Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106472
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/9492/MM zo dňa 03.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania, ani trov kasačného konania,

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odbor sociálnych vecí a rodiny,
č. PE1/OPPnKŤZP/PČ/SOC/2023/28809-13 zo dňa 21.04.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
prvostupňový správny orgán podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 03.10.2022 žalobkyňa a nepriznal jej peňažný príspevok na
opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je jej maloletá dcéra E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX,

XXX XX D..

2. V odôvodnení uviedol, že vo veci bol vyhotovený komplexný posudok zo dňa 19.04.2023, v zmysle
ktoréhomaloletáF.E.jefyzickouosobousťažkýmzdravotnýmpostihnutímsmieroufunkčnejporuchy50
%. V oblasti sebaobsluhy maloletá v dôsledku svojho zdravotného postihnutia vyžaduje zvýšený dohľad
a pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu, pričom táto pomoc je zabezpečená v rámci rodičovskej
starostlivosti. Prvostupňový orgán uviedol, že žalobkyňa ako dôvod podanej žiadosti a odvolania proti

pôvodne zrušenému rozhodnutiu úradu uviedla, že maloletá si nedokáže ešte samostatne ustrážiť
režim diabetika pri vyučovacom procese a pri voľnočasových aktivitách, v dôsledku čoho jej hrozí
potenciálne riziko vyplývajúce z hypoglykémie. Pre žalobkyňu je tak problém zamestnať sa na plný
úväzok, pretože na obed musí dcére zabezpečiť diabetické jedlo a podať lieky. Podľa posledného
diabetologického nálezu je klinický stav maloletej bez popisovaných výraznejších výkyvov glykémie
a komplikácií. Rodičia maloletej následne doložili nové diabetologické vyšetrenie spolu s vyjadrením
príslušnej školy, tieto boli zahrnuté do lekárskeho posudku vypracovaného dňa 28.03.2023, pričom

podľa neho nedošlo k žiadnej zmene v porovnaní s predchádzajúcim lekárskym posudkom. Posudkový
lekár v ňom tiež argumentuje, že dieťa má na základe vyjadrenia triednej učiteľky k dispozícii špeciálnu
mobilnú aplikáciu, ktorá upozorňuje na prípadné výkyvy glykémie maloletej F. aj počas vyučovacieho
procesu, vďaka čomu môže jej zdravotný stav operatívne korigovať triedny učiteľ alebo školský asistent.Podľa posledného lekárskeho posudku možno skonštatovať, že ide o opakovane posudzovanú maloletú
klientku s diagnostikovanou cukrovkou I. typu závislou od inzulínu, okrem toho je v liečbe oftalmológa pre
príznaky glaukómu so zachovaním zrakových funkcií a podávaním očných kvapiek. Podľa posudkového

lekárauvedenéochoreniasúkompenzovanénastavenouliečbou.Posudzovanáosobajesamoobslužná
bez popisovaných porúch orientácie a mobility. Maloletá si zatiaľ nevie samostatne aplikovať inzulín
a potrebné lieky, pri iných úkonoch sebaobsluhy je však samostatná rovnako ako jej zdraví rovesníci.
Stupeň odkázanosti maloletej bol stanovený na stupeň I s počtom bodov 110. Vo všetkých oblastiach
maloletá dosiahla 10 bodov s výnimkou dodržiavania liečebného režimu, kde dosiahla 0 bodov.

Vzhľadom na uvedené jej požadovaný peňažný príspevok na opatrovanie v komplexnom posudku nebol
navrhnutý. Pomoc, ktorú maloletá potrebuje, je zabezpečovaná v rodinnom prostredí, čím sa primerane
uplatňuje zákon o rodine (36/2005 Z. z.).
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodlo
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, ako príslušný odvolací orgán, rozhodnutím č. UPS/
US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/9492/MM zo dňa 03.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak,

že odvolanie žalobkyne zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.
4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že na základe podaného odvolania
bola opätovne preskúmaná spisová dokumentácia a bola posúdená odkázanosť maloletej. Posudkový
lekár ústredia vydal dňa 30.08.2023 lekársky posudok, v ktorom určil mieru funkčnej poruchy 60 % podľa
prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch, časť III., bod 8., písm. c) Endokrinné poruchy, poruchy

výživy a premeny látok. Cukrovka. Ťažko kompenzovateľná inzulínom alebo cukrovka detského veku.
5.Dokazovaniebolodoplnenékomplexnýmposudkomodvolaciehoorgánuč.UPS/US1/SSVOPPKPC1/
SOC/2023/9500 zo dňa 28.09.2023. Posudkový lekár odvolacieho orgánu v rámci posudku okrem
iného uviedol, že vyjadrenie školy nie je lekárskym nálezom, vyjadrenie diabetológa zo 16.03.2023
nemá charakter vyšetrenia. Vyšetrenie zo dňa 04.08.2022 stav hodnotí priaznivo, bez významných

subjektívnych ťažkostí, hypoglykémie občas, glykemicky je maloletá pomerne vyrovnaná. Objektívny
nález konštatuje klinicky dobrý stav s normálnym interným nálezom. Maloletá nemá poruchu mobility,
orientácie ani závažné zmyslové postihnutie, ani mentálne znevýhodnenie. Z aktuálneho vyšetrenia
vyplýva dobrá kompenzácia diabetu pri nastavenej liečbe pri normálnom objektívnom náleze. Bola
doporučená reedukácia dieťaťa, ktoré si ešte inzulín samo nepodáva. Počet bodov pri jednotlivých

úkonochsebaobsluhypodľaprílohyč.3zákonaosociálnychslužbáchurčilposudkovýlekárnasledovne:
stravovanie a pitný režim 10 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra 10 bodov, vyprázdňovanie
hrubého čreva 10 bodov, osobná hygiena 10 bodov, celkový kúpeľ 10 bodov, obliekanie, vyzliekanie
10 bodov, zmena polohy, sedenie a státie 10 bodov, pohyb po schodoch 10 bodov, pohyb po rovine
10 bodov, orientácia v prostredí 10 bodov, dodržiavanie liečebného režimu 0 bodov, potreba dohľadu

10 bodov. Po sčítaní dosiahnutých bodov (110) je stupeň odkázanosti maloletej na pomoc inej fyzickej
osoby I., ktorý nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle právnej
úpravy maloletá, napriek jej ťažkému zdravotnému postihnutiu nie je odkázaná na opatrovanie, nakoľko
nedosiahla V. alebo VI. stupeň odkázanosti. Z tohto dôvodu nebolo možné priznať žalobkyni príspevok
na opatrovanie maloletej.

6. V závere odvolací orgány uviedol, že peňažný príspevok na opatrovanie je dávka fakultatívna, na
jej priznanie neexistuje právny nárok a na poskytovanie musia byť splnené všetky zákonom stanovené
podmienky. Uviedol tiež, že pri posudzovaní mal dostatok dôkazných prostriedkov o zdravotnom stave,
ochoreniach a poruchách posudzovanej, ktoré potvrdili, že úkony uvedené v prílohe č. 3 zákona
o sociálnych službách dokáže prevažne samostatne vykonávať, jej zdravotné postihnutie si nevyžaduje

celodenný dohľad inou osobou. Hodnotenie zdravotného stavu a sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia maloletej vychádzalo podľa žalovaného z aktuálnych lekárskych nálezov
nachádzajúcich sa v predloženej spisovej dokumentácii. V prípade zmeny/zhoršenia zdravotného stavu
môže byť podaná nová žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku.
Správna žaloba, žalobné body

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, obe rozhodnutia žiadala zrušiť a vrátiť vec orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
8. V žalobe uviedla, že v roku 2017 bolo jej dcére F. E. diagnostikované ochorenie diabetes mellitus
I. typu, odvtedy sa musela o ňu začať starať spôsobom, ktorý nemožno označiť za bežnú rodičovskú

starostlivosť. Táto starostlivosť jej znemožňuje zamestnať sa a zabezpečovať si tak živobytie a plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére, aj ďalšej rodine. S poukazom na čl. 41 ods. 5 Ústavy SR má
za to, že na pomoc od štátu má nárok vo forme príspevku na opatrovanie a rovnaké právo má aj jej
dcéra podľa čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotnýmpostihnutím. Jej žiadosť jej však bola zamietnutá a to výlučne na základe záverov posudkových lekárov
uvedených v lekárskom posudku, ktorý trpí vadou nezákonnosti rovnako ako celý namietaný postup
dotknutých orgánov. Je toho názoru, že príspevok na opatrovanie jej bol zamietnutý nie preto, že by to

neumožňoval zákon č. 447/2008 Z. z., ale preto, že správne orgány pristúpili k výkladu ustanovení tohto
zákona a aplikácii na prípad jej dcéry spôsobom, ktorý odporuje Ústave SR a spomínaným dohovorom.
Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 z 24.10.2018, podľa ktorého
vnútroštátny súd môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho
právneho predpisu.

