Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, February 13, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-5S/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200214
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13 NR-5S/20/2022

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov
senátudoc.JUDr.MatejaHorvata,PhD.,aJUDr.PetryŠuttovej,LL.M.,vprávnejvecižalobcu:protectus,
s. r. o., Novozámocká 224, 949 05 Nitra, IČO: 36 528 170, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Národný
inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. O-78/2022, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2042 zo dňa 30.03.2022, takto

r o z h o d o l :

13 NR-5S/20/2022

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č.
O-78/2022, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2042 zo dňa 30.03.2022 zrušuje a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 NR-5S/20/2022

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Národného inšpektorátu práce (ďalej len
„žalovaný“)č.O-78/2022,č.spisuNIP/NIP_PO/BEZ/2022/2042zodňa30.03.2022(ďalejlen„napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie podané:

protectus, s. r. o. (v čase podania správnej žaloby: BONUL, s. r. o.) (ďalej len „účastník konania“
alebo „žalobca“), a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra (ďalej len „inšpektorát práce“) č. 255-
II/21/práv., č. spisu IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2022/1737 zo dňa 17.02.2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Účastníkovi konania bola prvostupňovým rozhodnutím podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložená pokuta
vo výške 20.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a)
bod 1 zákona o inšpekcii práce, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v období od 04.08.2020 do19.04.2021 u účastníka konania na strážnych miestach TRANSPETROL: Moldava nad Bodvou, Bučany,
Rimavská Sobota, Budkovce, Tupá PS 4.

3. Inšpektorát práce skonštatoval porušenie § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) za to, že neviedol u zamestnancov (menne špecifikovaní na s. 1
a 2 prvostupňového rozhodnutia; v celom rozhodnutí sa má na mysli číslovanie strán tak, ako sú tieto
strany vedené v súdnom spise – pozn. správneho súdu) evidenciu pracovného času a evidenciu práce
nadčas tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával

prácu, keďže predložená evidencia dochádzky nezodpovedala reálnemu výkonu práce zamestnancami.

4. Ďalej skonštatoval porušenie § 120 ods. 1 ZP tým, že účastník konania ako zamestnávateľ neposkytol
zamestnancom (menne špecifikovaní na s. 2 a 3 prvostupňového rozhodnutia) mzdu za vykonanú prácu
najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného
pracovného miesta - strážna služba, fyzická ochrana objektov, v sume minimálnej hodinovej mzdy

podľa osobitného predpisu v eurách za hodinu, ktorým je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde
a vykonávacie nariadenie vlády č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok
2019. Zamestnávateľ poskytol zamestnancom mzdu vypočítanú zo sumy 3,19 eur za hodinu v roku
2019,ktorúprepočítalnaustanovenieonepretržitejprevádzke,pričomuvedenýdruhprácespĺňalkritériá
určené najmenej pre 2. stupeň náročnosti práce podľa prílohy č. 1 k Zákonníku práce, pre ktorý bol pre

rok 2019 mzdový nárok vo výške 2,989 eur za každú začatú hodinu odpracovanú zamestnancom podľa
nariadenia vlády č. 300/2018 Z. z. a do minimálneho mzdového nároku im mzda nebola doplatená.

5. Konštatoval porušenie § 121 ods. 1 ZP tým, že účastník konania ako zamestnávateľ neposkytol
zamestnancom (menne špecifikovaní na s. 3 a 4 prvostupňového rozhodnutia) za prácu nadčas, ktorá

vznikla pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase za rozvrhové obdobie, dosiahnutú mzdu a
mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % ich priemerného zárobku.

6. Konštatoval porušenie § 121 ods. 1 ZP, keď účastník konania ako zamestnávateľ neposkytol
zamestnancom (menne špecifikovaní na s. 4 prvostupňového rozhodnutia) pracujúcim na pracovisku

s kratším pracovným časom za prácu nadčas, ktorá presiahla ich týždenný pracovný čas dosiahnutú
mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% ich priemerného zárobku.

7. Napokon konštatoval aj porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o inšpekcii práce, ktoré boli
zistené pri výkone inšpekcie práce v období od 04.08.2020 do 19.04.2021 na strážnych miestach

TRANSPETROL: Moldava nad Bodvou, Bučany, Rimavská Sobota, Budkovce, Tupá PS 4 a ktoré
spočívali v porušení § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce tým, že účastník konania ako
zamestnávateľ napriek žiadosti inšpektora práce zo dňa 04.08.2020 na predloženie dokumentácie,
záznamov a iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce, ktoré prevzala osobne dňa
04.08.2020 p. A. B., konateľka, neposkytol v určenej lehote všetky doklady, ktoré boli potrebné na výkon

inšpekcie práce, a to Kolektívnu zmluvu pre zamestnancov na roky 2019-2020, rozvrh pracovných zmien
na kontrolovaných zamestnancov (menovite uvedených na s. 5 a 6 prvostupňového rozhodnutia) za
obdobie júl 2018 až júl 2019.

