Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/101/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116219239
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7116219239.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v
C., D. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ E. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XXXX/X, zastúpenej JUDr.
PetromMajerníkom,advokátomsosídlomAKvKošiciach,Werferova1a2/H.B.,nar.XX.X.XXXX,trvale
bytom I. XXX, B., o určenie, že poručiteľ bol v čase smrti bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 39C/195/2016 zo dňa
27. marca 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 39C/195/2016-564 zo dňa 27. marca 2023.

Žalobkyňa má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (teraz Mestský súd Košice; ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd)
rozsudkom č.k. 39C/195/2016-564 zo dňa 27. marca 2023 určil, že byt č. XX nachádzajúci sa na 3.
poschodí vo vchode č. 2 obytného domu D. X, X (špecifikovaný vo výroku rozhodnutia) patril ku dňu
smrti poručiteľa J. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom D. K.X, C., zomrelého dňa XX.XX.XXXX do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a poručiteľa J. B. v podiele 1/1 (výrok I.) a žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala uvedeného určenia s odôvodnením, že
s nebohým poručiteľom uzavrela manželstvo dňa 23.11.1990 pred Obvodným národným výborom
Košice I a manželstvo bolo zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru v Košiciach
vo zväzku 98, ročník 1990, na strane 248, pod por. č. 676. Nebohý poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa tvrdila, že po celý čas trvania manželstva viedli spoločnú domácnosť a spolu bývali s
poručiteľom v L. K. XX M. X. J. M. N. D. K. X I. C.. Počas dedičského konania vedeného na Notárskom

úrade notárky Mgr. Martiny Sobinkovičovej v Košiciach pod sp.zn. 14D/437/2015, Dnot 163/2015 bolo
zistené, že v katastri nehnuteľnosti je nehnuteľnosť - byt č. XX na 3. poschodí obytného domu D. X,X so
súp. č. XXXX vedený na meno poručiteľa v celosti. Žalovaná v 1. rade v dedičskom konaní tvrdila, že
toto aktívum je sporné, nakoľko prostriedky, ktoré poručiteľ použil na nadobudnutie tejto nehnuteľnosti,
nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len BSM ) a poručiteľ ani neprejavil vôľu,
aby táto nehnuteľnosť patrila do BSM poručiteľa a jeho manželky. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že poručiteľ
túto nehnuteľnosť získal do výlučného vlastníctva počas trvania ich manželstva, a to zmluvou o prevode

vlastníctva bytu uzavretou podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. zo dňa 23.6.1998, ktorej vklad bol
povolený Okresným úradom Košice I, katastrálnym odborom dňa 20.10.1998 pod č. V 3400/98, a preto
podľa nej patrí do BSM.3. Konajúci súd rozhodol vo veci skorším rozsudkom č.k. 39C/195/2016-382 zo dňa 1.10.2019 tak, že
podanú žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich skutkových
tvrdení uvedených v žalobe a vo vyjadreniach, nakoľko skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že s

nebohým poručiteľom viedla spoločnú domácnosť neboli v konaní preukázané. Tvrdenia žalobkyne o
úhrade kúpnej ceny za byt z účtu poručiteľa počas trvania manželstva a predloženie dôkazov - listín
preukazujúcich úhradu kúpnej ceny za byt z účtu poručiteľa vo vyjadrení zo dňa 10.9.2019 považoval
za uplatnené oneskorene vzhľadom na sudcovskú koncentráciu, a preto na nich neprihliadol.

4. Krajský súd Košice uznesením, sp. zn.: 6Co/38/2020-454 dňa 20.5.2021 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že žalobkyňa sa
v žalobe domáhala určenia s poukazom na ust. § 143 OZ tvrdiac, že nehnuteľnosť poručiteľ nadobudol
za trvania manželstva, preto podstatným bolo posúdenie, či v čase nadobudnutia nehnuteľnosti trvalo
manželstvo, či BSM nebolo zrušené, a či sa nejedná o niektorú z výnimiek, za splnenia ktorých by bolo
možné hodnotiť nadobudnutú nehnuteľnosť ako takú, ktorá nepatrí do BSM, ale do výlučného vlastníctva

poručiteľa. Bolo preto od začiatku potrebné posúdiť z akých finančných prostriedkov bola nehnuteľnosť
vyplatená, teda či sa jednalo o prostriedky patriace do BSM alebo o prostriedky patriace do výlučného
vlastníctva poručiteľa. Tvrdenia žalobkyne o úhrade z účtu poručiteľa patriaceho do BSM bolo reakciou
na tvrdenia žalovanej v 1. rade o úhrade v hotovosti z prostriedkov darovaných žalovanou v 1. rade.
Odvolacísúdzhodnotil,žesúdprvejinštanciesazdôvodunesprávnejaplikáciesudcovskejkoncentrácie

konania dôsledne nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobkyňou, a to výpisom z účtu poručiteľa,
osvedčujúcim úhradu. Po vrátení veci uložil súdu prvej inštancie skúmať spornú skutočnosť, a to z
akých finančných prostriedkov bola nehnuteľnosť odkúpená, či k úhrade došlo z prostriedkov patriacich
do BSM alebo z prostriedkov, ktoré patrili do výlučného vlastníctva poručiteľa.

5.1. Po vrátení veci súd sa zameral na posúdenie (preukázanie), z akých prostriedkov bola hradená
kúpna cena zo strany poručiteľa za predmetný byt.
5.2. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 8.9.1998 vyplýva, že Mesto Košice odpredalo
poručiteľovi byt č. XX, teda sporný byt za kúpnu cenu vo výške 15 397,- Sk. Vklad vlastníckeho práva
bol povolený dňa 20.10.1998.

5.3. Žalobkyňa doložila listiny preukazujúce, že kúpna cena bytu bola uhradená prevodom, teda
jednorazovým príkazom z účtu vedeného na meno J. B. v čiastke 15 397,- Sk v prospech účtu XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX Mesto Košice. Podľa žalobkyne výpis z účtu svedčí o tom, že zo spoločných
prostriedkov patriacich do BSM bola uhradená kúpna cena predmetného bytu. Zároveň z uvedeného
výpisuvyplýva,žeporučiteľmalk1.7.1998nasvojomúčtusumu38.993,25Skažedňa5.7.1998posielal

svojej dcére pravidelný príspevok vo výške 1.000,- Sk na jej účet. Tvrdenie žalovanej v 1. rade o tom,
že poskytla nebohému poručiteľovi sumu 25.000,- Sk na kúpu bytu v hotovosti v prítomnosti jej matky,
je veľmi nepresvedčivé, nepriame a bez dôkaznej hodnoty.
5.4. Z odpisu poštového podacieho lístka predloženého žalobkyňou s pečiatkou dátumu 06.07.1998 je
zrejmé, že v prospech účtu č. XXXX-XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v K., O. hlavná pobočka Košice

