Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by Mgr. Radoslav Smatana, PhD.
Legislation area – Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 25T/16/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3826010148
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3826010148.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
25T/16/2026
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci proti
obžalovaným A. B. a spol., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 15.04.2026, takto
r o z h o d o l :
25T/16/2026
Obžalovaní
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., B. XXX/XX, slobodný, nezamestnaný, t.č. v ÚVV Ilava,
a
2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom mesto C., slobodný, nezamestnaný, t.č. v ÚVV Ilava,
s ú v i n n í, ž e :
obžalovaný A. B. a obžalovaný C. D., po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle zmocniť sa
cudzích vecí prišli dňa 20.11.2025 v čase okolo 00:56 hod. od miestneho futbalového ihriska k zadnej
časti oplotenému pozemku rodinného domu č. XXX nachádzajúceho sa na E. A. F. G. H., kde obaja
obžalovaní preskočili uzamknutú bráničku, následne neoprávnene vnikli do dvora rodinného domu č.
XXX, prešli k uzamknutým dreveným dverám, vedúcim do pivničných priestorov rodinného domu I. XXX,
následnesaobžalovanýA.B.telomzaprelodvereatietovylomil,pritompoškodildrevenúzárubňudverí,
potom obžalovaní A. B. a C. D. vnikli do pivničných priestorov uvedeného rodinného domu, následne
boli obžalovaní A. B. a C. D. počas toho, ako sa nachádzali v uvedenom obydlí, pristihnutí príslušníkmiObvodného oddelenia Partizánske, ktorí im dňa 20.11.2025 v čase o 01:10 hod. podľa § 85 ods. 2
Trestného poriadku obmedzili osobnú slobodu, čím obžalovaní A. B. a C. D. porušili domovú slobodu
vlastníka uvedeného rodinného domu J. K., bývajúceho v tomto rodinnom dome, pričom poškodením
drevenej zárubne mu spôsobili škodu vo výške 300 €,
t e d a :
spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania
– vlámaním,
č í m s p á c h a l i :
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obžalovaný 1/ A. B.
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného
zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný 2/ C. D.
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného
zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., A. XXX/XX
odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
25T/16/2026
Dňa 24.02.2026 bola na tunajšom súde podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Partizánske pod sp.
zn. Pv 267/25/3305-41 na obvinených 1/ A. B. a 2/ C. D. pre prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že obžalovaný A. B. a obžalovaný C. D., po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle zmocniť sa
cudzích vecí prišli dňa 20.11.2025 v čase okolo 00:56 hod. od miestneho futbalového ihriska k zadnej
časti oplotenému pozemku rodinného domu č. XXX nachádzajúceho sa na ul. A. v obci H., kde obaja
obžalovaní preskočili uzamknutú bráničku, následne neoprávnene vnikli do dvora rodinného domu č.XXX, prešli k uzamknutým dreveným dverám, vedúcim do pivničných priestorov rodinného domu č. XXX,
následnesaobžalovanýA.B.telomzaprelodvereatietovylomil,pritompoškodildrevenúzárubňudverí,
potom obžalovaní A. B. a C. D. vnikli do pivničných priestorov uvedeného rodinného domu, následne
boli obžalovaní A. B. a C. D. počas toho, ako sa nachádzali v uvedenom obydlí, pristihnutí príslušníkmi
Obvodného oddelenia Partizánske, ktorí im dňa 20.11.2025 v čase o 01:10 hod. podľa § 85 ods. 2
Trestného poriadku obmedzili osobnú slobodu, čím obžalovaní A. B. a C. D. porušili domovú slobodu
vlastníka uvedeného rodinného domu J. K., bývajúceho v tomto rodinnom dome, pričom poškodením
drevenej zárubne mu spôsobili škodu vo výške 300 €.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 15.04.2026, na ktorom prokurátor modifikoval
právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v obžalobe tak, že tento navrhol kvalifikovať ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Obžalovaný 1/
A. B. po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že
je vinný zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Nakoľko obžalovaný 1/ súhlasne (áno) zodpovedal
na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, súd so súhlasom
prokurátora a jeho obhajcu v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal,
nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky, keďže vyhlásenie obžalovaného 1/ o vine
za skutok mu kladený za vinu v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta Trestného poriadku nebolo zmenou
jeho postoja, nakoľko tento sa k jeho spáchaniu doznával už v prípravnom konaní. Taktiež obžalovaný
2/ C. D. urobil po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku mu obžalobou kladeného za vinu.
