Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100417
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0924100417.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: npráp. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., právne
zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 51 814
498,protižalovanému:PrezidentFinančnejsprávy,FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 187857/2024
zo dňa 16. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Opatrenie žalovaného Prezidenta finančnej správy č. 187857/2024 zo dňa 16.04.2024 zrušuje a vec

vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Prezident finančnej správy (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím č.
131097/2024 dňa 19.03.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 280 ods. 1 a 2

zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „zákon o finančnej správe“ alebo „zákon č. 35/2019 Z. z.“) a čl. 2 bod 1. písm.
bh) prílohy k Personálnemu opatreniu ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2021 v znení Dodatku
č. 3 (ďalej aj ako „personálne opatrenie“) v právnej veci doplatku služobného príjmu podľa ustanovenia
§ 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o štátnej službe colníkov“) za obdobie od
06.06.2018 do 19.03.2024 rozhodol, že podľa § 187 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov v spojení

s § 324 ods. 8 zákona o finančnej správe dopláca za čas neplatného skončenia služobného pomeru
od 06.06.2018 do 19.03.2024 príslušníkovi finančnej správy npráp. A. B., trvale bytom C. XXX/XX,XXX
XX D. E. F. (ďalej aj ako „účastník konania“ alebo „žalobca“) služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm.
a) až l) zákona o štátnej službe colníkov, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného
pomeru, v sume 79 689,19 Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že na základe
Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/150/2018 zo dňa 23.06.2022 bolo zrušené rozhodnutie
generálneho riaditeľa sekcie, sekcia colná č. 470354/2018 zo dňa 15.08.2018, ako aj rozhodnutie

prvostupňového orgánu č. 312508/2018 zo dňa 04.06.2018 vo veci prepustenia zo služobného pomeru
žalobcu a vec bola vrátená Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NSS SR“) Rozsudkom sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa
31.01.2024 zamietol kasačnú sťažnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Následne uviedol,žeposlednýslužobnýpríjemžalobcubolvovýške1147euraurčenýbolrozhodnutiamiriaditeľaColného
úradu Michalovce, ktoré upravovali služobný príjem a jeho zložky: Funkčný plat: 500 Eur (rozhodnutie
č. 26267/2018 rozhodnutie zo dňa 29.12.2017), Prídavok za výsluhu rokov: 270 Eur (rozhodnutie

č. 26267/2018 zo dňa 29.12.2017), Osobný príplatok: 210 Eur (rozhodnutie č. 26267/2018 zo dňa
29.12.2017), Hodnostný príplatok: 111,50 Eur (rozhodnutie o povýšení do funkcie nadpráporčík zo dňa
28.02.2003), Osobitný príplatok: 33 Eur (rozhodnutie č. 292980/2018 zo dňa 30.04.2018), Príplatok za
nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni: 22 Eur mesačne (priznaný rozhodnutím
zo dňa 30.06.2005). Pri výplate služobného príjmu je možné poskytnúť len posledný služobný príjem

podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) zákona o štátnej službe colníkov, ktorí účastníkovi konania patril v čase
pred neplatným skončením služobného pomeru s poukazom na ustanovenie § 187 ods. 1 druhá veta
zákona o štátnej službe colníkov. Z uvedeného vyplýva, že sa poskytne posledný priznaný služobný
príjem, avšak iba so zložkami uvedenými v § 79 ods. 1 písm. a) až l) zákona o štátnej službe colníkov,
teda v prípade žalobcu so zložkami: funkčný plat (500 Eur), prídavok za výsluhu rokov (270 Eur),
hodnostný príplatok (111,50 Eur), osobný príplatok (210 Eur), osobitný príplatok (33 Eur), príplatok

za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni (22 Eur). V nadväznosti na uvedené
prezident finančnej správy rozhodol tak, že v prípade účastníka konania sa dopláca služobný príjem
za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru od 06.06.2018 do 19.03.2024 vo výške 79
1689,19 Eur. V poučení prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené: „Proti tomuto rozhodnutiu sa môže
podať odvolanie u prezidenta finančnej správy, finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,

974 01 Banská Bystrica do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný
účinok - § 293 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z.“. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané a podpísané
prezidentom finančnej správy. Žalobca si prvostupňové rozhodnutie prevzal osobne dňa 21.03.2024.

2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu – JUDr. Ondreja Krempaského, advokáta –

doručil dňa 05.04.2024 o 17:10 hod. (číslo záznamu 607656612) do elektronickej schránky Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky elektronické podanie, ku ktorému pripojil ako prílohu odvolanie
proti prvostupňovému rozhodnutiu, na základe ktorého žalobca z dôvodov uvedených v podanom
odvolaní žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie. Z obsahu odvolania zo dňa 02.04.2024 pripojeného
k elektronickému podaniu vyplýva, že žalobca adresáta uviedol nasledovne: „Finančné riaditeľstvo SR,

Prezident finančnej správy, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica“. K podaniu žalobca zároveň pripojil
aj Plnomocenstvo zo dňa 26.03.2024, ktorým splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie
v konaní.

3. Žalovaný – prezident finančnej správy – následne listom č. 187857/2024 zo dňa 16.04.2024 (ďalej aj

ako „napadnuté opatrenie“) označeným ako „Oznámenie“ oznámil žalobcovi, že „Prezidentovi finančnej
správy bolo dňa 05.04.2024 doručené podanie „Odvolanie proti rozhodnutiu“ zo dňa 02.04.2024, a to
proti rozhodnutiu č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024 podané cez ústredný portál verejnej správy.
K podaniu bolo doručené aj Plnomocenstvo zo dňa 26.03.2024.“ K podaniu zároveň poukázal na
ustanovenia § 293 ods. 1 a 3, § 283 ods. 1 a 2 zákona o finančnej správe s tým, že pre podanie

odvolania zákon o finančnej správe stanovuje miesto podania a lehotu, v ktorej musí odvolanie podať
oprávnenému orgánu. Ako miesto podania určuje zásadne oprávnený orgán, ktorý rozhodnutie vydal
avdanomprípadeustanovuje15–dňovúlehotu.Lehotanapodanieodvolaniasapovažujezadodržanú,
ak bolo odvolanie podané na príslušnom orgáne. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2
písm. h) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „zákon o e-Governmente“) a na ustanovenie § 316 ods. 2 zákona o finančnej správe.
Na záver napadnutého opatrenia žalovaný uviedol, že „V zmysle vyššie uvedeného (pozn. zákon o
e-Governmente sa na konanie vo veciach služobného pomeru nevzťahuje), Vaše podanie nemožno
považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon č. 35/2019 Z. z. spája právne

činky začatia konania vo veci odvolania proti rozhodnutiu prezidenta finančnej správy č. 131097/2024
zo dňa 19.03.2024. V danom prípade rozhodnutie prezidenta finančnej správy č. 131097/2024 zo dňa
19.03.2024 nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2024“. Napadnuté opatrenie bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručené dňa 30.04.2024.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou podanou na Správny súd v Košiciach dňa 01.07.2024, teda s poukazom na § 69
ods. 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako„SSP“) v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal najskôr iba zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Právna
vec žalobcu bola následne na základe žiadosti žalobcu zo dňa 12.08.2024 Uznesením Správneho
súdu v Košiciach sp. zn. 1S/6/2024 zo dňa 12.09.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2024,

postúpená na Správny súd v Banskej Bystrici ako na vecne a miestne príslušný správny súd podľa §
13 ods. 1 SSP podľa sídla orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni. Správnemu súdu
v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) bola vec žalobcu postúpená dňa 23.09.2024. Žalobca na
výzvu správneho súdu doplnil správnu žalobu podaním zo dňa 06.12.2024 v časti označenia žalobcu
a upresnil správnu žalobu podaním zo dňa 11.02.2025 v časti označenia predmetu súdneho prieskumu

s tým, že navrhol zrušiť napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191
ods. 1 písm. b), c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. b) eventuálne písm. a) SSP a vec vrátiť
prvostupňovému orgánu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

5. V úvode správnej žaloby žalobca v rámci popisu skutkového stavu poukázal na skutočnosti, ktoré
predchádzali začatiu administratívneho konania o doplatenie služobného príjmu. Rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach č. k. 6S/150/2018-135 zo dňa 23.06.2022, boli zrušené rozhodnutia riaditeľa Colného
úradu Michalovce sp. zn. 312508/2018 zo dňa 04.06.2018 spolu s rozhodnutím Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky sp. zn. 470354/2018 zo dňa 15.08.2018. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 11.08.2022. Právnym dôsledkom spojeným so zrušením uvedených rozhodnutí
je podľa žalobcu to, že služobný pomer žalobcu trvá naďalej odo dňa 06.06.2018. S touto právnou

skutočnosťou zákon spája právo žalobcu na zaradenie do pôvodnej funkcie v zmysle a za podmienok §
187 ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov, pričom za čas neplatného skončenia služobného pomeru
mu patrí služobný príjem v zmysle § 187 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov v spojení s § 322
ods. 1 písm. a) v spojení s § 324 ods. 8 zákona o finančnej správe. Pretože služobný pomer bol
skončený neplatne ku dňu 05.06.2018, žalobcovi v súlade s uvedenými ustanoveniami patrí dňom

06.06.2018 služobný príjem, čo medzi žalobcom a žalovaným sporné nie je. Sporná je výška doplatku
služobnéhopríjmuadobatrvanianeplatnéhoskončeniaslužobnéhopomeru(deňkedymalbyťzaradený
žalovaný do funkcie) a tiež to, že prezident finančnej správy rozhodoval vo veci o ktorej nie je príslušný
rozhodovať, čo nesporne vyplýva z ustanovenia § 278 zákona o finančnej správe. Pretože zrušením
rozhodnutí služobný pomer žalobcu trvá naďalej zostáva v platné tiež rozhodnutie, ktorým žalobcovi

vnikol služobný pomer podľa § 16 a na základe ktorého, v spojení s § 16 ods. 2 písm. a e) a h) a §
79 a nasl. zákona o štátnej službe colníkov bol žalobcovi priznaný služobný plat pri vzniku služobného
pomeru. Priznaný služobný plat, jeho jednotlivé zložky, sú vždy menené samostatnými rozhodnutiami
(bolo to aj v prípade žalobcu) podľa doby trvania služobného pomeru, ktorá mala vplyv na jednotlivé
zložky platu (funkčný plat, prídavok za výsluhu rokov, hodnostný príplatok, osobný príplatok atď., podľa

splnenia podmienok pre jednotlivé zložky služobného platu. Zároveň priamo zo zákona sa zvyšovala
výška funkčného platu na základe valorizácie podľa § 80 ods. 6 zákona o štátnej službe colníkov,
ktorej výške bola stanovená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Žalobca nespochybňoval vo
svojom odvolaní jednotlivé zložky, ale ich výšku uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí, a tiež dobu počas
ktorej v dôsledku neplatného skončenia služobného pomeru žalobca nemohol štátnu službu vykonávať.