názov účtu: P. C. bola poukázaná suma 15 397,- Sk. Predmetný poštový podací lístok je potvrdený
prezenčnou pečiatkou Slovenskej sporiteľne, a.s..
5.5. Z výpisu z účtu predloženého žalobkyňou zo SLSP, a.s. je zrejmé, že z účtu XXXXXXXXXX/XXXXX
bola dňa 06.07.1998 poukázané na základe jednorazového príkazu na úhradu suma 15 397,- Sk. Z
výpisu z účtu poručiteľa č. XXXXXX - XXXXXXXXXX zároveň vyplýva, že poručiteľ mal ku dňu 1.7.1998

na účte zostatok vo výške 38 993,25 Sk.
5.6. Na základe spochybnenia výpisu z účtu poručiteľa predloženého žalobkyňou zo strany žalovanej
v 1. rade vyžiadal konajúci súd od Slovenskej sporiteľne, a.s. výpisy z účtov poručiteľa za obdobie od
1.1.1998do31.8.1998.ZodpovedeodSlovenskejsporiteľne,a.s.konajúcisúdzistil,žebankajepovinná
archivovať informácie o uskutočnených bankových obchodoch aspoň počas 5 ročnej archivačnej doby,

pričom z vlastného rozhodnutia dobu archivácie štandardne predlžuje až na 10 rokov, avšak nakoľko
k požadovaným údajom archivačná doba uplynula, nie sú tieto údaje povinní podľa zákona o bankách
archivovať.
5.7.NazákladeuvedenéhokonajúcisúdopätovnedotazovalSlovenskúsporiteľňu,a.s.,abysavyjadrila,
či žalobkyňou predložené výpisy z účtu boli vydané Slovenskou sporiteľňou, a.s., pobočkou na ulici

Pribinová 4 Košice, či mali byť opatrené pečiatkou a podpisom pracovníka, ktorý výpis vyhotovil a
či priložený doklad o zaplatení poplatku 5 eur zo dňa 23.5.2019 o 15:15 hod. je dokladom vydaným
Slovenskou sporiteľňou, a.s. za vyhotovenie 2 bankových výpisov.5.8. Z informácie od Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 21.10.2022 konajúci súd zistil, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. potvrdzuje, že výpisy z účtu IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 23.5.2019
boli dňa 23.5.2019 vydané obchodným miestom Slovenskej sporiteľne, a.s. v Košiciach a že výpisy,

ktoré banka poskytuje klientom na obchodnom mieste štandardne podpis zamestnanca ani odtlačok
pečiatky neobsahujú.

6. Právne vec posúdil podľa § 13 ods.1, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. spolu s §
146, § 143a, § 148 ods. 1, 2, § 148a ods. 2, § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a podľa §

91 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z..

7.1 Na základe prostriedkov procesnej obrany konajúci súd v prvom rade posúdil platnosť zmluvy o
prevodevlastníctvabytuzodňa8.9.1998,nakoľkovkonaníbolažalovanouv1.radevznesenánámietka,
že táto zmluva je absolútne neplatná pre absenciu podstatných obsahových náležitostí zmluvy, a to
vymedzenia veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na príslušenstve domu a určenia

a popisu príslušenstva domu. Dospel pritom k záveru, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa
8.9.1998 z hľadiska určitosti, resp. zrozumiteľnosti nemožno považovať za neplatný právny úkon podľa
ust. § 37 OZ, nakoľko z nej jednoznačne vyplýva, kto tento právny úkon robí, čo je jeho predmetom a čo
sa ním sleduje. Odkázal na závery Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 6 Sžo 191/2010 zo dňa 24.11.2010,
kde najvyšší súd jednoznačne uviedol, že právny úkon nemôže byť pre absenciu obsahových náležitostí

posúdený ako absolútne neplatný, pokiaľ nie je neurčitý, teda nie je vnútorne rozporný jeho obsah, čo v
danom prípade nie je splnené, keďže zmluva o prevode vlastníctva bytu je jednoznačne určitá, nakoľko
neurčitá je len taká zmluva, pri ktorej nie je možné zistiť, čo je jej predmetom.
7.2. Čo sa týka rozporu so zákonom pre absenciu žalovanou v 1. rade namietaných obsahových
náležitostí právneho úkonu, konajúci súd pri posudzovaní platnosti právneho úkonu vychádzal zo

základnej zásady občianskeho práva, vyplývajúcej aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR
(II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, I. ÚS 252/07, I. ÚS 241/07, III. ÚS 341/07, I. ÚS
242/07), podľa ktorej majú súdy preferovať výklad právneho úkonu ako súkromnoprávneho prejavu
vôle, ktorým sa realizuje zmluvná voľnosť smerujúca k platnosti než neplatnosti právneho úkonu, čím je
podporená aj hospodárska a spoločenský funkcia právneho úkonu, pričom opačný prístup nie je podľa

rozhodnutí Ústavného súdu SR ústavne konformný. S ohľadom na skutočnosť, že popis príslušenstva
bytového domu musí vyplývať z technickej dokumentácie domu, že príslušenstvo bytového domu je jeho
príslušenstvombezohľadunaobsahkúpnejzmluvy,pričomnadobúdateľbytunadobúdaspoluvlastnícky
podiel k nemu automaticky spolu s bytom, a zároveň nadobúdateľ je oprávnený overiť si rozsah a popis
príslušenstva aj z dokladov od správcu, spoločenstva, alebo v zbierke listín a dokumentov evidovaných

na katastri nehnuteľností, konajúci súd zastával názor, že absencia predmetnej obsahovej náležitosti
nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorá jednoznačne a určito vymedzuje svoj predmet prevodu.
To isté podľa názoru súdu platí aj pre obsahovú náležitosť zmluvy, popis spoluvlastníckeho podielu na
príslušenstve domu, nakoľko ide o údaj, ktorý vyplýva z katastra nehnuteľností a spoluvlastnícky podiel
k tomuto príslušenstvu má akcesorický vzťah k vlastníctvu bytu, preto sa nadobúda s vlastníctvom bytu

automatickyzozákona.Takakovyplývazdôvodovejsprávykzákonuovlastníctvebytovajehonovelám,
následného odborného výkladu tohto zákona, právna prax smeruje k odstráneniu mechanickej aplikácie
ust. § 5 ods. 1 bytového zákona a jeho rigorózneho výkladu. Keďže vymedzenie spoluvlastníckeho
podielu na príslušenstve vyplýva z evidencie katastra nehnuteľností a popis príslušenstva domu vyplýva
z technickej projektovej dokumentácie domu pri zápise do katastra nehnuteľnosti, konajúci súd má za

to, že pokiaľ účastníci zmluvy o prevode bytu jednoznačne prejavili úmysel za dohodnutých podmienok
previesť tento byt a tento prejav vôle je dostatočne určitý a zrozumiteľný, nie je dôvod považovať ho za
absolútne neplatný pre absenciu formálnych náležitostí zmluvy, akými sú namietané ust. § 5 ods. 1 písm.
b) a c) bytového zákona. S ohľadom na uvedené konajúci súd preferujúc ústavne konformný výklad
právneho úkonu smerujúci k platnosti právneho úkonu a upustiac od rigorózneho trvania na obsahových

náležitostiach zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré vyplývajú z evidencie katastra nehnuteľnosti, ako
aj priamo zo zákona (§ 13, 19, 23 bytového zákona), posúdil zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa
8.9.1998 ako platný právny úkon.

