Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Kanderka
Legislation area – Obchodné právo – Konkurz
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3Odi/1/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205504
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124205504.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobu: Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného advokátskou
kanceláriou POPOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 53 669 177,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., t. č. E. XXX/XX, XXX XX
F., o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e oddlženie žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn.
2OdK/678/2018 zo dňa 13.11.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky
č. 226/2018 dňa 23.11.2018.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá
žalovanej povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer zo dňa 22.6.2024, ktorá bola doručená
tunajšiemu súdu elektronicky dňa 24.6.2024, žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX,uznesenímOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.2OdK/678/2018zodňa13.11.2018,ktorébolo
zverejnené v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 226/2018 dňa 23.11.2018. Žalobca zároveň
žiadal, aby súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca svoj žalobný návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer odôvodnil tak, že podľa §
166f ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“): „Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má
právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo
jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde,
ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto
návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.“ Uznesením
Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 2OdK/678/2018 zo dňa 13.11.2018 bol na majetok dlžníka: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti bytom E. XXX/XX, XXX XX F. (v čase konkurzného konania bytom
C. XXXX/X, XXX XX D.) (ďalej aj „dlžníčka“), ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č.
226/2018 dňa 23.11.2018, vyhlásený konkurz s účinkami od 24.11.2018. Do funkcie správcu podstaty
bol ustanovený: JUDr. Ing. Jozef Sitko, so sídlom kancelárie Lipová 1, Humenné 066 01 (ďalej len
„správca“).Žalobcajeveriteľomdlžníčkyztitulunižšieuvedenýchzmlúvospotrebnýchúveroch.Žalobca
si ako veriteľ žalovanej prihlásil do konkurzu vyhláseného na jeho majetok nezabezpečené pohľadávky
spolu v celkovej sume 9.165,99 eura. V konkurze nedošlo ani k čiastočnému uspokojeniu žalobcom
prihlásených pohľadávok a konkurz bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje nákladykonkurzu. Lehota na podanie žaloby žalobcu uplynie dňa 24.11.2024. Z uvedeného dôvodu podáva
žalobca túto žalobu v zmysle § 166f ods. 1 ZKR v zákonom stanovenej lehote. Žalovaná ako dlžníčka
čerpala od žalobcu ako veriteľa v období 05. – 06. 2018 celkovo štyri (4) spotrebné úvery, na základe
ktorých jej boli žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky spolu v celkovej výške 9.432,10 eura, a to
nasledovne: • žalovaný v rámci Zmluvy o osobnom účte, uzatvorenej so žalobcom dňa 04.01.2018
požiadala žalobcu o úver a uzatvorila so žalobcom dňa 29.05.2018 Zmluvu o povolenom prečerpaní (o
spotrebiteľskom úvere) č. 5139785140 s povoleným prečerpaním vo výške 600,- eur (ďalej len „Zmluva
o povolenom prečerpaní“). Na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaná čerpala od žalobcu v
období od 31.05.2018 do vyhlásenia konkurzu nad rámec povoleného prečerpania peňažné prostriedky
až do výšky 1.222,15 eura; • dňa 06.06.2018 žalobca poskytol žalovanej v jej prospech na základe
Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5145694245 peňažné prostriedky vo výške 2.100,- eur a žalovaná sa
zaviazala žalobcovi poskytnutú sumu peňažných prostriedkov vrátiť spolu s fixným úrokom vo výške
17,50 % p. a. celkovo v 48. (štyridsiatich ôsmych) mesačných splátkach vo výške 64,86 eura v zmysle
splátkového kalendára počnúc 13.07.2018 (ďalej len „Prvý úver“). Z celkovej výšky dlžnej sumy Prvého
úveru splatila žalovaná pred vyhlásením konkurzu len 73,78 eura. Neuhradená časť Prvého úveru
predstavuje sumu vo výške 2.026,22 eura; • dňa 13.06.2018 žalobca poskytol žalovanej v jej prospech
na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5145972540 peňažné prostriedky vo výške 2.100,- eur a
žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnutú sumu peňažných prostriedkov vrátiť spolu s fixným úrokom
vo výške 13,90 % p. a. celkovo v 72. (sedemdesiatich dvoch) mesačných splátkach vo výške 45,66 eura
v zmysle splátkového kalendára počnúc dňom 13.07.2018 (ďalej len „Druhý úver“). Z celkovej výšky
dlžnej sumy Druhého úveru splatila žalovaný pred vyhlásením konkurzu len 41,24 eura. Neuhradená
časť Druhého úveru predstavuje sumu vo výške 2.058,76 eura; • dňa 28.06.2018 žalobca poskytol
žalovanej v jej prospech na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5146596831 peňažné prostriedky
vo výške 4.000,- eur a žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnutú sumu peňažných prostriedkov vrátiť
spolu s fixným úrokom vo výške 13,90 % p. a. celkovo v 96 (deväťdesiatich šiestich) mesačných
splátkach vo výške 73,80 eura v zmysle splátkového kalendára počnúc dňom 13.08.2018 (ďalej len
„Tretí úver“). Z celkovej výšky dlžnej sumy Tretieho úveru nesplatila žalovaná pred vyhlásením konkurzu
ani jednu splátku. Neuhradená časť Tretieho úveru tak predstavuje sumu vo výške 4.009,95 eura. Z
verejne dostupných údajov registra úpadcov vyplýva, že žalovaná v zastúpení Centrom právnej pomoci
podala dňa 29.10.2018 návrh na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti ZKR. Z uvedeného logicky
vyplýva, že žalovaná musela Centrum právnej pomoci požiadať o poskytnutie právnej pomoci vo veci
jej oddlženia už v časovom predstihu, pričom sa možno domnievať, že o poskytnutie právnej pomoci
žalovaná požiadala približne v časovom období mesiacov 05 - 09/2018. Na základe návrhu žalovanej bol
uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 2OdK/678/2018 zo dňa 13.11.2018 na majetok dlžníčky: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D. vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 226/2018 dňa 23.11.2018 pod K089974. Účinky vyhlásenia
konkurzu na majetok dlžníčky nastali dňa 24.11.2018. Podľa ustanovení § 166g a nasl. ZKR súd skúma
nepoctivý zámer dlžníka v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, pričom tento nepoctivý
zámerdlžníkasaposudzuje,okreminého,vzávislostiodekonomickéhosprávaniadlžníkapredpodaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj po podaní tohto návrhu. Žalobca identifikuje u žalovanej najmä
nasledovné zákonom výslovne predpokladané skutkové podstaty nepoctivého zámeru, vyplývajúce zo
správania žalovanej pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurz. Podľa § 166g ods. 2 psím. e) ZKR:
„Dlžník nemá pri oddlžení poctivý zámer, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno
usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo
splátkovým kalendárom.“ Ako bolo uvedené vyššie, žalovaná tesne pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu čerpala od žalobcu peňažné prostriedky v celkovej výške 9.432,10 eura. Dňa 06.06.2018
čerpala žalovaná z Prvého úveru sumu vo výške 2.100,- eur. Bezprostredne na to realizovala dlžníčka
výber poskytnutých prostriedkov kartou v hotovosti nasledovne: dňa 07.06.2024 vybrala v hotovosti
peňažné prostriedky vo výške 600 eur, dňa 11.06.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške
600 eur, dňa 12.06.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 400 eur, dňa 13.06.2018
vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 600 eur. Z vyššie uvedeného vyplývajú výbery z karty
žalovanej v hotovosti spolu vo výške 2.200 eur. V danom čase (pred čerpaním Druhého úveru) bol
zostatok na bankovom účte žalovanej záporný v hodnote - 588,84 eura. V rovnaký deň, t. j. 13.06.2018
po realizácii vyššie uvedených výberov peňažných prostriedkov bol žalovanej poskytnutý Druhý úver, z
ktorého čerpal prostriedky vo výške 2.100,- eur. Obdobne ako po poskytnutí Prvého úveru, žalovaná aj
po poskytnutí Druhého úveru realizoval nasledovné výbery poskytnutých prostriedkov kartou v hotovosti:
dňa 14.06.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 300 eur, dňa 18.06.2018 vybrala v
hotovostipeňažnéprostriedkyvovýške600eur,dňa23.06.2018vybralavhotovostipeňažnéprostriedkyvo výške 600 eur, dňa 28.06.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 600 eur. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že žalovaná vybrala kartou v hotovosti sumu poskytnutých peňažných prostriedkov
z Druhého úveru v plnej výške, t. j. vo výške 2.100 eur. V danom čase (pred čerpaním Tretieho
úveru) bol zostatok na bankovom účte žalovanej záporný v hodnote - 598,84 eura. V totožný deň, t. j.