9. Žalobkyňa namietala, že posudkoví lekári sú zamestnancami úradu práce alebo ústredia práce a pri
posudkovej činnosti sa riadia nielen zákonom, ale najmä neverejnými metodickými pokynmi, ktoré
určujú, čo sa v tom-ktorom čase považuje za odkázanosť v skúmaných oblastiach vrátane odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby a čo nie. V zmysle lekárskeho posudku sa javí, akoby celá starostlivosť
o sedemročné dieťa s diabetes mellitus I. typu spočívala v jednoduchom dodržiavaní liečebného režimu
v podobe, že prístroj dcére inzulín podá a ona ako matka to skontroluje cez telefón. Uvedené však nie je

pravdouanezodpovedáskutočnýmsociálnymdôsledkom,ktoréjejdcérevdôsledkuochoreniavznikajú.
Takýto postoj posudkových lekárov nezodpovedá ani skutočnosti, že ťažké zdravotné postihnutie
dcéry je definované ako cukrovka detského veku, ktorá je v zákone daná na roveň cukrovke ťažko
kompenzovateľnej inzulínom, na čo sa snažila poukázať aj vyjadrením ošetrujúceho diabetológa dcéry
zo dňa 16.03.2023. Podľa názoru žalobkyne, nakoľko komplexné posúdenie odkázanosti sa skladá

nielen z lekárskeho posudku, ale aj zo sociálneho posudku, malo byť správnymi orgánmi zohľadnené aj
vyjadrenie diabetológa a vyjadrenie zo školy zo dňa 16.03.2023.
10. Žalobkyňa tiež poukázala na závažnosť ochorenia diabetes mellitus I. typu a namietala, že správne
orgány nevzali do úvahy vek maloletej (7 rokov), čo je na spodnej hranici veku, kedy je možné požiadať
o peňažný príspevok na opatrovanie, nezohľadnili jej rozumovú vyspelosť a skutočnosť, že maloletá

nevie dostatočne rozpoznať dôsledky svojho ochorenia, nevie správne zanalyzovať nameranú hodnotu
glykémie, k nej aplikovať správne množstvo inzulínu a následne si ho sama podať. Pokiaľ by sa
žalobkyňa zamestnala a nebola by k dispozícii dcére aj keď je v škole a prišlo by k situácii, že by bola
sama bez pomoci v stave hyperglykémie, mohlo by to viesť k fatálnym následkom, preto je v záujme
jej dcéry, aby jej bol peňažný príspevok na opatrovanie poskytnutý. Poukázala pritom aj na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo dňa 24.10.2018.
11. Žalobkyňa poukazovala na to, ako jej dcéra vyžaduje neustály dohľad z jej strany, kontrolu nielen
dodržiavania liečebného režimu, ale aj diétneho režimu, všetkých vykonávaných aktivít a celkový dohľad
nad každou činnosťou dieťaťa, poukazovala na to, že reakcie detského organizmu sa rýchlo menia,
preto je aj v detskom veku ťažké ochorenie diabetes mellitus uspokojivo kompenzovať inzulínom,

pričom každá dekompenzácia v závislosti od dĺžky a závažnosti poškodzuje organizmus, môže mať za
následok kómu, prípadne aj smrť dieťaťa. U maloletej je nevyhnutný trvalý celodenný dohľad, ktorý nie
je zameraný na plnenie bežnej rodičovskej starostlivosti, ide o špecifický dohľad zameraný výlučne na
prejavy a riziká spojené s nefunkčnosťou pre život nevyhnutnej endokrinnej žľazy – pankreasu, pričom
vprípademaloletejsaktomutopridružilaešteajnarušenáfunkčnosťďalšejpreživotnevyhnutnejsúčasti

endokrinného systému a to štítnej žľazy. Tieto činnosti a dohľad musí vykonávať žalobkyňa, ktorá na to
bola zaškolená, nevie ho vykonať akákoľvek dospelá osoba. Žalobkyňa zdôraznila aj to, že pri každom
glykemickom výkyve v závislosti od závažnosti zároveň dochádza k narušeniu funkcií organizmu, ktoré
sa prejavujú únavou organizmu, nesústredenosťou a malátnosťou a v každom takomto stave maloletá
vyžaduje pomoc aj pri ostatných štandardných úkonoch sebaobsluhy, ktoré za normálneho stavu ona

a jej rovesníci bežne zvládajú. Podľa žalobkyne pri posudzovaní stupňa odkázanosti mal byť aplikovaný
§ 49 ods. 12 zákona o sociálnych službách a maloletej mal byť určený dohľad podľa prílohy č. 3 písm.
A, bod 12. k zákonu č. 448/2008 Z. z..
12. Žalobkyňa poukázala aj na to, že podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení si ochorenie
diabetes mellitus vyžaduje denný dozor a osobitnú starostlivosť až do 15. roku veku dieťaťa.

13. Podľa žalobkyne správne orgány nedodržali zásady správneho konania, neposúdili riadne skutočný
stav veci a skutočný rozsah potrebnej starostlivosti, ani potrebu permanentného dohľadu zo strany
žalobkyne vo vzťahu k dcére, keďže špecifikom diagnózy diabetes mellitus je práve strata sebakontroly
a dcéra necíti stavy hyperglykémie alebo hypoglykémie, preto si vyžaduje neustály dohľad a to

nielen pri dodržiavaní liečebného režimu. Rozhodnutia správnych orgánov podľa názoru žalobkyne
vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a sú založené na takom výklade
a aplikácii ustanovení zákona o kompenzáciách, ktoré je v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach
dieťaťa, Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a zásadami správneho poriadku.Vyjadrenie žalovaného k žalobe
14. Žalovaný k správnej žalobe zaslal správnemu súdu niekoľko podaní.