8. K porušeniu § 99 ZP (týka sa 19 zamestnancov) uviedol, že vychádzal z predložených pracovných

zmlúv zamestnancov, Knihy evidencie služieb vedenej za rok 2019, zápisníc o podaní informácie so
zamestnancami a z Kolektívnej zmluvy na roky 2018-2019. Porovnaním bol zistený rozpor medzi
predloženou evidenciou v knihe evidencie a evidenciou vedenou zamestnancami, konkrétne rozpor
včerpanídovolenkyavýkoneslužieb,keďpodľazamestnancanebolačerpanádovolenkavdeňuvedený
v evidencii u zamestnávateľa a odpracoval zmeny, ktoré zamestnávateľ v evidencii neuviedol, prípadne

odpracoval zmeny dlhšie ako uviedol zamestnávateľ. V niektorých prípadoch nesúhlasil odpracovaný
čas s časom uvedeným na výplatných páskach. Inšpektorát práce skonštatoval, že zamestnanci
v rozvrhových obdobiach vykonali prácu nad rozsah kalendárneho fondu pracovného času, ktorá sa
stala prácou nadčas.

9. K porušeniu § 120 ods. 1 ZP (týka sa 48 zamestnancov) uviedol, že účastník konania vyžadoval
od zamestnancov preukaz odbornej starostlivosti, tri roky praxe, zbrojný preukaz typu A a C alebo
B a C. Účastník konania nesprávne zaradil zamestnancov do 1. stupňa náročnosti práce, o čom
svedčili predložené pracovné zmluvy, výplatné pásky a mzdové listy. Práca zamestnanca SBS je vovšeobecnosti 2. stupeň náročnosti, keď ju možno charakterizovať ako výkon odborných (vyžaduje sa
odborná starostlivosť) rutinných kontrolovateľných prác a nie ako výkon pomocných, prípravných, alebo
manipulačných prác. K zaradeniu k 2. stupňu náročnosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 2Asan/12/2019. Výška minimálnej mzdy mala byť preto vynásobená koeficientom 1,2 a vyplácaná
zamestnancom, čo sa však nestalo.

10. K porušeniu § 121 ods. 1 ZP (týka sa 16 zamestnancov) uviedol, že zamestnanec má nárok na
dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku za prácu

nadčas. Účastník konania tak neučinil, čo bolo zistené aj na základe toho, že zo strany účastníka
konania nebol predložený žiadny právne relevantný doklad, ktorým by preukázal doplatenie nárokov
zamestnancov.

11. K porušeniu § 121 ods. 1 ZP (týka sa 2 zamestnancov) v nadväznosti na jeho § 97 ods. 2 uviedol, že
za prácu nadčas nebolo poskytnuté mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % priemerného zárobku

aj pri zamestnancoch s dohodnutým kratším pracovným časom, a to na strážnom mieste Transpetrol
PS 4 Tupá.

12.Kporušeniu§16ods.2písm.a)zákonaoinšpekciipráceuviedol,žepodoručeníoznámeniaozačatí
inšpekcie práce (preukázateľne doručenom konateľke A. B. dňa 04.08.2020) neposkytol účastník

konania všetky doklady potrebné na výkon inšpekcie práce, a to Kolektívnu zmluvu pre zamestnancov
na rok 2019-2020 a rozvrhy pracovných zmien kontrolovaných 50 zamestnancov. Uvedené mal účastník
poskytnúť v období od 05.08.2020 do 11.08.2020.

13. Správne konanie bolo začaté dňa 24.06.2021. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu

práce predchádzalo vydanie rozhodnutia inšpektorátu práce zo dňa 12.07.2021 (uloženie pokuty 50.000
eur), ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 06.09.2021. Inšpektorka práce následne na
to vydala k protokolu Dodatok č. 2 zo dňa 09.09.2021, Dodatok č. 3 zo dňa 16.09.2021 a Dodatok
č. 4 zo dňa 29.09.2021. Vo veci bolo vydané následne ďalšie rozhodnutie inšpektorátu práce zo dňa
03.11.2021 (uloženie pokuty 30.000 eur), ktoré bolo opätovne zrušené, a to rozhodnutím žalovaného

zo dňa 18.01.2022.