8.1. V ďalšom sa konajúci súd v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu zaoberal tým,

z akých finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena za byt, ktorý je predmetom tohto sporu, a
teda, či šlo o výlučné finančné prostriedky poručiteľa ako tvrdila žalovaná v 1. rade, alebo o prostriedky
patriace do BSM poručiteľa a žalobkyne. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v spojení s
výsledkami už vykonaného, ako aj doplneného dokazovania konajúci súd dospel k záveru, že žalobkyňav konaní uniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania,
bola nadobudnutá do BSM žalobkyne a poručiteľa.
8.2. V konaní bolo nesporné, že manželstvo žalobkyne a poručiteľa v čase nadobúdania nehnuteľnosti

- bytu trvalo, nakoľko toto bolo uzavreté dňa 23.11.1990 a trvalo až ku dňu poručiteľovej smrti. V
konaní bolo taktiež nesporné, že v priebehu trvania manželstva žalobkyne a poručiteľa nedošlo k
rozšíreniu, zúženiu alebo zrušeniu BSM v súlade s citovanou právnou úpravou OZ. V čase nadobúdania
nehnuteľnosti zo strany poručiteľa teda BSM medzi ním a žalobkyňou existovalo.
8.3. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala, že kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť

bola v celom rozsahu uhradená bezhotovostne, z účtu poručiteľa, na ktorom peňažné prostriedky z
dôvodu trvania manželstva patrili do BSM. Predmetnú skutočnosť žalobkyňa preukázala predložením
výpisu z účtu poručiteľa, z ktorého je zrejmá úhrada kúpnej ceny z účtu dňa 6.7.1998, ako aj potvrdením
Slovenskej sporiteľne, a.s. na ústrižku v prospech sumy 15 397,- Sk pre príjemcu Mesta Košice, kde
tento je potvrdený prezenčnou pečiatkou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 6.7.1998, teda z rovnakého
dátumu.Konajúcisúdsaprizohľadňovanívýpisuzúčtuporučiteľapredloženéhožalobkyňouvysporiadal

aj s tvrdeniami žalovanej v 1. rade, že predmetný dôkaz nemôže byť pravdivý, nakoľko v čase jeho
vydávania už uplynula bankou deklarovaná archivačná doba a na druhej strane, že tento dôkaz je
dôkazomzískanýmnezákonne,porušenímbankovéhotajomstva,nakoľkobolvydanýposmrtiporučiteľa
a vydaný žalobkyni ako osobe, ktorá k tomuto účtu nemá žiadny vzťah. Zastáva názor, že všeobecné
tvrdenie uplynutia archivačnej doby bankou ešte neznamená, že banka nemôže niektoré konkrétne

výpisy archivovať po dlhšiu dobu, pričom jeho archiváciu až do času jeho vydania žalobkyni v konečnom
dôsledku potvrdila aj oznámením súdu o pravosti výpisu z účtu poručiteľa predloženého žalobkyňou, o
ktorého správnosti v konaní neboli vznesené žiadne námietky. Zároveň, nakoľko žalobkyňa ako dedička
po poručiteľovi je právnou nástupníčkou poručiteľa a z ust. § 91 ods. 2 zákona o bankách vyplýva, že
má preto pri posudzovaní obchodného tajomstva postavenie klienta, čo je súladné so skutočnosťou, že

dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, v dôsledku čoho vydanie výpisu z účtu poručiteľa žalobkyni v
zákonnom postavení rovnajúcom sa klientke banky ako dedičky poručiteľa má svoj zákonný podklad, a
preto nemôže byť považované za porušenie bankového tajomstva, konajúci súd nezistil dôvod, pre ktorý
by predmetný výpis z účtu mal byť nezákonným dôkazom, a preto ho zohľadnil ako jeden z dôkazov,
ktorými žalobkyňa preukázala svoje tvrdenie o tom, že kúpna cena za sporný byt bola uhradená z

finančných prostriedkov na účte poručiteľa patriacich do BSM. Uvedeným žalobkyňa zároveň vyvrátila
tvrdenie žalovanej v 1. rade, že kúpna cena za predmetný byt bola hradená v hotovosti z prostriedkov
darovaných poručiteľovi zo strany žalovanej v 1. rade. Naviac je z predložených dôkazov, a to z výpisu z
účtu, ako aj leasingovej zmluvy, rozpisu splátok leasingu a pokladničného dokladu o úhrade leasingovej
spoločnosti zrejmé, že poručiteľ v čase kúpy sporného bytu disponoval finančnými prostriedkami v

dostatočnej výške na to, aby vedel kúpnu cenu za byt uhradiť, v dôsledku čoho bolo vyvrátené aj tvrdenie
žalovanej o tom, že by si poručiteľ musel na úhradu kúpnej ceny za byt finančné prostriedky požičiavať.
8.4. Nakoľko rozhodujúcu skutočnosť, ktorú bolo v konaní potrebné preukázať, a to z akých prostriedkov
bola hradená kúpna cena za sporný byt, mal konajúci súd vykonaným dokazovaním za zodpovedanú
jednoznačným preukázaním tvrdenie žalobkyne o tom, že kúpna cena za byt na D. N. K. X I. C. bola

hradená za trvania BSM jej a poručiteľa z prostriedkov patriacich do BSM žalobkyne a poručiteľa na
jeho účte, konajúci súd dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť bola poručiteľom nadobudnutá
do BSM so žalobkyňou. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by od času nadobudnutia predmetnej
nehnuteľnosti do času smrti poručiteľa došlo k zániku BSM žalobkyne a poručiteľa, konajúci súd mal za
to, že predmetná nehnuteľnosť patrila v čase smrti poručiteľa do BSM žalobkyne a poručiteľa, a preto

určil, že poručiteľ a žalobkyňa boli v čase smrti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, bytu na
D. N. K. X I. C..

9. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v 1. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil a žalobu zamietol.

