Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/28/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126200523
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci navrhovateľov: X/ U.. J. D., E.
X.XX.XXXX, I. Za G. XX/XX, XXX XX D. E. B., 2/ ITK, s.r.o., Hlavná ulica 109/208, 919 24 Križovany nad
Dudváhom, IČO: 36 265 624, proti odporcovi: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. (skrátený názov:
TAVOS, a.s.), Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, práv zast.: Michal Mrva - advokátska

kancelária, s.r.o. (skrátený názov: MM-AK, s.r.o.), Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, IČO: 50 145 860,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava č.k. 36Cb/6/2026-23 zo dňa 28.1.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/6/2026-23 zo dňa 28.1.2026
p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia zákazu odporcovi vstupovať na pozemky
navrhovateľa 1, parc. č. XXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území D. E. B., aj
prostredníctvom osôb konajúcich v jeho mene, a vykonávať na nich akékoľvek zásahy, najmä výkopové

práce a zásahy do kanalizačnej prípojky a potrubia, vrátane obmedzenia alebo prerušenia odvádzania
odpadových vôd, a to až do právoplatného skončenia veci samej. Zároveň sa domáhali obmedzenia
zásahov odporcu v prípade bezprostrednej havárie len na nevyhnutný rozsah, pri súčasnej povinnosti
bezodkladne informovať navrhovateľa 1/ o dôvode a rozsahu zásahu, minimalizovať škodu a uviesť
dotknuté povrchy do pôvodného stavu v lehote troch pracovných dní. Súčasne sa domáhali uloženia
zákazu odporcovi prerušiť alebo obmedziť odvádzanie odpadových vôd z prevádzky navrhovateľa 2/ z

dôvodu sporu o vyúčtovanie, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Navrhovatelia odôvodnili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že navrhovateľ 1/ je
vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území D.
E. B., ako aj stavieb nachádzajúcich sa v areáli, pričom navrhovateľ 2/ na týchto nehnuteľnostiach
vykonáva výrobnú činnosť. Odporca podľa ich tvrdení nemá k uvedeným pozemkom žiadny právny titul.
Uviedli, že prevádzka navrhovateľa 2/ je logisticky závislá od prístupu do areálu cez vjazd pri bráne a

priľahlé spevnené plochy, pričom zásah odporcu má smerovať práve do týchto priestorov (pred bránou,
pri múre alebo v úseku medzi nimi), teda do miest nevyhnutných pre vjazd a pohyb vozidiel. Odporca
pritompresnúlokalizáciuanitermínplánovanéhozásahunešpecifikoval,čopodľanavrhovateľovzvyšuje
riziko jeho bezprostredného vykonania bez možnosti predchádzania škode inak než súdnou ochranou.
Navrhovatelia poukázali na to, že na pozemku navrhovateľa 1/ sa nachádzajú kanalizačné rúry uložené
bez jeho vedomia a súhlasu, na ktoré bolo poukázané po haváriách v rokoch 2017 a 2021, pričom ich

umiestnenie je v bezprostrednej blízkosti stavby. Zároveň uviedli, že odporca v písomnej komunikácii
v súvislosti so sporom o vyúčtovanie deklaroval, že v prípade odstúpenia od zmluvy dôjde k zrušeniuodberného miesta a odkopaniu kanalizačnej prípojky, čo podľa nich predstavuje reálnu hrozbu fyzického
zásahu do ich majetku a prevádzky. Podľa navrhovateľov by vykonanie výkopových prác, rozkopanie
spevnených plôch alebo zásahy do kanalizačnej prípojky viedli k vzniku priamej majetkovej škody, ako

aj k okamžitému obmedzeniu alebo znemožneniu prístupu do areálu. Vzhľadom na charakter výroby
navrhovateľa 2/, ktorá je viazaná na dodávky pre automobilový priemysel s krátkymi dodacími lehotami,
by takéto obmedzenie mohlo viesť k okamžitej nemožnosti plniť záväzky voči odberateľom, s následkami
v podobe zmluvných sankcií, straty dôvery a reputačnej ujmy, ktoré by nebolo možné odstrániť ani
dodatočnou náhradou škody. Navrhovatelia zdôraznili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže

hrozí vznik ťažko napraviteľných následkov, pričom navrhované neodkladné opatrenie považujú za
primerané, keďže nesmeruje k rozhodnutiu vo veci samej, ale len k dočasnej ochrane pred zásahom.
V prípade bezprostrednej havárie pripustili zásah odporcu, avšak len v nevyhnutnom rozsahu a za
podmienok minimalizácie škody, informovania navrhovateľa v 1/ a následného uvedenia dotknutých
povrchov do pôvodného stavu
3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 , ods. 2, § 328 ods. 1 C.s.p. Po

preskúmaní a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia,vnadväznostinaobsahvšetkýchlistínpredloženýchnavrhovateľmiaspoukazomnacitované
zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia.

4. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu tým, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil jednak dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
pričommieraosvedčeniamusízodpovedaťnaliehavostisituácie.Uviedol,ženavrhovateliasíceosvedčili
existenciu svojich práv, a to vlastnícke právo navrhovateľa 1/ k dotknutým pozemkom a užívacie

právo navrhovateľa 2/, avšak neosvedčili, že tieto práva sú porušené alebo bezprostredne ohrozené
spôsobom odôvodňujúcim nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukázal na to, že právny vzťah
medzi navrhovateľom 2/ a odporcom má zmluvný základ v zmluve o odvádzaní odpadových vôd, ako
aj v zákone č. 442/2002 Z. z., ktoré upravujú oprávnenia a povinnosti odporcu ako prevádzkovateľa
verejnej kanalizácie, vrátane práva vstupovať na dotknuté pozemky, vykonávať nevyhnutné zásahy, ako

aj za splnenia zákonných podmienok prerušiť alebo obmedziť odvádzanie odpadových vôd. Zdôraznil,
že navrhovatelia sa návrhom domáhajú uloženia zákazu výkonu oprávnení, ktoré odporcovi vyplývajú
priamo zo zákona a zo zmluvy, pričom súd nie je oprávnený tieto zákonné oprávnenia v konaní o
neodkladnom opatrení obmedziť alebo vylúčiť. Súčasne konštatoval, že tvrdená hrozba zásahu zo
strany odporcu je viazaná na možnosť uplatnenia jeho práv v dôsledku omeškania navrhovateľa 2/

s úhradou stočného, pričom ide o zákonnú možnosť, nie povinnosť odporcu, a k zásahu ani nemusí
dôjsť. Súd ďalej uviedol, že právna úprava aj zmluva poskytujú navrhovateľom dostatočnú ochranu,
keď ukladajú odporcovi povinnosť vykonávať zásahy tak, aby nespôsobil škodu, a po ich ukončení
uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu, prípadne nahradiť vzniknutú škodu. Navrhovatelia zároveň
môžu vzniku tvrdenej hrozby predísť splnením svojich zmluvných povinností. Za tejto situácie súd

prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov ani hrozba
nenahraditeľnej ujmy, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol
5. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Navrhovatelia v odvolaní
namietali nesprávnosť napadnutého uznesenia v celom rozsahu, a to z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávneho vyhodnotenia naliehavosti. Uviedli,

že odporca nepreukázal žiadny právny titul, ktorý by ho oprávňoval zasahovať do parcely č. XXX/
X, keď nebolo preukázané existujúce vecné bremeno, zmluvný vzťah, vyvlastnenie ani iný právny
dôvod na zásah do vlastníckeho práva. Poukázali pritom na stanovisko katastrálneho odboru, podľa
ktorého na predmetnej parcele nie je evidovaná žiadna stavba, z čoho vyvodzovali, že nemožno
automaticky aplikovať režim § 20 a § 32 zákona č. 442/2002 Z. z., keďže tieto ustanovenia sa

vzťahujú len na riadne existujúcu a zákonne zriadenú verejnú kanalizáciu. V tejto súvislosti zdôraznili,
že odporca nepreukázal ani existenciu právoplatného kolaudačného rozhodnutia vzťahujúceho sa na
predmetnú parcelu, pričom bez preukázania, že kanalizačná stavba bola na tejto konkrétnej parcele
riadne legalizovaná, nemožno podľa ich názoru priznať odporcovi zákonné oprávnenia vstupu na cudzí
pozemok. Namietali, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje odporcu a súd sa s týmito zásadnými