15. Vo svojom vyjadrení č. 2024/12647/57163/OP zo dňa 19.03.2023, podpísaným riaditeľom odboru
právnych služieb žalovaného, žiadal, aby správny súd v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V prípade, ak by žalovanému vznikla
povinnosť zaplatiť trovy konania, žiadal o lehotu na úhradu trov konania 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

16. Vo vyjadrení žalovaný sumarizoval, že posudkový lekár skonštatoval, že aj napriek ťažkému
zdravotnému postihnutiu maloletej F. E., táto nie je v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.
odkázaná na opatrovanie, nakoľko nedosiahla stupeň odkázanosti V. alebo VI., úplná odkázanosť na
pomoc inej fyzickej osoby nebola pri zákonom stanovených posudzovaných činnostiach objektivizovaná
lekárskymi nálezmi, maloletá nespĺňala zákonné kritériá odkázanosti na opatrovanie, peňažný príspevok
na opatrovanie nebol navrhnutý, hodnotenie zdravotného stavu maloletej a sociálnych dôsledkov

jej ťažkého zdravotného postihnutia vychádzalo z aktuálnych lekárskych nálezov nachádzajúcich sa
v spisovej dokumentácii. K námietke týkajúcej sa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uviedol,
že ide o osobitný systém posudzovania zdravotného stavu. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžsk/42/2017 z 24.10.2018 uviedol, že išlo o skutkovo odlišný prípad, nakoľko tam malo dieťa bod
12. potreba dohľadu ohodnotený 0 bodov a stupeň odkázanosti III., v tu prejednávanej veci má maloletá

bod 12. potreba dohľadu posudkovým lekárom ohodnotený 10 bodmi a stupeň odkázanosti I. Ochorenie
diabetes mellitus nie je v zmysle platnej legislatívy zaradené do ochorení vyžadujúcich si dohľad, pri
ktorom by bolo možné použiť postup v zmysle § 49 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch. Dohovor o
právach dieťaťa bol implementovaný do zákona o peňažných príspevkoch. Žalovaný tiež dal správnemu
súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ssk/82/2021 z 30.03.2022 a to konkrétne

body 34 a nasl.
17. Žalovaný poukázal na to, že lekárska posudková činnosť zahŕňajúca aj posudzovanie odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej osoby patrí do kompetencie posudkových lekárov, ktorí sú na to odborne
spôsobilí, posudkoví lekári majú postavenie znalcov, nakoľko zložitosť agendy vykonávanej v rámci
lekárskej posudkovej činnosti si vyžaduje dlhoročnú prax a skúsenosti v posudkovom lekárstve.

Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých správne orgány ani správne súdy nemôžu
ich posudky označiť za nesprávne a nahradiť ich vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky,
môžu hodnotiť lekársky posudok len z hľadiska, či je úplný (napr. mu nechýba posudkový záver či
rozhodné skutkové zistenia), či je logický a presvedčivý (úvahy lekára zodpovedajú zásadám logiky
a skutkovým záverom, teda skutkové zistenia korelujú s výsledkom posúdenia), ďalej súd skúma, či

dokazovanie v rámci správneho konania bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Žalovaný má za to, že
lekársky posudok v prejednávanej veci uvedené požiadavky spĺňa.
18. Žalovaný je toho názoru, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci a z platnej právnej úpravy, zistil všetky skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie a doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre

rozhodovanie. Podľa jeho názoru v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo žalobkyni
nebol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie a dostatočne sa vyjadril ku všetkým jej odvolacím
námietkam, postupoval v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a má za to, že dôvody
uvádzané žalobkyňou v podanej správnej žalobe nemajú vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
19. Prílohou vyjadrenia k správnej žalobe žalovaného bolo aj podanie spísané prvostupňovým

správnym orgánom zo dňa 11.03.2023, označené ako zaslanie spisovej dokumentácie, v ktorom
sa však prvostupňový správny orgán aj vyjadril k veci a to tak, že stručne zhrnul chronológiu
priebehu konania, keď uviedol, že dňa 03.10.2022 podala žalobkyňa na príslušný úrad žiadosť na
opatrovanej svojej maloletej dcéry. Dňa 08.12.2022 bolo vydané rozhodnutie č. PE1/OPPnKŤZP/PČ/
SOC/2022/35038-4 o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie, proti ktorému podala žalobkyňa

odvolanie. Žalovaný uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Na
základe komplexného posudku bolo vydané nové rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) č. PE1/
OPPnKŤZP/PČ/SOC/2023/28809-13 zo dňa 21.04.2023. Aj voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa
odvolanie a o ňom bolo rozhodnuté žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.10.2023 tak, že
prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.

20. Ďalším podaním doloženým žalovaným k správnej žalobe bolo vyjadrenie k žalobe č. UPS/
US1/SSVROPPKPC2/SOC/2024/6050 zo dňa 12.03.2024, podpísané riaditeľkou odboru peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, v ktorom bol popísaný priebeh
administratívnehokonaniaastručnýobsahvydanýchrozhodnutíakoajskopírovanézáveryzlekárskehoposudku posudkového lekára ústredia vyhotoveného po podaní odvolania žalobkyňou. Ďalej bolo
skonštatované, že poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie je podmienené splnením
zákonných podmienok, maloletá však nedosiahla stupeň odkázanosti V. alebo VI., ale len stupeň

I. s počtom bodov 110, preto napriek jej ťažkému zdravotnému postihnutiu nie je odkázaná na
opatrovanie a z tohto dôvodu nebol žalobkyni peňažný príspevok priznaný. V ďalšom texte sa
riaditeľka odboru vyjadruje k žalobe a k námietkam žalobkyne a to tak, že posudkový lekár
prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu pri hodnotení záverov zohľadnil všetky lekárske
nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu, k odvolaniu

ani počas odvolacieho konania neboli doložené žiadne lekárske správy. Posudkový lekár pri jeho
hodnotení postupoval samostatne a nezávisle, on jediný má kompetenciu vyjadrovať sa k odkázanosti
na opatrovanie v rámci svojej posudkovej činnosti v súlade s § 11 zákona o peňažných príspevkoch.
Dňa 30.08.2023 sa na pracovisku žalovaného v záujme objektívnosti uskutočnilo stretnutie s maloletou,
jej rodičmi, posudkovým lekárom a sociálnou pracovníčkou. Počas stretnutia boli rodičmi maloletej
poskytnuté vyjadrenia, vypočuté ich názory a bolo prevzaté písomné doplnenie podania v podobe 14

strán, ktoré bolo následne spracované v lekárskom posudku a premietnuté do komplexného posudku.
Niejetedapravdou,žebyžalovanýodmietolnejakédôkazyalebodôvodyvyjadrenéúčastníkmikonania.
K námietke žalobkyne, že zdravotné postihnutie maloletej vyžaduje dohľad, poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ssk/82/2021, podľa ktorého samotná odkázanosť v skupine činností
(pod bodom 11) a potreba dohľadu pri týchto činnostiach nie je dôvodom na konštatovanie potreby

nepretržitého dohľadu pri väčšine činností (uvedených v bode 1.-10.). Potrebu nepretržitého dohľadu
pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 10 je možné konštatovať len na základe dôkazov
medicínskeho charakteru. Lekársky nález, podľa ktorého si maloletá nevie sama podávať inzulín a nevie
analyzovať namerané hodnoty glykémie ani aplikovať správne množstvo inzulínu, však sám o sebe na
prijatie takého záveru nestačí.

21. Ďalším podaním k správnej žalobe predloženým žalovaným a označeným ako „vyjadrenie k žalobe“
bolo podanie č. 2024/12647/57163/OP zo dňa 19.03.2024, spísané pod hlavičkou žalovaného,
ale podpísané riaditeľkou odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske, ktoré sa na prvých dvoch stranách doslovne zhodovalo s vyjadrením č. 2024/12647/57163/
OP zo dňa 19.03.2023, podpísaným riaditeľom odboru právnych služieb žalovaného a na poslednej

strane už bolo len zhrnuté, že žalovaný pôvodne vydané prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil
na nové prejednanie a rozhodnutie, na čo bol vydaný komplexný posudok a na jeho základe nové
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.04.2023, voči ktorému podala žalobkyňa v zákonnej lehote
odvolanie a odvolací orgán žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.10.2023 prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

22. Ďalším podaním predloženým žalovaným bolo „Stanovisko k žalobe výzva sp. 20Sas/11/2023“
zo dňa 05.03.2024, podpísané riaditeľkou odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP
a posudkových činností (žalovaného), v ktorom táto uvádzala, že žalovaný postupoval pri vyhotovení
komplexného posudku zo dňa 28.09.2023 po dôkladnom oboznámení sa s predmetom konania.
Poukázala na stretnutie s rodičmi a s maloletou dňa 30.08.2023 na pracovisku žalovaného, ktoré sa

uskutočnilo v súlade s § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. a skonštatovala, že sa nezakladá na pravde,
že by žalovaný odmietol nejaké dôkazy alebo dôvody vyjadrené účastníkmi konania. Na tomto stretnutí
bolo prevzaté písomné doplnenie podania v podobe 14 strán od rodičov maloletej a toto bolo následne
spracované v lekárskom posudku a premietnuté do komplexného posudku. K námietke žalobkyne, že
zdravotné postihnutie maloletej vyžaduje dohľad, poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 7Ssk/82/2021. Skonštatovala, že správny orgán je viazaný možnosťami zákona a nezohľadňuje
predstavy a želania účastníkov konania v záujme nestrannosti a objektívnosti v konaní. Uzavrela, že
v komplexnom posudku ústredia zo dňa 28.09.2023, vypracovanom na podklade lekárskeho posudku,
bol stanovený u maloletej stupeň odkázanosti I., preto jej nebol navrhnutý požadovaný peňažný
príspevok.

