
povinnosť zo Zmluvy. Žalobca viacej tvrdení vo vzťahu k základnému vzťahu medzi Pôvodným veriteľom
a žalovanou, od ktorého (právneho vzťahu) žalobca odvíjal uplatnený nárok, neuviedol. Žalobca
tiež citoval niekoľko zákonných ustanovení avšak nijako na ne vo svojich tvrdeniach neodkazoval.
Súd konštatuje, že uvedené tvrdenia sú do takej miery všeobecné, že z nich nie je možné vytvoriť
celkový obraz z akého konkrétneho titulu a na základe akých konkrétnych podstatných skutkových
okolností odvíja žalobca svoj nárok. Žalobca opísanie takmer všetkých rozhodujúcich skutočností
nahradil odkazom na pripojené dôkazy (Zmluva, VOP), čo je v rozpore s § 132 ods. 2 CSP. Súd
má za to, že odkazovanie na priložené dôkazy je do nejakej miery prípustné, ak sa ním dosiahne
napr. zachovanie prehľadnosti žaloby, avšak aj v takomto prípade musia byť odkazované ustanovenia
dokumentov jednoznačne identifikované a nepostačuje odkaz na rozsiahly dokument ako celok. To,
že peňažné prostriedky boli poskytnuté formou povoleného prečerpania musel súd len dedukovať
z priloženej Zmluvy a z listiny Špecifikácia. Žalobca síce predložil Zmluvu, tá je však nazvaná Zmluva
o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, pričom jej
predmetom je otvorenie a vedenie bežného účtu Pôvodným veriteľom pre majiteľa účtu (žalovanú)
a poskytovanie ďalších produktov a služieb v zmysle balíka služieb. To, že by mali byť poskytnuté
peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania žalobca vo svojich tvrdeniach neuvádza. Nie je
úlohousúdudomýšľaťsičobolomyslenévšeobecnýmtvrdenímžalobcuuvedenýmvžalobeslovami„Na
základe Zmluvy Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky“ a vyhľadávať v predložených
prílohách podaní žalobcu, akou formou boli tieto peňažné prostriedky žalovanej poskytnuté. Zo žaloby
tiež vyplývalo, že Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Slovo „poskytol“ evokuje
jednorazovosť deja, v tomto prípade pravdepodobne jednorazové poskytnutie peňažných prostriedkov
formou pôžičky alebo úveru. Z príloh podaní žalobcu (Zmluva, Špecifikácia) však vyplýva, že Pôvodný
veriteľ uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere formou povoleného prečerpania. Žalobcom v žalobe
uvádzaná skutočnosť je tak v rozpore s predloženou zmluvou. Žalobca ďalej neuvádza koľko peňažných
prostriedkov Pôvodný veriteľ žalovanej poskytol, uvádza len výšku pohľadávky Pôvodného veriteľa
v čase postúpenia pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu. Výšku poskytnutej sumy je potom
možné opäť len vyčítať z dôkazného prostriedku – Špecifikácia.
12. Hoci by malo ísť o vec jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000 EUR (§ 297 písm. b) CSP), súd v dôsledku vyššie uvedeného nedostatku skutkových
tvrdení a rozporov medzi skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi nariadil pojednávanie. Žalobca
predvolanie na pojednávanie prevzal, následne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a z dôvodu
hospodárnosti konania požiadal súd, aby o žalobe rozhodol na základe predložených listinných dôkazov
bez osobnej účasti sporových strán. Žalobca tak nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Súd
nemohol vo vzťahu k absencii a nedostatkom tvrdení a k rozporom medzi tvrdeniami a dôkazmi využiť §
150 ods. 2 CSP, príp. 181 ods. 4 CSP, keďže žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Žalobca sa tak svojou
pasivitou pripravil možnosti reagovať na predbežné právne posúdenie súdu uvedené na pojednávaní
konanom dňa 05.03.2026 a súd nemohol odstrániť vyššie uvedené nedostatky ani postupom podľa §150 ods. 2 CSP. Vyššie uvedené nejasnosti v tvrdeniach a rozpor medzi tvrdeniami a dôkazmi neboli
dôvodom na postup podľa § 129 CSP, ale bolo ich možné odstrániť postupom podľa § 150 ods. 2
CSP. Odročenie pojednávania z dôvodu neúčasti strán alebo prípadné písomné vyzývanie žalobcu na
odstránenie nedostatkov by absolútne negovalo zmysel a účel pojednávania a takýto postup súdu by
nemal žiadnu zákonnú oporu, nakoľko by narúšal kontradiktórnosť sporového konania.