Prvostupňové rozhodnutie vydané s odstupom skoro dvoch rokov po zrušení rozhodnutí o prepustení zo
služobného pomeru Krajským sudom v Košiciach mohlo podľa žalobcu sledovať jediný cieľ, t.j. navodiť
stav, že doba neplatného skončenia služobného pomeru trvala až do doručenia rozsudku NSS SR sp.
zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa 31.01.2024 a tak zakryť nečinnosť nadriadeného, ktorej dôsledkom je to, že
žalobcovi patrí služobný plat aj za obdobie od 12.08.2022 do 19.03.2024, ale z iného právneho dôvodu,

ako je neplatné skončenie služobného pomeru.
6. Služobný plat (jeho jednotlivé zložky) bol priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím
pri vzniku služobného pomeru a výška jednotlivých zložiek upravovaná v súlade so zákonom. Tieto
rozhodnutia neboli zrušené a do ich platnosti nebolo zasiahnuté ani rozhodnutiami, ktorými bol so
žalobcom skončený služobný pomer. Na základe týchto rozhodnutí bol povinný služobný úrad (nie

prezident finančnej správy) vyplatiť služobný plat žalobcovi podľa § 180 v spojení s § 181 ods. 2
zákona o finančnej správy. Zákon o finančnej správe ani nepredpokladá taký postup, aby pred tým,
ako bude vyplatený služobný príjem sa o tomto nároku rozhodovalo. Čo môže byť predmetom konania
vo veciach služobného pomeru upravuje § 278 zákona o finančnej správe, v ktorom je taxatívny
výpočet toho, o čom môže príslušný orgány (§ 289 zákona o finančnej správe) rozhodovať. Predmetom

konania vo veciach služobného pomeru, nemôže byť a ani nie je rozhodovanie vo veci doplatenie
služobného príjmu, ktorý navyše žalovaný ani nemôže doplatiť, pretože výplatu služobného platu je
povinný, na základe rozhodnutí ktorými bol služobný plat (jeho jednotlivé zložky príjmu) priznaný
pred dňom skončenia služobného pomeru, realizovať (vyplácať) služobný úrad. Splatnosť služobnéhopríjmu upravuje § 180 a § 181 zákona o finančnej správe. Služobný úrad po zrušení rozhodnutia bol
povinný vyplatiť služobný príjem za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru v najbližšom
výplatnom termíne po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu t.j. po dni 11.08.2022 od tohto

dátumu, aby sa služobný úrad nedostal do omeškania. Pretože v platnosti sú rozhodnutia o určení
služobného platu, jeho jednotlivých zložiek, služobný úrad mal pri určení výšky doplatku postupovať
na základe týchto rozhodnutí a zároveň bol povinný zohľadniť valorizáciu priamo priznanú zákonmi o
štátnom rozpočte postupom podľa § 161 ods. 3, 4 a 5 zákona o finančnej správe. Zrušením rozhodnutí
musia byť uspokojené všetky nároky, ktoré by žalobcovi bol povinný vyplatiť služobný úrad vrátane

valorizácie t. j. zvýšenie platu, ktoré každému príslušníkovi zákon o štátnom rozpočte priznáva bez
výnimky a žalobcovi, pretože jeho služobný pomer trvá. O priznaní valorizácií nerozhoduje nadriadený
ani prezident finančnej správy (platne priznaný plat je pravidelne valorizovaný bez výnimky). Nedá sa
nespomenúť ani to, že postup zvolený žalovaným zasiahol aj do tých nárokov žalobcu, ktoré mu vznikajú
na základe zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“), podľa ktorého

výška nárokov z výsluhového zabezpečenia, je viazaná na služobný plat v zmysle § 60 tohto zákona
(priemer za posledných 10 rokov). Nerešpektovanie nároku na zvýšenie funkčného platu priznaného
priamo zákonom, je porušením práv žalobcu, zneužitím oprávnení prezidentom finančnej správy a je
neprípustnou diskrimináciou žalované. Takýto postup je v rozpore s § 187 ods. 1 zákona o štátnej službe
colníkov, z ktorého explicitne nevyplýva, že žalobca má nárok na služobný príjem vo výške, ktorá mu

bola priznaná pred neplatným skončením služobného pomeru. Takúto interpretáciu vylučuje § 161 ods.
3, 4 a 5 zákona o finančnej správe, z ktorých vyplýva, že priamo zo zákona sa zvyšuje funkčný plat
(čo ovplyvňuje aj ďalšie zložky služobného platu), o tomto zvýšení nadriadený nerozhoduje. Služobný
úrad iba formálne zvýšenie služobného platu oznámi každému príslušníkovi finančnej správy, pričom
neoznámenie neznamená zánik nároku. Nevyplatenie valorizácie služobným úradom, či iné plnenia,

zakladá právo príslušníka finančnej správy (v tomto prípade aj žalobcu) podať žiadosť v zmysle § 282 v
spojení s § 283 ods. 2 spojení s § 278 písm. e) bod 13 zákona o finančnej správe.
7. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný oprávnenie rozhodovať odvodzuje od § 280 ods. 1
a 2 zákona o finančnej správe. Ustanovenie § 280 zákona o finančnej správe upravuje jednak inštančnú
príslušnosť, kto je oprávnený rozhodovať v prvom stupni, kto rozhoduje v druhom stupni. Na to, aby

príslušný orgán mohol konať musí existovať zákonný dôvod (oprávnenie) rozhodovať vo veci, ktorá
spadá do pôsobnosti príslušného nadriadeného. Týmto zákonným dôvodom nie je ani čl. 2 bod 1
písm. bh) prílohy k personálnemu opatreniu, na ktoré sa žalovaný odvoláva. Minister financií je podľa
§ 73 ods. 1 zákona o finančnej správe nadriadeným a je viazaný týmto zákonom. Aj keď minister
v zmysle tohto ustanovenia môže určiť v akom rozsahu rozhoduje nadriadený (príslušník finančnej

správy menovaný do riadiacej funkcie príloha 4 zákona o finančnej správe), nemôže delegovať na
týchto príslušníkov právomoci, ktoré mu zákon nepriznal. Zákon ministrovi financií nedáva oprávnenie
rozhodovať o doplatení služobného platu, takúto právomoc potom nemá ani prezident finančnej správy,
čo § 278 zákona o finančnej správe potvrdzuje. Nemôže byť sporné, že predmetom konania môžu
byť len veci taxatívne vymenované v § 278 zákona o finančnej správe a len o nich môže prezident

finančnej správy rozhodovať ako príslušný orgán v zmysle § 238 zákona o finančnej správe a to v
rozsahu zverenom ministrovi.

8. Žalobca namietal, že rozhodnutie, ktoré bolo vydané prezidentom finančnej správy, je nulitným
aktom, a jeho doručením neboli ani nemohli byť vyvolané právne dôsledky, ktoré s ním žalovaný

spája. Nemôže byť podľa žalobcu sporné, že uvedené rozhodnutie bolo vydané vo veci, ktorá nielenže
nepatrí do rozhodovacej právomoci prezidenta finančnej správy ani ministra financií, ale rozhodovanie
o doplatení služobného platu nemôže byť ani predmetom konania vo veci služobného pomeru, pretože
rozhodnutia (o vzniku služobného pomeru, o priznaní služobného platu atď.) sú po zrušení rozhodnutí o
skončení služobného pomeru právne účinné a žalobca aj z hľadiska nárokov podľa zákona o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov sa nemôže dostať do horšieho postavenia. Všetky tieto skutočnosti
bránia potom prijatiu takého záveru, aj s odvolaním sa na § 2 ods. 2 písm. h) zákona o e-Governmente,
že tento zákon sa na konanie vo veci služobného pomeru nevzťahuje a vyvodzovať záver, že podanie
žalobcu (odvolanie) nebolo doručené oprávnenému orgánu a preto nemôže vyvolať právne účinky
spojené s odvolaním. Ak odvolanie podané žalobcom nemôže vyvolať právne účinky, tak nie z dôvodov

uvedených v tomto liste, ale preto, že rozhodnutie je ničotné, je rozhodnutím nulitným. Listina nazvaná
rozhodnutie č. 131097/2024 dňa 19.03.2024 môže byť považovaná len za oznámenie služobného úradu
o tom, že žalobcovi bol doplatený služobný plat na základe platných a právne účinných rozhodnutí o
priznaní služobného platu a jeho jednotlivých zložiek, ktoré sa menili či už v dôsledku odslúženýchrokov alebo v dôsledku zákonom priznanej valorizácie a na ktoré sa v listine označenej ako rozhodnutie
žalovaný odvoláva. Podľa názoru žalobcu, ktorý vychádza z existujúcej judikatúry a poznatkov procesnej
teórie, je daná nulita rozhodnutia žalovaného v dôsledku nedostatku právneho dôvodu a nedostatku

právomoci,rozhodovaťvovecidoplateniaslužobnéhopríjmu,ktoréhovýškabolaprávoplatnestanovená
(prekážka veci rozhodnutej) a ktorý s valorizáciou priznanou zákonom na príslušný rok bol povinný
služobný úrad vyplatiť a to na základe dvoch právnych titulov, na ktoré je v žalobe poukázané. Podľa
§ 278 písm. e) bod 13 zákona o finančnej správe konaním vo veciach služobného pomeru je konanie,
v ktorom sa rozhoduje o žiadosti príslušníka finančnej správy o priznanie plnenia podľa tohto zákona

okrem plnení podľa § 117 ods. 7, § 149 ods. 3, § 185 až 203 a § 213 ods. 8 a 9. Aj citované ustanovenie
preukazuje,žeprezidentfinančnejsprávynemôžezúradnejmoci(exoffo)rozhodovaťvovecidoplatenia
služobného platu, ale je oprávnený rozhodovať iba o žiadosti príslušníka finančnej správy, ktorou sa
domáha niektorého z plnení, ktoré mu služobný nevyplatil vôbec alebo v plnej výške a ktoré sú priamo
zákonom priznané príslušníkovi FS, s výnimkou tých plnení, ktoré vyššie citované ustanovenie explicitne
vylučuje. Aj z uvedeného implicitne vyplýva, že prezident finančnej správy začal konanie vo veci,

ktoré z úradnej povinnosti začať nemôže, konal na základe zotrvačnosti a nebral do úvahy ani rozdiel
predchádzajúcej právne úpravy v zákone o štátne službe colníkov a teraz platnej právnej úpravy, ktorá
na rozdiel od teraz platnej úpravy nevymedzovala, čo môže byť predmetom konania vo veci služobného
pomeru, resp. čo je konaním vo veciach služobného pomeru, ani to, že podľa teraz platnej úpravy sa
zvýšenie služobného platu o valorizáciu priznanú zákonom oznamuje príslušníkom finančnej správy

len formálne. Rozhodnutie vydané bez právneho základu nemení nič na veci, že bolo povinnosťou
služobného úradu vyplatiť služobný plat na základe predchádzajúcich rozhodnutí aj s valorizáciou a
preto výška doplatku nemá oporu v právnych predpisoch a je v rozpore s § 187 ods. 1 zákona o štátnej
službe colníkov v spojení s § 161 ods. 3, 4 a 5, v spojení s § 322 a § 324 ods. 8 zákona o finančnej
správe. Pretože žalobcovi na základe tohto „rozhodnutia“ bola na účet zaslaná nepreskúmateľná suma

uvedenávrozhodnutípozdanení,žalobcaoznámilslužobnémuúradu,žetútosumupovažujezazálohu.
Následne podal dve žiadosti, a to žiadosť na vyplatenie služobného platu za dobu neplatného skončenia
služobného pomeru od 06.06.2018 do 11.08.2022 a žiadosť v zmysle uvedeného ustanovenia žiadosť
o vyplatenie služobného platu za obdobie od 12.08.2022 do 19.03.2024, ktoré nemá žiadnu súvislosť s
dobouneplatnéhoskončeniaslužobnéhopomeru,pretoženezaradeniežalobcudofunkciejedôsledkom

protiprávneho konania nadriadeného. Tieto listiny žalobca priložil ako dôkaz k správnej žalobe.