14. Následne na to vydal inšpektorát práce prvostupňové rozhodnutie, ktoré je spolu s napadnutým
rozhodnutím predmetom tohto správneho súdneho prieskumu. Inšpektorát práce závažnosť zisteného
porušeniapovinnostiodôvodnilvovzťahukukaždémuporušenémuustanoveniuZPazákonaoinšpekcii

práce. Zohľadnil aj počet zamestnancov zamestnávateľa, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, prípadne
či išlo o opakované zistenie toho istého nedostatku, pomery právnickej osoby, zásadu zabezpečenia čo
najmenšieho vplyvu trestu na zamestnancov právnickej osoby, pôsobenie právnickej osoby po spáchaní
činu a očakávaného dôsledku výkonu trestu na ďalšiu činnosť právnickej osoby (bližšie s. 30 až 32
prvostupňového rozhodnutia).

15. Následne na to sa žalovaný na základe podaného odvolania v napadnutom rozhodnutí stotožnil
s právnym hodnotením inšpektorátu práce. Zdôraznil, že ZP nedefinuje výslovne pojem evidencia a
taktiež ani spôsob alebo formu vedenia evidencie, a je na rozhodnutí zamestnávateľa, aký spôsob
evidencie si zvolí. Musí v nej však byť zohľadnený zákonom stanovený minimálny rozsah údajov a

správnosť uvedených dát, ako aj ich prehľadnosť a preukázateľnosť. Preukázateľnosť a správnosť
údajov je nevyhnutná nielen z dôvodu a na účely možnej kontroly, ale kvôli personálnym a mzdovým
potrebám zamestnanca a zamestnávateľa. Uviedol, že účastník konania od zamestnancov vyžadoval,
aby svoju činnosť vykonávali so zbraňou ako vecným a bezpečnostným prostriedkom. Vykonávanie
strážnej služby so zbraňou nemožno považovať iba za výkon pomocných a manipulačných prác,

pretože použitie zbrane vyžaduje rozhodovanie o jej použití, spôsobe použitia pri vyhodnotí konkrétnej
situácie a zváženie následných dôsledkov jej použitia. Vyžadoval od zamestnancov nielen odbornú
spôsobilosť, ale aj zbrojný preukaz a poskytoval na výkon práce zbraň, a tak nešlo o pomocné prípravné
alebo manipulačné práce podľa presných postupov. To zodpovedá minimálne 2. stupňu náročnosti
práce. Nevyžadoval iba plnenie činnosti informátorov a evidencie vstupu a odchodu z pracoviska, ale

vykonávanie strážnej služby v rozsahu zákona o súkromnej bezpečnosti na prevádzkach Transpetrolu,
ktoré sú strategickými objektami. Účastník konania vyplácal minimálnu mzdu vo výške 3,19 eur za
hodinu vykonanej práce, avšak v súlade s náročnosťou vykonanej práce zodpovedajúcej 2. stupňu
náročnosti práce to malo predstavovať minimálne 3,827 eur za hodinu práce. K poskytnutým podkladomzo strany účastníka konania uviedol, že ich predložil až po prerokovaní protokolu dňa 30.04.2021
v prílohe vyjadrenia k protokolu, a teda viac ako osem mesiacov po uplynutí inšpektorom práce určenej
lehoty.

16. Vo zvyšku sa stotožnil s právnym hodnotením inšpektorátu práce, a teda sa nestotožnil s dôvodmi
odvolania uplatnenými účastníkom konania.

III. Správna žaloba

17. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 23.08.2022 domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

18. Žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že správny súd vo veciach správneho trestania nie je
viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom a môže vykonať vlastné dokazovanie, nebude

odkazovať na právnu teóriu a prax ohľadom správneho trestania, jeho zásad či moderačného práva
súdu.

19. Žalobca označil za zmätočné konanie žalovaného, keď pred vydaním prvostupňového rozhodnutia
nebolo potrebné (podľa názoru žalovaného) vykonať zmeny protokolu dodatkom, avšak pri vydávaní

predchádzajúcichprvostupňovýchrozhodnutíkvydaniutakýchtododatkovkprotokoludošlo.Inšpektorát
práce vypustil obdobie deklarovaného porušenia zákona pred májom 2019 z dôvodu preklúzie. Žalobca
však trval na tom, že aj dodatky 2 až 4 k protokolu boli vydané v rozpore so zákonom o inšpekcii práce a
správnym poriadkom. Kontrolnú činnosť inšpektorátu práce treba považovať za ukončenú vyhotovením
protokolu, ktorý je dôkazným prostriedkom, a tak by už ďalej mal byť nemenený. Dodatky 2 až 4 nemali

byť vydané a inšpektorát práce mohol vydať iba ďalšie rozhodnutie, v ktorom však musí byť zachovaná
totožnosť skutku. Ak správny orgán začal správne konanie o uložení pokuty, predmetom ktorého boli
určité skutky, a následne po zrušení svojho rozhodnutia odvolacím orgánom oznámi pokračovanie v
správnom konaní na základe iných skutkov, nie je zachovaná totožnosť skutku. V tomto prípade nie
je zachovaná totožnosť skutku medzi prvotným oznámením o začatí správneho konania a konečným

rozhodnutím o uložení pokuty. Tento nedostatok nie je možné zhojiť nekonečnými dodatkami k protokolu,
pretože protokol má byť nemenný. Inšpektorát práce po zrušujúcom rozhodnutí žalovaného zo dňa
18.01.2022 už nevydal žiadny ďalší dodatok. Ak správny orgán ukladá sankciu za iné obdobie, ako
je pôvodne uvedené v protokole, t. j. čas „kedy bol skutok spáchaný“ sa zmenil, nemožno hovoriť o
totožnosti skutku.