13.Súdpodotýka,žežalobcasamozrejmemôžepoužívaťzhľadiskahospodárnostiajpredlohyžalôb,do
ktorýchnáslednevpisujelenkonkrétneúdaje,avšakjepotrebnéprihliadaťnato,žekaždésúdnekonanie
je rozhodovaním o individuálnej spornej veci, žalobca teda musí reflektovať na všetky jej eventuality tak,
aby žaloba a v nej uvedené tvrdenia boli jasné, zrozumiteľné a určité vo vzťahu ku konkrétnej súdenej
veci. Súd v civilnom sporovom konaní nie jej povinný a ani nemôže nahrádzať úkony strán sporu,
ktoré zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Je úlohou a zodpovednosťou sporových strán
substancovať skutkový základ sporu. Neunesenie tejto povinnosti má dôsledok v neúspechu sporovej
strany.
14. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
za nesporné.
Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť
všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne
účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný
zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a
predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna
2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019)
15. Tvrdenia žalobcu neboli síce žalovanou popreté, nakoľko však samotný žalobca v sporovom konaní
neuniesol bremeno tvrdenia, súd musel žalobu zamietnuť.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 01.12.2021:
Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 92 ods. 8 prvej a tretej vety zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“) účinného v čase postúpenia žalovanej pohľadávky
z Pôvodného veriteľa na žalobcu (26.04.2022):
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na
ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia
žalovanej pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu (16.10.2023):
Na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 16, §
5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia žalovanej pohľadávky
z Pôvodného veriteľa na žalobcu (16.10.2023):
Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, ab) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre
platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá
nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/92/2018, obdobne uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017, R 60/2018)
V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 162/2020, R 6/2022)
18. Žalobca v žalobe tvrdil, že Pôvodný veriteľ žalovanú opakovane vyzýval na zaplatenie pohľadávky,
ale keďže tak žalovaná nespravila, tak Pôvodný veriteľ dňa 03.07.2023 Zmluvu vypovedal. Hoc súd
trvá na tom, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, tak dodáva, že keby aj pripustil, že žalovanej boli
poskytnuté peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania, tak v takom prípade má súd za to,
že výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v danom čase, (č.l. 77 spisu)
nespĺňalavšetkynáležitostitakejtovýzvy,atonajmätým,žePôvodnýveriteľneposkytolžalovanejlehotu
minimálne 15 dní na to, aby splatila svoje dlžné splátky a tak sa vyhla riziku vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti.Takýtonedostatokprávnehoúkonusúdskúmazúradnejpovinnosti(exoffo)aplikujúczásadu,
že súd pozná právo (iura novit curia). Nejde tak o riadnu výzvu podľa v tom čase účinného právneho
predpisu, a tak nemohlo dôjsť ani k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. V zmysle uvedených
úvah a po preskúmaní výzvy (Výzva pred mimoriadnou splatnosťou) zo dňa 01.12.2021 adresovanej
Pôvodným veriteľom žalovanej súd konštatuje, že nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru a tým
boli popreté tvrdenia, ktorými žalobca odôvodnil svoj nárok v tomto konaní.
19. Z dôvodu chýbajúcich tvrdení, súd opäť len dedukujúc, vychádzal z toho, že ide o úver poskytnutý
formou povoleného prečerpania, ktorý musí byť splatený na požiadanie alebo do troch mesiacov (§ 1
ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.) (pozn: súd vychádzal z toho, že Pôvodný veriteľ vypovedal Zmluvu dňa
06.07.2023 v dôsledku vzniku nepovoleného prečerpania zo dňa 31.08.2021). Na takýto úver sa tiež
aplikujú ustanovenia vtedy účinného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8
Zákona o bankách. Uvedené postúpenie pohľadávky medzi Pôvodným veriteľom a žalobcom nespĺňalo
podmienku splatnosti postupovaného úveru, keďže ako už súd uviedol vyššie, nedošlo k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti celej pohľadávky Pôvodného veriteľa voči žalovanej. Pôvodný veriteľ
preto ani nemohol na žalobcu platne previesť prevádzanú pohľadávku. Uvedené postúpenie pohľadávky
je tak neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
20. Základným predpokladom úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je
nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto
právuzodpovedajúcejpovinnosti(pasívnavecnálegitimácia),pričomtietootázkysúdvsporovomkonaní
skúma i bez návrhu a ešte pred tým ako skúma samotné merito veci. Súd zistil, že žalobcovi nesvedčí
aktívna vecná legitimáciu v tomto konaní a preto musel žalobu zamietnuť aj z tohto dôvodu.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22. Žalovaná bola z procesného hľadiska úspešná v celom rozsahu žalobou uplatneného nároku. Súd
preto zaviazal žalobcu k úhrade náhrady trov súdneho konania, ktoré vznikli žalovanej, vo výške 100%.O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v
lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.