9. Žalobca ďalej namietal, že z rozhodnutia (z napadnutého opatrenia – pozn. správneho súdu) ani
nevyplýva, že odvolanie bolo posudzované komisiou a predložené na rozhodnutie prezidentovi finančnej
správy, čo je v rozpore s § 293 ods. 7, pretože o tom, či bolo alebo nebolo podané odvolanie

oprávnenému orgánu alebo či sa vzťahuje alebo nevzťahuje na konania zákon o e-Governmente nie
je oprávnený rozhodovať prvostupňový orgán, ten má oprávnenie len vyhovieť odvolaniu v celom
rozsahu, ale odvolací orgán. Žalobca tvrdil, že podané odvolanie by vyvolalo účinky aj keby bolo
oprávnením prezidenta finančnej správy rozhodovať o doplatení služobného platu, pretože z hľadiska
doručovania prezident finančnej správy nemá iné sídlo ako právnická osoba, ktorou je Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, a preto pri doručovaní do elektronickej podateľne alebo poštou do
klasickej podateľne, rozlišovacím znakom je výlučne označenie, že listina je určená prezidentovi
finančnej správy. Finančné riaditeľstvo aj advokát, ktorý zastupuje účastníka majú pridelenú elektronickú
schránku,nemôžebyťpochybnosťotom,čiboloodvolaniedoručenéoprávnenejosobe,ačibolopodané
oprávnenou osobou, pretože elektronický podpis advokáta na podaní a konverzií splnomocnenia je

nespochybniteľný a preto je preukázateľné aj to, že bola zachovaná aj písomnosť podania. V rozpore so
zákonom by bol taký postup, ak by prezidentom finančnej správy bol doručovaný elektronický dokument
osobe, ktorá nemá povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku. Postavenie prezidenta finančnej
správy ako štatutárneho orgánu a nadriadeného nemení ani jeho oprávnenie (§ 280) rozhodovať
na základe poverenia ministra vo veciach služobného pomeru. To iba rozširuje jeho právomoci ako

nadriadeného rozhodovať vo veciach služobného pomeru v rozsahu uvedenom v § 278 v spojení s
personálnym opatrením, na ktorý sa listina nazvaná rozhodnutie odvoláva. Z hľadiska príslušnosti ide
vždy o rozhodnutie prezidenta finančnej správy s tým, že v odvolacom konaní musí byť dodržaný
postup uvedený v § 238 ods. 3 zákona o finančnej správy. Ak predmetom konania nemôže byť
doplatenie služobného platu, nejde o konanie vo veci služobného pomeru a preto mal žalovaný

rozhodnúť vo veci odvolania žalobcu, pretože bolo podané včas a príslušnému orgánu. Predvýroková
časť rozhodnutia žalovaného svedčí o tom, že žalovaný neposudzoval či doplatenie služobného platu
môže byť predmetom konania podľa zákona o finančnej správe. Zjavne z toho dôvodu neuviedol žiadne
zákonné ustanovenie, ktoré ho oprávňuje konať vo veci doplatku a na podané odvolanie reagovalcitáciou § 2 ods. 2 písm. h) zákona o e-Governmente, aj keď z dikcie tohto ustanovenia vyplýva aj taká
interpretácia, že tento zákon sa nevzťahuje len vtedy, ak je splnená aj ďalšia podmienka t.j. súvisí s
vykonanímbezpečnostnýchprevieroknavrhovanýchosôbvpôsobnostispravodajskýchslužieb.Pretože

prezident finančnej správy rozhodoval o veci, ktorá nemôže byť predmetom konania, nemôže byť
posudzovaná ako činnosť vylúčená z výkonu verejnej moci elektronicky. Štátna služba sa síce vykonáva
v služobnom pomere, avšak doplatenie služobného príjmu, nie je konaním vo veci služobného pomeru a
preto list (napadnuté opatrenie – pozn. správneho súdu), ktorým bolo oznámené žalovanému (žalobcovi
– pozn. správneho súdu), že odvolanie bolo podané nepríslušnému orgánu, sa dá posudzovať tiež

ako „rozhodnutie o odvolaní“, ktoré nemá formálne náležitosti a ktorým sa rozhodovalo vo veci, ktorá
nemohla byť už predmetom konania na prvom stupni.

10. Podľa názoru žalobcu, pre právne posúdenie veci je rozhodujúce to, že orgán, ktorý ho vydal nebol
zo zákona oprávnený rozhodovať vo veci doplatenia služobného príjmu, preukázateľne rozhodol o veci,
ktorá ani predmetom konania nemôže byť a preto jeho rozhodnutie nikdy nemohlo nadobudnúť právnu

moc ani vykonateľnosť a ako také nemôže byť ani prekážkou res judicata pre konanie, ktoré podaniami
žalobcu v zmysle § 278 písm. e) bod 13 zákona o finančnej správe začali dňom § 283 ods. 2 zákona
o finančnej správe dňom ich doručenia oprávnenému orgánu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná a
žalovaný postupoval vo veci v súlade so zákonom, procesne aj vecne správne. Následne žalovaný
poukázal na prvostupňové rozhodnutie, citoval ustanovenia zákona o finančnej správe a zákona
o e-Governmentu, na ktoré žalovaný poukázal v napadnutom opatrení a citoval aj znenie poučenia

o opravnom prostriedku obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Následne žalovaný uviedol, že z
týchto zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že pre podanie odvolania zákon o finančnej správe
ustanovuje miesto podania a tiež lehotu, v ktorej sa musí odvolanie podať oprávnenému orgánu. Ako
miesto odvolania § 293 ods. 3 zákona o finančnej správe pre takýto prípad určuje zásadne oprávnený
orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Z tejto zásady zákon o finančnej správe pozná nasledovné výnimky:

odvolaniepodanévočislužobnémuhodnoteniu(§293ods.2zákonaofinančnejspráve),absencia,resp.
nesprávne poučenie účastníka konania ( § 293 ods. 4 zákona o finančnej správe), zmeškanie lehoty
na podanie odvolania zo závažných dôvodov (§ 293 ods. 4 zákona o finančnej správe). Napadnuté
(prvostupňové) rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 21.03.2024. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca „odvolanie“ prostredníctvom advokáta a cez ústredný portál verejnej správy. Aj napriek tomu, že

žalobca bol v poučení napadnutého rozhodnutia správne a v súlade s § 293 ods. 1 a 3 zákona o finančnej
správe poučený o lehote a mieste podania odvolania, jeho odvolanie nebolo podané oprávnenému
orgánu v zákonnej lehote do 05.04.2024. Zákon o e-Governmente sa na konanie vo veciach služobného
pomeru nevzťahuje, podanie žalobcu nemožno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu,
s ktorým zákon o finančnej správe spája právne účinky začatia konania vo veci odvolania proti

prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný označil ako dôkaz Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. MF/015014/2020-75 zo dňa 05.10.2020, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.04.2024. O takejto skutočnosti bol žalobca upovedomený úradným listom s názvom „Oznámenie“,

evidovanom u žalovaného pod č. 187857/2024 zo dňa 16.04.2024. Toto oznámenie bolo žalobcovi
adresované výlučne z dôvodu, aby ho žalovaný upovedomil o tej skutočnosti, že jeho podanie nebolo
doručené oprávnenému orgánu. Žalovaný zotrval na tom, že poučenie obsiahnuté v prvostupňovom
rozhodnutí bolo riadne, správne a dostatočné a miesto podania odvolania bolo tiež jednoznačne
označené, a preto žalobca nepodal voči prvostupňovému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.

13. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie sa pri
doplatkoch služobného platu nevydáva a má ho doplatiť služobný úrad zo zákona. V tejto súvislosti
poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2012 zo dňa
25.09.2013. Žalovaný v tejto súvislosti napokon poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Trnava

č. k. 20S/28/2020 zo dňa 25. 05. 2021, z ktorého bodu 15. až 19. odôvodnenia vyplýva: „Podľa §
98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 16. Žalobca
vedome a úmyselne podal opravný prostriedok na iný orgán, ako ten, ktorý bol uvedený v poučení
predmetného prvostupňového rozhodnutia a opravný prostriedok podal nevyhovujúcim spôsobom,teda ho podal ak prílohu e-mailu a nie listinne, ako to zákon vyžaduje. Žalobca teda nevyčerpal
riadny opravný prostriedok, pričom vyčerpanie riadneho opravného prostriedku je tým najtypickejším
prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti

prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Nevyčerpanie riadneho opravného
prostriedku spôsobuje neprípustnosť žaloby a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné správnym súdom
podľa § 7 písm. a) SSP. 17. Žalobca síce označil ako žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky ako druhostupňový orgán verejnej správy, avšak rozhodnutie, ktoré vo svojej žalobe napáda,
je rozhodnutím prvostupňovým - vydal ho riaditeľ Colného úradu Trnava. 18. Prvostupňové rozhodnutie

nepodlieha prieskumu správneho súdu, čo vyplýva z § 7 písm. a) SSP. V tomto prípade napáda
žalobca prvostupňové rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a nebol voči nemu riadne podaný
opravný prostriedok. 19. Keďže žalobca pred podaním žaloby nevyčerpal všetky riadne opravné
prostriedky tak, ako to vyžaduje zákon, súd žalobu ako neprípustnú odmietol“. Žalovaný s poukazom
na citovaný rozsudok uviedol, že v tomto konaní, ktoré bolo začaté na základe žaloby žalobcu je
potrebné konštatovať, že nepodaním odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu nedošlo k vyčerpaniu

všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis – v tomto
prípade zákon o finančnej správe, a teda nebola splnená základná podmienka prípustnosti žaloby
voči prvostupňovému rozhodnutiu. V nadväznosti na uvedené nemôže byť prvostupňové rozhodnutie
preskúmavané súdom v správnom súdnictve. Žalovaný v tejto súvislosti ešte dodal, že zákon o finančnej
správe na rozdiel od ustanovenia § 60 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“), ustanovenia § 98 SSP, či ustanovenia § 386 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“)
neobsahuje právnu úpravu postupu pre prípad oneskorene podaného podania (odvolania) a žalovaný
ho podľa zákona finančnej správe nemôže ani odmietnuť ani zamietnuť. Žalovaný by tak po obdržaní
nemusel voči žalobcovi urobiť nijaký úkon a žalobca by vo svojej nevedomosti očakával rozhodnutie

o odvolaní, ktoré by však vydané nebolo. Žalovaný preto považoval za korektné žalobcu o nesprávne
podanom odvolaní upovedomiť a informovať a realizovaný spôsob upovedomenia formou oznámenia
považuje za vhodný a správny. Zákon, ani iný právny predpis neupravuje náležitosti takejto listiny,
a napadnuté oznámenie bolo žalobcovi adresované výlučne ako informácia o stave veci, ako aj z
dôvodu, aby sa predišlo nedorozumeniam a aby žalobca prípadne nenamietal, že žalovaný o jeho