23. Posledným podaním predloženým žalovaným k vyjadreniu k správnej žalobe bolo podanie zo dňa
08.03.2024, spísané vedúcou oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových
činnostíprvostupňovéhosprávnehoorgánu,vktoromtátostručnezhrnula,žepodrobnézákonnédôvody
nepriznania peňažného príspevku na opatrovanie maloletej dcéry žalobkyne boli podrobne rozpísané
a uvedené v príslušných písomnostiach (lekárske posudky, stanoviská, komplexné posudky). Tieto

písomnostisúsúčasťouspisovejdokumentácie,vychádzajúzdoloženýchodbornýchnálezov,potvrdení,
úradných záznamov a aktuálne platnej legislatívy a metodiky upravujúcej postup pri posudzovaní
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na opatrovanie. Komplexný posudok zodňa 28.09.2023 podrobne zdôvodňuje a reflektuje všetky požiadavky a námietky žalobkyne, ktoré sú
premietnuté do žalobných bodov v predmetnom žalobnom návrhu.

24. Napokon žalovaný predložil aj podanie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11.03.2024,
v ktorom tento skonštatoval priebeh administratívneho konania a zaslal spisovú dokumentáciu.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
25. Žalobkyňa v replike uviedla, že v prvom rade považuje za absolútne zmätočné, keď žalovaný
k vyjadreniu prikladá samostatné vyjadrenia ďalších zložiek či subjektov, ktoré na správnom konaní

participovali, čím pre ňu zneprehľadňuje svoju argumentáciu a možnosť adekvátne reagovať na takéto
vyjadrenie žalovaného, ktoré pozostáva z viacerých samostatných vyjadrení rôznych osôb a subjektov.
V ďalšom texte žalobkyňa namietala predovšetkým závery posudkového lekára týkajúce sa odkázanosti
maloletej na pomoc inej osoby, tieto závery podľa žalobkyne neobstoja čo sa týka preukázania, že
posudkový lekár skutočne zohľadnil všetky informácie nachádzajúce sa v lekárskych správach. Ako
príklad uviedla, že posudkový lekár resp. žalovaný správu zo dňa 14.11.2023, kde sa uvádza, že je

potrebná hospitalizácia dieťaťa za účelom reedukácie, vyhodnotili tak, že je potrebná reedukácia, lebo
dieťa si zatiaľ samo nepichá inzulín, nie že ide napríklad o potrebu reedukácie vzhľadom na vývoj
ochorenia a pridruženie zdravotných problémov so štítnou žľazou so záverom autoimunitná tyreootída
s rozvojom hypotyreózy a pridávaním podávania euthyroxu do celkovej liečby dcéry, čo sa žiadnym
spôsobom v odbornom posudzovaní posudkovým lekárom neobjavuje ani nevyhodnocuje dopad na

celkové sociálne dôsledky dcéry. V tejto lekárskej sa práve sa tiež uvádza, že dieťa hyperglykémie
a hypoglykémie často necíti, čo sa nedostalo do zhodnocovania skutočných dôsledkov zdravotného
stavu dcéry žalovaným. Žalobkyňa namietala, že sa bagatelizuje vyjadrenie zo školy, hoci jej pracovníci
majú maloletú denne na očiach a vedia sa relevantne vyjadriť k tomu, ako sa dcéra cez deň prejavuje, či
ju zdravotný stav ovplyvňuje alebo nie. Rovnako je bagatelizované aj odborné vyjadrenie diabetológa zo

16.03.2023. K vyjadreniu žalovaného vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR, na ktorý odkazovala
žalobkyňa, o tom, že tento nie je relevantný, žalobkyňa to označila za zavádzanie, pretože práve
v danom prípade išlo o to, že pri danej diagnóze úrad práce a ústredie práce nezohľadnili potrebu
dohľadu a súd vyslovil záver, že ju zohľadniť mali. Žalobkyňa namietala aj to, že posudok posudkového
lekára nevykazuje znaky úplnosti, logickosti a presvedčivosti, ale naopak nesie znaky predpojatosti

a účelovosti (vyberanie len niektorých informácií z lekárskych nálezov, ignorovanie nevyhovujúcich
informácií, práca s domnienkami namiesto faktov, zľahčovanie diagnózy, jej prejavov a dôsledkov,
fabulácia ohľadom toho, aké schopnosti by dcéra žalobkyne mala vo svojom veku mať pri manažmente
svojho ochorenia a jeho dôsledkov atď.). K námietke žalovaného o tom, že podľa platnej legislatívy nie
je ochorenie diabetes mellitus 1. typu zaradené do kategórie ochorení vyžadujúcich si dohľad a teda nie

je možné aplikovať ustanovenie § 49 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch, žalobkyňa namietala,
že žalovaný nešpecifikoval tzv. platnú legislatívu, kde sú podľa neho upravené, resp. vymenované
ochorenia vyžadujúce dohľad. Žalobkyňa tak zotrvala na ňou podanej žalobe.
26. Žalovaný v duplike uviedol, že sa s vyjadrením žalobkyne (replikou) nestotožňuje v celom rozsahu.
Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na lekársku správu z Národného endokrinologického a diabetologického

ústavu v Ľubochni zo 14.11.2023, žalovaný namietol, že táto správa bola vydaná približne mesiac po
vydaní napadnutého rozhodnutia, t. j. nemožno na ňu prihliadať. Vyjadrenie školy zo 16.03.2023 nie je
lekárskym nálezom tak, ako to uviedol aj posudkový lekár. K lekárskemu posudku zo 16.03.2023 A. G.
žalovaný uviedol, že tento bol zahrnutý v lekárskom posudku zo dňa 30.08.2023. Následne žalovaný
poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ssk/82/2021 zo dňa 03.03.2022 a z tohto aj

citoval body 49. a 52.. K námietke ohľadom predpojatosti a účelovosti posudku uvádzal, že v rámci
posudkovej činnosti sa posudkový lekár dôkladne oboznámil s celou zdravotnou dokumentáciou, na
základe lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii opätovne posúdil zdravotné
postihnutie maloletej, uskutočnilo sa osobné stretnutie s posudzovanou maloletou a jej rodičmi, kde
zákonní zástupcovia maloletej slovne i písomne vyjadrili svoje argumenty, napriek danej skutočnosti

posudkový lekár nekonštatoval, že by zo zdravotného postihnutia maloletej F. E. vyplývala potreba
dohľadu v rozsahu opatrovania. Žalovaný v tejto súvislosti uvádzal, že pre posúdenie sú relevantné
objektívne zistenia zaznamenané v predložených lekárskych nálezoch. Žalovaný uviedol, že ako
odvolací orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a z platnej právnej úpravy, zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a doplnil podklad pre

rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie. Naďalej teda navrhoval
žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

27. Duplika bola žalobkyni zaslaná na vedomie dňa 22.07.2024.Prvé rozhodnutie správneho súdu

28. Rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sas/11/2023 zo dňa 26. februára 2025

správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho
poriadku, pretože ho považoval za nepreskúmateľné. Uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
nevyrovnal s odvolacími námietkami žalobkyne, ani neprevzal odôvodnenie komplexného posudku,
kde na ne reagoval. To, že sa žalovaný s nimi vyrovnal len v komplexnom posudku, nepovažoval správny
súd za dostatočné, nakoľko komplexný posudok je len skutkovým podkladom rozhodnutia a správny

súd bol toho názoru, že s výhradami účastníka sa žalovaný musel vyrovnať v odôvodnení rozhodnutia,
kde svoj záver mal riadne odôvodniť.