námietkami nijako nevysporiadal, čím došlo k procesnému pochybeniu. Vo vzťahu k navrhovateľovi 2/
uviedli, že súd sa nezaoberal právnou otázkou spôsobu určenia množstva odvádzaných odpadových
vôd, keď podľa § 5 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 397/2003 Z. z. je možné dohodnúť aj iný spôsob určenia
množstva, než je meranie určeným meradlom. Zdôraznili, že spôsob určenia množstva na základemotohodínbolmedzistranamidlhodobodohodnutýaakceptovaný,apretonejdeoobchádzaniezákona.
Namietali tiež, že nejde o prípad neplnenia povinností, ale o spor o metodiku výpočtu, ktorý podľa ich
názoru nezakladá omeškanie a nemôže viesť k uplatneniu sankčných oprávnení odporcu. K otázke

naliehavosti uviedli, že odporca deklaroval možnosť zásahu bez určenia konkrétneho termínu, čím
sú navrhovatelia vystavení permanentnej hrozbe zásahu do ich práv. Zdôraznili, že práve neurčitosť
času zásahu zakladá naliehavosť potreby súdnej ochrany, keďže v prípade realizácie zásahu by došlo
k zásahu do vlastníckeho práva, k narušeniu prevádzky a k vzniku škody, pričom následná ochrana
by bola oneskorená a neúčinná. Záverom navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že nariadi neodkladné
opatrenie spočívajúce v zákaze vstupu odporcu na predmetnú parcelu a zákaze vykonávať zásahy do
kanalizačného potrubia až do právoplatného skončenia veci samej.
6. Navrhovatelia v doplnení odvolania poukázali na nové skutočnosti, ktoré nastali po vydaní
napadnutého uznesenia, a ktoré podľa ich názoru zásadne menia posúdenie naliehavosti potreby
dočasnejúpravypomerov.Uviedli,žeodporcalistomzodňa23.02.2026,vydanýmvsúvislostisfaktúrou,

výslovne deklaroval, že v prípade neuhradenia pohľadávky do 26.02.2026 môže pristúpiť k prerušeniu
odvádzania odpadových vôd, odstúpeniu od zmluvy, ako aj k fyzickému zásahu spočívajúcemu v
odkopaní kanalizačnej prípojky. Podľa navrhovateľov tak nejde už o hypotetickú možnosť zásahu,
ale o konkrétnu, bezprostrednú a časovo viazanú hrozbu. Zdôraznili, že uvedená hrozba je viazaná
na konkrétny termín a obsahuje aj konkrétny spôsob realizácie zásahu, čím sa kvalitatívne mení

skutkový stav oproti tomu, ktorý bol predmetom posúdenia súdu prvej inštancie. Zároveň predložili
geodetické zameranie, ktorým má byť osvedčené, že kanalizačné vedenie, ktorého sa hrozba zásahu
týka, sa nachádza na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X v katastrálnom území D. E. B., vo vlastníctve
navrhovateľa v 1/. Na základe uvedeného navrhovatelia opätovne zdôraznili, že zásah odporcu je
deklarovaný v časovom horizonte niekoľkých dní a jeho následky by boli okamžité a ťažko napraviteľné,

pričom bez poskytnutia dočasnej súdnej ochrany by sa ochrana ich práv stala iluzórnou, keďže by
nastúpila až po vykonaní zásahu.
7. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov vyjadril v podaní zo dňa 18.3.2026, v ktorom uviedol,
že sa stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a navrhol ho potvrdiť ako vecne
správne. Uviedol, že navrhovateľ 1/ dlhodobo uplatňuje voči odporcovi nedôvodné a šikanózne nároky

prostredníctvom podaní adresovaných súdom a iným orgánom verejnej moci, pričom sa domáha
ochrany práv, ktoré podľa názoru odporcu neexistujú. K veci samej odporca uviedol, že v rámci
vnútorného auditu zistil nesúlad viacerých zmlúv o odvádzaní odpadových vôd s platnou právnou
úpravou, a to najmä v prípadoch producentov odvádzajúcich odpadové vody prostredníctvom tlakovej
kanalizácie. Poukázal na to, že pôvodne dohodnutý spôsob merania množstva odpadových vôd podľa

tzv. motohodín nezodpovedal požiadavkám vyhlášky č. 397/2003 Z. z., a preto pristúpil k zmene
spôsobu fakturácie tak, aby bol v súlade s právnymi predpismi. V prípade producentov s vlastným
vodným zdrojom, medzi ktorých patrí aj navrhovateľ 1/, podľa odporcu nie je možné spoľahlivo určovať
množstvo odpadových vôd podľa spotreby vody, a preto je namieste postup podľa § 5 ods. 2 písm.
b) vyhlášky č. 397/2003 Z. z., teda určenie množstva podľa smerných čísel spotreby vody. Odporca

