Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 27, 2026

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 32P/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5726200438
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Štefančíková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:5726200438.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin, v konaní pred sudkyňou JUDr. Elenou Štefančíkovou, v právnej veci navrhovateľky/

manželky : A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, D. D., právne zastúpená JUDr. Vladimírom
Kašubom, PhD., advokátom, so sídlom: Holubyho 51, Martin a manžela: B. E. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XXXX/XX, XXX XX G. X, H. E., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
mal. dieťaťu: E. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny A. na čas po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m a n ž e l s t v o účastníkov A. B., E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX
D. D. , štátnej občiansky SR, a manžela B. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G. X,

H. E., štátneho občana SR, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev A. J. D. D., vo
zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX rozvádza.

II. Súd maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveruje do osobne
starostlivosti matky.

III. Každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 800 EUR a to vždy do 20-
teha dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, t.j. výrok I.
tohto rozhodnutia.

V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 10.02.2026 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté
s manželom dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev A. J. D. D., vo zväzku XX, ročník XXXX,
strana XXX, por. č. XX a upravil práva a povinnosti k spoločnému maloletému dieťaťu na čas po rozvode
manželstva.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom už dlhšiu dobu nežijú ako manželia
po žiadnej stránke. Od manžela sa natrvalo odsťahovala v septembri 2025. Ich názory na spoločný

život sa časom rozišli, najmä vzhľadom k zdravotnému stavu ich syna, ktorý potrebuje celodennú
starostlivosť. Bližšie sa k dôvodom rozvodu nechcela vyjadrovať, keďže s manželom sú schopní
komunikovať. K návrhu doložila rodný list maloletého E., sobášny list, rozhodnutie Spojenej školy
internátnej v Kremnici, potvrdenie o návšteve tejto školy, propouštecí správu z K. F. L..3. Manžel sa k návrhu navrhovateľky v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

4. Kolízny opatrovník doručil súdu dňa 06.03.2026 správu zo šetrenia pomerov rodičov.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na dňa 27.03.2026. Pojednávania sa osobne zúčastnil právny
zástupca navrhovateľky, ktorý navrhovateľku ospravedlnil z účasti vzhľadom na potreby maloletého
dieťaťa. Manžel sa z pojednávania ospravedlnil písomným podaním zo dňa 09.03.2026, v ktorom

uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva aj s manželkou navrhovanou úpravou práv
a povinností k maloletému dieťaťu v celom rozsahu a súhlasí, aby sa vec prejednala a rozhodla bez
jeho osobnej účasti.

6. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich

neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

7. Súd pojednával v neprítomnosti manželky matky a manžela otca. Právny zástupca matky uviedol, že
navrhuje vyhovieť návrhu matky tak, ako bol doručený súdu aj vzhľadom na súhlas manžela.

8. Súd vzhľadom k neprítomnosti manžela a manželky vykonal dokazovanie oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, a to

Návrhom navrhovateľky s prílohami z ktorého mal za preukázané, že s poukazom na sobášny list
navrhovateľka a odporca sú manželmi, ich manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a je zapísané

v knihe manželstiev matričného úradu D. D. M. I. XX, ročník XXXX, strana XXX, G. H. XX.

Z rodného listu mal súd za preukázané, že manželka a manžel sú rodičmi maloletého E. B. narodeného
XX.XX.XXXX.

Z listinných dôkazov Spojenej školy internátnej v Kremnici mal súd za preukázané, že maloletý Robin je
prijatý na túto školu na diagnostický pobyt s celodennou výchovou a vzdelávaním pre deti s autizmom.

Z prepúšťacej správy L. K. F. L. mal súd za preukázané, že maloletý E., nar. XX.XX.XXXX je
dieťaťom s poruchou autistického spektra v strednom stupni príznakov s celkovo oneskoreným vývojom,

s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).

Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že manželka sa odsťahovala z posledného
spoločného bydliska manželov aj s maloletým synom a býva v nájomnom byte v Turčianskych Tepliciach.
Vzhľadom k zdravotnému stavu dieťaťa a potrebe dennej dochádzky do špecializovaného zariadenia

má problém sa zamestnať na plný úväzok. Stretávanie otca s maloletým je sporadické. Rodičia sa na
výške výživného dohodli. Matka absolvuje s maloletým terapie a špecializované konzultácie s čím jej
vznikajú náklady. Vyčíslila pravidelné mesačné náklady. Otec dieťaťa súhlasil so zverením dieťaťa do
osobnej starostlivosti matke a s matkou požadovaným výživným. V prípade stretávania s maloletým je
schopný sa o maloletého plnohodnotne postarať. Rovnako uviedol svoje príjmy a mesačné výdavky.

Z vyhlásenia o majetkových pomeroch matky mal súd za preukázané, že matka maloletého má
najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredoškolské, pracuje ako obchodný špecialista, administratívna
podpora v spoločnosti TD SYNTEX s.r.o., kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 17 523 Kč.
Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Medzi jej výdavky patria výdavky na stravu,

ošatenie a hygienu vo výške 150 Eur mesačne, výdavky na lieky vo výške 120 Eur mesačne a ďalšie
výdavky vo výške 250 Eur mesačne.

9. Po zistení skutkového stavu a v zmysle nasledujúceho právneho posúdenia k rozvodu manželstva
súd uvádza :

10.Podľa§18Zákonač.36/2005Z.z.orodinevzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„ZR“),manželiasú
si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.11. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

13. Pokiaľ ide o návrh na rozvod manželstva, základným predpokladom rozvodu manželstva je
existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pričom toto narušenie
nastáva predovšetkým vtedy ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní
pravidlami vyplývajúcimi z ust. § 18 až 20 ZR. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len
kvalifikované rozvrátenie vzťahu medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť

svoj účel.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú narušené, v
manželstve účastníkov nastal rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel.

15. V konaní medzi manželmi nebola sporná otázka rozvodu. Obidvaja manželia mali za to, že
manželstvo je trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri zisťovaní dôvodov rozvratu manželstva vychádzal
z tvrdení manželky, ktorá uviedla, že manželia spolu dlhodobejšie nežijú, ich postoje sa rozišli,
nehospodária spolu, pomáhajú si len čo sa týka maloletého dieťaťa, komunikujú tiež len ohľadne

maloletého dieťaťa, nemajú spoločné záujmy a netrávia spoločne čas. Manžel s dôvodmi uvedenými
manželkou súhlasil.

16. K úprave pomerov práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd uvádza
právny rámec :

17. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

18. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať

na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného

20. Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,

stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi

21. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 63 ods. 1, 2 a 3 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U
rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného
rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade
súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému
rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi

rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na
účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
24. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

25. V konaní medzi rodičmi nebola sporná otázka zverenia maloletého dieťaťa, nakoľko otec súhlasil
s návrhom matky, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. V starostlivosti matky neboli

zistené žiadne nedostatky, matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré vzhľadom
k svojmu zdravotnému stavu vyžaduje celodennú starostlivosť. Matka aktívne navštevuje s maloletým
rôzne terapie a sedenia zamerané na mentálny, fyzický a emočný rozvoj maloletého.

26. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok ponechal súd obom rodičom, keďže do

výkonu rodičovských práv a povinností môže súd zasiahnuť výlučne z dôvodov uvedených v § 38 ZR,
k čomu v konaní nedošlo. V tejto časti súd modifikoval návrh matky, s čím právny zástupca matky na
pojednávaní súhlasil.