10.1. Odvolateľka sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie o platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi poručiteľom a Mestom Košice dňa 8.9.1998, keďže je toho názoru, že v uvedenej zmluve
absentujú podstatné obsahové náležitosti, tak ako sú upravené v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 182/1193

Z.z.. Citovala uvedené ustanovenie – konkrétne náležitosti uvedené pod písm. b/ a c/ a zdôraznila,
že v predmetnej zmluve nie je vymedzená veľkosť spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu na
príslušenstve ani určenie a popis príslušenstva. Má za to, že predmetom prevodu nebol spoluvlastnícky
podiel na príslušenstvu domu, ktorého určenie a popis zmluva neobsahovala. Citovala z rozsudkovKrajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Sp/3/2012 a 2Sp/21/2015, v ktorých bolo okrem iného konštatované,
že vlastníctvo bytu v dome nemožno nadobudnúť na základe právneho úkonu, ktorý nemá náležitosti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. V tejto

súvislosti zdôraznila, že náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva ustanovené v tomto ustanovení majú
kogentný charakter a ich nedostatok nemožno napraviť. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp.zn.
1Sžo/177/2008, v zmysle ktorého správa katastra pri takomto nedostatku nielenže nemá povinnosť, ale
ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy, ktorí zodpovedajú za vôľu, ktorú prejavili vo svojom
záväzku, a teda nemôže ich vyzvať na vyhotovenie dodatku k zmluve. Vzhľadom na uvedené je podľa

žalovanej v 1. rade predmetná zmluva absolútne neplatná.
10.2. Ďalej odvolateľka poukázala na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania vzťahujúce sa na vôľu
poručiteľa počas jeho života realizovať úkony smerujúce k nadobudnutiu bytu do svojho výlučného
vlastníctva,ktoréhovýsledkombolo,žesporučiteľomakovýlučnýmnájomcombolauzatvorenánájomná
zmluva a bezprostredne na to aj zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu. Vôľa zmluvných strán
celkom zjavne nesmerovala k nadobudnutiu bytu do BSM poručiteľa a žalobkyne. Pokiaľ sa nejedná

o vôľu vážnu mal súd posúdiť právny úkon ako absolútne neplatný s poukazom na ust. § 37 OZ.
10.3. Žalovaná v 1. rade namieta nezákonnosť dôkazu – výpisu z účtu poručiteľa za obdobie 07/1998
vyhotoveného dňa 23.5.2019 na žiadosť žalobkyne, ktorý dôkaz mal byť vyhotovený bankou po 21
rokoch, a to aj napriek tomu, že na žiadosť súdu zo dňa 15.12.2021 banka oznámila, že archivuje
informácie o uskutočnených bankových obchodoch po dobu 10 rokov, a nakoľko archivačná doba

uplynula neposkytla výpis z účtu poručiteľa súdu. Odvolateľka už v priebehu konania namietala
zákonnosť tohto dôkazu s poukazom na porušenie bankového tajomstvá vydaním výpisu neoprávnenej
osobe. Nestotožnila sa s odôvodnením súdu, pričom nepovažuje aplikáciu ust. § 91 ods. 2 Zákona
o bankách na daný prípad za správnu. Namieta, že hoci je žalobkyňa dedičkou po poručiteľovi ako
klientovi banky doposiaľ žiadne práva a povinnosti k účtu vedenému v SLSP a.s. nenadobudla. Dedičské

konanie nebolo doposiaľ ukončené, preto banka nemohla mať vedomosť, či žalobkyňa ako manželka
poručiteľa bude zákonným alebo závetným dedičom. Pre potrebu uvedeného ustanovenia Zákona
o bankách pre účely ochrany bankového tajomstvá nemôže byť právne nástupníctvo iba tvrdené, ale
musí byť riadne rozhodnuté súdom, preto vyhotovenie výpisu z účtu viac ako 3 roky po smrti poručiteľa
považuje odvolateľka za rozporné s ust. § 91 Zákona o bankách, a teda jedná sa o dôkaz získaný

nezákonným spôsobom, na ktorý súd nemal vôbec prihliadnuť.
10.4. Žalovaná v 1. rade má za to, že v konaní bolo preukázané výsluchom svedkyne H., že kúpna cena
za nehnuteľnosť bola poručiteľom uhradená z finančných prostriedkov, ktoré mu boli darované.

11.1. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne tak, že žiaden z odvolacích dôvodov

neobstojí (nie je naplnený), preto nie je dôvod na zmenu rozsudku (zamietnutie žaloby). Vzhľadom na
uvedené navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
11.2. K námietkam o absolútnej neplatnosti zmluvy v dôsledku neuvedenia podielu na príslušenstve
domu poukázala na to, že odvolateľka neuviedla, aké konkrétne príslušenstvo domu nebolo zahrnuté
do kúpnej zmluvy a zahrnuté malo byť. Citovala ust. § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle

ktoréhospoločnýmičasťamidomuapríslušenstvomdomu,ktorésúurčenénaspoločnéužívaniaaslúžia
výlučne tomuto domu, a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely
tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré
sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len !priľahlý pozemok“). Zároveň zdôraznila, že
príslušenstvo domu sa popisuje len za predpokladu, že k domu určité príslušenstvo patrí, ak však takého

príslušenstvo k domu reálne neexistuje (nepatrí), nemohlo byť ani opísané v kúpnej zmluve, čím nedošlo
kopomenutiupodstatnejnáležitostizmluvyoprevodevlastníctvabytu.Žalovanázdôraznila,žedomčíslo
súpisné XXXX nemá príslušenstvom takéto príslušenstvo sa nenachádza v prednej, zadnej časti domu
ani v okolí domu. Priložila dve fotografie, ktoré majú preukazovať toto tvrdenie. Žalobkyňa zdôraznila,
že odvolateľka neuniesla bremeno dokazovania, nepreukázala existenciu príslušenstva domu a ostala

len v rovine teoretického namietania neplatnosti zmluvy bez preukázania, že takéto príslušenstvo domu
existuje a nebolo zahrnuté do kúpnej zmluvy. Preto je táto námietka nedôvodná a ako odvolací dôvod
nepoužiteľná.
11.3. K tvrdeniam žalovanej v prvom rade o úmysle poručiteľa nadobudnúť byt do výlučného vlastníctva
poukázala na rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom vyslovil záväzný právny názor, ktorým bol súd

prvej inštancie viazaný a zdôraznila, že poručiteľ mal iné právne možnosti ako zrušiť či obmedziť BSM,
ktoré však nevyužil za trvania manželstva.
11.4. Žalobkyňa považuje za vecne správne a vyčerpajúco objasňujúce odôvodnenie rozhodnutia aj vo
vzťahu k dôkazu – výpisu z účtu poručiteľa, ktorému súd priznal s ohľadom na potvrdenie originalitySLSP a.s. silu rozhodujúceho dôkazu v tomto konaní. S poukazom na čl. 16 ods. 1, 2 s použitím čl. 3
ods. 1 CSP žalobkyňa nepovažuje tento dôkaz za nezákonne získaný, majúc za to, že neboli porušené
osobnostné práva poručiteľa a nebolo porušené bankové tajomstvo. Bez zabezpečenia tohto dôkazu

by bolo uplatnenie práva žalobkyne de facto nevymožiteľné, teda išlo o jediný, resp. kľúčový dôkaz.
Zabezpečenie tohto dôkazu sledovalo jediný cieľ – preukázať z akých finančných prostriedkov bola
zaplatená kúpna cena bytu. V tejto súvislosti zdôraznila, že uvedený účet bol zrušený dňa 13.11.2007 za
života poručiteľa (ktorý zomrel XX.XX.XXXX) a nie je predmetom dedenia. Nemohlo dôjsť k porušeniu
obchodného tajomstva. Žalovaná vo svojej žiadosti o výpis z účtu poručiteľa uviedla dôvod, pre ktorý

tento výpis žiada, pričom bolo rozhodujúcim aj to, že súd prvej inštancie v tom čase nemal záujem na
vykonanie takéhoto dôkazu.