zdôraznil, že dohoda o určovaní množstva odpadových vôd na základe motohodín bola v rozpore s
právnymi predpismi, a teda v tejto časti neplatná, pričom právna úprava umožňuje takúto neplatnú časť
nahradiť zákonným režimom. Argumentáciu navrhovateľov o zmluvnej voľnosti v tomto smere označil za
nedôvodnú s tým, že zmluvná autonómia je limitovaná kogentnou právnou úpravou. Súčasne uviedol,
že nemá povinnosť osadiť meradlá na vlastné vodné zdroje producentov, keďže takáto povinnosť mu

zo zákona nevyplýva a takýto postup by bol technicky aj ekonomicky neúčelný. Ďalej uviedol, že
navrhovateľ 1/ od okamihu zmeny spôsobu fakturácie neuhrádza platby za odvádzanie odpadových
vôd, hoci tieto odpadové vody naďalej produkuje, a preto bol vyzvaný na úhradu dlžných súm pod
hrozbou odpojenia. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ 1/ sa už v inom konaní vedenom na
Okresnom súde Trnava domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v súvislosti s touto otázkou, pričom

aj tento návrh bol zamietnutý. Vo vzťahu k samotnému predmetu tohto konania odporca zdôraznil,
že právo vstupovať na cudzie nehnuteľnosti a vykonávať nevyhnutné zásahy mu vyplýva priamo zo
zákona č. 442/2002 Z. z., pričom toto oprávnenie nie je podmienené existenciou vecného bremena.
K námietke absencie kolaudačného rozhodnutia uviedol, že ak by verejná kanalizácia nebola riadne
skolaudovaná, navrhovatelia by na ňu vôbec nemohli byť pripojení, pričom v tejto súvislosti poukázal

aj na svoju prevádzkovú zmluvu s obcou Križovany nad Dudváhom a uviedol, že v prípade potreby
vie doložiť príslušné kolaudačné rozhodnutia. Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovatelia sa v
tomto konaní domáhajú uloženia zákazu výkonu oprávnení, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona a zo
zmluvy, a že neodkladným opatrením nemožno obmedziť výkon zákonných oprávnení prevádzkovateľaverejnej kanalizácie. Zdôraznil, že prípadné prerušenie odvádzania odpadových vôd alebo zásah
do kanalizačnej prípojky predstavujú zákonom predvídaný následok porušenia povinnosti uhrádzať
stočné, pričom navrhovatelia 1/ a 2/ môžu tejto situácii predísť úhradou dlžných súm. V súvislosti s

podmienkami nariadenia neodkladného opatrenia odporca uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ neosvedčili
existenciu nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana, ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov,
keďže ochranu svojich práv môžu dosiahnuť aj inými právnymi prostriedkami a tvrdený zásah môžu
odvrátiť splnením svojich zmluvných povinností. Navrhované neodkladné opatrenie by podľa odporcu
predstavovalo neprimeraný a neopodstatnený zásah do jeho práv. Z uvedených dôvodov odporca

navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s
dôvodmi odvolania navrhovateľov, vyjadrením odporcu, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu

nie je dôvodné.
9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa
vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´
ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ
musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť
skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré
spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný,
ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností,

ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu
priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca
tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie
vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
16. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého

stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o
osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v
súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane

hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva,
nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.
17. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri

dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie súcelkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd
viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v

dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému porušeniu jeho práv
a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho
dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd
opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie.
Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľov 1/ a 2/ nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani

tvrdenia odporcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zrušenia uznesenia, ktorým bol
zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
uvádza, že navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní neosvedčili splnenie základnej podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

20. Zo skutkových tvrdení navrhovateľov, ako aj z nimi predložených listín, nevyplýva existencia
takej konkrétnej, bezprostrednej a reálne hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu
formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nemožno vydať len na základe všeobecných
alebo hypotetických tvrdení o možnom budúcom zásahu, ale len vtedy, ak je potreba dočasnej úpravy
pomerov skutočne naliehavá a osvedčená konkrétnymi okolnosťami prípadu. Súdna prax pritom ustálila,

