Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 10, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 31C/19/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426203325
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michala Bašticová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426203325.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., právne
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martin Palaj, s. r. o., so sídlom Kazanská 4, Bratislava, IČO:
55 080 731, proti žalovanému: Dobré médiá, s. r. o., so sídlom Plynárenská 1, Bratislava, IČO: 51 008

378, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

I. Žalovaný je povinný odstrániť článok s názvom „D. E. D. F. F.
G. H., písala mu. V I. spisoch je meno ďalšej slovenskej krásavice“

uverejnený dňa 28.02.2026, dostupný na internetovej stránke žalovaného J. H.?
_gl=1*wb76ar*_up*MQ..*_ga*MTIyMTYwNDk5LjE3NzMzMDkxODg.*_ga_GMW98EDHRB*czE3NzMzMDkxODckbzEkZ
a to do troch dní od doručenia tohto neodkladného opatrenia.

II. Súd poučuje žalovaného, že môže proti žalobkyni podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy

spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.03.2026,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2026, sa žalobkyňa domáhala uloženia

povinnosti žalovanému odstrániť z internetovej stránky žalovaného J. H.?
_gl=1*wb76ar*_up*MQ..*_ga*MTIyMTYwNDk5LjE3NzMzMDkxODg.*_ga_GMW98EDHRB*czE3NzMzMDkxODckbzEkZ
článok s názvom „D. E. D. F. F. G. H., písala mu. V I. spisoch je meno ďalšej slovenskej krásavice“
uverejnený dňa 28.02.2026.

2. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný dňa 28.02.2026 uverejnil na svojej webovej stránke článok

s názvom „D. E. D. F. F. G. H., písala mu. V I. spisoch je meno ďalšej slovenskej krásavice“, link na článok
J.. Vlastníkom média dobré noviny je žalovaný. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnila tým,
že uvedeným článkom došlo k porušeniu jej osobnostných práv, konkrétne práva na nedotknuteľnosť
osoby a jej súkromia. V USA bola uznaná ochrana obetí s absolútnou anonymizáciou. Namietaný
článok porušuje právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne. Občianska česť a

ľudská dôstojnosť patrí medzi výrazné stránky osobnosti človeka, pričom má dôležitý význam pre vzťah
fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne
ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Namietaný článok nerešpektuje ochranu obetí.
Ochranu osobnej cti poskytuje Občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti právneho subjektu tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a
ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je tu rozhodujúce, či skutočne

došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniupráva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy, ako i zverejnením
hodnotiacich posudkov o určitej osobe (Rc 102/2008). Predmetné články je možné zaradiť medzi kritiku
žalobkyne. V prípade kritiky treba robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel

medzi nimi treba vnímať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním sleduje. Zákonná
ochrana je daná, len ak sú vytýkané prejavy zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce; navyše
ignorujúcochranuobetí.Neexistujeabsolútnežiadnyverejnýzáujemnainformovaníspoločnostioosobe
žalobkyne. V tomto prípade sa jedná o neoprávnenú kritiku, keďže nespĺňa všetky predpoklady jej
prípustnosti. Žalovaný ako autor vychádza z nepravdivých a/alebo skreslených skutočností, z ktorých

si vytvára vlastné hodnotiace úsudky, a tak ich prezentuje širokej verejnosti, ktorá si na žalobkyňu po
prečítaní čo i len samotného nadpisu vytvorí názor, ktorý nekorešponduje so skutočnosťou. Žalobkyňu
ako potenciálnu obeť kauzy nechráni – viď okamžité konanie prokurátora v USA a anonymizovanie
údajov o obetiach kauzy. Doplnila, že oficiálna stránka v USA na Epstein FILES je táto: J.. Pôvodne tam
bolo celé meno a aj emailová adresa žalobkyne, po emailoch advokátky žalobkyne v USA to bolo všade
z online priestoru v USA stiahnuté. Priložila email od advokátky v USA, pričom poukázala na to, že v