27. Nakoľko maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť aj

o výživnom rodiča, do starostlivosti ktorého maloleté dieťa nebolo zverené. Otec súhlasil s výškou
výživného, ktoré navrhla matka, a to 800 Eur mesačne, čo matka odôvodnila tým, že s maloletým
dieťaťom má zvýšené výdavky vzhľadom k jeho zdravotnému stavu a o maloleté dieťa sa stará výhradne
ona. Tu mal súd, aj vzhľadom na šetrenie kolízneho opatrovníka preukázané opodstatnené výdavky
matky nasledovne :

Nájom vo výške 200 Eur mesačne
Benzín vo výške 200 Eur mesačne
Strava vo výške 300 Eur mesačne
Ošatenie, hygiena, drogéria vo výške 60 Eur mesačne

Príjmy matky z pracovného pomeru sú vo výške 600 Eur mesačne

Náklady maloletého dieťaťa mesačne:Strava vo výške 200 Eur
Hygiena a plienky vo výške 100 Eur
Mlieko vo výške 64 Eur

Vitamíny vo výške 20 Eur
Ošatenie vo výške 30 Eur
Poplatok za MŠ vo výške 10 Eur

Náklady na terapeuta 100 Eur

Príjem otca mal súd za ustálený vo výške 2 350 Eur mesačne. Otec vyčíslil svoje náklady mesačne na
sumu 1 000 Eur, tlačivo o majetkových a príjmových pomeroch nepredložil.

28. Právo dieťaťa na výživu voči rodičovi vzniká narodením a plnenie vyživovacej povinnosti trvá,
kým dieťa nie je schopné živiť sa samé. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom

vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež
starostlivosťou o domácnosť a druhou formou plnenia je poskytovanie vecných plnení, napríklad
bývanie alebo stravovanie. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako
peňažného prostriedku na úhradu potrieb dieťaťa. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná
úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

každého svojho rodiča. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného je miera jeho
schopností, možností a majetkových pomerov.

29. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy a to
každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo

najavo. Otec disponuje príjmom vo výške cca 2 350 Eur mesačne s výdavkami vo výške 1 000 Eur
mesačne.Matkanaprotitomudisponujepríjmom600Eurmesačne,nakoľkojezamestnanánapolovičný
pracovný úväzok vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa s autizmom, ktoré vyžaduje stálu starostlivosť.
Matka vozí maloleté dieťa denne do špeciálneho zariadenia pre vzdelávanie detí s autizmom, ktoré má
prevádzku len do 13:45 hod, teda musí následne pre dieťa ísť a odviezť ho domov, kde sa mu následne

musí venovať. Otec poberá v mieste pobytu vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa príspevky vo výške
680 Eur mesačne, ktoré v súčasnosti v celosti zasiela matke. Na osobnej starostlivosti sa nepodieľa.
Ďalej zasiela matke mesačne aj sumu 120 Eur, čo spolu predstavuje sumu 800Eur tak ako to navrhla
matka. Otec vo svojom vyjadrení s takouto výškou výživného súhlasil. Kolízny opatrovník považoval
takéto výživné za primerané vzhľadom k veku a zdravotnému stavu dieťaťa. Súd tak posúdil návrh matky

v časti výživného vo výške 800 Eur za dôvodný s prihliadnutím na výslovný súhlas otca s takouto výškou
výživného.

30. Vzhľadom na potrebu zachovania vzťahu maloletého dieťaťa k obidvom rodičom a s cieľom
rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku

s rodičom, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti a aj z dôvodu, že rodičia nežiadali upraviť
styk nakoľko otec sa dlhodobo zdržiava a žije v Prahe a prípadné nariadenie na pravidelné cestovanie
za maloletým dieťaťom mu nevyhovuje, súd neupravil styk maloletého dieťaťa s otcom a toto ponechal
na dohodu rodičov, ktorý spolu o maloletom dieťati komunikujú a sú schopní sa dohodnúť v jeho záujme.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko nebol preukázaný dôvod na aplikáciu
iného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto

podanie urobil.

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a

nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie

(povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z
rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul,
v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom
nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného
predpisu;právozriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťtýmniejedotknuté.Zadrobnúexekúciu
sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má
povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne
na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú
pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť
vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať

exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho
písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol

primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti.

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté
dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo

vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv
a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.