že nepostačuje abstraktná možnosť vzniku škody alebo ujmy, ale musí ísť o reálne a bezprostredné
ohrozenie práva. Rovnako platí, že pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia, a týmto procesným prostriedkom nemožno reagovať
na stav, ktorý ešte nenastal a ktorého vznik je len predpokladaný. V danom prípade navrhovatelia
neosvedčili, že by odporca mal konať mimo rámca svojich zákonných oprávnení alebo že by jeho postup

smeroval k zjavne protiprávnemu zásahu. Samotné upozornenie odporcu na možnosť uplatnenia práv
vyplývajúcich zo zákona a zo zmluvného vzťahu preto nemožno považovať za bezprostrednú hrozbu
zásahu odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Navrhovatelia 1/ a 2/ nemôžu zo svojho nesúhlasu so zmenou spôsobu určovania množstva
odvádzaných odpadových vôd, resp. so zmenou spôsobu fakturácie, vyvodzovať oprávnenie

jednostranne si neplniť svoje povinnosti vyplývajúce priamo zo zákona, najmä povinnosť uhrádzať
odplatu za poskytované služby. Zo samotných tvrdení navrhovateľov vyplýva, že faktúry vystavené
odporcom neuhradili, hoci odpadové vody do kanalizácie prevádzkovanej odporcom naďalej odvádzajú.
Podľa § 28 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je producent
odpadových vôd povinný zabezpečiť ich odvádzanie verejnou kanalizáciou a uhrádzať za túto službu

stočné. Súčasne § 5 vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva
vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového
odtoku a o smerných číslach spotreby vody upravuje spôsob určenia množstva odvádzaných
odpadových vôd, pričom pripúšťa viaceré zákonné metódy jeho určenia. Navrhovatelia však v konaní

neosvedčili, že by odporca určoval množstvo odvádzaných odpadových vôd spôsobom odporujúcim
uvedeným ustanoveniam. Za tejto situácie nemožno ich nesúhlas s aplikovaným spôsobom určenia
množstva považovať za dôvod na neplnenie povinností ani za okolnosť odôvodňujúcu poskytnutie
neodkladnej súdnej ochrany. Spor o správnosť výkladu a aplikácie právnych predpisov je predmetom
konania vo veci samej, nie dôvodom na zásah formou neodkladného opatrenia.

22. Odvolací súd považuje za podstatné aj to, že navrhovatelia sa domáhajú nariadenia neodkladného
opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, avšak v návrhu ani v odvolaní
nekonkretizovali, akého nároku sa budú v tomto konaní domáhať, resp. čo má byť jeho predmetom.
Absencia takejto konkretizácie znemožňuje posúdiť, či navrhované neodkladné opatrenie má vecnú
súvislosť s budúcim meritórnym rozhodnutím, ako aj to, či je jeho nariadenie vôbec potrebné na

zabezpečenie účelu konania vo veci samej, najmä či má zabrániť zmareniu alebo sťaženiu výkonu
budúceho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie v takomto prípade musí mať vzťah ku konkrétnemu
nároku, ktorého ochrany sa navrhovatelia domáhajú alebo mienia domáhať. Účelom neodkladného
opatrenia nie je vytvárať dočasný stav bez väzby na budúce meritórne rozhodnutie ani suplovať samotnérozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie preto nemôže slúžiť ako prostriedok na predbežné
„vyriešenie“ sporu medzi stranami bez toho, aby bol riadne vymedzený nárok, ktorý má byť predmetom
meritórneho posúdenia. Za situácie, keď navrhovatelia nevymedzili konkrétny nárok, ktorého sa mienia

domáhať vo veci samej, je zrejmé, že nemohli osvedčiť ani bezprostrednú hrozbu jeho ohrozenia. Nie
je tak možné dospieť k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Samotná skutočnosť, že výkon
zákonných a zmluvných oprávnení odporcu môže mať pre navrhovateľov nepriaznivé dôsledky, na
tomto závere nič nemení, keďže ide o dôsledok legitímneho výkonu práva, ktorý nemožno bez ďalšieho
kvalifikovať ako protiprávny zásah odôvodňujúci poskytnutie dočasnej súdnej ochrany.

23.Odvolacísúdzadanéhoskutkovéhostavuazasituácie,kedynevykonávarozsiahlejšiedokazovanie,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ návrhu navrhovateľov
na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, nakoľko v konaní neboli osvedčené základné
predpokladyprejehonariadenie.Vzhľadomnatietoskutočnostiodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že odporcovi priznal voči navrhovateľom nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom
na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny

úradník.
25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).