USA vyhodnotili potrebu okamžitej ochrany obetí a potenciálnych obetí kauzy tak, že došlo k stiahnutiu
údajov o žalobkyni zo všetkých zdrojov. Poukázala na tieto výťažky z článku: „G. I. K. (v preklade I.
spisy, pozn. red.) sú dohľadateľné emaily, rovnako tak aj jej polonahé fotky - ktoré sama posielala L. - na
niektorých je s najväčšou pravdepodobnosťou s H., alebo ako uvádza v emailovej komunikácii s jednou
zo slovenských kamarátok,“ píše známy portál s tým, že B. mala tiež údajne sexuálnemu predátorovi

poslať správu, v ktorej mu ďakuje za to, že jej pomohol.“ V tej súvislosti poukázala na to, že dôkaz z
oficiálneho zverejnenia I. K., ktorý by dokazoval, že je to tak, ako tento článok uvádza ako aj spojitosť so
žalobkyňou, chýba. Ďalšie výťažky z článku sú v znení: „G., M. G. F. H. N.. G., O. D. E. D. F. E. D. F. P. N.
F. P. F. M. Q. D. F. G. H.... Takže tento týždeň sme obaja v P. R.. Už je to dávno, takže asi môžem skúsiť
a uvidím, aké to bude znova. Nič nesľubujem, ale to je to najviac, čo môžem urobiť…,“ malo odznieť

z úst A. B. v spomínanej správe.“ alebo „To však zďaleka nie je všetko. A. B. mala údajne viesť s I.
dôvernú komunikáciu, v ktorej mu ďakovala za pomoc, inak by podľa jej slov skončila s mizernou pácou v
slovenskom fast foode.“ Predložila emaily, ktoré uvádzajú výzvu obetiam, osobám, ktoré sa objavili alebo
boli zmienené v I. K., pričom následne začala advokátka žalobkyne v USA v mene žalobkyne konať a
zabezpečila, aby sa meno žalobkyne nikde online v súvislosti s touto kauzou neobjavovalo. Následne je

možné vidieť z nadväzujúcej emailovej komunikácie, že došlo k cenzúre a stiahnutiu všetkých zmienok
o A. B. z internetu v USA. Podotkla, že nevie usúdiť, aký bol cieľ autora pri písaní tohto článku, avšak
môže konštatovať, že spojiť kauzu I. a žalobkyne v takejto forme, akým to spravil autor článku, bez
uvedenia dôkazov, všetko vo forme údajne, je nanajvýš zavádzajúce a s cieľom poškodiť dobré meno
žalobkyne ignorujúc nariadenú ochranu obetí a potenciálnych obetí priamo v USA. Do pozornosti súdu

dala rozhodnutie Ro Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.08.2006, sp. zn. 30 Cdo 2796/2005,
najmä vetu: „Významné však je, aby celkové znenie podávanej informácie zodpovedalo pravde.“, ktorá
určuje určité limity pre novinárov, ktorých prekročenie má za následok zásah do osobnostných práv
dotknutých osôb, pričom má za to, že autor evidentne podané informácie založené na nepravdivých
základoch, prikrášlil pre lepšiu čitateľnosť článku a týmto konaním presiahol určitú prípustnú intenzitu

svojich zásahov takou mierou, ktorú už nie je možné v demokratickej spoločnosti tolerovať. Práve z
tohto dôvodu nemôže uvedený článok požívať právnu ochranu, pri využití testu proporcionality v tejto
veci nie je na mieste uprednostniť ochranu práva na slobodu slova, ale práve naopak uprednostniť
právo na ochranu osobnosti žalobkyne. Ďalej poukázala na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25 Cdo 3108/2021, zo dňa 20.09.2023, ktorý určil kritériá, ktoré treba posudzovať pri

kolízii práva na slobodu prejavu s právom na ochranu dôstojnosti a cti jednotlivcov. Tým, že redakcia
uverejnila článok ako clickbait, spôsobili žalobkyni reálnu traumu, ľudia je začali vypisovať, žalobkyňa
prišla aj o rôzne spolupráce napr. s časopisom EMMA (žalobkyni zrušili fotenie po zverejnení článkov). V
nadväznosti na uvedené je toho názoru, že došlo ku neoprávnenému a hlavne neprimeranému zásahu
do jej osobnostných práv, pričom neodkladnú potrebu upravenia veci vidí aj v tom, že v súčasnej dobe sa

bez takéhoto rozhodnutia súdu v dohľadnej dobe nedomôže ochrany svojich práv, pričom vec neznesie
odklad. Žalobkyňa sa tak dostala do tiesnivej a inak ťažko riešiteľnej situácie, nakoľko bez nariadenia
neodkladného opatrenia sa nevie efektívne domôcť právnej ochrany, ktorá jej prislúcha, preto žiadala
nariadiť neodkladné opatrenie v znení, ako je uvedené vyššie.