20. Žalobca namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže nie je možné jednoznačne
a jasne identifikovať, z ktorých dôkazov správny orgán vychádzal a z ktorých nevychádzal.

21. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedol, že inšpektorát práce len prekopíroval svoje predošlé

rozhodnutie, v ktorom nereflektoval na zásadné argumenty a pripomienky žalovaného a nerešpektoval
jeho právny názor. Uložená pokuta je neprimerane vysoká. Napriek tomu, že odôvodnenie výšky pokuty
je rovnaké ako v predchádzajúcich rozhodnutiach, tentokrát žalovaný rozhodnutie inšpektorátu práce
nezrušil a namiesto toho sám zaujal jeho pozíciu a vysvetlil, prečo bola uložená pokuta vybočujúca
z rámca bežne ukladaných pokút. Tento postup je procesne neakceptovateľný. Kritériá znejúce v

prospech žalobcu, pričom v prejednávanom prípade nešlo o závažné porušenie právnych predpisov,
prevažujú nad kritériami indikujúcimi vyššiu sadzbu pokuty. Žalobca pristúpil k odstraňovaniu zistených
nedostatkov, a to ešte pred vydaním rozhodnutia inšpektorátu práce.

22. Inšpektorát práce len bezbreho a nedôvodne konštatoval, že ide o závažné porušenie právnych

predpisov.

23. Približné vyčíslenie škody nie je možné akceptovať, pretože táto škoda mala byť spôsobená za celé
kontrolované obdobie a nie za obdobie, za ktoré bola rozhodnutím uložená sankcia. Žalobca tiež prijal
opatrenia na odstránenie vytýkaných nedostatkov.

24.Kpočtuzamestnancovžalobcauviedol,žeidelenopribližnýpočetzamestnancov,pričomnakontrolu
mala byť vybraná iba náhodná časť zamestnancov, no z protokolu vyplývalo, že boli kontrolovaní všetci
zamestnanci pracovísk, strážnych miest žalobcu, ako aj strážených miest, kde predmet činnosti užžalobca nevykonával a ani tam nezamestnával žiadnych zamestnancov. Počet zamestnancov vo výške
cca 1850 bol vyhodnotený v prospech vyššej sankcie, čo je nelogické a zo žiadneho dôkazu nevyplýva,
že by inšpektorát práce kontroloval cca 1850 zamestnancov.

25. Žalobcu najviac zarazila zmena argumentácie inšpektorátu práce v časti „Zásada, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv trestu na zamestnancov právnickej osoby“, keďže pôvodne v
zrušujúcom rozhodnutí to bolo kritérium v prospech nižšej sankcie. Žalovaný toto opakovane vytýkal
inšpektorátu práce ako nezmyselnú argumentačnú konštrukciu, a tak inšpektorát práce to vyriešil úplnou

zmenou právnej argumentácie tak, že „správny orgán túto skutočnosť zohľadnil smerom k vyššej pokute
v rámci zákonného rozpätia od 0 eur do 100.000 eur, pretože postih za porušenie právneho predpisu
- Zákonníka práce a porušenia právnych povinností vyplývajúcich zo zákona o inšpekcii práce nie je
závislýodvyvodeniaadministratívno-právnejzodpovednostivočikonkrétnejfyzickejosobe“.Tentonázor
považuje žalobca za nerelevantný k posúdeniu kritéria a za obchádzanie právneho názoru odvolacieho
orgánu. Okrem toho v prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že sa žalobca dopustil 16 porušení

Zákonníka práce, avšak vo výroku sa mu kladú za vinu len štyri porušenia Zákonníka práce, no 16
porušení vyhodnocuje v prospech vyššej sankcie.

26. Podľa žalobcu nemala byť ukladaná pokuta za porušenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii
práce vzhľadom na uplatnenie materiálneho korektívu.

27. Správne orgány sa dostatočne nevysporiadali so stupňom pracovného zaradenia, keď žalobca tvrdí,
ženáplňprácedotknutýchzamestnancovjepotrebnézaradiťpod1.stupeňnáročnostipráce.Inšpektorát
práce toto svoje rozhodnutie v tomto smere neodôvodnil presvedčivo.