„odvolaní“ nerozhoduje (nakoľko rozhodovať ani nemohol). Prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému
nebolo podané odvolanie včas a riadne a lehota na podanie odvolania márne uplynula je podľa §
291 ods. 7 zákona o finančnej správe právoplatné, nakoľko proti nemu už nemožno podať odvolanie.
Ak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, je toto rozhodnutie podľa § 291 ods. 8 zákona o finančnej
správe vykonateľné. Žalovanému zákon o finančnej správe ani žiadny iný právny predpis neumožňuje

rozhodovať o oneskorene podanom odvolaní, preto žalovaný žiadnu svoju zákonnú povinnosť neporušil.
V nadväznosti na všetko vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu podľa § 98
ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP odmietol, nakoľko je neprípustná a aby žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)

14. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný sa vyhol zásadným námietkam uvedeným v správnej
žalobe a v podstate zopakoval závery uvedené v napadnutom oznámení a doplnil ich o odkazy
na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2012 zo dňa 25.09.2013 a

na Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/28/2020 zo dňa 25.05.2021. Argumentácia v
týchto rozsudkoch je v danej veci nepoužiteľná aj z dôvodu zmeny právnej úpravy. Žalovaný podľa
žalobcu nepredložil právnu argumentáciu, ktorá by právny názor žalobcu spochybnila, nie to, že by ho
vyvrátila. Je nesporné, že žalovaný neberie do úvahy rozdiel medzi teraz platnou a prechádzajúcou
právnou úpravou. Teraz platná právna úprava v § 278 zákon o finančnej správe taxatívne vymenúva,

čo je predmetom konania vo veci. Predchádzajúca právna úprava, zákon o štátnej službe colníkov,
nevymedzuje predmet konania vo veci služobného pomeru. Žalobca sa preto pridržiaval svojej
argumentácie uvedenej v správnej žalobe. Podľa § 324 ods. 1 zákona o finančnej správe sa na konanie
vo veciach služobného pomeru colníkov, ktoré sa začalo pred 1. júlom 2019 podľa predpisov účinných
do 30. júna 2019 a nebolo pred 1. júlom 2019 právoplatne skončené, sa vzťahujú predpisy účinné

do 30. júna 2019. Na „konanie vo veci doplatenia služobného platu“ ktoré z úradnej povinnosti začalo
dňa 21.03.2024, ak by o doplatení služobného platu bol žalovaný oprávnený rozhodovať, by sa riadilo
novou právnou úpravou, zákonom o finančnej správe. Podľa tejto právnej úpravy § 278 bod 13 zákona
o finančnej správe by bol prezident finančnej správy oprávnený rozhodovať len v prípade, ak by žalobcanárok na doplatenie služobného platu uplatnil. Ako vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia,
žalovanývovecizačalexoffoabezzákonnéhooprávnenia.Ustanovenie§324ods.1zákonaofinančnej
správejeprocesnýmustanovenímavzmysletohtoustanoveniasavšetkykonaniazačatépo30.06.2019

riadia zákonom o finančnej správe a preto oprávnenie rozhodovať sa posudzuje podľa tohto zákona.
Podľa § 324 ods. 7 zákona o finančnej správe práva a povinnosti, ktoré vznikli colníkovi zo služobného
pomeru pred 1. júlom 2019, zostávajú zachované a posudzujú sa podľa predpisov účinných do 30.
júna 2019; za účastníka konania podľa § 279 sa považuje aj colník, ktorého služobný pomer sa skončil
podľa predpisov platných do 30. júna 2019. Podľa tohto ustanovenia sa zachovávajú hmotnoprávne

nároky žalobcu (§ 187 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov), pričom procesné postavenie colníka
ako účastníka konania sa odvodzuje od § 279 zákona o finančnej správe, čo potvrdzuje argumentácia
žalobcu, že prezident finančnej správy nebol oprávnený rozhodovať o nároku žalobcu bez jeho návrhu
a preto nemôže byť sporné, že ním vydané rozhodnutie je aktom nulitným nespôsobilým vyvolať v
ňom predpokladané právne následky. Ak sa žalovaný odvolával vo svojom vyjadrení na ustanovenie
§ 291 ods. 7 a 8 zákona o finančnej správe, tak žalobca aj v súvislosti s vyššie uvedeným dodal, že

právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia sú vlastnosti rozhodnutie a tieto môže nadobudnúť výlučne
rozhodnutie, ktoré v rámci svojho oprávnenia vydal vecne príslušný orgán. Ak rozhodnutie vydal orgán,
do ktorého vecnej pôsobnosti vydanie takéhoto rozhodnutia nepatrí tak je nesporné, že koná v rozpore
s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takto vydaná listina aj keď je označená ako rozhodnutie,
nemôže mať vlastnosti predpokladané v § 291 ods. 7 a 8 zákona o finančnej správe. Doručenie

takejto listiny nemôže vyvolať žiadne právne účinky voči účastníkovi a jej doručením nemôže začať
plynúť ani odvolacia lehota a ani v nej priznaný nárok nie je možné považovať za zákonný a ani nie
je možné posudzovať podané odvolanie podľa zákona e-Governmente, pretože predmetom konania
nebolo rozhodovanie vo veci služobného pomeru. Plnenie na základe takého rozhodnutia je plnením
bez právneho dôvodu.

15. Žalovaný nepredložil podľa žalobcu žiadnu argumentáciu, aj keď konštatovaním spochybnil tvrdenie
žalobcu, že rozhodnutie o doplatení služobného platu sa nevydáva. Je nesporné, že rozhodnutie, na
základe ktorého bol so žalobcom skončený služobný pomer bolo ako nezákonné zrušené. Právnym
dôsledkom toho je, že služobný pomer žalobcu trvá. Zrušením tohto rozhodnutia zostali právne účinné

rozhodnutia o vzniku služobného pomeru, ako aj rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi priznaný služobný
plat. Všetky roky služby mu zostali zachované, pretože jeho služobný pomer trvá naďalej. Tieto
skutočnosti sú rozhodujúce aj pre posúdenie otázky výšky doplatku služobného plastu, vrátane zo
zákona priznanej valorizácie.

16. K argumentácii žalovaného, že napriek tomu, že žalobca bol poučený o mieste aj lehote podania
odvolania, jeho dovolanie nebolo podané oprávnenému orgánu, žalobca uviedol, že odmieta účelovú
interpretáciu právnych predpisov predkladaných žalovaným. Žalovaný tvrdil, že žalobca bol riadne
poučený o mieste podania odvolania a odvoláva sa na ustanovenie § 293 ods. 1 a 3 zákona o finančnej
správe. Ani z jedného ustanovenia ani z poučenia nevyplýva, že bol poučený o mieste podania.

Ani jedno z týchto ustanovení neustanovuje miesto podania. V citovaných ustanoveniach je uvedená
lehota na podanie odvolania a komu (akému orgánu) sa podáva odvolanie. Prezident finančnej správy
nemá samostatné sídlo odlišné od sídla finančného riaditeľstva, ktorého je štatutárnym orgánom.
Prezident finančného riaditeľstva má ako štatutárny orgán na základe personálneho rozkazu oprávnenie
rozhodovať aj vo veciach, ktoré mu zveril minister financií. Aj keď v poučení je uvedené, že odvolanie sa

podáva u prezidenta nešlo o určenie miesta, ale sa konkretizuje orgán, ktorému sa podáva odvolanie,
a to z hľadiska § 280 zákona o finančnej správe, v ktorom je ustanovené, že príslušným orgánom je
nadriadený a kde sa ustanovuje, ktorý z príslušných nadriadených rozhoduje vo veci. Vždy a bez ohľadu
na to, či odvolanie bolo podané prostredníctvom elektronickej podateľne alebo bolo podané poštou
alebo osobne v sídle finančného riaditeľstva, ide o podanie podané orgánu, ktorý ho vydal. Čo podľa

názoru žalobcu by malo byť z podania zrejmé, je označenie toho komu je určené. To platí bez ohľadu
na spôsob podania (elektronicky s overeným podpisom, poštou, osobne). Sídlo finančného riaditeľstva
je zároveň sídlom štatutárneho orgánu, ktorý okrem iných veci patriacich do pôsobnosti finančného
riaditeľstva rozhoduje aj vo veciach služobného pomeru, ktoré mu boli ministrom delegované a čo v
danej veci prezident finančnej správy nerešpektoval. Odvolanie bolo žalobcom podané riadne a včas.

Pokiaľ žalovaný ustanovenie § 293 ods. 2 a 4 zákona o finančnej správe považuje za výnimky tak ani
s týmto záverom sa nedá stotožniť. Ide o špeciálnu úpravu, ktorá sa týka prípadov tam uvedených.
Prijatie argumentácie žalovaného by znamenalo, že aj podanie na podateľňu finančného riaditeľstva
doručené poštou, alebo osobne, je vždy podané nesprávne, pretože nie je podané „u prezidentaFS“. Ak žalovaný poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/28/2020, k tomu je
nevyhnuté uviesť, že podanie podpísané elektronickým podpisom doručené advokátom štatutárnemu
orgánu finančnej správy, ktorý je oprávnený rozhodovať aj vo veciach služobného pomeru sa nedá

porovnať s e-mailom, ktorého prílohou bolo odvolanie doručené navyše nepríslušnému orgánu. Podané
odvolanie bolo overené elektronickým podpisom advokáta, ktoré v zmysle zákona č. 215/2002 Z. z.
spĺňalo všetky požiadavky vrátane jeho overiteľnosti adresátom (žalovaný v oznámení uviedol, že
odvolanie bolo doručené prezidentovi FS dňa 05.04.2024). Tým, že do poučenia rozhodnutia uvedie
príslušný orgán uvedie „u prezidenta“ neurčuje miesto ani spôsob podania odvolania, ale určuje orgán,

ktorý rozhodnutie vydal. Žalovaný sa touto otázkou nezaoberal dôsledne, tak ako sa vo svojom vyjadrení
nezaoberal otázkou, podľa ktorého zákonného ustanovenia mohol vo veci konať prezident finančnej
správy, ak predmetom konania vo veciach služobného pomeru v zmysle § 278 zákona o finančnej správe
nie je konanie o doplatení služobného platu.

