Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010884
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4325010884.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členiek
senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, c/ Trestného zákona a
iné, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 11.12.2025, sp. zn.
3Pp/40/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/,
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného Zlatka Straku (ďalej len „odsúdený“)
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere dva roky a štyri mesiace so
zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného

súdu Galanta sp. zn. 11T/23/2024 zo dňa 05.04.2024 (správne mal byť uvedený deň 9.5.2024 ako
dátum doručenia trestného rozkazu, nie dátum jeho vydania 5.4.2024), právoplatným dňa 18.05.2024 a
z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere tri mesiace so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/73/2024 zo dňa
12.12.2024 (správne mal byť uvedený deň 19.12.2024 ako deň doručenia trestného rozkazu, nie dátum
jeho vydania 12.12.2024), právoplatným dňa 28.12.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice

sp. zn. 2T 73/24 zo dňa 23.01.2025 a s uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn. 1Tos 10/2025 zo dňa
11.02.2025 (o odmietnutí odporu).

SvojezamietajúcerozhodnutiesúdI.stupňaodôvodniltým,žeodsúdený sícesplnilformálnupodmienku
na podmienečné prepustenie (výkon polovice súčtu pomerných častí uložených trestov), avšak nesplnil
ani jednu z materiálnych podmienok - a to preukázať určitý stupeň polepšenia a to, že je predpoklad,

že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Primárne súd I. stupňa poukazoval na neodporúčajúcu
hodnotiacu správu ústavu na výkon trestu vypracovanú na odsúdeného, ktorá popisovala, že odsúdený
stanovené ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne, že správanie a vystupovanie odsúdeného
nebolo vždy na požadovanej úrovni a že do aktivít v oblasti právnej, protialkoholovej osvety a
rodičovskej zodpovednosti realizované formou prednášok a besied sa odsúdený síce v súčasnosti
zapája, ale v minulosti tomu tak nebolo a že ústavom bol raz kárne potrestaný za to, že svojvoľne opustil

určený priestor pracoviska. Súd prvého stupňa skonštatoval, že hoci si odsúdený vytvoril podmienky
na udelenie disciplinárnej odmeny v dvoch prípadoch, tento nemá kritický postoj k ním spáchanej
trestnej činnosti a v individuálnej práci s ním neboli doposiaľ dosiahnuté pozitívne zmeny v hodnotovej
orientácii. Súd prvého stupňa preto vyhodnotil, že odsúdený len v podmienkach ústavu dodržiava
ústavný poriadok, kde je neustále sledované jeho správanie, ale po prepustení z výkonu trestu sa
opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Zhodnotenie osoby odsúdeného a jeho doterajší život, podľa

súdu I. stupňa, neumožnili prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t.j. že bude žiť v súlade
s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal súd I. stupňa nato, že odsúdený má zjavný sklon k páchaniu trestnej činnosti, ktorej sa dopustil už 6-krát, pričom k
zmene jeho postoja neviedol ani opakovaný výkon trestu odňatia slobody. V tomto kontexte súd I.
stupňa fokusoval to, že C. B. bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek

3 písmeno b/ Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/74/2016
zo dňa 18.05.2016, právoplatným dňa 08.06.2016 odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 12 mesiacov, ktorý mu bol premenený
na nepodmienečný trest odňatia slobody s jeho nariadením dňa 16.8.2017 so zaradením do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia a trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/166/2017 zo

dňa 10.11.2017, právoplatným dňa 09.04.2018 bol za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody na 3 mesiace
so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia; z týchto dvoch trestov bol podmienečne
prepustený dňa 14.08.2018 s určením skúšobnej doby na tri roky. Z uvedeného bolo zrejmé, že
odsúdený, keďže sa následne už v období od mesiaca august 2018 do 05.04.2024 opätovne dopustil
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, za čo

bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 11T/23/2024 na trest odňatia slobody
na 2 roky 4 mesiace so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a dňa 12.08.2024 spáchal
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T 73/2024 trojmesačný trest odňatia
slobody, porušil podmienky podmienečného odsúdenia a podmienečného prepustenia z výkonu trestu;