28. Žalované orgány rezignovali na vysvetlenie zásad uloženia sankcie v rámci analógie s trestným
právom.

IV. Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 17.10.2022 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom sa pridržal
odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí, keďže v podanej žalobe uplatnil žalobca rovnaké
dôvody, ako v odvolaní. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 28.12.2022 (ďalej len „replika“), kde

trval na podanej žalobe a uplatnenej argumentácii.

31. Žalovaný sa k replike žalobcu ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

32. Podľa § 99 ZP zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej
práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný
začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo
dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa

prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.

33. Podľa § 120 ods. 1 ZP zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v
kolektívnejzmluve,jepovinnýzamestnancoviposkytnúťmzdunajmenejvsumeminimálnehomzdového
nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta.

Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku,
zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou
minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

34. Podľa § 121 ods. 1 ZP za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové

zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové
práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho
priemerného zárobku.35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad
dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,
zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných

podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré
nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

36. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce zamestnávateľ je na požiadanie povinný
poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na

výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov, technických nosičov údajov, fotodokumentácie,
audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov.

37. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode

alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku
tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená
1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur,
2. smrť, najmenej 33 000 eur.

38. Podľa § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 a 2 možno
začať do šiestich mesiacov odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce, najneskôr do troch rokov odo
dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

39. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1

a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,

d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku vrátane ojedinelého výskytu nedostatku,
ktorý je dôsledkom porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci zamestnancom,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

VI. Nariadenie pojednávania

40. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal

svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,
pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 5S/20/2022, bola na základe uvedenej zmeny

právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č.
3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. NR-5S/20/2022.

41. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)

preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

42. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na

nariadenom pojednávaní dňa 13.02.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP, a to za účasti verejnosti.

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom43. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bola
žalobcovi uložená pokuta vo výške 20.000 eur, a to nielen v rozsahu a medziach správnej žaloby, ale

aj nad jej rozsah, avšak vždy len pri naplnení predpokladov podľa § 195 SSP. Hneď na úvod správny
súd konštatuje, že v prejednávanom prípade nevzhliadol naplnenie týchto podmienok (k § 195 písm. d/
pozri bod 18 odôvodnenia tohto odôvodnenia), a tak vo zvyšku preskúmal vec v medziach uplatnených
žalobných bodov.

44. Dôvodom zrušenia rozhodnutí orgánu verejnej správy je rozpor medzi výrokom a odôvodnením, keď
výrok kladie za vinu žalobcovi štyri skutky (porušenia ZP a zákona o inšpekcii práce), no odôvodnenie
výšky pokuty uvádza, že ide o 16 porušení zákona (s. 1 a 31 prvostupňového rozhodnutia). Z textu
odôvodnenia prvostupňového ako ani napadnutého rozhodnutia pritom nevyplýva, čo sa má na mysli
uvedenými 16 skutkami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pritom nereagoval na túto odvolaciu
námietku žalobcu, hoci bola výslovne uplatnená v odvolaní (s. 10 odvolania 28.02.2022). Žalovaný

na predmetné nijak nereagoval ani v rámci svojho vyjadrenia k žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že
uvedené bolo vyhodnotené v neprospech žalobcu správny súd konštatuje rozpor medzi výrokom a
odôvodnením rozhodnutia, ktorý zakladá dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

45. Vo vzťahu k ostatným žalobným bodom, považuje správny súd za vhodné a účelné vyjadriť sa k tým,

ktoré sa vzťahovali na žalobcom uplatnené dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia a ktoré správny
súd neidentifikoval ako dôvod na zrušenia rozhodnutia.

46. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že z procesnoprávneho hľadiska je dôležité rozlišovať
medzi procesmi inšpekcie (resp. kontroly) a správnym konaním. Pokiaľ ide o výkon kontroly (inšpekcie),

ide o taký procesný postup orgánu verejnej správy, ktorým sa zisťuje skutkový stav veci, ktorý sa
porovnáva so stavom, ktorý predpokladá zákon a ak je zistený medzi nimi nesúlad, orgán verejnej
správy tento nesúlad oznamuje kontrolovanému a uvádza, v čom spočíva s výzvou na jeho odstránenie.
Predmetom správneho konania je taký postup orgánu verejnej správy, výsledkom ktorého je vydanie
rozhodnutia, ktorým sa zasahuje do právneho postavenia účastníka konania (dochádza k zmene jeho

hmotnoprávneho postavenia – dochádza k zmene v jeho právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach). Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, výsledok kontroly nezasahuje do právneho
postavenia kontrolovaného; nemení sa jeho právne postavenie, a tak kontrola nevykazuje znaky
správneho konania (§ 1 ods. 1 SP). Z daného plynie, že na ňu nemožno aplikovať ustanovenia SP.
K predmetnému záveru, podľa ktorého kontrolná činnosť nemá povahu správneho konania, keďže

cieľom tohto postupu nie je rozhodovať o právach alebo povinnostiach, dospela aj právna veda (pozri
Košičiarová, S. Správne právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín : Heuréka, 2017, s. 108).