12. Žalovaná v 1. rade v odvolacej replike vo vzťahu k vyjadreniam žalobkyne o neexistencii
príslušenstva obytného domu s odkazom na znenie ust. § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov zdôraznila, že predložené fotografie sú vyhotovené v aktuálnom čase a teda

s odstupom 25-tich rokov odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy. Nie je možné preukázať, či stav
príslušenstva obytného domu k dnešnému dňu korešponduje so stavom príslušenstva obytného domu
k dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti uviedla, že pri dome sa nachádza oplotená
záhrada / nádvorie, čo preukazujú aj snímky z katastrálnej mapy a zdôraznila, že priamo na liste
vlastníctva, v ktorom je predmetný byt evidovaný je v rámci vyjadrenia spoluvlastníckych podielov

vyjadrený spoluvlastnícky podiel k samotnému príslušenstvu obytného domu. Zároveň má za to, že
určenie a popis príslušenstva obytného domu v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov predstavuje obligatórnu náležitosť rovnako ako vymedzenie veľkosti
spoluvlastníckeho podielu vlastníctva bytu na príslušenstve, ktorých absencia spôsobuje absolútnu
neplatnosť. Vo vzťahu ku úmyslu poručiteľa nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva zotrvala

na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Citovala ust. § 187 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého za dôkaz
môže slúžiť všetko čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov. A keďže žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, nemožno prehliadať
podmienku zákonnosti získania dôkazu len s ohľadom na jeho právnu silu v rámci konania.

13.1. Žalobkyňa v odvolacej duplike opakovane poukázala na znenie ust. § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, zdôrazniac že zákon presne vymedzuje prísnu účelovosť príslušenstva
domu tak, že musí slúžiť len výlučne tomuto domu, že nie je stavebnou súčasťou domu a zároveň
stanovuje podmienku umiestnenia takéhoto príslušenstva, že sú to záhrady a stavby, najmä oplotenia,
prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (tzv. priľahlom

pozemku). V danom prípade považuje za nespochybniteľné, že predmetom kúpnej zmluvy nebol
priľahlý pozemok, ktorý by spĺňal zákonné kritériá príslušenstva stavby a pozemky v okolí predmetného
bytového domu slúžia ako okrasné záhrady, uličná a sídlisková zeleň pre všetkých obyvateľov dotknutej
sídliskovej zóny. Opakovane zdôraznila, že žalovaná v odvolaní neuniesla dôkazné bremeno o existencii
príslušenstva domu, nepopísala konkrétne žiadne príslušenstvo domu, ktoré by malo byť zahrnuté do

prevodu vlastníckeho práva k bytu. Žalobkyňa poukázala na predmet prevodu podľa kúpnej zmluvy zo
dňa 8.9.1998, ktorým bolo vlastníctvo bytu, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parc.č. 3559/122 a 3559/123 u ktorých sa
jedná o zastavané plochy. Priľahlý pozemok, na ktorom by sa mali nachádzať záhrady alebo stavby
nebol obsahom kúpnej zmluvy.

13.2. K tvrdeniam o nezákonnosti jedného z dôkazov žalobkyňa zdôraznila, že v rámci konania prvým
dôkazom o tom, ako bola zaplatená kúpna cena bytu je ústrižok poštovej poukážky o zaplatení, ktorá
bola na základe dožiadania súdu zaslaná ako kompletný spis o kúpe bytu, na ktorej je pečiatka
Slovenskej sporiteľne a.s. o realizácii platby z účtu vedeného v príslušnej pobočke Košice. Zároveň za
nezákonný dôkaz nepovažuje vyhotovenie riadne objednaných a zaplatených výpisov z účtu na základe

oficiálnejžiadostižalobkyneaanivyjadrenieSlovenskejsporiteľne,ktorápotvrdilapravosťňouvydaných
dokumentov. Zdôraznila, že spôsob obstarania uvedených dokladov či vyjadrenia bol oficiálny, úradnou
cestou teda zákonný, inak by bola ukrátená na svojich právach. Je podkladom na preukázanie a zistenie
správneho skutkového stavu, ktorý je základom pre vecne správne rozhodnutie, čím sa realizuje jej
právo na spravodlivý proces garantovaný v čl. 46 Ústavy SR.

14. Žalovaná v 1. rade aj v ďalších písomných podaniach zotrvala na svojich stanoviskách a podaním
zo dňa 29.1.2024 predložila stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 9.10.2023 vypracované na
základe žiadosti žalovanej v 1. rade doručenej NBS dňa 11.7.2023. Z uvedeného vyjadrenia NBSvyplýva,žežalobkyňapožiadaladňa19.3.2019bankuovystaveniedokladuotransakciizodňa6.7.1998,
avšak bola informovaná že banka žiadosti nemôže vyhovieť, nakoľko uplynula archivačná doba. Dňa
23.5.2019 banka nezaznamenala žiadosť žalobkyne o vystavenie výpisu z účtu zosnulého klienta

a z interných záznamov banky vyplýva, že papierové výpisy z klientskych účtov, ktoré banka vyhotovila
v r. 1998 boli centrálne skartované v r. 2004. Z interných záznamov banky ďalej vyplýva, že v r. 2019
už nemali pracovníci banky dostupný starý bankový systém, z ktorého by mali možnosť vyhotoviť výpis
z účtu zosnulého klienta za obdobie júl 1998. NBS nevie objektívne posúdiť pravosť poskytnutých
výpisov a nemôže k uvedenej veci zaujať stanovisko. Z predložených podkladov sa javí, že výpis z účtu

zosnulého klienta za mesiac júl 1998 nebol dňa 23.5.2019 poskytnutý z prostredia banky. Žalovaná v 1.
rade uviedla, že sa jedná o novotu spĺňajúcu dikciu § 366 písm. d) CSP, t.j. že sa jedná o dôkaz, ktorý
nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie s poukazom na dátum vyhotovenia
daného stanoviska.