28.06.2018 po vybratí všetkých poskytnutých prostriedkov kartou v hotovosti bol žalovanej poskytnutý
Tretí úver vo výške 4.000 eur. Žalovaná aj po čerpaní Tretieho úveru opakovane obdobným spôsobom
konania realizovala nasledovné výbery poskytnutých prostriedkov kartou v hotovosti: dňa 29.06.2018
vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 400 eur, dňa 30.06.2018 vybrala v hotovosti peňažné
prostriedky vo výške 700 eur, dňa 01.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške
750 eur, dňa 03.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 600 eur, dňa 05.07.2018
vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 400 eur, dňa 06.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné
prostriedky vo výške 750 eur, dňa 08.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 900
eur, k čomu jej bol účtovaný poplatok vo výške 2,50 eura, dňa 14.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné
prostriedky vo výške 300 eur, dňa 15.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške
100 eur, dňa 16.08.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 400 eur, dňa 05.09.2018
vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 50 eur, dňa 12.09.2018 vybrala v hotovosti peňažné
prostriedky vo výške 350 eur, dňa 13.09.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 50, dňa
14.09.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 60 eur, dňa 18.09.2018 vybrala v hotovosti
peňažné prostriedky vo výške 60 eur, dňa 25.09.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške
70 eur, dňa 02.10.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 70 eur, dňa 12.10.2018
vybral v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 700 eur, dňa 12.11.2018 vybral v hotovosti peňažné
prostriedky vo výške 430 eur, dňa 14.11.2018 vybral v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 590 eur.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná vybrala kartou v hotovosti sumu poskytnutých peňažných
prostriedkov aj z Tretieho úveru v plnej výške a následne v tomto správaní pokračoval aj nad rámec
prostriedkov poskytnutého úveru a mimo rámca povoleného prečerpania. Týmto spôsobom žalovaná
po poskytnutí Tretieho úveru vybral v hotovosti sumu vo výške 7.730 eur. V danom čase (po podaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu a tesne pred vyhlásením konkurzu) bol zostatok na bankovom účte
žalovanej po uskutočnení posledného výberu peňazí v hotovosti v zápornej hodnote - 1.199.88 eura.
Žalovaná realizovala výbery peňažných prostriedkov v hotovosti spolu vo výške 12.030 eur. Ako bolo
vyššie uvedené, Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný Centrom právnej pomoci dňa 29.10.2018.
Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalovaná realizovala výbery kartou v hotovosti vo výške 1.020
eur aj po podaní návrhu Centrom právnej pomoci. Z tohto spôsobu konania žalovanej možno vyvodiť
úmysel žalovanej zatajiť podstatnú časť svojho majetku – peňažných prostriedkov, a to ich výberom
v hotovosti, ktorá je častokrát pre správcu v konkurze nezistiteľným majetkom. Z vyššie uvedeného
vyplýva nasledovný stav týkajúci sa pohybov na účte dlžníčky: suma žalovanej poskytnutých peňažných
prostriedkov 8.200 eur, suma peňažných prostriedkov vybratá žalovanou v hotovosti 12.030 eur, rozdiel
- 3.830 eur. Z opísaného správania dlžníčky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nesporne
vyplývačasovásúvislosťmedzičerpanímpeňažnýchprostriedkovžalovanouodžalobcuztrochúverova
ztituluprečerpanianaúčtežalovanejvovýške9.432,10euravobdobí05-06/2018apožiadanímCentra
právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci vo veci jej oddlženia, podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu dňa 29.10.2018 a oddlžením dlžníčky konkurzom s účinkami ku dňu 24.11.2018. Skutočnosť,
že žalovaná sa už pri preberaní záväzkov musela spoliehať na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom
a nemala úmysel tieto záväzky plniť riadne a včas, je vo veci žalovanej osobitne zvýraznená aj tým, že
dlžníčka čerpal od žalobcu úvery súvisle jeden za druhým a postupne na seba preberala stále ďalšie
záväzky na ťarchu a úkor žalobcu. Žalovanej pritom muselo byť zrejmé, že tieto záväzky vo svojom
súhrne až vo výške prevyšujúcej 9.000 eur pri deklarovaných majetkových a príjmových pomeroch
nebude schopná riadne a včas plniť, a teda, že ich bude riešiť iným spôsobom, a to oddlžením
prostredníctvom konkurzu. Podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR: „Dlžník nemá pri oddlžení poctivý zámer,
ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.“ S ohľadom na postupné preberanie záväzkov žalovanou
tesne pred vyhlásením konkurzu v jednom kalendárnom mesiaci vo výške 2.100 eur, Prvým úverom,
2.100 eur Druhým úverom a následne až vo výške 4.000 eur Tretím úverom, a to len od jedného
veriteľa - žalobcu (pričom nemožno vylúčiť preberanie záväzkov žalovanou v danom čase aj od iných
veriteľov) priamo podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu možno tiež usudzovať, že dlžníčka mal snahu
poškodiť svojho veriteľa – žalobcu. Snaha poškodiť veriteľa – žalobcu vyplýva okrem časových súvislostí
aj zo spôsobu preberania týchto záväzkov žalovanou, a to tak, že dlžníčka tieto úvery čerpala každý
úver jednotlivo postupne, a teda vopred premysleným spôsobom uvedomujúc si svoje predchádzajúce
záväzky. Podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR: „Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v čase podanianávrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel
vedieť.“ Dlžníčkou realizované výbery peňažných prostriedkov v hotovosti takisto nemožno objektívne
považovať za obvyklé ekonomické správanie (a to najmä s prihliadnutím na ekonomickú situáciu
žalovanej a jej majetkové pomery). Dlžníčka realizovala výbery peňažných prostriedkov v hotovosti
z bankového účtu určeného pre splácanie, odpísaním z ktorého mali byť splácané jednotlivé splátky
úverov. To znamená, že dlžník týmito peňažnými prostriedkami disponovala, avšak ich výberom v
hotovosti úmyselne zmarila možnosť splácania jednotlivých splátok úverov ich odpísaním v prospech
účtu žalobcu. Podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR: „Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v zozname
majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada“ Podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR:
„Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol
nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu.“ Z výberov peňažných prostriedkov v hotovosti
v období bezprostredne predchádzajúcom vyhláseniu konkurzu zároveň vyplýva, že žalovaná týmito
peňažnými prostriedkami v hotovosti pravdepodobne disponovala aj v čase vyhlásenia konkurzu. Doba
približne troch mesiacov je objektívne krátka na to, aby dlžníčka alebo iná osoba v porovnateľnom
postavení poskytnutý obnos peňažných prostriedkov vo výške prevyšujúcej 9.000 eur spotreboval pri
vedení obvyklého spôsobu života – jedná sa o sumu pohybujúcu sa približne na úrovni priemernej
ročnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2018. Tento odôvodnený predpoklad vychádza aj
z toho, že vybraté peňažné prostriedky v hotovosti neboli transformované do žiadneho iného majetku
žalovanej, ktorý by v oddlžení (konkurze) priznala a ktorý by mohol byť speňažovaný a z ktorého
by sa mohol žalobca ako veriteľ uspokojiť. Uvedené platí o to viac, pokiaľ ide o osobu, voči ktorej
muselo byť v čase vyhlásenia konkurzu podľa § 166 ods. 3 ZKR vedené exekučné alebo obdobné
vykonávacie konanie. Informáciu o existencii iných záväzkov žalovaná v rámci deklarovania príjmových
pomerov a schopnosti splácať úvery žalobcovi pri preberaní záväzkov neuviedla. Pri podaní Návrhu na
vyhlásenie konkurzu Dlžník v rámci povinných príloh k Návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to v Zozname
majetku dlžníčka pritom uviedla, že nevlastní žiaden majetok. Takisto v Zozname majetku, ktorý dlžníčka
vlastnila v posledných troch rokoch dlžníčka výslovne uviedla, že v období troch rokov pred vyhlásením
konkurzu nevlastnila žiaden majetok. Zoznam majetku, ktorý dlžníčka vlastnila v posledných troch
rokoch – v prílohe Uvedené vyhlásenia v rámci príloh Návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníčka uviedla
napriek tomu, že v bezprostredne predchádzajúcich mesiacoch čerpala od žalobcu úvery vo výške
9.432,10 eura a v hotovosti vybrala peňažné prostriedky vo výške 12.030 eura, že: „Dlžník vyhlasuje,
že v súčasnosti nevlastní žiaden aktuálny majetok.“ Dlžníčka vypĺňala prílohy k Návrhu na vyhlásenie
konkurzu, a to Zoznam majetku a Zoznam majetku, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch
dňa 06.09.2018. Z výpisu z účtu Žalovaného vyplýva, že žalovaná realizovala výbery v hotovosti aj po
tomto dni, a to vo výške 2.380,- eur, z čoho nesporne vyplýva, že žalovaná majetkom – peňažnými
prostriedkami disponovala. Po tomto dni, a to presne 12.09.2018, bola na bankový účet žalovanej
dokonca pripísaná aj jej mzda vo výške 648,52 eura, následne 11.10.2018 mzda vo výške 595,07
eura a dňa 11.10.2018 bola na bankový účet žalovanej pripísaná aj mzda od spoločnosti SLOVAK
LINES, a. s. vo výške 512,61 eura. Z týchto časových súvislostí nesporne vyplýva, že údaje uvádzané
žalovanou v prílohách návrhu na vyhlásenie konkurzu boli nepravdivé. Nad rámec uvedeného, žalovaná
v prílohe k Návrhu na vyhlásenie konkurzu – Životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam
spriaznených osôb neuviedla ani ďalšiu dôležitú informáciu, a to že hrá hazardné hry, o čom svedčia
transakcie v rámci výpisu z účtu, napríklad bezhotovostný vklad zo dňa 06.09.2018 vo výške 7,50 eur
od TIPOS, národná. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR ustanovuje demonštratívny výpočet skutkových
podstát nepoctivého zámeru. Nad rámec ekonomického správania sa dlžníčky tesne pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu a naplnenia vyššie uvedených zákonom výslovne predpokladaných
skutkových podstát nepoctivého zámeru dlžníčky, žalobca identifikuje nepoctivý zámer žalovanej pri jej
oddlžení aj v jej (nezmenenom) ekonomickom správaní v období po zrušení konkurzu, a to že žalovaná
pokračuje v zadlžovacom spôsobe života a svoje záväzky neplní riadne a včas ani po jej oddlžení. Z
údajov Centrálneho registra exekúcií vyplýva, že voči žalovanému je v postavení povinného aj po jej
oddlžení vedená „nová“ exekúcia na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 29Ek/215/2024 na
vymoženie istiny v značnej výške 39.302,85 eura. Žalovaná je vedená ako povinná v tejto exekúcií spolu
s jej druhom, ktorým je G. H., nar: 27.11.1987, bydlisko: E. XXX/XX, XXX XX F. (ďalej len „druh dlžníčky“).