47. Neaplikácia správneho poriadku na postupy súvisiace s inšpekciou vyplýva aj zo samotného zákona
o inšpekcii práce, kde z jeho § 21 ods. 3 vyplýva, že správny poriadok sa na účely tohto zákona

bude aplikovať podporne len v takých prípadoch, kde dochádza k zásahu do právneho postavenia
kontrolovaného.

48. Z daného dôvodu preto nemožno súhlasiť so žalobným bodom žalobcu, podľa ktorého bol protokol
a jeho dodatky vydané v rozpore so správnym poriadkom (bod 19 odôvodnenia tohto rozsudku).

49. Pokiaľ ide o rozpor protokolu a jeho dodatkov so samotným zákonom o inšpekcii práce (bod 19
odôvodnenia tohto rozsudku), správny súd uvádza, že rovnako tak nevzhliadol pochybenie v tomto
smere zo strany žalovaného, resp. inšpektorátu práce. V prvom rade treba povedať, že vydanie dodatku
k protokolu predpokladá priamo zákon o inšpekcii práce (§ 14 ods. 3) a ktorý zásadne neobmedzuje

počet dodatkov. V druhom rade potom treba uviesť, že preskúmavané rozhodnutie je predmetom
správneho konania a nie inšpekcie práce. Pre priebeh správneho konania je podstatné, aby účastník
konania bol upovedomený o začatí správneho konania o uložení sankcie, v ktorom sú vymedzené
skutočnosti nasvedčujúce naplneniu znakov správneho deliktu, skutok, ktorý sa kladie účastníkovi za
vinu, a jeho základné právne hodnotenie (t. j. vymedzenie skutkovej podstaty a sankcie, ktorá by hrozila

pri preukázaní jeho spáchania) a aby mu bola daná možnosť uplatniť svoje práva počas jeho trvania.
Z administratívneho spisu vyplýva, že účastník konania bol upovedomený o začatí správneho konania
a jeho pokračovaní a bol v ich rámci vyzvaný na možnosť uplatňovania svojich práv (administratívny
spis; č. por. 11, 19 a 27). Z daného uhla pohľadu preto správny súd dospel k záveru, že vydanie dodatkovč. 2 až 4 k protokolu samé o sebe neznamenalo negatívne ovplyvnenie práv účastníka konania, a preto
nemožno akceptovať žalobcovu argumentáciu.

50. Pokiaľ ide o žalobcom napadnutú nemožnosť upraviť predmet správneho konania tvrdiac, že nie
je daná jednota skutku v protokole a v rozhodnutí vo veci samej, správny súd sa s touto argumentáciu
nestotožňuje (bod 19 odôvodnenia tohto rozsudku). Ako už bolo uvedené, protokol predstavuje výsledok
činnosti inšpekcie a rozhodnutie vo veci predstavuje výsledok správneho konania. Pre správne konania,
ktoré nadväzujú na výkon inšpekcie, je podstatné, aby správny orgán vychádzal z výsledkov inšpekcie,

ktoré predstavujú jeden (t. j. nie jediný) z podkladov pre vydanie jeho meritórneho rozhodnutia a na
základe ktorého sa zisťuje skutkový stav veci. Správny súd konštatuje, že protokol nebol v danom
prípade jediným pokladom pre vydanie rozhodnutia, keď k týmto pokladom patrili aj iné prostriedky
(menované napr. na s. 28-30 prvostupňového rozhodnutia).

51. Zároveň správny súd uvádza, že pokiaľ ide o správne konania začaté na základe dispozičnej zásady,

tak tam zásadne platí, že správny orgán nesmie rozhodnúť v širšom rozsahu, než bolo účastníkom
konania formulované v jeho návrhu na začatie konania (správny orgán by rozhodol ultra petita partum);
v užšom rozsahu rozhodnúť môže (t. j. neprizná účastníkovi práva v celom rozsahu, ale v obmedzenom,
a v rozhodnutí tento postoj uvedie). V danom prípade však správny súd pripomína žalobcovi, že ide
o konanie začaté z úradnej povinnosti, ktorého predmet (a rozsah) je určený správnym orgánom. Tento

rozsah štandardne vyplýva z upovedomenia o začatí správneho konania. Správny orgán však môže
rozhodnúť v týchto prípadoch širšie i užšie (nie je tu viazaný vôľou účastníka konania), avšak je jeho
povinnosťou túto skutočnosť oznámiť účastníkovi konania a dať mu možnosť sa k uvedenému aj vyjadriť.
Uvedené sa v prejednávanom prípade stalo, a to prostredníctvom dodatkov 2 až 4 k protokolu, ktorými
došlo k zúženiu skutku (najmä dodatok č. 2), ktorý sa kládol žalobcovi za vinu (zúženie v rozsahu