Kasačná sťažnosť a konanie pred kasačným súdom
29. Proti rozsudku správneho súdu sp. zn. 20Sas/11/2023 zo dňa 26. februára 2025 podal žalovaný
v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej vyjadril nesúhlas s tým, že by sa nevyrovnal s odvolacími

námietkami žalobkyne, pretože práve lekárskym posudkom a komplexným posudkom v odvolacom
konaní na ne reagoval. Uviedol, že prevažná časť výhrad žalobkyne sa sústreďovala na okolnosti,
ktoré posudzoval posudkový lekár a odôvodnenie lekárskeho posudku bolo prevzaté do rozhodnutia
o odvolaní. Komplexný posudok bol žalobkyni doručený spolu s rozhodnutím, preto žalovaný zastával
názor, že žalobkyňa bola oboznámená so všetkými skutočnosťami, ktorými bol vedený pri svojom

rozhodovaní.Navrhovalrozsudoksprávnehosúduzmeniťtak,žekasačnýsúdsprávnužalobuzamietne.

30. Žalobkyňa navrhovala kasačnú sťažnosť zamietnuť.
31.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„kasačnýsúd“)rozsudkomsp.zn.7Ssk/55/2025
zo dňa 28.10.2025 rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko sa

nestotožnil so záverom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191
ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku a teda uzavrel, že rozhodnutie správneho súdu sp. zn.
20Sas/11/2023 zo dňa 26. februára 2025 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Postup po vrátení veci a relevantná právna úprava

32. Po vrátení veci Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa
§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vo veci znova konal. Účastníkom konania zaslal výzvu
na vyjadrenie sa, či žiadajú o nariadenie pojednávania vo veci v zmysle § 107 SSP. Žalovaný podaním
zo dňa 09.01.2026 oznámil správnemu súdu, že nežiada v danej veci o nariadenie pojednávania.

Žalobkyňa svojím podaním zo dňa 04.02.2026 oznámila správnemu súdu, že žiada, aby vo veci nariadil
pojednávanie. Na žiadosť žalobkyne podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP teda správny súd vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 18.03.2026.

33. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa stotožňuje s pôvodným rozsudkom správneho súdu

zo dňa 26.02.2025, že zdravotný stav jej maloletej dcéry je objektívne preukázaný lekárskymi správami
a ďalšími doloženými dôkazmi, poukázala na to, že jej dcéra je uznaná za ťažko zdravotne postihnutú
aj na základe komplexného posudku, čo v konaní nebolo sporné. Poukázala na § 204 SSP a navrhla,
že hoci z jej strany nie sú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, ak by mal správny súd za to, že je
možné ešte vykonať nejaké dokazovanie aj bez návrhu, žiadala, aby správny súd uvedené ustanovenie

zákona využil. Žalobkyňa uviedla, že správne orgány podľa jej názoru postupovali v tu prejednávanej
veci prísne formalisticky v rozpore so základnými princípmi práva sociálneho zabezpečenia. Zotrvávala
na svojom návrhu, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie a aby žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Pre prípad,
ak správny súd návrhu žalobkyne nevyhovie a žalobu zamietne, navrhovala, aby správny súd zvážil

možnosť aplikácie ustanovenia § 167 ods. 3 písm. a) SSP vo vzťahu k náhrade trov konania a aby
rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému celkom alebo sčasti neprizná, pretože tu existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými sú celková majetková a sociálna situácia v rodine maloletej
F. E..
34. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na písomnom vyjadrení k správnej žalobe a na

svojej duplike. Preskúmavané rozhodnutie považuje za zákonné, správne a dostatočne odôvodnené.
Stotožňuje sa s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Žiadal správnu žalobu
zamietnuť a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania.35. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej aj len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) posudková činnosť na účely kompenzácie je

lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.
36. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky
posudok,ktorýobsahujemierufunkčnejporuchy,vyjadrenie,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotným
postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor

lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
37. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový
záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.
38. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci
pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných
sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe
rovnakého veku.

39. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu.

40. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na

základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým

zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín
opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného
posudku.
41. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento

zákon neustanovuje inak.
42. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a
pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
43. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá

dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná
na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá
opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
44. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.

45. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení
relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len zákon č. 448/2008 Z. z.), ak fyzická osoba pri posudzovaní
odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu
dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého

bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.
46. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

47. Správny súd po vrátení veci z kasačného súdu opätovne preskúmal zákonnosť napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, zohľadňujúc právny
názor kasačného súdu, ktorý je preňho záväzný. Po prejednaní veci, aj pri zohľadnení skutočnosti, že
predmetná vec je konaním v sociálnej veci a žalobcom je fyzická osoba, teda správny súd nie je viazanývýlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.
48. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol

odvolaniežalobkyneavcelomrozsahupotvrdilprvostupňovérozhodnutie,ktorýmprvostupňovýsprávny
orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby,
ktorou je jej maloletá dcéra F..
49. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že dňa 03.10.2022 žalobkyňa podala na príslušný
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie

maloletej, ktorá trpí ochorením diabetes mellitus I. typu. O tejto jej žiadosti bolo najprv rozhodnuté
prvostupňovým správnym orgánom dňa 08.12.2022 tak, že žiadosti nebolo vyhovené a žalobkyni nebol
peňažný príspevok priznaný. Po podaní odvolania žalobkyňou voči predmetnému rozhodnutiu žalovaný
ako odvolací orgán rozhodnutie zrušil z dôvodu procesného pochybenia v postupe prvostupňového
správneho orgánu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
50. V novom konaní bolo po odstránení vytknutej vady dňa 21.04.2023 vydané nové rozhodnutie (tu

prvostupňové rozhodnutie), ktorým správny orgán opätovne nevyhovel žiadosti žalobkyne a peňažný
príspevok jej nepriznal, nakoľko podľa lekárskeho posudku posudkového lekára úradu maloletá napriek
jej ťažkému zdravotnému postihnutiu s mierou funkčnej poruchy 50 % nedosiahla stupeň odkázanosti
potrebný podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.. Maloletá podľa posudkového lekára potrebuje
pomoc inej fyzickej osoby iba pri dodržiavaní liečebného režimu, v ostatných oblastiach sebaobsluhy

uvedených v prílohe č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. je samostatná a tieto činnosti je schopná vykonávať
v rozsahu primeranom jej veku. Stupeň odkázanosti maloletej tak bol posudkovým lekárom stanovený
na stupeň I. s počtom bodov 110. Tým, že maloletá nedosiahla stupeň V. alebo VI., peňažný príspevok
na opatrovanie nebol navrhovaný. Žalobkyňa sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolala v zákonnej
lehote, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil.
51. Žalobkyňa podala správnu žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom správneho súdu sp. zn.
20Sas/11/2023 z 26.02.2025. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, na
základe ktorej bol rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako kasačného súdu,
sp. zn. 7Ssk/55/2025 zo dňa 28.10.2025 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu“) rozsudok správneho

súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
52. V zrušujúcom rozsudku kasačného súdu kasačný súd konštatoval, že kľúčovým podkladom
rozhodnutia o peňažnom príspevku je podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. práve komplexný
posudok. Vydáva ho ten istý orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, pričom on sám musí obsahovať aj
odôvodnenie(§15ods.1cit.zák.).Podľa§55ods.13cit.zák.sapripeňažnompríspevkunaopatrovanie

doručí fyzickej osobe, o ktorej opatrovanie ide, aj komplexný posudok. Kasačný súd poukázal na to,
že vychádzajúc z tejto právnej úpravy už vo svojej judikatúre vyslovil názor, že chýbajúce čiastkové
dôvody takého rozhodnutia žalovaného nespôsobujú jeho nepreskúmateľnosť, ak ich možno doplniť
odôvodnením komplexného posudku (porov. rozsudok kasačného súdu sp. zn. 9 Sžsk 23/2021).
53. Správny súd tak po zrušení jeho pôvodného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie posudzoval

odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia aj v spojení s odôvodnením komplexného
posudku, ktorý bol podkladom pre jeho vydanie, pričom týmto postupom dospel k záveru, že sa
žalovaný vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne uvádzanými v jej odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu a dostatočne zrozumiteľne objasnil svoje závery.
54. Vo vzťahu k obsahu námietok žalobkyne možno skonštatovať, že všetky sa týkali nesúhlasu