17. Žalobca argumentáciu žalovaného, že napadnuté opatrenie bolo žalobcovi adresované výlučne z

dôvodu, aby ho žalovaný upovedomil o tej skutočnosti, že jeho podanie nebolo doručené oprávnenému
orgánu, považoval za účelovú v snahe udržať nulitné rozhodnutie právne účinné. Argumentácia
žalovaného tým, že zákon o finančnej správe neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo náležitosti
takejto listiny, je podľa žalobcu čisto formálna, ak vezmeme do úvahy tú skutočnosť, že prezident
finančnej správy nerozhodoval vo veci služobného pomeru, pretože nebol vecne príslušný konanie ani

len začať. Ak teda nešlo o konanie vo veci služobného pomeru, tak nemohlo rozhodnutie nadobudnúť
právnu moc, pretože odvolanie bolo podané a listina č. 187857/2024 zo dňa 16.04.2024 doručená
žalobcovi, je rozhodnutím, ktorým konanie bolo skončené. To, že nemá náležitosti rozhodnutia, ani
listinu rozhodnutím nenazval je za danej situácie právne irelevantné. Odvolacie konanie, ktoré začalo
doručením odvolania touto listinou ukončil, aj keď neexistoval zákonný dôvod na ukončenie konania,

pretože odvolanie bolo podané riadne a včas. Pretože rozhodnutie, proti ktorému smerovalo odvolanie
nevydal vecne príslušný orgán, bolo povinnosťou žalovaného po prerokovaní v poradnej komisii
rozhodnutie o doplatení služobného príjmu zrušiť a nie rozhodnúť tak, že prvostupňové rozhodnutie je
právoplatne tým de facto aj de jure odvolanie zamietnuť. Tvrdenie, že odvolanie nebolo podané nemá
oporu v žiadnom z právnych predpisov. Čo je nesporné preukázané, že prvostupňové rozhodnutie je

nulitné, pretože bolo vydané orgánom, v ktorého právomoci nebolo také rozhodnutie vydať. Je tiež
nesporné, že konanie pokračovalo a v rámci neho žalovaný rozhodol.

18. Na záver vyjadrenia dal žalobca do pozornosti aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/5/2019
zo dňa 24.01.2021 (správne malo byť uvedené Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/5/2019

zo dňa 24.11.2021 – pozn. správneho súdu), ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/106/2016 zo dňa 24.09.2018, ktoré sú v prerokovávanej právnej
veci podľa žalobcu použiteľné. Oznámenie ktoré sa žalovaný snaží spochybniť tým, že mal v úmysle
iba informovať žalobcu (takáto povinnosť mu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva) je viac ako
účelové tvrdenie.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného)

19. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vo vyjadrení k žalobe sa vyjadroval
k napadnutému oznámeniu a zameriaval sa na postup pri vybavovaní podania žalobcu nazvaného

ako „odvolanie“, pričom svoj názor žalovaný potvrdil aj Stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej
republiky, na ktoré žalobca vôbec nereagoval. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 20S/28/2020 zo dňa 25.05.2021, na ktoré žalovaný odkázal, nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
vychádza zo zmenenej právnej úpravy, vychádza zo zákona o finančnej správe. Práve žalobca sa vôbec
nevenoval námietkam a predmetu preskúmavania (napadnuté opatrenie), ale zameral sa na konanie vo

veci doplatenia služobného platu. K námietke žalobcu, že pri doplatku platu sa nevydáva rozhodnutie,
ale má ho poskytnúť služobný úrad ex offo, žalovaný uviedol, že ak by žalovaný nevydal žiadne
rozhodnutie, žalobca by nemal možnosť takýto „úkon“ napadnúť, napr. žalobou na plnenie, pretože
služobný pomer je vzťahom verejnoprávnym. Za znaky súkromnoprávnej regulácie sa považuje rovnosť
subjektov, ich autonómia, vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s dvojstranným právnym

jednaním. Naopak za znaky verejnoprávnej regulácie je treba považovať nadriadenosť a podriadenosť,
autoritatívnosť,vznikzmenaazánikprávnychvzťahovsúspojenésrozhodnutímorgánuverejnejsprávy.
V predloženej veci, nie je medzi príslušníkom finančnej správy a služobným úradom (nadriadeným)
rovný vzťah a to platí aj v otázkach jeho odmeňovania. Vo veci priznávania doplatku služobného pomerurozhoduje nadriadený autoritatívne. Zákon o finančnej správe naviac určuje kogentné pravidlá pre
odmeňovanie, nárok na doplatok platu je verejnoprávnej povahy, a preto nadriadený musel rozhodnúť.
K Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/5/2019 zo dňa 24.11.2021 žalovaný

uviedol,žespredmetomkonanianesúvisí,keďžetentorozsudoksavzťahovalnanečinnosťžalovaného.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

20. Žalobca vo svojom vyjadrení reagoval na vyjadrenie žalovaného, pričom nad rámec skutočností

uvedených v predchádzajúcich písomných podaniach uviedol, že žalovaný ani v poslednom vyjadrení
nezobral do úvahy zásadné námietky voči jeho argumentácii. Namiesto toho vyslovil úvahy
a porovnával administratívnoprávne vzťahy so súkromnoprávnymi vzťahmi. Nerovnosť subjektov
v administratívnoprávnych vzťahov zamieňal so svojvôľou. To, že služobný pomer je vzťahom
verejnoprávnym zo strany žalobcu nebolo spochybnené, ani nebol dôvod to spochybniť, pretože táto
otázka nebola sporná. Ak zákon doplatenie služobného platu nevymedzuje ako predmet konania vo

veciach služobného pomeru, tým sa nespochybňuje administratívnoprávny vzťah, ani sa v dôsledku
toho neobmedzuje právna ochrana príslušníka finančnej správy, ako to bez relevantnej právnej
argumentácie podsúval žalovaný. Problém nie je v predmete právnej úpravy, ale v tom, ako žalovaný
administratívnoprávnevzťahyvníma.Zrušenienezákonnýchrozhodnutíoskončeníslužobnéhopomeru,
nie je zmenou štátnej služby, zrušením rozhodnutí služobný pomer založený týmto rozhodnutím trvá

naďalej. Zrušenie rozhodnutia o skončení služobného pomeru súdom, je právnou skutočnosťou, s
ktorou administratívnoprávna norma spája právne následky. Jedným z týchto právnych následkov, aj
v tejto veci, je doplatenie služobného platu, na ktorý má nárok príslušník finančnej správy na základe
rozhodnutia, ktorým mu vznikol služobný pomer a rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný služobný
plat, pre vydanie ktorého je právnym predpokladom právoplatné rozhodnutie o vzniku služobného

pomeru. Doplatenie služobného platu je úkon, ktorým majú byť uspokojené nároky zo služobného
pomeru (administratívnoprávneho vzťahu) založené rozhodnutím o jeho vzniku po zložení služobnej
prísahy. Doplatenie služobného platu je teda nárokom, ktorý je povinný služobný úrad uspokojiť
vyplatením dlžnej sumy za dobu trvania nezákonného skončenia služobného pomeru (§ 187 zákona
o štátnej službe colníkov), nejde o nový nárok, o ktorom by bol oprávnený nadriadený rozhodovať.

Nároky musia byť uspokojené v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok, pretože služobný
pomer po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru (rozhodnutie o vzniku služobného
pomeru a ním založený administratívnoprávny vzťah) trvá naďalej na základe rozhodnutia, ktorým
vznikol. Predstieraná obava žalovaného, že žalobca by nemohol napadnúť úkon je zjavne účelová
a je nepredstieranou snahou odpútať pozornosť správneho súdu. Je nespochybniteľným faktom, že

správny orgán pôsobí a vystupuje v konkrétnom administratívnoprávnom vzťahu vždy v rozsahu svojej
pôsobnosti a právomoci. Odpoveďou na právne nepodložené a neudržateľné názory žalovaného je
ustanovenie § 278 písm. e) bod 13 zákona o finančnej správe, ktoré garantuje príslušníkom finančnej
správy právo domáhať sa svojich nárokov, ktoré im vznikli či už na základe rozhodnutia alebo priamo
zo zákona a pod. To, že služobný pomer je vzťahom verejnoprávnym neznamená, že ustanovenie

§ 278 zákona o finančnej správe nie je záväzné pre nadriadených. Uvedené ustanovenie jasne
vymedzuje, čo je predmetom konania vo veciach služobného pomeru a čo nie predmetom konania
(zásadný rozdiel oproti predchádzajúcej právnej úprave) vo veciach služobného pomeru. Ochrany práv
na správnom súde sa môže domáhať žalobca až potom, keď jeho nárok na poskytnutie plnenia bude
zamietnutý právoplatným rozhodnutím a za splnenia ďalších podmienok. Je preto bezpredmetné sa

zaoberať otázkou postavenia „strán“ vo verejnoprávnych vzťahoch, v ktorých je postavenie správneho
orgánu takpovediac dvojjediné a postavením strán v súkromnoprávnych vzťahoch. Nerovnosť strán
v administratívnoprávnych vzťahov neznamená, že správne orgány nemusia postupovať v súlade s
právnymi predpismi či už povahy hmotnoprávnej alebo procesnej. Konať v administratívnych vzťahoch
vyjadruje oprávnenie nadriadeného, v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi právnymi predpismi v

rozsahu jeho pôsobnosti a právomoci rozhodovať o povinnostiach a nárokoch účastníkov konania.
Len takýto postup je naplnením princípov právneho štátu a je v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V
prerokovávanej veci je nesporné, že rozhodnutie, ktorým žalovaný rozhodol o doplatení služobného
platu je paaktom, pretože zákon o finančnej správe do pôsobnosti nadriadeného nezveril rozhodovanie
o doplatení služobného platu (príjmu) po zrušení rozhodnutí o skončení služobného pomeru. Pretože

žalobcov služobný pomer trvá, je a bolo povinnosťou služobného úradu doplatiť služobný plat vo výške,
ktorá mu patrí za každý mesiac v ktorom v dôsledku nezákonného skončenia služobného pomeru
nemohol vykonávať štátnu službu, ako aj z dôvodu keď po právoplatnom zrušení rozhodnutí nebol
zaradený do výkonu štátnej služby ďalšie mesiace.21. Vo vzťahu k Stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré správny súd nedopatrením
opomenul žalobcovi doručiť, žalobca uviedol, že sa k nemu vyjadrí a zaujme stanovisko aj k

interpretácii právnych predpisov ministerstvom. Žalobca však vo všeobecnosti uviedol, že ministerstvom
predkladaná interpretácia nie je záväzným právnym aktom pre účastníkov konania a nie je vylúčené,
že právne predpisy sú stanovisku interpretované v prospech požiadaviek orgánov finančnej správy a
nie zákonnosti. Žalobcovi nie je známe ani to, či stanovisko bolo vyžiadané v súvislosti s rozhodnutím
ktoré bolo vydané prezidentom FS do ktorého právomoci a pôsobnosti nespadá rozhodovanie o

doplatení služobného platu alebo v iných súvislostiach. V každom prípade nulita aktu nazvaného ako
rozhodnutie je nesporná a táto skutočnosť, na posúdenie účinkov vyvolaných touto listinou, je zásadnou
z procesného ale aj hmotnoprávneho hľadiska. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti, že nie o
každom nároku sa rozhoduje v konaní o služobnom pomere, pretože so vznikom služobného pomeru
(rozhodnutieovznikuslužobnéhopomeru)súspojenézákonnénárokypríslušníkaFSpriznanézákonom
zo služobného pomeru založeného rozhodnutím o vzniku služobného pomeru (napr. na vyplatenie

služobného platu § 180 a nasl., poskytnutie dovolenky alebo náhrada za nevyčerpanú dovolenku § 144
a nasl., poskytnutie nepeňažného plnenia § 203 atď.) a povinnosťou služobného úradu je tieto nároky
uspokojovať. Neuspokojené nároky po vzniku služobného pomeru a za jeho trvania, zakladajú právo
príslušníka finančnej správy domáhať sa ich zákonným spôsobom, t.j. ich uplatnením v zmysle § 278
písm. e) bod 13 zákona o finančnej správe. Právny názor žalovaného, že o doplatku služobného platu

rozhoduje nadriadený autoritatívne, právne predpisy, na ktoré žalobca poukazuje aj v tomto vyjadrení,
vyvracajú v celom rozsahu. Je nesporné, že žalovaný si zamieňa rozhodovanie vo veci služobného
pomeru, s povinnosťou poskytnúť plnenia vyplývajúce zo služobného pomeru.