časovom) a čo sa prejavilo aj v oznámeniach o začatí správneho konania (resp. jeho pokračovaní).
Uvedené tak zodpovedá právnej úprave, ktorá umožňuje ukladať sankcie len v zákonom vymedzenej
lehote. Uvedené taktiež správny súd považuje aj za konanie v prospech žalobcu, keďže ak by ukladal
správny orgán sankciu za celé časové obdobie, potom by nepochybne uložil prísnejšiu sankciu (a čo sa
aj udialo v dvoch prvostupňových rozhodnutiach inšpektorátu práce, ktoré boli žalovaným zrušené (pozri

bod 13 odôvodenia tohto rozsudku). Dané konanie žalovaného a inšpektorátu práce tak nezasiahlo
negatívnedoprávnehopostaveniažalobcu,apretosasprávnysúdnestotožnilstýmtožalobnýmbodom.

52. K tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia a jeho zmätočnosti (bod 20 odôvodnenia rozsudku)
pokiaľ ide o použité dôkazy, správny súd poukazuje na vymenovania dôkazných prostriedkov uvedené

v prvostupňovom rozhodnutí na s. 28-30, kde prvostupňový orgán vymenúva, čo je obsah spisu.
Správny súd sa môže len domnievať, že žalobca tu mal na mysli použitie záznamovej knihy o výdaji
a prevzatí zbrane ako dôvod zmätočnosti (keďže žalobný bod nijak nešpecifikuje, ale v odvolaní uvádza
tento dôkazný prostriedok). Správny súd je toho názoru, že zaradenie záznamovej knihy nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia, aj keď sa uvedené vzťahuje na obdobie, ktoré predchádza skutku, za ktorý

bola žalobcovi uložená pokuta. Správny súd je názoru, že v administratívnom spise majú byť všetky
podklady, ktoré súvisia s prebiehajúcim správnym konaním, pričom ak aj v ňom sú aj také, ktoré
napokon nebudú využité, neznamená to automaticky zmätočnosť rozhodnutia ako takého. Správne
konanie je vedené zásadou jednotnosti konania, keď jeho súčasťou je všetko týkajúce sa konania, či
už na prvom alebo na druhom stupni. Uvedené platí aj na situácie, keď prvostupňové rozhodnutie bolo

viackrát rušené nadriadeným orgánom. Nadriadený orgán zaviazal prvostupňový orgán, aby predmetný
dôkaz neaplikoval, keďže sa nevzťahuje na sankcionovateľné správanie žalobcu. Tento záver musí mať
nadriadený orgán podložený dôkazom, ktorým je v tomto prípade práve záznamová kniha, ktorý tým
pádom musí byť súčasťou administratívneho spisu (inak by tento záver nadriadeného orgánu nebol
preskúmateľný). Navyše vo svojich rozhodnutiach inšpektorát práce (s. 23, č. l. 159) a aj žalovaný (s. 5,

č. l. 12) uviedli, že predmetný dôkaz nebrali do úvahy, a tak poskytli žalobcovi odpoveď na jeho otázku,
či bol alebo nebol tento dôkaz vzatý do úvahy.

53. Inšpektorát práce vo svojom odôvodnení (s. 30-31 prvostupňového rozhodnutia) uviedol

odôvodnenie, pre ktoré považuje porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu za závažné, pričom
správny súd je toho názoru, že uvedená správna úvaha orgánu verejnej správy nevybočila z povolených
zákonných medzí správnej úvahy. To, že žalobca subjektívne nesúhlasí s uvedenou úvahou ešte saméosebeneznamená,žebyinšpektorátprácesvojestanoviskoneodôvodnil.Uvedenémužalobnémubodu
(bod 22 odôvodnenia tohto rozsudku) preto nemožno prisvedčiť.

54. Správny súd je názoru, že pokiaľ by žalovaný a inšpektorát práce vyhodnotili výšku škody za celé
kontrolované obdobie, nepostupovali by v súlade s tým, že žalobca sa postihuje len za tie obdobia, ktoré
ešte neboli premlčané; v takom prípade by sa dopustili nesprávneho potupu. Z daného plynie, že ani
tomuto žalobnému bodu (bod 23 odôvodenia tohto rozsudku) nemožno prisvedčiť.