žalobkyne s tým, ako bol posudkovými lekármi zhodnotený zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne
a ako bola zhodnotená jej schopnosť vykonávať sebaobslužné úkony podľa prílohy č. 3 k zákonu č.
448/2008 Z. z..

55. V tomto smere správny súd úvodom poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu

fyzickej osoby, jej miery funkčnej poruchy, či stupňa odkázanosti, patrí do kompetencie posudkových
lekárov, nakoľko ide o otázky vyžadujúce si odborné medicínske znalosti, ktorými sudcovia či správne
orgány bežne nedisponujú. Uvedené znamená, že lekársky posudok, ktorý je podkladom komplexného
posudku a následne rozhodnutia správneho orgánu, je kľúčovým dôkazom v konaní a musí byť úplný,
presvedčivý, logický a náležite odôvodnený, aby boli jeho závery preskúmateľné.

56. Správny súd vzhľadom na absenciu odbornej medicínskej erudovanosti nie je oprávnený vytvárať
si vlastné závery ohľadom medicínskych otázok a lekársky posudok, ktorý je podkladom pre vydaniekomplexného posudku, ktorý je následne podkladom pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy,
posudzuje správny súd len z hľadiska jeho úplnosti, presvedčivosti, logickosti a náležitého odôvodnenia.
57. Uvedeným postupom správny súd dospel k záveru, že lekársky posudok a komplexný posudok

zákonom požadovaným spôsobom vysvetľujú, na základe akých skutočností bolo určené jednak
rozhodujúce zdravotné postihnutie dcéry žalobkyne, skutočnosť, že dcéra žalobkyne sa považuje za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a jednak posúdenie odkázanosti či neodkázanosti dcéry
žalobkyne na opatrovanie. Skutočnosť, že dcéra žalobkyne je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím v konaní nebola sporná. Jedinou spornou otázkou bolo, či je odkázaná na opatrovanie.

58. Správny súd zdôrazňuje, že metodológia zisťovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby pri jednotlivých sebaobslužných činnostiach je striktne upravená v prílohe č. 3 k zákonu
č. 448/2008 Z. z., pričom ide o kogentné ustanovenia a tak správny orgán, ako ani správny súd, sa
od nich nemôže odchýliť a nemôže ich ani upravovať podľa vlastného uváženia doplnením nových
položiek alebo ignorovaním tých, ktoré uvedená príloha ustanovuje. Uvedená príloha obsahuje zoznam
jednotlivých sebaobslužných činností, rozdelených do jednotlivých oblastí, pri ktorých sa posudzuje

odkázanosť na pomoc inej osoby a podľa toho, pri ktorých činnostiach posudzovaná fyzická osoba
vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby, sa prideľuje počet bodov 0, 5 alebo 10. Po sčítaní dosiahnutého
počtu bodov sa podľa výsledku určí stupeň odkázanosti, pričom podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008
Z. z. je fyzická osoba odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby
podľa predmetnej prílohy zákona je V alebo VI, s výnimkou, ak osoba dosiahne v 12. bode 0 bodov,

kedy sa automaticky považuje jej stupeň odkázanosti za VI. stupeň.
59. Dcéra žalobkyne dosiahla pri posudzovaní jej zdravotného stavu celkový počet bodov 110, čo ju
zaradilo do I. stupňa odkázanosti. Podľa záverov posudkového lekára, ako aj zistení správnych orgánov,
je dcéra žalobkyne odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby len pri úkonoch dodržiavania liečebného
režimu, ktoré zahŕňajú všetky žalobkyňou namietané činnosti vymenované v ňou podanej správnej

žalobe – sledovanie celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu
inzulínu v určených dávkach a v učenom čase, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu
diéty, ošetrovanie komplikácií a iné. Všetky žalobkyňou uvádzané ťažkosti a špecifiká starostlivosti o jej
maloletú dcéru súviseli práve s dodržiavaním liečebného režimu. V ostatných oblastiach je maloletá
rovnako samostatná ako jej zdraví rovesníci, t. j. dokáže predmetné činnosti vykonávať primerane

svojmu veku rovnako ako iné zdravé deti v rovnakom veku. Na tomto mieste správny súd poukazuje na
to, že podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sa pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby neprihliada na potrebu pomoci
pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných
sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe

rovnakého veku.
60. Vyššie uvedené závery správneho súdu potvrdzujú aj závery kasačného súdu obsiahnuté
v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 7Ssk/55/2025 zo dňa 28.10.2025, ktorými je správny súd viazaný.
Kasačný súd v jeho zrušujúcom rozsudku tiež uviedol, že:
„Tu preskúmavané rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne objasňuje, že vychádza z lekárskeho posudku

posudkového lekára a z komplexného posudku žalovaného, ktorých časti aj cituje. Lekársky posudok
aj komplexný posudok zreteľne vysvetľujú, na základe čoho ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobkyne a že ju uznali za ťažko zdravotne postihnutú, čo ani nebolo sporné. Sporným zostávalo, či je
odkázaná na opatrovanie, čo je podľa § 39 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyhnutným
predpokladom priznania tohto príspevku. Podľa § 14 ods. 4 cit. zák. je fyzická osoba odkázaná na

opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa prílohy č. 3 k
zákonu č. 448/2008 Z. z. Táto príloha uvádza konkrétne činnosti, pri ktorých sa posudzuje odkázanosť
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Tie sú zoskupené do skupín, z ktorých každej sa priradí
0, 5 alebo 10 bodov. Podľa § 49 ods. 10 tohto zákona sa dosiahnuté body sčítajú. Stupeň odkázanosti
V je daný, keď celkový počet bodov nepresiahne 44, a stupeň odkázanosti VI je priradený vtedy, keď

celkový počet bodov nepresiahne 24. Výnimkou je, ak fyzická osoba v 12 bode prílohy (potreba dohľadu)
dosiahne 0 bodov, kedy jej stupeň odkázanosti je automaticky VI (porov. § 49 ods. 12 cit. zák.). Pri tejto
skupine sa žiaden bod nepridelí okrem iného vtedy, ak fyzická osoba je odkázaná na dohľad pri väčšine
činností pod bodmi 1 až 11.
V prerokúvanej veci lekársky posudok aj komplexný posudok zrozumiteľne vysvetlili, že dcéra žalobkyne

dosiahla 110 bodov, čo ju radilo do stupňa odkázanosti I, a že je odkázaná na dohľad len v prípade
dodržiavania liečebného režimu. Podstata nesúhlasu žalobkyne s ich závermi spočíva v tom, že na
liečebný režim jej dcéry je potrebné dohliadať nepretržite. Taká potreba však plynie z toho, že maloletej
trebasledovaťhodnotyglykémieapodľapotrebypodávaťinzulín.Tozodpovedáajvyjadreniuošetrujúcejlekárky a triednej učiteľky, ktoré žalobkyňa počas konania predložila. Všetky tieto činnosti však patria do
skupiny v bode 11, teda medzi činnosti potrebné pri dodržiavaní liečebného režimu (porov. aj rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 82/2021). Aj z vyjadrení oboch rodičov, aj zo sociálneho zisťovania totiž