Nakoľko obžalovaný 2/ súhlasne (áno) zodpovedal na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, súd so súhlasom prokurátora a jeho obhajcu v zmysle § 257 ods. 7, ods.
8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky,
keďže vyhlásenie obžalovaného 2/ o vine za skutok mu kladený za vinu v zmysle § 257 ods. 7 druhá
veta Trestného poriadku nebolo zmenou jeho postoja, nakoľko tento sa k jeho spáchaniu doznával od
samého počiatku. Zároveň súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obaja obžalovaní priznali
spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení
a náhrade škody.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2026 dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu
poškodeného J. K. zo dňa 21.11.2025 z č.l. 57-61 postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku,
oboznámením podstatných častí znaleckých posudkov č. 5/2026 a č. 4/2026 L. H. M. zo dňa 17.01.2026
z č.l. 77-89 a zo dňa 16.01.2026 z č.l. 93/106 za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného
poriadku, oboznámením záverov odborného vyjadrenia subjektu Juraj BELIANSKY – JUBE zo dňa
16.12.2025 z č.l. 108 postupom podľa § 268 ods. 5 Trestného poriadku, v zmysle § 269 Trestného
poriadku oboznámením listinných dôkazov, a to opatrenia z č.l. 30 a 32, zápisnica o obhliadke miesta
činu s fotodokumentáciou z č.l. 111-125, zápisy o dychových skúškach z č.l. 137, list poškodenému z č.l.
143, lustrácie zbraní z č.l. 148 a 152, správy z ÚVV Ilava o povesti obžalovaného 1/ z č.l. 235-236 a 305,
správy z ÚVV Ilava o povesti obžalovaného 2/ z č.l. 239-240 a 301, lustrácia ZVJS z č.l. 309, odpisy
z RT z č.l. 310-312, lustrácie GP SR z č.l. 313-326, lustrácie CESDaP z č.l. 327-343, lustrácie CDB
z č.l. 344-349, obžaloba z č.l. 350-355, odpor z č.l. 356-358, trestný rozkaz z č.l. 359-361, oznámenie
Okresného súdu Prievidza z č.l. 362.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania po právnej stránke konanie obžalovaného 1/ A.
B. a obžalovaného 2/ C. D. popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval (v zhode
s modifikovaným návrhom prokurátora) ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pričom vinu oboch obžalovaných za skutok im
obžalobou kladený za vinu ustálil na základe nimi urobených vyhlásení o vine, ktoré prijal a ktoré sú
neodvolateľné. V ich konaní išlo o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo
preukázané, že obaja obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie
chráneného záujmu.
V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu poškodeného J. K.
z prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 21.11.2025 (č.l. 57-61) k ním uplatnenému nároku
na náhradu škody, kde poškodený uviedol, že na dverách, ktorými sa vchádza z vonku do pivnice bolapoškodená drevená zárubňa, bolo z nej vyštiepené, táto bola osadená asi pred 3 až 4 rokmi, škoda na
zárubni mu vznikla cca 30 €. Uplatňuje si náhradu škody spôsobenej na poškodenej zárubni dverí do
pivnice, ktorá bude vyčíslená.
Zozáverovznaleckéhoposudkuč.5/2026L.H.M.,znalkynezodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetvie
psychiatria zo dňa 17.01.2026 (č.l. 77-89) vyplýva, že u obžalovaného 1/ A. B. bol zistený abúzus
(nadmerné užívanie) psychotropných látok (metamfetamínu), bez príznakov závislosti. U obžalovaného
1/ sa nejedná o chorobný sklon k požívaniu psychotropných látok. U obžalovaného 1/ neboli zistené
príznaky duševnej poruchy ani závislosti od psychotropných látok, preto znalkyňa neodporúča uloženie
ochranného liečenia. Pobyt obžalovaného 1/ na slobode nie je zo psychiatrického hľadiska pre
spoločnosť nebezpečný.
Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2026 L. H. M., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria zo dňa 16.01.2026 (č.l. 93-106) vyplýva, že u obžalovaného 2/ C. D. bol
zistený syndróm závislosti od viacerých psychotropných látok (v minulosti opiáty, metamfetamín, LSD,
extáza), toho času aktívne užívanie metamfetamínu a abstinencia od ostatných psychotropných látok.
U obžalovaného 2/ sa nejedná o chorobný sklon k požívaniu psychotropných látok. Obžalovaný 2/
v minulosti absolvoval ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a taktiež 22 mesačný
pobyt v resocializačnom centre pre drogovo závislých, kde získal náhľad na závislosť od psychotropných
látok a nie je zo psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, preto znalkyňa neodporúča
aktuálne uloženie ochranného liečenia.
Z odborného vyjadrenia subjektu Juraj BELIANSKY – JUBE (č.l. 108) zo dňa 16.12.2025 vyplýva, že
hodnota poškodenia drevenej zárubne je vo výške 300 €.
Na č.l. 143 sa nachádza list obžalovaného 2/ adresovaný poškodenému, v ktorom obžalovaný 2/ uviedol,
že sa poškodenému za vzniknutú situáciu v rodinnom dome poškodeného v H. za svoju osobu a konanie
úprimne a ľútostivo ospravedlňuje, uvedomuje si, že spravil chybu. Chce uhradiť vzniknutú škodu a jeho
skratové konanie ho naozaj moc mrzí.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného
2/ C. D. zo dňa 20.03.2026 (č.l. 301) vyplýva, že obžalovaný 2/ sa vo väzbe nachádza od 22.11.2025
a je aktuálne umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie
obžalovaného 2/ je na požadovanej úrovni. Prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy
a nariadenia personálu plní bez pripomienok. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva
zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané žiadne konfliktné
situácie. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, nebol mu udelený disciplinárny trest, ani mu
nebola udelená disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne prejavuje pozitívny postoj a záujem
o trávenie voľného času, sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas, zúčastňuje sa vychádzok. Zapája
sa do plánovaných aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Nie je pracovne zaradený, avšak udelil
súhlas s umožnením pracovných činností v ústave, ktoré sú vykonávané dobrovoľne, bez nároku na
pracovnú odmenu. Pridelenú prácu vykonáva zodpovedne a na želateľnej úrovni. Sociálne kontakty
nadviazal a udržiava formou telefonovania a formou ojedinelej korešpondencie, najmä so svojou matkou
a jemu blízkymi osobami. Záverom sa v správe konštatuje, že obžalovaný 2/ si plní základné povinnosti
vyplývajúce zo zákona a priebeh jeho výkonu väzby je doposiaľ bezproblémový.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného
1/ A. B. zo dňa 20.03.2026 (č.l. 305) vyplýva, že obžalovaný 1/ sa vo výkone väzby nachádza od
22.11.2025 a aktuálne je umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie
a vystupovanie obžalovaného 1/ počas výkonu väzby je, až na jeden nedostatok, na požadovanej úrovni.