Vyjadrenie žalobcu k dôkazom predloženým žalovaným

22. Žalobca k Stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/015014/2020-75 zo dňa
05.10.2020 a k Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2012 zo dňa
25.09.2013, ktoré pripojil žalovaný k svojmu vyjadreniu k správnej žalobe a ktoré správny súd dodatočne
doručil žalobcovi dňa 09.02.2026, uviedol, že ak žalovaný predložil rozsudok za tým účelom, že
preukazuje správnosť vypočítanej sumy, ktorú nazýva doplatenie služobného platu, tak tento rozsudok

je v danej veci nepoužiteľný. Žalovaný nepreskúmaval prvostupňové rozhodnutie v rozsahu námietok
vznesených v odvolaní. K predmetnému stanovisku žalobca uviedol, že Ministerstvo financií Slovenskej
republiky sa malo vysporiadať s tým, že prezident nerozhodoval vo veci služobného pomeru, pretože
doplatenie služobného platu nie je predmetom konania vo veci služobného pomeru. Rozhodnutie je
bez právneho základu, pretože bolo vydané bez akejkoľvek opory v zákone. Keďže sa touto otázkou

nezaoberalo,objektívnosťprávnehonázoruvtomtolistejevylúčená.Právnymzákladompreddoplatenie
služobného platu pre služobný úrad sú rozhodnutia, ktoré boli vydané pred zrušením rozhodnutia, na
základe ktorých bol vyplácaný služobný plat ak služobný pomer žalobcu trvá ďalej. Žalobca po zrušení
rozhodnutia o skončení služobného pomeru nebol prijímaný do služobného pomeru. Pretože nie je
priložený list Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým o stanovisko žiadalo, nedá sa posúdiť,

či ministerstvo bolo uzrozumené o tom, že rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby vo vecnej pôsobnosti
prezidenta finančnej správy bolo rozhodovať o doplatení služobného platu. Ak bolo Ministerstvo financií
Slovenskej republiky o tejto skutočnosti informované, tak zásada zákonnosti nie je to, čím sa pri
usmerňovaní riadi. Ak Ministerstvo financií Slovenskej republiky nebolo informované o tejto skutočnosti,
išlo o zámer zo strany toho, kto vypracoval požiadavku na zaujatie stanoviska a tak mal na tom,

osobný záujem. Rozhodnutie vydané orgánom bez vecnej príslušnosti nemôže vyvolať žiadne právne
účinky, či už procesného alebo hmotnoprávneho dôvodu. Takáto listina môže byť považovaná iba za
oznámenie o nejakej skutočnosti, resp. ak sa z nej adresát niečo dozvedel, tak je to porušenie jeho práv.
K nulite rozhodnutia musia prihliadať správne súdy z úradnej povinnosti. Rozhodnutie vydané orgánom,
ktorému chýba vecná príslušnosť v špeciálnom zákone (pri súčasnom vylúčení Správneho poriadku), sa

vjudikatúrepovažujezanulitnýprávnyakt.Jetorozhodnutievydané"absolútnenepríslušnýmorgánom".
Ak správny orgán vydal rozhodnutie o doplatení služobného platu, pričom tento predmet konania nie je
uvedený v § 278 zákona o finančnej správe a zároveň je vylúčený Správny poriadok, toto rozhodnutie
možnopovažovaťzanulitné.Orgán,ktorýsiprisvojilprávomocrozhodovaťvsprávnomkonaníoniečom,
ako v tomto prípade prezident finančnej správy, čo mu zákon do pôsobnosti nezveril, spôsobil takú vadu

konania, ktorá sa nedá prehliadnuť a preto ministerstvo pred vydaním akéhokoľvek stanoviska, sa malo
vysporiadať s touto otázkou prioritne.23. Žalobca dal do pozornosti Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
MF/012763/2025-243/120 zo dňa 07.11.2025, ktoré preukazuje, že ministerstvo na požiadanie vydá
stanovisko, aké je potrebné resp. aké si vyžiada Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Žalobca

doručenie tohto rozhodnutia považuje za zákonné, ktoré vyvoláva všetky právne dôsledky, pretože nie
je pochybné, že ho vydal príslušný orgán a doručil ho právnemu zástupcovi žalobcu. Opačný názor
by znamenal prehnaný formalizmus o to viac, ak v inej veci pripúšťa doručovanie prostredníctvom
elektronickej schránky účastníkovi, ak správny orgán doručuje listinu účastníkovi aj keď sa tento zákon
nevzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky.

24. Podľa žalobcu neobstojí záver, že podané odvolanie nie je platným právnym úkonom a že odvolanie
nebolo doručené oprávnenému orgánu. Ak by mala byť prijatá táto právna argumentácia, tak to
znamená, že aj doručovanie na podateľňu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky osobne alebo
prostredníctvom pošty by bolo právne neúčinné, pretože prezident finančnej správy nemá adresu
odlišnú od sídla a doručenie na podateľňu finančného riaditeľstva by muselo byť považované za

podanie doručené nepríslušnému orgánu. V oboch prípadoch platí, že ak sa písomnosť dostala do
dispozície správneho orgánu považuje sa za doručenú, ak z jej obsahu vyplýva akej veci sa týka,
voči akému rozhodnutiu smeruje, nehovoriac o tom, že nemôže byť pochybnosť ak ako adresát bol
výslovne uvedený prezident finančnej správy. Z vyššie uvedeného hľadiska a z dôvodu, že prezident
finančnej správy nie je oprávnený rozhodovať vo veci doplatenia služobného platu, odvolanie potom

bolo adresované orgánu, ktorý nebol oprávnený rozhodovať, teda bol nepríslušný konať vo veci
služobného pomeru. Nemôže byť sporné, že ak do pôsobnosti prezidenta finančnej správy zákon
nezveril rozhodovanie o doplatení služobného platu, doručovanie odvolania bolo a je právne účinné
avšak žalovaný musí predložiť dôkaz o tom, ktorým zákonným ustanovením je negovaná taxatívne
znenie § 278 zákona o finančnej správe. Podanie (odvolanie) bolo doručené do elektronickej schránky

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré je v zmysle zákona o e-Governmente orgánom
verejnej moci. Podľa § 25 ods. 1 tohto zákona sa elektronická správa považuje za doručenú v okamihu,
keď bola uložená v elektronickej schránke adresáta. Keďže prezident finančnej správy je štatutárnym
orgánom v rámci tejto inštitúcie a nedisponuje samostatnou schránkou orgánu verejnej moci pre
výkon tejto funkcie, doručenie do schránky Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky sa považuje

za doručenie príslušnému rozhodujúcemu orgánu. Úvaha žalobcu o riadnom doručení vychádza z
princípu rovnosti foriem doručovania. Pri zaslaní listovej zásielky na adresu sídla finančnej správy
je rozhodujúce prijatie v podateľni úradu, nie fyzické odovzdanie do rúk prezidenta finančnej správy.
Elektronická schránka je digitálnym ekvivalentom podateľne. Akákoľvek vnútorná distribúcia podania
medzi organizačnými zložkami Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a kanceláriou prezidenta

finančnej správy je interným administratívnym procesom orgánu, ktorý v zmysle judikatúry (napr. Nálezy
ÚstavnéhosúduSRozákazeprehnanéhoformalizmu)nemôžeísťnaťarchuúčastníkakonania.Žalobca
opakovane zdôraznil svoju námietku, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré vykazuje znaky nulity
z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti podľa § 278 zákona o finančnej správe (predmet konania nie
je zákonom zverený do pôsobnosti správneho orgánu). V prípade nulitného aktu (paaktu) právne účinky

doručenia, vrátane plynutia lehôt na odvolanie, fakticky nenastávajú, keďže akt od počiatku neexistuje.
Napriek tomu bolo podanie urobené v zákonnej lehote a na oficiálnom komunikačnom kanáli Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky a vzhľadom aj na vyššie uvedenú argumentáciu spôsob doručenia
odvolania bol dodržaný, nielen z formálneho ale aj vecného hľadiska, pretože zákon o e-Governmente
sa na toto „konanie“ nevzťahoval. Za právne neudržateľnú žalobca považoval aj argumentáciu, že

elektronické podanie nie je „písomné“, pretože podľa § 2 ods. 1 zákona o e-Governmente a súvisiacej
judikatúry, elektronický dokument podpísaný KEP-om (kvalifikovaným elektronickým podpisom – pozn.
správneho súdu) je z hľadiska právnych účinkov plne rovnocenný listinnému (papierovému) podaniu
s vlastnoručným podpisom. Ak zákon o finančnej správe vyžaduje „písomnú formu“, táto je v zmysle
zákona o e-Governmente zachovaná práve autorizáciou v elektronickej schránke. Názor, že podanie do

schránky Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky nie je doručením prezidentovi finančnej správy,
žalobca považoval za prehnaný formalizmus. Pretože prezident finančnej správy koná v rámci štruktúr
finančnej správy a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky spravuje spoločnú podateľňu, momentom
uloženia do schránky Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bolo odvolanie doručené celej
inštitúcii. Povinnosťou Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bolo podanie postúpiť príslušnému

funkcionárovi,niehoignorovaťavysporiadaťsavprvomradesrozhodnutímprezidentafinančnejsprávy
ajehooprávneniami,pretoževpredmetnejvecijerealizáciajehooprávnenítouskutočnosťou,ktorámala
byť posudzovaná vo vzťahu k úkonu žalobcu. Je zjavné, že "Oznámenie" o nezaoberaní sa podaním
je v skutočnosti odopretím spravodlivosti, z dôvodov absencie právnej argumentácie k argumentáciižalobcu v odvolaní a nie z dôvodov, že nebolo doručené oprávnenému orgánu. Oznámenie možno
považovať za obštrukciu, ktorej cieľom bolo vyhnúť sa právnej argumentácií, k nesprávnej výške
doplatku služobného platu, čo potvrdzuje aj odvolávanie sa na rozsudok, ktorý bol priložený. Zatiaľ čo

žalobca sa snažil dovolať svojich práv za použitia právnych prostriedkov, žalovaný, na zakrytie svojich
pochybení, ktoré sú zásadného významu, používa obštrukcie, ktoré zásadným spôsobom, narúšajú
dôveru v právny štát. Situácia, ktorá nastala nebola vyvolaná, protiprávnym konaním žalobcu. Konanie
žalovaného a riaditeľa colného orgánu vyvolalo stav, ktorý pretrvával od roku 2018, kedy riaditeľ colného
úradu bez právneho dôvodu skončil so žalobcom služobný pomer a žalovaný a odvolací orgán tento

stav pripustil. Porušovanie jeho práv neskončilo ani po zrušení rozhodnutí o skončení služobného
pomeru ale pokračovalo ďalšou obštrukciou, ktorú možno z trestnoprávneho hľadiska kvalifikovať aj
ako marenie úradného rozhodnutia, keď riaditeľ colného úradu žalobcu nezaradil do výkonu štátnej
služby, nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6S/150/2018-135 zo dňa 23. júna 2022. Tieto postupy zo strany žalovaného a riaditeľa colného úradu
mali za následok reťazenie nezákonnosti nasmerovanej voči žalobcovi, ktorých dôsledkom sú aj nároky

žalobcu uplatňované v konaniach na správnom súde, ktoré sú v spojenom konaní evidované na
konajúcom správnom súde pod sp. zn. 3S/64/2024.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

25. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 25.03.2026 na žiadosť žalobcu (§ 107
ods. 1 písm. a) SSP). Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných
prednesov.

26. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného, vrátane jeho postupu

v administratívnom konaní, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§134 SSP), a dospel k
záveru, že správna žaloba žalobcu je sčasti dôvodná, preto napadnuté opatrenie žalovaného podľa §
191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

27. Správny súd na úvod uvádza, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či napadnuté opatrenie

predstavuje spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve. Správny súd dospel k záveru, že list
žalovaného č. 187857/2024 zo dňa 16.04.2024 označený ako „Oznámenie“ je opatrením podľa § 3
ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko ide o akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní
týkajúcom sa nárokov žalobcu vyplývajúcich z neplatného skončenia služobného pomeru, konkrétne
doplatenia služobného príjmu žalobcu za čas neplatného skončenia služobného pomeru, ktorým sú

alebo môžu byť práva a povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Napadnutým opatrením posudzoval
žalovaný odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu s tým, že pokiaľ žalovaný odvolanie
vyhodnotil ako podané neoprávnenej osobe, vydaním tohto opatrenia došlo k vybaveniu odvolania.
Pokiaľ by žalovaný posúdil odvolanie ako podané oprávnenej osobe, došlo by k vecnému prieskumu
prvostupňového rozhodnutia a vydaniu rozhodnutia vo veci samej v odvolacom konaní. Je preto zrejmé,

že postupom žalovaného pretaveným do napadnutého opatrenia, ktorým vyhodnocoval, či dôjde alebo
nedôjde k vecnému prieskumu prvostupňového rozhodnutia na základe žalobcom podaného odvolania,
mohli byť práva žalobcu priamo dotknuté. Preto nebol dôvod na odmietnutie správnej žaloby podľa §
98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP ako to navrhoval žalovaný. Správny súd považuje za
potrebné tiež uviesť, že predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bolo napadnuté opatrenie, ktoré

bolo výsledkom administratívneho postupu žalovaného, ktorým došlo k faktickému vybaveniu odvolania
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vo všeobecnosti v podmienkach správneho súdnictva platí,
že pokiaľ si žalovaný správny orgán zvolil nejaký vlastný spôsob vybavenia veci (napr. odvolania),
nemôže byť pre správny súd záväzným pre posúdenie právomoci konať o správnej žalobe. Inými
slovami, nesprávny postup a nevybavenie veci (vrátane odvolania) formálne zákonným spôsobom

nemôže na škodu účastníka administratívneho konania mať za následok odopretie súdnej ochrany. Nie
postup žalovaného správneho orgánu ale postup predpokladaný zákonom a úkony účastníka, ktorý
očakáva reakciu v zmysle zákonom ustanovených pravidiel je rozhodujúci pre posúdenie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia (opatrenia). Predpokladom zákonného opatrenia resp. rozhodnutia (nie však
bez výnimky) je zákonnosť postupu pred jeho vydaním. Správny súd sa preto zameral na tie žalobné

námietky, ktoré smerovali k spochybneniu zákonnosti procesného postupu žalovaného, pokiaľ išlo o jeho
prístup k odvolaniu žalobcu, v dôsledku ktorého žalovaný nepristúpil k vecnému posúdeniu odvolacích
námietok žalobcu.28. V tejto súvislosti bolo preto potrebné vyhodnotiť, či žalovaný postupoval zákonným spôsobom,
ak sa v administratívnom konaní z procesného hľadiska riadil ustanoveniami zákona č. 35/2019
Z. z. o finančnej správe. Správny súd uvádza, že zákon o finančnej správe derogoval zákon č.

200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, ktorý do účinnosti zákona o finančnej správe upravoval
služobný pomer colníkov a s tým súvisiace nároky vrátane služobného platu. V zmysle prechodného
ustanovenia § 324 ods. 8 zákona o finančnej správe „ak bolo rozhodnutie vo veciach služobného pomeru
colníka vydané pred 1. júlom 2019 podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a bolo právoplatne
zrušené alebo zmenené po 30. júni 2019, príslušníkovi finančnej správy patria nároky podľa predpisov

účinných do 30. júna 2019“. Predmetné konanie o doplatenie služobného príjmu za čas neplatného
skončenia služobného pomeru sa začalo na základe Rozsudku NSS SR sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa
31.01.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2024 a konanie voči žalobcovi bolo z podnetu
oprávneného orgánu začaté podľa § 283 ods. 3 zákona o finančnej správe dňom, keď oprávnený
orgán urobil voči žalobcovi ako účastníkovi konania prvý úkon, teda dňom doručenia prvostupňového
rozhodnutia (21.03.2024), a preto sa na konanie (procesný postup) použije zákon o finančnej správe

a nie pôvodný zákon č. 200/1998 Z. z. Prvostupňový orgán teda postupoval procesne správne,
ak konanie (procesnoprávne) viedol podľa zákona o finančnej správe. Pokiaľ však ide o práva a
povinnosti, ktoré vznikli žalobcovi zo služobného pomeru pred 01.07.2019, tieto v súlade s § 324
ods. 7 zákona o finančnej správe zostávajú zachované a posudzujú sa podľa predpisov účinných do
30.06.2019. Keďže predmetom administratívneho konania bol nárok žalobcu na doplatenie služobného

príjmu za čas neplatného skončenia služobného pomeru od 06.06.2018 do 19.03.2024, na posúdenie
existencie samotného nároku sa použijú ustanovenia v tom čase platného zákona č. 200/1998 Z. z.
Preto prvostupňový orgán postupoval správne, keď uplatnený nárok (hmotnoprávne) posudzoval podľa
zákona č. 200/1998 Z. z.

29. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal nezákonnosť postupu prezidenta finančnej správy v
postavení prvostupňového orgánu, ktorý vydal rozhodnutie vo veci doplatenia služobného príjmu
žalobcovi za obdobie od 06.06.2018 do 19.03.2024, teda za čas neplatného skončenia služobného
pomeru, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru, v sume 79 689,19
Eur, nakoľko žalobca mal za to, že prezident finančnej správy nebol vecne príslušný o nároku žalobcu

rozhodovať a služobný úrad bol povinný služobný plat žalobcovi vyplatiť bez potreby osobitného
rozhodovania, pretože predmetom konania vo veciach služobného pomeru nemôže byť a ani nie je
rozhodovanie vo veci doplatenia služobného príjmu. Z uvedeného dôvodu žalobca namietal nulitnosť
napadnutého opatrenia žalovaného, ale najmä nulitnosť prvostupňového rozhodnutia. Správny súd sa s
uvedenou žalobnou námietkou nestotožnil a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Podľa § 278 písm. e) bod 13.

zákona o finančnej správe sa v kontexte celého ustanovenia za konanie vo veciach služobného pomeru
považuje aj konanie, ktoré bezprostredne súvisí so vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností
zo služobného pomeru, resp. expressis verbis konanie o priznanie plnenia príslušníkovi finančnej
správy. Nárok na doplatenie služobného platu za čas neplatného skončenia služobného pomeru v
zmysle § 187 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov je priamym dôsledkom neplatného zásahu

do služobného pomeru a predstavuje majetkové právo, ktoré zo služobného pomeru bezprostredne
vyplýva. Správny súd má za to, že takéto konanie nadväzuje na skončenie služobného pomeru, rieši
dôsledky jeho neplatnosti a týka sa práv a povinností, ktoré by existovali, ak by služobný pomer trval.
Nároknaplatjezákladnýmatribútomslužobnéhopomeru.Aktedasúdrozhodneoneplatnostiskončenia
služobného pomeru, štátny orgán musí v nadväzujúcom správnom konaní rozhodnúť o nárokoch z toho

vyplývajúcich,asíceodoplateníslužobnéhoplatu.Následnejepotommožnédospieťktomu,žekonanie
o doplatenie služobného platu za čas neplatného skončenia služobného pomeru je konaním vo veciach
služobného pomeru v zmysle § 278 písm. e) bod 13. zákona č. 35/2019 Z. z. Konanie o doplatenie
služobného platu aj z dôvodu neplatného skončenia služobného pomeru je tak integrálnou súčasťou
konaniavoveciachslužobnéhopomeru.Vzhľadomnauvedenépotomneobstojíaninámietkaonulitnosti

preskúmavaného opatrenia a prvostupňového rozhodnutia.

30. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nemožnosti začať predmetné konanie ex offo, ale len na základe
žiadosti žalobcu, nebolo sporné, že v posudzovanej veci začal prezident finančnej správy konanie vo
vecidoplateniaslužobnéhoplatuzačasneplatnéhoskončeniaslužobnéhopomerunazákladevlastných

zistení (z vlastného podnetu), keď po doručení rozsudku NSS SR vo veci sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo
dňa 31.01.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2024, v rovnaký deň (19.03.2024) aj vydal
prvostupňové rozhodnutie. Podľa § 283 ods. 1 až 3 zákona č. 35/2019 Z. z. sa konanie vo veciach
služobného pomeru začína na návrh účastníka konania, alebo z podnetu oprávneného orgánu. Konanieo doplatenie služobného platu za čas neplatného skončenia služobného pomeru je konaním, v ktorom sa
rozhoduje o individuálnom majetkovom nároku príslušníka. Ide preto o konanie, ktoré spravidla vyžaduje
iniciatívu dotknutej osoby, keďže oprávnený orgán nemá automatickú povinnosť zisťovať existenciu

takéhoto nároku bez podnetu. V prípade, že sa konanie začína z podnetu oprávneného orgánu, je
konanie začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, resp. keď
účastníkovi konania oznámi rozhodnutie. Zároveň však nemožno vylúčiť začatie konania aj z podnetu
oprávneného orgánu, pokiaľ má tento orgán vedomosť o neplatnosti skončenia služobného pomeru a
o existencii nároku. Znamená to, že po právoplatnom rozsudku o neplatnosti skončenia služobného

pomeru môže oprávnený orgán konať aj z úradnej činnosti, ak mu je známa skutočnosť, že k neplatnému
skončeniu služobného pomeru došlo. Zákon č. 35/2019 Z. z. teda nevylučuje ani jeden zo spôsobov
začatia konania, pričom rozhodujúca je konkrétna procesná situácia. V danom prípade oprávnený orgán
konal najskôr ako to bolo možné, teda v deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia kasačného súdu a
prvým úkonom adresovaným žalobcovi, ktorým bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia, bolo začaté
konanie.