jeden z týchto trestov odsúdený aktuálne vykonáva a s výkonom druhého ešte nezačal. Súd prvého
stupňa predpokladal, že zo všetkých týchto dôvodov u odsúdeného existuje zvýšené riziko recidívy,
že doterajšie výkony trestov nesplnili u neho svoj účel a že prognóza jeho zaradenia do občianskeho
života je nepriaznivá. Súd I. stupňa skúmal aj možnosti podmienečného prepustenia v zmysle ust.
§ 68 odsek 1 Trestného zákona s nariadením probačného dohľadu nad odsúdeným za súčasného

ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností v zmysle § 51 odsek 3 a 4 Trestného zákona,
pričom dospel k záveru, že ani uložené primerané obmedzenia či povinnosti nedávali záruku, že by
odsúdený po podmienečnom prepustení z výkonu testu odňatia slobody viedol riadny život s odkazom
na skutočnosti zistené o osobe odsúdeného týkajúce sa najmä toho, že tento opakoval trestnú činnosť aj
po podmienečnom odsúdení z výkonu trestu odňatia slobody a po podmienečnom prepustení z výkonu

trestu.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú dodatočne
odôvodnil písomnými podaniami doručenými súdu 15.12.2025, 16.12.2025, 19.1.2026, za takú súd
vyhodnotil aj podanie odsúdeného doručené súdu 14.1.2026, ktoré označil ako žiadosť o podmienečné

prepustenie, v ktorom uviedol, že družke sa rapídne zhoršil zdravotný stav, že sa zrútila, po tom ako sa
dozvedela, že nebol podmienečne prepustený. Obžalovaný v písomných podaniach argumentoval tým,
že je nezmyslom vyčítanie mu hlúpych priestupkov ako aj dôvodenie pedagóga, že by mal pokračovať
v trestnej činnosti, keď on nikoho nezabil a nepredával drogy, on mal iba párkrát nezaplatiť výživné.
Odsúdený bol toho názoru, že jeho správanie je veľmi dobré, že disciplinárny trest dostal nezmyselne

a že čím dlhšie bude vo výkone trestu, tým bude menšia šanca na jeho nápravu, tak ako to tvrdia
zákonodarca a odborníci. Odsúdený poukazoval aj na to, že boli porušené jeho ústavné práva, keď mu
sudca neumožnil sa obhajovať, vyjadriť sa a že nezohľadnil to, že aktuálne je v otvorenom oddieli.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy

súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom bol
záver o tom, že odsúdený splnil formálnu podmienku tým, že vykonal polovicu z postupne uložených
nepodmienečných trestov v konaniach Okresného súdu Galanta sp. zn. 11T/23/2024 a Okresného
súdu Levice sp. zn. 2T/73/2024 (sťažnostný súd doplnil, že to bolo 27.11.2025) u odsúdeného nebolo
preukázané splnenie ani jednej z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorými sú

podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie a zároveň sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia,
ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na
správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.

K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd dopĺňa, že hoci odsúdený síce aktuálne preukazuje určitý
stav polepšenia (dve disciplinárne pochvaly za vzorné plnenie pracovných úloh a umiestnenie do
diferenciačnejskupiny„A“),tentosadosiahollenvďakavýchovnémupôsobeniunaodsúdenéhovústavena výkon trestu. Odsúdený však stále odmieta páchanie protiprávnej činnosti, ktorú bagatelizuje tým,
že on nikoho nezabil, nepredával drogy (aj vo svojom návrhu tvrdil, že spravil len jednu chybu a to,
že nepodal včas odvolanie voči rozsudku, ktorým bol odsúdený za neplatenie výživného, pretože

on svojej bývalej družke výživné platil). Doterajší výchovný vplyv ústavu preto nemožno považovať
za preukazujúci úplnú a dostačujúcu nápravu odsúdeného. Faktom stále ostáva aj jedno jeho kárne
pokarhanie dňa 25.8.2025 za porušenie zákazu pohybovať sa mimo vymedzený priestor pracoviska,
ktoré ak by ústav považoval len „za hlúposť“, ako tvrdí odsúdený, tak toto porušenie by neriešil
disciplinárnym trestom.