Menovanému bol dňa 13.02.2026 uložený disciplinárny trest – pokarhanie, z dôvodu užitia liekov, ktoré
nemal povolené, ani predpísané ošetrujúcim lekárom. Iné nedostatky v rámci dodržiavania ústavného
poriadku neboli zaznamenané, príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádzala
do styku, zachováva zásady slušného správania. Disciplinárna odmena mu nebola uložená. Vo svojom
osobnom voľne prejavuje pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, sleduje televíziu, počúva
ústavný rozhlas, zúčastňuje sa vychádzok a aktivít podľa ponukového listu záujmovej, športovej a inej
činnosti. Nie je pracovne zaradený, avšak vo voľnom čase, bez nároku na odmenu, sa dobrovoľne
zúčastňuje upratovacích prác a taktiež vykonáva pomocné práce. Sociálne kontakty s vonkajšímprostredím udržiava formou korešpondencie, telefonovania a návštev. Záverom sa v správe konštatuje,
že u obžalovaného 1/ je priebeh výkonu väzby, až na jeden nedostatok, bezproblémový.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného 1/ A. B. súd zistil, že tento je
slobodný, bezdetný, pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. Aktuálne sa nachádza vo výkone
väzby v ÚVV Ilava v predmetnej trestnej veci. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný 1/ bol doposiaľ osemkrát postihnutý
v priestupkovom konaní za rôzne priestupky (päť na úseku dopravy, dva proti majetku a v jednom
prípade porušenie zákazu vychádzania). Z odpisu z registra trestov obžalovaného 1/ súd zistil, že tento
má evidovaných osem záznamov, pričom doposiaľ bol šesťkrát súdom trestaný (raz mu bol ukladaný
spoločnýtrestadvakrátmubolukladanýtrestsúhrnný)prerôznutrestnúčinnosť,prevažnemajetkového
charakteru, a to aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody. V dvoch prípadoch má odsúdenia
zahladené.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného 2/ C. D. súd zistil, že tento je
slobodný, má jedno dieťa, avšak nie je zapísaný v rodnom liste ako jeho otec, pred vzatím do
väzby bol nezamestnaný. Aktuálne sa nachádza vo výkone väzby v ÚVV Ilava v predmetnej trestnej
veci. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti
SR vyplýva, že obžalovaný 2/ bol doposiaľ sedemkrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne
priestupky (jeden proti občianskemu spolunažívaniu, dvakrát porušil zákaz vychádzania, jedenkrát
porušil zákaz fajčenia, jedenkrát prechádzal cez dráhu mimo vyhradeného priestoru, dva proti majetku).
Z odpisu z registra trestov obžalovaného 2/ súd zistil, že tento má evidovaných šesť záznamov, pričom
celkovo bol doposiaľ štyrikrát súdom trestaný (raz mu bol ukladaný súhrnný trest a v jednom prípade
súd upustil od uloženia súhrnného trestu) za rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými trestami
odňatia slobody, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Priuloženídruhuavýmerytrestuobžalovanému1/A.B.súdvychádzalzovšeobecnýchzásadukladania
sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol
aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť
páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.
U obžalovaného 1/ A. B. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona
(priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a zistil tiež jednu priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Keďže obžalovaný
1/ urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine za skutok mu obžalobou kladený za vinu, ktoré súd
prijal a obžalovanému 1/ ukladal trest znížený v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona, tento postup
súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť obžalovanému 1/ priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle
§ 36 písm. n/ Trestného zákona. Súd vychádzal z trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov a obžalovanému
1/ uložil v zmysle § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody
pod dolnú hranicu trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona), vo
výmere 10 mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú,
akoajzložkuindividuálnejprevencie)jemožnédosiahnuťlennepodmienečnýmtrestomodňatiaslobody,
pričom toto konštatovanie súd opiera o skutočnosť, že obžalovaný 1/ už bol v minulosti viackrát súdom
trestaný i nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak celkový
postoj obžalovaného 1/ k spáchanej trestnej činnosti a jeho kritický postoj, keď tento sa od samého
počiatku trestného stíhania doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a svoje konanie
úprimne oľutoval. Obžalovaný 1/ prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď urobil vyhlásenie
o vine a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Súd
prihliadol aj na závery znaleckého posudku L. H. M., ktorá konštatovala u obžalovaného 1/ abúzus
psychotropných látok, bez príznakov závislosti. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu
trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného 1/, keď tento bol šesťkrát súdom trestaný (raz mu bol
ukladaný spoločný trest a dvakrát mu bol ukladaný trest súhrnný) pre rôznu trestnú činnosť, prevažne
majetkového charakteru, a to aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, v dvoch prípadoch máodsúdenia zahladené a zároveň bol osemkrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z výkonu väzby obžalovaného 1/, v ktorej bol hodnotený,
až na jeden nedostatok, za ktorý bol pokarhaný, kladne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje
za dostatočný i trest uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu (avšak za dodržania § 39 ods.