Túto osobu označila žalovaná ako jej druha už v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu v prílohe
k návrhu na vyhlásenie konkurzu – Životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených
osôb. Z verejne dostupných údajov registra úpadcov pritom vyplýva, že v rozhodnom čase, t. j. v roku
2018 bol uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 2OdK/677/2018 zo dňa 30.11.2018 oddlženýaj druh dlžníčky, ktorého konkurz bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu. Účelom právnej úpravy inštitútu oddlženia fyzických osôb podľa štvrtej časti ZKR v žiadnom
ohľade pri uplatnení žiadnej metódy právneho výkladu nemôže byť jednoduché zbavenie sa všetkých
dlhov dlžníka tesne po načerpaní úverov a po výbere peňažných prostriedkov v hotovosti na úkor
jeho veriteľov. Neobvyklé správanie žalovanej, ktoré sa bezpochyby vymyká poctivému ekonomickému
správaniu fyzickej osoby, vyplýva najmä z: preberania záväzkov žalovanou a postupného (ďalšieho)
čerpania peňažných prostriedkov od žalobcu - veriteľa tesne pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu–avšakvčase,keďrobilareálnekrokysmerujúceksvojmuoddlženiu,očomžalobcanevedela
žalovaná to zatajila, výberu značného obnosu (poskytnutých) peňažných prostriedkov z úverového účtu
v hotovosti tesne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a preukázateľne aj po podaní návrhu na
vyhláseniekonkurzu,preukázateľnéhouvádzanianepravdivýchvyhlásenížalovanejvZoznamemajetku
a Zozname majetku, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch o tom, že dlžníčka nevlastní žiaden
majetok a pokračovania v zadlžovaní a v „dlhovom“ spôsobe živote aj po oddlžení a zrušení konkurzu. Z
uvedeného možno dôvodne usudzovať, že žalovaná mala pri oddlžení nepoctivý zámer a domáhala sa
zbavenia všetkých svojich dlhov účelovo. Zo správania žalovanej po jej oddlžení vyplýva, že žalovaná
nielenže tzv. druhú šancu poskytnutú jej oddlžením nevyužila, ale aj naďalej pokračuje v ekonomicky
nezmenenom správaní aj po jej oddlžení. Platobnú neschopnosť žalovanej nemožno stotožňovať s
jej platobnou neochotou, ktorá je vo veci zrejmá. Uvedené vyplýva z toho, že žalovaná žiaden svoj
záväzok nemala záujem plniť, a to napriek preukázateľnej schopnosti plnenia (minimálne v čiastočnej
rovine). Žalovaná nikdy nedeklaroval snahu osloviť žalobcu ako svojho veriteľa a svoje záväzky a dlhy
sa nesnažila riešiť žiadnym spôsobom smerujúcim k ich plneniu, a to ani za zmenených podmienok
(napr. predĺženie splatnosti, zníženie splátky a pod.).
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 11.2.2025 k žalobe, okrem iného uviedla, že nesúhlasí so
žalobou voči jej osobe v tomto konaní v plnom rozsahu. Pri podaní návrhu uviedla všetky reálne
skutočnosti svojho príjmu, majetkov, dlhov a nákladov na živobytie, ktoré sa od nej vyžadovali. Tak ako
pri podaní návrhu na oddlženie, tak aj v súčasnej dobe, nie je platobne schopná uspokojiť všetkých
svojich veriteľov, nakoľko jej rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, neskôr Okresným súdom Banská
Bystrica, vznikol záväzok uhradiť sumu 39.302.85 eura. Žiadosti o splátkový kalendár jej vyhovené
nebolo, nakoľko s tým nesúhlasil veriteľ. Z tohto dôvodu jej vznikla exekúcia prednostnej pohľadávky
uhrádzaná formou zrážky zo mzdy. Na živobytie jej zostáva zo mzdy suma na základné životné potreby
stanovená zákonom o exekúcií, navýšená o sumu na poskytnutie základných životných potrieb dvoch
maloletých detí, ktorým je matkou. Žiada Okresný súd Prešov, aby návrhu o zrušenie oddlženia voči jej
osobe nevyhovel, nakoľko nie je platobne schopná uhrádzať všetky svoje záväzky voči svojim veriteľom.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 17.3.2023, okrem iného uviedol, že žalobca
v prvom rade zdôrazňuje, že žalovaná sa žiadnym relevantným a konkrétnym spôsobom nevyjadrila
k dôvodom a argumentácii uvedených zo strany žalobcu v žalobe, tvrdenia žalobcu nepoprela a
nerozporovala, a preto považuje žalobca tvrdenia a skutočnosti ním uvádzané v žalobe za nesporné.
Žalovaná sa najmä žiadnym spôsobom nevyjadrila k jej správaniu spred obdobia podania návrhu na
oddlženie (ktoré je podrobne vymedzené, popísané a preukázané v samotnej žalobe), čo len svedčí o
dôvodnosti podanej žaloby zo strany žalobcu. Žalobca okrem toho považuje za nevyhnutné vyjadriť
sa k argumentácii žalovanej v jej Vyjadrení vo vzťahu k predmetu konania (aj keď žalovaná neuvádza
skutočnosti, ktoré by sa priamo predmetu konania týkali). Žalobca považuje túto argumentáciu a
prednesené skutočnosti za nesúvisiace s relevantnou, prípadne účinnou obranou žalovanej. Naopak.
Žalovaná tým, že uvádza vznik a existenciu ďalšieho nie nepatrného záväzku voči veriteľovi len
potvrdzuje ďalší dôvod pre ustálenie a identifikáciu nepoctivého zámeru Žalovanej v rámci oddlženia.