31. Žalobca ďalej namietal oprávnenie prezidenta finančnej správy rozhodovať vo veci doplatenia
služobného príjmu žalobcovi s tým, že nemal na to právomoc rovnako ako nemal právomoc minister
financií, ktorý je nadriadeným podľa § 73 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. a ten nemohol delegovať
na prezidenta finančnej správy právomoci, ktoré mu zákon nepriznal. Podľa § 73 zákona č. 35/2019

Z. z. (1) Na účely tohto zákona je nadriadeným minister a v ním vymedzenom rozsahu príslušník
finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie, ak § 105 ods. 5 a 6 neustanovujú inak. (2) Vo
veciach služobného pomeru v mene štátu koná a rozhoduje a právne úkony robí nadriadený, ak
§ 271 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 5 alebo § 280 neustanovujú inak. (3) Príslušníkom finančnej
správy ustanoveným do riadiacej funkcie je príslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie,

s ktorou je spojený príplatok podľa § 165 alebo § 166. (4) Rozsah konaní a právnych úkonov vo
veciach služobného pomeru, v ktorých je príslušník finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie
nadriadeným, vymedzí minister personálnym opatrením. V tomto personálnom opatrení minister môže
zároveň upraviť podmienky, za ktorých je prezident oprávnený preniesť určité svoje právomoci konať a
rozhodovať vo veciach služobného pomeru a svoje oprávnenia vykonávať úkony vo veciach služobného

pomeru na iného príslušníka finančnej správy ustanoveného do riadiacej funkcie. V zmysle § 283 v
nadväznosti na § 280 ods. 1 až 3 zákona č. 35/2019 Z. z. rozhoduje v konaniach vo veciach služobného
pomeru oprávnený orgán, ktorým je nadriadený, resp. prezident či minister. O odvolaní proti rozhodnutiu
prezidenta vydanému v prvom stupni rozhoduje prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej
komisie. Ak bol prvostupňový orgán oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru, je zároveň

oprávnený rozhodovať aj o právnych dôsledkoch neplatnosti tohto skončenia, vrátane otázky doplatenia
služobného platu. Prezident finančnej správy s rozhodovacou právomocou, ktorá mu bola ustanovená
Personálnym opatrením Ministra financií č. 1/2021 zo dňa 14.06.2021 (MF/008696/2021-75) v znení
jeho dodatku č. 1, 2 a 3, konkrétne podľa čl. 2 bodu 1 písm. bh) prílohy č. 1 personálneho opatrenia, a
to rozhodovať v konaní podľa § 278 zákona č. 35/2019 Z. z. vo veciach služobného pomeru príslušníkov

finančnej správy, je preto vecne a funkčne príslušný na vydanie rozhodnutia o doplatení služobného
platu za čas neplatného skončenia služobného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že ak nastala taká
právna skutočnosť, akou je právoplatnosť rozsudku súdu o neplatnosti skončenia služobného pomeru,
tak oprávnený orgán má oprávnenie o tomto nároku rozhodnúť. Rozhodovanie o doplatení služobného
platu je preto neoddeliteľnou súčasťou právneho riešenia dôsledkov neplatného skončenia služobného

pomeru a patrí do rozhodovacej právomoci oprávneného orgánu. Preto správny súd nevzhliadol ani v
tomto smere žalobcom formulované námietky ako dôvodné.

32. Správny súd vyhodnotil naopak ako dôvodnú žalobcovu námietku nesprávneho právneho posúdenia
spočívajúceho v nesprávnom procesnom postupe žalovaného, ktorý na odvolanie žalobcu podané

v zákonnej lehote (čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné a vyplývalo to aj z obsahu
administratívneho spisu) neprihliadal s odôvodnením, že „podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o e-
Governmente sa tento zákon nevzťahuje na konanie vo veciach služobného pomeru a podanie
nemožno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon č. 35/2019 Z. z.
spája právne účinky začatia konania vo veci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu“. Správny

súd uznáva, že podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. h) zákona o e-Governmente sa „tento zákon
nevzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky súvisiaci so štátnou službou príslušníkov Policajného
zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby,
Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov a profesionálnychvojakov podľa osobitných predpisov a súvisiaci s vykonávaním bezpečnostných previerok navrhovaných
osôb v pôsobnosti spravodajských služieb. (Poznámka 4b) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Zákon č. 315/2001 Z. z. o
Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)“ .
Správny súd však dospel k záveru, že predmetné ustanovenie, ktorým žalovaný odôvodnil svoj postup,
nemožno vnímať izolovane, ale z hľadiska gramatického a systematického výkladu celého právneho

predpisu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente,
podľa ktorého „ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti
návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného
obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia,
žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci,
použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17

a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23),
elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom
doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a
referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.“ V kontexte slovnej konštrukcie „ak tento zákon
neustanovuje inak“ je potrebné zároveň dať do pozornosti aj ustanovenie § 25 zákona o e-Governmente,

kde je uvedené, že „ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na
začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo
ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie
za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je

autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 115. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia
orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického
podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci
nekonaťalebokonaniezastaviť,akjeelektronicképodanieneúplné.Elektronicképodaniejepodanéjeho
odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania

sa použijú údaje z potvrdenia podľa odseku 8“. Z citovaných ustanovení zákona o e-Governmente
teda nevyplýva, že žalovaný ako orgán verejnej moci môže úplne ignorovať elektronické podania
v konaniach vo veciach služobného pomeru, alebo že elektronické podanie nemôže vyvolať žiadne
procesné účinky, ako to uviedol žalovaný v napadnutom opatrení. Zákon o finančnej správe výslovne
nevylučuje elektronickú formu podaní, ani neustanovuje, že podanie prostredníctvom Ústredného

portálu verejnej správy je neprípustné alebo právne irelevantné. Vzhľadom na to, že podanie žalobcu
majúce povahu riadneho opravného prostriedku (odvolania) proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré
bolo urobené vo forme elektronického podania prostredníctvom právneho zástupcu a cez prístupové
miesto (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente), konkrétne Ústredný portál verejnej správy,
ktorý je informačným systémom verejnej správy, prostredníctvom ktorého je možné centrálne vykonávať

elektronickú úradnú komunikáciu s ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci (§ 5 ods. 2 zákona o e-
Governmente) a ktoré bolo preukázateľne doručené Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky s
označením, že je určené prezidentovi finančnej správy, pričom ten sa mohol s jeho obsahom oboznámiť,
čo vyplýva aj z obsahu napadnutého opatrenia, kde je uvedené, že „Prezidentovi finančnej správy bolo
dňa 05.04.2024 doručené Odvolanie proti rozhodnutiu“, bola by aplikácia ustanovenia § 2 ods. 2 písm.

h) zákona o e-Governmente žalovaným prísna a z hľadiska ochrany práv účastníkov konania (ktorými
sú fyzické osoby) neudržateľná. Ak bolo odvolanie adresované oprávnenému orgánu (prezidentovi
finančnej správy), podané prostredníctvom oficiálneho elektronického komunikačného kanála štátu
a oprávnený orgán mal objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť, potom odmietnutie priznať mu
právne účinky len z dôvodu elektronickej formy predstavuje formalistický a reštriktívny výklad, ktorý

nie je v súlade so zásadou ochrany práv účastníkov konania ani so zásadou proporcionality. Zásada
proporcionality pri doručení odvolania cez elektronickú schránku znamená, že orgány verejnej moci
musia pri posudzovaní včasnosti a platnosti odvolania doručeného elektronicky hľadať rovnováhu medzi
prísnym dodržiavaním formalít a právami účastníka konania. Správny súd zároveň uvádza, že v kontexte
konania vo veciach služobného pomeru je v ustanovení § 282 zákona o finančnej správe uvedené, že

podanie musí byť písomné. Ani takto široko koncipovaný koncept podania teda explicitne nevylučuje
možnosťpodaniavelektronickejforme.Ustanovenie§293ods.3zákonaofinančnejspráveviažeúčinky
začatia odvolacieho konania na doručenie odvolania oprávnenému orgánu, resp. podania písomnou
formou a nie na formu doručenia. Ani z uvedeného teda nemožno vyvodiť záver, že elektronicképodanie urobené prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy nemôže vyvolať žiadne právne
účinky. Zároveň zákon o finančnej správe neustanovuje výslovný zákaz elektronickej komunikácie,
ani nevylučuje elektronickú formu podaní. Správnemu súdu sa na podporu svojej argumentácie žiada

uviesť, že pokiaľ žalovaný argumentoval aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 2 písm. h) zákona o e-
Governmente, je potrebné upriamiť pozornosť na to, že zákonodarca formuloval toto ustanovenie tak,
že „tento zákon sa nevzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky súvisiaci so štátnou službou ...“,
pričom z dikcie ustanovenia § 3 písm. a) zákona o e-Governmente vyplýva, že „na účely tohto zákona
sa rozumie výkonom verejnej moci konanie orgánu verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov,

vo veciach práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických osôb alebo právnických osôb“
a z dikcie ustanovenia § 3 písm. b) zároveň vyplýva, že „na účely tohto zákona sa rozumie výkonom
verejnej moci elektronicky výkon verejnej moci prostredníctvom elektronickej úradnej komunikácie“.
V súvislosti s citovanými ustanoveniami správny súd preto uvádza, že v prípade realizácie práva
účastníka konania podať odvolanie, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, nejde o výkon verejnej
moci, ale o uplatnenie subjektívnych procesných práv účastníka konania. Správny súd prihliadol na

osobitné okolnosti prejednávanej veci, pričom sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného, ktorý
iba poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. h) zákona o e-Governmente bez toho, že by ponúkol
precíznejšiu argumentáciu odôvodňujúcu zákonnosť svojho postupu pri vybavení odvolania žalobcu.

33. Správny súd zároveň uvádza, že ani záver Stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky

zo dňa 05.10.2020, na ktoré odkazoval žalovaný v priebehu konania, nepresvedčilo správny súd
o zákonnosti postupu žalovaného. Predmetné stanovisko nie je pre správny súd právne záväzné a
ani neobsahuje bližšie odôvodnenie, cez prizmu ktorého by správny súd mohol konštatovať zákonnosť
postupu, ktorý rezultoval do napadnutého opatrenia žalovaného.

34. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa samotného nároku žalobcu na rozsah a výšku doplatku
služobnéhopríjmuzačasneplatnéhoskončeniaslužobnéhopomeru,ichvyhodnoteniesprávnymsúdom
by bolo v tomto štádiu konania predčasné a v rozpore s princípom subsidiarity správneho súdnictva,
keďže žalovaný doposiaľ nepristúpil k posúdeniu odvolacích námietok žalobcu, ktorými sa bude mať
povinnosť zaoberať po vrátení veci na ďalšie konanie. Žalobcovi zároveň bude zachované právo

domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv využitím právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na tento
účel priznáva.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj právne závery, ktoré z nich vyplývajú, správny súd
z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané opatrenie žalovaného

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

36. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
vzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

37. Povinnosťou žalovaného bude v ďalšom konaní v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP riadiť
sa právnym názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku, vyhodnotiť odvolanie

žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a dôsledne sa vysporiadať s jednotlivými odvolacími
námietkami žalobcu z hľadiska ich vecnej relevancie (dôvodnosti) a vo veci podaného odvolania
rozhodnúť.

38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd

prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto
mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

39. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSPPoučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.
3 SSP a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.