55. Z textu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia aj napadnutého rozhodnutia (s. 31
prvostupňového rozhodnutia a s. 15 napadnutého rozhodnutia) vyplýva, že uvedené kritérium je
nastavené na celkový počet zamestnancov žalobcu ako zamestnávateľa a nie na počet zamestnancov,
ktorí boli kontrolovaní počas výkonu inšpekcie práce. Argumentácia žalobcu je preto v tomto žalobnom
bode (bod 24 odôvodnenia tohto rozsudku) bez právnej relevancie.

56. Žalobca nesúhlasí s uložením pokuty aj za porušenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce
a poukazuje na uplatnenie materiálneho korektívu (bod 26 odôvodnenia tohto rozsudku). Podľa názoru
správneho súdu je spolupráca medzi kontrolovaným a kontrolórom základným predpokladom toho, aby
kontrolný proces prebehol bezproblémovo a čo najrýchlejšie. V prípade, ak si kontrolovaný nesplní svoje
povinnosti uložené mu kontrolórom, dopúšťa sa konania, ktoré znemožňuje bezproblémový priebeh

procesného postupu orgánu verejnej správy. Z administratívneho spisu je správnemu súdu zrejmé, že
žalobca bol povinný predložiť vyžiadanú dokumentáciu ku dňu (vrátane) 11.08.2020 (administratívny
spis, príloha č. 1), no predložil ju až ku dňu 30.04.2020 v rámci vyjadrenia k protokolu, čo priamo
v tomto vyjadrení žalobca uvádza (administratívny spis, príloha č. 7). Je pritom právne irelevantné,
z akého dôvodu žiadanú dokumentáciu nepredložil. Správny súd tak má za preukázané naplnenie

znakov skutkovej podstaty a tak sa nemohol stotožniť so žalobným bodom.

57. Odôvodnenie stanoviska žalovaného k nezaradeniu dotknutých zamestnancov pod 1. stupeň
náročnosti práce (bod 27 odôvodnenia tohto rozsudku) sa nachádza na s. 13 napadnutého rozhodnutia
a venuje sa mu vo svojom rozhodnutí aj inšpektorát práce (s. 27 prvostupňového rozhodnutia), keď

poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/12/2019 zo dňa 24.03.2019,
ktoré je časovo novšie ako Stanovisko Národného inšpektorátu práce, na ktoré poukázal žalobca.
Nie je preto pravdou tvrdenie, že by dané podradenie bolo uskutočnené nepresvedčivo; takto
všeobecneformulovanémužalobnémubodupretobezďalšiehosprávnysúdnemoholvyhovieť.Správny
súd je pritom toho názoru, že orgány verejnej správy môžu postupovať podľa svojich vnútorných

predpisov potiaľ, pokiaľ k danej problematike nezaujali svoje výkladové stanovisko na to oprávnené
subjekty (napr. správne súdy), čo sa práve stalo v prejednávanom prípade. Správny súd sa pritom
stotožňuje s odôvodnením orgánov verejnej správy, ktoré poukazovali na to, že vykonávanie strážnej
služby so zbraňou nemožno považovať iba za výkon pomocných a manipulačných prác (1. stupeň
náročnosti), pretože použitie zbrane vyžaduje rozhodovanie o jej použití, spôsobe použitia pri vyhodnotí

konkrétnej situácie a zváženie následných dôsledkov jej použitia. Vyžadovanie od zamestnancov nielen
odbornej spôsobilosti, ale aj zbrojného preukazu a poskytovanie zbrane na výkon práce nemožno
hodnotiť ako pomocné prípravné alebo manipulačné práce podľa presných postupov. Zamestnanci
tak nevykonávali len činnosti informátorov a evidencie vstupu a odchodu z pracoviska, ale vykonávali
strážnu službu v rozsahu zákona o súkromnej bezpečnosti na prevádzkach Transpetrolu, ktoré sú

strategickýmiobjektami.Uvedenéajpodľanázorusprávnehosúdupretozodpovedáminimálne2.stupňu
náročnosti práce.

58. Pokiaľ ide o ostatné žalobné body uplatnené žalobcom, správny súd považuje za predčasné sa

k nim vyjadriť, pretože všetky majú priamy súvis s dôvodom, ktorý bol aplikovaný ako dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

59. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru (bod 44 odôvodnenia tohto rozsudku),
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Správny súd tak rozhodnutie

žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov. Podľa prvej alinei § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny
súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Úlohou žalovanéhov ďalšom konaní bude opätovne sa vecou zaoberať, ustáliť počet skutkov, ktoré sa žalobcovi kladú za
vinu. Na základe tohto ustálenia rozhodnutie vo veci odôvodní spôsobom, ktorý korešponduje s výrokom
rozhodnutia vo veci. Svoj záver náležite a riadne odôvodní, pričom sa vysporiada so všetkými pre vec

relevantnými odvolacími námietkami žalobcu tak, aby rozhodnutie vo veci zodpovedalo požiadavkám
preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti.

60. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

2 NR-5S/20/2022

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).