15. Žalobkyňa vo vzťahu k predloženému dôkazu – stanovisku NBS v následnom vyjadrení poukázala

na skutočnosť, že žalovaná v prvom rade tento nový prostriedok procesného útoku a procesnej obrany
mohla použiť včas v súlade s ust. § 365 ods. 3 CSP a to aj s poukazom na použité odvolacie dôvody,
keďže tento nový prostriedok mohol byť odvolateľkou dožiadaný kedykoľvek od novembra 2022, keďže
doplnené dokazovanie o potvrdenie pravosti vydaných výpisov z účtu poručiteľa – list Slovenskej
sporiteľne a.s. ústredie Bratislava zo dňa 20.10.2022 sa v súdnom spise nachádza od 28.10.2023. Aj

zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.3.2023 vyplýva, že právny zástupca žalovanej v prvom rade
vyhlásil, že ďalšie kroky budú smerované aj na NBS, avšak dožiadanie na NBS zaslala odvolateľka až
dňa 11.7.2023 (odvolanie podala dňa 6.4.2023). V tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že NBS ako aj
jej právomoci tu boli aj v r. 2022-2023 nezmenené. Zároveň žalobkyňa spochybňuje názor vyjadrený
v stanovisku NBS považujúc ho za svojvoľný, nedôvodný a zavádzajúci, pričom zdôraznila že odporuje

stanovisku, ktoré vydalo ústredie Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava, ktoré potvrdilo na dožiadanie
súdu pravosť dokladov vystavených na obchodnom mieste Slovenskej sporiteľne a.s. v Košiciach.
Zároveň poukázala na to, že v ďalšej časti listu NBS konštatuje, že banka neporušila bankové tajomstvo,
ani právne či interné predpisy. Žalobkyňa má za to, že bolo možné bez vážnejšieho dôvodu použiť tento
prostriedok včas do uplynutia odvolacej lehoty, preto odvolací súd nemôže na takúto novotu prihliadať,

zároveň z obsahu tohto dokladu nevyplýva nič čo by spochybnilo dokazovanie o tom z akých finančných
prostriedkov bol byt zaplatený.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v 1. rade ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej v 1. rade nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. júna 2024 o 13.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 18.06.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

19. Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j.
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

21.Rozhodnutiusúduvnapadnutomrozsahunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
byvýsledokjehohodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz
§192,§193a§205CSPalebožebynazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnezákonnéustanoveniaalebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

23. Žalovaná v 1. rade v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

24. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v
odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré
aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalovanej v 1. rade.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:

26. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - určenie, že nehnuteľnosť ku
dňu smrti poručiteľa patrila do BSM poručiteľa a žalobkyne.

27. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel (určil, že poručiteľ a žalobkyňa boli v čase smrti bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti), keďže vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudol poručiteľ na základe platnej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 8.9.1998 za trvania BSM a kúpna cena bola uhradená z účtu
poručiteľa, na ktorom peňažné prostriedky patrili do BSM.

28. Podstatou odvolacích námietok žalovanej v 1. rade bolo ňou tvrdené nesprávne posúdenie:
1. platnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 8.9.1998 v dôsledku
- absencie podstatných obsahových náležitostí v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č.
182/1193 Z.z. (veľkosť spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu na príslušenstve ani určenie a popis

príslušenstva),
- vôle zmluvných strán, ktorá nesmerovala k nadobudnutiu bytu do BSM poručiteľa a žalobkyne
2. otázky z akých finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena v dôsledku zohľadnenia
nezákonného dôkazu- výpisu z účtu poručiteľa

29. Odvolací súd uvedené námietky nepovažuje za dôvodné.

30. Aj odvolací súd dospel k záveru, že zmluva zo dňa 8.9.1998 je platným právnym úkonom. Nemožno
totiž súhlasiť s tvrdením žalovanej v 1. rade o jej neplatnosti zo žalovanou uvádzdaných dôvodov
(absencie podstatných obsahových náležitostí v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 182/1193

Z.z. a nedostatok vôle zmluvných strán).

31. Žalovaná v 1. rade síce vychádza zo správnej úvahy, že zmluva o prevode vlastníctva bytu v
dome okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj náležitostí vyžadované zákonom č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ako aj náležitosti vyžadované katastrálnym zákonom),

avšak nesprávne uvažuje o absencii veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu na príslušenstve
a určenia a popisu príslušenstva, ako obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom č. 182/1993 Z.z,
v predmetnej zmluve a prípadných dôsledkoch takejto absencie.

32. V zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 182/1193 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy o prevode vlastníctva bytu táto musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať vymedzenie
veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na spoločných častiach domu, spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom
veľkosťspoluvlastníckehopodielujeurčenápodielompodlahovejplochybytukúhrnupodlahovýchplôchvšetkýchbytovanebytovýchpriestorovvdome(b) a určenieapopisspoločnýchčastídomu,spoločných
zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov (c).

33. V danom prípade nebolo sporným, že zmluva obsahovala vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho
podielu vlastníka bytu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na pozemku
zastavanom domom a na priľahlom pozemku, určená podielom podlahovej plochy bytu k úhrnu
podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome a tiež obsahovala určenie a popis

spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a priľahlého pozemku. Absentuje iba vymedzenie
a popis príslušenstva (t.j. iba jedna časť náležitostí v zmysle § 5 ods.1 písm. b/ a c/ zák.č. 182/1993 Z.z.).

34. V súvislosti s posúdením neplatnosti zmluvy z dôvodu absencie podstatných náležitostí je potrebné
uviesť, že pokiaľ žalovaná v 1. rade poukazovala na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
5Sp/3/2012 a 2Sp/21/2015, tieto nemožno považovať za záväznú judikatúru (nejedná sa o rozhodnutia

vyšších súdnych autorít).

35. Odvolaciemu súdu je však známe uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/63/2012, v ktorom
najvyšší súd poukázal na to, že zmluva o prevode vlastníctva bytu je právnym úkonom, pre ktorého
vznik zákon o vlastníctve bytov okrem všeobecných náležitostí obsiahnutých v Občianskom zákonníku

ustanovuje v § 5 ods. 1 písm. a) - h) i osobitné náležitosti, ktoré tento právny úkon musí mať. Vlastníctvo
bytu nemožno nadobudnúť na základe právneho úkonu, ktorý nemá náležitosti zmluvy o prevode
vlastníctva bytu podľa § 5 ods.1 zákona o vlastníctve bytov, ktorým ustanovením je táto zmluva pojmovo
vymedzená. Z tohto dôvodu nie je možné nadobudnúť vlastníctva k bytu ani na základe právneho úkonu,
ktorý síce obsahuje podstatné náležitosti niektorej zo zmlúv o prevodoch nehnuteľností ale neobsahuje

osobitné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome. NS SR v ňom nesúhlasil s tvrdením, že
povinnosťou správy katastra je v takom prípade vyzvať účastníkov na doplnok zmluvy, pretože správa
nielenže nemá povinnosť, ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy, keďže účastníci zmluvy
zodpovedajú za vôľu, ktorú prejavili vo svojom zmluvnom záväzku. Vychádzal z úvahy, že v prípade keď
ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorému chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom pod

sankciou neplatnosti, táto absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada aj bez
návrhu. Nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. Nie je ju preto možné uzavretím žiadneho ďalšieho dodatku napraviť.
Vzhľadom na uvedené konštatoval, že zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorá neobsahuje podstatné
náležitosti uvedené v § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, nespĺňa podmienky na vklad v zmysle § 31

ods. 1 katastrálneho zákona (nemožno ju považovať za vkladu schopnú listinu)