vyplýva, že pri vykonávaní iných činností je maloletá rovnako samostatná ako jej zdraví rovesníci v
rovnakom veku (keďže podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sa pri posudzovaní odkázanosti
neplnoletéhoneprihliadanapotrebupomoci,ktorávyplývazrodičovskejstarostlivostioosoburovnakého
veku). Inak povedané, žalobkynina dcéra sa – v miere, ktorú možno očakávať od dieťaťa jej veku –
dokáže sama najesť, napiť, ísť na toaletu, umyť, obliecť a vyzliecť, pohybovať a orientovať, a preto pri

vykonávaní týchto sebaobslužných činností nepotrebuje ani pomoc, ani dohľad, ktoré by prevyšovali
potrebu pomoci a dohľadu jej rovesníkov.“
61. Podstata žalobnej argumentácie žalobkyne spočívala v tom, že na zdravotný stav jej dcéry je
potrebné dohliadať nepretržite a teda, že ide o potrebu celodenného dohľadu. K tomuto správny súd
poukazuje na závery kasačného súdu obsiahnuté v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 7Ssk/55/2025 zo dňa
28.10.2025 a to, že: „Kasačný súd už vo svojej judikatúre pripustil, že niektoré z oblastí vymedzených

v citovanej prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. môžu byť pre každodenný život podstatnejšie než
iné, napriek tomu ich však táto príloha dovoľuje hodnotiť len raz a rovnakou váhou (porov. rozsudok
sp. zn. 7 Ssk 66/2024). Ani kasačný súd nepopiera, že zdravotné postihnutie žalobkyninej dcéry sa
môže prejavovať neočakávane, a preto nie je predvídateľný ani rozsah, ani početnosť situácií, kedy
bude nutné skontrolovať jej zdravotný stav a podať jej lieky. Uvedená príloha však pri prideľovaní bodov

rozlišuje len medzi jednotlivými činnosťami, no neumožňuje zohľadniť ich početnosť či časový rozsah.
Inak povedané, napríklad orientácia alebo pohyb sú v dennom režime určite častejšie zastúpené než
napríklad celotelová hygiena, ktorá je sústredená spravidla na večer. Napriek tomu však táto príloha
obom týchto oblastiam určuje rovnakú bodovaciu stupnicu, čím im priznáva rovnakú váhu pre výsledné
posúdenie odkázanosti a nedovoľuje rozlíšiť ich relatívnu dôležitosť. Hoci teda žalobkyňa v prerokúvanej

veci uvádzala množstvo oblastí, pri ktorých musí dávať na dcéru pozor, pretože jej zdravotný stav kolíše,
neznamená to, že by bol dohľad potrebný kvôli cielenému usmerňovaniu a riadeniu týchto činností. Preto
nemožno súhlasiť ani s odkazom správneho súdu na rozsudok sp. zn. 7 Ssk 53/2023, ktorý sa týkal
neodôvodnenia dohľadu v prípade dospelej osoby s duševným postihnutím. Naopak, podľa kasačného
súdu žalovaný dostatočne zrozumiteľne reagoval na námietky žalobkyne, ktoré vždy reagovali len na

to, že zdravotný stav jej dcéry jej nepredvídateľný.“
62. So závermi kasačného súdu sa správny súd stotožňuje a v plnom rozsahu na ne odkazuje. Lekársky
posudok a naň nadväzujúci komplexný posudok, ako aj napadnuté rozhodnutie vydané na jeho základe,
zrozumiteľným spôsobom objasňujú, akým spôsobom bol zhodnotený zdravotný stav dcéry žalobkyne
a ako bol posúdený jej stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri vykonávaní jednotlivých

činností sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. a teda na základe čoho správny orgán
dospel k záveru, že dcéra žalobkyne nie je odkázaná na opatrovanie, nakoľko jej stupeň odkázanosti
nedosiahol úroveň V resp. VI (v zmysle § 14 ods. 4 cit. zák.), ani pri bode 12. prílohy potreba dohľadu
nedosiahla 0 bodov, pričom k potrebe dohľadu sa vyjadril aj kasačný súd v jeho zrušujúcom rozsudku.
V zhode s kasačným súdom správny súd dospel k záveru, že hoci na dodržiavanie liečebného režimu

maloletej dcéry žalobkyne je potrebné dohliadať častejšie počas dňa, zákon neumožňuje pre výsledné
posúdenie odkázanosti na opatrovanie tieto činnosti hodnotiť vyššou váhou, resp. vyšším bodovým
ohodnotením, než ostatné oblasti. Hoci zdravotný stav maloletej počas dňa kolíše, neznamená to, že
by maloletá vyžadovala celodenný dohľad potrebný kvôli cielenému usmerňovaniu a riadeniu týchto
činností.

63. K námietke žalobkyne o tom, že s poukazom na čl. 41 ods. 5 Ústavy SR má za to, že na pomoc
od štátu má nárok vo forme príspevku na opatrovanie a rovnaké právo má aj jej dcéra podľa čl. 23
ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a že
peňažný príspevok na opatrovanie jej nebol priznaný, pretože správne orgány nevykladali ustanovenia
zákona eurokonformným spôsobom, správny súd uvádza, že žalobkyňou citované ustanovenia neboli

napadnutým rozhodnutím porušené. Na to, aby žiadateľovi o peňažný príspevok bol tento príspevok aj
priznaný, je totiž potrebné splniť zákonom ustanovené podmienky a keďže dcéra žalobkyne nedosiahla
požadovaný stupeň odkázanosti, ktorý by podmieňoval odkázanosť na opatrovanie, požadovaný
peňažný príspevok jej priznaný nebol. Ustanovenia citovaných dohovorov a Ústavy SR neupravujú
konkrétne zákonné podmienky pre priznanie toho-ktorého peňažného príspevku, tieto sú bližšie

upravené v zákone č. 447/2008 Z. z. a v prípade nepriznania peňažného príspevku z dôvodu nesplnenia
týchto zákonom ustanovených podmienok, nemožno konštatovať porušenie dohovorov či ústavy.64. K námietke žalobkyne o tom, že komplexné posúdenie odkázanosti sa skladá nielen z lekárskeho
posudku, ale aj zo sociálneho posudku a že malo byť správnymi orgánmi zohľadnené aj vyjadrenie
diabetológa a vyjadrenie zo školy zo dňa 16.03.2023, správny súd uvádza, že predmetné dôkazy

zohľadnené v konaní boli. Vo vzťahu k vyjadreniu diabetologičky zo dňa 16.03.2023 však bolo
konštatované, že toto nemá charakter vyšetrenia. Nejde o lekársku správu, ale o vyjadrenie lekárky,
v ktorom táto navrhuje možnosť opatrovateľskej starostlivosti o maloletú, avšak správny súd poukazuje
na to, že posudkový lekár nie je návrhmi odborných lekárov viazaný, nakoľko odborní lekári, ktorí
nedisponujú špecializáciou v oblasti posudkového lekárstva, nemusia mať presné vedomosti o tom,

akým spôsobom a na základe akých zákonných kritérií sa posudzuje odkázanosť fyzickej osoby na
opatrovanie.Pokiaľsaposudkovýlekárresp.žalovanýpredmetnýmnávrhomdiabetológiazaoberal,hoci
sa s ním nestotožnil, neznamená to, že by dostatočne nezohľadnil skutkový stav veci. Vyjadrenie školy
zodňa16.03.2023lenpopisujeto,čotvrdilavkonaníajžalobkyňaotom,žejejdcératrpícukrovkou,nosí
pri sebe senzor zaznamenávajúci hladinu cukru v krvi a v prípade potreby upozorní na potrebu podať
injekciu, čo si vyžaduje aj príchod matky do školy. K uvedenému sa však žalovaný a aj kasačný súd