Žalobca v tomto kontexte poukazuje na nasledovné: žalovaná sama uviedla, že má aj v súčasnosti, t. j. aj
po jej oddlžení záväzok v značnej výške, pričom konajúcemu súdu neuviedla bližšie podobnosti ohľadom
predmetného záväzku žalovanej, žalobca konajúcemu súdu predkladá aktuálny výpis z Centrálneho
registra exekúcií (ďalej len „CRE“) a aktuálny výpis z Registra poverení na vykonanie exekúcie, z
ktorých vyplývajú nasledovné informácie ohľadom záväzku žalovanej: veriteľom — oprávneným v rámci
exekučného konania je veriteľ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: 17. novembra 562/35, 064 01 Stará
Ľubovňa, dlžníkmi z predmetného záväzku sú žalovaná a fyzická osoba - G. H., rok narodenia: XXXX,
trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F., čo žalovaná žiadnym spôsobom nespomenula, na vymoženie
záväzku žalovanej sa vedie exekučné konanie, na základe poverenia Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 29Ek/215/2024 zo dňa 28.03.2024 pred súdnym exekútorom — Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom
Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava pod sp. zn. 343EX 148/24; okrem toho z dostupných podkladovje zrejmé, že záväzok žalovanej vyplýva z exekučného titulu — rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok,
č. k. 7T 24/2014-358, zo dňa 17.03.2014. Z uvedeného vyplýva, že existencia záväzku žalovanej
vznikla pred oddlžením žalovanej, pričom pravdepodobne vznikla v trestnom konaní. Bližšie sa bude
žalobca vedieť k uvedenému vyjadriť po zabezpečení príslušných podkladov a vykonaní relevantného
dokazovania, pričom nemožno vylúčiť, že uvedené skutočnosti len potvrdia rozsah a relevantnosť
tvrdených skutočností zo strany žalobcu v žalobe a potvrdia existenciu ďalších dôvodov nepoctivého
zámeru zo strany žalovanej. Okrem toho je možné, že žalovanej vznikol záväzok z trestného činu, čo
nemožno v žiadnom ohľade využiť na jej prospech v tomto konaní už len z podstaty veci. Žalobca si
dovoľuje takisto upozorniť konajúci súd na skutočnosť, že žalovaná klamlivo uviedla, že jej záväzok je
vo výške 39.302,85 eur. Z indikatívnej informácie z CRE vyplýva, že celkový záväzok žalovanej je ku
dnešnému dňu v zostatkovej výške 12.205,53 eur za istinu, 55,75 eur za trovy exekúcie oprávneného
a 2.648,89 eur za trovy exekúcie súdneho exekútora. Napriek tomu, že žalovaná vo svojom Vyjadrení
spomína údajnú existenciu viacerých veriteľov, o iných veriteľoch ako vyššie označenom veriteľovi — I.
G. — nie sú známe žiadne informácie. Avšak prípadná existencia viacerých veriteľov (tvrdenie žalovanej
o existencii platobnej neschopnosti vo vzťahu k viacerým veriteľom) a tvrdená existencia platobnej
neschopnosti zo strany žalovanej je sama o sebe dôkazom o neúčinnosti podstaty a účelu oddlženia vo
vzťahu k osobe žalovanej a o nepoctivom zámere žalovanej. Podľa § 166h ods. 1 Zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov platí: „Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že
vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval
správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si
zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti
alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol
aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne
vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. Správanie
žalovanej spočívajúce v tom, že sa v zákonom stanovenom časovom rámci 6 rokov od vyhlásenia
konkurzu opätovne dostala do predĺženia (a opätovne je voči nej vedená exekúcia a žalovaná tvrdí,
že existuje na jej strane viacero veriteľov a že je v súčasnosti platobne neschopná, svedčí o tom, že
žalovaná pokračuje v „dlhovom“ spôsobe života a že žalovaná mala pri oddlžení a podávaní návrhu
na oddlženie nepoctivý zámer. Uvedené zároveň svedčí o bezúspešnosti zákonom predpokladaných
pozitívnych vplyvov oddlženia na správanie sa žalovanej po oddlžení a o tom, že na strane žalovanej sa
nenaplnili predpokladané účinky oddlženia v čase po oddlžení, ako napríklad opätovné zaradenie sa do
spoločnosti a pod. Možno vo veci predpokladať a usudzovať, že žalovaná využila inštitút oddlženia len
za účelom zbavenia sa „starých“ dlhov, a to len preto, aby sa mohla obratom opätovne zadlžiť, čím okrem
iného došlo k zvýhodneniu veriteľa — I. G. a iných tvrdených veriteľov — oproti veriteľom, voči ktorým
sa žalovaná v oddlžení oddlžila a ktorých pohľadávky sú tak ex lege nevymáhateľné a nikdy nebolo jej
úmyslom a cieľom sa po oddlžení riadne zaradiť do spoločnosti a začať hospodáriť finančne tak, aby
sa nezadlžovala. Žalobca vyslovene uvádza, že nerozporuje tvrdenie žalovanej o jej aktuálnej platobnej
neschopnosti a o existencii viacerých veriteľov v súčasnosti. Popísané konanie je možné identifikovať
ako ďalšiu skutkovú podstatu nepoctivého zámeru, spočívajúcu v tom, že zo správania sa žalovanej
pred podaním návrhu na oddlženie (a aj po jeho podaní) možno usudzovať, že mala snahu poškodiť
žalobcu ako svojho veriteľa, resp. zvýhodniť súčasného veriteľa — I. G. a iných súčasných veriteľov.
Zo správania sa žalovanej pred podaním návrhu na oddlženie (a aj po jeho podaní) možno usudzovať,
že pri preberaní záväzkov od žalobcu sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom a že
nikdy nemala úprimnú snahu o oddlženie sa v súlade s účelom a zmyslom tohto inštitútu (poskytnúť
fyzickej osobe možnosť začleniť sa do spoločnosti bez dlhov a získať tým tzv. nový nulový počiatočný
bod pre ďalší spoločenský a ekonomický život bez dlhov) a nápravu nezodpovedného správania sa a
neúmerného požičiavania peňažných prostriedkov, aj keď vedela, že ich nemôže riadne vrátiť.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 18.6.2025, okrem iného uviedla, že stále je toho názoru
a zároveň je presvedčená, že žiadosť o oddlženie podala výlučne ako pomoc s jej dlhmi, ktoré
nedokázala uhrádzať. Zároveň je presvedčená o tom, že žiadosť o oddlženie nepodávala za účelom
nepoctivého zámeru. Podľa jej názoru žalobca sa začína viac venovať trestnej veci voči jej osobe ako
samotnému oddlženiu, pretože žiada, aby celý spis z trestnej veci pod spisovou značkou 7T/24/2014
bol pridelený ku konaniu oddlženia. Nevidí dôvod na to, aby tento spis bol pridelený k tomuto konaniu,
nakoľko v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 7T24/2014 bolo riadne
a zákonným spôsobom rozhodnuté a konanie ukončené. Toto konanie nie je predmetom oddlženia a
nerozumie, prečo by sa malo podľa neho rozhodovať o ponechaní alebo zrušení jej oddlženia, keď totokonanie bolo ukončené ešte pred jej žiadosťou o oddlženie. Človek je tvor omylný, každý z nás dokáže
urobiť chybu, ale zároveň každý z nás má právo na nápravu a viesť riadny život. Ona túto možnosť
využila a vediem riadny život, bez nových dlhov. Je zamestnaná, stará sa o svoje dve nezaopatrené deti
a spláca zo svojej mzdy to, čo jej je súdom a zákonom prikázané. Taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu,
že využila inštitút oddlženia na to, aby sa opätovne zadlžila a zároveň zvýhodnila veriteľa I. G.. Po
ukončení trestného konania vznikla povinnosť uhradiť dlh H. H. G., a to sumu 22 296,85 eura spoločne
a nerozdielne s osobou G. H. a povinnosť uhradiť dlh 17.519,29 eura iba jej osobou, kde pri exekúcii
sa navýšil tento dlh o trovy exekúcie. Celkový dlh na úhradu bol 39.816,14 eura, medzičasom dlžník G.
H. uhradil sumu 22 296,85 eura navýšenú o trovy konania, bolo to až po jej predošlom vyjadrení, kde
uviedla správnu sumu exekúcie, vedenej voči jej osobe v čase jej vyjadrenia. Takže súd a ani žalobcu
nijako nezavádzala nepravdivými tvrdeniami ako to tvrdí žalobca, ale uviedla pravdivé informácie.
Nesúhlasím ani s vyjadrením žalobcu, že nevediem riadny život a zároveň zvýhodňujem iba jedného
veriteľa. Exekúcia, ktorej dlh pochádza po ukončení konania 7T24/2014, bola vydaná ešte pred podaním
žiadosti o oddlženie, v tom čase ako veriteľ bola osoba H. H. G., ktorá v celom procese vystupovala
ako poškodená. Teda v tom čase bol vydaný exekučný príkaz, kde ako veriteľ bola poškodená H. H. G.,
manželka I. G.. V tomto období jej boli tiež zrážané mesačné splátky formou zrážky zo mzdy. Nakoľko
súd určil, že táto exekúcia bude zrážaná ako prednostná pohľadávka, okrem zákonom stanovenej sumy
na živobytie jej už z výplaty nezostala žiadna suma na to, aby dokázala uhrádzať všetkých veriteľov,
preto sa rozhodla požiadať súd o oddlženie. Exekúcia z 28.3.2024 pod sp. zn. 343EX 148/24, vedená u
exekútora B. J. K. nie je nový dlh tak ako to tvrdí žalobca, ale je to iba pokračovanie exekúcie z obdobia
pre podaním žiadosti o oddlženie, kde ako veriteľ bola H. H. G., ktorá presunula celé vymáhanie dlhu
na svojho manžela I. G.. Toto je dôvod prečo vznikla staro-nová exekúcia, kde ako veriteľ vystupuje I.