3. Na osvedčenie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy: e-mail zo dňa
02.02.202 - obeť I. A. B., e- mail zo dňa 30.01.2026, e-mail zo dňa 05.12.2025 - vymazanie mena obete a
identifikačných údajov, e-mail zo dňa 05.12.2025 - časovo citlivé - vymazanie vašich mien (z dokumentov
súvisiacich s I.), dotknutý článok zo dňa 28.02.2026.4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 325 ods.2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdŕžala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak súd

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu
zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a
bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

15.Podľačl.10ods.2Dohovoru,výkontýchtoslobôd,pretožezahŕňapovinnostiajzodpovednosť,môže
podliehaťtakýmformalitám,podmienkam,obmedzeniamalebosankciám,ktoréstanovujezákon,aktoré
sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo
verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky,

ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a
nestrannosti súdnej moci.

16. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

17. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

18. Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

19. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.20. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, obrazom
alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu
na hranice štátu. Vydávame tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a

televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

21.Podľačl.26ods.4ÚstavySR,sloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformáciemožnoobmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

23. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky

a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej alebo právnickej osoby alebo jej prejavov osobnej
povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

24. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy

na úradné účely na základe zákona.

25. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie

však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

26. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

27. Neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po
jeho skončení. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom výnimočného charakteru, ktoré možno
nariadiť vtedy, kde sa vyžaduje zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne hrozí ujma, alebo, že
by výkon v budúcnosti súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladným opatrením sa navrhovateľovi

poskytuje súdna ochrana, pričom neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany
porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť vtedy, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery.

28. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je preukázanie danosti

hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery
(osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Navrhovateľ
je povinný osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
ochrana a navrhnúť dôkazy pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným
opatrením. Ďalšou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie neodkladnej

(okamžitej), i keď len dočasnej úpravy pomerov strán. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia
vyplýva,žesajednáoinštitút,ktoréhozákladnoufunkcioujedočasneupraviťpomerystránsporu,pričom
nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený.

29. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti, miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Pojem bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, je potrebné
vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov by strane hrozila ťažko napraviteľná ujma. Z dočasného
charakteru neodkladného opatrenia teda vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia musia byť teda osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/91/2012), sp.zn. 6M Cdo/5/2012).30. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s listinnými dôkazmi
k nemu pripojenými, z ktorých mal osvedčené, že žalovaný ako vydavateľ a vlastník prevádzkuje

internetový portál S., na ktorom dňa 28.02.2026 uverejnil článok s názvom „D. E. D. F. F. G. H., písala
mu. V I. spisoch je meno ďalšej slovenskej krásavice“, v ktorom sa venuje osobe žalobkyne v spojitosti
s výskytom jej mena v tzv. I. F.. Dotknutý článok obsahuje o. i. nasledovné pasáže: „G. I. K. (G. N. I.
F., pozn. red.) sú dohľadateľné emaily, rovnako tak aj jej polonahé fotky - ktoré sama posielala L. - na
niektorých je s najväčšou pravdepodobnosťou s H., alebo ako uvádza v emailovej komunikácii s jednou

zo slovenských kamarátok,“ píše známy portál s tým, že B. mala tiež údajne sexuálnemu predátorovi
poslať správu, v ktorej mu ďakuje za to, že jej pomohol.“ alebo „G., M. G. F. H. N.. G., O. D. E. D. F. E. D.
F. P. N. F. P. F. M. Q. D. F. G. H.... Takže tento týždeň sme obaja v P. R.. Už je to dávno, takže asi môžem
skúsiť a uvidím, aké to bude znova. Nič nesľubujem, ale to je to najviac, čo môžem urobiť…,“ malo
odznieť z úst A. B. v spomínanej správe.“ alebo „To však zďaleka nie je všetko. A. B. mala údajne viesť
s I. dôvernú komunikáciu, v ktorej mu ďakovala za pomoc, inak by podľa jej slov skončila s mizernou