vyjadril a uviedol, že uvedené spadá do oblasti dodržiavania liečebného režimu, za ktorú to oblasť bolo
dcére žalobkyne pridelených nula bodov pri posudzovaní jej zdravotného stavu. Uvedené vyjadrenie tak
bolo v konaní zohľadnené.
65. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný nezohľadnil vek dieťaťa a skutočnosť, že maloletá v jej
veku ešte nie je schopná sama rozpoznať hladinu glykémie a reagovať na vzniknutú situáciu, správny

súd uvádza, že na vek dieťaťa bolo žalovaným v konaní prihliadané, avšak, ako už bolo aj vyššie
uvádzané, metodológia posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je
v zákone presne a striktne upravená, pričom ani správny orgán, ani správny súd, nie sú oprávnení sa od
predmetných ustanovení odchýliť, nemôžu nerešpektovať tie činnosti, ktoré majú byť posudzované, ani
ich dopĺňať o ďalšie. Všetky námietky žalobkyne tak smerovali len k tomu, že maloletá potrebuje pomoc

pri dodržiavaní liečebného režimu, čo bolo náležite zohľadnené a za túto oblasť jej bolo pridelených pri
posudzovaní jej zdravotného stavu nula bodov.
66. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo
dňa 24.10.2018 s tým, že podľa uvedeného rozsudku majú správne orgány pri rozhodovaní brať do
úvahy Dohovor o právach dieťaťa a vykladať ustanovenia vnútroštátneho zákona v súlade s týmto

dohovorom, k tomuto správny súd uvádza, že ide o všeobecné pravidlo, ktoré v tomto konkrétnom
prípade nebolo porušené. Ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. predmetnému dohovoru neodporujú.
Jednotlivé práva garantované predmetným dohovorom sú bližšie upravované vo vnútroštátnej právnej
úprave, ktorý bližšie ustanovuje konkrétne zákonné podmienky, ktoré je potrebné pre priznanie určitého
peňažného príspevku splniť. Ak ich fyzická osoba nesplní a na základe toho k priznaniu požadovaného

peňažného príspevku nedôjde, nejde o porušenie práv upravených dohovorom.

67. K opakovanej námietke žalobkyne ohľadom nedostatočného vyhodnotenia potreby celodenného
dohľadu nad maloletou správny súd poukazuje na závery kasačného súdu, ktorými je správny súd
viazaný,podľaktorých:„Podstatanesúhlasužalobkynesichzávermispočívavtom,ženaliečebnýrežim

jej dcéry je potrebné dohliadať nepretržite. Taká potreba však plynie z toho, že maloletej treba sledovať
hodnoty glykémie a podľa potreby podávať inzulín. To zodpovedá aj vyjadreniu ošetrujúcej lekárky a
triednej učiteľky, ktoré žalobkyňa počas konania predložila. Všetky tieto činnosti však patria do skupiny v
bode 11, teda medzi činnosti potrebné pri dodržiavaní liečebného režimu (porov. aj rozsudok tunajšieho
súdu sp. zn. 7 Ssk 82/2021). Aj z vyjadrení oboch rodičov, aj zo sociálneho zisťovania totiž vyplýva,

že pri vykonávaní iných činností je maloletá rovnako samostatná ako jej zdraví rovesníci v rovnakom
veku (keďže podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sa pri posudzovaní odkázanosti neplnoletého
neprihliada na potrebu pomoci, ktorá vyplýva z rodičovskej starostlivosti o osobu rovnakého veku). Inak
povedané, žalobkynina dcéra sa – v miere, ktorú možno očakávať od dieťaťa jej veku – dokáže sama
najesť, napiť, ísť na toaletu, umyť, obliecť a vyzliecť, pohybovať a orientovať, a preto pri vykonávaní

týchto sebaobslužných činností nepotrebuje ani pomoc, ani dohľad, ktoré by prevyšovali potrebu pomoci
a dohľadu jej rovesníkov. (...) Hoci teda žalobkyňa v prerokúvanej veci uvádzala množstvo oblastí, pri
ktorých musí dávať na dcéru pozor, pretože jej zdravotný stav kolíše, neznamená to, že by bol dohľad
potrebný kvôli cielenému usmerňovaniu a riadeniu týchto činností. (...) Naopak, podľa kasačného súdu
žalovaný dostatočne zrozumiteľne reagoval na námietky žalobkyne, ktoré vždy reagovali len na to, že

zdravotný stav jej dcéry jej nepredvídateľný.“
68. K námietke žalobkyne o tom, že ochorenie diabetes mellitus si podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
vyžaduje osobitnú starostlivosť až do 15. roku veku, správny súd uvádza, že zákon č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach kompenzácií nevzťahuje, ide o osobitnú právnu úpravu,
ktorá sa týka iného typu konaní a nemožno ju aplikovať v tomto prípade.

69. K námietkam žalobkyne ohľadom výkladu niektorých skutočností uvádzaných v lekárskej správe
zo dňa 14.11.2023 o potrebe hospitalizácie dieťaťa za účelom reedukácie, správny súd uvádza, že
nie je oprávnený pre absenciu medicínskeho vzdelania sám prijímať vlastné závery a hodnotenia
lekárskych správ. Predmetná lekárska správa bola pri posudzovaní zdravotného stavu maloletej dcéry
žalobkyne zhodnotená a aj keby predmetná reedukácia dieťaťa mala byť mienená v kontexte, ktorý

uvádza žalobkyňa, nič to nemení na skutočnosti, že stále sa jedná o oblasť dodržiavania liečebného
režimu, za ktorý bol maloletej pridelený počet bodov 0, teda skutočnosť, že dieťa potrebuje pomoc pri
všetkýchčinnostiachspadajúcichdooblastidodržiavanialiečebnéhorežimu,bolazohľadnená.Uvedené
však vzhľadom na už vyššie opakovane popisovanú zákonnú metodológiu posudzovania odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie nebolo
postačujúce, pretože stupeň odkázanosti bol u maloletej určený na stupeň I., čím nesplnila legislatívne

kritériá pre priznanie požadovaného peňažného príspevku.

70. Spochybňovanie posudkových lekárov správnych orgánov zo strany žalobkyne (tvrdenia o ich
predpojatosti či účelovosti ich posudzovania) vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Z obsahu spisov
nevyplynula žiadna konkrétna skutočnosť ani dôkaz, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o odbornosti

či nezaujatosti posudkových lekárov. Skutočnosť, že žalobkyňa sa so závermi posudkového lekára
nestotožňuje, nie je dôvodom pre spochybňovanie jeho nezaujatosti.
71. Keďže predmetná vec je konaním v sociálnej veci a žalobcom je fyzická osoba, vzhľadom na čo
správny súd nie je podľa § 203 ods. 2 SSP viazaný výlučne žalobnými bodmi, záverom správny súd
konštatuje, že ani postupom podľa § 203 ods. 2 SSP nezistil žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou

napadnutého rozhodnutia žalovaného nad rámec žalobných bodov. Napadnuté rozhodnutie obsahuje
všetkyzákonnénáležitosti,preskúmateľnýmspôsobomodvodňujesvojezávery,skutkovýstavbolriadne
zistený a vec bola správne právne posúdená.
72. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu
žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

73. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

74. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

75. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
76. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Žalovanému, ktorý v konaní úspešný bol, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny
súd takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému nezistil. Súčasne správny súd
nepriznal účastníkom konania z rovnakých dôvodov ani právo na náhradu trov kasačného konania,
o ktorých bol povinný rozhodnúť v zmysle zrušujúceho rozsudku kasačného súdu.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

V Banskej Bystrici, dňa 18. marca 2026
JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Magdaléna Morongová