V súvislosti s nesplnením druhej podmienky na podmienečné prepustenie súd, nad rámec uvedeného
súdom I. stupňa, dopĺňa, že odsúdený nielenže opakovane recidivuje (v podstate podľa registra trestov
pácha len trestné činy zanedbania povinnej výživy a prečin marenia výkonu, pretože bezdôvodne
nenastupuje do výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu boli ukladané za neplnenie vyživovacej
povinnosti), ale navyše sa dopúšťa priestupkov, za ktoré bol v minulosti sedemkrát priestupkovo

postihnutý (porušenie zákazu vychádzania jedenkrát, jazda na bicykli pod vplyvom alkoholu 6x).
Odsúdený nevyužil ani šancu na zmenu postoja k životu v podobe podmienečného odsúdenia
v konaní Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/74/2016 (aj keď sa v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia odsúdený následne osvedčil, uvedené nemalo vplyv na anulovanie faktu, že odsúdený
porušil podmienky podmienečného odsúdenia) a ani vo forme podmienečného prepustenia z výkonov

trestov uložených mu pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/74/2015 a pred Okresným súdom
Levice sp. zn. 3T/166/2017, ktoré sa minuli účinku, keďže v trojročnej skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia plynúcej mu od 14.8.2018 odsúdený páchal trestný čin zanedbania povinnej výživy od
augusta 2018 do 5.4.2024 (konanie pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 11T/23/2024).

Súd dáva odsúdenému do pozornosti, že si mal byť vedomý následkov svojej recidívy (nebol súdený
prvýkrát), keďže už v čase páchania trestnej činnosti poznal svoje osobné, rodinné a finančné záležitosti.
Preto ním uvádzané, že ho jeho rodina potrebuje, pretože je jej jediným živiteľom a tento trest preto
postihuje nielen jeho, ale aj jeho najbližších, z ktorého dôvodu žiadal aj o uloženie nejakej „alternatívy“
k nepodmienečnému trestu, nebolo možno akceptovať. Bolo potrebné si uvedomiť, že odsúdenému

právoplatne uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody sú nemenné, do ich druhu ani do ich výmery
nemožno akokoľvek zasahovať, teda ani v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody.
Súd v danej veci nezistil, že odsúdenému boli porušené, ako on tvrdí, ústavné práva. Odsúdený
bol dňa 11.12.2025 účastný verejného zasadnutia pred Okresným súdom Levice, toto sa konalo cez

videokonferenciu s príslušným ústavom, podľa zápisnice z tohto verejného zasadnutia, po poučení
súdom, odsúdený podľa § 34 odsek 1 Trestného poriadku odmietol k veci vypovedať, sudcom mu bol
teda daný priestor na vyjadrenie, ktoré z vlastnej vôle nevyužil. Nakoniec odsúdený dostal možnosť
vysloviť sa aj v konečnom návrhu a toto svoje právo už uplatnil - svoju trestnú činnosti ľutoval so želaním
vrátiť sa domov kvôli deťom.

S ohľadom na uvedené nadriadený súd konštatuje, že nemožno predpokladať, že sa odsúdený trestnej
činnosti bude vyhýbať po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a začlení sa do
spoločnosti ako riadny občan, ktorý dodržiava jej morálne a právne normy. Nadriadený súd sa preto
stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že odsúdený nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok určených

ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie, pretože plnením svojich
povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie a nie je možné od neho očakávať, vzhľadom na
jeho kriminálnu minulosť a priestupkové postihnutia, že v budúcnosti povedie riadny život. Nadriadený
súd bol toho názoru, že je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal tresty odňatia slobody tak, ako mu boli
uložené odsudzujúcimi rozhodnutiami.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná. So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.

V Nitre dňa 22. januára 2026

Mgr. Adriana Némethová
predsedníčka senátu

Vypracovala: Mgr. Alexandra Osadská