G.. Z jej strany nijako nedošlo k zvýhodneniu jedného veriteľa, nakoľko je to prednostná pohľadávka, o
ktorej rozhodol súd, nie ona. Z jej strany bola snaha riešiť všetkých veriteľov, preto žiadala exekútora
o splátkový kalendár vo výške 200 eur mesačne, aby mi tak zostalo zo mzdy aj na zvyšných veriteľov.
Keďže dlh bol vyšší ako 2000 eur, musel so splátkovým kalendárom súhlasiť aj veriteľ, ktorý reagoval
na žiadosť svojim nesúhlasom. Naďalej sa vykonávajú zrážky zo mzdy formou prednostnej pohľadávky
a je jej tak znemožnené uhrádzať dlhy ostatných veriteľov. Ako dôkaz svojich tvrdení zasiela ako prílohu
Upovedomenie o začatí exekúcie od B. J. K. a kópiu potvrdenia od exekútora B. L. I., ktoré je dôkazom jej
tvrdení o tom, že exekúcia vedená u B. J. K. je len pokračovaním tej istej exekúcie, ale s iným veriteľom.
6. Na pojednávaní konanom dňa 28.10.2025 právny zástupca žalobcu, okrem iného uviedol, že
žalovaná mala pri oddlžení nepoctivý zámer o čom je žalobca presvedčený a ktorý možno preukázateľne
vyvodiť z jej ekonomického správania v období pred vyhlásením konkurzu na jej majetok , ktorý bol
vyhlásený dňa 24.11.2018. Skutkové okolnosti tohto nepoctivého zámeru a správania sa žalovanej
vyvodzuje žalobca v prvom rade z toho, že žalovaná v období mesiacov máj – jún 2018 na seba
kontinuálne preberala záväzky z titulu úverov, ktoré čerpala od žalobcu postupne vopred premysleným
spôsobom a po čerpaní úveru poskytnuté peňažné prostriedky postupne vyberala z účtu v hotovosti.
Spolu tak žalovaná čerpala od žalobcu a na úkor žalobcu vybrala z jej bankového účtu v hotovosti
peňažné prostriedky v sume 12.300 eur. Ako už bolo uvedené, konkurz bol na majetok žalovanej
vyhlásený dňa 24.11.2018 , návrh na vyhlásenie konkurzu podľa informácií žalobcu bol podaný
29.10.2018 a jednotlivé prílohy k návrhu na oddlženie konkurzom žalovaná vypĺňala dňa 6.9.2018
na Centre právnej pomoci. Opísaný spôsob konania žalovanej, ktorý zahŕňa čerpanie úverov a výber
peňažných prostriedkov v hotovosti je v kontexte hodnotenia jej nepoctivého zámeru pri oddlžení o to
závažnejší, že žalovaná tak konala vedome a postupovala aj bezprostredne v časovej súvislosti po tom,
ako požiadala Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na právnu pomoc vo veci jej oddlženia ,
ako vyplnila prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu a ako podala návrh na oddlženie konkurzom.
To znamená, že uvedené realizovala po tom, ako vykonala všetky kroky smerujúce k jej oddlženiu.
Najneskôr v deň, kedy žalovaná požiadala centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci vo veci jej oddlženia konkurzom a reálne vyplnila prílohy k návrhu na vyhlásenie
konkurzu, žalovaná objektívne vedela a musela vedieť, že s najväčšou pravdepodobnosťou blížiacou
sa istote dôjde k jej oddlženiu a zbaví sa tak všetkých tzv. starých dlhov, ktoré možno uspokojiť len v
konkurze. Žalovaná napriek tomu aj naďalej realizovala výbery peňažných prostriedkov v hotovosti.
Je viac než odôvodniteľné a logické, že žalovaná sa musela zamýšľať a vnútorne prijať rozhodnutie
ešte pred septembrom 2018 o tom, že sa oddlží. V tomto ohľade hlavne žalobca poukazuje na to,
že tie výbery hotovosti z bankomatov a nie v malej sume prebiehali kontinuálne nielen od júna, ale
najmä aj tesne predtým ako žalovaná už reálne vypisovala prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu ,
ale aj po tomto dátume, kedy už tieto prílohy vypísala, teda v čase, keď sa rozhodovalo o tom,keď prebiehala tá doba, kedy Centrum právnej pomoci , resp. kedy sa podá tento návrh súdu na
rozhodnutie a kedy súd reálne rozhodne. Takýmto spôsobom žalovaná pred vyhlásením konkurzu
vybrala v hotovosti z bankového účtu sumu presahujúcu 12.000 eur. Jedná sa pritom, ako aj žalobca
uvádzal v žalobe, o priemernú ročnú mzdu hospodárstva SR za rok 2018, ktorú žalovaná vybrala
v hotovosti za obdobie pár mesiacov. Takéto ekonomické správanie osoby, ktorá deklaruje platobnú
neschopnosť sa očividne vymyká a odchyľuje od správania sa dlžníka, ktorý vynakladá všetko úsilie k
tomu, aby uspokojil svojich veriteľov a vymyká sa aj bežnému a poctivému ekonomickému správaniu.
Takéto ekonomické správania sa očividne vymyká aj základnému účelu a zmyslu oddlženia fyzickej
osoby. Pri aktuálnej koncepcii inštitútu oddlženia fyzických osôb konkurzom má žalobca za to, že žaloba
o zrušenie oddlženia je jediným možným prostriedkom kontroly zákonnosti a posudzovania relevantnosti
a spravodlivosti oddlženia fyzickej osoby. V nadväznosti na výbery peňažných prostriedkov v tak značnej
sume aj s ohľadom na príjmy a možné vnímanie žalovanej a jej príjmovú stránku možno výber tak
vysoko likvidného majetku akým sú peňažné prostriedky na účte v banke v hotovosti charakterizovať
tak, že to je učebnicovým príkladom konania, ktorým sa dlžník v konkurze usiluje z jeho pohľadu „kvázy“
ochrániť neoprávnene svoj majetok, resp. inak povedané tento majetok pred správcom utajiť a nepriznať
a zmariť tak aspoň čiastočné uspokojenie veriteľov v prípadne vyhlásenom konkurze. Žalovaná dňa
6.9.2018 vyplnila jednu z najdôležitejších príloh k návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorou je zoznam
majetku. V tomto zozname majetku zo dňa 6.9.2018 žalovaná výslovne vyhlásila, že nevlastní žiaden
majetok. Tesne predtým však realizovala rozsiahle výbery peňazí v hotovosti približne v sume 10.000
eur a dokonca po tomto dátume , kedy deklarovala, že nevlastní žiaden majetok, vybrala z bankového
účtu vedeného u žalobcu v hotovosti sumu peňažných prostriedkov vo výške 2.380 eur, a to konkrétne
deviatimi výbermi v období od 12.9.2018 do 14.11.2018, teda do času tesne predtým, ako bol vyhlásený
samotnýkonkurzrozhodnutímpríslušnéhosúdu.Žalovanápreukázateľneuviedlanepravdivévyhlásenia
v zozname majetku a v zozname majetku, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch o tom, že
dlžník nevlastní žiaden majetok. Žalobca tvrdí a má za to, že žalovaná svojim konaním naplnila najmä
nasledovné skutkové podstaty nepoctivého zámeru vyplývajúceho zo správania žalovanej pred podaním
a po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré podrobným spôsobom odôvodňuje v podanej žalobe
a súvisiacich podaniach a na ktorých obsah v celom rozsahu poukazuje. Ide najmä o skutkové podstaty
vymedzené v § 166g ods. 2 písm. e), h), f), a) a c). Nad rámec uvedeného aj po oboznámení sa s
vyjadreniami žalovanej a najmä jej duplikou, ktorú žalobca získal z elektronického súdneho spisu a nad
rámec dôvodov, ktoré uviedol v písomných podaniach žalobca uvádza, že je nevyhnutné mať k dispozícii
ďalšiuprílohuknávrhunaoddlženiekonkurzomatoindikatívnuinformáciucentrálnehoregistraexekúcií,
vyhotovenú v čase podávania návrhu na oddlženie konkurzom. Aby to žalobca vysvetlil, zo životopisu
žalovanej , ktorý bol prílohou k návrhu na vyhlásenie konkurzu sa žalobca dôvodne domnieva, že v čase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bola voči žalovanej vedená jediná exekúcia, a to na vymoženie
pohľadávky, ktorá je oddlženie podľa § 166 ods. 1 písm. g) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo
vtedy účinnom znení. Ide práve o tú pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví
alebo spôsobené úmyselným konaním, vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Jednou z podmienok
pre oddlženie fyzickej osoby podľa § 166 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je aj vedenie
exekučného konania. Zákon síce formalisticky nedeklaruje, že sa musí jednať o exekučné konanie, s
výnimkou exekučného konania, vedeného na vymoženie nedotknutej pohľadávky. Podľa názoru žalobcu
je však logické, že nedotknutá pohľadávka nemôže sama o sebe založiť splnenie jednej zo základných
podmienok pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vyhlásenie konkurzu ako také sa nedotýka
tejto pohľadávky a nespôsobuje ani zastavenie exekučného konania vedeného na jej vymoženie. Z
rovnakýchlogickýchdôvodovniejenapríkladanisamotnýveriteľtakejtonedotknutejpohľadávkyaktívne
vecne legitimovaným subjektom pre podanie žaloby o zrušenie oddlženia. Rovnako tak je logické, že
pri posudzovaní platobnej neschopnosti je potrebné brať do úvahy len tie pohľadávky, ktoré sú reálne
uspokojované v konkurze. Napriek uvedenému, bez ohľadu na vyhodnotenie tejto otázky však platí,
že žalovaná uvedomujúc si, že podá návrh na oddlženie konkurzom, čerpala od žalobcu hneď niekoľko
úverov a bezprostredne na to sa oddlžila. Pohľadávka žalobcu v danom čase nebola 180 dní po lehote
splatnosti. Žalobca však v čase preverovania splnenia úverových podmienok u žalovanej nezistil ani
vedenú exekúciu a ani žiadne iné negatívne indikátory platobnej neschopnosti žalovanej. Nad rámec
dôvodov uvedených v žalobe odvodzuje žalobca nepoctivý zámer žalovanej aj z dôvodu podľa § 166g
ods. 2 písm. f) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to že žalovaná nebola v čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu platobne neschopná.
7. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
založených v spise, a to konkrétne Výpisu z Obchodného vestníka č. 226/2018 zo dňa 23.11.2018,Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo dňa 6.6.2018, Splátkového kalendára, Potvrdenia o uzatvorení
zmluvy zo dňa 13.6.2018, Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo dňa 28.6.2018, Zmluvy o osobnom účte
zo dňa 4.1.2018, Žiadosti zo dňa 4.1.2018, Registračného formulára zo dňa 4.1.2018, Sprievodky
k Žiadosti o úver číslo: 5145402564, Žiadosti o úver zo dňa 29.5.2018, Zmluvy o povolenom prečerpaní
zo dňa 29.5.2018, Výpisov z účtu žalovanej, Zoznamu aktuálneho majetku, Životopisu dlžníčky,
Žiadosti k nahliadnutiu do kompletného správcovského spisu zo dňa 9.6.2024, Vyjadrenia zo dňa
11.6.2024, Podania zo dňa 25.1.2025, Vyjadrenia žalovanej zo dňa 11.2.2025 k žalobe, Výplatných
pások, Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.3.2025, Indikatívnej informácie z Centrálneho
registra exekúcií, Vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.6.2025, Potvrdenia zo dňa 14.9.2021, Upovedomenia
o začatí exekúcie zo dňa 4.4.2024 sp. zn. 343EX148/24, Odpovede zo dňa 28.8.2025 na žiadosť
zo dňa 12.8.2025, Poverenia na vykonanie exekúcie, Spisu Centra právnej pomoci číslo spisu:
KaPo/26328/2018, Spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, ako aj ďalšieho spisového
materiálu.
8. Skutkový stav posúdil súd podľa týchto právnych predpisov:
9. Podľa § 3 ods. 2 tretia veta Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „ZKR“), fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180
dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.
10. Podľa § 166i ods. 3 ZKR, správca na úvodom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach,
ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinností vrátane trestnoprávnych následkov.
11. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
12. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné
rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na
zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka
vylučujú.
13. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť
aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
14. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení
podľa § 13a Obchodného zákonníka.
15. Podľa 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.
16. Podľa 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.
17.Podľa166gods.3ZKR,súdprihliadaprísnejšienaskutočnostiovplyvňujúcepoctivýzámerudlžníka,
ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo
pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné
osobitné životné skúsenosti.
18. Podľa 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
19. Podľa 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.
20. Podľa 166g ods. 6 ZKR, v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o
určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer
a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
21. Podľa § 167 ods. 2 písm. c) ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127
Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam aktuálneho majetku a
zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch.
22. Podľa čl. 8 základných princípov Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju
tvrdenia dôkazmi.
23. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.24. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
25. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
26. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
27.Podľaustanovenia§192CSP,skutočnosť,prektorújevzákoneustanovenádomnienkapripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
28. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
29. Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny
účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.
Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich
veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas
konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu
(Nález Ústavného súdu SR z 10. januára 2017, sp. zn. III.ÚS/570/2016). Účelom oddlženia podľa
štvrtej časti Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok
veriteľov, ktoré hoci riadne prihlásené i zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne, ale zbaviť
dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho
dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali
ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol
opätovnepostaviťnavlastnénohy.Zákonodarcasúčasnezaviedollegálnupodmienkupoctivéhozámeru
dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov stanovením čiastkových kritérií,
ktoré je potrebné pri posudzovaní splnenia tejto podmienky vziať do úvahy. Posúdenie podmienky
poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov pritom nemôže
byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania v
intenciách binárnej logiky (splnil – nesplnil), ale súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty
konkrétneho prípadu. Môže ísť o časové súvislosti, v kontexte so správaním dlžníka pred začatím
konkurzného konania. Môže ísť aj o to, kto podal návrh na začatie konkurzného konania, nepochybne
aj o to, aký právny pôvod majú pohľadávky, ktoré viedli dlžníka do stavu úpadku. Niet pochýb, že
posúdenie materiálnej podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie
svojich veriteľov sa nemôže odvíjať len od toho, či v priebehu konkurzného konania dlžník včas plnil
svoje povinnosti, či formálne reagoval na požiadavky konkurzného súdu alebo správcu a podobne.
30. Uplatnenie zákonnej právnej normy, ktoré má na mysli čl. 152 ods. 4 Ústavy, nepochybne
zahŕňa i subsumpciu tejto právnej normy na súdom zistený skutkový stav. Výsledok subsumpcie musí
zohľadňovať skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to tak, aby sa rozhodnutie čo najviac priblížilo
požiadavkámspravodlivostiprimodelovaníobsahuprávnychvzťahovmedzisubjektmidotknutýmitakým
rozhodnutím. Splnenie formulovanej požiadavky je podstatným determinantom kvality súdnej ochrany,
ktorý vyžaduje čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. základné právo v ňom zakotvené.
31. Účelom návrhu Zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot, je riešenie
úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko-sociálny
problém. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť
dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Poctivý zámer sa vymedzuje pozitívne
aj negatívne, pričom toto vymedzenie v zákone je demonštratívne, kedy dlžník poctivý zámer má, resp.
kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením
dotknutý. Zákonné ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len
mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania
od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 29.10.2018 bol na Okresný súd Prešov
prostredníctvom Centra právnej pomoci (CPP) elektronicky podaný návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka (žalovanej). Podaniu návrhu predchádzalo rozhodnutie CPP zo dňa 1.10.2018,
právoplatné dňa 5.10.2018, ktorým bol žalovanej priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní
pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom až do ustanovenia správcu. Súčasťou návrhu bol výpis
z Centrálneho registra exekúcii, z ktorého vyplýva, že voči žalovanej boli vedené exekučné konania na
Okresnom súde Kežmarok, a to pod sp. zn. 3Er/749/2014 o vymoženie istiny 27.403 eur s prísl. a pod
sp. zn. 7Er/749/13 o vymoženie 20.974 eur s prísl.