pácou v slovenskom fast foode.“

31. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil povinnosť
žalovanému odstrániť dotknutý článok z internetovej stránky žalovaného z dôvodu, že došlo k porušeniu
jej osobnostných práv, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti ako aj práva na súkromie, a poukázala aj na

to, že obete v USA sú ochraňované a došlo tam k redigovaniu (vymazaniu) a stiahnutiu akýchkoľvek
osobných alebo iných identifikačných údajov a akýchkoľvek zmienok o osobe A. B. v postavení obete
v spojitosti s tzv. I. F..

32. Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia

byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: 1/existencia zásahu, ktorý je objektívne
spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby
v jej fyzickej alebo morálnej integrite, 2/ musí ísť o zásah neoprávnený, 3/ musí byť daná príčinná
súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti
sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť

osobnú integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a
spoločenskejvážnosti.Ideoobjektívnuzodpovednosťbezohľadunazavineniepôvodcuneoprávneného
zásahu.

33. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a

ľudskejdôstojnosti,akoajsúkromia,svojhomenaaprejavovosobnejpovahy.Tietoprávasúpovažované
za základné ľudské práva každej fyzickej osoby a sú chránené inštitútmi vnútroštátneho práva, ale
aj práva európskeho a medzinárodného napr. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Základné hodnoty ľudskej osobnosti sú ľudská dôstojnosť a osobná česť. Práva na zachovanie
ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana Občianskym zákonníkom. Ľudská

dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí každému bez výnimky a
rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku život pri rešpektovaní
určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytnosti každej ľudskej bytosti.
Každý má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred jej ponižovaním.
Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby, ktorú požíva

pre svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje jej postavenie
a uplatnenie v spoločnosti.

34. Sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené
vyjadrovať sa k verejným veciam. V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Dôvodom

obmedzenia môže byť aj ochrana práv iných, teda aj základné právo na česť podľa čl. 19 ods. 1 ústavy,
resp. čl. 16 ods. 1 ústavy. Občiansky zákonník chráni osobnosť súkromných osôb pred neoprávnenými
zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, všetky
základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo
slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Právo

na slobodu prejavu nie je právom absolútnym. V niektorých prípadoch musí sloboda prejavu ustúpiť.
Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu a ide pritom
o obmedzenia, ktoré musia vždy zodpovedať demokratickému charakteru spoločnosti.35. Žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že odstránenie jej mena zo spisov o I. súvisí s ochranou obetí
v USA tým, že sa americké ministerstvo spravodlivosti rozhodlo odstrániť/vymazať osobné alebo iné

identifikačné údaje žalobkyne, ktoré boli zverejnené ako súčasť spisov z vyšetrovania kauzy L. I.,
pričom mená I. obetí sa museli redigovať. Informácie o možnosti týkajúcej sa redigovania osobných
identifikačných údajov, vrátane mien a podobizní každého, kto sa v súvislosti s týmto procesom
identifikoval ako obeť, poskytol obetiam, resp. ich zástupcom prokurátor Spojených štátov pre južný
okres New Yorku, o čom žalobkyňa predložila e-mailovú komunikáciu z 05.12.2025. Advokátka v USA

konajúca v mene žalobkyne požiadala ministerstvo spravodlivosti (na adrese T." T. určenej pre obete
v súvislosti s trestným konaním proti L. I. a B. H.) o vymazanie mena obete a identifikačných údajov, aby
menožalobkyneavšetkyodkazynaňubolivymazanézovšetkýchzverejnenýchzáznamovtýkajúcichsa
kauzy L. I., vrátane variácie F. B., o čom žalobkyňa tiež predložila e-mailovú komunikáciu z 05.12.2025.
V súčasnosti sa už meno žalobkyne nezobrazuje vo výsledkoch vyhľadávania na oficiálnej stránke
ministerstva spravodlivosti USA J., ktorú skutočnosť osvedčila e-mailom zo dňa 02.02.2026.

