Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 15, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-22C/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118309295
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6118309295.12

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Y.. W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX,
XXX XX pružina, zastúpený: W.. Marián Sikora, advokát, so sídlom ul. Námestie slobody č. 1406/38,
020 01 Púchov, IČO: 42 147 549, proti žalovanému: W.. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. č.
XXXX/X, XXX XX S., zast. : Mgr. Jana Volná LLM advokát, so sídlom ul. Porubského č. 1143/2, 811 06
Bratislava, IČO: 42 129 427, o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na zastavenie

konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.07.2018, (sp.zn.
21Up/470/2018) prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia 50.000,- eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom.

2. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 02.04.2026 (l. č. 381),

doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 02.04.2026 vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu,
že s ohľadom na výpoveď svedka K. a s ohľadom na dôkaznú núdzu. O trovách konania navrhol
rozhodnúť podľa § 257 CSP a žalovanému nepriznať náhradu trov konania pričom dôvody hodné
osobitného zreteľa žalobca videl v tom, že žaloba bola podaná dôvodne a ku späťvzatiu a zastaveniu
konania došlo iba z dôvodu dôkaznej núdze.

3.Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

4.Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5.Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6.Nakoľko žalobca zobral žalobu späť po otvorení pojednávania súd vyzval žalovaného na vyjadrenie
v zmysle CSP (l. č. 386). Žalovaný podaním zo dňa 08.04.2026 (l. č. 390) „Súhlas žalovaného so
späťvzatím žaloby a uplatnenie náhrady trov konania“ okrem iného uviedol, že so späťvzatím žaloby
v celom rozsahu súhlasí. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania s tým, že vo veci nie sú žiadne

okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od povinnosti súdu rozhodnúť v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splneniedvoch podmienok a to za 1.musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a za 2. musí ísť o výnimočné
okolnosti. Vo veci nie je splnená ani jedna z podmienok stanovených pre aplikáciu § 257 CSP. Dôvod
hodný osobitného zreteľa je daný buď charakterom sporového konania, alebo charakterom procesnej

situácie, v ktorej je o náhrade trov konania rozhodované (ÚS SR sp.zn. I.ÚS/469/2013). Vo veci sa jedná
o bežný majetkový spor, ktorého premetom bolo bezúspešné a bezdôvodné uplatňovanie žalobcom
vyfabulovaných nárokov na peňažné plnenie voči žalovanému a z hľadiska charakteru konania nie
je možné ani uvažovať o výnimočnosti, ktorá by čo i len pripúšťala aplikáciu § 257 CSP. Z hľadiska
charakteru procesnej situácie, v ktorej najvyššie súdne autority pri posudzovaní nároku na náhradu trov

konania vnímajú dôvod hodný osobitného zreteľa , možno uviesť ako ukážkový príklad zmenu zákonnej
úpravy. Vo veci je žalobca zastúpený advokátom, pričom procesná situácia žalobcu je v celom rozsahu
daná jeho vlastnou procesnou aktivitou, keďže to bol žalobca, kto sporové konanie vo veci inicioval. Je
teda zrejmé, že na charaktere procesnej situácie žalobcu nie je nič výnimočné a nie sú dané žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania . Žalovaný si týmto
uplatnil náhradu trov konania vo výške 100%.

7. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Žalobca o trovách konania navrhol súdu rozhodnúť podľa § 257 CSP a žalovanému nepriznať
náhradu trov konania a dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca videl v tom, že žaloba bola podaná
podľa žalobcu dôvodne a ku späťvzatiu a zastaveniu konania došlo iba z dôvodu dôkaznej núdze
žalobcu. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

11. V sporovom konaní platí, že povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou
úspechu vo veci (§ 255 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Len
výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi/ strane sporu priznať náhradu trov konania (§ 257 CSP).
Rozhodnutie o náhrade trov konania musí byť v súlade s priebehom konkrétneho konania a každé
rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty

výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností
konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej
formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí
zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu,

ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane, čí štátu.

12. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne
a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor
na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry ustanovenie § 257 CSP nie je

možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť.

13. Citované ustanovenie § 257 CSP nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 122/2009 je
potrebné pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky na výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné)
náhrady trov konania úspešnej procesnej strane, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie
dôvodu hodného osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo

všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade
môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vetyDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikované v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 63/2009).

14. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných
ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by
bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá). V neposlednom rade je potrebné všímať si aj
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (porovnaj R 24/1964). Nie

každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, možno považovať za dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (porovnaj
sp. zn. 4MCdo/2/2008).

15. Súd v danom prípade nezistil existenciu výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali záver, že je v tomto prípade boli splnené podmienky pre uplatnenie § 257 CSP v

intenciách vyššie prezentovanej ustálenej rozhodovacej praxe a po zohľadnení tvrdení i postojov strán
sporu v tomto konaní o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný svojim konaním, keď po podaní žaloby a vykonaní
dokazovania zvážil svoju dôkaznú núdzu, vzal žalobu späť a teda procesne zavinil zastavenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Mestský
súd Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).