5 Trestného zákona) vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v dostatočnej miere spĺňa
požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú.
Súdobžalovaného1/A.B.navýkontrestuzaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostredným
stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného
skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Nakoľko zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.
5/2026 vyplynulo, že znalec aktuálne nenavrhuje uložiť obžalovanému 1/ A. B. žiadne ochranné liečenie,
keďže u neho neboli zistené príznaky duševnej poruchy ani závislosti od psychotropných látok, súd preto
obžalovanému 1/ žiadne ochranné liečenie neukladal.
Priuloženídruhuavýmerytrestuobžalovanému2/C.D.súdvychádzalzovšeobecnýchzásadukladania
sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol
aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť
páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.
U obžalovaného 2/ C. D. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona
(priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a zistil tiež jednu priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Keďže obžalovaný
2/ urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine za skutok mu obžalobou kladený za vinu, ktoré súd
prijal a obžalovanému 2/ ukladal trest znížený v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona, tento postup
súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť obžalovanému 2/ priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle
§ 36 písm. n/ Trestného zákona. Súd vychádzal z trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov a obžalovanému 2/
uložil v zmysle § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona), vo výmere 8
mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú, ako aj zložku
individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto
konštatovanie súd opiera o skutočnosť, že obžalovaný 2/ už bol v minulosti viackrát súdom trestaný
i nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak celkový postoj
obžalovaného 2/ k spáchanej trestnej činnosti a jeho kritický postoj, keď tento sa od samého počiatku
trestného stíhania doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a svoje konanie úprimne
oľutoval. Obžalovaný 2/ prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď urobil vyhlásenie o vine
a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Zároveň
súd prihliadol aj na okolnosť, že obžalovaný 2/ sa ospravedlnil poškodenému, ktorému adresoval svoje
písomné ospravedlnenie. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku L. H. M., ktorá konštatovala
u obžalovaného 2/ syndróm závislosti od viacerých psychotropných látok, toho času aktívne užívanie
metamfetamínu. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú a priestupkovú minulosť
obžalovaného 2/, keď tento bol štyrikrát súdom trestaný (raz mu bol ukladaný súhrnný trest a v jednom
prípade súd upustil od uloženia súhrnného trestu) za rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými
trestami odňatia slobody, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a taktiež bol
sedemkrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež
správuzvýkonuväzbyobžalovaného2/,vktorejbolhodnotenýakobezproblémový.Vzhľadomnavyššie
uvedené skutočnosti súd považuje za dostatočný i trest uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu
(avšak za dodržania § 39 ods. 5 Trestného zákona) vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest
v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj
zložku výchovnú.Súdobžalovaného2/C.D.navýkontrestuzaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostredným
stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného
skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Nakoľko zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.
4/2026 vyplynulo, že znalec aktuálne nenavrhuje uložiť obžalovanému 2/ žiadne ochranné liečenie,
keďže tento v minulosti absolvoval ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a taktiež
22 mesačný pobyt v resocializačnom centre pre drogovo závislých, kde získal náhľad na závislosť od
psychotropných látok a podľa konštatovania znalca nie je zo psychiatrického hľadiska pre spoločnosť
nebezpečný, súd preto obžalovanému 2/ žiadne ochranné liečenie neukladal.
Poškodený J. K. si síce v predmetnej trestnej veci uplatnil nárok na náhradu škody včas, avšak si ho
neuplatnil riadne, nakoľko svoj nárok riadne nevyčíslil, súd ho s jeho nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
25T/16/2026
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a náhrade škody v lehote
15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obaja obžalovaní urobili vyhlásenie o vine,
ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.