1. Z pripojeného životopisu dlžníčky bolo zistené, že táto pracovala od 12/2017 ako strojník v TAMI
Tatranská mliekareň, a.s., od 11 do 12/2017 bola evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVaR, od 5/2016
do 11/2017 pracovala ako pomocná sila v TAMI Tatranská mliekareň, od 12/2011 do 7/2012 bola
evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVaR, v období 11/2011 pracovala ako obsluha CK a stávkovej
kancelári u H. H. G., v období 10/2011 bola evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVaR, od 5/2010
do 10/2011 pracovala ako obsluha CK a stávkovej kancelári u H. H. G., od 10/2009 do 9/2011 bola
evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVaR, od 7/2008 do 9/2008 pracovala ako skladový pracovník
v spoločnosti MEGAS, spol. s r.o., od 5/2008 do 7/2008 bola evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVaR,
v období 4/2006 bola evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVaR, od 4/2006 do 5/2008 pracovala ako
koordinátor aktivačnej činnosti v OZ Goral, od 6/2005 do 3/2006 pracovala ako koordinátor aktivačnej
činnosti v OZ Komunitné centrum ZOR, od 9/2004 do 6/2005 bola evidovaná ako nezamestnaná na
ÚPSVaR.
2. V opise aktuálnej životnej situácie v čase podania návrhu na konkurz žalovaná uviedla, že sa
nachádza v nezvládnuteľnej finančnej situácii. Jej príjem je 650 eur a prídavky na deti. Z toho šekmi
spláca: Pohotovosť 40 eur, KRUK 20 eur, TELERVIS 20 eur, Intrum 20 eur, I. H. 80 eur a L. 170 eur.
Okrem toho prispieva na nájom cca 200 eur, škôlka 40 eur, 10 eur kredit na telefón, ostatné majú na
živobytie. Dlhy vznikli počas obdobia, keď bola nezamestnaná, chýbali im peniaze, riešili to pôžičkami.
Exekúcia je voči nej vedená na základe trestného konania, v ktorom ju krivo obvinili zo sprenevery.
3. V zozname svojich veriteľov žalovaná uviedla G. H., H. H. G. CORADO AIR, Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., POHOTOVOSŤ, s.r.o., Poštová banka, a.s., Provident
Financial, s.r.o., Slovenská sporiteľňa, a.s., TELERVIS PLUS a.s.
4. Dlžníčka vyhlásila, že v súčasnosti a ani za posledné tri roky nevlastnila žiaden majetok väčšej
hodnoty.
5. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 2Odk/678/2018-19 zo dňa 13.11.2018, okrem iného vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., ustanovil
správcu:JUDr.Ing.JozefSitko,sosídlomkancelárieLipová1,06601Humenné,vyzvalveriteľovdlžníka,
aby prihlásili svoje pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihlásili ich v základnej lehote
45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise u správcu a oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavuje
všetkýchdlhov,ktorémôžubyťuspokojenéibavtomtokonkurzevrozsahu,vakomnebudúuspokojenév
konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2018.
6. Správca konkurznej podstaty úpadcu (dlžníka) – žalovanej po zistení, že konkurzná podstata
nepokryje náklady konkurzu, podľa § 167v ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznámil, že sa konkurz končí a
zverejnil toto oznámenie v Obchodnom vestníku. Zverejnením tohto oznámenia v Obchodnom vestníku
sa konkurz zrušil.
7. Žalobca je veriteľom žalovanej z titulu nižšie uvedených zmlúv o spotrebných úveroch. Žalovaná
ako dlžníčka čerpala od žalobcu ako veriteľa v období 05. – 06. 2018 celkovo štyri spotrebné úvery,
na základe ktorých jej boli žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky spolu v celkovej výške 9.432,10
eura, a to nasledovne. Žalovaná v rámci Zmluvy o osobnom účte, uzatvorenej so žalobcom dňa
04.01.2018, požiadala žalobcu o úver a uzatvorila so žalobcom dňa 29.05.2018 Zmluvu o povolenom
prečerpaní (o spotrebiteľskom úvere) č. 5139785140 s povoleným prečerpaním vo výške 600,- eur.
Na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaná čerpala od žalobcu v období od 31.05.2018 do
vyhlásenia konkurzu nad rámec povoleného prečerpania peňažné prostriedky až do výšky 1.222,15eura. Dňa 06.06.2018 žalobca poskytol žalovanej v jej prospech na základe Zmluvy o spotrebnom
úvere č. 5145694245 peňažné prostriedky vo výške 2.100,- eur a žalovaná sa zaviazala žalobcovi
poskytnutú sumu peňažných prostriedkov vrátiť spolu s fixným úrokom vo výške 17,50 % p. a. celkovo
v 48. mesačných splátkach vo výške 64,86 eura v zmysle splátkového kalendára, počnúc 13.07.2018.
Z celkovej výšky dlžnej sumy Prvého úveru splatila žalovaná pred vyhlásením konkurzu len 73,78 eura.
Neuhradená časť Prvého úveru predstavuje sumu vo výške 2.026,22 eura. Dňa 13.06.2018 žalobca
poskytol žalovanej v jej prospech, na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5145972540, peňažné
prostriedky vo výške 2.100,- eur a žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnutú sumu peňažných
prostriedkov vrátiť spolu s fixným úrokom vo výške 13,90 % p. a. celkovo v 72. mesačných splátkach vo
výške 45,66 eura, v zmysle splátkového kalendára, počnúc dňom 13.07.2018. Z celkovej výšky dlžnej
sumy Druhého úveru splatila žalovaná pred vyhlásením konkurzu len 41,24 eura. Neuhradená časť
Druhého úveru predstavuje sumu vo výške 2.058,76 eura. Dňa 28.06.2018 žalobca poskytol žalovanej
v jej prospech na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5146596831 peňažné prostriedky vo výške
4.000,- eur a žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnutú sumu peňažných prostriedkov vrátiť spolu s
fixným úrokom vo výške 13,90 % p. a. celkovo v 96 mesačných splátkach vo výške 73,80 eura, v zmysle
splátkovéhokalendára,počnúcdňom13.08.2018.ZcelkovejvýškydlžnejsumyTretiehoúverunesplatila
žalovaná pred vyhlásením konkurzu ani jednu splátku. Neuhradená časť Tretieho úveru tak predstavuje
sumu vo výške 4.009,95 eura. Žalovaná tesne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu čerpala
od žalobcu peňažné prostriedky v celkovej výške 9.432,10 eura. Dňa 06.06.2018 čerpala žalovaná z
Prvého úveru sumu vo výške 2.100,- eur. Bezprostredne na to realizovala dlžníčka výber poskytnutých
prostriedkov kartou v hotovosti nasledovne: dňa 07.06.2024 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo
výške600eur,dňa11.06.2018vybralavhotovostipeňažnéprostriedkyvovýške600eur,dňa12.06.2018
vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 400 eur, dňa 13.06.2018 vybrala v hotovosti peňažné
prostriedky vo výške 600 eur. Z vyššie uvedeného vyplývajú výbery z karty žalovanej v hotovosti spolu
vo výške 2.200 eur. V danom čase (pred čerpaním Druhého úveru) bol zostatok na bankovom účte
žalovanejzápornývhodnote-588,84eura.Vrovnakýdeň,t.j.13.06.2018porealizáciivyššieuvedených
výberov peňažných prostriedkov bol žalovanej poskytnutý Druhý úver, z ktorého čerpal prostriedky vo
výške 2.100,- eur. Obdobne ako po poskytnutí Prvého úveru, žalovaná aj po poskytnutí Druhého úveru
realizoval nasledovné výbery poskytnutých prostriedkov kartou v hotovosti: dňa 14.06.2018 vybrala v
hotovostipeňažnéprostriedkyvovýške300eur,dňa18.06.2018vybralavhotovostipeňažnéprostriedky
vo výške 600 eur, dňa 23.06.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 600 eur, dňa
28.06.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 600 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že žalovaná vybrala kartou v hotovosti sumu poskytnutých peňažných prostriedkov z Druhého úveru
v plnej výške, t. j. vo výške 2.100 eur. V danom čase (pred čerpaním Tretieho úveru) bol zostatok na
bankovom účte žalovanej záporný v hodnote - 598,84 eura. V totožný deň, t. j. 28.06.2018 po vybratí
všetkých poskytnutých prostriedkov kartou v hotovosti bol žalovanej poskytnutý Tretí úver vo výške
4.000 eur. Žalovaná aj po čerpaní Tretieho úveru opakovane obdobným spôsobom konania realizovala
nasledovné výbery poskytnutých prostriedkov kartou v hotovosti: dňa 29.06.2018 vybrala v hotovosti
peňažné prostriedky vo výške 400 eur, dňa 30.06.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške
700 eur, dňa 01.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 750 eur, dňa 03.07.2018
vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 600 eur, dňa 05.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné
prostriedky vo výške 400 eur, dňa 06.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 750
eur, dňa 08.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 900 eur, k čomu jej bol účtovaný
poplatok vo výške 2,50 eura, dňa 14.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 300 eur,
dňa 15.07.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 100 eur, dňa 16.08.2018 vybrala v
hotovostipeňažnéprostriedkyvovýške400eur,dňa05.09.2018vybralavhotovostipeňažnéprostriedky
vo výške 50 eur, dňa 12.09.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 350 eur, dňa
13.09.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 50, dňa 14.09.2018 vybrala v hotovosti
peňažné prostriedky vo výške 60 eur, dňa 18.09.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške
60 eur, dňa 25.09.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 70 eur, dňa 02.10.2018
vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 70 eur, dňa 12.10.2018 vybrala v hotovosti peňažné
prostriedky vo výške 700 eur, dňa 12.11.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 430
eur, dňa 14.11.2018 vybrala v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 590 eur. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že žalovaná vybrala kartou v hotovosti sumu poskytnutých peňažných prostriedkov aj z Tretieho
úveru v plnej výške a následne v tomto správaní pokračovala aj nad rámec prostriedkov poskytnutého
úveru a mimo rámca povoleného prečerpania. Týmto spôsobom žalovaná po poskytnutí Tretieho úveru
vybrala v hotovosti sumu vo výške 7.730 eur. V danom čase (po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a
tesne pred vyhlásením konkurzu) bol zostatok na bankovom účte žalovanej po uskutočnení poslednéhovýberu peňazí v hotovosti v zápornej hodnote - 1.199.88 eura. Žalovaná realizovala výbery peňažných
prostriedkovvhotovostispoluvovýške12.030eur.Zvyššieuvedenéhovyplývanasledovnýstavtýkajúci
sa pohybov na účte dlžníčky: suma žalovanej poskytnutých peňažných prostriedkov 8.200 eur, suma
peňažných prostriedkov vybratá žalovanou v hotovosti 12.030 eur, rozdiel - 3.830 eur.