36. Rovnakými úvahami sa riadil Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp.zn. 6Sžr/20/2017, ktorého právna
veta bola publikovaná v zbierke rozhodnutí pod R 38/2018 v znení: „Ustanovenie § 5 ods.1 zák.č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je kogentného

charakteru, a preto nie je povinnosťou katastrálneho orgánu prerušiť katastrálne konanie a vyzývať
jeho účastníkov na doplnenie alebo opravu zmluvy, pretože správny orgán nielenže nemá povinnosť,
ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy, keďže ide o chýbajúce podstatné náležitosti
zmluvy a došlo by k hmotnoprávnemu zásahu do samotnej podstaty zmluvy. V takomto prípade nie je
možné vzniknutý nedostatok zmluvy zhojiť výzvou na jej doplnenie alebo opravu alebo dodatočne ho

konvalidovať dodatkom k zmluve, a preto ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu s účinkami ex tunc,
na ktorú musí katastrálny orgán prihliadnuť ex offo a návrh na vklad vlastníckeho práva z predmetnej
zmluvy zamietnuť.“

37. Pre potrebu rozhodovania o preskúmavanej veci je ale potrebné zdôrazniť, že vo všetkých

uvedených prípadoch sa jednalo o odlišné skutkové okolnosti, keďže v tam posudzovaných zmluvách
úplne absentovali viaceré zákonom stanovené náležitosti. Vo veci sp.zn. 1Sžr/63/2012 absentoval
údaj o podlahovej ploche nehnuteľnosti a aj popis spoločných častí a spoločných zariadení domu.
Vo veci sp.zn. 6Sžr/20/2017 zmluva nespĺňala podmienky v zmysle §5 ods.1 písm. a/, c/, f/, g/
a h/ zák. o vlastníctve bytov a zároveň darkyňa odstúpila od zmluvy. Vo veci sp.zn. 1Sžo/177/2008

zmluva nespĺňala náležitosti podľa § 13 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytu, naviac
vôbec neobsahovala spoluvlastnícky podiel, v akom boli darcovia vlastníci prevádzanej nehnuteľnosti
vyjadrený zlomkom k celku podľa § 42 ods. 2, písm, c/. Rovnako vo veci Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 5Sp/3/2012 (na ktorú odvolateľka poukazovala) zmluva neobsahovala popis bytu a príslušenstva,rozsah podlahovej plochy bytu a vybavenie bytu, určenie a popis spoločných častí a spoločných
zariadení domu, úpravu práv k pozemku pod obytným domom, technický stav bytu, ustanovenie, kto
vykonáva správu domu a pristúpenie kupujúcej k zmluve o výkone správy. Vo veci Krajského súdu

v Košiciach sp.zn. 2Sp/21/2015 sporná darovacia zmluva neobsahovala určenie rozsahu podlahovej
plochy v súlade s údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností, určenie a popis spoločných častí
domu a spoločného zariadenia domu bol neurčitý, a tým aj nedostatočne zrozumiteľný, rovnako je
nezrozumiteľné bolo uvedené, či predmetom prevodu je iba zastavaný, alebo aj priľahlý pozemok a
nesprávne bola uvedená veľkosť spoluvlastníckeho podielu na pozemku.

38. Oproti tomu v preskúmavanom prípade je v zmluve náležitosť v zmysle § 5 ods.1 písm. b/ a c/
zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uvedená, t.j. zmluva obsahuje
vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu na spoločných častiach domu, spoločných
zariadeniach domu, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku (b) a aj určenie a popis
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a priľahlého pozemku (c). V zmluve nie je uvedené

iba určenie a popis príslušenstva bytového domu a veľkosť spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu na
tomto príslušenstve.

39. Je teda zrejmé, že kým v konaniach NS SR, na ktoré poukázal odvolací súd (a konaniach KS KE,
na ktoré poukázala odvolateľka), sa jednalo o úplnú absenciu obsahových náležitostí zmluvy (závažné

a početné nedostatky), oproti tomu v preskúmavanej veci absentuje iba malá časť zákonom uvedenej
náležitosti (pod písm. b/ a c/) aplikovaného zákonného ustanovenia.

40. Odvolací súd má za to, že aj v prípade, ak by bolo povinnosťou zmluvných strán v zmluve uviesť
príslušenstvo (podiel a popis), bolo by potrebné tento nedostatok posudzovať, ako chybu v písaní,

nakoľko práve z § 5 ods.1 písm. b/ zák.č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu
je u všetkých položiek uvedených v danom ustanovení rovnaká a je určená podielom podlahovej plochy
bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov
v dome (ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e/). Preto aj v danom prípade
by spoluvlastnícky podiel na príslušenstve bol rovnaký ako je podiel na spoločných častiach domu,

spoločných zariadeniach domu, na pozemku, ktorý bol v zmluve jasne a správne uvedený.

41. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedené závery možno aplikovať iba na prípad, ak príslušenstvo
existuje, pretože povinnosť uviesť v zmluve určenie a popis príslušenstva bytového domu a veľkosť
spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu na tomto príslušenstve vzniká iba vtedy ak nehnuteľnosť

disponuje takýmto príslušenstvom.

42. V danom prípade v konaní nebola preukázaná existencia príslušenstva nehnuteľnosti, ktoré by
v zmluve malo byť uvedené, avšak absentovalo. S poukazom na uvedené je správny záver súdu
prvej inštancie o platnosti zmluvy zo dňa 8.9.1998. Z uvedeného dôvodu predmetná zmluva bola

vkladuschopnou listinou tak, ako to vyhodnotil aj katastrálny orgán, ktorý zmluvu v rámci vkladového
konania preskúmal a na jej základe zapísal vlastnícke právo poručiteľa.

43. Odvolací súd aj na tomto mieste poukazuje na ustanovenia CSP upravujúce, tzv. procesné
bremená, a to povinnosť tvrdenia a dôkazu. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že strana sporu ,

ktorý má povinnosť tvrdenia nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočnú potrebnú
skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na
výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť strany sporu označiť dôkazné prostriedky
k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto spočíva v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti
predpokladané právnou normou, na základe ktorej strana uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ

dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné
bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť
určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. V civilnom procese ďalej platí
aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán,
aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie

veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán sporu a každá
zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu skutkový
materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej
podpory legitímnosti nároku alebo obrany prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súdje oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo
strany nepredložia nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám sporu teda hrozí,
pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo

„iden este non este aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje) nepriaznivé rozhodnutie
vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu,
v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená,
bola v konaní skutočne preukázaná.

44. Nakoľko žalovaná v 1. rade tvrdí absenciu popisu príslušenstva a podielu k nemu v zmluve, práve ju
zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaná v 1. rade však toto bremeno
neuniesla, a to ani v odvolacom konaní, kde zároveň akékoľvek nové tvrdenia a dôkazy nebolo možné
pripustiť s poukazom na ust. § 366 CSP. Žalovaná v 1. rade mohla tieto použiť už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by im bránili uplatniť námietky
o existencii príslušenstva uvedené v odvolaní už v konaní pred súdom prvej inštancie.

45. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne vychádzal z úvahy o potrebe preferovať výklad
právneho úkonu ako súkromnoprávneho prejavu vôle, ktorým sa realizuje zmluvná voľnosť smerujúca
k platnosti než neplatnosti právneho úkonu, pričom opačný prístup nie je podľa rozhodnutí Ústavného
súdu SR ústavne konformný vyplývajúcej aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (II. ÚS 148/06,

III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, I. ÚS 252/07, I. ÚS 241/07, III. ÚS 341/07, I. ÚS 242/07).

46. Takáto ustálená prax je aj v súlade s úvahami Ústavného súdu, ktorý dlhodobo uprednostňuje
zmluvnú autonómiu pred prílišným formalizmom pri výklade zmlúv (I.ÚS 640/2014), preto striktne
formalistický výklad právnej normy v kontexte predmetnej zmluvy vedie k nespravodlivému záveru,

ktorý znamená porušenie základných práv (primerane I.ÚS 164/2012). Aj najvyšší súd vo svojej už
ustálenej rozhodovacej praxi (viď. napr. rozsudok z 27. septembra 2001, sp. zn. 7MObdo/2/2000 (Zb.
č. 9/2002), resp. rozsudok z 30. apríla 2008, sp. zn. 1ObdoV/2/2006-399) dlhodobo judikuje, že napr.
nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu
uzavrel. Z ustálenej rozhodovacej praxe ďalej vyplýva, že prax, kedy všeobecné súdy uprednostňujú

výklad vedúci k neplatnosti zmluvy, nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu
(I.ÚS 640/2014) . Len v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú
natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov
usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu
podľa § 37 ods.1 OZ (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2009 sp. zn.

5Cdo/205/2008).

47. Nedôvodný je aj poukaz žalovanej na vôľu poručiteľa nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného
vlastníctva.

48. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že tak ako platí, že bezpodieloví spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť
o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k veciam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov počas
trvania manželstva, tak sa ani nemôže jeden z manželov rozhodnúť, že za trvania manželstva
nadobudne z prostriedkov patriacich do BSM vec do svojho výlučného vlastníctva (a to ani so súhlasom
druhého z manželov), s výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov.

49. Súdna prax takýto úkon jedného z manželov (keď sám uzatvorí zmluvu o nadobudnutí vlastníckeho
práva) nepovažuje za neplatný právny úkon bez ohľadu na vôľu tohto manžela, ale považuje vec za
patriacu do BSM. Uvedené vychádza z dlhodobo ustáleného názoru, že nadobudnutie veci do BSM

nevyplýva zo zmluvných prejavov, ale priamo zo zákona a bez zreteľa na to, či ho manželia zamýšľajú
a či nie. Práve tak, ako manželia nemôžu vytvoriť BSM, ak na to nie sú zákonné predpoklady, nemôžu
jeho vznik ani vylúčiť, ak na to zákonné predpoklady sú. Z ustanovenia § 143 OZ vyplýva, že v BSM je
všetko, čo niektorý z manželov nadobudol (nie teda len čo manželia nadobudli spoločne). Aj keď teda
podľa zmluvy je nadobúdateľom iba jediný z manželov, stane sa nadobúdaná vec bez zreteľa na znenie

zmluvy predmetom BSM, pokiaľ pravda nie je kupovaná z peňazí, ktoré sú majetkom len jedného z
manželov. Uvedené vyplýva napr. z odôvodnenia judikátu R 49/1973, aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 3
Cdo 197/2017.50. Uvedené právne závery sú naďalej aktuálne a odvolací súd na ne berie zreteľ aj v preskúmavanom
prípade, pričom akcentuje, že rozhodujúci právny následok, ktorým tu je nadobudnutie veci do BSM,
nastáva ex lege nezávisle od vôle alebo zámerov nadobúdateľa.

51.Nebolomožnéakceptovaťaninámietkuodvolateľkyo nesprávnostiskutkovýchzáverovpriposúdení
tvrdenia žalovanej v 1. rade, že nehnuteľnosť bola odkúpená z výlučných finančných prostriedkov
poručiteľa.

52. Je treba zdôrazniť, že zákon predpokladá, že všetko, čo môže byť predmetom masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a nadobudlo sa za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patrí
do tohto spoluvlastníctva, kým nie je preukázaný opak (§ 143 Občianskeho zákonníka). Ak jeden
z manželov (alebo právny nástupca jedného z manželov, ako je tomu v preskúmavanom prípade) tvrdí,
že vec nadobudol za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov do svojho výlučného vlastníctva
(resp. jeho dedič tvrdí, že vec nadobudol do výlučného vlastníctva poručiteľ), musí to preukázať, inak

treba mať za to, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

53. Preto bolo na žalovanej v 1. rade, aby uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o zaplatení
kúpnej ceny z finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Odvolací súd v zhode so
súdom prvej inštancie má za to, že žalovaná v 1. rade toto dôkazné bremeno neuniesla.

54. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom odvolateľky o nezákonnosti dôkazu- výpisu z účtu,
z dôvodov na ktoré poukázal súd prvej inštancie a aj žalobkyňa vo svojich vyjadreniach- odvolací súd
na tieto odkazuje a neopakuje ich.

55. Pokiaľ žalovaná v 1. rade predložila vyjadrenie NBS zo dňa 9.10.2023 (vypracované na základe
žiadosti žalovanej v 1. rade doručenej NBS dňa 11.7.2023), tu opäť odvolací súd má za to, že tento
dôkaz nemožno považovať za prípustnú novotu. Nemožno akceptovať, ako preukázanie skutočnosti, že
žalovaná nemohla tento dôkaz bez svojej viny uplatniť skôr pred súdom prvej inštancie, len poukaz na
deň vyhotovenia vyjadrenia NBS. Je potrebné dať za pravdu žalobkyni, že tento nový prostriedok mohol

byť odvolateľkou dožiadaný kedykoľvek od novembra 2022, keďže doplnené dokazovanie o potvrdenie
pravosti vydaných výpisov z účtu poručiteľa – list Slovenskej sporiteľne a.s. ústredie Bratislava zo
dňa 20.10.2022 sa v súdnom spise nachádza od 28.10.2023. Aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa
13.3.2023 vyplýva, že právny zástupca žalovanej v 1. rade už na tomto pojednávaní vyhlásil, že ďalšie
kroky budú smerované aj na NBS, avšak dožiadanie na NBS zaslala odvolateľka až dňa 11.7.2023.

56. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že vyjadrenie NBS je v rozpore s obsahom vyjadrenia
ústredia SLSP.a.s, ktoré bolo v konaní doručené na základe žiadosti súdu – z ktorého súd prvej inštancie
správne vychádzal pri svojich úvahách.

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej v 1. rade nedôvodné a
odvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdilpodľaust.§387ods.1CSPvrátanevýroku
o náhrade trov konania.
58. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná
v 1. rade v odvolacom konaní nebola úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov konania. Takýto

nárok vznikol úspešnej žalobkyni, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

59. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).