36. Žalovaný sa v dotknutom článku odvoláva na informácie zverejnené na internetovej stránke EMMA
(J.) ako aj na informácie zverejnené na portáli Reddit, ktorý predstavuje akúsi platformu určenú na
diskusiu na rôzne témy pre rôznych užívateľov/diskutujúcich. Je zrejmé, že zdroj v podobe portálu Reddit
uverejňujúceho vlastné príspevky diskutujúcich nemôže byť zdrojom oficiálnych informácií. A ak aj

žalovaný ďalej šíril informácie získané zo zdroja EMMA (ktorý len opäť odkazoval na portál Reddit), bolo
na mieste, aby si žalovaný takto získané informácie náležite overil aj u oficiálneho zdroja poskytujúceho
relevantné informácie (napr. oficiálna stránka amerického ministerstva spravodlivosti). To však v čase
uverejnenia článku dňa 28.02.2026 už nebolo možné, nakoľko už dňa 02.02.2026 bolo meno žalobkyne
ako aj ďalšie údaje o jej osobe z oficiálnej stránky amerického ministerstva spravodlivosti vymazané

a nebolo možné si tak oficiálnou cestou overiť obsah správ, resp. akúkoľvek komunikáciu či spojitosť
žalobkyne s L. I.. Ak si žalovaný neoveril pravdivosť zverejnených informácií o osobe žalobkyne,
ktorú nie je možné overiť ani v čase rozhodovania súdu, dopustil sa tak neoprávneného zásahu voči
osobnosti žalobkyne, pretože šíril nepravdivé informácie o jej osobe, ktorej meno ani iné údaje v tzv. I.
spisoch v súčasnosti nefiguruje a ani v čase zverejnenia dotknutého článku nefigurovalo. Hoc by aj bolo

možné prisúdiť zverejneným informáciám verejnoprávnu rovinu vzhľadom na spojitosť s verejne známou
trestnou kauzou L. I., museli by však mať aj reálny overiteľný základ. Keďže navyše došlo k verejnému
sprístupneniu oficiálnych I. spisov cez americké ministerstvo spravodlivosti, avšak akákoľvek zmienka
o osobe žalobkyne v nich chýba, nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že žalovaný
nemal záujem seriózne informovať o pravdivých skutočnostiach, ktoré si náležite overil, ale mal záujem

len vyvolať senzáciu šírením nepravdivých informácií bez faktického základu, čím presiahol hranicu
prípustného zásahu a dopustil sa konania objektívne spôsobilého zasiahnuť do práva na ochranu
osobnosti žalobkyne. V danom prípade tak z vyššie uvedených dôvodov súd uprednostnil právo na
ochranuosobnostiasúkromnéhoživotažalobkynepredprávomnasloboduprejavu/slova.Jemožnétiež
súhlasiť so žalobkyňou, že uvedeným skutkovým opisom je daná naliehavá potreba okamžite upraviť

pomery medzi stranami sporu, aby sa zamedzilo ďalšiemu šíreniu už zverejnených informácií, ktoré sú
stále dostupné na portáli žalovaného.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia za dôvodný. Žalovaný v dotknutom článku zverejnil informácie o osobe žalobkyne, ktoré je

možné označiť za difamujúce bez reálneho skutkového základu, ktorý by bolo možné overiť z oficiálne
dostupného a relevantného zdroja ako skutočne existujúce a pravdivé. Takéto konanie žalovaného
možno považovať za objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobkyne, čím bola osvedčená
potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, preto súd vo veci rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

38.Súdvzmysle§336ods.1vetadruháCSP,neuložilžalobkynipovinnosťpodaťnasúdežalobuvoveci
samej, nakoľko rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumuje vec samú (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/218/2020 z 15.12.2020). Nie je to teda nutné v prípade, kedy účinky nariadeného
neodkladného opatrenia dosiahnu trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, z ktorého záveru

vychádzal súd, a preto takúto povinnosť žalobkyni neuložil.

39. V súlade s § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP súd poučil žalovaného o práve podať žalobu vo veci samej,
ktorá by sa týkala prípadných nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonomneodkladného opatrenia. Je vecou žalovaného, či sa rozhodne toto právo využiť s tým, že v prípadnom
konaní ho zaťažuje dôkazné bremeno vyplývajúce z takéhoto uplatnenia práva na náhradu škody.

40. Súd o nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala plný úspech, a preto
jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.