8. Zo správania sa žalovanej pred podaním návrhu na oddlženie (a aj po jeho podaní) možno
dôvodne usudzovať, že pri preberaní záväzkov od žalobcu sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude
riešiť konkurzom. Žalovaná mala pri oddlžení nepoctivý zámer, ktorý možno preukázateľne vyvodiť z
jej ekonomického správania v období pred vyhlásením konkurzu na jej majetok, ktorý bol vyhlásený
dňa 24.11.2018. Skutkové okolnosti tohto nepoctivého zámeru a správania sa žalovanej sa dajú vyvodiť
z toho, že žalovaná v období mesiacov máj – jún 2018 na seba kontinuálne preberala záväzky z
titulu úverov, ktoré čerpala od žalobcu postupne, vopred premysleným spôsobom a po čerpaní úveru
poskytnuté peňažné prostriedky postupne vyberala z účtu v hotovosti. Spolu tak žalovaná čerpala od
žalobcu a na úkor žalobcu vybrala z jej bankového účtu v hotovosti peňažné prostriedky v sume 12.300
eur. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 29.10.2018 a jednotlivé prílohy k návrhu na oddlženie
konkurzom žalovaná vypĺňala dňa 6.9.2018 na Centre právnej pomoci. Konkurz na majetok žalovanej
bol vyhlásený dňa 24.11.2018. Konajúci súd súhlasí s názorom žalobcu, že opísaný spôsob konania
žalovanej, ktorý zahŕňa čerpanie úverov a výber peňažných prostriedkov v hotovosti je v kontexte
hodnotenia jej nepoctivého zámeru pri oddlžení o to závažnejší, že žalovaná tak konala vedome a
postupovala aj bezprostredne v časovej súvislosti po tom, ako požiadala Centrum právnej pomoci o
priznanie nároku na právnu pomoc vo veci jej oddlženia, ako vyplnila prílohy k návrhu na vyhlásenie
konkurzu a ako podala návrh na oddlženie konkurzom. Uvedené realizovala po tom, ako vykonala všetky
kroky smerujúce k jej oddlženiu. Najneskôr v deň, kedy žalovaná požiadala centrum právnej pomoci
o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci jej oddlženia konkurzom a reálne vyplnila
prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu, žalovaná objektívne vedela a musela vedieť, že s najväčšou
pravdepodobnosťou dôjde k jej oddlženiu a zbaví sa tak všetkých tzv. starých dlhov, ktoré možno
uspokojiť len v konkurze. Žalovaná napriek tomu aj naďalej realizovala výbery peňažných prostriedkov
v hotovosti. Tie výbery hotovosti z bankomatov a nie v malej sume prebiehali kontinuálne nielen od
júna, ale najmä aj tesne predtým ako žalovaná už reálne vypisovala prílohy k návrhu na vyhlásenie
konkurzu , ale aj po tomto dátume, kedy už tieto prílohy vypísala, teda v čase, keď sa rozhodovalo o
tom, kedy Centrum právnej podá návrh na oddĺženie súdu na rozhodnutie. Vyššie opísaným spôsobom
žalovaná pred vyhlásením konkurzu vybrala v hotovosti z bankového účtu sumu presahujúcu 12.000
eur. Jedná sa pritom vzhľadom na jej majetkové pomery a finančnú situáciu o veľmi vysokú sumu,
ktorú žalovaná vybrala v hotovosti za obdobie pár mesiacov. Takéto ekonomické správanie osoby,
ktorá deklaruje platobnú neschopnosť sa očividne vymyká a odchyľuje od správania sa dlžníka, ktorý
vynakladá všetko úsilie k tomu, aby uspokojil svojich veriteľov a vymyká sa aj bežnému a poctivému
ekonomickému správaniu. Takéto ekonomické správania sa očividne vymyká aj základnému účelu a
zmyslu oddlženia fyzickej osoby. V nadväznosti na výbery peňažných prostriedkov v tak značnej sume
aj s ohľadom na príjmy a možné vnímanie žalovanej a jej príjmovú stránku, možno výber tak vysoko
likvidného majetku akým sú peňažné prostriedky na účte v banke v hotovosti charakterizovať tak, že to
je učebnicovým príkladom konania, ktorým sa dlžník v konkurze usiluje z jeho pohľadu „kvázy“ ochrániť
neoprávnene svoj majetok, resp. inak povedané tento majetok pred správcom utajiť a nepriznať a zmariť
tak aspoň čiastočné uspokojenie veriteľov v prípadne vyhlásenom konkurze. Je to aj učebnicový prípad
správania, na základe ktorého možno dôvodne usudzovať, že pri preberaní záväzkov od žalobcu sa
žalovaná spoliehala na to, že tieto svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Žalovaná dňa 6.9.2018 vyplnila
jednuzpríloh knávrhunavyhlásenie konkurzu,ktoroujezoznammajetku.Vtomtozoznamemajetkuzo
dňa 6.9.2018 žalovaná výslovne vyhlásila, že nevlastní žiaden majetok. Tesne predtým však realizovala
rozsiahle výbery peňazí v hotovosti približne v sume 10.000 eur a dokonca po tomto dátume, kedy
deklarovala, že nevlastní žiaden majetok, vybrala z bankového účtu vedeného u žalobcu v hotovosti
sumu peňažných prostriedkov vo výške 2.380 eur, a to konkrétne deviatimi výbermi v období od
12.9.2018 do 14.11.2018, teda do času tesne predtým, ako bol vyhlásený samotný konkurz rozhodnutím
príslušného súdu. Žalovaná aj preukázateľne uviedla nepravdivé vyhlásenia v zozname majetku a v
zozname majetku, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch o tom, že dlžník nevlastní žiaden
majetok (žalovaná neuviedla, akým spôsobom a v akých časových súvislostiach čerpala u žalobcu úvery
a ako v hotovosti vyberala finančné prostriedky poskytnuté, na základe predmetných úverov). Žalovaná
svojim konaním naplnila skutkové podstaty nepoctivého zámeru, vyplývajúceho zo správania žalovanej
pred podaním a po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu vymedzené v § 166g ods. 2 písm. a), c),
f), h) a g).9. Žalovaná sa v priebehu konania žiadnym spôsobom nevyjadrila k najpodstatnejším skutkovým
tvrdeniam žalobcu ohľadne postupného čerpania úverov a výberov peňažných prostriedkov v hotovosti
v období bezprostredne pred a po podaní návrhu na jej oddĺženie. Vôbec sa napríklad nevyjadrila
na čo použila v hotovosti vybrané peniaze. V konaní prezentovala hlavne svoj osobný, subjektívny
názor, že pri svojom oddĺžení mala poctivý zámer. Poukazovala tiež na svoju zlú finančnú, majetkovú
situáciu, ktorú však žiadnym spôsobom nezdokladovala. Poukazovala v podstate len na to, že v rámci
exekučného konania spláca svoj záväzok, vyplývajúci jej z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného
v rámci trestného konania.
10. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
11. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.
13.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že
priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov
v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.